TABUĽKA ZHODY

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

s právom Európskej únie

Názov smernice:

SMERNICA RADY (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími

krajinami

Smernica EÚ

SMERNICA RADY (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica

(EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami

Všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“)

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „595/2003“)

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „566/2001“)

Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „431/2002“)

Článok

(Č, O,

V, P)

Text

Spôsob transp.

(N, O, D, n.a.)

Číslo

predpisu

Článok (Č, §, O, V, P)

Text

Zhoda

Poznámky

Čl. 1

bod 1

Smernica (EÚ) 2016/1164 sa mení takto:

1.Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.Táto smernica sa uplatňuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, vrátane stálych prevádzkarní v

595/2003

§ 1 ods.1 písm. a)

Tento zákon upravuje

a) daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "daň"),

jednom alebo vo viacerých členských štátoch subjektov, ktorí sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine.

2.Článok 9a sa uplatňuje aj na všetky subjekty, ktoré členský štát považuje na daňové účely za transparentné.“

n.a.

Podľa čl. 2 ods. 3 je transpozíciu čl. 9a potrebné vykonať do 31.12.2021

Čl.1

bod 2

písm. a)

2. Článok 2 sa mení takto:

a)v bode 4 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Na účely článkov 9 a 9a:

a)Ak výsledný nesúlad vyplýva z tohto článku prvého pododseku bodu 9 písm. b), c), d), e) alebo g) alebo ak je potrebná úprava podľa článku 9 ods. 3 alebo článku 9a, vymedzenie prepojeného podniku sa upraví tak, že požiadavka 25 % sa nahrádza požiadavkou 50 %;

Návrh zákona

Čl. I

595/2003

§ 17i ods. 3 písm. e)

§ 2

e)hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) druhého až piateho bodu a siedmeho bodu vzniká medzi závislými osobami, ktoré sú závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r), pričom účasťou na majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 50 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 50 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 50 % na zisku,

Na účely tohto zákona sa rozumie

n) závislou osobou

1.blízka osoba,2)

b) osoba, ktorá koná spoločne s inou osobou, pokiaľ ide o hlasovacie práva alebo vlastníctvo kapitálu subjektu, sa považuje za osobu, ktorá má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo vlastníctve kapitálu daného subjektu, ktoré má v držbe táto iná osoba;

c) prepojený podnik je aj subjekt, ktorý je na účely finančného účtovníctva súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny ako daňovník, podnik, v ktorom má daňovník významný vplyv na riadenie, alebo podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka.“;

písm. n)

písm. o)

2. ekonomicky, personálne, alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,

3. osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie2aa) súčasťou konsolidovaného celku,

o) ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby

alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba

alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na

1. majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby alebo subjektu na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto osoba alebo subjekt má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých každý má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej

písm. p)

písm. r)

osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu, pričom na účely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s inou osobou alebo subjektom, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba alebo subjekt,

2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu,

p)iným prepojením právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty,

r)zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba, tuzemská právnická osoba alebo tuzemský subjekt so zahraničnou fyzickou osobou, zahraničnou právnickou osobou alebo zahraničným subjektom spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho

stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,

Čl. 1 bod 2 písm. b)

b)bod 9 sa nahrádza takto:

(9) hybridný nesúlad‘ je situácia zahŕňajúca daňovníka alebo – vzhľadom na článok 9 ods. 3 – subjekt, pričom:

a)platba v rámci finančného nástroja vedie k výslednému odpočtu bez zahrnutia a:

i) takáto platba nie je v primeranej lehote zahrnutá; a

ii) výsledný nesúlad možno pripísať rozdielom v kvalifikácii nástroja alebo platby vykonanej v rámci neho.

Na účely prvého pododseku sa rozumie, že platba v rámci finančného nástroja sa považuje za zahrnutú do príjmu v primeranej lehote, ak:

i)je táto platba zahrnutá jurisdikciou príjemcu v zdaňovacom období, ktoré začína do 12 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia platiteľa; alebo

ii) je opodstatnené očakávať, že platba bude zahrnutá jurisdikciou príjemcu v budúcom zdaňovacom období a platobné podmienky sú také, aké by boli dohodnuté pri dohode medzi nezávislými podnikmi;

Návrh zákona

Čl. I

§ 17i ods. 2 písm. a) 1. bod

§ 17i ods. 3 písm. d)

(2) Hybridným nesúladom sa rozumie

a) nesúlad vedúci k

1. odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia príjmu (výnosu) z dôvodu platby vykonanej na základe finančného nástroja, ak je finančný nástroj odlišne posúdený na daňové účely a ak príjem (výnos) nie je zahrnutý do zdaniteľných príjmov v primeranej lehote,

Na účely odseku 2

d) sa príjem (výnos) považuje za zahrnutý v primeranej lehote do základu dane vtedy, ak je zahrnutý do základu dane v príslušnom zdaňovacom období alebo ak je zahrnutý do základu dane v zdaňovacom období, ktoré sa začína najneskôr do 12 kalendárnych mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktorý uplatnil odpočet výdavku (nákladu), alebo ak je preukázateľné, že príjem (výnos) bude zahrnutý do základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach a dohodnuté platobné podmienky sú v súlade s

b) platba vykonaná v prospech hybridného subjektu vedie k odpočtu bez zahrnutia a tento výsledný nesúlad vyplýva z rozdielov v alokácii platieb, ktoré sa vykonali v prospech hybridného subjektu podľa právnych predpisov jurisdikcie, v ktorej je hybridný subjekt usadený alebo registrovaný, a jurisdikcie akejkoľvek osoby s účasťou v tomto hybridnom subjekte;

c) platba vykonaná v prospech subjektu s jednou alebo viacerými stálymi prevádzkarňami vedie k vzniku odpočtu bez zahrnutia a tento výsledný nesúlad vyplýva z rozdielov v alokácii platieb medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého subjektu podľa právnych predpisov jurisdikcií, v ktorých subjekt vykonáva činnosť;

§ 17i ods. 2 písm. a) 2. bod

§ 17i ods. 2 písm. a) 3. bod

princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1,

(2) Hybridným nesúladom sa rozumie

a) nesúlad vedúci k

2. odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu k zahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu hybridného subjektu podľa daňových predpisov štátu, v ktorom bol založený alebo registrovaný a štátu daňovníka, ktorý má majetkovú účasť v tomto hybridnom subjekte,

(2) Hybridným nesúladom sa rozumie

a) nesúlad vedúci k

3.odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu v zahrňovaní príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou, alebo medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka podľa daňových predpisov štátov, v ktorých daňovník vykonáva činnosť,

d) platba vedie k odpočtu bez zahrnutia v dôsledku platby vykonanej v prospech nerozpoznanej stálej prevádzkarne;

e) platba, ktorú vykonal hybridný subjekt, vedie k odpočtu bez zahrnutia a tento nesúlad je výsledkom skutočnosti, že platba sa podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu nezohľadňuje;

f) platba považovaná za realizovanú medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami vedie k odpočtu bez zahrnutia a tento nesúlad je výsledkom skutočnosti, že platba sa podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu nezohľadňuje; alebo

Návrh zákona

Čl. I

§ 17i ods. 2 písm. a) 4. bod

§ 17i ods. 2 písm. a) 5. bod

§ 17i ods. 2 písm. a) 6. bod

(2) Hybridným nesúladom sa rozumie

a) nesúlad vedúci k

4.odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu v zahrňovaní príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou z dôvodu rozdielneho posudzovania vzniku stálej prevádzkarne na území iného štátu podľa daňových predpisov štátu ústredia a tohto iného štátu,

(2) Hybridným nesúladom sa rozumie

a) nesúlad vedúci k

5. odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká uplatnením výdavku (nákladu) v dôsledku platby vykonanej hybridným subjektom a následným nezahrnutím tejto platby ako príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu u príjemcu,

(2) Hybridným nesúladom sa rozumie

a) nesúlad vedúci k

6. odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku pomyselnej platby vo vzťahu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo vo vzťahu medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka a následného nezahrnutia

g) dôjde k výslednému dvojitému odpočtu.

Na účely tohto bodu 9:

a)platba, ktorá predstavuje podkladový výnos z prevedeného finančného nástroja, nevedie k vzniku hybridného nesúladu podľa písmena a) prvého pododseku, ak ju vykonal finančný obchodník v rámci trhového hybridného prevodu za predpokladu, že jurisdikcia platiteľa vyžaduje, aby finančný obchodník zahrnul ako príjem všetky sumy prijaté v súvislosti s prevedeným finančným nástrojom;

Návrh zákona

Čl. I

§ 17i ods. 2 písm. a) 7. bod

§ 17i ods. 4 písm. b)

súvisiaceho príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu ústredia alebo stálej prevádzkarne,

(2) Hybridným nesúladom sa rozumie

a) nesúlad vedúci k

7.viacnásobnému odpočtu výdavku (nákladu) v rozsahu, v akom súčasne nedochádza k viacnásobnému zahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľných príjmov,

(4)Hybridným nesúladom nie je hybridný nesúlad, pri ktorom

b) platbu, ktorá predstavuje podkladový príjem (výnos) z prevedeného finančného nástroja, vykonal obchodník s cennými papiermi v rámci hybridného prevodu na regulovanom trhu39b) alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, obchodník s cennými papiermi zahrnul do zdaniteľných príjmov všetky sumy prijaté v súvislosti s prevedeným finančným nástrojom a nejde o súčasť štruktúrovanej schémy

b)hybridný nesúlad vzniká podľa písmen e), f) alebo g) prvého pododseku len vtedy, keď jurisdikcia platiteľa umožňuje započítanie odpočtu voči sume, ktorá nie je príjmom s dvojitým zahrnutím;

c)výsledný nesúlad sa považuje za hybridný nesúlad, pokiaľ k nemu dochádza medzi prepojenými podnikmi, medzi daňovníkom a prepojeným podnikom, medzi ústredím a stálou prevádzkarňou, medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého subjektu alebo v rámci štruktúrovanej schémy.

Na účely tohto bodu 9 a článkov 9, 9a a 9b:

§ 17i ods. 3 písm. f)

§ 17i ods. 1

Na účely odseku 2

f)hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) piateho až siedmeho bodu vzniká len vtedy, ak je možné odpočítať výdavok (náklad) voči príjmu (výnosu), ktorý nie je viacnásobne zahrnutým príjmom (výnosom),

Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu sa upraví podľa odseku 5, ak došlo k vzniku hybridného nesúladu

a)medzi závislými osobami [§ 2 písm. n) až r)] alebo

b)medzi osobami, ktoré nie sú závislými osobami v rámci štruktúrovanej schémy, ktorou sa rozumie opatrenie alebo viaceré opatrenia vedúce k hybridnému nesúladu, ktorého výsledok je zohľadnený v cenách alebo podmienkach týchto opatrení, alebo opatrenie alebo viaceré opatrenia, ktoré boli nastavené na vytvorenie hybridného nesúladu okrem situácie, kedy daňovník alebo závislá osoba nemohli vedieť, že dôjde k hybridnému nesúladu a nevyužili daňovú výhodu, ktorá im mohla priamo alebo nepriamo z týchto opatrení vyplynúť.

a)‚výsledný nesúlad‘ je dvojitý odpočet alebo odpočet bez zahrnutia;

b)‚dvojitý odpočet‘ je odpočet tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj, v ktorej sa náklady vynaložili alebo v ktorej sa vykázali straty (jurisdikcia platiteľa), ako aj v inej jurisdikcii (jurisdikcia investora). V prípade platby, ktorú vykonal hybridný subjekt alebo stála prevádzkareň, jurisdikciou platiteľa je jurisdikcia, v ktorej sú hybridný subjekt alebo stála prevádzkareň usadené alebo umiestnené;

c)‚odpočet bez zahrnutia‘ je odpočet platby alebo platby považovanej za realizovanú medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami v akejkoľvek jurisdikcii, v ktorej sa táto platba alebo platba považovaná za realizovanú považuje za vykonanú (jurisdikcia platiteľa) bez zodpovedajúceho zahrnutia tejto platby alebo platby považovanej za realizovanú na daňové účely v jurisdikcii príjemcu. Jurisdikciou príjemcu je akákoľvek jurisdikcia, v ktorej je daná platba alebo platba považovaná za realizovanú prijatá alebo sa považuje za prijatú podľa právnych predpisov akejkoľvek inej jurisdikcie;

d)‚odpočet‘ je suma, ktorá sa považuje za odpočítateľnú zo zdaniteľného príjmu podľa právnych predpisov jurisdikcie platiteľa alebo investora. V tomto kontexte sa vykladá aj pojem ‚odpočítateľný‘;

Návrh zákona

Čl. I

595/2003

§ 17i ods. 3 písm. g)

§ 17i ods. 3 písm. a)

§ 2 písm. i)

Na účely odseku 2

g)sa viacnásobným odpočtom výdavku (nákladu) rozumie odpočet toho istého výdavku (nákladu) alebo straty u viacerých osôb,

Na účely odseku 2

a) sa odpočtom výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) rozumie uplatnenie platby alebo pomyselnej platby alebo iného výdavku vedúce k zníženiu základu dane alebo zvýšeniu daňovej straty u jedného daňovníka a nezahrnutiu zodpovedajúceho príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu u druhého daňovníka; pomyselnou platbou sa rozumie uplatnenie výdavku (nákladu) vo vzťahu medzi ústredím a jeho stálou prevádzkarňou alebo vo vzťahu medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka,

Na účely tohto zákona sa rozumie

i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v

§ 17i ods. 2

e)‚zahrnutie‘ je suma, ktorá sa zohľadňuje v zdaniteľnom príjme podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu. Platba v rámci finančného nástroja sa nepovažuje za zahrnutú, pokiaľ je možné na túto platbu uplatniť na akúkoľvek daňovú úľavu výlučne z dôvodu kvalifikácie tejto platby podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu. V tomto kontexte sa vykladá aj pojem ‚zahrnutý‘;

f)‚daňová úľava‘ je oslobodenie od dane, zníženie sadzby dane alebo akýkoľvek zápočet dane alebo vrátenie dane (mimo zápočtu dane vybranej zrážkou pri zdroji);

595/2003

Návrh zákona

Čl. I

§ 2 písm. h)

§ 17i ods. 8

evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,

Na účely tohto zákona sa rozumie

zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy,

Príjem (výnos) alebo zisk podľa odseku 5 sa považuje za nezahrnutý do základu dane príjemcu, ak

a)nie je predmetom dane z príjmov právnickej osoby alebo obdobnej dane v zahraničí,

b)je predmetom dane, ale je od dane oslobodený; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu oslobodenia,

c)sa naň z dôvodu zaradenia príjmu (výnosu) do inej kategórie príjmov (výnosov) v dôsledku hybridného nesúladu uplatňuje sadzba dane z príjmov iná ako sadzba dane z príjmov uplatňovaná na takéto dosiahnuté príjmy (výnosy) z dôvodu, že ide o príjem (výnos) alebo zisk od závislej osoby alebo v rámci štruktúrovanej schémy; za nezahrnutý sa

považuje v rozsahu pripadajúcom na kladný rozdiel medzi sadzbou dane z príjmov a touto inou uplatnenou sadzbou dane z príjmov,

d)je možné naň uplatniť zápočet dane, vrátenie dane, a to aj prostredníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má majetkovú účasť na závislej osobe, okrem dane vyberanej zrážkou považovanej za preddavok na daň a zápočtu dane zaplatenej v zahraničí za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia, alebo inú úľavu na dani okrem úľavy na dani podľa § 30a a 30b alebo obdobnej úľavy na dani v zahraničí, ak pôjde o hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,

e)je možné u príjemcu príjmu (výnosu) k nemu priradiť výdavok (náklad) alebo iné zníženie základu dane, ktoré sa považuje u tohto daňovníka za realizované, tento výdavok (náklad) sa nevykáže ako príjem (výnos), ani sa nezahrnie do základu dane u iného daňovníka; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,

f)u daňovníka podľa odseku 1 výdavok (náklad) vedie k zníženiu základu dane a u príjemcu sa tento príjem (výnos) nezohľadňuje; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,

g)plynie subjektu bez právnej subjektivity, pričom u konečného príjemcu príjmu nie je zahrnutý do základu dane podľa písmen a) až e).

g)‚príjem s dvojitým zahrnutím‘ je každá položka príjmu, ktorá je zahrnutá podľa právnych predpisov oboch jurisdikcií, medzi ktorými výsledný nesúlad vznikol;

h),osoba‘ je fyzická osoba alebo subjekt;

i)‚hybridný subjekt‘ je akýkoľvek subjekt alebo usporiadanie, ktoré sa považujú za zdaniteľný subjekt podľa právnych predpisov jednej jurisdikcie a ktorých príjmy alebo výdavky sa považujú za príjmy alebo výdavky jednej alebo viacerých iných osôb podľa právnych predpisov inej jurisdikcie;

j)‚finančný nástroj‘ je akýkoľvek nástroj, pokiaľ z neho plynie finančný alebo kapitálový výnos, ktorý sa zdaňuje podľa pravidiel upravujúcich zdaňovanie dlhových, kapitálových alebo derivátových nástrojov podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu alebo jurisdikcie platiteľa a zahŕňa hybridný prevod;

Návrh zákona

Čl. I

Návrh zákona

Čl. I

§ 17i ods. 3 písm. h)

§ 17i ods. 3 písm. b)

§ 17i ods. 3 písm. c)

Na účely odseku 2

h)sa viacnásobným zahrnutím príjmu (výnosu) rozumie zahrnutie toho istého príjmu (výnosu) do zdaniteľných príjmov u viacerých osôb

Na účely odseku 2

b)sa hybridným subjektom rozumie právnická osoba, právnická osoba, ktorou je stála prevádzkareň právnickej osoby alebo subjekt, ktoré sú považované za daňovníka podľa daňových predpisov jedného štátu, ale ktorých príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) sú považované za príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) u iného daňovníka alebo daňovníkov podľa daňových predpisov iného štátu,

Na účely odseku 2

c)sa finančným nástrojom rozumie akýkoľvek nástroj, z ktorého plynie finančný výnos alebo kapitálový výnos, ktorý je pre účely zdaňovania posúdený ako

§ 2 písm. n) a o)

k)‚finančný obchodník‘ je osoba alebo subjekt, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť spočívajúcu v pravidelnom nakupovaní a predávaní finančných nástrojov na vlastný účet s cieľom dosiahnuť zisk;

l)‚hybridný prevod‘ je akékoľvek dojednanie previesť finančný nástroj, pri ktorom sa podkladový výnos z prevedeného finančného nástroja považuje na daňové účely za plynúci súčasne viac ako jednej zo strán tohto dojednania;

566/2001

Návrh zákona Čl. I

§ 54 ods. 1

§ 17i ods. 4 písm. b)

dlhový nástroj, majetkový nástroj alebo derivát podľa daňových predpisov jedného štátu alebo druhého štátu a zahŕňa tiež hybridný prevod; hybridným prevodom sa rozumie akákoľvek dohoda, ktorou dochádza k prevodu finančného nástroja a podkladový príjem (výnos) dosiahnutý z tohto finančného nástroja sa na daňové účely považuje za príjem (výnos) súčasne plynúci viac ako jednej zo strán tejto dohody,

Obchodníkom s cennými papiermi je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie investičných služieb klientom alebo výkon investičných činností na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb udeleného Národnou bankou Slovenska.

Hybridným nesúladom nie je hybridný nesúlad, pri ktorom

b)platbu, ktorá predstavuje podkladový príjem (výnos) z prevedeného finančného nástroja, vykonal obchodník s cennými papiermi v rámci hybridného prevodu na regulovanom trhu39b) alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, obchodník s cennými papiermi zahrnul do zdaniteľných príjmov všetky sumy prijaté v

m)‚trhový hybridný prevod‘ je akýkoľvek hybridný prevod, na ktorom sa zúčastňuje finančný obchodník pri bežnom podnikaní, a nie ako súčasť štruktúrovanej schémy;

n)‚nerozpoznaná stála prevádzkareň‘ je akékoľvek usporiadanie, ktoré sa považuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov jurisdikcie ústredia a ktoré sa nepovažuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov inej jurisdikcie.“;

§ 17i ods. 3 písm. c)

§ 17i ods. 2 písm. a) 4. bod

súvislosti s prevedeným finančným nástrojom a nejde o súčasť štruktúrovanej schémy.

Na účely odseku 2

c) sa finančným nástrojom rozumie akýkoľvek nástroj, z ktorého plynie finančný výnos alebo kapitálový výnos, ktorý je pre účely zdaňovania posúdený ako dlhový nástroj, majetkový nástroj alebo derivát podľa daňových predpisov jedného štátu alebo druhého štátu a zahŕňa tiež hybridný prevod; hybridným prevodom sa rozumie akákoľvek dohoda, ktorou dochádza k prevodu finančného nástroja a podkladový príjem (výnos) dosiahnutý z tohto finančného nástroja sa na daňové účely považuje za príjem (výnos) súčasne plynúci viac ako jednej zo strán tejto dohody,

(2)Hybridným nesúladom sa rozumie

a)nesúlad vedúci k

Čl.1

c)dopĺňajú sa tieto body:

bod 2 písm. c)

„(10) ‚konsolidovaná skupina na účely finančného účtovníctva‘ je skupina pozostávajúca zo všetkých subjektov, ktoré sú plne zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke vypracovanej v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva alebo vnútroštátnym systémom finančného výkazníctva členského štátu;

(11) ‚štruktúrovaná schéma‘ je dohoda zahŕňajúca hybridný nesúlad, ak sa výsledný nesúlad zohľadní v podmienkach a cene dohody, alebo dohoda navrhnutá s cieľom dosiahnuť výsledný hybridný nesúlad s výnimkou prípadu, keď nie je možné opodstatnene očakávať, že daňovník alebo prepojený podnik o hybridnom nesúlade vedeli, a keď nevyužili hodnotu daňovej výhody vyplývajúcej z daného hybridného nesúladu.“

431/2002

Návrh zákona Čl. I

§ 6 ods. 4

§ 17i ods. 1

Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 alebo zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a. V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje účtovnú závierku aj za skupinu účtovných jednotiek, bez ohľadu na ich sídlo (ďalej len „konsolidovaný celok"), ako konsolidovanú účtovnú závierku. Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.

Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu sa upraví podľa odseku 5, ak došlo k vzniku hybridného nesúladu

a)medzi závislými osobami [§ 2 písm. n) až r)] alebo

Čl. 1 bod 3

písm. a)

3. Článok 4 sa mení takto:

a)v odseku 5 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) všetky aktíva a záväzky sú ocenené pomocou tej istej metódy ako pri konsolidovaných finančných výkazoch zostavených v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva alebo vnútroštátnym systémom finančného výkazníctva členského štátu;“

n.a.

Uplatnená výnimka z čl. 11 ods. 6 Smernice 2016/1164. SR si ponecháva § 21a zákona č. 595/2003.Uvedená procedúra bola komunikovaná s EK. .

Čl. 1 bod 3

písm. b)

3. Článok 4 sa mení takto:

b) odsek 8 sa nahrádza takto:

„8.Na účely odsekov 1 až 7 môže byť daňovníkovi udelené právo používať konsolidované finančné výkazy zostavené na základe účtovných štandardov iných, než sú medzinárodné štandardy finančného výkazníctva alebo vnútroštátny systém finančného výkazníctva členského štátu.“

n.a.

Uplatnená výnimka z čl. 11 ods. 6 Smernice 2016/1164. SR si ponecháva § 21a zákona č. 595/2003.Uvedená procedúr

a bola komunikovaná s EK.

Čl. 1

bod 4

4.Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Hybridné nesúlady

1.Pokiaľ hybridný nesúlad vedie k dvojitému odpočtu:

a)odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou investora a

b)ak sa odpočet nezamietne v jurisdikcii investora, odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou platiteľa.

Každý takýto odpočet je však oprávnený na započítanie voči príjmu s dvojitým zahrnutím, či už vznikol v súčasnom alebo nasledujúcom zdaňovacom období.

Návrh zákona

Čl. I

§ 17i ods. 5 písm. a)

17i ods. 6

Základ dane podľa odseku 1 sa v zdaňovacom období vzniku hybridného nesúladu zvýši o sumu

a)výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) siedmeho bodu; tento postup uplatní

1.daňovník podľa odseku 1, ktorý si výdavok (náklad) uplatňuje podľa tohto zákona na území Slovenskej republiky a ktorý má majetkovú účasť v tejto druhej závislej osobe v inom štáte, alebo

2.daňovník podľa odseku 1, ktorý si výdavok (náklad) uplatňuje podľa tohto zákona na území Slovenskej republiky a hybridnému nesúladu nezabránil daňovník z iného štátu, ktorý má majetkovú účasť na daňovníkovi podľa odseku 1 na území Slovenskej republiky,

Daňovník, ktorý upravil základ dane podľa odseku 5 písm. a), si môže znížiť základ dane o sumu výdavku (nákladu) podľa odseku 5 písm. a), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom je možné tento výdavok (náklad) započítať voči súvisiacemu viacnásobne zahrnutému príjmu (výnosu).

2.Pokiaľ hybridný nesúlad vedie k odpočtu bez zahrnutia:

a)odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou platiteľa a

Návrh zákona

Čl. I

595/2003

§ 17i ods. 5 písm. b)

§ 12 ods. 7 písm. c)

(5)Základ dane podľa odseku 1 sa v zdaňovacom období vzniku hybridného nesúladu zvýši o sumu

b)výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) prvého až šiesteho bodu,

Predmetom dane nie je

c) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva [§ 3 ods. 1 písm. e)] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 3 ods. 1 písm. g)], okrem

1. príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplácaného právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), alebo je vyplácaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x),

2. príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácaného právnickej osobe,

b)ak sa odpočet nezamietne v jurisdikcii platiteľa, suma platby, ktorá by inak viedla k výslednému nesúladu, sa zahrnie do príjmu v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou príjemcu.

3.Členský štát zamietne odpočet v prípade akejkoľvek platby daňovníka, pokiaľ takáto platba priamo alebo nepriamo financuje odpočítateľné výdavky vedúce k hybridnému nesúladu prostredníctvom transakcie alebo súboru transakcií, ktoré sa uskutočnili medzi prepojenými podnikmi alebo ktoré sa uzavreli na základe štruktúrovanej dohody okrem prípadu, keď jedna z jurisdikcií zúčastnených na transakcii alebo súbore transakcií vykonala v súvislosti s takýmto hybridným nesúladom rovnocennú úpravu.

Návrh zákona Čl. I

§ 17i ods. 5 písm. e)

§ 17i ods. 2 písm. b)

(5)Základ dane podľa odseku 1 sa v zdaňovacom období vzniku hybridného nesúladu zvýši o sumu

e)príjmu (výnosu), ktorý podľa tohto zákona nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený v rozsahu hybridného nesúladu, ak hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) prvého až šiesteho bodu a hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. b) nezabránila iná osoba, u ktorej došlo k odpočtu výdavku (nákladu), odpočtu straty alebo inému zníženiu základu dane alebo zvýšeniu daňovej straty

(2)Hybridným nesúladom sa rozumie

b)vložený nesúlad, ktorý vzniká, ak je výdavok (náklad) daňovníka podľa odseku 1 priamo alebo nepriamo použitý na financovanie výdavkov (nákladov), ktoré vedie k vzniku hybridného nesúladu podľa písmena a) prostredníctvom jednej alebo viacerých transakcií medzi závislými osobami, alebo v rámci štruktúrovanej schémy, okrem situácie, keď došlo k odstráneniu vplyvu hybridného nesúladu u inej osoby zúčastnenej na transakcii alebo sérii transakcií vedúcich k hybridnému nesúladu

4.Členský štát môže vylúčiť z rozsahu pôsobnosti:

a)tohto článku ods. 2 písm. b) hybridné nesúlady vymedzené v článku 2 prvom pododseku bode 9 písm. b), c), d) alebo f);

b)tohto článku ods. 2 písm. a) a b) hybridné nesúlady vyplývajúce z platby úrokov v rámci finančného nástroja prepojenému podniku v prípade:

i)ak má finančný nástroj charakteristiky konverzie, záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo odpísania;

ii)ak bol finančný nástroj vydaný výlučne s cieľom splniť požiadavky týkajúce sa kapacity na absorpciu strát uplatniteľné na bankový sektor a finančný nástroj je uznaný ako taký v požiadavkách týkajúcich sa kapacity daňovníka na absorpciu strát;

iii)ak bol finančný nástroj vydaný

— v súvislosti s finančnými nástrojmi, ktoré majú charakteristiky konverzie, záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo odpísania na úrovni materskej spoločnosti;

— na úrovni potrebnej na splnenie príslušných požiadaviek týkajúcich sa kapacity na absorpciu strát;

— nie ako súčasť štruktúrovanej schémy a

§ 17i ods. 5 písm. c)

Základ dane podľa odseku 1 sa v zdaňovacom období vzniku nesúladu zvýši o sumu

c)výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. b),

n.a.

iv)ak celkový čistý odpočet za konsolidovanú skupinu v rámci dojednania nepresahuje sumu, ktorá by bola dosiahnutá, keby daňovník vydal takýto finančný nástroj priamo na trhu.

Písmeno b) sa uplatňuje do 31. decembra 2022.

5.Pokiaľ hybridný nesúlad zahŕňa príjem nerozpoznanej stálej prevádzkarne, ktorý nie je predmetom dane v jurisdikcii členského štátu, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, tento členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul príjem, ktorý by inak bol priradený nerozpoznanej stálej prevádzkarni. Toto sa neuplatňuje v prípade, ak je členský štát povinný oslobodiť od zdanenia príjem na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi týmto členským štátom a treťou krajinou.

6.Pokiaľ má hybridný prevod viesť k úľave na dani vybranej zrážkou pri zdroji v prípade platby vyplývajúcej z prevedeného finančného nástroja na viac ako jednu zo zúčastnených strán, členský štát daňovníka obmedzí výhodu takejto úľavy pomerne k čistému zdaniteľnému príjmu súvisiacemu s takouto platbou.“

Návrh zákona

Čl. I

Návrh zákona

Čl. I

§ 17i ods. 7

§ 45 ods. 5

Postup podľa odseku 5 písm. e) sa neuplatní, ak pôjde o hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) štvrtého bodu, ak príjem (výnos), ktorý by mal byť zahrnutý do základu dane podľa odseku 5 písm. e), nie je možné zahrnúť do základu dane na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a štátom, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.

(5) Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa pri vzniku hybridného prevodu započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na čistý príjem (výnos) zahrnutý do základu dane plynúci zo

zdrojov v zahraničí a postup podľa odseku 1 sa neuplatní.

Čl. 1

bod 5

5.Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Reverzné hybridné nesúlady

1.Ak jeden alebo viacero prepojených nerezidentných subjektov, ktoré majú v hybridnom subjekte zriadenom alebo usadenom v členskom štáte celkovú priamu alebo nepriamu účasť vo výške aspoň 50 % na hlasovacích právach, základnom imaní alebo právach na podiel na zisku, sídli v jurisdikcii alebo jurisdikciách, ktoré považujú tento hybridný subjekt za zdaniteľnú osobu, považuje sa tento hybridný subjekt za rezidenta daného členského štátu, pričom jeho príjem sa zdaňuje v rozsahu, v akom sa inak uvedený príjem nezdaňuje podľa právnych predpisov daného členského štátu alebo akejkoľvek inej jurisdikcie.

2.Odsek 1 sa nevzťahuje na podnik kolektívneho investovania. Na účely tohto článku je „podnikom kolektívneho investovania“ investičný fond alebo podnik, ktorý má mnoho držiteľov, diverzifikované portfólio cenných papierov a podlieha regulácii v oblasti ochrany investora v krajine, v ktorej je usadený.

Článok 9b

Nesúlady týkajúce sa daňovej rezidencie

Pokiaľ je odpočet v prípade platby, nákladov alebo strát daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom v jednej alebo viacerých jurisdikciách, odpočítateľný od základu dane v oboch jurisdikciách, členský štát daňovníka zamietne odpočet v rozsahu v akom iná jurisdikcia umožňuje, aby sa duplicitný odpočet započítal voči príjmu, ktorý nie je príjmom s dvojitým zahrnutím. Ak sú obe jurisdikcie členskými štátmi, členský štát, v ktorom nie je daňovník

Návrh zákona Čl. I

§ 17i ods. 5 písm. d)

Základ dane podľa odseku 1 sa v zdaňovacom období vzniku hybridného nesúladu zvýši o

d)výdavku (nákladu) straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom je možné ho viacnásobne odpočítať voči príjmu (výnosu), ktorý nie je viacnásobne zahrnutým príjmom, ak je daňovník podľa

n.a.

Podľa čl. 2 ods. 3 je transpozíciu čl. 9a potrebné vykonať do 31.12.2021

považovaný za rezidenta podľa zmluvy o dvojitom zdanení medzi oboma dotknutými členskými štátmi, odpočet zamietne.“

odseku 1 daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa tohto zákona ako aj daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa daňových predpisov iného štátu; ak je týmto iným štátom členský štát Európskej únie, o výdavok (náklad) sa zvýši základ dane, ak v dôsledku uplatnenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky,

Čl.1

bod 6

6. V článku 10 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku Komisia zhodnotí vykonávanie článkov 9 a 9b, a najmä dôsledky oslobodenia stanoveného v článku 9 ods. 4 písm. b), do 1. januára 2022 a podá o tom správu Rade.“

n.a.

Čl.1

bod 7

7. V článku 11 sa vkladá tento odsek:

„5a.Odchylne od odseku 1 členské štáty do 31. decembra 2019 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 9. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2020.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o tomto odkaze upravia členské štáty.“

Návrh zákona

595/2003

Čl. II

Čl. I

§ 52zz ods. 10

§ 52a

Účinnosť predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa navrhuje od 1. januára 2020 okrem čl. I bodov 1, 9, 40, 49, 50, 55, 56, 62, 64, 71, 73 § 30 ods. 1 písm. a), body 127 a bodu 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 a čl. I bodu 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022.

(10)Ustanovenia § 17i a § 45 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr po 31. decembri 2019.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

595/2003

a návrh zákona čl. I

Príloha č.2

Bod 9

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

9. Smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 144, 7. 6. 2017).“.

Čl. 2

body 1 a 2

1.Členské štáty prijmú a uverejnia do 31. decembra 2019 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2020.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o tomto odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Návrh zákona

595/2003

a návrh zákona čl. I

Čl. II

Čl.

§ 52zz ods. 10

§ 52a

Príloha č.2

Bod 9

(10)Ustanovenia § 17i a § 45 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr po 31. decembri 2019.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

9. Smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 144, 7. 6. 2017).“.

Čl. 2 bod 3

3.Odchylne od odseku 1 členské štáty do 31. decembra 2021 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 9a smernice (EÚ) 2016/1164. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2022.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o tomto odkaze upravia členské štáty.

n.a.

Podľa čl. 2 ods. 3 je transpozíciu čl. 9a potrebné vykonať do 31.12.2021

Čl. 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

n.a.

Čl.4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 29. mája 2017

Za Radu predseda

C. CARDONA

n.a.

LEGENDA:

V stĺpci (1):

Č – článok

O – odsek

V – veta

P – číslo (písmeno)

V stĺpci (3):

N – bežná transpozícia

O – transpozícia s možnosťou voľby

D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)

n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje

V stĺpci (5):

Č – článok

§ – paragraf

O – odsek

V – veta

P – písmeno (číslo)

V stĺpci (7):

Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti)

Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená)

Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiast. zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)

n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)