TABUĽKA ZHODY

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

Názov smernice:

SMERNICA RADY (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu

Smernica EÚ

Všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „NZ“)

Zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej „442/2012“)

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „595/2003“)

Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej ,,575/2001“)

Článok

(Č, O,

V, P)

Text

Spôsob transp.

(N, O, D, n.a.)

Číslo

predpisu

Článok (Č, §, O, V, P)

Text

Zhoda

Poznámky

Čl. 1

ods.1

Článok 3 sa mení takto:

a) bod 9 sa mení takto:

i) v prvom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) na účely článku 8 ods. 1 a článkov 8a, 8aa a 8ab systematické oznamovanie vopred určených informácií inému členskému štátu, a to bez predchádzajúcej žiadosti a vo vopred stanovených pravidelných intervaloch. Na účely článku 8 ods. 1 sa odkaz na dostupné informácie týka informácií, ktoré sa nachádzajú v daňových spisoch členského štátu

442/2012

§ 2 písm. h)

Písm. i)

h) automatickou výmenou informácií systematické oznamovanie vopred určených informácií bez predchádzajúcej žiadosti vo vopred určených pravidelných lehotách,

i) dostupnou informáciou informácia, ktorú majú orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a

oznamujúceho informácie, ktoré možno získať v súlade s postupmi získavania a spracúvania informácií v uvedenom členskom štáte;“;

ii) v prvom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) na účely iných ustanovení tejto smernice než článku 8 ods. 1 a ods. 3a a článkov 8a, 8aa a 8ab systematické oznamovanie vopred určených informácií podľa písmen a) a b) tohto bodu.“;

iii) v druhom pododseku sa prvá veta nahrádza takto:

„V kontexte článku 8 ods. 3a, článku 8 ods. 7a, článku 21 ods. 2, článku 25 ods. 2 a 3 a prílohy IV majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúceho vymedzenia pojmu uvedeného v prílohe I.“;

b) dopĺňajú sa tieto body:

„18. ‚cezhraničné opatrenie’ je opatrenie týkajúce sa buď viac než jedného členského štátu, alebo členského štátu a tretej krajiny, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a) nie všetci účastníci v rámci daného opatrenia sú rezidentmi na daňové účely v tej istej jurisdikcii;

b) jeden alebo viacerí účastníci v rámci daného opatrenia sú rezidentmi na daňové účely súčasne vo viac než jednej jurisdikcii;

c) jeden alebo viacerí účastníci v rámci daného opatrenia vykonávajú podnikateľskú činnosť v inej jurisdikcii prostredníctvom stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v tejto jurisdikcii a dané opatrenie predstavuje časť podnikateľskej činnosti alebo celú podnikateľskú činnosť tejto stálej prevádzkarne;

§ 8a

písm. a)

colníctva4) k dispozícii a ktorú získali v súlade s osobitným predpisom,1)

Na účely automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu sa rozumie

a) cezhraničným opatrením opatrenie alebo viac opatrení, ktoré môžu pozostávať z viacerých častí a ktoré sa týkajú aspoň dvoch členských štátov alebo členského štátu a nečlenského štátu, pričom je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

1.aspoň jedna fyzická osoba alebo subjekt, ktoré sú zapojené do cezhraničného opatrenia, nie je rezidentom na daňové účely v tom istom štáte ako ďalšie fyzické osoby alebo subjekty zapojené do cezhraničného opatrenia,

2.aspoň jedna fyzická osoba alebo subjekt, ktoré sú zapojené do cezhraničného opatrenia, je súčasne rezidentom na daňové účely vo viac ako jednom štáte,

3.aspoň jedna fyzická osoba alebo subjekt, ktoré sú zapojené do cezhraničného opatrenia, vykonáva podnikateľskú činnosť v inom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne a

d) jeden alebo viacerí účastníci v rámci daného opatrenia vykonávajú činnosť v inej jurisdikcii bez toho, aby boli rezidentmi na daňové účely alebo vytvorili stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v tejto jurisdikcii;

e) takéto opatrenie má možný vplyv na automatickú výmenu informácií alebo identifikáciu skutočného vlastníctva.

Na účely bodov 18 až 25 tohto článku, článku 8ab a prílohy IV zahŕňa pojem opatrenie aj sériu opatrení. Opatrenie môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.

19. ‚cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu’ je každé cezhraničné opatrenie, ktoré má aspoň jeden z charakteristických znakov uvedených v prílohe IV;

20. ‚charakteristický znak’ je vlastnosť alebo aspekt/prvok cezhraničného opatrenia, ktorý predstavuje indikáciu možného rizika vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ako sa uvádza v prílohe IV;

§ 8a

písm. c)

§ 8a

písm. b)

cezhraničné opatrenie je súčasťou podnikateľskej činnosti tejto stálej prevádzkarne,

4.aspoň jedna fyzická osoba alebo subjekt, ktoré sú zapojené do cezhraničného opatrenia, vykonáva činnosť v štáte, v ktorom nie je rezidentom na daňové účely alebo v tomto štáte nemá stálu prevádzkareň, alebo

5.cezhraničné opatrenie vytvára možnosti na vyhýbanie sa povinnostiam vyplývajúcim z automatickej výmeny informácií o finančných účtoch12b) alebo pri identifikácii skutočného vlastníctva príjmu,12c)

Poznámka pod čiarou k odkazu 12b) znie:

,,12b) Zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12c) znie:

„12c) Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

c) oznamovaným opatrením každé cezhraničné opatrenie, ak spĺňa aspoň jeden charakteristický znak,

b) charakteristickým znakom vlastnosť cezhraničného opatrenia, ktorá predstavuje riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam, pričom opis charakteristických znakov je uvedený v prílohe č. 1a,

21. ‚sprostredkovateľ’ je každá osoba, ktorá navrhuje cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu, ponúka ho na trhu, organizuje ho alebo sprístupňuje na implementáciu, alebo ktorá riadi implementáciu takéhoto opatrenia.

Je to tiež každá osoba, ktorá so zreteľom na relevantné skutočnosti a okolnosti a na základe dostupných informácií a relevantných odborných znalostí a chápania, ktoré sú potrebné na poskytovanie takýchto služieb, vie alebo od nej možno odôvodnene očakávať, že vie, že sa zaviazala priamo alebo prostredníctvom iných osôb poskytovať pomoc, podporu alebo poradenstvo v súvislosti s navrhovaním, ponúkaním na trhu a organizovaním cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu, jeho sprístupňovaním na implementáciu alebo s riadením implementácie takéhoto opatrenia. Každá osoba má právo na poskytnutie dôkazov o tom, že nevedela a že sa od nej nemohlo odôvodnene očakávať, že vie, že bola zapojená do cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu. Na tento účel sa uvedená osoba môže odvolávať na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, ako aj dostupné informácie a ich relevantné odborné zhodnotenie a pochopenie.

Aby bola osoba sprostredkovateľom, musí spĺňať aspoň jednu z týchto dodatočných podmienok:

a) je rezidentom na daňové účely v niektorom členskom štáte;

b) má v členskom štáte stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej sa poskytujú služby v súvislosti s daným opatrením;

c) je zriadená podľa právnych predpisov členského štátu alebo sa riadi právnymi predpismi členského štátu;

d) je zaregistrovaná v profesijnom združení pre právne, daňové alebo poradenské služby v niektorom členskom štáte;

§ 8a

písm. d)

d) sprostredkovateľom fyzická osoba alebo subjekt, ktorý

1.spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

1a.je rezidentom na daňové účely v členskom štáte,

1b.má stálu prevádzkareň v členskom štáte, prostredníctvom ktorej poskytuje služby v súvislosti s cezhraničným opatrením,

1c.je založený alebo zriadený podľa právneho poriadku členského štátu alebo sa riadi právnym poriadkom členského štátu, alebo

1d.je zaregistrovaný v profesijnej organizácii pre právne, daňové alebo obdobné poradenské služby v členskom štáte a

2.oznamované opatrenie navrhuje, ponúka na trhu, organizuje, sprístupňuje na zavedenie alebo riadi jeho zavedenie, alebo

3.na základe odborných vedomostí vie alebo by mohol vedieť, že poskytol priamo alebo prostredníctvom inej osoby pomoc, podporu alebo poradenstvo v súvislosti s navrhovaním, ponúkaním na trh, organizovaním, sprístupňovaním na zavedenie alebo s riadením zavedenia oznamovaného opatrenia, okrem fyzickej osoby alebo subjektu, ktorý preukáže, že nevedel alebo nemohol vedieť, že bol zapojený do oznamovaného opatrenia,

22. ‚príslušný daňovník’ je každá osoba, ktorej sa na implementáciu sprístupní cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu alebo ktorá je pripravená implementovať cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu, alebo ktorá vykonala prvý krok v súvislosti s takýmto opatrením;

23. ‚pridružený podnik’ na účely článku 8ab je osoba, ktorá je prepojená s inou osobou aspoň jedným z týchto spôsobov:

a) daná osoba sa zúčastňuje na riadení inej osoby tak, že je v postavení uplatňovať na túto inú osobu významný vplyv;

b) daná osoba sa zúčastňuje na kontrole inej osoby prostredníctvom účasti, ktorá predstavuje viac ako 25 % hlasovacích práv;

c) daná osoba má účasť na kapitále inej osoby prostredníctvom vlastníckeho práva, ktoré predstavuje priamo alebo nepriamo viac ako 25 % kapitálu;

d) daná osoba má nárok na 25 % alebo viac zisku inej osoby.

Ak sa na riadení, kontrole, kapitále alebo zisku tej istej osoby zúčastňuje podľa písmen a) až d) viac ako jedna osoba, všetky dotknuté osoby sa považujú za pridružené podniky.

Ak sa tie isté osoby zúčastňujú podľa písmen a) až d) na riadení, kontrole, kapitále alebo zisku viac ako jednej osoby, všetky dotknuté osoby sa považujú za pridružené podniky.

595/2003

§ 8a písm. e)

§ 2 písm. n)

§ 2 písm. o)

e) používateľom fyzická osoba alebo subjekt, ktorým je oznamované opatrenie sprístupnené na zavedenie alebo ktoré sú pripravené zaviesť oznamované opatrenie alebo ktoré vykonali prvý úkon v súvislosti so zavedením oznamovaného opatrenia,

n) závislou osobou

1. blízka osoba,

2. ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,

3. osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie

2aa)

súčasťou konsolidovaného celku,

o) ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby2) alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba2) alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na

1. majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených

Na účely tohto bodu sa osoba, ktorá koná spoločne s inou osobou, pokiaľ ide o hlasovacie práva alebo vlastníctvo kapitálu subjektu, považuje za osobu, ktorá má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo vlastníctve kapitálu daného subjektu, ktoré má v držbe táto iná osoba.

Pri nepriamej účasti sa plnenie požiadaviek podľa písmena c) určuje vynásobením podielov účasti v dcérskych spoločnostiach nižších úrovní.

Osoba s viac ako 50 % hlasovacích práv sa považuje za držiteľa 100 % hlasovacích práv.

Fyzická osoba, jej manžel/manželka a jej priami predkovia alebo potomkovia sa považujú za jednu osobu;

24. ‚opatrenie určené pre trh’ je cezhraničné opatrenie, ktoré je navrhnuté, prešlo fázou ponúkania na trhu alebo je pripravené či sprístupnené na implementáciu bez toho, aby bolo potrebné jeho podstatné prispôsobenie;

§ 8a písm. f)

stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby alebo subjektu na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto osoba alebo subjekt má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých každý má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu, pričom na účely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s inou osobou alebo subjektom, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba alebo subjekt,

2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu,

f) opatrením určeným pre trh cezhraničné opatrenie, ktoré je navrhnuté, bolo ponúknuté na trhu alebo je pripravené na zavedenie bez potreby jeho podstatného prispôsobenia pre konkrétneho používateľa,

g) individualizovaným opatrením každé cezhraničné opatrenie, ktoré nie je opatrením

25. ‚individualizované opatrenie’ je každé cezhraničné opatrenie, ktoré nie je hotovým opatrením.“

§ 8a písm. g)

určeným pre trh a je určené pre konkrétneho používateľa.

Čl. 1 ods. 2

Vkladá sa tento článok:

„Článok 8ab

Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia s cieľom uložiť sprostredkovateľom povinnosť podávať príslušným orgánom informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu, o ktorých vedia, ktoré vlastnia alebo kontrolujú, do 30 dní odo:

a) dňa nasledujúceho po dni, keď sa cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu sprístupní na implementáciu;

b) dňa nasledujúceho po dni, keď je cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu pripravené na implementáciu, alebo

c) dňa, keď sa uskutočnil prvý krok v implementácii cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu,

podľa toho, čo nastane skôr.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa od sprostredkovateľov uvedených v článku 3 bode 21 druhom odseku tiež vyžaduje, aby podávali informácie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď poskytli priamo alebo prostredníctvom iných osôb pomoc, podporu alebo poradenstvo.

§ 8b ods. 1

§ 8e ods. 1 a ods. 2

§ 8e ods. 3

(1) Povinnou osobou je na účely automatickej výmeny informácií o oznamovaných opatreniach sprostredkovateľ, ak v odsekoch 2 a 3 nie je ustanovené inak.

(1) Sprostredkovateľ podľa § 8a písm. d) prvého bodu a druhého bodu, ktorý je povinnou osobou, je povinný podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovanom opatrení do 30 dní odo dňa

a) nasledujúceho po dni, keď sa oznamované opatrenie sprístupní na zavedenie,

b) nasledujúceho po dni, keď je oznamované opatrenie pripravené na zavedenie, alebo

c) keď sa uskutočnil prvý úkon v zavedení oznamovaného opatrenia.

(2) Ak súčasne nastane viac skutočností uvedených v odseku 1, rozhodným dňom pre počítanie lehoty podľa ods. 1 je deň, ktorý nastane najskôr.

(3) Sprostredkovateľ podľa § 8a písm. d) prvého bodu a tretieho bodu, ktorý je povinnou osobou, je povinný podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovanom opatrení

2. V prípade opatrení určených pre trh prijmú členské štáty opatrenia potrebné na to, aby sprostredkovatelia museli každé tri mesiace predkladať pravidelné správy aktualizované o nové informácie podliehajúce oznamovaniu, ako sa uvádza v odseku 14 písm. a), d), g) a h), ktoré sú k dispozícii od predloženia poslednej správy.

3. Ak je sprostredkovateľ povinný podávať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu príslušným orgánom z viac ako jedného členského štátu, takéto informácie sa podávajú len v členskom štáte, ktorý sa v nasledujúcom zozname uvádza ako prvý:

a)členský štát, v ktorom je sprostredkovateľ rezidentom na daňové účely;

b) členský štát, v ktorom má sprostredkovateľ stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej sa poskytujú služby v súvislosti s daným opatrením;

c) členský štát, v ktorom je sprostredkovateľ zriadený podľa právnych predpisov tohto členského štátu alebo sa nimi riadi;

d) členský štát, v ktorom je sprostredkovateľ zaregistrovaný v profesijnom združení pre právne, daňové alebo poradenské služby.

§ 8e ods. 4

§ 8c ods. 2

do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď poskytol priamo alebo prostredníctvom iných osôb pomoc, podporu alebo poradenstvo v súvislosti s oznamovaným opatrením.

(4) Sprostredkovateľ je povinný každé tri mesiace predkladať príslušnému orgánu Slovenskej republiky správy o opatreniach určených pre trh, ak má od predloženia poslednej správy k dispozícii nové informácie podliehajúce oznamovaniu uvedené v § 8f písm. a), d), g) a h), a to do 30 dní od posledného dňa kalendárneho štvrťroka, v ktorom boli informácie predložené príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

(2) Sprostredkovateľ, ktorý je povinnou osobou, je povinný podať informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak

a) je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike,

b) má v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej poskytuje služby v súvislosti s oznamovaným opatrením a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte,

c) je založený alebo zriadený podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte, nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej poskytuje služby v

4. V prípade viacnásobnej povinnosti oznamovania podľa odseku 3 je sprostredkovateľ od predkladania informácií oslobodený, ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie podal v inom členskom štáte.

5. Každý členský štát môže prijať potrebné opatrenia, na základe ktorých sa sprostredkovateľom udelí právo na výnimku z podávania informácií o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu, ak by sa povinnosťou oznamovania porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov daného členského štátu. Za takýchto okolností prijme každý členský štát opatrenia potrebné na to, aby mali

§ 8c ods. 4

§ 8b ods. 1

súvislosti s oznamovaným opatrením a ani v inom členskom štáte, alebo

d) je zaregistrovaný v profesijnej organizácii pre právne, daňové alebo obdobné poradenské služby v Slovenskej republike a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte, nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej poskytuje služby v súvislosti s oznamovaným opatrením a ani v inom členskom štáte, nie je založený alebo zriadený podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a ani iného členského štátu a ani sa neriadi právnym poriadkom Slovenskej republiky a ani iného členského štátu.

(4) Sprostredkovateľ podľa odsekov 2 a 3 nie je povinný podať informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak v lehote podľa § 8e ods. 1 elektronicky predloží vyhlásenie potvrdzujúce, že tie isté informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f už boli podané sprostredkovateľom podľa odseku 2 príslušnému orgánu v inom členskom štáte alebo iným sprostredkovateľom, ak ide o sprostredkovateľa podľa odseku 3.

(1) Povinnou osobou je na účely automatickej výmeny informácií o oznamovaných opatreniach sprostredkovateľ, ak v odsekoch 2 a 3 nie je ustanovené inak.

sprostredkovatelia povinnosť bezodkladne informovať každého iného sprostredkovateľa, alebo ak taký sprostredkovateľ neexistuje, príslušného daňovníka, o ich povinnosti oznamovania informácií podľa odseku 6.

Sprostredkovatelia môžu byť oprávnení na výnimku podľa prvého pododseku, len v rozsahu príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými je vymedzené ich povolanie.

6. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby sa v prípade, že sprostredkovateľ neexistuje alebo že sprostredkovateľ oznámi príslušnému daňovníkovi alebo inému sprostredkovateľovi uplatňovanie výnimky podľa odseku 5, vyžadovalo, aby mal povinnosť podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu iný sprostredkovateľ, ktorému sa uplatňovanie výnimky oznámilo, alebo ak taký sprostredkovateľ neexistuje, príslušný daňovník.

§ 8b ods. 2

§ 8d

§ 8c ods. 1

(2) Sprostredkovateľ nie je povinnou osobou, ak sa na oznamované opatrenie vzťahuje povinnosť zachovania mlčanlivosti podľa osobitných predpisov12d) alebo obdobná povinnosť v inom členskom štáte.

Sprostredkovateľ podľa § 8b ods. 2 je povinný bezodkladne informovať všetkých sprostredkovateľov zapojených do oznamovaného opatrenia o ich povinnosti podať informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Ak všetci sprostredkovatelia zapojení do oznamovaného opatrenia sú povinní zachovávať mlčanlivosť o oznamovanom opatrení alebo ak do oznamovaného opatrenia nie je zapojený iný sprostredkovateľ, sprostredkovateľ podľa prvej vety je povinný

a) bezodkladne informovať používateľa o jeho povinnosti podať informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky a

b) poskytnúť používateľovi všetky informácie o oznamovanom opatrení, ktoré sú potrebné na riadne a včasné splnenie povinnosti podľa § 8e ods. 5.

(1) Sprostredkovateľ a používateľ, ktorí sú povinnými osobami, sú povinní podať informácie v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky v lehote podľa § 8e.

(3) Povinnou osobou je namiesto sprostredkovateľa používateľ, ak

7. Príslušný daňovník, ktorý má povinnosť oznamovania, podáva informácie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu sprístupní príslušnému daňovníkovi na implementáciu alebo je pripravené na implementáciu zo strany príslušného daňovníka, alebo keď sa vo vzťahu k príslušnému daňovníkovi uskutočnil prvý krok vo vykonávaní takého opatrenia, a to podľa toho, čo nastane skôr.

§ 8b ods.3

§ 8d

§ 8e ods. 5

a)všetci sprostredkovatelia zapojení do oznamovaného opatrenia sú povinní zachovávať mlčanlivosť o oznamovanom opatrení podľa odseku 2, alebo

b)do oznamovaného opatrenia nie je zapojený sprostredkovateľ.

a) bezodkladne informovať používateľa o jeho povinnosti podať informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky a

b) poskytnúť používateľovi všetky informácie o oznamovanom opatrení, ktoré sú potrebné na riadne a včasné splnenie povinnosti podľa § 8e ods. 5.

(5) Používateľ, ktorý je povinnou osobou, je povinný podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovanom opatrení do 30 dní odo dňa

a) nasledujúceho po dni, keď sa oznamované opatrenie sprístupní tomuto používateľovi na zavedenie,

Ak je príslušný daňovník povinný podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu príslušným orgánom z viac ako jedného členského štátu, také informácie sa podávajú len príslušným orgánom toho členského štátu, ktorý sa uvádza ako prvý v tomto zozname:

a) členský štát, v ktorom je príslušný daňovník rezidentom na daňové účely;

b) členský štát, v ktorom má príslušný daňovník stálu prevádzkareň, ktorá má z opatrenia výhody;

c) členský štát, v ktorom príslušný daňovník poberá príjem alebo vytvára zisk, hoci príslušný daňovník nie je rezidentom na daňové účely a nemá stálu prevádzkareň v žiadnom členskom štáte;

d) členský štát, v ktorom príslušný daňovník vykonáva činnosť, hoci príslušný daňovník nie je rezidentom na daňové účely a nemá stálu prevádzkareň v žiadnom členskom štáte.

§8e ods. 6

§ 8c ods. 5

b) nasledujúceho po dni, keď je oznamované opatrenie pripravené na zavedenie týmto používateľom, alebo

c) nasledujúceho po dni, keď sa vo vzťahu k príslušnému používateľovi uskutočnil prvý úkon v zavedení oznamovaného opatrenia.

(6) Ak súčasne nastane viac skutočností uvedených v odseku 5, rozhodným dňom pre počítanie lehoty podľa odseku 5 je deň, ktorý nastane najskôr.

(5) Používateľ, ktorý je povinnou osobou, je povinný podať informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak

a) je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike,

b) má v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, ktorá má z oznamovaného opatrenia výhody, a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte,

c) má príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte, nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, ktorá má z oznamovaného opatrenia výhody a ani v inom členskom štáte, alebo

d) vykonáva činnosť v Slovenskej republike a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte, nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, ktorá má z oznamovaného opatrenia výhody a ani v inom členskom štáte, nemá príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky ani zo zdrojov na území iného členského štátu.

8. V prípade viacnásobnej povinnosti oznamovania podľa odseku 7 je príslušný daňovník od predkladania informácií oslobodený, ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie podal v inom členskom štáte.

9. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v prípade existencie viac ako jedného sprostredkovateľa mali povinnosť podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu všetci sprostredkovatelia zapojení do toho istého cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu.

Sprostredkovateľ je od podávania informácií oslobodený, len ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie uvedené v odseku 14 už boli podané iným sprostredkovateľom.

10. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v prípade, že povinnosť oznamovania má príslušný daňovník a že existuje viac ako jeden príslušný daňovník, bol príslušný daňovník, ktorý podáva informácie v súlade s odsekom 6, ten, ktorý sa uvádza ako prvý v tomto zozname:

§ 8c ods. 7

§ 8c ods. 3

§ 8c ods. 4

(7) Používateľ podľa odsekov 5 a 6 nie je povinný podať informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak v lehote podľa § 8e ods. 1 elektronicky predloží vyhlásenie potvrdzujúce, že tie isté informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f už boli podané používateľom podľa odseku 5 príslušnému orgánu v inom členskom štáte alebo iným používateľom, ak ide o používateľa podľa odseku 6

(3) Ak je do toho istého oznamovaného opatrenia zapojených viac sprostredkovateľov, ktorí sú povinnými osobami, všetci sprostredkovatelia sú povinní podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f.

(6) Ak viac používateľov, ktorí sú povinnými osobami, je povinných podať informácie o tom istom oznamovanom opatrení, informácie podá

a) príslušný daňovník, ktorý sa so sprostredkovateľom dohodol na cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu;

b) príslušný daňovník, ktorý riadi implementáciu opatrenia.

Akýkoľvek príslušný daňovník je od podávania informácií oslobodený, len ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie uvedené v odseku 14 už boli podané iným príslušným daňovníkom.

11. Každý členský štát môže prijať opatrenia potrebné na to, aby každý príslušný daňovník musel daňovým správam podávať informácie o používaní opatrenia, a to v každom roku, v ktorom dané opatrenie použil.

12. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby sprostredkovatelia a príslušní daňovníci museli podávať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu, v súvislosti s ktorými sa prvý krok vykonal v období medzi dátumom nadobudnutia účinnosti a dátumom uplatňovania tejto smernice. Sprostredkovatelia, respektíve príslušní daňovníci podajú informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu do 31. augusta 2020.

§ 8c ods. 6

§ 8c ods. 7

§ 24c ods. 2

príslušnému orgánu Slovenskej republiky ten používateľ, ktorý

a) so sprostredkovateľom dohodol oznamované opatrenie, alebo

b) riadi zavedenie oznamovaného opatrenia, ak neexistuje používateľ, ktorý so sprostredkovateľom dohodol oznamované opatrenie.

(2) Povinné osoby sú povinné podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovaných opatreniach, pri ktorých sa prvý úkon pri zavedení vykonal od 25. júna 2018 do 30. júna 2020, do 31. augusta 2020.

n.a.

13. Príslušný orgán členského štátu, ktorému boli informácie podané v súlade s odsekmi 1 až 12 tohto článku, oznámi prostriedkami automatickej výmeny informácie uvedené v odseku 14 tohto článku príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov v súlade s praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21.

14. Informácie, ktoré má príslušný orgán členského štátu oznamovať podľa odseku 13, v príslušných prípadoch zahŕňajú:

a) identifikačné údaje sprostredkovateľov a príslušných daňovníkov vrátane ich mena/názvu, dátumu a miesta narodenia (v prípade fyzickej osoby), rezidencie na daňové účely a DIČ a v relevantných prípadoch osôb, ktoré sú pridruženými podnikmi príslušného daňovníka;

b) podrobné údaje o charakteristických znakoch uvedených v prílohe IV, na základe ktorých podlieha cezhraničné opatrenie oznamovaniu;

c) zhrnutie obsahu cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu vrátane odkazu na prípadný názov, pod akým je obvykle známe, a všeobecný opis príslušných podnikateľských činností alebo opatrení bez toho, aby to viedlo k zverejneniu obchodného, priemyselného alebo profesijného tajomstva alebo obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku;

d) deň, keď sa uskutočnil alebo sa uskutoční prvý krok v implementácii cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu;

e) podrobnosti o vnútroštátnych ustanoveniach, ktoré tvoria základ cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu;

§ 8h ods. 2

§ 8f

(2) Príslušný orgán Slovenskej republiky, ktorému boli podané informácie v rozsahu podľa § 8f, oznámi tieto informácie prostriedkami automatickej výmeny informácií príslušným orgánom ostatných členských štátov do 30 dní od posledného dňa kalendárneho štvrťroka, v ktorom boli informácie v rozsahu podľa § 8f podané povinnou osobou príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

Informácie, ktoré povinná osoba podáva príslušnému orgánu Slovenskej republiky, sú

a) identifikačné údaje sprostredkovateľa a používateľa, a to najmenej v rozsahu názov alebo obchodné meno, alebo meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia u fyzickej osoby, rezidencia na daňové účely, daňové identifikačné číslo, ak bolo pridelené, a ak sú do oznamovaného opatrenia zapojené závislé osoby4d) používateľa, aj identifikačné údaje závislých osôb,

b) podrobné údaje o charakteristických znakoch uvedených v prílohe č. 2, na základe ktorých podlieha opatrenie oznamovaniu,

c) obsah oznamovaného opatrenia, a to aspoň uvedenie

1.názvu, pod ktorým je oznamované opatrenie známe, ak je tento názov opatrenia známy, a

2.všeobecného opisu opatrenia a jeho jednotlivých krokov, ktorý nevedie k porušeniu obchodného tajomstva, práv priemyselného

f) hodnotu cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu

g) identifikáciu členského štátu príslušného daňovníka/príslušných daňovníkov a všetky ostatné členské štáty, na ktoré sa cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu môže vzťahovať;

h) identifikáciu akejkoľvek prípadnej inej osoby v členskom štáte, ktorej sa cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu pravdepodobne týka, pričom sa uvedie, s ktorými členskými štátmi je táto osoba spojená.

15. Skutočnosť, že sa daňová správa k cezhraničnému opatreniu podliehajúcemu oznamovaniu nevyjadrí, neznamená uznanie platnosti tohto opatrenia alebo daňového zaobchádzania s ním.

16. Na uľahčenie výmeny informácií uvedených v odseku 13 tohto článku Komisia prijme praktické opatrenia potrebné na vykonávanie tohto článku vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania informácií uvedených v odseku 14 tohto článku, ako súčasť postupu na vypracovanie štandardného formulára stanoveného v článku 20 ods. 5

n.a.

vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva ani k porušeniu profesijného tajomstva, k zverejneniu obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku,

d) deň uskutočnenia prvého úkonu pri zavedení oznamovaného opatrenia,

e) podrobnosti o ustanoveniach právnych predpisov, ktoré sú využívané pri oznamovanom opatrení,

f) predpokladaná hodnota oznamovaného opatrenia,

g) identifikácia členského štátu používateľa alebo používateľov a všetky ostatné členské štáty, na ktoré sa oznamované opatrenie môže vzťahovať,

h) identifikácia ďalšej fyzickej osoby alebo subjektu v rozsahu podľa písmena a) v členskom štáte, ktorých by sa oznamované opatrenie mohlo týka aj s uvedením, s ktorými členskými štátmi je táto fyzická osoba alebo subjekt prepojená,

i) iné údaje o sprostredkovateľoch, o používateľoch a o oznamovanom opatrení.

n.a.

17. Komisia nemá prístup k informáciám uvedeným v odseku 14 písm. a), c) a h).

18. Automatická výmena informácií sa uskutoční do jedného mesiaca od konca štvrťroka, v ktorom boli informácie podané. Prvé informácie sa oznámia do 31. októbra 2020.“

n.a.

§ 8h ods. 2

§ 24c ods. 1

(1) Príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi informácie o oznamovaných opatreniach, ktoré mu povinné osoby oznámili v treťom štvrťroku roku 2020, príslušným orgánom členských štátov do 31. októbra 2020.

n.a.

Čl. 1

Ods. 3

V článku 20 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Komisia prijme štandardné formuláre vrátane jazykového režimu v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 v týchto prípadoch:

a) na automatickú výmenu informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia podľa článku 8a pred 1. januárom 2017;

n.a.

b) na automatickú výmenu informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu podľa článku 8ab pred 30. júnom 2019.

Uvedené štandardné formuláre neobsahujú iné prvky, ako prvky na výmenu informácií uvedené v článku 8a ods. 6 a článku 8ab ods. 14, a iné súvisiace kolónky prepojené s týmito prvkami, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov článku 8a, resp. článku 8ab.

Jazykovým režimom uvedeným v prvom pododseku sa členským štátom nebráni v oznamovaní informácií uvedených v článkoch 8a a 8ab v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie. V uvedenom jazykovom režime sa však môže stanoviť, aby sa kľúčové prvky takýchto informácií zasielali aj v inom úradnom jazyku Únie.

n.a.

Čl. 1 ods. 4

V článku 21 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Komisia do 31. decembra 2017 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, kde sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8a ods. 1 a 2, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Komisia do 31. decembra 2019 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, kde sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8ab ods. 13, 14 a 16, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Príslušné orgány všetkých členských štátov majú prístup k informáciám zaznamenaným v uvedenom registri. Komisia má takisto prístup k informáciám zaznamenaným v uvedenom registri, avšak v rámci obmedzení stanovených v článku 8a ods. 8 a článku 8ab ods. 17 Komisia prijme potrebné praktické opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2

Kým nebude uvedený bezpečný centrálny register prevádzkyschopný, automatická výmena stanovená v článku 8a ods. 1 a 2 a článku 8ab ods. 13, 14 a 16 sa uskutočňuje v súlade s odsekom 1 tohto článku a uplatniteľnými praktickými opatreniami.“

n.a.

Čl. 1 ods. 5

V článku 23 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Členské štáty oznamujú Komisii každoročné posúdenie účinnosti automatickej výmeny informácií podľa článkov 8, 8a, 8aa a 8ab, ako aj dosiahnuté praktické výsledky. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov formu a podmienky oznamovania uvedeného každoročného posúdenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2“.

442/

2012 a NZ

§ 20 ods. 3

Príslušný orgán Slovenskej republiky oznamuje každoročne Európskej komisii ročné hodnotenie efektívnosti a dosiahnuté výsledky automatickej výmeny informácií podľa § 7 až 8h.

Čl. 1 ods. 6

Článok 25a sa nahrádza takto:

„Článok 25a

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a v súvislosti s článkami 8aa a 8ab a prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

§ 8g

Daňový úrad uloží povinnej osobe za nesplnenie povinnosti podať informácie, vyhlásenie alebo spoločné vyhlásenie podľa §8c v rozsahu podľa § 8f v lehote podľa § 8e pokutu do 30 000 eur, a to aj opakovane.

Čl. 1 ods. 7

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Predkladanie správ

1. Každých päť rokov od 1. januára 2013 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice.

2. Členské štáty a Komisia každé dva roky po 1. júli 2020 posúdia relevantnosť prílohy IV a Komisia predloží Rade správu. K uvedenej správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.“

n.a.

Čl. 1 ods. 8

Dopĺňa sa príloha IV, ktorej text sa uvádza v prílohe k tejto smernici.

n.a.

Čl. 2 ods. 1

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2019 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Uvedené ustanovenia sa uplatňujú od 1. júla 2020.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

442/

2012

Čl. III

§ 24c

Príloha č. 2

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2020 okrem článku I bodov 1, 2, 9 až 12 a čl. II., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2020.

(2) Povinné osoby sú povinné podať do 31. augusta 2020 príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovaných opatreniach, pri ktorých sa prvý úkon pri zavedení vykonal od 25. júna 2018 do 30. júna 2020.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 2

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

6. Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018).

Čl. 2 ods. 2

Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

575/2001

§ 35 ods. 7

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu vymedzenej pôsobnosti plnia voči

orgánom Európskej únie informačnú a oznamovaciu povinnosť, ktorá im vyplýva z právne záväzných aktov týchto orgánov.

Čl. 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

n.a.

Čl. 4

Táto smernica je určená členským štátom.

n.a.

Príloha

Príloha IV

Časť I.

CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY

Časť I. Test hlavného účelu

Všeobecné charakteristické znaky podľa kategórie A a osobitné charakteristické znaky podľa kategórie B a podľa kategórie C bodu 1 písm. b) bodu i),písm. c) a d) sa môžu zohľadniť, len ak vyhovejú „testu hlavného účelu“.

Charakteristický znak vyhovie uvedenému testu, ak je možné stanoviť, že hlavným alebo jedným z hlavných účelov, ktoré so zreteľom na všetky

Príloha č. 1a bod II časť A. Ods. 4

Príloha č. 1a bod II časť B. ods. 4

Príloha č. 1a bod II časť C. ods. 5.

Príloha č. 1a bod I.

(4) Všeobecné charakteristické znaky podľa tejto časti sa zohľadňujú, ak spĺňajú test hlavného účelu podľa bodu I.

(4) Osobitné charakteristické znaky podľa tejto časti sa zohľadňujú, ak spĺňajú test hlavného účelu podľa bodu I.

(5) Osobitné charakteristické znaky podľa tejto časti odseku 1 písm. b) prvého bodu a písm. c) a d) sa zohľadňujú, ak spĺňajú test hlavného účelu podľa bodu I. Splnenie podmienok uvedených v tejto časti odseku 1 písm. b) prvom bode a písm. c) alebo d) neznamená, že cezhraničné opatrenie vyhovuje testu hlavného účelu podľa bodu I.

Na splnenie testu hlavného účelu sa vyžaduje, aby hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov oznamovaného opatrenia bolo získanie daňovej

relevantné skutočnosti a okolnosti môže daná osoba ako výsledok opatrenia odôvodnene očakávať, je získanie daňového zvýhodnenia.

V súvislosti s charakteristickým znakom kategórie C bodu 1 nemôže byť splnenie podmienok stanovených v kategórii C bode 1 písm. b) bode i), písm. c) alebo písm. d) samo osebe dôvodom na vyvodenie záveru, že opatrenie vyhovuje testu hlavného účelu

Príloha č. 1a bod II. časť C. ods. 5

výhody pre používateľa oznamovaného opatrenia.

Príloha

Príloha IV

Časť II.

Bod A.

Kategórie charakteristických znakov

Všeobecné charakteristické znaky prepojené s testom hlavného účelu

1. Opatrenie, v prípade ktorého sa príslušný daňovník alebo účastník v rámci daného opatrenia zaväzuje dodržiavať podmienku zachovania dôvernosti, čo si môže vyžadovať, aby nezverejňoval iným sprostredkovateľom alebo daňovým orgánom spôsob, akým sa daným opatrením môže zabezpečiť daňové zvýhodnenie.

2. Opatrenie, v prípade ktorého má sprostredkovateľ nárok na odmenu (alebo úrok, náhradu za finančné náklady a iné poplatky) za opatrenie, a táto odmena je určená:

a) podľa výšky daňového zvýhodnenia plynúceho z daného opatrenia alebo

b) podľa toho, či z daného opatrenia skutočne plynie daňové zvýhodnenie. To by zahŕňalo povinnosť sprostredkovateľa vrátiť celú odmenu, resp. jej časť, keď sa nedosiahne celé zamýšľané daňové zvýhodnenie plynúce z opatrenia alebo sa dosiahne len jeho časť.

3. Opatrenie, ktoré obsahuje podstatne štandardizovanú dokumentáciu a/alebo štruktúru a je k dispozícii viac ako jednému príslušnému daňovníkovi bez toho, aby ho bolo potrebné podstatne prispôsobiť na implementáciu.

Príloha č. 1a bod II časť A ods. 1 - 3

(1) Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak dôvernosti, ak sa používateľ cezhraničného opatrenia zaväzuje dodržiavať podmienku zachovania dôvernosti, podľa ktorej sa môže vyžadovať, aby nezverejňoval iným sprostredkovateľom alebo príslušnému orgánu Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánu členského štátu spôsob, akým sa môže zabezpečiť daňové zvýhodnenie prostredníctvom cezhraničného opatrenia.

(2) Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak odmeny, ak má sprostredkovateľ nárok na odmenu za predmetné cezhraničné opatrenie, pričom odmena je určená:

a) podľa výšky daňového zvýhodnenia plynúceho z cezhraničného opatrenia alebo

b) podľa toho, či z cezhraničného opatrenia skutočne bolo dosiahnuté daňové zvýhodnenie, vrátane situácie, kedy by sprostredkovateľ bol povinný vrátiť celú odmenu alebo jej časť.

(3) Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak štandardizovanosti, ak cezhraničné opatrenie obsahuje štruktúrovanú dokumentáciu a je k dispozícii aspoň dvom

používateľom bez toho, aby ho bolo potrebné podstatne prispôsobiť na zavedenie.

Časť II bod B.

1. Opatrenie, na základe ktorého účastník opatrenia vykoná vykonštruované kroky, ktoré spočívajú v získaní stratovej spoločnosti, prerušení hlavnej činnosti takejto spoločnosti a využívaní jej strát na zníženie svojej daňovej povinnosti, a to aj prostredníctvom presunu strát do inej jurisdikcie alebo zrýchlenia využívania týchto strát.

2. Opatrenie, ktorého účinkom sa príjem mení na kapitál, dary alebo iné kategórie výnosu, ktoré sú zdanené nižšou sadzbou alebo sú od dane oslobodené.

3. Opatrenie, ktoré zahŕňa kruhové transakcie, ktorých výsledkom je spätný obeh (round-tripping) finančných prostriedkov, konkrétne zapojením sprostredkovateľských subjektov bez inej hlavnej obchodnej úlohy alebo prostredníctvom transakcií, ktoré sa navzájom kompenzujú alebo rušia alebo ktoré majú iné podobné vlastnosti.

Príloha č. 1a bod II časť B ods. 1 - 3

(1) Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak využitia strát, ak používateľ cezhraničného opatrenia vykoná na základe tohto cezhraničného opatrenia úkony, ktoré spočívajú v nadobudnutí spoločnosti vykazujúcej stratu, ukončení jej hlavnej činnosti a využívaní jej strát na zníženie daňovej povinnosti používateľa, a to aj prostredníctvom presunu strát do iného štátu alebo zrýchlenia uplatňovania týchto strát.

(2) Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak zmeny charakteru príjmu, ak účinkom cezhraničného opatrenia je zmena charakteru príjmu tak, aby bol tento príjem zdanený nižšou sadzbou dane, nebol predmetom dane alebo bol od dane oslobodený.

(3) Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak kruhových transakcií, ak cezhraničné opatrenie zahŕňa také transakcie, ktoré vedú k pohybu majetku v kruhu, a to prostredníctvom zapojenia sprostredkovateľov bez inej hlavnej ekonomickej funkcie alebo prostredníctvom transakcií, ktoré sa navzájom započítavajú, rušia alebo ktoré majú podobné vlastnosti.

Časť II bod C.

1.Opatrenie, ktoré zahŕňa odpočítateľné cezhraničné platby medzi dvoma alebo viacerými pridruženými podnikmi, keď nastane aspoň jedna z týchto podmienok:

a) príjemca nie je rezidentom na daňové účely v žiadnej daňovej jurisdikcii;

b) aj keď je príjemca rezidentom na daňové účely v určitej jurisdikcii, táto jurisdikcia:

Príloha č. 1a bod II časť C ods. 1 – 4

(1) Cezhraničné opatrenie, ktoré zahŕňa odpočítateľné platby medzi dvoma alebo viacerými závislými osobami4d) napĺňa charakteristický znak odpočítania výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a) príjemca platby nie je rezidentom na daňové účely v žiadnom štáte,

b) príjemca platby je rezidentom na daňové účely v štáte, ktorý:

i) neukladá žiadnu daň z príjmov právnických osôb alebo ukladá daň z príjmov právnických osôb s nulovou sadzbou alebo takmer nulovou sadzbou; alebo

ii) sa uvádza v zozname jurisdikcií tretích krajín, ktoré členské štáty spoločne alebo v rámci OECD posúdili ako nespolupracujúce;

c) v jurisdikcii, v ktorej je príjemca rezidentom na daňové účely, sa na platbu vzťahuje úplné oslobodenie od dane;

d) v jurisdikcii, v ktorej je príjemca rezidentom na daňové účely, sa na platbu vzťahuje preferenčný daňový režim;

2. Odpisy za tie isté aktíva sa uplatňujú vo viac ako jednej jurisdikcii.

3. Zamedzenie dvojitého zdanenia v súvislosti s tou istou príjmovou alebo kapitálovou položkou sa požiadalo vo viac než jednej jurisdikcii.

4. Ide o opatrenie, ktoré zahŕňa prevody aktív, pričom existuje značný rozdiel v sume, ktorá sa považuje za splatnú v súvislosti s týmito aktívami v týchto dotknutých jurisdikciách.

1.nemá zavedenú žiadnu daň z príjmov právnických osôb alebo má zavedenú daň z príjmov právnických osôb s nulovou sadzbou alebo takmer nulovou sadzbou, alebo

2.sa uvádza v zoznamoch nespolupracujúcich štátov na daňové účely vydaných Európskou úniou alebo Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,

c) v štáte, v ktorom je príjemca platby rezidentom na daňové účely sa na platbu vzťahuje úplné oslobodenie od dane alebo

d) v štáte, v ktorom je príjemca platby rezidentom na daňové účely, sa na platbu vzťahuje preferenčný daňový režim.

(2) Cezhraničné opatrenie napĺňa osobitný charakteristický znak viacnásobného odpisovania, ak sa odpisy toho istého majetku uplatňujú vo viac ako jednom štáte.

(3) Cezhraničné opatrenie napĺňa osobitný charakteristický znak viacnásobného zamedzenia dvojitého zdanenia, ak je zamedzenie dvojitého zdanenia v súvislosti s tým istým príjmom alebo majetkom uplatnené vo viacerých štátoch.

(4) Cezhraničné opatrenie napĺňa osobitný charakteristický znak významného rozdielu pri ocenení protiplnenia, ak zahŕňa prevody majetku medzi štátmi a rozdiel v ocenení protiplnenia za tento majetok je v týchto štátoch významný.

Časť II bod D.

1. Opatrenie, ktoré môže mať za účinok narušenie povinnosti oznamovania podľa zákonov, ktorými sa vykonávajú právne predpisy Únie, alebo akékoľvek rovnocenné dohody o automatickej výmene informácií o finančných účtoch vrátane dohôd s tretími krajinami, alebo opatrenie, ktorým sa využíva neexistencia takýchto právnych predpisov alebo dohôd. Takéto opatrenia zahŕňajú aspoň:

Príloha č. 1a bod II časť D ods. 1 a 2

1. Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak obchádzania automatickej výmeny informácií o finančných účtoch a identifikácie skutočného vlastníctva, ak cezhraničné opatrenie môže narušiť povinnosť oznamovania podľa osobitného predpisu12b) vrátane dohôd s nečlenskými štátmi24) alebo

a) použitie účtu, produktu alebo investícií, ktoré nie sú finančným účtom, alebo vytvárajú dojem, že ním nie sú, ale majú prvky, ktoré sú podstatným spôsobom podobné prvkom finančného účtu;

b) prevod finančných účtov alebo aktív do jurisdikcií alebo použitie jurisdikcií, ktoré nie sú viazané automatickou výmenou informácií o finančných účtoch so štátom rezidencie príslušného daňovníka;

c) zmenu klasifikácie príjmu a kapitálu na produkty alebo platby, ktoré nepodliehajú automatickej výmene informácií o finančných účtoch;

d) premenu alebo zmenu finančnej inštitúcie alebo finančného účtu alebo ich aktív na finančnú inštitúciu alebo finančný účet alebo aktíva, ktoré nie sú predmetom oznamovania v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch;

e) používanie právnických osôb, právnych usporiadaní alebo štruktúr, ktorými sa eliminuje alebo ktoré vytvárajú dojem, že sa nimi eliminuje oznamovanie jedného alebo viacerých majiteľov účtu alebo ovládajúcich osôb v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch;

f) opatrenia, ktorými sa narúšajú postupy hĺbkového preverovania alebo využívajú slabé miesta v postupoch hĺbkového preverovania, ktoré používajú finančné inštitúcie pri plnení svojich povinností oznamovať informácie o finančných účtoch, vrátane využívania jurisdikcií s nedostatočnými alebo so slabými režimami presadzovania právnych predpisov zameraných proti praniu špinavých peňazí alebo s nedostatočnými požiadavkami na transparentnosť právnických osôb alebo právnych usporiadaní.

využíva neexistenciu takýchto právnych predpisov alebo dohôd. Takéto cezhraničné opatrenia zahŕňajú:

a) použitie finančného účtu, finančného produktu alebo investícií, ktoré nie sú finančným účtom podľa osobitného právneho predpisu12b) alebo použitie finančných účtov, ktoré sú podstatným spôsobom podobné prvkom finančného účtu,

b) prevod finančných účtov alebo majetku do štátov, ktoré nie sú viazané automatickou výmenou informácií o finančných účtoch,

c) zmenu klasifikácie príjmu alebo majetku tak, aby nepodliehali automatickej výmene informácií o finančných účtoch12b),

d) zmenu finančnej inštitúcie alebo finančného účtu na takú finančnú inštitúciu alebo taký finančný účet, ktorý nie je predmetom oznamovania v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch,

e) využívanie subjektov, ktorými sa narúša oznamovanie jedného alebo viacerých majiteľov účtu alebo ovládajúcich osôb v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch,

f) opatrenia, ktorými sa narúšajú postupy hĺbkového preverovania, ktoré používajú finančné inštitúcie pri plnení povinností oznamovať informácie o finančných účtoch, vrátane využívania štátov s nedostatočnými režimami presadzovania právnych predpisov v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti12c) alebo s nedostatočnými požiadavkami na transparentnosť subjektu.

(2) Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak netransparentného skutočného vlastníctva, ak zahŕňa

2.Opatrenie zahŕňajúce netransparentný reťazec právneho alebo skutočného vlastníctva s použitím osôb, právnych mechanizmov alebo štruktúr:

a) ktoré nevykonávajú podstatnú hospodársku činnosť podporovanú primeraným počtom zamestnancov, zariadením, majetkom a priestormi; a

b) ktoré sú zaregistrované, riadené, majú sídlo, sú kontrolované alebo zriadené v akejkoľvek jurisdikcii inej ako v jurisdikcii, v ktorej má sídlo jeden alebo viacerí koneční užívatelia výhod v súvislosti s aktívami držanými takýmito osobami, právnymi mechanizmami alebo štruktúrami a

c) ak sa koneční užívatelia výhod v súvislosti s takýmito osobami, právnymi usporiadaniami alebo štruktúrami, ako sa vymedzujú v smernici (EÚ) 2015/849, stali neidentifikovateľnými.

netransparentný reťazec právneho alebo skutočného vlastníctva s využitím subjektov:

a) ktoré nevykonávajú podstatné funkcie a nedisponujú potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií,

b) ktoré sú zriadené, založené, riadené, majú sídlo, miesto podnikania alebo sú kontrolované v inom štáte ako v tom, v ktorom má sídlo jeden alebo viacerí koneční užívatelia výhod v súvislosti s majetkom týchto subjektov a

c) v ktorých nie je možné určiť konečného užívateľa výhod12c).

Časť II bod E.

1.Opatrenie, ktoré zahŕňa používanie jednostranných pravidiel bezpečného prístavu.

2. Opatrenie zahŕňajúce prevod ťažko ohodnotiteľného nehmotného majetku. Pojem ťažko ohodnotiteľný nehmotný majetok sa vzťahuje na nehmotný majetok alebo práva na nehmotný majetok, v súvislosti s ktorými v čase ich prevodu medzi pridruženými podnikmi:

a) neexistujú žiadne spoľahlivé porovnateľné údaje a

b) v čase, keď sa transakcia uzavrela, sú odhady budúcich peňažných tokov alebo očakávané príjmy, ktoré sa majú získať z prevádzaného nehmotného majetku, alebo predpoklady použité pri ohodnocovaní nehmotného majetku veľmi neisté, a preto je v čase prevodu ťažké predpovedať úroveň konečného prospechu, ktorý má vyplynúť z nehmotného majetku.

Príloha č. 1a bod II časť E ods 1 - 3

(1) Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak bezpečného prístavu, ak cezhraničné opatrenie zahŕňa jednostranné určenie transferových cien na základe osobitných pravidiel.

2. Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak ťažko oceniteľného majetku, ak cezhraničné opatrenie zahŕňa ťažko oceniteľný nehmotný majetok. Ťažko oceniteľný nehmotný majetok zahŕňa nehmotný majetok alebo práva na nehmotný majetok, v súvislosti s ktorými v čase ich prevodu medzi závislými osobami4d):

a) neexistujú spoľahlivé porovnateľné údaje a

b) v čase, keď sa transakcia uzavrela, sú odhady budúcich peňažných tokov alebo očakávané príjmy, ktoré sa majú získať z prevádzaného nehmotného majetku, alebo predpoklady použité

3. Opatrenie zahŕňajúce cezhraničný presun funkcií a/alebo rizík a/alebo prevod majetku v rámci skupiny, ak odhadované ročné zisky prevodcu alebo prevodcov pred započítaním úrokov a daní (EBIT) počas trojročného obdobia po presune alebo prevode predstavujú menej ako 50 % odhadovaných ročných ziskov pred započítaním úrokov a daní (EBIT) takého prevodcu alebo prevodcov v prípade, že by sa presun alebo prevod neuskutočnil.

pri ohodnocovaní nehmotného majetku veľmi neisté, a preto je v čase prevodu ťažké predpovedať úroveň konečného prospechu, ktorý má vyplynúť z nehmotného majetku.

3. Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak vnútroskupinových cezhraničných presunov, ak zahŕňa cezhraničný presun funkcií, rizík alebo prevod majetku v rámci skupiny a ak odhadované ročné zisky používateľa cezhraničného opatrenia pred započítaním úrokov a daní počas trojročného obdobia po takomto presune alebo prevode predstavujú menej ako 50 % odhadovaných ročných ziskov pred započítaním úrokov a daní takého používateľa cezhraničného opatrenia v prípade, že by sa takýto presun alebo prevod neuskutočnil.“.

LEGENDA:

V stĺpci (1):

Č – článok

O – odsek

V – veta

P – číslo (písmeno)

V stĺpci (3):

N – bežná transpozícia

O – transpozícia s možnosťou voľby

D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)

n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje

V stĺpci (5):

Č – článok

§ – paragraf

O – odsek

V – veta

P – písmeno (číslo)

V stĺpci (7):

Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti)

Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená)

Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiast. zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)

n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)