1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu zákona je zlepšenie ochrany a najmä obnovy nehnuteľného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky navýšením finančných prostriedkov do dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky „Obnovme si svoj dom“, a to prostredníctvom odvodov z kurzových stávok.1
Návrh zákona počíta s tým, že počas nasledujúcich troch rokov by sa časť tohto odvodu, ktorá sa odvádza do štátneho rozpočtu, využila na účely obnovy kultúrnych pamiatok - konkrétne vo výške 8% tohto odvodu v roku 2020, 16 % tohto odvodu v roku 2021 a od roku 2022 by sa 24 % tohto odvodu povinne využilo na obnovu a ochranu národných kultúrnych pamiatok.
Výšku odvodu stanovuje § 71 ods. 1 písmeno j) zákona 30/2019 Z. z. - zákon o hazardných hrách tak, že prevádzkovateľ kurzových stávok je povinný odvádzať 5,5 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu a 0,5 % z hernej istiny do rozpočtu obce, v ktorej sa nachádza herňa a prevádzka.
Celkové odvody z kurzových stávok za rok 2017 predstavovali 62,8 milióna eur. Podľa tohto návrhu zákona by sa časť týchto prostriedkov účelovo viazala práve na záchranu národných kultúrnych pamiatok.
Návrh zákona ambíciu získať z legálnych hazardných hier finančné prostriedky na obnovu národných kultúrnych pamiatok. V navrhovanom znení zákona by účelovo viazané prostriedky na obnovu kultúrneho dedičstva predstavovalo v roku 2020 sumu cca 4,6 mil. eur, v roku 2021 sumu cca 9,2 mil. eur a od roku 2023 sumu cca 13,8 mil. eur pri výške odvodu na úrovni roku 2017.
Podľa Ministerstva kultúry SR je na Slovensku aktuálne 1/3 pamiatok v narušenom alebo dezolátnom stave. Jednou z príčin je aj nedostatočné financovanie obnovy pamiatkového fondu, ktorý bol dlhodobo zanedbávaný a vytvoril sa veľký tzv. spoločenský dlh.2
Hoci objem finančných prostriedkov v tomto systéme stúpajúcu tendenciu, z pohľadu ochrany a obnovy pamiatkového fondu je to stále nedostatočné. Finančný objem žiadostí na obnovu kultúrnych pamiatok je každoročne niekoľkonásobne oveľa vyšší, ako výška vyčlenených prostriedkov.
1 § 8 ods. 4 zákona 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2 Stratégia ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 -2022.
2
V susednej Českej republike je na obnovu a záchranu kultúrnych pamiatok vyčlenených 737 milióna českých korún, teda zhruba 28,5 milióna eur zo štátneho rozpočtu.3
Schválením tohto návrhu zákona by sa objem finančných prostriedkov určených na záchranu a obnovu nehnuteľného kultúrneho dedičstva priblížil Českej republike.
Nakoľko dodnes neexistujú funkčné nástroje, ktoré by odbremenili súkromných, ale aj verejných majiteľov od zvýšených nákladov vyplývajúcich zo starostlivosti o národné kultúrne pamiatky zapísané v pamiatkovom fonde, tento návrh zákona za cieľ pomôcť im získať dotáciu.
Návrh zákona bude mať výrazne pozitívne sociálne vplyvy. Od návrhu zákona sa neočakávajú žiadne negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
3
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Do ustanovenia § 34 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu sa vkladá nový odsek 1, ktorý uvádza zdroje financovania obnovy a reštaurovania kultúrnych pamiatok, konkrétne:
a) príspevky podľa odseku 2, t. j. finančné príspevky od štátu alebo obce na obnovu alebo reštaurovanie kultúrnej pamiatky,
b) dotácie zo štátneho rozpočtu,
c) prostriedky štátneho rozpočtu vo výške odvodu zo stávkových hier do štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku, ktorý predchádza bežnému rozpočtovému roku; v roku 2020 8 % z tohto odvodu, v roku 2021 16 % z tohto odvodu a od roku 2022 24% z tohto odvodu,
d) iné zdroje (napríklad štátna pomoc).
Financovanie verejnoprospešných projektov z odvodov z hazardu nie je neobvyklým spôsobom riešenia problémov, ktoré majú celospoločenský dosah. Príkladom účelového viazania prostriedkov získaných z hazardu ustanovenia zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde jedným zo zdrojov financovania športu je progresívne sa zvyšujúca suma odvodu z lotériových hier do štátneho rozpočtu. Uvedený zákon je dôkazom, že systém účelového viazania finančných prostriedkov z konkrétneho druhu hazardnej hry na oblasť kultúry je nielen možný, ale že je aj vyžívaný a funkčný.
Podľa údajov z roku 2016 bolo na Slovensku evidovaných 16 169 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, pričom 10 372 bolo v súkromnom vlastníctve. Podľa registra nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ďalej len „NKP“) je k 11. 4. 2019 celkový počet týchto pamiatok vo verejnom aj súkromnom vlastníctve neustále stúpa.4
K bodu 2
Týmto bodom sa pomocou nového § 45b upravujú prechodné ustanovenia, aby sa nenarušil koncept navrhnutého štátneho rozpočtu na rok 2019, odvod zo stávkových hier sa po prvýkrát použije v rozpočtovom roku 2020.
K Čl. II
4 https://www.pamiatky.sk/sk/page/register-nkp-tabulkove-zoznamy
4
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2019, a to so zohľadnením legisvakančnej lehoty.
5
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie a to v čl. 167 (kultúra) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)bezpredmetné,
b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c)bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
úplný.
6
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Navýšením finančných prostriedkov do dotačného systému Obnovme si svoj dom prostredníctvom odvodov z prevádzkovania kurzových stávok sa pozitívne vplýva na hospodárenie obyvateľstva, a to finančným impulzom pre majiteľov národnej kultúrnej pamiatky, ktorí nemajú celkové finančné prostriedky na nákladnú renováciu a zároveň sa ním zvyšuje aj dopyt po službách v stavebníctve na území celého Slovenska, čo môže viesť k tvorbe nových pracovných miest aj v menej obývaných častiach krajiny, alebo v častiach krajiny s vysokou nezamestnanosťou. Negatívny dopad na rozpočet verejnej správy vo výške 4,6 mil. eur v roku 2020, 9,2 mil. eur v roku 2021 a 13,8 mil. eur od roku 2022 by sa mal v roku 2020, ako aj v ďalších rozpočtových rokoch pokryť z efektívnejšieho výberu dane z pridanej hodnoty. V neposlednom rade možno zapojiť aj zdroje z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, v ktorej je napr. na rok 2019 vyčlenených 2 mld. eur na bližšie nešpecifikované účely a podobnú suma bude pravdepodobne vyčlenená pre túto rozpočtovú kapitolu aj v ďalších rokoch.
7
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.