nakladania s finančnými prostriedkami (do istej miery zapríčinené aj neistotou vo financovaní), ale aj na obrovské dlhy. Stav slovenských nemocníc je pritom len povestnou špičkou ľadovca.Zjednodušene možno konštatovať, že príjmy zdravotníctva sú zo 4/5 tvorené ekonomicky aktívnymi osobami a len 1/4 tvoria platby štátu za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie. Práve výška platieb štátu za „svojich“ poistencov, kolíše z roka na rok a neraz je korigovaná aj v priebehu rozpočtového roka. Ak má zdravotníctvo skutočne napredovať, predvídateľnosť výdavkov štátu do zdravotného systému musí byť samozrejmosťou.
V súčasnosti je platba za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie každoročne stanovovaná novelami zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Sadzba poistného pre štát pritom kolíše v rozmedzí od 3,2 % z vymeriavacieho základu až po 5,85% z vymeriavacieho základu. Neraz sa pritom stanovená sadzba mení aj počas roka.
Zmenu prístupu k výdavkom na verejné zdravotníctvo oproti súčasnému stavu naznačil už minuloročný návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (parlamentná tlač 1090). Spomenutý návrh zákona presne ustanovil celkovú sumu platieb za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie. V schválenom zákone o štátnom rozpočte na rok 2019 (zákon č. 370/2018 Z. z.), však už táto presne stanovená suma nie je.
Predložený návrh ústavného zákona sčasti vychádza z vyššie načrtnutej myšlienky. Rozdiel je v tom, že predkladaný ústavný zákon neprikáže do zákonov o štátnom rozpočte zakomponovať presne stanovenú sumu platby za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie, ale stanoví spôsob výpočtu sumy výdavkov na celú oblasť verejného zdravotníctva, t.j. nielen na platby na poistencov štátu na verejne zdravotné poistenie.
Výdavky štátu na verejné zdravotníctvo budú musieť byť v takej výške, aby presahovali percentuálny podiel na HDP Slovenskej republiky v porovnaní s predchádzajúcim rokom aspoň o 0,1 %.
Výdavky do zdravotného systému sa nemusia zvyšovať, ak ich percentuálny podiel na HDP dosiahne percentuálny priemer HDP, aký na svoje zdravotné systémy vynakladajú iné členské štáty Európskej únie. Pri určovaní percentuálneho priemeru HDP, aký jednotlivé členské štáty Európskej únie vynakladajú na svoje zdravotné systémy, sa vychádza z údajov zverejnených Európskou komisiou (Eurostat-om).
V parlamentnej demokracii by sa nemalo stávať, že vláda Slovenskej republiky nedodrží povinnosť ustanovenú jej ústavným zákonom vo vzťahu k návrhu štátneho rozpočtu. Rovnako by sa vláde, ktorá sa opiera o parlamentnú väčšinu, t.j. väčšinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, nemalo stať, že jej návrh štátneho rozpočtu v otázke povinných výdavkov na verejné zdravotníctvo v zmysle tohto návrhu ústavného zákona nie je parlamentnou väčšinou schválený. Ak sa tak stane, t.j. ak samotná vláda Slovenskej republiky nedodrží svoju povinnosť alebo ak jej návrh v tejto veci nie je schválený parlamentnou väčšinou, je namieste, aby vláda Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery vláde. Obdobne zakotvená povinnosť nie je novinkou v slovenskom právnom systéme, pretože ju obsahuje napr. aj ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (čl. 5 ods. 8).
Pri zostavovaní štátneho rozpočtu na daný rok musí každý subjekt verejnej správy prihliadať na povinnosť vlády vyčleniť na oblasť verejného zdravotníctva požadovaný objem finančných