Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy č. 8 z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 Vzhľadom na veľký rozsah potrebných zmien súčasného zákona sa upustilo od prípravy novely súčasného zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a pripravil sa nový zákon o poľovníctve. Z uvedeného dôvodu predseda vlády Slovenskej republiky listom vyjadril súhlas so zmenou termínu na predloženie návrhu zákona do vlády Slovenskej republiky do júna 2019.

Predložený návrh zákona definuje poľovníctvo ako súhrn činností vykonávaných vo verejnom záujme, činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov, ktoré je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia.

Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe cieľom predloženého návrhu je upraviť a spresniť niektoré pojmy ako je uznávanie, zmena a užívanie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri, vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, vedenie centrálneho registra poľovníckych organizácií, podmienky lovu a zužitkovanie zveri. Návrhom zákona sa vymedzuje právne postavenie, organizácia a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory. Ďalšou riešenou oblasťou je postup pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri. Ustanovuje sa pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva, upravuje sa štátny dozor v poľovníctve a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Návrh zákona podrobne upravuje aj postup orgánov štátnej správy pri uznávaní a zmenách hraníc poľovných revírov, proces a podmienky uznávania zverníc a bažantníc. Zavádza nový systém vzniku užívacieho práva k poľovnému revíru, ktorý má nahradiť súčasné evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru okresným úradom. Návrh zákona zavádza register užívateľov poľovných revírov, register poľovníckej stráže, register poľovníckych hospodárov a definuje informačný systém v poľovníctve.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívny vplyv na životné prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy tak, ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov a analýzach vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy z dôvodu rozšírenia webových aplikácií informačného systému poľovníctva v oblasti vedenia registrov v sume 5 000 eur je zabezpečený v rozpočte kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na rok 2019.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

Navrhovateľ zákona: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Názov návrhu zákona: Zákon o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) primárnom práve

Zmluva o fungovaní Európskej únie, čl. 191 až 193 b) sekundárnom práve

-smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2, Ú. v. ES L 206, 22.7.1992) v platnom znení, gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,

-nariadenie Rady (EHS) č. 3254/91 zo 4. novembra 1991, ktorým sa zakazuje používanie nášľapných pascí v spoločenstve a dovoz do spoločenstva kožušín a tovarov vyrobených z určitých druhov voľne žijúcich živočíchov pochádzajúcich z krajín, kde boli odchytené pomocou nášľapných pascí alebo spôsobmi odchytu, ktoré nespĺňajú medzinárodné normy humánneho odchytu (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 308, 9.11.1991), gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

-nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3; Ú. v. ES L 61, 3.3.1997) v platnom znení, gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 45; Ú. v. EÚ L 139, 30. 4. 2004) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 45; Ú. v. EÚ L 139, 30. 4. 2004) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1097/2012 z 23. novembra 2012, ktorým sa v prípade odosielania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov medzi členskými štátmi mení a dopĺňa nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté z povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 326, 24.11.2012), gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010) v platnom znení, gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení

- bezpredmetné

informácia o konaní začatom v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

- bezpredmetné

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

úplne

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok : september 2018

Ukončenie: október 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

október 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Máj 2019

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

V rámci návrhu zákona je zadefinované rozhodovanie o práve poľovníctva, postupy pri zmene hraníc poľovných revírov, registrácia užívateľov poľovných revírov, poľovníckych organizácii, poľovnícke plánovanie, štatistika a informačný systém. Zákonom bude zadefinovaná povinnosť a zodpovednosť užívateľa poľovného revíru, predchádzanie škodám spôsobovaným zverou a na zveri, ako aj kompetencie orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

V pripravovanom návrhu zákona sú premietnuté opatrenia navrhnuté v materiáli Koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike – národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 548 v novembri 2017.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, vlastníci a užívatelia poľovných pozemkov, poľovnícke organizácie, užívatelia poľovných revírov, štátna správa a zainteresovaná verejnosť.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Alternatíva 0 - neprijatím návrhu zákona by neboli okrem iného realizované opatrenia, schválené vládou Slovenskej republiky, v rámci Koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vyhláška, ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve: Poľovnícke plánovanie, prikrmovanie a vnadenie zveri, zavedenie kontroly lovu netrofejovej zveri, zavedenie povinnosti evidencie škôd spôsobených na zveri a škôd spôsobených zverou, podrobná úprava vedenie centrálneho registra poľovníckych organizácií.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Návrh zákona nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne

10.Poznámky

Návrh zákona nevytvára regulácie, ktoré ovplyvnia podnikateľské prostredie ako také. Môžu však vzniknúť určité administratívne povinnosti pre užívateľov poľovných revírov (môžu to byť fyzické i právnické osoby) v súvislosti s novo vzniknutým registrom užívateľov poľovných revírov a príslušným konaním o zápise do uvedeného registra, ako aj v súvislosti s ďalšími novo vzniknutými registrami. Návrh zákona tiež ustanovuje tiež nové pokuty, ktoré môžu byť uložené aj fyzickým osobám – podnikateľom za disciplinárne porušenia niektorých ustanovení návrhu zákona.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

jozef.harman@land.gov.sk

;

bibiana.kapustova@land.gov.sk

;

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky dňa 28. septembra 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona o poľovníctve“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy; pozitívne vplyvy na životné prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Do časti 4. Komisia odporúča medzi dotknuté subjekty uviesť i užívateľov poľovných pozemkov. Zároveň Komisia odporúča do časti 10. (poznámky) doplniť informáciu: Návrh zákona nevytvára regulácie, ktoré ovplyvnia podnikateľské prostredie ako také. Môžu však vzniknúť určité administratívne povinnosti pre užívateľov poľovných revírov (môžu to byť fyzické i právnické osoby) v súvislosti s novo vzniknutým registrom užívateľov poľovných revírov a príslušným konaním o zápise do uvedeného registra, ako aj v súvislosti s ďalšími novo vzniknutými registrami. Návrh zákona tiež ustanovuje tiež nové pokuty, ktoré môžu byť uložené aj fyzickým osobám – podnikateľom za disciplinárne porušenia niektorých ustanovení návrhu zákona.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy identifikovaný ako úbytok príjmov v kapitolách MPRV SR a VPS v rokoch 2019 až 2022 v celkovej sume 11 790 eur ročne z dôvodu zrušenia správneho poplatku za niektoré mimoriadne povolenia lovu zveri a ako zvýšenie výdavkov v kapitole MPRV SR v roku 2019 v sume 5 000 eur z dôvodu rozšírenia webových aplikácií informačného systému poľovníctva v oblasti vedenia registrov. Zároveň sa navrhuje zmena orgánu štátnej správy poľovníctva príslušného na vyberanie správneho poplatku za vydanie výpisu z registra poľovníckych organizácií z MPRV SR na príslušný okresný úrad bez zmeny výšky správneho poplatku. Uvedené Komisia berie na vedomie.

V doložke vybraných vplyvov je identifikovaný negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, avšak bez vyznačenia rozpočtovej zabezpečenosti. Podľa tabuľky č. 1 vypracovanej analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy nevyplýva z predloženého materiálu rozpočtovo nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy. Komisia žiada preto v bode 9. Vplyvy navrhovaného materiálu doložky vybraných vplyvov doplniť vyznačenie zodpovedajúcej rozpočtovej zabezpečenosti.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana

Podľa názoru Komisie predmetný materiál bude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana. Novým predloženým zákonom vznikajú nové registre, a to „Register užívateľov poľovného revíru“, „Register poľovníckych hospodárov“, „Register členov poľovníckej stráže“ a „Register poľovníckych organizácií“. Vznikom týchto registrov vznikajú nové povinnosti pre občanov, ktorí budú podávať žiadosti o zápis do registrov, žiadosť o výmaz z registrov, žiadosť o vydanie výpisu z registrov. Zároveň tým vznikajú aj nové povinnosti pre

okresné úrady, ktoré budú viesť predmetné registre, budú vykonávať zápis do registrov, výmaz z registrov a tiež vydávať výpisy z registrov.

Okrem uvedených povinností vznikajú aj ďalšie nové povinnosti, a to

1. § 14 – rozhodnutie o poverení vydáva okresný úrad – nová povinnosť pre okresné úrady

2. § 29 - žiadosť o vytvorenie chránenej poľovnej oblasti – občan zasiela žiadosť Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky – nová povinnosť pre občana a ministerstvo

3. § 31 – poľovnícky koordinátor – vymenúva ho Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky – nová povinnosť ministerstvo

4. § 36 ods. 5 - na žiadosť užívateľa poľovného revíru môže okresný úrad v čase núdze, hniezdenia, kladenia mláďat alebo z dôvodu ich ochrany na potrebnú dobu obmedziť alebo zakázať vstup do poľovného revíru alebo jeho časti, alebo vyhlásiť zónu pokoja v poľovnom revíri, kde obmedzí alebo zakáže lov niektorých druhov zveri alebo všetkých druhov zveri alebo zber lesných plodov tvoriacich potravu pre zver, ktorá sa v poľovnom revíri nachádza - nová povinnosť pre okresný úrad aj občana (na občana v tomto prípade skôr pozitívny vplyv)

5. § 74 - žiadosť o schválenie vybudovania umelého brlohu – podáva občan na okresný úrad – nová povinnosť pre okresný úrad aj občana.

V prípade ak budú mať tieto povinnosti aj finančný vplyv na občana (napr. správne poplatky, prípadne iné poplatky s tým súvisiace), je potrebné aj tento vyčísliť v analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana.

Na základe uvedeného Komisia navrhuje vyznačiť vplyv na služby verejnej správy pre občana v doložke vybraných vplyvov a následne vypracovať analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a Metodického postupu pre analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Vyjadrenie predkladateľa:

K doložke vybraných vplyvov: Do časti 4 boli medzi dotknuté subjekty doplnení užívatelia poľovných pozemkov. Do časti 10 (poznámky) bol doplnený komisiou navrhnutý text. V časti 9 bolo vyznačené, že vplyvy na rozpočet verejnej správy sú rozpočtovo zabezpečené.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana: predkladateľ vyznačil vplyv na služby verejnej správy pre občana v doložke vybraných vplyvov a následne vypracoval analýzu vplyvu na služby verejnej správy pre občana podľa pripomienok komisie. K pripomienke k § 14 – rozhodnutie o poverení uvádzame, že nejde o novú povinnosť pre okresné úrady (v súčasnosti upravené v § 4 ods. 6 a § 13 ods. 5 až 7 platného zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ale o zjednotenie a zhrnutie procesu rozhodovania o poverení vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver do jedného ustanovenia. Niektoré služby verejnej správy majú pre občana negatívny vplyv, niektoré majú naopak pozitívny vplyv.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2020

2021

2022

2023

Príjmy verejnej správy celkom

-11790

v tom: kapitola MPRV SR

-1440

-1140

-990

kapitola VPS

-10350

-10650

-10800

z toho:

- vplyv na ŠR

-11790

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

5000

v tom: za MPRV SR/zdroj 111/ 090

5000

z toho:

- vplyv na ŠR

5000

Rozpočtové prostriedky

5000

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

5000

v tom: za MPRV SR/zdroj 111/ 090

5000

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to jednak z dôvodu zrušenia správneho poplatku za niektoré mimoriadne povolenia lovu zveri, ako aj z dôvodu rozšírenia, resp. úpravy webových aplikácií informačného systému poľovníctva v oblasti vedenia registrov.

Navrhuje sa upustenie od poplatkovej povinnosti za vydanie mimoriadneho povolenia lovu chorej a poranenej zveri, mimoriadneho povolenia lovu zveri na nepoľovnej ploche a mimoriadneho povolenia lovu s cieľom znížiť stavy zveri z dôvodu predchádzania vzniku škôd v poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe a mimoriadneho povolenia lovu zveri v čase ochrany. Zároveň dôjde k zmene orgánu štátnej správy poľovníctva príslušnému na vyberanie správneho poplatku za vydanie výpisu z registra poľovníckych organizácií, a to z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na príslušný okresný úrad, bez zmeny výšky správneho poplatku.

Rozšírenie, resp. úprava informačného systému poľovníctva vyplýva zo zavedenie registra užívateľov poľovných revírov, registra poľovníckych hospodárov a registra členov poľovníckej stráže. Tieto registre sú už v súčasnosti vypracované, predpokladá sa len ich úprava vo väzbe na navrhované znenie zákona. Zároveň sa predpokladá so zmenou centrálneho registra poľovníckych organizácií na register poľovníckych organizácií. Informačný systém poľovníctva už v súčasnosti obsahuje mapu poľovných revírov, návrh zákona počíta s jej zverejnením spolu so základnými údajmi o poľovnom revíri.

Vzhľadom na minimálny vplyv na príjmy verejnej správy, kapitoly Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) a kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS) a minimálny vplyv na výdavky verejnej správy sa nenavrhujú osobitné riešenia úbytku príjmov vyplývajúceho zo zrušenia správneho poplatku alebo zvýšených výdavkov, vyplývajúcich z rozšírenia informačného systému poľovníctva.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona v článku I. vychádza z Koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike – národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri, schválenej vládou Slovenskej republiky uznesením vlády č. 548 z 29. novembra 2017 a zároveň reaguje na poznatky z aplikácie súčasného zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien sa upustilo od prípravy novely platného zákona o poľovníctve a bol pripravený nový zákon.

Predkladaný návrh zákona spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o poľovníctve a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii v praxi. Okrem iného zavádza nový systém registrácie užívateľa poľovného revíru, ktorý má nahradiť súčasné evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zákon zavádza viacero registrov, ktoré budú vedené prostredníctvom informačného systému poľovníctva a budú verejne prístupné. Zákon obsahuje viaceré ustanovenia, ktorých cieľom je úprava stavov raticovej zveri, ktorá v súčasnosti spôsobuje vzhľadom na svoju početnosť značné škody v poľnohospodárstve ale aj na lesných porastoch.

Aplikáciu návrhu zákona zabezpečia tie isté subjekty, ktoré tak činili doteraz, t. j. najmä orgány štátnej správy poľovníctva, Slovenská poľovnícka komora, užívatelia poľovných revírov a ďalší.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

X zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Odhadujeme, že počet žiadostí o vydanie výpisu z registra poľovníckych organizácií bude postupne klesať, a to najmä po integrácii registra poľovníckych organizácií do registra právnických osôb a po upustení od povinnosti predkladať výpis z registra pre konania orgánov štátnej správy.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2020

2021

2022

2023

Výpis z registra poľovníckych organizácií

200

100

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Výpočet predpokladaného úbytku príjmu rozpočtu verejnej správy z dôvodu zrušenia poplatkovej povinnosti za vydanie mimoriadneho povolenia lovu zveri vychádza z priemerného počtu mimoriadnych povolení vydaných okresnými úradmi a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rokoch 2016 a 2017:

2016

2017

priemerne ročne

Počet mimoriadnych povolení

Okresný úrad

MPRV SR

Okresný úrad

MPRV SR

Okresný úrad

MPRV SR

chorá a poranená zver

nepoľovné plochy

zníženie stavov zveri (škody)

383

456

419,5

lov v čase ochrany

Spolu

500

595

547,5

Správny poplatok

20 eur

Úbytok príjmu v eurách

10000

580

11900

1100

10950

840

Nakoľko vydanie mimoriadneho povolenia lovu je vždy dôsledkom vzniknutej mimoriadnej situácie, a počet takýchto mimoriadnych situácií sa vopred nedá určiť a v priebehu rokov sa môže výrazne líšiť, uvedené údaje sú len orientačné.

Odhadovaná zmena výšky príjmu rozpočtu kapitoly MPRV SR a kapitoly VPS vyplývajúca z presunu kompetencie vydávať výpisy z registra poľovníckych organizácií (súčasného centrálneho registra poľovníckych organizácií) z MPRV SR na miestne príslušný okresný úrad vychádza z priemerného počtu doteraz vydaných výpisov z centrálneho registra poľovníckych organizácií za rok (200 výpisov x 3 eurá = 600 eur odhad na r. 2019), pričom zohľadňuje, že po integrácii registra poľovníckych organizácií do registra právnických osôb a po upustení od predkladania výpisov z registra pre orgány štátnej správy bude v ďalších rokoch počet žiadostí o vydanie výpisu klesať (odhad r. 2020 – 100 výpisov, t. j. 300 eur, ďalšie roky 50 výpisov, t. j. 150 eur).

Pri výpočte výdavkov súvisiacich s dobudovaním, resp. úpravou existujúceho informačného systému poľovníctva sa vychádzalo z toho, že väčšinu registrov a údajov, ktoré majú byť v registroch zapísané, je už obsiahnutých v informačnom systéme poľovníctva. Potrebné je dobudovať tieto registre (rozsah údajov, ktoré sú v jednotlivých registroch zapísané) podľa požiadaviek navrhovaného zákona a vytvoriť verejný prístup k týmto údajom v rozsahu stanovenom návrhom zákona. Správcom informačného systému poľovníctva je Národné lesnícke centrum a potrebné finančné prostriedky budú hradené z rozpočtu kapitoly MPRV SR.

Tabuľka č. 3

kapitola MPRV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1 v tom: Administratívne poplatky (221004)

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1 v tom: Administratívne poplatky (221004)

-1440

-1140

-990

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-1440

-1140

-990

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1 v tom: Administratívne poplatky (221004)

-10350

-10650

-10800

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-10350

-10650

-10800

kapitola VPS

Tabuľka č. 4

kapitola MPRV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Bežné výdavky (600)

-5000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2 v tom: transfery príspevkovej organizácií (641001)

-5000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-5000

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2020

2021

2022

2023

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, najmä na biotopy. Návrh zákona obsahuje viaceré opatrenia smerujúce k zníženiu početných stavov raticovej zveri, ktorá v súčasnosti spôsobuje okrem obrovských škôd v poľnohospodárstve aj poškodenie lesných porastov, lokálne aj vo veľkom rozsahu, a to aj v lesoch v chránených územiach. Upravuje sa prikrmovanie zveri, čo má okrem vplyvu na početnosť raticovej zveri vplyv aj na výskyt veľkých šeliem, najmä medveďa hnedého.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Pozitívny vplyv na ochranu biotopov aj v chránených územiach.

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Neočakáva sa.

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

ks_331579

ks_331883

ks_331595

ks_336145

ks_336146

Poskytovanie údajov z centrálneho registra poľovníckych organizácií

Poskytovanie poľovníckych štatistík vedených v informačnom systéme poľovníctva

Poskytovanie údajov z registrov vedených Národným lesníckym centrom

Zverejňovanie mapy a údajov poľovných revírov

Evidencia užívateľov poľovníckych revírov a poľovníckych hospodárov

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

isvs_5931

Informačný systém poľovníctva

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

1.Existujúci proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru je nahradený zjednodušeným a presne zadefinovaným postupom – zápisom užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov. Dôvodom je nejednotnosť vo výklade a v následnej aplikácii súčasného postupu evidencie, čoho následkom je množstvo súdnych konaní a množstvo protestov prokurátora voči postupu orgánu štátnej správy poľovníctva.

2.Súčasný zoznam členov poľovníckej stráže sa mení na register členov poľovníckej stráže, čím sa zjednocuje spôsob vedenia registrov.

3.Súčasný centrálny register poľovníckych organizácií (ktorý v súčasnosti vedie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) sa mení na register poľovníckych organizácií, ktorý bude viesť príslušný okresný úrad a tento bude aj vydávať výpisy z tohto registra, čím sa vedenie registra priblíži občanovi.

4.Na žiadosť užívateľa poľovného revíru môže okresný úrad v čase núdze, hniezdenia, kladenia mláďat alebo z dôvodu ich ochrany na potrebnú dobu obmedziť alebo zakázať vstup do poľovného revíru alebo jeho časti, alebo vyhlásiť zónu pokoja v poľovnom revíri, kde obmedzí alebo zakáže lov niektorých druhov zveri alebo všetkých druhov zveri alebo zber lesných plodov tvoriacich potravu pre zver, ktorá sa v poľovnom revíri nachádza. Doteraz mala takúto kompetenciu obec, ktorá ju mohla realizovať prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia. Obce však túto kompetenciu nevyužívali, preto ju navrhujeme presunúť z obce na okresný úrad. Na občana to bude mať pozitívny vplyv.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

1.Register poľovníckych hospodárov – doteraz bol síce poľovnícky hospodár okresným úradom menovaný, ale neexistoval žiaden zoznam vymenovaných poľovníckych hospodárov. Zmena procesu vymenovania za zápis do registra poľovníckych hospodárov a najmä verejná dostupnosť údajov zapísaných v tomto registri bude mať pozitívny vplyv na občana, nakoľko bude vedieť zistiť, na koho sa môže obrátiť pri riešení situácií a problémov súvisiacich s poľovníctvom a zverou v konkrétnom území.

2.Vlastník poľovného pozemku môže požiadať okresný úrad na nevyhnutný čas o obmedzenie výkonu práva poľovníctva (zákaz niektorých činností, napr. lovu zveri) na svojom pozemku z dôvodu ochrany života, zdravia a majetku, čo bude mať jednoznačne pozitívny vplav na občana (§ 3 ods. 13).

3.Vytvorenie chránenej poľovnej oblasti – občan, ak má záujem o vytvorenie chránenej poľovnej oblasti alebo o pričlenenie poľovného revíru, ktorý užíva, do už vytvorenej chránenej poľovnej oblasti, zasiela žiadosť Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (§ 29).

4.Poľovnícky koordinátor – vymenúva ho Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre chránenú poľovnú oblasť – nová povinnosť pre ministerstvo (§ 31)

5.Pri výcviku a následne pri skúške poľovne upotrebiteľných psov pre prácu pod sa používa umelý brloh. Pre zabezpečenie vhodných podmienok a pohody zvierat bolo potrebné stanoviť podmienky zriadenia takéhoto brlohu a zaviesť prevádzkový poriadok. Žiadosť o schválenie vybudovania umelého brlohu podáva občan na okresný úrad – nová povinnosť pre okresný úrad aj občana (§ 74).

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

1.zápis užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov

2.register členov poľovníckej stráže

3.register poľovníckych organizácií

4.obmedzenie alebo zákaz vstupu do poľovného revíru alebo jeho časti, alebo vyhlásenie zóny pokoja v poľovnom revíri

5.register poľovníckych hospodárov

6.obmedzenie výkonu práva poľovníctva na pozemku

7.vytvorenie chránenej poľovnej oblasti

8.vymenovanie poľovníckeho koordinátora

9.schválenie vybudovania umelého brlohu

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

1.§ 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

2.§ 28 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.§ 34 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

4.§ 24 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

1.okresný úrad

2.okresný úrad

3.Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

4.obec

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Register užívateľov poľovných revírov, register poľovníckych hospodárov, register členov poľovníckej stráže, register poľovníckych organizácií budú verejne prístupné, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom údaje o fyzických osobách s zverejňujú v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Nepriamy vplyv (popíšte)

Zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov – zrušenie poplatkovej povinnosti pre vydanie mimoriadneho povolenia lovu zveri z dôvodu úpravy stavov zveri, lovu zveri v čase ochrany, lovu chorej a poranenej zveri a lovu na nepoľovnej ploche.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

áno (zrušenie poplatkovej povinnosti pre mimoriadnom povolení lovu)

Zvýšenie priamych finančných nákladov

nie

Zníženie nepriamych finančných nákladov

nie

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

nie

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Presunutie vedenia registra poľovníckych organizácií a vydávania výpisu z tohto registra z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na okresný úrad skráti čas vybavenia.

Presun kompetencie obmedziť alebo zakázať vstup do poľovného revíru alebo jeho časti, alebo vyhlásiť zónu pokoja v poľovnom revíri z obce na okresný úrad urýchli proces, nakoľko odbúrava povinnosť zvolať obecné zastupiteľstvo a na základe jeho kladného rozhodnutia vydať všeobecne záväzné nariadenie.

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

držitelia poľovných lístkov – 62 tisíc

vlastníci poľovných pozemkov

užívatelia poľovných pozemkov (osoby, ktoré poľnohospodársky alebo lesnícky obhospodarujú pozemky)

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Povinnosť predkladať analýzu vlastníckych vzťahov v poľovnom revíri ku žiadosti o uznanie poľovného revíru, ku zmene hranice poľovného revíru, k návrhu na zápis užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovného revíru.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Povinnosť predkladať notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.

Predkladanie žiadosti o mimoriadne povolenie lovu chorej a poranenej zveri v čase ochrany okresnému úradu. Po novom bude toto povolenie v kompetencii poľovníckeho hospodára.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

okresné úrady

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Okresný úrad:

1.rozhodovanie o obmedzení výkonu práva poľovníctva,

2.obmedzenie alebo zákaz vstupu do poľovného revíru alebo jeho časti, vyhlásenie zóny pokoja,

3.zápis/výmaz do/z registra užívateľov poľovných revírov, poľovníckych hospodárov, poľovníckej stráže a poľovníckych organizácií,

4.schvaľovanie vybudovanie umelého brlohu,

5.vedenie registra poľovníckych organizácií a vydávanie výpisu z neho.

Ministerstvo:

1.rozhodovanie o vyhlásení pozemku za nepoľovnú plochu na návrh Ministerstva obrany SR alebo Ministerstva vnútra SR (presun z okresného úradu),

2.rozhodovanie o vytvorení chránenej poľovnej oblasti a o jej zrušení, o zaradení/vyradení poľovného revíru do/z vytvorenej chránenej poľovnej oblasti, schválenie výhľadového plánu poľovníckeho hospodárenia v chránenej poľovnej oblasti, zriadenie poradného zboru chránenej poľovnej oblasti

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Okresný úrad:

1.rozhodovanie o vyhlásení pozemku za nepoľovnú plochu na návrh Ministerstva obrany SR alebo Ministerstva vnútra SR,

2.schvaľovanie výhľadového plánu poľovníckeho hospodárenia,

Ministerstvo:

1.vedenie centrálneho registra poľovníckych organizácií a vydávanie výpisu z neho.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K § 1

Vymedzuje sa okruh základných oblastí, na ktoré sa zákon vzťahuje. Cieľom návrhu zákona je zachovanie druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prírodných biotopov. Tomu zodpovedá aj predmet úpravy, ktorým sú obsiahnuté relevantné prvky poľovníctva, ktoré je potrebné regulovať formou zákona: konštituovanie a zmeny poľovných revírov, práva a povinnosti osôb (osobitne práva a povinnosti subjektov, ktoré vykonávajú činnosť v poľovníctve), informačný systém poľovníctva, kompenzácia škôd spôsobených poľovníctvu a zveri, a škôd spôsobených zverou, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochrana poľovníctva a zveri, záujmová samospráva na úseku poľovníctva a pôsobnosť orgánov štátnej správy v poľovníctve.

Odsek 2 je negatívnym vymedzením pôsobnosti zákona vo vzťahu k zveri chovanej vo farmových chovoch, ktorý podlieha zákonu č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

K § 2

§ 2 obsahuje súbor legálnych definícii, ktorý je v porovnaní s platnou právnou úpravu rozšírený.

K § 3

Uvedené ustanovenie priznáva právo poľovníctva vlastníkovi poľovného pozemku, pričom však vlastník poľovného pozemku musí rešpektovať obmedzenia vyplývajúce z verejného záujmu. Tieto obmedzenia sú v potrebnom rozsahu zakomponované do jednotlivých ustanovení tohto zákona.

Ustanovenie rieši a upravuje spôsob rozhodovania vlastníkov poľovných pozemkov vo veciach poľovníctva. Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o práve poľovníctva a o jeho výkone na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Zhromaždenie rozhoduje o uznaní, zmene hraníc a zrušení poľovného revíru, o vytvorení chránenej poľovnej oblasti alebo o zaradení poľovného revíru do už vytvorenej chránenej poľovnej oblasti, o užívaní poľovného revíru a o zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru (ďalej len „zmluva“).

Práva štátu ako vlastníka pozemkov vykonáva na zhromaždení organizácia, ktorá tieto pozemky spravuje. Vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení zastupuje v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 97/2003 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov osoba oprávnená konať za spoločenstvo, ak jej takéto oprávnenie vyplýva buď zo zmluvy o spoločenstve, zo stanov alebo z rozhodnutia valného zhromaždenia. Ak nebude možné zastúpenie prostredníctvom orgánu pozemkového spoločenstva, navrhuje sa subsidiárne umožniť vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti konať pre účely rozhodovania zhromaždenia samostatne.

Rokovanie zhromaždenia vlastníkov môže zvolať jedna tretina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru. Návrh zákona umožňuje zvolávateľovi zvoliť efektívnejší spôsob zvolania zhromaždenia, a tým reagovať na konkrétne okolnosti prípadu, najme na počet vlastníkov poľovných pozemkov. Zhromaždenie možno zvolať písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť vyvesená vo všetkých dotknutých obciach najmenej desať pracovných dní pred konaním zhromaždenia a ak je zvolávateľom správca poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu, pozvánku zverejňuje aj na

svojom webovom sídle. Cieľom je zabezpečiť, aby sa o konaní zhromaždenia včas dozvedelo čo najviac vlastníkov poľovných pozemkov. Zvolávateľ zhromaždenia je povinný pred konaním zhromaždenia zabezpečiť vypracovanie analýzy vlastníckych vzťahov, ktorej cieľom je zistiť aktuálny okruh vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri a aktuálnu výmeru poľovných pozemkov v poľovnom revíri (skutočnú výmeru poľovného revíru). Zákon upravuje okruh odborne spôsobilých osôb, ktoré môžu vypracovať analýzu vlastníckych vzťahov a stanovuje obsah údajov, ktoré musí analýzy obsahovať. Pred konaním zhromaždenia musí zvolávateľ zhromaždenia umožniť vlastníkom poľovných pozemkov nahliadnuť do analýzy a uplatniť si zmeny, ku ktorý došlo v období od vypracovania analýzy do konania zhromaždenia.

Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na uznanie poľovného revíru (v prípade rozhodovania zhromaždenia o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru) alebo zo skutočnej výmery poľovného revíru (ak je už poľovný revír uznaný). Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou podľa výmery poľovných pozemkov. Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu výmery poľovných pozemkov v jeho vlastníctve k výmere navrhovaného poľovného revíru alebo ku skutočnej výmere poľovného revíru. Pri podielovom spoluvlastníctve poľovného pozemku sa nebude postupovať podľa § 139 Občianskeho zákonníka, ale veľkosť jednotlivých spoluvlastníckych podielov vlastníka v rámci poľovného revíru sa spočíta a vypočíta sa podiel súčtu podielov k výmere poľovného revíru. Pri hlasovaní sa vychádza z analýzy vlastníckych vzťahov, pričom na zmeny vo vlastníckych vzťahoch sa prihliada, len ak boli oznámené zvolávateľovi zhromaždenia najneskôr na zhromaždení a boli podložené príslušnou verejnou alebo inou listinou.

Ak bude zhromaždenie rozhodovať o užívaní poľovného revíru, všetci záujemcovia o jeho užívanie môžu predložiť svoju ponuku zvolávateľovi zhromaždenia najneskôr pred otvorením zhromaždenia a majú právo zúčastniť sa zhromaždenia. Zvolávateľ je povinný na zhromaždení oboznámiť vlastníkov pozemkov so všetkými predloženými ponukami. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy by mali byť vlastníkom poľovných pozemkov na jednom zhromaždení vlastníkov predložené všetky ponuky, z ktorých si vlastníci vyberú jednu víťaznú ponuku. Toto by malo eliminovať súčasné prípady, keď v jednom poľovnom revíri prebehne viac zhromaždení, na ktorých sú nadpolovičnou väčšinou vlastníkov vybraní viacerí rôzni užívatelia a následne je na okresný úrad predložených viacero zmlúv na užívanie toho istého poľovného revíru.

Zákon podrobnejšie upravuje rozhodovanie zástupcu štátu o užívaní poľovného revíru s prevahou poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu. V takomto prípade sa najskôr rozhoduje o cene, pričom by si mal správca podľa kvality poľovného revíru stanoviť minimálnu cenu, za ktorú postúpi užívanie poľovného revíru. Ak sú predložené ponuky nižšie ako správcom stanovená minimálna cena, dá záujemcom možnosť prehodnotiť svoju ponuku, pričom to musia urobiť počas konania zhromaždenia.

Ak najvyššiu predloženú cenovú ponuku akceptuje viac záujemcov, t. j. ak viac záujemcov na zhromaždení prijme rozhodnutie, že svoju ponuku navyšuje na najvyššiu predloženú cenovú ponuku, správca pri rozhodovaní o budúcom užívateľovi poľovného revíru zohľadňuje ďalšie kritériá, obsiahnuté v pláne rozvoja poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, predloženého záujemcami o užívanie poľovného revíru. Takýto postup vyplýva z vládou SR schválenej Koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike, opatrenie č. 3.4.3., podľa ktorého cena nemá byť jediným kritériom pri výbere užívateľa poľovného revíru a je dôležité zabezpečiť, aby poľovníctvo naďalej zostalo súčasťou života na vidieku.

Zhromaždenie si zvolí aspoň dvoch splnomocnencov, ktorým určí rozsah, v akom môžu zastupovať vlastníkov. Zvolení splnomocnenci sú povinní vykonať úkony, ktorými ich

zhromaždenie poverí. Aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov najmä pri uzatvorení zmluvy, ale aj dohody o zániku zmluvy a výpovedi zo zmluvy, upravuje sa, že splnomocnencom nemôže byť osoba, ktorá je zároveň štatutárnym zástupcom užívateľa poľovného revíru. Odstráni sa tým situácia, kedy by za obe zmluvné strany konala tá istá fyzická osoba.

S cieľom vytvoriť podmienky, aby sa na rozhodovaní zhromaždenia podieľalo čo najviac vlastníkov poľovných pozemkov, zákon ustanovuje, že zhromaždenie sa musí konať v územnom obvode okresného úradu, v ktorom sa nachádza poľovný revír alebo jeho najväčšia časť.

K § 4

Hoci až na malé výnimky všetky poľovné pozemky v rámci Slovenskej republiky už sú súčasťou niektorého uznaného poľovného revíru, je opodstatnené, aby zákon obsahoval aj ustanovenia týkajúce sa podmienok uznávania poľovných revírov (okrem samostatných zverníc a samostatných bažantníc, ktorých podmienky uznávania rieši osobitné ustanovenie zákona).

Ak niektorý poľovný pozemok ešte nie je súčasťou uznaného poľovného revíru a nemôže byť z neho uznaný nový poľovný revír, okresný úrad ho z vlastného podnetu rozhodnutím pričlení k susednému poľovnému revíru. Takéto pričlenenie pozemku sa nepovažuje za zmenu hranice poľovného revíru a nie je potrebné vykonať konanie podľa § 9 a 10. Vlastníkovi pričleneného pozemku odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o pričlenení prináleží náhrada podľa § 16.

Zákon upravuje možnosť prehlásiť poľovný pozemok za nepoľovnú plochu a naopak. Za nepoľovnú plochu možno vyhlásiť poľovný pozemok len na základe žiadosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to v záujme bezpečnosti osôb alebo ochrany štátu. Poľovný pozemok, ktorý bol zastavaný, oplotený a podobne, a tým nadobudol charakter nepoľovnej plochy podľa § 2 písm. l) sa za nepoľovnú plochu neprehlasuje, stáva sa nepoľovným pozemkom zo zákona a automaticky prestáva byť súčasťou poľovného revíru, nakoľko poľovný revír je definovaný ako súbor poľovných pozemkov.

Ak zanikol dôvod, pre ktorý bol pozemok prehlásený za nepoľovnú plochu, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“) ho rozhodnutím vyhlási za poľovný a rozhodne o jeho pričlenení k poľovnému revíru. Ak okresný úrad zistí, že pozemok prestal mať charakter nepoľovnej plochy zadefinované v § 2 písm. l), z vlastného podnetu ho pričlení k susednému poľovnému revíru.

Nakoľko niekedy môže byť sporné, či je pozemok poľovným pozemkom alebo nepoľovnou plochou (najmä pri oplotených pozemkoch), zavádza sa nové konanie, a to rozhodovanie v pochybnostiach. Okresný úrad v rámci neho rozhodne, či je pozemok poľovný alebo nepoľovný.

Zavádza sa nový režim, keď vlastník pozemku môže požiadať okresný úrad, aby na vymedzený čas niektorú činnosť súvisiacu s výkonom práva poľovníctva na pozemku v jeho vlastníctve obmedzil. Dôvodom môžu byť ochrana života, zdravia alebo majetku.

K § 5

Upravuje sa konanie o uznaní poľovného revíru, náležitosti žiadosti o uznanie samostatného a spoločného poľovného revíru a obsah rozhodnutia o uznaní poľovného revíru.

K § 6

Ustanovenie rieši proces a podmienky uznávania samostatných a uznaných zverníc. Zákon rozlišuje samostatné zvernice ako osobitný druh poľovného revíru, a uznané zvernice,

ktoré sú súčasťou poľovného revíru. Pri uznaných zverniciach je žiadateľom o schválenie zvernice užívateľ poľovného revíru, ktorého má byť zvernica súčasťou. Pred uznaním zvernice je žiadateľ povinný najskôr zabezpečiť projekt vypracovaný autorizovanou osobou a predložiť ho na posúdenie okresnému úradu. Obsah projektu upraví vykonávací predpis. Nakoľko každá zvernica musí byť riadne oplotená, k uznaniu alebo schváleniu zvernice sa vyžaduje od všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, z ktorých má byť zvernica vytvorená súhlas s vybudovaním zvernice.

Po posúdení projektu sa môže časť poľovných pozemkov oplotiť a vybudovať v oplotenom priestore potrebné poľovné zariadenia, tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov (napr. stavebného zákona). Po vybudovaní oplotenia okresný úrad rozhodne o uznaní samostatnej zvernice alebo o schválení uznanej zvernice.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy toto ustanovenie rieši aj podmienky zániku samostatnej zvernice a uznanej zvernice.

K § 7

Obdobne ako pri zverniciach je riešený aj proces a podmienky uznávania samostatných a uznaných bažantníc. Samostatné bažantnice sú osobitným druhom poľovného revíru, uznané bažantnice sú súčasťou poľovného revíru. Pri uznaných bažantniciach je žiadateľom o schválenie bažantnice užívateľ poľovného revíru, ktorého súčasťou bažantnica má byť. Pred uznaním bažantnice je žiadateľ povinný najskôr zabezpečiť projekt vypracovaný autorizovanou osobou a predložiť ho na posúdenie okresnému úradu. Obsah projektu upraví vykonávací predpis. Nakoľko bažantnice nie sú oplotené, k ich uznaniu alebo schváleniu sa nevyžaduje súhlas všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, z ktorých má byť bažantnica vytvorená. Užívateľ poľovného revíru je povinný po schválení uznanej bažantnice na prístupových cestách a ďalších vhodných miestach vyznačiť jej obvod. Toto ustanovenie rieši aj podmienky zániku samostatnej bažantnice a uznanej bažantnice.

K § 8

Po uznaní poľovného revíru okresný úrad na základe prírodných podmienok prostredia a úživnosti prostredia zaradí poľovný revír do kvalitatívnych tried pre jednotlivé druhy zveri. Podrobnosti určí vykonávací predpis. Na základe zaradenia poľovného revíru do kvalitatívnych tried sa určia normované kmeňové stavy zveri podliehajúce poľovníckemu plánovaniu, koeficient očakávaného prírastku a dĺžka prikrmovacieho obdobia. Z týchto údajov sa následne vychádza pri poľovníckom plánovaní. Ustanovenie vymenúva prípady, kedy okresný úrad vykoná zmenu zaradenia poľovného revíru do kvalitatívnych tried, zmenu normovaných kmeňových stavov, koeficientu očakávaného prírastku a prikrmovacieho obdobia.

K § 9

Ustanovenie vymenúva, čo sa rozumie pod zmenou hranice poľovného revíru. K zmene hranice poľovného revíru môže dôjsť zlúčením dvoch alebo viacerých poľovných revírov, rozdelením poľovného revíru na viac menších poľovných revírov alebo presunom časti pozemkov z jedného poľovného revíru do druhého poľovného revíru.

K § 10

Jednotlivé prípady, kedy dochádza k zmene hranice poľovného revíru, sú riešené osobitne. Pri každom prípade je uvedené, kto môže podať žiadosť, aké náležitosti má žiadosť obsahovať a čo má obsahovať rozhodnutie o zmene hranice poľovného revíru.

Osobitným spôsobom je upravené, ako má okresný úrad postupovať, keď zistí, že poľovný pozemok je naraz súčasťou dvoch poľovných revírov; v takomto prípade úrad z vlastného podnetu rozhodne, do ktorého z týchto poľovných revírov bude revír patriť. Obdobne rozhodne aj v prípade, keď pozemok, napríklad z dôvodu výstavby rýchlostnej komunikácie, bol oddelený od zvyšku poľovného revíru, do ktorého patrí.

K § 11

O využití práva poľovníctva rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Vlastníci spoločného poľovného revíru o ňom rozhodujú na zhromaždení vlastníkov nadpolovičnou väčšinou počítanou podľa podielu vlastnených pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru. Ustanovenie upravuje, že o využití poľovného revíru nemôžu vlastníci rozhodovať skôr ako 180 dní pred ukončením platnosti aktuálne účinnej zmluvy.

Vlastník samostatného poľovného revíru môže poľovný revír užívať sám alebo môže jeho užívanie postúpiť zmluvou. Ak ho chce užívať sám, musí podať na okresný úrad návrh na zápis do registra užívateľov poľovných revírov.

Právo užívať poľovný revír vzniká právoplatnosťou rozhodnutia okresného úradu o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov, alebo dňom, ktorý je v rozhodnutí uvedený. Zápis do registra užívateľov poľovných revírov nahrádza doterajšie evidovanie zmluvy.

Ustanovenie ďalej upravuje, že poľovný revír nemožno rozdeliť na časti s cieľom samostatne ich užívať rôznymi užívateľmi.

Vychádzajúc z koncepcie ustanovuje sa, že vybrané poľovné revíry s prevahou poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu, vymenované v koncepcii, môže užívať len právnická osoba v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky, alebo vysoká škola, na ktorej je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom, t. j. Technická univerzita vo Zvolene, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť vysoko odborné poľovnícke obhospodarovanie v poľovných revíroch, ktoré by mali tvoriť stabilizujúci prvok chovu jednotlivých druhov zveri v poľovných oblastiach.

K § 12

Ak sa vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodnú postúpiť užívanie poľovného revíru inej osobe, toto ustanovenie spresňuje okruh osôb, ktorým možno postúpiť užívanie poľovného revíru. Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom samostatného poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru (prostredníctvom osôb splnomocnených zhromaždením vlastníkov). Vo všetkých poľovných revíroch, bez ohľadu na poľovnú oblasť do ktorej je poľovný revír zaradený, sa zmluva uzatvára na 15 rokov. Na základe zmluvy podáva budúci užívateľ poľovného revíru na okresný úrad návrh na zápis užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov. Ustanovenie určuje náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať.

K § 13

Upravujú sa niektoré ďalšie podmienky užívania poľovného revíru. Užívateľ poľovného revíru je oprávnený pri užívaní poľovného revíru v nevyhnutnej miere vstupovať na poľovné pozemky a jazdiť na poľných a lesných cestách. V odôvodnených prípadoch, napríklad pri starostlivosti o zver, pri prikrmovaní zveri alebo s cieľom naložiť a odviesť ulovenú zver je užívateľ poľovného revíru oprávnený v nevyhnutnej miere jazdiť v poľovnom revíri aj mimo lesných a poľných ciest. Je pritom povinný zamedziť vzniku škôd spôsobených vlastníkovi alebo užívateľovi poľovného pozemku vstupom na pozemok alebo jazdou po poľných a lesných cestách alebo po ostatných pozemkoch. Užívateľ poľovného revíru nesmie ďalej postúpiť inému užívanie poľovného revíru ani jeho časti. Ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva, došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy.

K § 14

Ak poľovný revír nemá užívateľa, je vo verejnom záujme, aby okresný úrad z úradnej moci poveril niekoho vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosťou o zver. V prvom rade okresný úrad poverí predošlého užívateľa poľovného revíru, ak s poverením súhlasí. Poverenie sa môže vydať najviac na tri roky a zaniká uplynutím tejto doby alebo zápisom nového užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov.

Ak poľovný revír nemá užívateľa a nie je možné poveriť predošlého užívateľa poľovného revíru, alebo po zániku poverenia predošlého užívateľa, okresný úrad z vlastného podnetu poverí inú osobu (osobu, ktorá spĺňa podmienky zákona na užívanie poľovného revíru). Takéto poverenie sa vydáva najviac na jeden rok a má motivovať vlastníkov, resp. potenciálnych záujemcov o užívanie poľovného revíru, aby iniciovali zvolanie zhromaždenia vlastníkov, ktoré by rozhodlo o riadnom užívateľovi poľovného revíru.

Poverenie sa vydáva formou rozhodnutia v správnom konaní, pričom účastníkmi konania sú vlastníci poľovného revíru a poverovaná osoba. Z dôvodu čo najskoršieho zabezpečenia ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver odvolanie proti rozhodnutiu o poverení nemá odkladný účinok. Na poverenú osobu sa hľadí ako na užívateľa poľovného revíru. Poverenú organizáciu okresný úrad zapíše do registra užívateľov poľovných revírov a po zániku poverenia ju z tohto registra vymaže.

K § 15

O užívaní poľovného revíru s viac ako dvojtretinovou väčšinou poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu môže vo výnimočnom prípade rozhodnúť ministerstvo pôdohospodárstva alebo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, a to z dôvodu zachovania kvality genofondu niektorých druhov zveri, z dôvodu zachovania spoločenských a kultúrnych hodnôt poľovníctva, alebo pre zabezpečenie praktickej výučby poľovníctva a poľovníckeho výskumu. V takomto prípade užívateľom poľovného revíru môže byť len právnická osoba v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky, alebo vysoká škola, na ktorej je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom, t. j. Technická univerzita vo Zvolene, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre alebo Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Oproti doterajšej právnej úprave návrh zákona umožňuje ministerstvám rozhodnúť o zrušení takéhoto užívania, ak už nie je dôvod na osobitné spôsob užívania alebo ak užívateľ vyhradeného poľovného revíru poruší podmienky osobitného užívania, určené ministerstvom pôdohospodárstva.

K § 16

Náhrada za užívanie poľovného revíru je stanovená zmluvou medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a užívateľom poľovného revíru. Jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru patrí náhrada vo výške podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru. V prípade vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, vzhľadom na veľké množstvo podielnikov a malú výmeru ich podielov, sa ustanovuje, že náhrada za užívanie poľovného revíru patrí spoločenstvu.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa zavádza povinnosť platiť vlastníkom náhradu za užívanie poľovného revíru aj v prípade poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver; vtedy sa výška náhrada vypočíta podľa sadzobníka, ktorý tvorí prílohu k zákonu.

Aby užívateľ poľovného revíru alebo poverená osoba dokázali vyplatiť každému vlastníkovi prislúchajúcu výšku náhrady, je potrebné, aby vlastníci poľovných pozemkov poskytli užívateľovi poľovného revíru potrebné údaje (číslo účtu pri platbe prevodom z účtu, adresu a pod.). Ak by tak neurobili, užívateľ poľovného revíru by nedokázal splniť svoju zákonnú povinnosť v lehote splatnosti určenej v zmluve, čo by mohlo byť považované za nedodržanie podmienok zmluvy a bol by to dôvod na podanie výpovede zo zmluvy zo strany vlastníkov poľovného revíru. Z tohto dôvodu zákon určuje, že náhrada je splatná až potom, keď vlastník predloží užívateľovi poľovného revíru údaje potrebné k realizácii platby.

K § 17

Zavádza sa register užívateľov poľovných revírov. Register vedie okresný úrad, ktorý vydáva aj výpisy z neho. Definuje sa rozsah údajov zapísaných v registri užívateľov. Ukladá sa zároveň užívateľovi poľovného revíru povinnosť písomne nahlásiť okresnému úradu zmenu zmluvy, a to do piatich dní odo dňa podpisu zmeny zmluvy.

K § 18 až 26

Uvedené ustanovenia popisujú priebeh konania o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov, od podania návrhu na zápis až po rozhodnutie okresného úradu o tomto návrhu. Ustanovenie špecifikuje, kto je miestne príslušným okresným úradom, kto je účastníkom konania o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov, kedy začína konanie o návrhu, kto návrh podáva a čo musí návrh obsahovať.

Presne je zadefinované, čo je okresný úrad v rámci konania o návrhu na zápis užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov oprávnený preskúmavať. Podľa navrhovanej úpravy bude okresný úrad oprávnený preskúmavať len to, či je navrhovateľ výlučným vlastníkom všetkých poľovných pozemkov, ak ide o samostatný poľovný revír, či zmluva obsahuje všetky predpísané náležitosti, či je rozhodnutie o vyhradení poľovného revíru právoplatné a či v registri užívateľov nie je zapísaný už iný užívateľ predmetného poľovného revíru. To znamená, že okresný úrad nebude oprávnený preskúmať platnosť zmluvy ani platnosť rozhodnutí prijatých zhromaždením. Potreba presného zadefinovania rozsahu zisťovania vychádza z problémov doterajšej aplikačnej praxe, keď rozsah preskúmavania pri evidencii zmlúv o užívaní poľovného revíru nebol zákonom jednoznačne špecifikovaný, čo viedlo k rôznym aplikačným postupom a množstvu preskúmavaní zákonnosti postupu okresných úradov zo strany prokuratúry a súdov.

Podrobne je upravený postup okresného úradu v prípade, ak je predložených viac návrhov na zápis rôznych užívateľov toho istého poľovného revíru do registra užívateľov.

Ustanovenie upravuje náležitosti rozhodnutia o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné, nakoľko jediným účastníkom konania je navrhovateľ.

Ustanovenie tiež upravuje, že ak vo veci zmluvy koná súd podľa osobitného predpisu, tak právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvy zanikajú právne účinky naň nadväzujúceho rozhodnutia o zápise užívateľa poľovníckeho revíru do registra užívateľov. Táto úprava vychádza z toho, že k súdnemu preskúmaniu nemusí dôjsť len v dôsledku žaloby na určenie neplatnosti zmluvy v prípade, že boli okresnému úradu predložené dve zmluvy o užívaní toho istého poľového revíru, upravenom v § 23. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy môže byť podaná aj v iných prípadoch, napríklad vlastníkom poľovného pozemku, ktorý bol na zhromaždení prehlasovaný, alebo môže ísť o rozhodnutie súdu o zmluve, ktorá bola zaevidovaná okresným úradom podľa doterajšieho predpisu a súd dodatočne rozhodne o jej neplatnosti. Zákon v takomto prípade musí obsahovať ustanovenie, z ktorého bude okresnému úradu vyplývať oprávnenie vymazať užívateľa poľovného revíru z registra užívateľov.

Ak okresný úrad zistí, že nie sú splnené podmienky zákona, rozhodne o zamietnutí zápisu užívateľa poľovníckeho revíru do registra. Voči tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie. Správnu žalobu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia o zamietnutí zápisu užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov možno podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

K § 27

Ustanovenie taxatívne vymenúva dôvody zániku zmluvy. Po zániku zmluvy okresný úrad vymaže užívateľa poľovného revíru z registra užívateľov poľovných revírov. Upravuje sa, v ktorých prípadoch okresný úrad o zániku zmluvy rozhoduje v správnom konaní a v ktorých prípadoch sa na výmaz nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Ak zmluva zanikla z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola uzatvorená, zániku poľovného revíru alebo zániku užívateľa poľovného revíru, na výmaz sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na výmaz užívateľa poľovného revíru z registra užívateľov poľovného revíru sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ani v prípade, ak o zániku zmluvy právoplatne rozhodol príslušný orgán:

-okresný úrad (rozhodnutie o zastavení konania o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov, o zamietnutí zápisu užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov, pri porušovaní zákazov alebo neplnení povinností uložených týmto zákonom),

-ministerstvo pôdohospodárstva (rozhodnutie o vyhradení poľovného revíru, o zániku chránenej poľovnej oblasti alebo vyradení poľovného revíru z chránenej poľovnej oblasti) alebo

-Slovenská poľovnícka komora (rozhodnutie o ukončení členstva v komore).

V správnom konaní rozhoduje okresný úrad o výmaze užívateľa poľovného revíru z registra užívateľov poľovného revíru v prípade, ak zmluva zanikla dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy alebo výpoveďou správcu poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu z dôvodu porušenia podmienok dohodnutých na základe predloženého plánu rozvoja poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri. Účastníkom tohto konania je užívateľ poľovného revíru.

K § 28

S cieľom racionálne a trvalo udržateľným spôsobom obhospodarovať zver a poľovné revíry bolo zavedené veľkoplošné poľovnícke hospodárenie. Poľovné revíry boli začlenené do poľovných oblastí, do danielích a mufloních lokalít. Poľovné oblasti sú rozdelené do chovateľských celkov podľa pôsobnosti okresných úradov. Veľkoplošné poľovnícke hospodárenie má zlepšiť a zreálniť poľovnícke plánovanie, pretože má eliminovať negatívny vplyv výmery jednotlivých poľovných revírov pri plánovaní manažmentu zveri.

K § 29

Vychádzajúc z Koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike, opatrenia 3.4.4. sú v tomto ustanovení zadefinované chránené poľovné oblasti (v koncepcii označované ako génové základne). Chránená poľovná oblasť je environmentálny nástroj štátu na zachovanie a zveľaďovanie genofondu voľne žijúcich populácií pôvodných druhov zveri prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia vo vybraných poľovných revíroch alebo súboroch susediacich poľovných revírov.

Ustanovujú sa kritériá a postup tvorby chránených poľovných oblastí. Bola vytvorená možnosť dodatočného zaradenia poľovného revíru do už vytvorenej chránenej poľovnej oblasti. O vytvorení chránenej poľovnej oblasti alebo o zaradení poľovného revíru do už vytvorenej chránenej poľovnej oblasti rozhoduje ministerstvo pôdohospodárstva.

Poľovnícke hospodárenie v chránenej poľovnej oblasti vychádza z výhľadového plánu chránenej poľovnej oblasti, ktorý schvaľuje ministerstvo pôdohospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva zriaďuje poradný zbor chránených poľovných oblastí, ktorého úlohou je sledovať a kontrolovať realizáciu výhľadového plánu poľovníckeho hospodárenia v chránenej poľovnej oblasti, kontrolovať a koordinovať činnosť poľovníckych koordinátorov, navrhovať opatrenia na dosiahnutie chovateľského cieľa v chránenej poľovnej oblasti, navrhovať odvolanie poľovníckeho koordinátora, zrušenie chránenej poľovnej oblasti alebo vyradenie poľovného revíru z chránenej poľovnej oblasti.

Ustanovenie upravuje aj postup pri zániku chránenej poľovnej oblasti alebo pri vyradení poľovného revíru z chránenej poľovnej oblasti.

K § 30

Poľovnícky hospodár je odborne spôsobilá osoba, ktorej úlohou je zabezpečiť v poľovnom revíri odborné a trvalo udržateľné obhospodarovanie jednotlivých druhov zveri. Zákon určuje podmienky, ktoré musí spĺňať osoba navrhnutá na vymenovanie za poľovníckeho hospodára, a určuje povinnosti a oprávnenia poľovníckeho hospodára. Zavádza sa register poľovníckych hospodárov, do ktorého okresný úrad zapisuje poľovníckeho hospodára. Taxatívne sú vymenované dôvody, pre ktoré okresný úrad vymaže poľovníckeho hospodára z registra poľovníckych hospodárov. V súlade s opatrením č. 3.5.2. Koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike sa posilňuje postavenie poľovníckeho hospodára, a to tak, že užívateľ poľovného revíru nemôže už len tak kedykoľvek požiadať o jeho odvolanie. Môže tak urobiť len v prípade, ak bol poľovnícky hospodár jeho členom alebo zamestnancom a prestal ním byť a užívateľ poľovného revíru už nechce, aby v poľovnom revíri naďalej vykonával funkciu poľovníckeho hospodára.

K § 31

V súvislosti s vytvorenými chránenými poľovnými oblasťami sa zavádza poľovnícky koordinátor, ktorého úlohou je riadiť a koordinovať poľovníckych hospodárov v poľovných revíroch tvoriacich chránenú poľovnú oblasť. Poľovníckeho koordinátora vymenúva a v zákone uvedených prípadoch odvoláva ministerstvo pôdohospodárstva. Poľovnícky koordinátor má nárok na finančnú odmenu, preto musí byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu s niektorým užívateľom poľovného revíru.

K § 32

V záujme ochrany genofondu pôvodných druhov zveri je potrebné zamedziť zámernému rozširovaniu druhov a poddruhov voľne žijúcich živočíchov s cieľom ich poľovníckeho obhospodarovania okrem druhov povolených ministerstvom pôdohospodárstva po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Taktiež sa zakazuje medzidruhové a medzipoddruhové kríženie zveri a kríženie zveri s inými živočíchmi. Zakazuje sa chov jeleňa siku, ktorý je schopný krížiť sa s našou pôvodnou jeleňou zverou, čím ohrozuje jej genofond. Dovoz a zámerné rozširovanie živej zveri a jej vývinových štádií môžu vykonávať fyzické alebo právnické osoby len s povolením ministerstva pôdohospodárstva.

Dovoz a vypúšťanie druhov, ktoré zatiaľ nežijú na území Slovenskej republiky a sú považované za zver medzinárodnou poľovníckou organizáciou C.I.C. je možné len po predchádzajúcom súhlase ministerstva pôdohospodárstva a po dohode s ministerstvom životného prostredia. Z dôvodu ochrany genofondu pôvodných druhov voľne žijúcich živočíchov sa takéto živočíchy môžu vypúšťať len do samostatných zverníc.

K § 33

Ustanovenie špecifikuje, aké jedince zveri sa v záujme zachovania genofondu zveri zakazuje do poľovného revíru vypúšťať. Predovšetkým ide o jedince druhov raticovej zveri alebo ich mláďatá, ktoré boli alebo sú držané vo farmových chovoch. Tiež je zakázané vypúšťať zver alebo zvieratá získané krížením medzi druhmi a poddruhmi zveri a medzi zveri príbuznými druhmi domácich zvierat a hydiny. Ďalej sa zakazuje vypúšťať do revíru nové druhy zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu, ktoré sa v poľovnom revíri nevyskytujú. Nepôvodný druh živočícha okrem druhov uvedených v prílohe č. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny možno vypúšťať do poľovného revíru len s povolením ministerstva pôdohospodárstva a príslušného orgánu ochrany prírody.

Zámerné rozširovanie nepôvodnej danielej a muflonej zveri do nových miest vo voľnej prírode je nežiaduce, najmä z dôvodu vysokých škôd, ktoré táto zver spôsobuje v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, ako aj z dôvodu vytláčania našich pôvodných druhov zveri, najmä srnčej, a preto je podmienené povolením ministerstva pôdohospodárstva a súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody.

Zavádza sa postup, ako riešiť situácie, keď dôjde k nežiaducemu vypusteniu alebo úniku zvieraťa z farmového chovu do voľnej prírody. V prvom rade je držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť odchyt zvieraťa alebo sa dohodnúť s užívateľom poľovného revíru. Ak tak neurobí, užívateľ poľovného revíru je oprávnený v záujme ochrany genofondu voľne žijúcej zveri takéto zviera bezodkladne uloviť. Obdobný postup sa zavádza aj pri riešení úniku hospodárskeho zvieraťa schopného krížiť sa s voľne žijúcou zverou. Usmrtenie zvieraťa je povinný oznámiť okresnému úradu, regionálnej veterinárnej a potravinovej správe a držiteľovi zvieraťa, ak je známy.

K § 34

Predmetné ustanovenie návrhu zákona zakazuje držať a chovať zver v zajatí a definuje, čo sa považuje a čo nepovažuje za chov a držanie zveri v zajatí. Za chov zveri v zajatí sa nepovažuje držanie a chov zveri vo zvernici, umelý chov pernatej zveri, králika divého a zajaca poľného, chov zveri vykonávaný užívateľom poľovného revíru na účely zazverovania poľovného revíru, ako aj starostlivosť užívateľa poľovného revíru alebo inej osoby o poranenú zver počas doby nevyhnutnej na liečenie, chov líšky hrdzavej a diviačej zveri na účel výcviku a skúšok poľovne upotrebiteľných psov, držanie a chov zveri na výskumné účely, záchranné chovy a držanie zveri v zariadeniach na záchranu chránených živočíchov, chov zveri v zoologických záhradách a držanie a chov sokoliarskych dravcov. Ak sa o poranenú zver stará

počas doby nevyhnutnej na liečenie iná osoba ako užívateľ poľovného revíru, môže tak urobiť len so súhlasom užívateľa poľovného revíru.

Ustanovenie ďalej upravuje vypúšťanie zveri do poľovného revíru. Túto činnosť môže vykonávať len užívateľ poľovného revíru a ak ide o zver, ktorá je zároveň chráneným druhom živočícha, môže ju vypustiť do poľovného revíru aj organizácia ochrany prírody po oznámení užívateľovi poľovného revíru.

K § 35

Toto ustanovenie podrobne upravuje organizáciu chovateľských prehliadok, na ktorých sa hodnotí kvalita ulovenej trofejovej zveri, plnenie schválených plánov chovu a lovu zveri a správnosť vykonaného odstrelu trofejovej zveri. Chovateľské prehliadky organizuje obvodná poľovnícka komora. Posudzovanie vykonáva hodnotiteľská komisia, ktorú vymenováva obvodná poľovnícka komora. Ústrednú hodnotiteľskú komisiu menuje Slovenská poľovnícka komora z radov držiteľov certifikátu Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri o absolvovaní kurzu v hodnotení trofejí.

Na chovateľskú prehliadku sa povinne predkladajú rohy, parohy a parôžky rohatej a parohatej zveri na lebke spolu so spodnou čeľusťou okrem spodných čeľustí muflónov, jednoročných jeleňov a danielov, ďalej kly diviakov starších ako tri roky a lebky veľkých šeliem. Predkladanie lebiek ostatných šeliem je dobrovoľné. Zo zveri ulovenej cudzincami, ak sa trofej nenachádza na území Slovenskej republiky, sa namiesto trofeje predkladá predpísaná dokumentácia. Zavádza sa možnosť zaviesť povinné predkladanie aj iných častí ulovenej zveri na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy poľovníctva, najmä s cieľom zavedenia kontroly plnenia plánov lovu netrofejovej zveri.

Je daná povinnosť každému, kto ulovil trofejovú zver, predložiť trofej na chovateľskú prehliadku. Upravuje sa, akým spôsobom predkladá trofej poľovník, ak dôjde počas poľovníckej sezóny k zmene užívateľa poľovného revíru. Na chovateľskú prehliadku sa predkladá aj trofej z nájdenej uhynutej alebo chorej a poranenej zveri. Trofej z chorej a poranenej zveri, ak bola ulovená v čase ochrany, sa predkladá spolu s vyhlásením poľovníckeho hospodára, že skutočne ide o uhynutú alebo chorú či poranenú zver, s príslušnou fotodokumentáciou a v prípade chorej a poranenej zveri aj s veterinárnym potvrdením.

Zavádza sa povinnosť označiť trofej z veľkej šelmy a mačky divej značkou na označenie poľovníckej trofeje, cieľom zavedenia tejto povinnosti je možnosť kontroly legálnosti nadobudnutia tejto trofeje.

Hodnotiteľská komisia vyhodnotí chovateľskú prehliadku a v zázname uvedie aj porušenie ustanovení tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, čo je zároveň podnetom pre ďalšie konanie či už okresného úradu, Slovenskej poľovníckej komory alebo orgánov činných v trestnom konaní.

Ak bola ulovená zver, ktorej hodnota poľovníckej trofeje prekročí národný rekord, jej vlastník je povinný umožniť vyhotovenie kópie trofeje. Vyhotovenie kópie trofeje zabezpečí a až do prekonania národného rekordu ju uchováva Slovenská poľovnícka komora.

K § 36

Ustanovuje sa povinnosť každého konať tak, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo poškodzovaniu zveri a jej životného prostredia. Ustanovujú sa zákazy a obmedzenia dané v záujme ochrany zveri. Je zakázané plašiť zver akýmkoľvek spôsobom, rušiť ju pri hniezdení alebo kladení mláďat, poškodzovať alebo ničiť poľovnícke zariadenia určené k starostlivosti a pozorovaniu zveri.

S cieľom odstrániť súčasný nežiadúci stav, kedy je do poľovných revírov dodávaná prakticky celoročne potrava pre zver, čo je jednou z príčin narastania početných stavov zveri,

zákon ustanovuje zákaz prikrmovať zver mimo prikrmovacieho obdobia. Tento zákaz sa nevzťahuje na prikrmovanie senom a letninou, ani na tzv. odpútavacie prikrmovanie, ktorého cieľom je odlákať zver od plôch, na ktorých spôsobuje škody. Odpútavacie prikrmovanie možno realizovať len so súhlasom užívateľa poľovného pozemku. Aby bolo odpútavacie prikrmovanie účinné, je nevyhnutné, aby použité krmivo bolo pre zver natoľko atraktívne, aby zver odlákalo od poľnohospodárskych plodín.

Zakazuje sa jazdiť motorovými vozidlami v poľovnom revíri, pričom tento zákaz sa nevzťahuje na osoby, ktorým takéto oprávnenie vyplýva z osobitných právnych predpisov alebo z tohto zákona. Obdobný zákaz obsahuje aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Oba tieto predpisy umožňujú príslušnému orgánu štátnej správy udeliť v odôvodnenom prípade výnimku z takéhoto zákazu. Jedine zákon o poľovníctve doposiaľ udelenie výnimky neumožňoval. Nastávali situácie, kedy príslušný orgán štátnej správy udelil výnimku zo zákazu podľa osobitného predpisu (napríklad z dôvodu konania rôznych motoristických pretekov), avšak podľa zákona o poľovníctve bola takáto činnosť naďalej zakázaná. S cieľom odstrániť tento nejednoznačný právny stav sa zavádza aj do zákona o poľovníctve možnosť udelenia výnimky z tohto zákazu. Podmienkou pre udelenie výnimky je súhlas vlastníka pozemku.

Na žiadosť užívateľa poľovného revíru môže okresný úrad v nevyhnutnom prípade obmedziť alebo zakázať vstup do poľovného revíru v čase núdze, hniezdenia a kladenia mláďat, ako aj vyhlásiť zóny pokoja v poľovnom revíri, kde môže zakázať lov niektorých alebo všetkých druhov zveri alebo zakázať zber lesných plodov tvoriacich potravu pre zver, ktorá sa v revíri nachádza. Pri vydaní takéhoto zákazu okresný úrad posúdi potrebu ochrany zveri a jej prostredia vzájomne s celospoločenskými potrebami. Tieto zákazy sa nevzťahujú na vlastníka a užívateľa pozemku, užívateľa poľovného revíru a pracovníkov štátnej správy poľovníctva pri výkone štátneho dozoru.

Špeciálne sa ustanovuje, že niektoré zákazy sa nevzťahujú na orgán alebo organizáciou ochrany prírody, ktorá vykonáva odchyt alebo si privlastňuje alebo premiestňuje zver, ktorá je zároveň chráneným živočíchom, alebo na osoby, ktoré vykonávajú odchyt inváznych druhov zveri na základe rozhodnutia vydaného podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Vykonávanie týchto činností je povinný orgán alebo organizáciou ochrany prírody alebo osoba vykonávajúca odchyt inváznych druhov zveri vopred oznámiť užívateľovi poľovného revíru.

Ustanovenie ďalej upravuje uplatnenie náhrady škody, ak dôjde k neoprávnenému usmrteniu psa alebo mačky v poľovnom revíri, alebo ak pes spôsobí usmrtenie alebo poranenie zveri.

K § 37

Nakoľko poľnohospodárska a lesnícka činnosť ovplyvňuje životné podmienky a životné prostredie zveri a potenciálne môže pri nej dôjsť k poraneniu alebo usmrteniu zveri, zákon ukladá užívateľovi poľovného pozemku určité povinnosti pri jeho obhospodarovaní, ohradzovaní pri pastve, kosení či aplikácii chemických prípravkov škodlivých zveri. Zavádza oznamovaciu povinnosť pri vykonávaní poľnohospodárskych prác v noci, kosení a použití chemických prípravkov s cieľom predchádzať usmrteniu zveri alebo zničeniu hniezd. Po včasnom oznámení môže užívateľ poľovného revíru pred začatím prác vykonať opatrenia pre záchranu zveri. Významné preventívne opatrenie je používanie účinných plašičov zveri a vykonávanie zberových prác tak, aby bola zver vytlačovaná od stredu pozemku k jeho okraju. Užívatelia a prevádzkovatelia silážnych jám a hroblí majú povinnosť vykonávať opatrenia na zabránenie prístupu zveri k nim.

K § 38

Užívatelia poľovných revírov sú povinní zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Cieľom je hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahli a udržiavali určené normované kmeňové stavy zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav. Povinní sú zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri, plniť si povinnosti súvisiace s poľovníckym plánovaním, plniť schválené plány, vykonávať veterinárne opatrenia, viesť dokumentáciu poľovného revíru a predkladať okresnému úradu mesačné hlásenia o stave a love zveri.

V záujme ochrany zveri sú povinní vykonávať opatrenia na stabilizáciu a zlepšovanie životného prostredia zveri, a to zakladaním a starostlivosťou o remízky, políčka a iné vhodné úkryty pre zver, o ohryzové plochy a lúčky. Zriaďovať v súlade s plánom poľovníckeho hospodárenia kŕmidlá, zásypy, soľníky a napájadlá pre zver a v čase núdze zver prikrmovať. Pri živelných pohromách ako je napríklad záplava, lesné požiare, dlhotrvajúce sucho alebo počas extrémne vysokej snehovej prikrývky užívateľ poľovného revíru vykoná potrebné opatrenia na záchranu alebo ochranu zveri.

S cieľom zabezpečiť informovanie a bezpečnosť verejnosti pri stále intenzívnejšom vykonávaní voľnočasových aktivít v prírode sa zavádza povinnosť vyznačiť pred začatím spoločnej poľovačky na prístupových cestách lokality, na ktorých sa má konať spoločná poľovačka a bezprostredne po skončení spoločnej poľovačky toto značenie odstrániť.

K § 39 až 41

Nevyhnutnou podmienkou ochrany zveri a jej prostredia je dôsledné dodržiavanie ustanovení tohto zákona. Pre zvýšenie a zefektívnenie kontroly zákon dáva užívateľovi poľovného revíru povinnosť mať aktívnych členov poľovníckej stráže. Členom poľovníckej stráže bude môcť byť len odborne spôsobilá osoba, ktorá musí absolvovať skúšku organizovanú okresným úradom. S cieľom zvyšovať kvalifikáciu členov poľovníckej stráže sa zavádza povinnosť absolvovať pred vykonaním skúšky a potom každých päť rokov školenie členov poľovníckej stráže.

Zavádza sa register členov poľovníckej stráže, do ktorého po splnení podmienok okresný úrad zapíše osobu navrhnutú užívateľom poľovného revíru. Členom poľovníckej stráže sa stáva fyzická osoba dňom zápisu do registra členov poľovníckej stráže. Ustanovujú sa dôvody pre vymazanie člena poľovníckej stráže z registra členov poľovníckej stráže.

Poľovnícka stráž má postavenie verejného činiteľa a má priamo v zákone určené svoje oprávnenia a povinnosti. Pri definovaní oprávnení člena poľovníckej stráže sa vychádzalo z toho, ako oprávnenia stráží definujú osobitné právne predpisy, napr. zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Každý má povinnosť uposlúchnuť výzvu poľovníckej stráže a predložiť požadované doklady oprávňujúce ju k držbe zbrane alebo k lovu zveri. Ak pristihnutá osoba nerešpektuje pokyny, môže poľovnícka stráž použiť zákonom stanovené donucovacie prostriedky. Podmienky použitia donucovacích prostriedkov poľovníckou strážou vychádzajú z právnej úpravy, ktorá vecne s poľovníctvom príbuzná (zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a zákon č. 216/20189 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov).

Medzi povinnosti člena poľovníckej stráže patrí kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, vykonať neodkladné opatrenia na odvrátenie vzniku hroziacich škôd v poľovnom revíri na zveri a na poľovníckych zariadeniach, oznamovať zistené porušovanie predpisov podľa povahy veci orgánom činným v trestnom konaní, okresnému úradu, komore a užívateľovi poľovného revíru a spolupracovať pri výkone svojej funkcie s orgánmi ochrany prírody, organizáciami ochrany prírody a strážou prírody. Pri svojej činnosti poľovnícka stráž je povinná nosiť na viditeľnom

mieste služobný odznak a na požiadanie sa poľovnícka stráž preukáže preukazom poľovníckej stráže.

K § 42

Aby zostali vo voľnej prírode zachované jednotlivé druhy zveri v takej početnosti, pohlavnej a vekovej štruktúre, aby zostala zachovaná rovnováha v prírode, nedochádzalo na jednej strane k poklesu stavov niektorého druhu zveri a tým k jeho ohrozeniu, alebo naopak, k takému nárastu početnosti zveri, že bude dochádzať k neúnosnému poškodzovaniu prírodného prostredia, ku škodám v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, je potrebné cieľavedome a trvalo udržateľným spôsobom sa o populácie zveri starať a aktívne ich manažovať. Z tohto dôvodu bolo na Slovensku už v minulosti zavedené poľovnícke plánovanie.

Základným strategickým dokumentom pre oblasť poľovníctva je koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike. Závery z tejto koncepcie sa rozpracujú pre jednotlivé poľovné oblasti a poľovné lokality v koncepciách chovu zveri v poľovných oblastiach a koncepciách chovu zveri v poľovných lokalitách. Z dôvodu osobitného režimu poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch v chránených poľovných oblastiach a vo vyhradených poľovných revíroch ich užívatelia zabezpečujú vypracovanie výhľadových plánov poľovníckeho hospodárenia. Všetci užívatelia poľovných revírov vypracúvajú ročné plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri. Úlohou poľovníckych plánov je zabezpečiť trvale udržateľné obhospodarovanie a využívanie zveri, ochranu a zachovanie jej genofondu a zachovanie biodiverzity. Musia sa zostaviť tak, aby rešpektovali potreby ochrany prírody a krajiny, potrebu ochrany poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby pred škodami spôsobenými zverou a zdravie a bezpečnosť osôb. Poľovnícke plány vypracováva odborne spôsobilá osoba a podliehajú schváleniu vládou Slovenskej republiky (koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike) alebo príslušným orgánom štátnej správy poľovníctva.

S cieľom zobjektívniť poľovnícke plánovanie v poľovnom revíri sa zavádza možnosť podať námietku voči schváleniu ročného plánu poľovníckeho hospodárenia. Námietku môže podať v lehote do 15 dní od schválenia plánu vlastník poľovného pozemku, užívateľ poľovného pozemku alebo užívateľ poľovného revíru na okresný úrad v sídle kraja, ktorý dôvody uvedené v námietke posúdi a schválený plán môže v prípade odôvodnenej námietky zmeniť. Pre užívateľa poľovného revíru je potom záväzný plán zmenený okresným úradom v sídle kraja.

Schválené ročné plány poľovníckeho hospodárenia sú pre užívateľa poľovného revíru záväzné. Najdôležitejším z nich je plán chovu a lovu raticovej zveri a malej zveri, v ktorom má užívateľ poľovného revíru určené, koľko jedincov jednotlivých druhov zveri môže a zároveň musí uloviť, v akom pomere pohlavia a v akej vekovej štruktúre. Plnenie týchto plánov sledujú poradné zbory a chovateľské rady a kontrolujú podľa pôsobnosti okresné úrady. Okresné úrady môžu zmeniť v priebehu plánovaného obdobia ročné plány poľovníckeho hospodárenia, najmä v dôsledku vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo lesných kultúrach, v dôsledku veterinárnych nákaz alebo živelných pohrôm alebo v prípade poklesu stavu zveri alebo keď stavy zveri v poľovnom revíri prevyšujú normované kmeňové stavy. Námietku je možné podať aj voči zmene schváleného plánu.

Dopĺňa sa, že nájdená uhynutá alebo usmrtená zver a zver nelegálne ulovená sa nezapočítava do plnenia schváleného plánu chovu a lovu zveri, nakoľko takýto úbytok zveri je už v poľovníckom plánovaní zohľadnení prostredníctvom určeného koeficientu očakávaného prírastku (príloha č. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov).

K § 43

Definuje sa, čo tvorí informačný systém poľovníctva, na čo slúži a kto ho zabezpečuje. Informačný systém v poľovníctve slúži na zber, spracovanie a archiváciu údajov o poľovnom

revíri, poľovníckom hospodárení, stavoch a love zveri, užívateľovi poľovného revíru. Jeho súčasťou sú aj týmto zákonom zavedené nové registre: register užívateľov poľovných revírov, register poľovníckych hospodárov, register členov poľovníckej stráže a centrálny register poľovníckych organizácií. Správcom informačného systému v poľovníctve je Národné lesnícke centrum, ktoré zároveň zabezpečuje spracovanie údajov poľovníckej štatistiky.

K § 44 až 48

S cieľom užívať poľovný revír a vykonávať právo poľovníctva v poľovnom revíri sa občania môžu združovať a vytvárať poľovnícke organizácie. Poľovnícka organizácia vzniká registráciou dňom, kedy je zapísaná do centrálneho registra poľovníckych organizácií, registráciu vykonáva okresný úrad príslušný podľa sídla poľovníckej organizácie. Proces registrácie podrobne upravuje toto ustanovenie. Poľovnícka organizácia sa môže členiť na organizačné zložky.

Poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami, ktoré predkladá okresnému úradu pri registrácii, takisto mu predkladá aj každú zmenu stanov. Zákon ďalej upravuje proces zániku poľovníckej organizácie. Poľovnícka organizácia môže zaniknúť dobrovoľným rozpustením, zlúčením s inou poľovníckou organizáciou alebo rozhodnutím okresného úradu o rozpustení.

K § 49 až 51

Tieto ustanovenia upravujú vedenie registra poľovníckych organizácií, rozsah údajov zapisovaných do tohto registra a povinnosť poľovníckej organizácie a organizačnej zložky oznamovať okresnému úradu zmenu údajov zapísaných v registri poľovníckych organizácií. Výpis z registra vydáva príslušný okresný úrad. Register je verejne prístupný prostredníctvom informačného systému v poľovníctve v rozsahu údajov, ktoré obsahuje výpis z registra.

K § 52

Upravuje sa právne postavenie a členenie Slovenskej poľovníckej komory a právne postavenie obvodných komôr.

K § 53

Definované sú úlohy Slovenskej poľovníckej komory a spôsob jej financovania. Úlohou komory je plniť úlohy, ktoré jej vyplývajú z tohto zákona, zo stanov komory alebo ktorými ju poverí ministerstvo pôdohospodárstva. Svoju činnosť zabezpečuje predovšetkým z vlastných príjmov. Na plnenie úloh, ktoré jej vyplývajú z tohto zákona, môže dostať dotáciu zo štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov.

K § 54

Toto ustanovenie upravuje členstvo v Slovenskej poľovníckej komore.

K § 55 až 61

Ustanovujú sa orgány Slovenskej poľovníckej komory, ich kompetencie a zloženie.

K § 62

Ustanovujú sa druhy poľovníckych skúšok. Na to, aby mohla fyzická osoba dostať poľovný lístok a vykonávať právo poľovníctva, musí najskôr absolvovať skúšku uchádzača o poľovný lístok. Prípravu na túto skúšku a samotnú skúšku zabezpečuje Slovenská poľovnícka komora. Ten, kto chce vykonávať funkciu poľovníckeho hospodára, musí absolvovať skúšku poľovníckeho hospodára, ktorú zabezpečuje okresný úrad. Pre vykonávanie funkcie lektora alebo skúšobného komisára pre poľovnícke skúšky je potrebné absolvovať vyššiu skúšku

z poľovníctva, ktorú by podľa tohto zákona mala zabezpečovať Technická univerzita vo Zvolene. Uvedené skúšky nahrádza absolvovanie skúšky z poľovníctva na vysokej škole alebo na strednej škole.

Ustanovenie upravuje vymenovanie skúšobnej komisie pre jednotlivé poľovnícke skúšky a dôvody a spôsob odvolania člena skúšobnej komisie.

Orgány štátnej správy poľovníctva sú oprávnené kontrolovať priebeh prípravy na poľovnícke skúšky a samotnej skúšky. Ustanovenie upravuje ich postup, ak zistia pri kontrole nedostatky.

K § 63

Poľovný lístok je verejná listina, ktorá spolu s ďalšími dokladmi osvedčuje oprávnenie jeho držiteľa loviť zver. Poľovný lístok vydáva, predlžuje jeho platnosť a odníma obvodná komora, v ktorej pôsobnosti má žiadateľ trvalý pobyt. Poľovné lístky sú rozdelené na poľovné lístky pre slovenských občanov, pre cudzincov, t. j. občanov iných členských štátov Európskej únie a občanov tretích štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Vydávajú sa na týždeň, mesiac, jeden, päť alebo desať rokov alebo na dobu neurčitú pre občana Slovenskej republiky a cudzinca – občana Európskej únie alebo na týždeň, mesiac alebo rok pre ostatných cudzincov. Ustanovenie upravuje podmienky, ktoré musí spĺňať žiadateľ o vydanie poľovného lístka a tiež dôvody, kedy môže obvodná komora odoprieť vydanie poľovného lístka, alebo kedy môže vydaný poľovný lístok jeho držiteľovi odňať.

K § 64

Všetci občania Slovenskej republiky aj cudzinci, ktorí vykonávajú na Slovensku právo poľovníctva, musia byť povinne poistení proti škodám spôsobeným pri tejto činnosti ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb a proti škodám na veciach. Zákon súčasne stanovuje, že poistné podmienky nesmú obsahovať výhradu, že poistná ochrana odpadá, ak by škodu poistený držiteľ poľovného lístku zapríčinil svojou nedbanlivosťou. Toto poistenie má v poľovníctve osobitne dôležitý význam. Nechráni totiž len poisteného poľovníka, ale aj poškodených, lebo im zabezpečuje uspokojenie ich nárokov, ktoré by mohli byť niekedy inak ťažko vymáhateľné alebo dokonca nevymožiteľné. Nakoľko sa zavádza poľovný lístok na dobu neurčitú, je potrebné stanoviť spôsob, akým bude možné skontrolovať, či je držiteľ poľovného lístka poistený. Spôsob preukázania trvania poistenia upravia stanovy komory.

K § 65

Povolenie na lov zveri je verejnou listinou, ktorá oprávňuje jeho držiteľa loviť zver alebo vykonávať inú činnosť v poľovnom revíri. Vydáva ho užívateľ poľovného revíru na predpísanom tlačive. Uvádzajú sa v ňom osobné údaje jeho držiteľa, číslo poľovného lístka a zbrojného preukazu, údaje o druhu zveri, ktorú poľovník môže loviť a doba platnosti povolenia. Pri raticovej zveri sa v povolení na lov zveri uvádza aj pohlavie a veková trieda. Samostatne sa do povolenia na lov zveri zapisujú druhy zveri podliehajúce poľovníckemu plánovaniu a veľké šelmy. Oprávnenie loviť ostatné druhy zveri sa v povolení na lov zveri označuje všeobecne len ako alternatíva áno/nie.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa spresňuje, že lov zveri, ktorá nie je uvedená v povolení na lov zveri, alebo ktorej pohlavie alebo veková trieda nie je uvedená v povolení na lov zveri, sa považuje za lov bez povolenia, čo je kvalifikované ako trestný čin pytliactva podľa Trestného zákona. Za lov bez povolenia sa nepovažuje ulovenie trofejovej zveri inej vekovej triedy z dôvodu nesprávneho posúdenia veku, nakoľko presne odhadnúť vek živej zveri vo voľnej prírode nie je jednoduché a presne sa ho podarí určiť často až na základe posúdenia chrupu.

Nakoľko diviačiu zver v kategórii diviača a lanštiak možno loviť celoročne, upravuje sa jej lov v období od skončenia poľovníckej sezóny do schválenia nového plánu chovu a lovu. Povolenie na lov ostatných druhov zveri podliehajúcich poľovníckemu plánovaniu možno vydať len vtedy, keď má užívateľ lov daného druhu zveri (zohľadňujúc pohlavie a vekovú triedu) schválený v pláne chovu a lovu alebo povolený na základe mimoriadneho povolenia lovu alebo ide o lov diviačej zveri v poľovných oblastiach s chovom malej zveri, v ktorých možno loviť diviačiu zver aj bez plánu chovu a lovu alebo ide o lov zveri na základe rozhodnutia poľovníckeho hospodára podľa § 30 ods. 13 písm. b) až d).

Zavádza sa možnosť užívateľovi poľovného revíru vydané povolenie na lov zveri odňať. Pre potreby následnej kontroly alebo štátneho dozoru je užívateľ poľovného revíru povinný povolenia na lov zveri uchovávať najmenej tri roky.

Osobitným spôsobom je riešené vydanie povolenia na lov zveri pri spoločných poľovačkách. Vtedy užívateľ poľovného revíru nemusí vydať povolenie na lov zveri každému účastníkovi spoločnej poľovačky zvlášť, ale vydáva len jedno povolenie na lov zveri, ktorého prílohou je menný zoznam účastníkov spoločnej poľovačky.

K § 66

Toto ustanovenie upravuje, aké doklady musí mať pri sebe osoba, ktorá sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, alebo ktorá vykonáva odchyt zveri, alebo loví zver sokoliarskym dravcom. Uvedené doklady je povinná predložiť na požiadanie príslušníkovi policajného zboru, poľovníckemu hospodárovi, poľovníckej stráži, stráži ochrany prírody a orgánu štátnej správy poľovníctva.

K § 67

Z dôvodu zamedzenia nelegálneho lovu zveri, ako aj zabezpečenia bezpečnosti osôb, musí byť aj podľa doterajšej právnej úpravy každý, kto loví zver, pred vstupom do poľovného revíru, zapísaný v knihe návštev poľovného revíru. Knihu návštev poľovného revíru je povinný viesť užívateľ poľovného revíru. Povinne sa do nej zapisuje každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na poľovné účely, so sokoliarskym dravcom alebo lukom okrem účastníka spoločnej poľovačky, a každý, kto vykonáva v poľovnom revíri odchyt zveri. Takúto povinnosť nemá člen poľovníckej stráže, ak v poľovnom revíri v danom čase vykonáva kontrolu a vopred to oznámi poľovníckemu hospodárovi. Poľovníckeho hosťa zapisuje do knihy návštev jeho poľovnícky sprievodca.

Tento postup sa v poľovníckej praxi osvedčil a je potrebný z hľadiska prevencie proti pytliactvu, ako aj z hľadiska bezpečnosti osôb, vykonávajúcich právo poľovníctva v poľovnom revíri mnohokrát za sťažených svetelných podmienok.

K § 68

Toto ustanovenie obsahuje všeobecné pravidlá lovu jednotlivých druhov zveri a povinnosti poľovníka súvisiace s lovom zveri. Základným pravidlom je, že zver možno loviť len v čase lovu, ktorý je určený vykonávacím predpisom. V čase ochrany možno loviť zver len na základe mimoriadneho povolenia lovu alebo ak ide o chorú alebo poranenú zver na základe rozhodnutia poľovníckeho hospodára alebo v prípade celoročne chráneného živočícha na základe rozhodnutia orgánu ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Zver možno loviť individuálnym spôsobom alebo na spoločnej poľovačke. Individuálnym spôsobom možno loviť zver okrem malej zveri a kuropty horskej, ak tento zákon neustanovuje inak. Raticovú zver je poľovník povinný loviť selektívne, a to tak, že prednostne loví zver chorú, zostarnutú alebo kondične slabú. Pri samčej zveri nie je možné loviť zver

vhodnú na ďalší chov. Táto zásada neplatí v prípade mimoriadneho povolenia lovu zveri, alebo ak je potrebné zver uloviť z veterinárnych dôvodov.

Po ulovení raticovej zveri alebo veľkej šelmy je poľovník povinný označiť ulovenú zver značkou a vyznačiť na značke dátum ulovenia, zapísať ulovenie zveri do povolenia na lov zveri a ulovenú zver do 12 hodín predložiť poľovníckemu hospodárovi na vizuálnu obhliadku. Zavedenie týchto povinností je nevyhnutné pre kontrolu legálnosti lovu a odhaľovanie páchateľov trestného činu pytliactva.

Na základe vývoja podmienok lovu vlka dravého v ostatných poľovníckych sezónach, zohľadňujúc Program starostlivosti o vlka dravého na Slovensku, schválený Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky sa dopĺňa, že vlka možno loviť len na základe ročnej kvóty vydanej ministerstvom pôdohospodárstva za podmienok v nej určených., pričom sa bude vychádzať najmä zo stavu populácie vlka dravého zisteného monitoringom, zo škôd spôsobených vlkom dravým na hospodárskych zvieratách a zo stavu populácie raticovej zveri, ktorej je vlk dravý predátorom. Porušenie podmienok lovu vlka dravého je kvalifikované ako priestupok, čo doteraz nebolo.

K § 69

Definujú sa osobitné prípady a situácie, kedy môže orgán štátnej správy povoliť mimoriadny lov zveri. Ide napríklad o situáciu, kedy je potrebné v poľovnom revíri stav niektorého druhu zveri bezodkladne znížiť z dôvodu predchádzania vzniku škôd v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, alebo v záujme ochrany prírody, alebo z veterinárnych dôvodov. Vtedy okresný úrad rozhodnutím nariadi užívateľovi poľovného revíru v určenej lehote znížiť počet tohto druhu zveri. Ak užívateľ poľovného revíru takéto nariadenie nevykoná, okresný úrad realizáciou nariadenia poverí inú právnickú alebo fyzickú osobu. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa tu spresňuje, akým spôsobom bude toto nariadenie realizované vo väzbe na povolenie na lov zveri a značky na označovanie ulovenej zveri.

V čase ochrany môže v poľovnom revíri v odôvodnených prípadoch povoliť mimoriadny lov zveri ministerstvo pôdohospodárstva.

Na základe praktických skúseností sa dopĺňa možnosť povoliť lov zveri (len formou odchytu) aj inej osobe ako užívateľovi poľovného revíru. Takéto povolenie vydáva ministerstvo pôdohospodárstva z dôvodu ochrany prírody, z veterinárnych dôvodov alebo na vedecké účely, napr. z dôvodu odchytu inváznych druhov zveri na základe rozhodnutia vydaného Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, alebo za účelom výskumu chránených živočíchov, ktoré sú zároveň zverou. Podmienkou je, že ten, kto bude odchyt vykonávať, túto činnosť vopred oznámi užívateľovi poľovného revíru.

Spresňuje sa povoľovanie lovu zveri na nepoľovných plochách. Rozširuje sa okruh osôb, ktoré môže okresný úrad lovom poveriť. Určuje sa, aké doklady musí mať osoba, ktorá takýto lov vykonáva.

Osobitným spôsobom sa upravuje činnosť v rámci biologickej ochrany letísk. Doteraz vykonávanie tejto činnosti narážalo na ustanovenia zákona o poľovníctve, nakoľko plašenie a lov zveri sokoliarskymi dravcami je tiež považované za lov zveri, a tento lov bol realizovaný na nepoľovnej ploche bez príslušného povolenia okresného úradu. Doterajší zákon o poľovníctve neumožňoval povolenie lovu na nepoľovnej ploche (vrátane letiska) niekomu inému ako užívateľovi najbližšieho poľovného revíru. V areáli letiska je z bezpečnostných dôvodov pohyb cudzích osôb nežiaduci. Na základe uvedeného sa dopĺňa, že tam, kde má prevádzkovateľ letiska zriadenú biologickú ochranu letiska, okresný úrad poverí vykonaním lovu pracovníkov biologickej ochrany letiska.

Na základe skúseností s vykonávaním činnosti zásahového tímu na medveďa hnedého bolo doplnené, že ak Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodne o usmrtení celoročne chráneného živočícha, ktorý je zverou podľa tohto zákona, a usmrtenie bude potrebné vykonať na nepoľovnej ploche, nie je k realizácii jeho lovu potrebné ešte ďalšie rozhodnutie (rozhodnutie o povolení lovu na nepoľovnej ploche). Vychádza sa z toho, že takéto mimoriadne situácie je potrebné riešiť spravidla operatívne a bezodkladne.

K § 70

Definuje sa kolektívny spôsob lovu na spoločných poľovačkách. Ustanovujú sa podmienky lovu pri jednotlivých druhoch zveri, ako aj podmienky bezpečnosti počas spoločnej poľovačky. Spoločná poľovačka je definovaná ako poľovačka za účasti minimálne troch strelcov, na ktorej možno loviť diviačiu zver, malú zver, netrofejovú raticovú zver a zver nepodliehajúcu poľovníckemu plánovaniu. Nakoľko je nevyhnutné stavy raticovej zveri v rámci Slovenska znížiť, zavádza sa možnosť lovu netrofejovej raticovej zveri aj formou spoločnej poľovačky. Toto opatrenie by mohlo byť účinným nástrojom k zníženiu početnosti samičej zveri, nakoľko jej početnosť najviac vplýva na narastanie stavov zveri.

Užívateľ poľovného revíru je povinný v určenom termíne predložiť okresnému úradu na schválenie plán spoločných poľovačiek na malú zver, na diviačiu zver a na netrofejovú raticovú zver. Ustanovuje sa potrebný počet poľovne upotrebiteľných psov na spoločnej poľovačke v závislosti od druhu lovenej zveri. Počet spoločných poľovačiek v poľovnom revíri musí byť úmerný výmere poľovného revíru, schválenému plánu lovu a skutočnému stavu zveri v poľovnom revíri.

K § 71

Spoločná poľovačka vzhľadom k tomu, že sa jej zúčastňuje množstvo poľovníkov ako strelcov, ako aj osôb, ktoré vykonávajú funkciu honcov, musí byť z hľadiska bezpečnosti zodpovedne organizovaná a vykonávaná. Preto zákon ustanovuje, že užívateľ poľovného revíru pred každou spoločnou poľovačkou určí vedúceho spoločnej poľovačky, ktorý je zodpovedný za organizáciu a bezpečný priebeh spoločnej poľovačky.

Pre zabezpečenie bezpečného priebehu spoločnej poľovačky zákon ukladá vedúcemu spoločnej poľovačky povinnosti, ktorých nesplnenie alebo porušenie zo strany vedúceho poľovačky sa posudzuje ako priestupok, Ak vedúci spoločnej poľovačky počas spoločnej poľovačky zistí, že sú na nej osoby, ktoré sa neriadia jeho pokynmi, alebo svojim konaním ohrozujú svoju bezpečnosť alebo bezpečnosť ostatných účastníkov spoločnej poľovačky alebo sú pod vplyvom alkoholu alebo psychotropných látok je povinný ich z takejto poľovačky vylúčiť.

Účastníci spoločnej poľovačky sú povinní plniť a riadiť sa pokynmi vedúceho spoločnej poľovačky, dodržiavať bezpečnostné pokyny, riadiť sa určenými signálmi spoločnej poľovačky a až do skončenia pohonu nemeniť zaujaté stanovisko.

K § 72

V tomto ustanovení je komplexne riešená problematika držania a chovu pernatých dravcov a sov na účely ich výcviku, lovu zveri, biologickej ochrany poľnohospodárskych kultúr pred živočíšnymi škodcami alebo ochrany letísk proti nežiaducemu výskytu vtákov a na kultúrne a ekovýchovné účely.

Sokoliarstvo na Slovensku riadi Slovenská poľovnícka komora prostredníctvom poverenej poľovníckej organizácie, ktorá zabezpečuje aj prípravu kandidátov sokoliarstva a sokoliarsku skúšku. Na sokoliarske účely je možné použiť len tie jedince sokoliarskych dravcov, ktoré sú označené a evidované v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, pričom tieto dravce nemusia byť zverou v zmysle tohto zákona. Držiteľ poľovného dravca musí mať kvalifikáciu, ktorú získa absolvovaním sokoliarskej skúšky. Aj ten, kto loví zver sokoliarskym dravcom, musí mať povolenie na lov zveri, vydané užívateľom poľovného revíru a musí byť zapísaný v knihe návštev.

K § 73

Poľovnícka kynológia je neoddeliteľnou súčasťou poľovníctva. Poľovnícku kynológiu na Slovensku riadi Slovenská poľovnícka komora prostredníctvom svojho orgánu – kynologickej rady. Zloženie a úlohy kynologickej rady sú zadefinované v § 61. Kynologická rada sa podieľa na tvorbe skúšobných poriadkov pre skúšky poľovnej upotrebiteľnosti psov a organizuje tieto skúšky.

Každý užívateľ poľovných revírov je povinný zabezpečiť potrebný počet poľovne upotrebiteľných psov s absolvovanými predpísanými skúškami, pričom podrobnosti o ich druhu a počte ustanoví vykonávací predpis.

Definuje sa umelý brloh, ako prvok slúžiaci na výcvik poľovne upotrebiteľných psov k práci pod povrchom, a určuje podmienky jeho vybudovania. Pre jeho vybudovanie je potrebné okrem náležitostí podľa osobitných predpisov, napr. podľa stavebného zákona aj schválenie okresným úradom. Pre vybudovanie umelého brlohu sa vyžaduje predloženie projektu umelého projektu vypracovaného odborne spôsobilou osobou, ktorého súčasťou musí byť prevádzkový poriadok a veterinárne opatrenia zohľadňujúce pohodu zvierat počas výcviku.

K § 74

V tomto ustanovení sa definuje poľovnícka lukostreľba, ktorá je osobitným spôsobom lovu a pravidlá lovu lukom. Poľovnícku lukostreľbu na Slovenku riadi Slovenská poľovnícka komora prostredníctvom poverenej poľovníckej organizácie. Ten, kto chce loviť zver lukom, musí byť držiteľom poľovného lístka a musí absolvovať prípravu a doplnkovú skúšku odbornej spôsobilosti z poľovníckej lukostreľby, ktorú zabezpečuje komora.

Osoba, ktorá loví zver lukom, musí mať povolenie na lov zveri, vydané užívateľom poľovného revíru a musí byť zapísaný v knihe návštev. Na lov zveri lukom je možné použiť len luky a šípy, ktoré spĺňajú technické požiadavky uvedené v tomto ustanovení. Lov zveri športovým lukom alebo šípov s výcvikovým hrotom je zakázané; je to zakázaný spôsob lovu podľa § 80 ods. 2 písm. h) zákona.

K § 75

Upravuje sa osobitný spôsob lovu zveri na vnadisku, možnosti a podmienky vnadenia. Na vnadisku je možné loviť iba diviačiu zver, šelmy, invázne nepôvodné druhy zveri a krkavcovité vtáky. Aplikačná prax ukázala, že je potrebné stanoviť presnejšie pravidlá vnadenia zveri. Z dôvodu možného vzniku škôd spôsobených privnadenou zverou zákon určuje, že zriaďovať vandiská možno len so súhlasom užívateľa pozemku, na ktorom má byť vnadisko zriadené. V chránených územiach možno vnadiská zriaďovať za podmienok určených v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Nakoľko vyložená návnada na vnadisku môže prilákať aj medveďa hnedého, z dôvodu bezpečnosti osôb je zakázané zriadiť vnadisko vo vzdialenosti kratšej ako 500 m od hranice zastavaného územia obce. Zároveň je zakázané zriadiť vnadisko bližšie ako 200 m od hranice poľovného revíru (to neplatí pre zvernice) a 200 m od prikrmovacieho zariadenia. Ustanovuje sa v súlade

s opatrením č. 3.3.3. Koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike zákaz vnadenia diviačej zveri v lokalitách hlucháňa hôrneho.

Ustanovuje sa časové obdobie, počas ktorého možno vnadiť diviačiu zver, pričom orgán štátnej správy vo veterinárnej oblasti môže z veterinárnych dôvodov, napríklad z dôvodu prevencie pred šírením afrického moru ošípaných, nariadiť, že loviť diviačiu zver na vnadisku možno aj mimo tohto časového obdobia. Rovnako sa určuje maximálny počet vnadísk na diviačiu zver v poľovnom revíri a maximálne množstvo vyloženej návnady, pričom orgán štátnej správy vo veterinárnej oblasti môže nariadiť v odôvodnených prípadoch zvýšenie, ale aj zníženie zákonom povoleného počtu vnadísk alebo iné množstvo návnady použitej na vnadenie. Po skončení vnadenia je užívateľ poľovného revíru povinný odstrániť zvyšky vyloženej návnady.

K § 76

Ustanovujú sa povinnosti držiteľa poľovného lístku pri love poľovnou zbraňou z hľadiska bezpečnosti. Porušovanie týchto princípov môže byť príčinou vážnych úrazov alebo usmrtení osôb pri love zveri.

S cieľom zvýšiť bezpečnosť v súvislosti s používaním strelnej zbrane sa zavádza povinnosť absolvovať každých päť rokov kontrolné streľby, ktoré bude organizovať komora. Ich neabsolvovanie bude disciplinárnym previnením. Podrobnosti o kontrolných streľbách upraví vykonávací predpis.

Zákon vymedzuje aj povinnosti držiteľa poľovnej zbrane pri prechode cez cudzí poľovný revír, čo je nevyhnutné z hľadiska ochrany pred neoprávneným zásahom do práva poľovníctva.

K § 77

Dohľadávanie poranenej zveri je nevyhnutné z hľadiska jej čo najrýchlejšieho usmrtenia a skrátenia utrpenia, ako aj z hľadiska predchádzania zbytočným škodám na ulovenej ale nedohľadanej zveri, ktorá po výstrele zranená odbehla z miesta, na ktorom sa nachádzala pred výstrelom. Ustanovenie rieši povinnosť dohľadania takejto zveri v poľovnom revíri i mimo územia vlastného poľovného revíru a určuje podmienky, za akých je možné toto vykonať v cudzom poľovnom revíri. Základnou povinnosťou toho, kto loví zver, je vykonať jej dohľadanie. Na dohľadávanie sa využívajú poľovne upotrebiteľné psy. Ak sa dohľadávanie vykonáva za hranicami poľovného revíru, kde bola zver lovená, je základnou povinnosťou ohlásiť dohľadávanie zveri poľovníckemu hospodárovi cudzieho poľovného revíru.

K § 78

Každý kus ulovenej raticovej zveri a veľkých šeliem s výnimkou odchytenej živej zveri sa na účely kontroly a preukázania pôvodu označuje značku, ktorej konštrukcia vylučuje viacnásobné použitie. Ide o zachovanie doterajšej právnej úpravy za účelom zníženia nelegálneho lovu zveri. Po ulovení raticovej zveri a veľkých šeliem je strelec alebo sprievodca povinný založiť ihneď pred ďalšou manipuláciou s ulovenou zverou na zver predpísaným spôsobom značku na označenie ulovenej zveri a vyznačiť na značke dátum ulovenia zveri a zaznamenať do povolenia na poľovačku čas ulovenia zveri a číslo založenej značky, tak ako doteraz. Až po týchto úkonoch môže zver približovať alebo ošetrovať divinu predpísaným spôsobom. Tento postup je nevyhnutný z hľadiska prevencie proti neoprávnenému privlastneniu si ulovenej zveri a v praxi sa osvedčil. Výdaj a evidenciu vydaných a použitých značiek vykonáva poľovnícky hospodár. Za použitie značky zodpovedá osoba, ktorej bola značka vydaná. Stratu značky musí ihneď oznámiť poľovníckemu hospodárovi, ktorý ju najneskôr do troch dní oznamuje okresnému úradu. Značka sa ponecháva na zveri až do jej rozrábky.

Počas ďalšej prepravy raticovej zveri a veľkej šelmy, vrátane prepravy odchytenej živej zveri, musí mať prepravca lístok o pôvode zveri, ktorý vystavuje poľovnícky hospodár alebo ním poverená osoba.

Kontrolu pôvodu ulovenej zveri vykonávajú orgány štátnej správy poľovníctva, príslušné orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy, poľovnícky hospodár, poľovnícka stráž a Policajný zbor.

K § 79

Poľovať na zver môžu len osoby na to oprávnené a to len spôsobom zodpovedajúcim zásadám lovu, ochrany zveri a ochrany prírody. V tomto ustanovení sú v odseku 2 popísané zakázané spôsoby lovu, pričom viaceré z nich vyplývajú z medzinárodných dohovorov a smerníc Európskej únie, ktorými je Slovenská republika viazaná. Lov zveri zakázaným spôsobom je jednou zo skutkových podstát trestného činu pytliactva podľa § 310 Trestného zákona.

V odseku 3 sú popísané nesprávne spôsoby lovu, či už z hľadiska ochrany zveri, zabezpečenia jej selektívneho lovu, ochrany poľovného revíru, alebo z hľadiska bezpečnosti osôb. Lov zveri nesprávnym spôsobom je kvalifikovaný buď ako priestupok, alebo ako disciplinárne previnenie.

Zavádza sa možnosť udeliť v nevyhnutných prípadoch na určený čas výnimku zo zakázaných spôsobov lovu a nesprávnych spôsobov lovu. Výnimku možno udeliť z veterinárnych dôvodov, z dôvodu predchádzania vzniku škôd spôsobených zverou, alebo z dôvodu ochrany prírody. Túto výnimku udeľuje ministerstvo pôdohospodárstva. V súvislosti s Národným kontrolným programom pre africký mor ošípaných u diviačej zveri sa zistilo, že zákon o poľovníctve ani v takých závažných situáciách, ako je takáto nebezpečná infekčná nákaza, neumožňuje povoliť výnimku zo zakázaných alebo nesprávnych spôsobov lovu. V okolitých krajinách už bol africký mor ošípaných u diviačej zveri potvrdený a je vysoký predpoklad, že bude potvrdený aj na Slovensku. Je preto nevyhnutné vytvoriť právny rámec, aby v prípade zaznamenania pozitívnych jedincov bolo možné na nevyhnutný čas zo strany orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti nariadiť použitie aj takých spôsobov lovu, ktoré zákon o poľovníctve zakazuje, alebo ich považuje za nesprávne. Takémuto nariadeniu bude predchádzať udelenie výnimky ministerstva pôdohospodárstva zo zakázaných alebo nesprávnych spôsobov lovu. Táto výnimka však nenahrádza výnimku alebo súhlas podľa iných predpisov, napr. podľa zákona o strelných zbraniach a strelive. To znamená, že na povolenie zakázaných doplnkov zbrane bude potrebná aj výnimka ministerstva pôdohospodárstva podľa zákona o poľovníctve a zároveň aj výnimka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa zákona o strelných zbraniach a strelive.

K § 80

Toto ustanovenie upravuje, komu patrí ulovená zver a komu patrí nájdená zranená, uhynutá alebo inak ako lovom usmrtená zver. Toto vymedzenie je nevyhnutné jednak z hľadiska predchádzania zatajovaniu ulovenej zveri a neoprávneného si privlastnenia ulovenej zveri alebo jej časti, čo je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu pytliactva, ako aj pre zabezpečenie včasného odstránenia nájdenej uhynutej a usmrtenej zveri, bez ohľadu na to, či bola nájdená v poľovnom revíri, na nepoľovnej ploche alebo na pozemkoch, ktoré nie sú začlenené do poľovného revíru.

Ulovená zver alebo jej časti patria užívateľovi poľovného revíru, ktorý rozhoduje, ako s ňou naloží. Zver ulovená na nepoľovnej ploche patrí osobe, ktorá bola poverená vykonaním lovu. Usmrtená alebo uhynutá zver, ktorá bola nájdená na poľovných pozemkoch, ktoré nie sú zaradené do poľovného revíru, alebo zranená zver, ktorá prebehla alebo preletela na takéto pozemky, patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru. Rovnaký princíp sa uplatňuje aj pre

vlastníctvo vedľajších produktov zo zveri, ako sú poľovnícka trofej, zhody parožia a vajcia pernatej zveri.

Poľovníkovi, ktorý zver ulovil, patrí trofej a jedlé vnútornosti, pokiaľ to nevylučujú veterinárne predpisy.

Ustanovenie rieši aj problematiku zisťovania dôvodov usmrtenia, uhynutia alebo zranenia zveri. Ak je podozrenie, že zver bola usmrtená alebo zranená v rozpore so zákonom, je ten, komu takáto zver patrí, povinný nález bezodkladne oznámiť Policajnému zboru. Ak ide o zver, ktorá je zároveň chráneným živočíchom, nález oznámi aj orgánu ochrany prírody.

Ponechanie si ulovenej zveri alebo diviny z nej alebo parožia alebo zhodov bez súhlasu užívateľa poľovného revíru sú zakázané a možno ich podľa zákona postihovať. Užívateľ revíru môže previesť na inú osobu len zver, divinu alebo iné časti zo zveri, ktorú nadobudol v súlade so zákonom. O ulovenej zveri, jej prevedení na inú osobu a vlastnej spotrebe je užívateľ poľovného revíru viesť predpísanú evidenciu. Divinu z ulovenej zveri môže dať do spotreby na konzumáciu len po dodržaní príslušných veterinárnych predpisov.

K § 81

Vymedzuje sa postup pri prevoze ulovenej zveri z poľovného revíru podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá sa osvedčila v poľovníckej praxi. Za účelom kontroly prepravovanej zveri alebo diviny musí mať každý jedinec raticovej zveri alebo veľkej šelmy, ktorý musí byť označený značkou, na sebe značku aj počas prepravy a pôvod ulovenej zveri vrátane odchytenej živej zveri musí byť doložený lístkom o pôvode zveri.

Aby sa eliminovalo riziko ohrozenia zdravotného stavu ostatnej zveri v poľovnom revíri, možno odchytenú živú zver určenú na zazverovanie v revíroch Slovenska previesť na iného užívateľa poľovného revíru len po príslušnom veterinárnom vyšetrení.

K § 82

Toto ustanovenie určuje povinnosti pri ulovení trofejovej zveri cudzincom a vývoze trofeje z nej do zahraničia, ako aj postup pri vývoze významnej trofeje, ktorá je vymedzená bodovou hodnotou podľa medzinárodných pravidiel, zavedených pre bodovanie trofejí. Osoba prevážajúca poľovnícku trofej do zahraničia je povinná predložiť colnému orgánu spolu s trofejou aj hodnotiteľskú tabuľku trofeje.

K § 83

Vzhľadom na súčasné vysoké škody spôsobované najmä raticovou zverou a nutnosť ich riešenia sa zákon prioritne zameriava na predchádzanie vzniku týchto škôd a preto obsahuje viaceré ustanovenia smerujúce k potrebnému zníženiu početných stavov raticovej zveri na takú úroveň, aby bola dosiahnutá rovnováha medzi stavmi zveri a prostredím, v ktorom táto zver žije. Aj keď sa stavy zveri, ktoré v súčasnosti dosahujú historické maximá, podarí znížiť na úroveň odporúčanú v Koncepcii rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike, nie je možné škodám spôsobeným zverou úplne zabrániť. Zákon preto upravuje zodpovednosť za vznik týchto škôd a spôsob riešenia náhrady. Zákon stanovuje, v ktorých prípadoch a za akých podmienok za tieto škody zodpovedá užívateľ poľovného revíru. Rozširuje sa zodpovednosť užívateľa poľovného revíru tak, že zodpovedá nielen za škody spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru, ale aj za škody spôsobenej zverou, ak nesplnil plán lovu alebo nevykonal mimoriadne povolenie lovu, ako aj za škody spôsobené zverou, ktorej jarné kmeňové stavy sú o viac ako o 10% vyššie ako sú normované kmeňové stavy. Vzhľadom na súčasné vysoké stavy zveri a nereálnosť ich okamžitého zníženia zákon v tomto prípade zavádza dvojročné prechodné obdobie, aby mohol užívateľ poľovného revíru upraviť stavy zveri v poľovnom revíri tak, aby dosiahol normované kmeňové stavy. Ak tak nevykoná, po uplynutí dvoch rokov bude on zodpovedať za škody spôsobené touto zverou.

Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách ešte nezobratých, poľnohospodárskych porastoch vrátane viniča a plodov viniča alebo na lesných porastoch. Užívateľ poľovného pozemku je však povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou, pričom nesmie zver zraňovať. Ak užívateľ poľovného pozemku takéto opatrenia neprijme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia, toto však neplatí, ak sú stavy zveri, ktorá škodu spôsobila, v poľovnom revíri vyššie ako sú okresným úradom určené normované kmeňové stavy, alebo ak nemá vôbec určené normované kmeňové stavy. Vychádza sa zo skúseností, že pri vysokých stavoch zveri sú akékoľvek preventívne opatrenia málo účinné. Rovnaké opatrenia môže prijať užívateľ poľovného revíru ak sa nimi neobmedzí užívanie poľovného pozemku a ak s tým užívateľ pozemku súhlasí.

Škody spôsobené zverou na nepoľovných pozemkoch, v neoplotených záhradách alebo v kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo na stromoch osamotene rastúcich užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť. Škody spôsobené zverou na plodinách nezobratých v agrotechnických lehotách okrem viniča sa taktiež neuhrádzajú, nakoľko sú lákadlom pre zver, najmä v čase núdze. Rovnako sa neuhrádzajú škody na plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch, ak sa nevykonali opatrenia, ktorými sa tieto plodiny účinne chránia proti škodám spôsobeným zverou. Neuhrádzajú sa ani škody nepresahujúce 3 % očakávanej úrody na pozemku, tieto škody sa považujú za únosné.

Poľovnícka prax ukazuje, že v súčasnej poľnohospodársky využívanej krajine, kde sú vysoké plodiny pestované na obrovských parcelách, bez priestorového členenia, často až do kontaktu s lesom, nie je možné dostatočne intenzívne loviť zver. Zver v takomto prostredí nachádza pokoj, potravu a často tu má aj zdroj vody, takže nemusí z neho veľkú časť roka vôbec vychádzať a je prakticky nemožné ju uloviť. V takýchto prípadoch nemá užívateľ poľovného revíru možnosť zver uloviť, resp. splniť plán lovu. Preto sa stanovuje, že v takýchto prípadoch užívateľ poľovného revíru nie je povinný škody spôsobené zverou na takejto parcele uhradiť. Toto ustanovenie by malo zároveň motivovať užívateľ poľnohospodárskych pozemkov, aby prehodnotili spôsob pestovania plodín a pristúpili k racionálnemu, ekonomicky prijateľnému priestorovému rozčleneniu parciel a k budovaniu multifunkčných okrajov polí, pričom majú možnosť využiť existujúce podporné finančné mechanizmy.

K § 84

Zavádza sa nové ustanovenie upravujúce zodpovednosť užívateľa poľovného pozemku za škody spôsobené na zveri. Každoročne počas poľnohospodárskych prác dôjde k usmrteniu najmä malej zveri a mláďat raticovej zveri, napriek tomu, že poľnohospodári majú povinnosť používať plašiče zveri a vykonávanie niektorých prác majú vopred oznamovať užívateľovi poľovného revíru, aby mohol včas vykonať opatrenia na záchranu zveri. Ak užívateľ poľovného revíru nevykoná opatrenia na záchranu zveri, znáša škodu podľa mieri jeho zavinenia. Zároveň sa upravuje, že užívateľ poľovného pozemku nie je povinný uhradiť škody na tých druhoch zveri, ktoré nepodliehajú poľovníckemu plánovaniu, alebo ak počet usmrtených jedincov nepresahuje 3 % zo schváleného plánu lovu príslušného druhu zveri v danej poľovníckej sezóne.

K § 85

Ustanovuje postup vlastníka alebo užívateľa poľovných pozemkov pri uplatňovaní si náhrady škody spôsobenej zverou a postup užívateľa poľovného revíru pri uplatňovaní si náhrady škody spôsobenej na zveri.

K § 86

Vymedzuje orgány štátnej správy poľovníctva vo všeobecnosti a tiež osobitnú štátnu správu v územiach, ktoré slúžia alebo sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany a bezpečnosti štátu.

K § 87

Určuje kompetencie ministerstva pôdohospodárstva ako ústredného orgánu štátnej správy poľovníctva, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie riadenia a koordinácie úloh v oblasti poľovníctva zo strany štátnych orgánov.

K § 88

Určuje kompetencie okresného úradu v sídle kraja.

K § 89

Určuje kompetencie okresného úradu.

K § 90

Prostredníctvom štátneho dozoru v poľovníctve okresné úrady, okresné úrady v sídle kraja a ministerstvo pôdohospodárstva, vo vybraných územiach Mministerstvo obrany Slovenskej republiky, kontrolujú dodržiavanie zákona o poľovníctve a rozhodnutí vydaných na jeho základe. Inštitút štátneho dozoru nie je určený na kontrolu výkonu štátnej správy poľovníctva okresnými úradmi, na ich kontrolu sa vzťahuje zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.

Ustanovenie vymedzuje oprávnenia a povinnosti zamestnancov vykonávajúcich štátny dozor a povinnosti osoby podliehajúcej štátnemu dozoru.

Na základe výsledkov štátneho dozoru zamestnanec orgánu vykonávajúceho štátny dozor vypracuje záznam, ak nebolo zistené porušenie povinnosti alebo protokol, ak bolo zistené porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona. V protokole môže orgán štátneho dozoru zakázať alebo obmedziť vykonávanie činnosti, ktorá je v rozpore so zákonom o poľovníctve alebo rozhodnutím vydaným na základe tohto zákona a uložiť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Voči kontrolným zisteniam uvedeným v protokole môže osoba podliehajúca štátnemu dozoru v určenej lehote uplatniť námietky. Orgán vykonávajúci štátny dozor je povinný sa predloženými námietkami zaoberať a vypracovať dodatok k protokolu, s ktorým oboznámi osobu podliehajúcu štátnemu dozoru.

Zamestnanci vykonávajúci štátny dozor sú pri výkone štátneho dozoru povinní preukázať sa písomným poverením vydaným orgánom štátnej správy poľovníctva a nosiť služobnú rovnošatu a sú oprávnení za marenie alebo sťaženie štátneho dozoru uložiť poriadkovú pokutu, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu. Okrem toho su zamestnanci orgánu dozoru oprávnení vykonávať aj ďalšie vymedzené činnosti.

Doterajšia prax ukázala, že uplatňovať základné pravidlá kontroly podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe na štátny dozor v poľovníctve nie je vhodné, a to najmä z dôvodu zdĺhavosti, neefektívnosti a komplikovaných administratívnych postupov, z dôvodu čoho štátny dozor pri zistení porušení zákona trval veľmi dlho. Pritom pri zistení porušení zákona je potrebné zasiahnuť ihneď a každú činnosť, ktorá je v rozpore s týmto zákonom bezodkladne zakázať. Nesúlad je aj v tom, kto prijíma opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov – podľa zákona o kontrole v štátnej správe je to vedúci kontrolovaného subjektu a podľa zákona o poľovníctve je to orgán štátnej správy poľovníctva. Z tohto dôvodu sa na štátny dozor v poľovníctve neuplatňuje zákon o kontrole v štátnej správe.

K § 91

Toto ustanovenie upravuje jednotlivé skutkové podstaty priestupkov na úseku poľovníctva a sankcie za priestupky. Za priestupok môže okresný úrad podľa závažnosti priestupku uložiť v priestupkovom konaní pokarhanie, peňažnú pokutu od 30 eur do 3 000 eur, zákaz činnosti až na jeden rok alebo prepadnutie veci.

Verejnosťou je osobitne citlivo vnímané neoprávnené usmrtenie psa alebo mačky v poľovnom revíri. Z tohto dôvodu sa ako adekvátna sankcia stanovuje zákaz činnosti na jeden až tri roky.

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Priestupky prejednáva okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, v ktorého územnej pôsobnosti bol priestupok spáchaný. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

K § 92

Konanie držiteľa poľovného lístka, ktoré je v rozpore s týmto zákonom, ale nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto zákona, a nie je ani trestným činom, je disciplinárnym previnením. Všetky takéto porušenia zákona musia byť obsiahnuté v disciplinárnom poriadku, ktorý vydáva Slovenská poľovnícka komora. Disciplinárne previnenia rieši Slovenská poľovnícka komora podľa disciplinárneho poriadku.

K § 93

Toto ustanovenie špecifikuje jednotlivé skutkové podstaty iných správnych deliktov na úseku poľovníctva a určuje rozpätie výšky sankcie, ktorú je možné za jednotlivý správny delikt uložiť. Sankcia sa ukladá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi. Iné správne delikty prejednáva okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, v ktorého územnej pôsobnosti bol iný správny delikt spáchaný Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania okresný úrad berie do úvahy jeho povahu, možný vplyv na zver a jej prostredie, ako aj iné faktory, najmä opakované porušovanie tohto zákona. Pokuty uložené za správne delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 94

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto zákone uvedené inak. Toto ustanovenie vymenúva aj konania, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje. Ide o špecifické druhy konaní, resp. postupov alebo ich časti, kedy nie je použitie správneho poriadku, vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax, účelné a vhodné.

Z dôvodu hospodárnosti konania sa v konaniach, v ktorých je viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, doručujú jednotlivé písomnosti verejnou vyhláškou. Spravidla pôjde o konania o uznanie poľovného revíru alebo zmenu hranice poľovného revíru, nakoľko v týchto konaniach z dôvodu rozdrobenosti vlastníckych vzťahov na Slovensku môže počet účastníkov konania presiahnuť aj niekoľko stoviek.

Zároveň sa spresňuje miestna príslušnosť orgánov štátnej správy poľovníctva v prípadoch, že pozemky, ktorých sa konanie týka, ležia v územnej pôsobnosti viacerých orgánov. V takomto prípade miestne príslušným orgánom je ten, v ktorého územnej pôsobnosti leží najväčšia časť týchto pozemkov.

K § 95

Upravujú sa dočasné právne pomery vyplývajúce zo súčasnej právnej úpravy. Navrhovaný zákon ponecháva v platnosti poľovné revíri, zvernice a bažantnice uznané podľa predošlých právnych predpisov, ako aj platné a účinné zmluvy. Navrhovaný zákon ukladá

okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom súčasných užívateľov poľovných revírov zapísať do novovzniknutého registra užívateľov poľovných revírov.

Takisto ponecháva vo funkcii poľovníckych hospodárov a členov poľovníckej stráže vymenovaných podľa súčasného zákona, pričom ukladá okresnému úradu zapísať ich do vznikajúceho registra poľovníckych hospodárov a registra členov poľovníckej stráže.

Doterajší zákon o poľovníctve neukladal poľovníckym organizáciám a ich organizačným zložkám predkladať orgánom štátnej správy poľovníctva informácie o zmene údajov zapísaných v centrálnom registri poľovníckych organizácií. V dôsledku toho údaje zapísané v centrálnom registri nie sú aktualizované a často sú už neplatné, najmä pokiaľ ide o sídlo a štatutárneho zástupcu poľovníckej organizácie alebo organizačnej zložky. Preto navrhovaný zákon ukladá poľovníckym organizáciám a ich organizačným zložkám, u ktorých došlo k zmene údajov zapísaných v centrálnom registri, povinnosť predložiť aktualizované údaje okresnému úradu v navrhovanej lehote.

Osoby, ktoré absolvovali vyššiu skúšku podľa doterajších predpisov alebo majú vzdelanie, ktoré nahrádza túto skúšku, sa naďalej považujú za osoby, ktoré majú vyššiu skúšku, čo ich naďalej oprávňuje na vykonávanie funkcie poľovníckeho hospodára, lektora alebo skúšobného komisára pre poľovnícke skúšky.

Nakoľko z dôvodu ochrany genofondu pôvodnej jelenej zveri tento zákon zakazuje chov jeleňa siku, je ustanovené prechodné obdobie, počas ktorého musia užívatelia poľovných revírov, ktorí v súčasnosti chovajú jeleňa siku, ukončiť jeho chov.

Konania, ktoré boli začaté podľa doterajšieho právneho predpisu a nie sú právoplatne ukončené do účinnosti tohto nového zákona sa dokončia podľa tohto nového zákona.

Zároveň sa ustanovuje, že do nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na základe tohto zákona zostávajú v platnosti a účinnosti vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 421/2013 Z. z., ktorou sa určuje spoločenská hodnota poľovnej zveri. Prechodné ustanovenie, ktoré dočasne ponecháva v platnosti a účinnosti vykonávacie predpisy ministerstva pôdohospodárstva je nevyhnutné pre riadnu aplikáciu predkladaného zákonu. Vykonávacie predpisy vydané na základe nového zákona budú svojim obsahom zodpovedať doterajším vykonávacím predpisom, avšak do času ich účinnosti by pri absencii navrhovaného riešenia vznikali vážne aplikačné problémy.

K § 96

V splnomocňovacom ustanovení je zadefinované, ktoré oblasti upraví ministerstvo pôdohospodárstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 97

Ustanovuje sa transpozičné ustanovenie, ktorým sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

K § 98

Navrhuje sa zrušiť doteraz platný zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

Navrhuje sa doplniť úprava ustanovení zákon č.

111/1990

Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. V prípade, ak zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov rozhoduje o užívaní poľovného revíru s prevahou poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu,

na rozhodovanie sa nevzťahujú ustanovenia o nakladaní s majetkom štátu v správe podniku podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. K Čl. III

V zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa mení položka 40e) tak, že správny poplatok za mimoriadne povolenie lovu zveri sa bude platiť len v prípade, že je vydané na účely výcviku a skúšok poľovne upotrebiteľných psov alebo sokoliarskych dravcov. Ostatné mimoriadne povolenia lovu sú vydané z dôvodov ochrany poľnohospodárskej výroby a lesných porastov pred škodami spôsobenými zverou, v záujme ochrany prírody, v záujme zlepšenia zdravotného stavu zveri, na vedecké alebo veterinárne účely alebo z dôvodu ochrany majetku alebo zdravia obyvateľov, čo možno považovať za dôvody vychádzajúce z verejného záujmu. Vzhľadom na tieto dôvody nepovažujeme za adekvátne spoplatňovať vydanie takéhoto mimoriadneho povolenia lovu.

K Čl. IV

Termín nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje na 1. januára 2020, s ohľadom na potrebu zabezpečiť, aby adresáti zákona mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.

Bratislava, 29. mája 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Gabriela Matečná v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

SPRÁVA O ÚČASTI VEREJNOSTI NA TVORBE PRÁVNEHO PREDPISU

Scenár 3: Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu

Fáza procesu

Subfáza

Kontrolná otázka

1.1 Identifikácia cieľa

Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

☒

☐

1.2 Identifikácia problému a alternatív

Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív riešení?

☒

☐

1.3 Identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov

Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

☒

☐

1. Príprava tvorby právneho predpisu

1.4 Identifikácia záujmov zainteresovaných skupín a jednotlivcov

Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

☒

☐

Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme, ktorý má predmetný právny predpis riešiť?

☒

☐

Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým rámcom jeho tvorby?

☒

☐

2.1 Rozsah informácií

Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom procese tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie pred začatím tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas tvorby právneho predpisu?

☒

☐

2.2 Kontinuita informovania

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj po ukončení tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu verejnosti poskytnuté včas?

☒

☐

2.3 Kvalita a včasnosť informácií

Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo vyhovujúcej technickej kvalite?

☒

☐

2. Informovanie verejnosti o tvorbe právneho predpisu

2.4 Adresnosť informácií

Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom na prenos relevantných informácií o právnom predpise smerom k verejnosti?

☒

☐

3.1 Jasné zadanie procesu tvorby právneho predpisu

Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

☒

☐

3.2 Zapojení aktéri

Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

☒

☐

Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako bolo s ich návrhom naložené?

☒

☐

3.3 Spätná väzba

Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením ich návrhov k právnemu predpisu?

☒

☐

Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované do návrhu právneho predpisu?

☒

☐

3. Účasť verejnosti na tvorbe právneho predpisu

3.4 Zapracovanie návrhov zapojených aktérov

Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú podobu právneho predpisu?

☒

☐

Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa právneho predpisu?

☒

☐

3.5 Naplnenie cieľov a očakávaní

Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Prispeli zvolené participatívne metódy k splneniu cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

☒

☐

Bola kvantita participatívnych metód adekvátna vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho predpisu?

☒

☐

3.6 Formy procesu tvorby právneho predpisu

Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi metódami?

☒

☐

3.7 Výstup procesu tvorby právneho predpisu

Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

☒

☐

Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu?

☒

☐

4. Vyhodnotenie procesu tvorby právneho predpisu

4.1 Hodnotenie procesu

Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

☒

☐