1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je vypracovaný na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019 a na základe uznesenia vlády SR č. 51/2019 zo dňa 6. februára 2019, uznesenia vlády SR č. 110/2019 zo dňa 13. 3. 2019 a uznesenia vlády SR č. 185/2019 zo dňa 17. 4. 2019.
Návrh zákona obsahuje opatrenia vyplývajúce z Analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky, vzatou na vedomie vládou SR, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a podporiť malé a stredné podniky prostredníctvom dane z príjmov a takisto aj opatrenia vyplývajúce z Návrhu opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete. V nadväznosti na vládou schválený Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike obsahuje návrh zákona aj opatrenia zvýhodňujúce daňové odpisovanie elektromobilov.
Cieľom návrhu zákona je aj transpozícia smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej len „ATAD 2“), pričom sa zavádzajú pravidlá, ktoré zamedzujú využívaniu hybridných prvkov v dôsledku odlišných daňových posúdení finančných nástrojov a daňových subjektov predovšetkým v medzinárodnom kontexte, vedúcich k znižovaniu daňovej povinnosti.
Predpokladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov. Návrh zákona obsahuje aj opatrenia v oblasti boja proti daňovým únikom a zvyšovania efektivity výberu a vymáhania daní.
Navrhované úpravy zákona sú zamerané najmä na:
1.podporu malých a stredných podnikov
zavedenie definície mikrodaňovníka a s ňou súvisiace zmeny v zdaňovaní tejto skupiny daňovníkov
úprava podmienok odpočtu daňovej straty
2.znižovanie administratívneho zaťaženia daňovníkov
zavedenie automatickej registrácie správcom dane
zjednodušenie podmienok na zahrňovanie do základu dane pri výdavkoch, ktoré súčasťou základu dane až po zaplatení
3.zníženie administratívnej náročnosti pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti
rozšírenie oslobodenia od dane pre vymedzené druhy nepeňažných príjmov
zavedenie možnosti zamestnávateľa vystaviť a doručiť zamestnancovi po vzájomnej dohode vymedzené druhy dokladov elektronickou formou
umožnenie zamestnancovi podať zamestnávateľovi po vzájomnej dohode žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou
zrušenie povinnosti zamestnanca každoročne podpisovať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu
4.platenie preddavkov na daň z príjmov
zvýšenie hranice pre povinnosť platenia preddavkov a zjednodušenie výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti
2
zjednodušenie spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v prípade neexistencie zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane
zjednotenie lehoty na vyrovnanie preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania novovzniknutého daňovníka s ostatnými daňovníkmi
5.podpora automobilového priemyslu
zvýšenie sumy oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnanca z dôvodu zabezpečenia ubytovania
zvýšenie podpory podnikového výskumu a vývoja prostredníctvom odpočtu (výdavkov) nákladov vynaložených na výskum a vývoj
zavedenie samostatnej odpisovej skupiny pre elektromobily.
Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívny vplyv na sociálne vplyvy a na životné prostredie a nemá vplyv na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Účinnosť predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa navrhuje od 1. januára 2020 okrem čl. I bodov 1, 9, 40, 49, 50, 55, 56, 62, 64, 71, 73 § 30 ods. 1 písm. a), body 127 a bodu 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 a čl. I bodu 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022.
Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Apríl 2019
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
Máj 2019
2.Definovanie problému
Plnenie záväzku vlády Slovenskej republiky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 2020, povinnosť transpozície Smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica Rady (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami a plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 51/2019 zo dňa 6. februára 2019.
3.Ciele a výsledný stav
Návrhom zákona reaguje na potrebu podpory malých a stredných podnikov, zvyšovanie ich konkurencieschopnosti s prihliadnutím na tvorbu nových pracovných miest, ako aj na potrebu transpozície smernice Rady (EÚ) 2017/952, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami. Rovnako je cieľom aj znižovanie administratívnej záťaže daňovníkov.
4.Dotknuté subjekty
Navrhovaná právna úprava sa dotkne právnických osôb, na ktoré sa budú vzťahovať pravidlá implementovanej smernice, fyzických osôb – zamestnancov,
5.Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované, pretože vzhľadom na úlohu uloženú v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2018 ktorej obsahom je prijatie návrhu zákona, ku ktorému dôjsť z dôvodu potreby transpozície smernice Rady ako aj s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax rešpektujúc požiadavky uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 a vzhľadom na množstvo podnetov z aplikačnej praxe, ktoré nemožno riešiť len výkladom uvedeného zákona, niet inej možnosti ako prijať uvedenú novelu zákona.
6.Vykonávacie predpisy
4
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
7.Transpozícia práva EÚ
Smernica Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami
8.Preskúmanie účelnosti**
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
11.Kontakt na spracovateľa
michaela.vidova@mfsr.sk
, tel.: 5958 3480
12.Zdroje
Inštitút finančnej politiky, MF SR
5
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
V rámci záverečného posúdenia komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu zaslala nesúhlasné stanovisko uvedené nižšie:
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie, vrátane negatívneho vplyvu na malé a stredné podniky v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu Doložky vybraných vplyvov, čím uvedie do súladu Doložku s tvrdením uvádzaným v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.
Odôvodnenie: Predloženou reguláciou sa zavádza rozšírenie výdavkov (nákladov) po zaplatení o služby týkajúce sa vedenia firiem a poradenské služby v oblasti podnikového riadenia podľa kódu 70.1 a 70.22.1
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
V bode 3.1 komisia žiada predkladateľa o doplnenie vyčíslenia počtu daňovníkov, ktorých sa regulácie dotkne k nejakému dátumu (napr. k 31. 12. 2018, 31. 03. 2019) podľa uváženia.
Odôvodnenie: Komisia za to, že predkladateľ by mal disponovať informáciami o tom, pre koľko podnikateľských subjektov sa regulácia znižuje (mikrodaňovníkov), alebo koľkých sa dotkne, pričom ale máme za to, že určité ustanovenia sa týkajú všetkých. Minimálne Komisia žiada uviesť číselný údaj koľko takýchto subjektov mala finančná správa v predchádzajúcom období. Ide o dodržanie postupu podľa Jednotenej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.
V bode 3.3.4 komisia žiada predkladateľa o vyčíslenie pozitívnych a negatívnych vplyvov danej regulácie do časti 3.3.4 analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Odôvodnenie: Predkladateľ na viacerých miestach uvádza zníženie nákladov podnikateľských subjektov, pričom ale nie je jasné aké reálne vplyvy navrhovaná regulácia prinesie a s akou úsporou je možné rátať. Komisia odporúča tieto pozitívne vplyvy vyčísliť aspoň na jedného podnikateľa. Zároveň Komisia odporúča vyčísliť aj odhadované negatívne vplyvy spojené s nepriamymi náklady regulácie (softvérové zabezpečenie) a to vo forme buď rozpätia alebo priemernou cenou a tiež nákladov spojených so zavedením § 17, prípadne ďalších, ktoré identifikuje predkladateľ. Metodika výpočtu bude súčasnosťou tabuľky 3.3.4.
K vplyvom na životné prostredie
Komisia žiada uviesť pozitívne vplyvy na životné prostredie a rozpracovať príslušnú analýzu, keďže sa plánuje zaviesť daňové zvýhodnenie elektromobilov.
Vyhodnotenie pripomienok MF SR:
K vplyvom na podnikateľské prostredie
V zmysle uplatnených pripomienok komisie bola doložka vybraných vplyvov upravená v časti „9. Vplyvy navrhovaného materiálu“.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
V zmysle uplatnených pripomienok komisie bola analýza vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1. a 3.3.4. upravená.
6
K vplyvom na životné prostredie
Odporúčaniu komisie o uvedenie pozitívnych vplyvov na životné prostredie a rozpracovanie príslušnej analýzy bolo vyhovené a doložka bola dopracovaná.
7
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2019
2020
2021
2022
Príjmy verejnej správy celkom
-12 372
-36 264
-40 589
-36 501
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
-12 372
-30 322
-19 175
-17 815
Všeobecná pokladničná správa
-12 372
-30 322
-19 175
-17 815
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
-2 203
-9 119
-7 209
- vplyv na vyššie územné celky
0
-944
-3 908
-3 090
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
-2 795
-8 387
-8 387
Výdavky verejnej správy celkom
1 608
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
Kapitola MF SR (organizácia FR SR)
RP 718006 podprogram 0EK0D – Informačné technológie
1 608
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
1 608
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte verejnej správy
1 608
0
0
0
8
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Negatívny vplyv vyplývajúci z nákladov na implementáciu návrhu zákona v oblasti informačného systému Finančnej správy SR bude rozpočtovo zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov verejnej správy.
Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní ako aj z opatrení. Predpokladá sa krytie výpadku príjmov štátneho rozpočtu aj z opatrení obsiahnutých v návrhu zákona, ktoré nie je možné vyčísliť a to predovšetkým z opatrení týkajúcich sa:
-boja proti daňovým únikom – zavedenie pravidiel proti hybridným nesúladom
-zjednodušenia administratívnej náročnosti zamestnávateľov prostredníctvom zníženia ich nákladov
-zavedením nových zdrojov príjmov.
Zároveň je potrebné podotknúť, že negatívny vplyv niektorých opatrení (napr. uplatnenie daňových odpisov mikrodaňovníkov) predstavuje iba vplyv z dôvodu časového posunu uplatnenia daňových výdavkov.
Úbytok príjmov obcí a vyšších územných celkov bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom dane z príjmov fyzických osôb.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
A.Zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu
B.Zvýšenie príspevku zamestnávateľa na nájomné bývanie na 100 eur
C.Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníkov
D.Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty pre ostatné firmy
E.Zavedenie nových podmienok na odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníkov
F.Podpora elektromobility prostredníctvom daňových odpisov
G.Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum
H.Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom
I.Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur
.......................................................................................................................................................
9
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
-
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 12 372 tis. eur v roku 2019, 36 264 tis. eur v roku 2020, 40 589 tis. eur v roku 2021 a 36 501 tis. eur v roku 2022.
Kvantifikácia príjmov
A – Zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu
Opatrenie viac pokryť náklady spojené s dopravou zamestnancov a zároveň zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie autobusov zo strany zamestnávateľa na dopravu zamestnancov. Rozširuje limit existujúceho opatrenia bez úpravy ostatných predpokladov. Zároveň sa dopĺňa podmienka na vyťaženosť autobusov, ktoré budú používané na prepravu, čo môže mať mierne pozitívny fiškálny vplyv. Kvantifikácia vychádza zo skutočných dát o prepravovaných osobách vybranej firmy v sektore, cez ktoré bol odhadnutý vplyv na zvyšok ekonomiky.
B – Zvýšenie príspevku zamestnávateľa na nájomné bývanie na 100 eur
Zvýšenie limitu pokryť zvýšené náklady spojené s prehrievaním na trhu nehnuteľností a z toho prameniacich vyšších cien nájmov. Kvantifikácia navyšuje limit pri existujúcom opatrení. Pri kvantifikácií boli použité dáta od vybraného subjektu o počte ubytovaných osôb, na základe ktorých boli aproximované vplyvy na zvyšok sektora.
C - Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníkov
Uvedené opatrenie po prvýkrát vstúpi do platnosti od roku 2021, keď si firmy budú môcť umoriť straty za rok 2020. Zdrojom dát individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) za obdobie 2010 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem daňových strát dostupných pre firmu k umoreniu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na odhade zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 2017. U malých a stredných podnikov nie je odhad fiškálneho vplyvu upravený pretože na základe historického vývoja nepozorujeme významný nárast ziskov v období 2014 2017 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu najmä pokiaľ blízko hranice obratu. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.
D - Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty pre ostatné firmy
Uvedené opatrenie po prvýkrát vstúpi do platnosti od roku 2021, keď si firmy budú môcť umoriť straty za rok 2020. Zdrojom dát individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) za obdobie 2010 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem
10
daňových strát dostupných pre firmu k umoreniu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na odhade zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 2017. Odhad fiškálneho vplyvu za toto obdobie je ponížený , nakoľko obdobie rokov 2014 2017 je možné považovať za vrchol hospodárskeho cyklu keď zisk firiem rástol. Čím vyšší zisk firma dosiahne tým spravidla k dispozícii vyšší základ dane k umoreniu strát. Bez úpravy základu dane o vplyv pozitívneho ekonomického vývoja by bol fiškálny vplyv nadhodnotený pretože od roku 2020 nepredpokladáme rast ziskov na úrovni obdobia 2014 2017. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.
E - Zavedenie nových podmienok na odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníkov
Zdrojom dát individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) a finančné výkazy od spoločnosti FINSTAT za obdobie 2010 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem aktív dostupných k odpisu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na aproximácii zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 2017. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu najmä pokiaľ blízko hranice obratu. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.
F - Podpora elektromobility prostredníctvom daňových odpisov
Kvantifikácia vychádza z prognózy Ministerstva Hospodárstva o počte elektrombilov a plug-in hybridov na obdobie 2016 2030. Prognóza je upravená na základe pomeru (skutočný počet/prognóza) za obdobie rokov 2016 a 2018. Skutočný počet elektromobilov a plug-in hybridov je dostupný z policajne databázy áut. Kvantifikácia predpokladá priemernú cenu elektromobilu 35 tisíc eur. Predpokladáme dynamický vplyv nákupu nových áut z titulu daňovej úspory po zavedení skrátenej doby odpisu. Kvantifikácia berie do úvahy zavedenie zmeny legislatívy na nakúpené autá. Fiškálny vplyv je rozdiel medzi súčinom počtu áut a priemernej ceny pri aplikácii aktuálnej odpisovej politiky v porovnaní so skrátenou dobou odpisovania.
G - Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum
Zdrojom dát individuálne daňové priznania za rok 2015 2017. Výsledný kvantifikovaný vplyv je priemerom minimálneho a maximálneho vplyvu. Minimálny vplyv je statický vplyv, ktorý bude rásť na horizonte rozpočtu v súlade s vývojom HDP. U maximálneho vplyvu sa uvažuje s kombináciou dvoch zdrojov rastu. V prvom prípade ide o 3 % medziročný nárast výdavkov na VaV, ktorý predpokladá dynamický efekt zo zvýšenia superodpočtu (zodpovedá priemernému nárastu počtu subjektov realizujúcich výdavky na VaV o 3 % ročne po zavedení obdobnej zmeny v ČR v roku 2005). V druhom prípade sa predpokladá, že úsporu na dani z príjmov (z dôvodu zvýšenia superodpočtu) podniky opätovne reinvestujú do oblasti vedy a výskumu.
H - Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom
Zdrojom dát individuálne daňové priznania DPPO a finančné výkazy od spoločnosti FINSTAT za obdobie 2014 2017. Odhad fiškálneho vplyvu pracuje s predpokladom, že objem opravných položiek pre malé a stredné podniky s kladným základom dane bude vždy uplatnený v súlade s účtovníctvom a nebude zvyšovať základ dane ako opravná položka neuznaná za daňový výdavok kvôli limitácii a časovému testu. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu pre podniky blízko hranice obratu.
11
I - Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur
Zdrojom dát je štruktúra preddavkov na dani z príjmu na individuálnej báze poskytnutá Finančnou správou. Z individuálnych dát je možné vypočítať meškanie platieb kvartálnych preddavkov pri hranici 2500 5000 eur. 15 % subjektov (firmy aj SZČO), respektíve 20 % objemu preddavkov je splatených viac ako mesiac po termíne splatnosti. Legislatívna zmena by mala za následok, že viacej subjektov bude mať jednorazovú platbu dane, bez predošlej platby preddavkov. U týchto subjektov predpokladáme, že po podaní daňového priznania nebude platba uhradená do 1 roka. Posun hotovostného výpadku (nezaplatené vyrovnanie dane za rok 2020 v roku 2021) až do roku 2022 spôsobí akruálny výpadok v roku 2021.
12
abuľka č. 3
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v tis. eur) - akruál
2019
2020
2021
2022
poznámka
Daňové príjmy (100)1
-12 372
-36 264
-40 589
-36 501
DPFO (111)
0
-3 433
-13 599
-10 299
DPPO (112)
-12 372
-30 036
-18 602
-17 815
Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)
0
-1 961
-5 884
-5 884
Zdravotné odvody (154)
0
-834
-2 504
-2 504
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
-12 372
-36 264
-40 589
-36 501
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v tis. eur) - cash
2019
2020
2021
2022
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
-29 679
-68 554
-20 022
DPFO (111)
0
-3 433
-13 599
-10 299
DPPO (112)
0
-18 558
-46 568
-1 336
Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)
0
-5 393
-5 884
-5 884
Zdravotné odvody (154)
0
-2 295
-2 504
-2 504
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
-29 679
-68 554
-20 022
13
Tabuľka č. 3.1.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Príjmy (v tis. eur)
2019
2020
2021
2022
Daňové príjmy (100)1
0
0
-12 458
-12 458
DPFO (111)
0
0
-6 866
-6 866
Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)
0
0
-3 923
-3 923
Zdravotné odvody (154)
0
0
-1 669
-1 669
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
-12 458
-12 458
Tabuľka č. 3.2.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Príjmy (v tis. eur)
2019
2020
2021
2022
Daňové príjmy (100)1
0
-6 228
-6 228
-6 228
DPFO (111)
0
-3 433
-3 433
-3 433
Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)
0
-1 961
-1 961
-1 961
Zdravotné odvody (154)
0
-834
-834
-834
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Zvýšenie príspevku zamestnávateľa na nájomné bývanie na 100 eur
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
-6 228
-6 228
-6 228
14
Tabuľka č. 3.3.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Príjmy (v tis. eur)
2019
2020
2021
2022
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
-4 491
DPPO (112)
0
0
0
-4 491
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníkov
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
-4 491
Tabuľka č. 3.4.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Príjmy (v tis. eur)
2019
2020
2021
2022
Daňové príjmy (100)1
0
0
36 005
30 050
DPPO (112)
0
0
36 005
30 050
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty pre ostatné firmy
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
36 005
30 050
15
Tabuľka č. 3.5.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Príjmy (v tis. eur)
2019
2020
2021
2022
Daňové príjmy (100)1
0
0
-15 028
-14 645
DPPO (112)
0
0
-15 028
-14 645
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Zavedenie nových podmienok na odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníkov
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
-15 028
-14 645
Tabuľka č. 3.6.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Príjmy (v tis. eur)
2019
2020
2021
2022
Daňové príjmy (100)1
-6 775
-16 697
-15 487
-9 261
DPPO (112)
-6 775
-16 697
-15 487
-9 261
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Podpora elektromobility prostredníctvom daňových odpisov
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
-6 775
-16 697
-15 487
-9 261
16
Tabuľka č. 3.7.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Príjmy (v tis. eur)
2019
2020
2021
2022
Daňové príjmy (100)1
-5 597
-13 339
-15 293
-18 368
DPPO (112)
-5 597
-13 339
-15 293
-18 368
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
-5 597
-13 339
-15 293
-18 368
Tabuľka č. 3.8.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Príjmy (v tis. eur)
2019
2020
2021
2022
Daňové príjmy (100)1
0
0
-1 100
-1 100
DPPO (112)
0
0
-1 100
-1 100
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
-1 100
-1 100
17
Tabuľka č. 3.9.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Príjmy (v tis. eur)
2019
2020
2021
2022
Daňové príjmy (100)1
0
0
-11 000
0
DPFO (111)
0
0
-3 300
0
DPPO (112)
-7 700
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
-11 000
0
Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v tis. eur)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Transféry jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
1 608
výdavky súvisiace s úpravou informačného systému FS SR
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
1 608
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
1 608
0
0
0
18
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2017
2018
2019
2020
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
19
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Predpokladá sa, že návrh zákona ovplyvní:
-mikrodaňovníkov spĺňajúcich podmienky podľa zákona o dani z príjmov
-daňovníkov tvoriacich daňovo uznané opravné položky k pohľadávkam
-právnické osoby, u ktorých dochádza k hybridným nesúladom
-podnikateľské subjekty poskytujúce dopravu zamestnancom do zamestnania a späť
-podnikateľské subjekty využívajúce elektromobily
-podnikateľské subjekty odpočítavajúce daňovú stratu
-podnikateľské subjekty vykonávajúce podnikový výskum a vývoj
-právnické osoby poberajúce príjmy z predaja akcii, obchodných podielov a členských vkladov v družstve
-podnikateľské subjekty – zamestnávateľov pri doručovaní dokladov elektronickými prostriedkami
-podnikateľské subjekty s povinnosťou platiť preddavky na daň z príjmov
-registráciu podnikateľských subjektov
Počet dotknutých subjektov nie je možné presne určiť. Podľa individuálnych daňových priznaní za rok 2017 na Slovensku pôsobí približne 152 - tisíc mikrodaňovníkov. Ďalších približne 90 - tisíc daňovníkov nespĺňa definíciu mikrodaňovníka.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Konzultácie sa uskutočnili formou osobných stretnutí v termíne od 21. 1. 2019 do 15. 2. 2019. Následne bolo vykonané aj druhé kolo konzultácií s vybranými účastníkmi v dňoch 15.3.2019 a 18.3.2019.
Konzultácií sa zúčastnili:
1.SKDP
2.Klub 500
3.Deloitte
4.Ernst & Young
5.PWC
20
6.KPMG
7.AZZZ
8.RÚZ
9.INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
10.SLASPO
11.SAMP - Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov
12.SŽZ - Slovenský živnostenský zväz
13.AmCham
14.Slovak Business Agency
15.APZ - Asociácia priemyselných zväzov
16.Slovenská asociácia podnikových finančníkov
17.Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora
Zúčastnené subjekty boli informované o pripravovaných zmenách týkajúcich sa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedené zmeny vyplývajú aj z analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky, ktorá bola prerokovaná vládou Slovenskej republiky. Zúčastnené subjekty zároveň predniesli aj pripomienky nad rámec návrhu novely zákona. Tieto pripomienky smerovali k riešeniu problematických oblastí v závislosti od jednotlivých subjektov.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predpokladá sa zníženie priamych finančných nákladov v súvislosti so:
-zavedením osobitného daňového režimu u mikrodaňovníkov spĺňajúcich podmienky podľa zákona o dani z príjmov v oblasti odpisov majetku, opravných položiek, odpočítania daňovej straty
-zjednodušením tvorby opravnej položky k pohľadávke a uplatnením daňového výdavku pri odpise a postúpení pohľadávky vzhľadom na nepremlčanie pohľadávky
-zvýhodnením odpočtu daňovej straty
-zavedením novej odpisovej skupiny pre elektromobily
-zvýšením hranice pre platenie preddavkov na daň z príjmov
-zvýšením % odpočtu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj
-zavedením oslobodenia príjmu z predaja akcií jednoduchej spoločnosti na akcie
-znížením administratívnej náročnosti pri registrácii na daň z príjmov od roku 2021 a pri doručovaní dokladov zamestnávateľmi elektronickými prostriedkami
Negatívny vplyv sa očakáva z dôvodu zavedenia opatrenia proti hybridným nesúladom. Vplyv zavedenia opatrenia pre hybridné nesúlady nie je možné vyčísliť.
Kvantifikácia zníženia/zvýšenia priamych finančných nákladov je odvodená z fiškálnych vplyvov uvedených v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. Konkrétne:
21
-zníženie priamych finančných nákladov pre mikrodaňovníkov vychádza z priamej finančnej úspory z titulu uvoľnenie odpočtu daňovej straty, uvoľnenie odpisu hmotného majetku a zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek v súlade s účtovníctvom. Celkový objem úspory priamych finančných nákladov odhadujeme v objeme -16 mil. eur v roku 2021 a -20 mil. eur v roku 2022. V priemere na jedného mikrodaňovníka ide o zníženie