1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,návrh zákona“), ktorým sa implementuje smernica Rady 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu, tzv. DAC 6.
Cieľom predkladaného materiálu je zvýšenie daňovej transparentnosti a účinný boj proti nežiaducim cezhraničným daňovým praktikám spoločností. Predložený návrh zákona odradiť sprostredkovateľov aj daňovníkov od používania praktík potenciálne agresívneho daňového plánovania a prostredníctvom neho sa účinne prispieť k úsiliu smerujúcemu k tomu, aby sa vytvorilo prostredie spravodlivého zdaňovania. Zákonom sa bude riadiť informovaná a odborne zdatná verejnosť, ktorá navrhuje vysoko sofistikované opatrenia cezhraničného daňového plánovania.
Predmetný návrh zákona nadväzuje na doterajší dynamický vývoj v oblasti automatickej výmeny informácií a zavádza sa ním automatická výmena informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu medzi príslušnými orgánmi členských štátov EÚ. Na zabezpečenie tejto automatickej výmeny informácií sa zaviedla povinnosť tzv. povinných osôb (sprostredkovateľa alebo príslušného daňovníka, t. j. používateľa) podať informácie o cezhraničných opatreniach, ktoré spĺňajú aspoň jeden charakteristický znak uvedený v prílohe č. 1a návrhu zákona. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na sprostredkovateľa t. j. osobu, ktorá cezhraničné opatrenie navrhuje, ponúka na trhu, resp. ktorá takéto opatrenie pripravuje, sprístupňuje daňovníkovi alebo ktorá riadi jeho aplikáciu u daňovníka. Sprostredkovateľom môže byť aj osoba, ktorá pri týchto aktivitách poskytuje pomoc, podporu alebo poradenstvo iným osobám. Za určitých okolností sa oznamovacia povinnosť týka aj samotného daňovníka.
Návrh zákona pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na štátny rozpočet, pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2020 a to vzhľadom na to, že podľa smernice DAC 6 sa jej ustanovenia majú uplatňovať od 1. júla 2020.
2
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu
Termín začiatku a ukončenia PPK
15. januára 2019 – 28. januára 2019
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Január 2019
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
Marec 2019
2.Definovanie problému
Transpozícia smernice a zavedenie automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a EK.
3.Ciele a výsledný stav
Zabezpečenie automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a EK.
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:
Finančná správa SR, sprostredkovatelia, daňovníci
5.Alternatívne riešenia
Neboli posudzované alternatívne riešenia.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.
Ide o transpozíciu práva EÚ, pričom národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
8.Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
3
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne“
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne“
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
11.Kontakt na spracovateľa
Ing. Elena Pekárová, Oddelenie medzinárodných daňových vzťahov, Odbor priamych daní, Sekcia daňová a colná MF SR
elena.pekarova@mfsr.sk
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
V rámci predbežného pripomienkového konania Stála pracovná komisia legislatívnej rady Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu vyjadrila nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. Pripomienky a návrhy zmien sú nasledovné:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia navrhuje predkladateľovi použiť doložku vybraných vplyvov účinnú od 01. apríla 2016, kedy bol zavedený nový vplyv, a to vplyv na služby verejnej správy pre občana a zároveň Komisia navrhuje vyznačiť žiadny vplyv ako na služby verejnej správy na občana, tak aj na procesy služieb vo verejnej správe.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o uvedenie potenciálneho nákladu v podobe možnosti uloženia sankcie do výšky 30 000 eur, a to aj opakovane, v prípade nesplnenia povinnosti do časti 3.3.1 Priame finančné náklady a súčasne o zahrnutie tohto nákladov do časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie.
4
Ďalej Komisia žiada predkladateľa o uvedenie kvantifikácie administratívnych nákladov spočívajúcich vo vypĺňaní elektronického formulára a jeho zasielaní príslušnému orgánu, a to aspoň príkladom na 1 podnikateľa. Pri vyčíslení týchto nákladov Komisia odporúča predkladateľovi využiť kalkulačku nákladov regulácie, ktorá je zverejnená na webovom sídle Ministerstva hospodárstva SR.
V súvislosti s vyššie uvedeným Komisia žiada o zmenu výšky nákladov v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie z „0“ na konkrétnu sumu, keďže predpokladané náklady v zmysle popisu nie nulové („0“).
Zároveň Komisia žiada o identifikáciu pozitívnych vplyvov v nadväznosti na vyznačenie pozitívno-negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie daného materiálu v Doložke vybraných vplyvov, keďže v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie nie tieto pozitívne vplyvy ani po kvantifikačnej, ani kvalitatívnej stránke vyjadrené.
Komisia žiada predkladateľa o uvedenie výsledku konzultácií, ktoré sa uskutočnili s vybranými podnikateľskými subjektami a s verejnosťou, do časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií.
Vyhodnotenie pripomienok predkladateľom:
K doložke vybraných vplyvov:
Predkladateľ upravil doložku vybraných vplyvov v zmysle vznesenej pripomienky.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie:
Predkladateľ uviedol potenciálny náklad v podobe možnosti uloženia pokuty do výšky 30 000,- eur v časti 3.3.1. aj 3.3.4.
Predkladateľ zastáva názor, že uvedenie kvantifikácie administratívnych nákladov spočívajúcich vo vypĺňaní elektronického formulára a jeho zasielaní príslušnému orgánu nie je možné a z toho dôvodu nie je možné predmetné skutočnosti uviesť v časti 3.3.4.
Predkladateľ vyjadril pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.4.
Predkladateľ uviedol výsledok konzultácií v rámci časti 3.2. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
5
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2019
2020
2021
2022
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
2 500 000
184 435
323 527
323 527
v tom: kapitola MF SR/072 Výber daní a cla
0
45 343
45 343
45 343
Kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR
2 500 000
139 092
278 184
278 184
z toho:
- vplyv na ŠR
2 500 000
184 435
323 527
323 527
Rozpočtové prostriedky
2 500 000
184 435
323 527
323 527
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
2
2
2
- vplyv na ŠR
0
2
2
2
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
33 600
33 600
33 600
- vplyv na ŠR
0
33 600
33 600
33 600
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
2 500 000
184 435
323 527
323 527
v tom: kapitola MF SR/072 Výber daní a cla
0
45 343
45 343
45 343
Kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR
2 500 000
139 092
278 184
278 184
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
6
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Kvantifikované vplyvy budú rozpočtovo zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zavádza povinnosť pre sprostredkovateľov, ako aj pre daňovníkov podávať príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu, ktoré vykazujú charakteristické znaky uvedené v prílohe návrhu zákona. Účelom zavedenia tejto povinnosti je odrádzať sprostredkovateľov aj daňovníkov od praktík agresívneho daňového plánovania, ktorých využívaním štát mohol prichádzať o nemalé finančné prostriedky a v dôsledku zavedenia tejto povinnosti by sa malo vytvoriť prostredie spravodlivého zdaňovania.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
7
POZITÍVNE VPLYVY
V súlade s princípom spravodlivého zdaňovania by do rozpočtu verejnej správy mohli plynúť také finančné prostriedky, ktoré predtým z dôvodu využívania potenciálne agresívneho daňového plánovania boli pred finančnou správou ukryté. V závislosti od využívania a analýzy automaticky prijatých informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu sa predpokladá pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, ktorý v súčasnosti nie je možné presne kvantifikovať, keďže k prvej výmene informácií dôjde v roku 2020.
Daňový úrad uloží podľa §8g návrhu zákona povinnej osobe za nesplnenie povinnosti podať informácie, vyhlásenie alebo spoločné vyhlásenie podľa § 8c v rozsahu podľa § 8f v lehote podľa § 8e pokutu do 30 000 eur, a to aj opakovane. Príjem z uložených a vybratých pokút bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý taktiež nie je možné v súčasnosti kvantifikovať.
NEGATÍVNE VPLYVY
Bežné výdavky
V súvislosti s transponovaním príslušnej smernice sa predpokladá nárast objemu vymieňaných informácií (najmä zo zahraničia) a tiež požiadavka na efektívne využívanie týchto informácií, hodnotenie účinnosti automatickej výmeny informácií a jej oznamovanie Európskej komisii. Bude potrebné zabezpečiť vyhodnocovanie vymieňaných informácií, analyzovanie rizík a daňové preverovanie vymieňaných informácií. Všetky tieto činnosti si vyžadujú kvalifikovaných pracovníkov po odbornej aj jazykovej stránke, ktorí budú schopní v praxi zabezpečiť efektívne využitie získaných informácií a na druhej strane aj odborné spracovanie informácií, ktoré budú zasielané zo SR smerom do zahraničia. Vyhodnocovanie informácií podľa smernice o cezhraničných opatreniach (DAC6) by bolo zabezpečené zo strany Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty podobne ako vyhodnocovanie informácií zo správ podľa jednotlivých štátov (CbCR/DAC4).
Potreba nových pracovníkov na Finančnom riaditeľstve SR sa odhadla nasledovne:
-na oddelenie AVI minimálne 2 pracovníci
(mzdové náklady na jedného zamestnanca 1 400,00 eur + 489,30 eur odvody zamestnávateľa = 1 889,30 eur, t. j. 45 343,20 eur ročne za 2 zamestnancov).
V nadväznosti na vytvorenie informačného systému zabezpečujúceho automatickú výmenu v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu je potrebné zabezpečiť aj prostriedky na jeho podporu a údržbu a Finančné riaditeľstvo SR odhadlo výšku bežných výdavkov na podporu informačného systému nasledovne:
-rok 2020 vo výške 139 091,76 eur,
-rok 2021 vo výške 278 183,52 eur,
-rok 2022 vo výške 278 183,52 eur.
Kapitálové výdavky
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože bude potrebné vybudovať systém v rámci Finančného riaditeľstva SR, ktorý bude schopný prijímať informácie od povinných osôb a bude schopný posielať a vymieňať si tieto informácie s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov.
Na základe predbežného popisu požadovaných funkcionalít na systém zabezpečujúci automatickú výmenu v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu nadväzne na implementovanú smernicu Rady 2018/822 a porovnania s nákladmi na implementáciu doterajších modulov automatickej výmeny informácií (zahŕňajúcich výmenu podľa pôvodnej smernice 2011/16/EÚ a automatickú výmenu informácií o finančných účtoch) sú odhadované náklady na systém vo výške 2,5 mil. eur (v roku 2019).
8
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
184 435
323 527
323 527
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
33 600
33 600
33 600
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
11 743
11 743
11 743
Tovary a služby (630)2
0
139 092
278 184
278 184
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
2 500 000
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
2 500 000
0
0
0
Rekonštrukcia a modernizácia (718)2
2 500 000
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
2 500 000
184 435
323 527
323 527
9
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2019
2020
2021
2022
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
2
2
2
z toho vplyv na ŠR
0
2
2
2
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
1 400
1 400
1 400
z toho vplyv na ŠR
0
1 400
1 400
1 400
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
45 343
45 343
45 343
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
33 600
33 600
33 600
z toho vplyv na ŠR
0
33 600
33 600
33 600
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
11 743
11 743
11 743
z toho vplyv na ŠR
0
11 743
11 743
11 743
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
10
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Smernica tzv. DAC 6 je zameraná na agresívne cezhraničné daňové plánovanie. Podľa dostupných informácií (napr. z rôznych vyšetrovaní zo strany inštitúcií EÚ, alebo z únikov informácii ako napr. Panama Papers), vyplýva, že takéto postupy charakteristické skôr pre veľké spoločnosti, ktoré majú dostatočné zázemie a finančné prostriedky na to, aby sa podieľali na agresívnom cezhraničnom daňovom plánovaní. Predpokladáme, že pri mikro, malých a stredných podnikoch je možnosť využívania opatrení/schém podliehajúcich oznamovaniu podľa smernice menšia a to aj z dôvodu, že opatrenie musí byť cezhraničné. Avšak ani pri MSP nie je možné využívanie cezhraničných opatrení podliehajúcich oznamovaniu úplne vylúčiť.
Dotknuté všetky podnikateľské subjekty (daňovníci), ktoré využívajú cezhraničné opatrenia podliehajúce oznamovaniu, ako aj všetky tie podnikateľské subjekty (sprostredkovatelia), ktoré navrhujú, ponúkajú, organizujú, implementujú cezhraničné opatrenia podliehajúce oznamovaniu, t.j. môžu sem spadať subjekty ako daňoví poradcovia, advokáti, účtovníci a pod.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií –
- z toho msp
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Verejnosť bola o príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2018/173 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex od 16. 8. 2018 s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 14. 9. 2018.
K predbežnej informácií č. PI/2018/173 boli zo strany Slovenskej advokátskej komory, Slovenskej komory daňových poradcov, Slovensko rakúskej obchodnej komory a Americkej obchodnej komory na Slovensku predložené 4 stanoviská. Následne prebehli rozsiahle konzultácie s potenciálne dotknutými podnikateľskými subjektami formou dotazníka v termíne od 3.9.2018 do 28.9.2018 s predĺžením termínu na zaslanie odpovedí do 5.11.2018.
Dotazník obsahoval otázky, ktoré boli pre predkladateľa kľúčové pri zostavovaní návrhu zákona, pričom hlavnou otázkou bolo, či je podľa dotknutých subjektov potrebné a vhodné upraviť legislatívu ohľadne prelomenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť poskytovateľov poradenstva, t.j. najmä daňových poradcov a advokátov. Väčšina subjektov sa vyjadrila v prospech zachovania povinnosti zachovávať mlčanlivosť, t.j. jeho neprelomenia.
Predkladateľ pri zostavovaní návrhu zákona zobral do úvahy stanoviská, ktoré predložili vyššie uvedené subjekty k predbežnej informácii a rovnako aj odpovede získané z dotazníkov od potenciálne dotknutých podnikateľských subjektov.
11
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Existuje potenciálny náklad pre podnikateľa v podobe možnosti uloženia sankcie zo strany daňového úradu do výšky 30 000,- eur, a to aj opakovane, v prípade nesplnenia zákonom uloženej povinnosti podať informácie, vyhlásenie alebo spoločné vyhlásenie podľa § 8c v rozsahu podľa § 8f v lehote podľa § 8e.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predkladateľ nepredpokladá žiadne nepriame finančné náklady.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť pre relevantných sprostredkovateľov a daňovníkov zozbierať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu stanovené v zákone a následne tieto informácie podať Finančnému riaditeľstvu SR v zákonom stanovej lehote. V podmienkach SR bude táto povinnosť spočívať vo vyplnení elektronického formulára s požadovanými informáciami a v jeho elektronickom podaní na portál finančnej správy, tak ako to funguje aj pri ostatných údajoch, pri ktorých sa vykonáva automatická výmena informácií v daňovej oblasti. Predpokladáme, že vyplnenie formulára nebude administratívne zaťažujúce, pretože povinné osoby v elektronickom formulári len zhrnú im známe skutočnosti o cezhraničnom oznamovanom opatrení, ako to v súčasnosti robia pri iných druhoch automatickej výmeny informácií v daňovej oblasti. Administratívne náklady nie je možné vyčísliť.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
Do 30 000 eur, aj opakovane
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
Do 30 000 eur, aj opakovane
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
12
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Od návrhu zákona očakávame, že zavedenie povinnosti podávať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu odradí sprostredkovateľov a aj daňovníkov (t.j. aj podnikateľské subjekty) od používania praktík potenciálne agresívneho daňového plánovania. Navrhovaná povinnosť sa bude vzťahovať na všetky podnikateľské subjekty rovnako, avšak predpokladáme, že sa väčšmi bude týkať veľkých podnikov, ktoré majú dostatočné zázemie a finančné prostriedky na to, aby sa podieľali na potenciálne agresívnom cezhraničnom daňovom plánovaní. Týmto by sa mal dosiahnuť priestor spravodlivého zdaňovania.
Z uvedeného vyplýva pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v podobe zavedenia zvýšenej daňovej transparentnosti a spravodlivosti v oblasti zdaňovania všetkých subjektov, ako aj v zmysle zavedenia účinného boja proti nežiaducim cezhraničným praktikám spoločností, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o mikro, malé, stredné alebo veľké podniky s nadnárodnou štruktúrou, ktoré majú dostatočné finančné a personálne zázemie na vytváranie a využívanie takýchto agresívnych daňových schém.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
13
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
1.Navrhovateľ návrhu zákona:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)Primárne právo:
-čl. 110,113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
b)Sekundárne právo:
-smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. L 139, 5.6.2018), gestor: Ministerstvo financií SR,
-smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. L 64, 11.3.2011) v platnom znení, gestor: Ministerstvo financií SR.
c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:
-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C 682/15 Berlioz Investment Fund S.A. proti Directeur de l'administration des contributions directes.
Výrok rozhodnutia:
,,1. Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že členský štát vykonáva právo Únie v zmysle tohto ustanovenia, a teda dôjde k uplatneniu Charty základných práv Európskej únie, keď ukladá vo svojej právnej úprave peňažnú sankciu účastníkovi správneho konania, ktorý odmieta poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi daňovými orgánmi, založenú najmä na ustanoveniach smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS.
14
2. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že účastník správneho konania, ktorému bola uložená peňažná sankcia za nesplnenie správneho rozhodnutia, ktoré mu podľa smernice 2011/16 ukladalo povinnosť poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými správami, právo napadnúť zákonnosť tohto rozhodnutia.
3. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že „predvídateľná relevantnosť“ informácií, ktoré si jeden členský štát vyžiadal od iného členského štátu, je podmienkou, ktorú musí uvedená žiadosť o informácie spĺňať, aby dožiadanému členského štátu vznikla povinnosť vyhovieť tejto žiadosti, a tým aj podmienkou zákonnosti rozhodnutia o uložení povinnosti adresovanej týmto členským štátom účastníkovi správneho konania a podmienkou sankčného opatrenia uloženému tomuto účastníkovi správneho konania za nesplnenie tohto rozhodnutia.
4. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že overenie dožiadaného orgánu, ktorému dožadujúci orgán podal žiadosť o informácie podľa tejto smernice, sa neobmedzuje na formálnu správnosť tejto žiadosti, ale musí tomuto dožiadanému orgánu umožniť zabezpečenie toho, aby požadované informácie neboli úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti z hľadiska určenia dotknutého platiteľa dane a určenia tretej osoby, ktorá bola prípadne informovaná, ako aj z hľadiska potreby predmetného daňového vyšetrovania. Tieto isté ustanovenia smernice 2011/16 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby podanej účastníkom správneho konania proti sankčnému opatreniu, ktoré mu bolo uložené dožiadaným orgánom z dôvodu nedodržania rozhodnutia o uložení povinnosti prijatého týmto orgánom na základe žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim orgánom na základe smernice 2011/16, vnútroštátny súd okrem právomoci zmeniť uloženú pokutu právomoc preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia o uložení povinnosti. Pokiaľ ide o podmienku zákonnosti uvedeného rozhodnutia týkajúcu sa predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie zjavnej neexistencie takejto relevantnosti.
5. Článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že súd dožiadaného členského štátu v rámci výkonu svojej súdnej právomoci právo na prístup k žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim členským štátom dožiadanému členskému štátu. Dotknutý účastník správneho konania naopak nemá právo na prístup k celej žiadosti o informácie, ktorá zostáva tajným dokumentom v súlade s článkom 16 smernice 2011/16. Na to, aby bola jeho záležitosť prejednaná v celom rozsahu v súvislosti s neexistenciou predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, v zásade stačí, aby mal informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice.
-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C 276/12 Jiří Sabou proti Finančnímu ředitelství pro hlavní město Prahu.
Výrok rozhodnutia:
,,1. Právo Únie, tak ako vyplýva najmä zo smernice Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006, a zo základného práva byť vypočutý, sa vykladať v tom zmysle, že
15
daňovníkovi určitého členského štátu nepriznáva ani právo byť informovaný o žiadosti tohto štátu o pomoc adresovanej inému členskému štátu najmä na účely overenia údajov, ktoré tento daňovník poskytol v rámci svojho priznania k dani z príjmov, ani právo podieľať sa na formulácii žiadosti adresovanej dožiadanému členskému štátu, ani právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov, ktorý tento štát uskutočnil.
2. Smernica 77/799, zmenená a doplnená smernicou 2006/98, neupravuje otázku, za akých podmienok môže daňovník spochybniť správnosť informácie, ktorú poskytol dožiadaný členský štát, ani nestanovuje nijakú osobitnú požiadavku v súvislosti s obsahom poskytnutej informácie.“
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2018/822 bola stanovená do 31.12. 2019. Dátum uplatňovania je 1. júl 2020.
b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 260.
c)Smernica Rady (EÚ) 2018/822 bola prebratá do zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších právnych predpisov.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne.
Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1 – § 8a až 8g
§ 8a
V jednotlivých písmenách a) g) §8a sa vymedzujú pojmy, ktoré sa používajú v oblasti automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu.
Písm. a)
V písmene a) sa definuje pojem cezhraničné opatrenie. Na to, aby opatrenie naplnilo znaky cezhraničného opatrenia, musí sa predmetné opatrenie alebo viac opatrení, ktoré ešte môžu pozostávať z viac ako jednej časti, týkať aspoň 2 členských štátov alebo členského štátu a nečlenského štátu, pričom musí byť splnená aspoň jedna z ďalších podmienok stanovených v bodoch 1-5. Ich podstatou je, že stále v danom cezhraničnom opatrení prítomné najmenej dva štáty, či členské štáty, alebo jeden členský štát a druhý nečlenský štát, v rámci ktorých majú fyzické osoby alebo subjekty rezidenciu na daňové účely, stálu prevádzkareň, alebo tam vykonávajú činnosť alebo toto cezhraničné opatrenie poskytuje možnosť vyhnúť sa povinnostiam súvisiacich s automatickou výmenou informácií o finančných účtoch alebo súvisiacich s identifikáciou skutočného vlastníka príjmu.
16
Písm. b)
Písmeno b) definuje charakteristický znak, ktorým je vlastnosť, prvok, aspekt cezhraničného opatrenia, ktorý môže predstavovať riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam, resp. riziko vyhýbania sa plateniu daní. Opis charakteristických znakov sa nachádza v prílohe č. 1a zákona. Ide napr. o aspekt využívania strát spoločnosti, zmeny povahy príjmu alebo kapitálu, obchádzania automatickej výmeny informácií o finančných účtoch a pod.
Písm. c)
Písmeno c) definuje pojem „oznamované opatrenie“, ktorý sa používa v celom zákone a na ktorý sa vzťahuje aj povinnosť podávať informácie. Oznamovaniu podlieha cezhraničné opatrenie, ktoré spĺňa aspoň jeden charakteristický znak uvedený v prílohe č. 1a zákona. V prípade všeobecných a niektorých osobitných charakteristických znakov je potrebné, aby bol splnený test hlavného účelu, ktorého podstatou je dosiahnutie daňovej výhody prostredníctvom daného cezhraničného opatrenia,. T.j. test hlavného účelu musí byť naplnený, aby tieto niektoré charakteristické znaky bolo vôbec možné použiť pri hodnotení toho, či cezhraničné opatrenie podlieha oznamovaniu alebo nie. To znamená, že niektoré charakteristické znaky sa uplatnia bez ohľadu na test hlavného účelu.
V prílohe č. 1a presne zadefinované charakteristické znaky, ktorými sú: znak dôvernosti, znak odmeny, znak štandardizovanosti, pokiaľ ide o všeobecné charakteristické znaky prepojené s testom hlavného účelu. Medzi osobitné charakteristické znaky prepojené s testom hlavného účelu zaraďujeme znak využitia strát, znak zmeny charakteru príjmu a znak kruhových transakcií. Znak odpočítania výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), znak viacnásobného odpisovania, viacnásobného zamedzenia dvojitého zdanenia, znak významného rozdielu v pri ocenení protiplnenia predstavujú osobitné charakteristické znaky súvisiace s cezhraničnými transakciami. Znak obchádzania automatickej výmeny informácií a identifikácie skutočného vlastníctva, znak netransparentného skutočného vlastníctva osobitnými charakteristickými znakmi týkajúcimi sa automatickej výmeny informácií a skutočného vlastníctva. Osobitné charakteristické znaky týkajúce sa transferového oceňovania zahŕňajú znak bezpečného prístavu, znak ťažko oceniteľného majetku a znak vnútroskupinových cezhraničných presunov.
Písm. d)
Sprostredkovateľom môže byť akákoľvek fyzická osoba alebo subjekt podľa § 2 písm. l) zákona č. 442/2012 Z.z. Táto osoba, definovaná ako sprostredkovateľ, buď navrhuje cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu, ponúka ho na trhu, organizuje ho, sprístupňuje ho