DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milan KRAJNIAK, Boris KOLLÁR, Peter PČOLINSKÝ, Adriana PČOLINSKÁ, Petra ŠTARCHOŇA, Zuzany ŠEBOVEJ, Ľudovíta GOGU
Návrh zákona vychádza zo základnej myšlienky, podľa ktorej štát umožní mladým ľuďom, ktorí dovŕšia plnoletosť, stáť na štartovnej čiare bez dlhov. Zásadnú úlohu v živote dieťaťa do 15 rokov (ďalej len „dieťa“) zohrávajú jeho zákonní zástupcovia, resp. osoby, ktorým je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Tieto osoby vychovávajú dieťa a formujú jeho osobnosť. Jedným zo základných pravidiel výchovy je aj zoznámiť sa s pravidlami hospodárenia, ako aj z možnými záväzkami a s prístupom k splneniu si svojich povinností a záväzkov. Tieto základné pravidlá sú doplnené o pomocné inštitúty.
Cieľom návrhu zákona je poskytnutie ochrany deťom. Navrhuje sa zaviesť zákonný prechod peňažných dlhov, ktoré vznikli v dôsledku konania dieťaťa do pätnásť rokov na ich zákonných zástupcov, resp. na osoby, ktorým je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.
Oproti súčasnému stavu, kedy sú v mnohých prípadoch dlhmi zaťažované deti – teda osoby zraniteľné a vyžadujúce zvláštnu právnu ochranu, predstavuje navrhované riešenie presun dlhovej záťaže na dospelé osoby – ich zákonných zástupcov, t. j. osoby, ktoré majú podľa zákona rodičovskú zodpovednosť alebo iné osoby, ktorým je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti a majú zodpovednosť za takú výchovu dieťaťa, ktorá povedie k tomu, aby nepreberalo záväzky, ktoré nemôže splniť.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že dieťa si bez súhlasu zákonného zástupcu nie je schopné samostatne obstarať príjem, ktorým by svoje dlhy splatili. Zastávame názor, že deti by sa mali predovšetkým vzdelávať a pripravovať sa na svoje budúce povolanie, čo by malo byť aj verejným záujmom. Účelom tohto návrhu zákona je práve ochrana detí, ktoré nemajú vlastné prostriedky k úhrade dlhov a ani možnosť si tieto finančné prostriedky legálnym spôsobom zaobstarať.
V prípadoch, keď zákonnému zástupcovi vznikne povinnosť uhradiť dlh za dieťa a dieťa má vlastný majetok získaný napríklad dedením, má zákonný zástupca možnosť, aby k úhrade dlhu použil majetok dieťaťa. Ak dieťa nemá vlastný majetok, je osoba, na ktorú prešiel dlh dieťaťa, povinná tento dlh uhradiť zo svojho vlastného majetku. Táto osoba má možnosť pred súdom napadnúť platnosť dlhu z dôvodu, že dieťa nebolo spôsobilé takúto zmluvu uzatvoriť. Nemalo by predsa dochádzať k takým prípadom, ktorým si dieťa prevezme na seba neprimerane veľký záväzok, ktorý nie je schopný splatiť s tým, že za splnenie