Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.“ Ústava však zároveň stanovuje, že „používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon“(čl. 6 ods. 2) a občanom patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručuje právo rozširovať a prijímať informácie v ich jazyku (čl. 34 ods. 1) a za podmienok ustanovených zákonom právo používať ich jazyk v úradnom styku (čl. 34 ods. 2 písm. b)).

Používanie štátneho jazyka v úradnom styku, ale aj v iných oblastiach je upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom jazyku“). Používanie menšinových jazykov upravuje zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov. Oba právne predpisy boli v minulosti viackrát novelizované a vzájomne sa doplňujú.

Právna úprava používania štátneho jazyka však musí rešpektovať nielen ústavné právo na používanie menšinových jazykov, ale aj právo na slobodné šírenie informácií. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ Viaceré ustanovenia zákona o štátnom jazyku podľa názoru predkladateľa zasahujú do práva šíriť informácie bez ústavou predpokladaného legitímneho dôvodu a nemožno ich považovať za nevyhnutné zásahy.

Hlavným zámerom predkladaného návrhu zákona je vypustiť zo zákona o štátnom jazyku tie ustanovenia, ktoré neodôvodnene zasahujú do slobodného šírenia informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Osuský, Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová a Renáta Kaščáková

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Ide o čisto deklaratívne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Používanie štátneho jazyka, menšinových jazykov, prípadne ďalších jazykov je upravené v konkrétnych ustanoveniach zákona o štátnom jazyku a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Právna úprava vymedzuje, kedy existuje povinnosť alebo právo používať ktorý jazyk, používanie rôznych jazykov však nestavia do vzájomného konfliktu, či súťaživej pozície, v ktorej by niektorý z jazykov mal byť uprednostnený pred iným.

K bodu 2

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého je akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami neprípustný. Ide o čisto deklaratívne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Kodifikovanú podobu štátneho jazyka vyhlasuje ministerstvo kultúry (§ 2 ods. 2), a teda ono ako jediné môže ovplyvniť jeho kodifikovanú podobu. Všetky ostatné subjekty môžu štátny jazyk iba používať, či už v kodifikovanej alebo inej podobe, z povahy veci však do kodifikovanej podoby štátneho jazyka nemôžu ani teoreticky zasahovať.

K bodu 3

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého sa v štátnom jazyku vedie agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť. Nie je nevyhnutné zákonom prikazovať cirkvám a náboženským spoločnostiam, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou. Rozhodnutie o tom by malo byť ponechané na samotné cirkvi a náboženské spoločnosti.

K bodu 4

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého prípadné inojazyčné znenie kroník obcí musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Zákon stanovuje, že obce vedú kroniky v štátnom jazyku. Nie je nevyhnutné zákonom prikazovať obciam, že inojazyčné znenie kroniky musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku.

K bodu 5

Navrhuje sa doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel. Tým nie je dotknuté používanie štátneho jazyky v oblasti geografických názvov, umožňuje sa však aj používanie iných jazykov.

K bodu 6

Navrhuje sa zmeniť úpravu ustanovenia o vedení pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín. Podľa súčasného znenia zákona sa

táto dokumentácia vedie dvojjazyčne. A ministerstvo kultúry po dohode s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom stanovuje rozsah ďalšej dokumentácie, ktorá sa nemusí viesť v štátnom jazyku. Navrhovanou zmenou sa stanovuje, že na menšinových školách sa pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia vedú v príslušnom menšinovom jazyku. A ministerstvo školstva určí rozsah dokumentácie, ktorá sa aj na týchto školách musí viesť aj v štátnom jazyku, čiže dvojjazyčne.

K bodu 7

Navrhuje sa vypustiť celý § 5, ktorý upravuje používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku. Konkrétne ide o elektronické médiá (ods. 1 až 3), miestny rozhlas a iné technické zariadenia na informovanie verejnosti (ods. 4), periodickú tlač, agentúrne spravodajstvo a neperiodické publikácie (ods. 5), príležitostné tlačoviny (ods. 6), kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia (ods. 7), nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach (ods. 8) a verejné zhromaždenia (ods. 9). Zákon síce nariaďuje v týchto oblastiach používať štátny jazyk, zároveň však pripúšťa výnimky týkajúce sa používania menšinových alebo iných jazykov. Pre ich použitie však stanovuje podmienky a obmedzenia.

Predmetná úprava sa týka predovšetkým súkromných subjektov, hoci vystupujúcich alebo pôsobiacich na verejnosti. Používanie jazyka v týchto oblastiach by malo byť vecou slobodného rozhodnutia každého subjektu. Regulácia týchto oblastí prostredníctvom zákona o štátnom jazyku je neodôvodneným zásahom štátnej moci do súkromnej sféry, do slobodného podnikania, do slobody prejavu a do slobodného šírenia informácií. Takýto zásah predovšetkým vo vzťahu k ústavou garantovanému slobodnému šíreniu informácií nie je nevyhnutný a nesleduje žiadny ústavou predpokladaný legitímny cieľ.

K bodu 8

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia, podľa ktorých sa komunikácia medzi personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb a ich pacientmi alebo klientmi vedie spravidla v štátnom jazyku. Rozhodnutie o jazyku komunikácie má byť ponechané na dohodu pacienta alebo klienta a pracovníka príslušného zariadenia. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by im štát mal brániť v možnosti komunikovať aj v inom ako štátnom jazyku, pokiaľ sa pre iný jazyk slobodne rozhodnú a dohodnú sa na tom.

K bodu 9

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti sa uvádzajú v štátnom jazyku. Predmetná úprava sa týka predovšetkým súkromných subjektov, hoci vystupujúcich na verejnosti. Používanie jazyka v týchto oblastiach by malo byť vecpi slobodného rozhodnutia každého subjektu. Regulácia týchto oblastí prostredníctvom zákona o štátnom jazyku je neodôvodneným zásahom štátnej moci do súkromnej sféry, do slobodného podnikania, do slobody prejavu a do slobodného šírenia informácií. Takýto zásah predovšetkým vo vzťahu k ústavou garantovanému slobodnému šíreniu informácií nie je nevyhnutný a nesleduje žiadny ústavou predpokladaný legitímny cieľ.

K bodu 10

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia, ktoré upravujú dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o štátnom jazyku a ukladanie pokút za porušovanie týchto povinností.

Zákon o štátnom jazyku nemá taký charakter, žeby porušovanie povinností z neho vyplývajúcich bolo nevyhnutné sankcionovať finančnými pokutami. Navrhuje sa obnoviť stav, ktorý existoval v rokoch 1999 až 2009.

K bodu 11

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého sa na účely zákona štátnym jazykom rozumie slovenský jazyk v kodifikovanej podobe. Súčasné znenie zákona nevylučuje používanie inojazyčných termínov a pojmov a nespisovných jazykových prostriedkov. Uvedené ustanovenia sa javia ako nejasné a nadbytočné.

K čl. II

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona dňom zverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zákon nestanovuje žiadne nové povinnosti fyzickým osobám, ani právnickým osobám, ani orgánom verejnej správy. Vzhľadom na to nie je potrebné stanovovať legisvakačnú dobu.