-odpočtu výdavkov (nákladov) bez zahrnutia do príjmov (výnosov) – primárnym riešením je zamietnutie daňového výdavku. Ak nesúladu nezabráni štát, v ktorom sa uplatňoval daňový výdavok, nesúladu musí zabrániť štát príjemcu, a to zahrnutím príjmu do zdaniteľného príjmu (t.j. napr. neuplatnením oslobodenia)
-vloženému hybridnému nesúladu – ak hybridnému nesúladu nezabránili subjekty, medzi ktorými hybridný nesúlad vznikol, alebo iné závislé osoby, musí hybridnému nesúladu zamedziť daňovník, ktorý sa priamo alebo nepriamo podieľal na financovaní hybridného nesúladu, t.j. neumožní uplatniť výdavok ako daňový výdavok.
Ak by k hybridnému nesúladu došlo v dôsledku dvojitej rezidencie, potom hybridnému nesúladu zamedzuje daňovník, ktorý je rezidentom členského štátu EÚ. Ak ide o hybridný nesúlad medzi dvoma členskými štátmi EÚ, zamedzí mu daňovník, ktorý je za rezidenta považovaný podľa ZZDZ.
V odseku 6 sa bližšie uvádza, že daňovník, ktorý si upravil základ dane pri viacnásobnom odpočte výdavkov (nákladov) podľa odseku 5 písm. a), si môže znížiť základ dane o túto sumu v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k zahrnutiu súvisiaceho viacnásobne zahrnutého príjmu (výnosu) do základu dane.
V odseku 7 je osobitne vymedzená situácia, kedy sa pri vzniku nesúladu vedúceho k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) neuplatní sekundárne pravidlo, t.j. zahrnutie do príjmu. Ide o situáciu, keď štát, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza jej prítomnosť nerozpoznáva, kým podľa štátu ústredia vzniká v tomto inom štáte stála prevádzkareň. V tomto prípade by mal byť príjem (výnos) zahrnutý do základu dane stálej prevádzkarne alebo štátu ústredia. Štát ústredia tak nemusí urobiť, ak tento príjem nie je možné zahrnúť do základu dane na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a príslušným zúčastneným štátom, ktorý nie členom Európskej únie.
V odseku 8 sú špecifikované situácie, kedy a v akom rozsahu sa príjem (výnos) nepovažuje na účely hybridných nesúladov za zahrnutý do zdaniteľných príjmov (výnosov) resp. v akom rozsahu sa považuje za zahrnutý. Ide o situácie, kedy príjem u príjemcu nepodlieha dani z príjmov, alebo je od dane oslobodený. V písm. c) ide napríklad o situáciu, kedy je prijatý príjem v dôsledku hybridného nesúladu posúdený ako dividenda zdanený 15 % sadzbou dane, avšak tento príjem mal byť zdanený ako úrokový výnos, na ktorý sa uplatňuje sadzba dane 19 %. V tomto prípade sa považuje za nezahrnutý do príjmov (výnosov) v rozsahu, v akom nie je zdanený sadzbou dane 19 %. Ak je príjem zdanený pri zdroji zrážkou, na účely odseku 8 sa považuje za zahrnutý do príjmu len vtedy, ak je zahrnutý do zdaniteľných príjmov v štáte príjemcu.
V odseku 9 sa špecifikuje, že v prípade subjektov kolektívneho investovania bez právnej subjektivity sa posúdenie závislosti odvíja od závislosti podielnika k podielovému fondu.
V súvislosti s hybridnými nesúladmi a osobitne s hybridným prevodom sa upravuje možnosť započítania dane zaplatenej v zahraničí, a to v § 45 ods. 5. Súčasné znenie zákona umožňuje zápočet pomerom príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí oproti celkovému základu dane. Pri hybridnom prevode dochádza k viacnásobnému uplatneniu tej istej zrazenej dane viacerými závislými osobami. V tomto prípade umožňuje smernica ATAD 2 započítať túto daň zaplatenú v zahraničí iba vo výške pripadajúcej na čistý príjem (výnos) dosiahnutý z danej operácie. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné vypočítať zápočet dane zaplatenej v zahraničí na daňovú povinnosť v SR samostatne pre danú operáciu.
K bodu 49 - § 19 ods. 3 písm. a)
Zmena ustanovenia § 19 ods. 3 písm. a) umožňuje daňovníkovi, ktorý má status mikrodaňovníka uplatňovať pri hmotnom majetku zaradenom do odpisových skupín 0 až 4 poskytnutom na prenájom daňové odpisy bez limitovania výškou príjmov dosahovaných