1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy č. 7 na mesiac december z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017, ktorej splnenie bolo odložená na december 2018.
Predkladaný návrh zákona v článku I. mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) a v článku II mení a dopĺňa zákon č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dreve“).
Návrh zákona v článku I. reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a požiadavky vlastníkov, obhospodarovateľov lesov, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva s cieľom upraviť podmienky pre cieľavedomú starostlivosť o lesy založenú na systéme administratívneho a odborného riadenia podľa programov starostlivosti o lesy s ohľadom na plnenie ekosystémových služieb pre verejnosť. Rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu zákona, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia.
Predkladaný návrh zákona spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii v praxi. Precizuje problematiku ochrany lesných pozemkov, rieši úpravu postupov pri uplatňovaní hospodárskych spôsobov a to aj s ohľadom na prebiehajúce klimatické zmeny. Návrh zároveň precizuje ustanovenia, ktorých potreba úprav vyplynula z doterajšej aplikačnej praxe.
Dôležitou oblasťou riešenou v návrhu zákona je prehodnotenie podmienok vykonávania náhodnej ťažby, pričom sa sprísňuje režim hlásenia vzniku náhodnej ťažby. V prípade,ak odhadnutý objem dreva z náhodnej ťažby počas platnosti programu starostlivosti o lesy presiahne 15 % zásoby porastu uvedenej v opise porastu, je povinnosťou obhospodarovateľa lesa nahlásiť vznik každej náhodnej ťažby orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Touto úpravou sa vytvára predpoklad pre celkové sprísnenie uplatňovania náhodnej ťažby a dôslednejšiu kontrolnú činnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody a krajiny. V nadväznosti na úpravu problematiky náhodnej ťažby a jej nahlasovania sa upravuje spôsob informovania orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a zároveň sa definuje termín, kedy najskôr možno náhodnú ťažbu realizovať stanovením dňa, ktorý sa považuje za termín doručenia nahlásenia náhodnej ťažby v prípade nahlásenia prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Doplnením tejto možnosti nahlásenia náhodnej ťažby sa sleduje zníženie administratívneho zaťaženia obhospodarovateľa lesa, ako aj vytvorenie podmienok na čo najrýchlejšie vykonanie náhodnej ťažby, ako jedného z opatrení na ochranu lesa. Nielen v tejto oblasti je návrh zákona o lesoch spracovaný tak, že v plnom rozsahu rešpektuje požiadavky ochrany prírody vznesené v legislatívnom procese. Ich podmienky sa premietli aj do upravovanej problematiky v oblasti hospodárskej úpravy lesa a to najmä v časti procesu vyhotovovania programov starostlivosti o les a napr. aj do úprav súvisiacich s konaním o zmene programu starostlivosti o les.
2
Ďalšou dôležitou úpravou zákona o lesoch je definovanie tzv. prírode blízkeho hospodárenia v lesoch a úprava všetkých dotknutých ustanovení zákona tak, aby umožňovala uplatňovanie takéhoto hospodárenia v lesoch. Táto úprava je spracovaná v nadväznosti na prebiehajúcu klimatickú zmenu a potrebu prispôsobiť postupy a spôsoby hospodárenia v lesoch s cieľom zachovania alebo zlepšovania biologickej rozmanitosti, odolnosti, produkčnej a obnovnej schopnosti lesov. Uvedeným návrhom sa umožňuje obhospodarovateľom lesa ďalšia možnosť formovania štruktúr lesov s využitím zákonitostí vývoja prirodzených lesných ekosystémov pre ich zachovanie pri prebiehajúcej klimatickej zmene.
Návrh zákona o lesoch tiež dopĺňa Slovenskú lesnícko-drevársku inšpekciu ako orgán štátnej správy lesného hospodárstva a jej kompetencie, najmä kompetenciu vykonávať štátny dozor v lesoch podľa ustanovení zákona o lesoch. V článku II. je následne upravený zákon o dreve tak, aby doplnil túto úpravu zákona o lesoch v kompetenciách inšpekcie, ktoré definované v jeho ustanoveniach. Zároveň sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia týkajúce sa uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh (najmä povinnosti hospodárskych subjektov, obchodníkov a prepravcov) a výkonu dozoru a správneho konania o priestupkoch a iných správnych deliktoch. Tieto úpravy vyplývajú z naliehavých potrieb aplikačnej praxe a u potreby dosiahnutia účelu dozoru.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana a nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie
a)primárnom Čl. 114 a čl. 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
b)sekundárnom smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 206, 22.7.1992) v platnom znení gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky2. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. L 20, 26.1.2010) v platnom znení gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
C-441/17 European Commission v Republic of Poland, C-75/01 Commission v Luxembourg, C-6/04 Commission v UK, C-418/04 Commission v Ireland, C-241/08 Commission v France, C-508/04 Commission v Austria, C-293/07 Commission v Greece, C-90/10 Commission v Spain, C-117/00 Commission v Ireland, C-127/02 Cascina Tre Pini Ss, C-301/12 Waddenvereniging and Vogelsbeschermingvereniging, C-388/05 Commission v Italy, C-404/09 Commission v Spain, C-304/05 Commission v Italy, C-166/97 Commission v France “Seine Estuary”, C-96/98 Commission v France “Poitevin Marsh”, C-415/01 Commission v Belgium, C-166/04 Commission v Greece, C-127/02 Waddenzee, rozsudok ESD vo veci C-441/17 atď.
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)
lehota na prebratie právne záväzného aktu Európskej únie
bezpredmetné
b)
informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
Odôvodnené stanovisko Európskej komisie - porušenie č. 2018/4076 nesplnenie povinnosti podľa čl. 6 ods. 2 a 3 v spojení s čl. 7 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení a čl. 4 ods. 1 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva v platnom znení - Formálna výzva - porušenie č. 2016/2091 nesplnenie povinnosti podľa čl. 3 ods. 2 a čl. 4 ods. 1 smernice
4
Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení - Formálna výzva - porušenie č. 2014/4190 nesplnenie povinnosti podľa čl. 6 ods. 2 a 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení v zmysle výkladu vyplývajúceho z judikatúry Súdneho dvora (C-117/03 Dragaggi, C-127/02 Waddenzee, C 239/04 Castro Verde) - EU pilot - prípad č. EUP 8936 (2016) ENV nesplnenie povinnosti podľa čl. 4 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení
c)
informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
zákon č. 543/2002 Z z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov
5.
Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne
5
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
21.5.2018 - 1.6.2018
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
22.6.-13.7.2018
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
apríl 2019
2.Definovanie problému
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov na základe úlohy č. 7 na mesiac december z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Návrh zákona predstavuje časť pôvodného „návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“, ktorý bol do pripomienkového konania (LP/2018/429 v dňoch 22.6.-13.7.2018) predložený na základe úlohy č. 7 na mesiac december z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 ako aj na základe úlohy B. 2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016 k „Návrhu komplexného organizačného, finančného a legislatívneho riešenia problémov, ktoré spomaľujú transformáciu vlastníckych a užívateľských vzťahov k lesným pozemkom, vrátane náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov“. K tomuto pôvodnému návrhu ostali neodstránené niektoré rozpory s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a časť hromadnej pripomienky. Predkladateľ preto prepracoval tento pôvodný návrh a rozdelil ho na materiál, ktorý upravuje zmeny vyplývajúce z vyššie uvedenej úlohy B. 2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016 a ktorý, vrátane novely niektorých ustanovení zákona o lesoch bol predložený v decembri 2018 na rokovanie vlády SR a tento materiál prerokovala v prvom čítaní NR SR (tlač č. 1324). Druhá časť pôvodného materiálu rieši problematiku novelizácie ďalších ustanovení zákona o lesoch, najmä tých, ktoré nie obsiahnuté v návrhu zákona predloženého v decembri 2018 na rokovanie vlády SR a ktoré sú predmetom tohto materiálu.
Predkladaný návrh bol ako súčasť pôvodného návrhu predmetom posúdenia Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK a z uvedeného dôvodu je kapitola 13 tejto doložky prevzatá v plnom rozsahu stanoviska Komisie vrátane vyjadrenia predkladateľa.
3.Ciele a výsledný stav
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o lesoch upravuje najmä problematiku v oblasti hospodárskych spôsobov pri hospodárení v lese, zasahuje do procesu náhodných ťažieb a sprísňuje tento proces, upravuje niektoré ustanovenia týkajúce sa hospodárskej úpravy lesa a upravuje spôsob úhrady zvýšených nákladov za realizáciu opatrení proti šíreniu biotických škodcov z území na ktorých bola aktívna ochrana lesa obmedzená na základe podmienok ochrany prírody; novela rieši aj vzťahy, ktorých úprava vyplynula z potrieb aplikačnej praxe. Zvýšené náklady uhrádzali aj v súčasnosti postupom, ktorý nie je návrhom zákona dotknutý a nepredpokladáme v najbližších rokoch zvýšenie nárokov na štátny rozpočet.
4.Dotknuté subjekty
Návrh zákona sa dotýka štátnych organizácií lesného hospodárstva, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, vlastníkov lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov.
5.Alternatívne riešenia
Nie
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
7.Transpozícia práva EÚ
Nie
8.Preskúmanie účelnosti**
6
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne Žiadne Negatívne
10.Poznámky
11.Kontakt na spracovateľa
Ing. Erik Rozkopál, odbor štátnej správy lesného hospodárstva,
erik.rozkopal@land.gov.sk
Ing. Jozef Fekete, PhD., odbor štátnej správy lesného hospodárstva,
jozef.fekete@land.gov.sk
12.Zdroje
Analýza vplyvov vychádza aj z konzultácií s odbornou verejnosťou.
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Je potrebné aktualizovať termín začiatku a ukončenia PPK, keďže materiál bol predložený do PPK dňa 18.5.2018.
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia žiada v doložke vybraných vplyvov označiť aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, vyplývajúci z niektorých nových povinností (väčšinou administratívnych) obhospodarovateľov lesa, napr.
Novelizačný bod 5: §4 ods. 12 – povinnosti obhospodarovateľa lesa,
Novel. Bod 20: § 20, odseky 7 a 8 podanie žiadosti o predĺženie lehoty na zabezpečenie lesného porastu po obnove lesa,
Novel. Bod 25, 26: § 23 ods. 6 – nahlasovanie vzniku každej náhodnej ťažby,
Novel. Bod 46: § 39, odseky 7 a 8: podanie žiadosti o zmene hraníc dielca rozdelením porastu,
Novel. Bod 78: § 50c: povinnosť zverejniť ponuku na prevod lesného pozemku,
Novel. Bod 79: § 51d, ods. 2 zaslať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámenie o zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch a návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov,
Novel. Bod 109 § 68d povinnosti vyplývajúce z prechodných ustanovení, a pod.
Tieto vplyvy Komisia žiada zohľadniť i v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3.3 Administratívne náklady.
V analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia žiada v časti 3.3.1 Priame finančné náklady uviesť zavedenie nových správnych poplatkov (čl. III poplatky súvisiace s potvrdením o zaevidovaní obhospodarovateľov lesa), ako i zrušenie 3 správnych poplatkov, týkajúcich sa zrejme neexistujúceho registra krmív.
V časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií Komisia žiada na záver uviesť hlavné body a výsledky konzultácií, ak relevantné z ohľadu vplyvu na podnikateľské prostredie, predovšetkým pripomienky neštátnych inštitúcií a vlastníkov lesa.
Komisia žiada predkladateľa o identifikáciu pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú označil v Doložke vybraných vplyvov, prostredníctvom aspoň kvalitatívneho popisu v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. Komisia má za to, že zmeny spočívajúce napríklad v:
7
spresnení pojmov a postupov pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstránení nejasností pri jeho aplikácii v praxi,
upravení a spresnení postupu vedenia evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov,
sprísnení podmienok vykonávania náhodnej ťažby (pre riadne ťažiacich podnikateľov),
zadefinovaní postupov a princípov pri podielových spoluvlastníkoch prenajímaného pozemku,
spresnení ustanovení týkajúcich sa získavania odborných spôsobilostí v lesnom hospodárstve podľa zákona lesoch, najmä vo vzťahu k problematike podávania žiadostí.
ustanovení jednoznačnej, prehľadnej a jednoduchšej ochrany lesných pozemkov, vrátane zjednodušenia a zjednoznačnenia súvisiacich postupov a konaní, a ďalšie, ktoré predkladateľ popisuje v dôvodovej správe, by mal v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie identifikovať a kvalitatívnym popisom vysvetliť ich pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Vo vypracovanej doložke vybraných vplyvov predkladateľ vyznačil pozitívne, ako aj negatívne vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je pozitívny vplyv súvisiaci s navrhovaným novým správnym poplatkom za vydanie potvrdenia o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov vyčíslený v rokoch 2018 až 2021 v sume 11 700 eur ročne.
Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona nie kvantifikované vo vypracovanej analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy. Ide najmä o výdavky súvisiace s povinnosťou zabezpečovania opatrení na zabránenie šírenia škodlivých činiteľov v lesoch z chránených území a z území s výskytom chránených druhov a biotopov do okolitých lesov, ktorých realizácia sa zabezpečiť na náklady organizácie ochrany prírody a krajiny. Ďalej z návrhu zákona vyplýva povinnosť rozšírenia webových aplikácií Informačného systému lesného hospodárstva v oblasti vedenia registrov a evidencií orgánov štátnej správy lesného hospodárstva prostredníctvom tohto informačného systému. Ide najmä o register obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov, register lesnej stráže, register ciach a iné. Krytie nákladov na rozšírenie informačného systému sa predpokladá zabezpečiť zo zdrojov Európskej únie prostredníctvom Reformného zámeru v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Takisto sa upravujú úlohy, ktoré súvisia s úpravou vzťahu vlastníkov k svojim lesným pozemkom v nadväznosti na doteraz neukončený reštitučný proces a riešia sa úkony pri odovzdaní užívacích práv k lesným pozemkom ich vlastníkom. Súvisiace výdavky budú kryté zo zdrojov štátnych organizácií lesného hospodárstva. Z doložky vybraných vplyvov a ani z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy navyše nie je zrejmé, či uvedené negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy sú rozpočtovo zabezpečené.
V nadväznosti na vyššie uvedené Komisia žiada v doložke vybraných vplyvov doplniť rozpočtovú zabezpečenosť negatívnych vplyvov na rozpočet verejnej správy tak, že negatívne vplyvy Komisia žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu / rozpočtov subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné vyčísliť všetky negatívne vplyvy vyplývajúce z predmetného materiálu. Vplyvy na príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy Komisia žiada uviesť do príslušných tabuliek analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Z formálneho hľadiska je potrebné v záhlaví všetkých tabuliek analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy uvádzať konkrétne roky a nie „r“, „r + 1“ atď.
Všeobecne
Komisia si dovoľuje upozorniť, že aplikačné služby nie je potrebné uvádzať do analýzy vplyvov na informatizáciu v zmysle katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.
K sociálnym vplyvom
Komisia odporúča predkladateľovi identifikovať pozitívne sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona, keďže súčasťou zmien v zákone o lesoch je aj úprava, ktorej účelom je zefektívnenie procesov užívacích práv k lesným pozemkom pôvodným vlastníkom a taktiež navrhované doplnenie § 50b zabezpečí jednoduchší postup k získaniu lesných pozemkov pre výstavbu nájomných bytov a verejnoprospešných stavieb. Identifikáciou pozitívneho sociálneho vplyvu v bode 9 doložky vybraných vplyvov sa povinnou súčasťou predloženého materiálu stáva analýza sociálnych vplyvov vypracovaná v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). Tento vplyv je potrebné zhodnotiť v porovnaní so súčasným (nielen právnym) stavom v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov - uviesť opis hodnotených návrhov opatrení, špecifikáciu dotknutých skupín a ich kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotenie.
8
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana
V doložke vybraných vplyvov Komisia navrhuje uviesť aj negatívne vplyvy ako na občana, tak aj na procesy z dôvodu, že vznikajú nové povinnosti nie len občanovi, ale aj orgánu verejnej správy.
Do analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana je potrebné zapracovať novú povinnosť občana, a to podať žiadosť o zmenu hraníc dielca rozdelením porastu podľa § 39 ods. 7. S tým súvisí aj nová povinnosť pre okresný úrad, ktorý o tejto žiadosti rozhoduje. Občanovi vzniká tiež nová povinnosť v zmysle § 68d ods. 1 povinnosť do 01.06.2019 oznámiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva hospodára.
Vzhľadom na to, že sa predmetným návrhom zavádza nový správny poplatok, dôjde občanovi k navýšeniu priamych finančných nákladov. Uvedené je potrebné uviesť v časti 7.2.1 analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana a zároveň aj uviesť sumy, o ktoré sa občanovi zvýšia náklady.
V bode 7.2.2 príslušnej analýzy Komisia navrhuje uviesť aj zníženie času vybavenia požiadavky, a to v prípade nahlásenia náhodnej ťažby, keďže občan tak bude môcť urobiť už elektronicky.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
Stanovisko predkladateľa k pripomienkam Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov:
K doložke vybraných vplyvov
– pripomienka k úprave termínu PPK akceptovaná
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
-negatívny vplyv na podnikateľské prostredie označený
-komisia žiada doložky upraviť na základe niektorých „nových“ povinností, k čomu je potrebné upozorniť, že v pôvodne navrhovanom bode 5. 4 ods. 12) je novou povinnosťou len ohlásenie ukončenia nájomného alebo obdobného právneho vzťahu, aj keď aj túto povinnosť je v súčasnosti možné subsumovať pod povinnosť oznámenia zmien v rozsahu hospodáriť v lese podľa § 4 ods. 3 platného zákona. Pôvodný bod 20. novely len upravuje existujúce právo (nie povinnosť) podať žiadosť tak, aby bol jasný termín a obsahové náležitosti žiadosti. Pôvodné body 25 a 26 upravujú súčasné povinnosti, pričom dochádza k rozšíreniu rozsahu nahlasovania náhodnej ťažby a preto sa do doložky táto skutočnosť premietne. Pôvodný bod 46. upravuje právo, nie povinnosť, rozdeliť hranice porastu a zabezpečiť tak samostatné hospodárenie na samostatnej jednotke priestorového rozdelenia lesa. Tu však jednoznačne nejde o povinnosť, ale o právo, ktoré je možné zabezpečiť aj prostredníctvom inštitútu uvedeného v pôvodnom bode 41. návrhu zákona bez potreby zmeny hraníc porastu. Pôvodný bod 78. ustanovuje novú povinnosť, ktoré sa v zmysle požiadavky Komisie premietne v doložke. Pôvodný bod 79. upravuje povinnosť len v prípadoch, kedy nedochádza k plneniu povinností obhospodarovateľov lesa podľa tohto zákona, nemožno to teda brať ako „novú“ a samostatnú povinnosť, pretože pri plnení povinností vyplývajúcich zo zákona sa táto povinnosť uplatňovať nebude, navyše touto povinnosťou sa predchádza ukladaniu sankcií, čo zníži negatívne dopady na obhospodarovateľov lesov. Prechodné ustanovenia len upravujú úpravu práv a povinností vyplývajúcich z novej právnej úpravy, preto prechodné ustanovenia vo svojej podstate nepredstavujú negatívny dopad na obhospodarovateľov lesa.
-vyššie uvedené skutočnosti sa zohľadnili aj v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorá podľa požiadavky obsahuje aj kvalitatívny popis pozitívnych dopadov na podnikateľské prostredie.
-zrušenie poplatkov vo veci registra krmív nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani rozpočet verejnej správy, v danom prípade ide len o zosúladenie právneho stavu, ktorý vznikol, so zákonom o správnych poplatkoch vypustením už obsolentných poplatkov, preto jeho uvádzanie v doložke vplyvov je nedôvodné.
K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
-opatrenia na zabránenie šírenia škodlivých činiteľov v lesoch z chránených území a z území s výskytom chránených druhov a biotopov do okolitých lesov, ktorých realizácia sa zabezpečiť na náklady organizácie ochrany prírody a krajiny, v predmetnej veci MPRV SR požiadalo MŽP SR o zaslanie podkladov. Z dôvodu, že MŽP SR do doby PPK nepredložilo predpokladanú kalkuláciu, MPRV SR opätovne listom zo 14.06.2018 požiadalo MŽP SR o predloženie návrhu dopadov, vrátane návrhu ich rozpočtového krytia. Pretože podklady neboli zaslané, ministerstvo vypracovalo vlastnú analýzu dopadov a predpokladaného zvýšenia nárokov, pričom podľa výsledkov sa predpokladalo zvýšenie nákladov zo súčasných približne 0,5 mil. €/ročne na 3,5 mil. €/ ročne v rokoch 2020 2022. O tejto analýze bolo MŽP SR informované a podľa jeho stanoviska boli
9
z dôvodu spôsobu výpočtu tieto náklady nadhodnotené. Zvýšené náklady sa uhrádzali z Environmentálneho fondu, t. j. postupom, ktorý nie je návrhom zákona dotknutý a preto sa nepredpokladá v najbližších rokoch zvýšenie nárokov na štátny rozpočet. Z uvedeného dôvodu sa analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy nevyhotovuje.
-Pokiaľ ide o zabezpečenie zmien v informačnom systéme lesného hospodárstva, tieto nebudú riešené únie prostredníctvom Reformného zámeru v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa, ale v rámci kontraktu medzi ministerstvom a Národným lesníckym centrom, ako správcom informačného systému lesného hospodárstva. Pretože úprava informačného systému vyžaduje väčší časový priestor, tieto úlohy zabezpečované v rámci kontraktu na rok 2018 (ktorý je zverejnený aj na webovom sídle ministerstva), čo je zapracované aj v doložke vplyvov.
-Vplyvy súvisiace s realizáciou úloh povinných osôb sa v doložke vplyvov verejnej správy nepremietajú, pretože ide o štátne podniky, ktoré v zmysle zákona o štátnom podniku podnikateľskými subjektami vykonávajúce podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a nie subjektom verejnej správy. Z uvedeného dôvodu budú tieto vplyvy, ktoré nie je možné v súčasnosti odhadnúť, kvalitatívne uvedené v doložke vplyvov na podnikateľské prostredie.
K všeobecnej pripomienke
-akceptované, doložka vplyvov na informatizáciu upravená.
K sociálnym vplyvom
-analýza sociálnych vplyvov je do materiálu v zmysle požiadavky doplnená.
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana
-negatívny vplyv na občana aj procesy verejnej správy nebude vyznačený, pretože spočíval v procese zverejňovania ponúk na účely predkupných práv, čo však z návrhu v predkladanom znení je už vypustené,
-k povinnosti žiadať o zmenu hraníc dielca ako uvádzame vyššie, pôvodný bod 46. upravuje právo, nie povinnosť, rozdeliť hranice porastu a zabezpečiť tak samostatné hospodárenie na samostatnej jednotke priestorového rozdelenia lesa. Tu však jednoznačne nejde o povinnosť občanov, ale o právo, ktoré je možné zabezpečiť aj prostredníctvom inštitútu uvedeného v pôvodnom bode 41. návrhu zákona bez potreby zmeny hraníc porastu. Naviac ide o zjednodušenie procesu, pretože aj podľa doterajšej právnej úpravy bola možná zmena hraníc porastu aj v takomto prípade, avšak išlo o samostatné správne konanie, teda naopak návrhom došlo k zjednodušeniu postupu pre orgány verejnej moci aj pre občanov.
-povinnosť podľa § 68d ods. 1 vzniká vo väzbe na doplnenie § 37, preto sa dopad zohľadní, avšak údaje o rozsahu prehlásených pozemkov za lesné pozemky, ktoré spĺňajú charakter lesa nie dostupné a nie je ani možné predpokladať rozsah takto prehlasovaných pozemkov za lesné pozemky, preto sa uvádza len kvalitatívne hodnotenie.
-k zavedeniu nového správneho poplatku uvádzame, že sa síce zavádza nový správny poplatok, tento však bude vyberaný len v prípade, ak subjekt požiada o vydanie potvrdenia z evidencie lesných pozemkov. Tento výpis však bude potrebný len pre subjekty, ktoré budú požadovať výpis potrebný na právne úkony a nebude im postačovať informácia zo zverejneného registra. V súčasnosti sa žiadne výpisy neposkytovali a ani údaje neboli zverejnené, preto nepredpokladáme žiadny významný dopad na občanov, ktorý na svoju bežnú činnosť nepotrebujú výpisy potrebné na právne úkony, predpokladá sa, že takýto výpis budú potrebovať len osoby, ktoré potrebujú vykonávať právne úkony, t. j. zväčša subjekty podnikajúce v lesnom hospodárstve. Navyše rozhodnutia, resp. potvrdenia o vykonanom zápise v registri budú zasielané účastníkom konania a pre tých nie je takýto výpis potrebný, pokiaľ nepožadujú jeden sumárny výpis za všetky do času žiadosti vykonané úkony. Z uvedených dôvodov nepredpokladáme negatívny vplyv na občana, naopak zverejnením registrov budú údaje verejne prístupné, čo zjednoduší a zrýchli občanom prístup k potrebným informáciám.
-zníženie časovej náročnosti pre vybavenie požiadaviek občanov je doplnené.
10
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Obhospodarovatelia lesov (vlastníci, správcovia, nájomcovia lesných pozemkov )
Približne 11 000.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Konzultácie k pripravovanému právnemu predpisu boli vykonané zverejnením na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od 5.9.2017 do 5.10.2017.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prizvalo v rámci konzultácií k vypracovaniu pripravovaného návrhu zákona jednu komisiu, ktorá sa venuje problematike úpravy pôvodného zákona o lesoch a druhú komisiu, ktorá sa venuje problematike nájmu lesných pozemkov a ukončeniu reštitučného procesu a prinavráteniu užívacích práv vlastníkom lesných pozemkov v rozsahu úloh a podmienok vyplývajúcich z materiálu a uznesenia vlády SR č. 558/2016 prijatého k riešeniu problémov súvisiacich s týmto transformačným procesom. Komisie tvorili zástupcovia jednotlivých inštitúcii ako sú LESY Slovenskej republiky, š. p., Rada združení neštátnych vlastníkov lesov Slovenska, Slovenská lesnícka komora, zamestnanci niektorých okresných úradov, odborov opravných prostriedkov a niektorých pozemkových a lesných odborov okresných úradov, zástupca Slovenského pozemkového fondu, a ďalších neštátnych lesníckych inštitúcii zastupujúcich vlastníkov lesných pozemkov. Konzultovalo sa aj s Národným lesníckym centrom.
Konzultácie prebiehali počas celého procesu prípravy návrhu zákona a výsledky konzultácii boli zapracované do návrhu pripravovaného právneho predpisu. Požiadavky neštátneho sektora uplatnené v rámci činnosti ich zástupcov v uvedených komisiách boli zahrnuté do tej časti pôvodného materiálu, ktorý bol v decembri 2018 predložený na rokovanie vlády SR. Z ostatným častiam pôvodného materiálu, ktoré sú zahrnuté v predkladanom materiáli došlo v rámci práce v komisiách k zhode medzi predkladateľom a zástupcami inštitúcií a neštátneho lesníckeho sektora v oboch komisiách.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nedochádza
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nevyžaduje.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrh zákona v niektorých novelizačných bodoch uvádza povinnosti, ktoré však už v pôvodnom znení boli zavedené, len ich uplatňovanie nebolo jednoznačné; v týchto prípadoch novela odstraňuje nedostatky zistené aplikačnou praxou. Napr. novelizačný bod vzťahujúci sa k § 20 len upravuje už existujúce právo a precizuje spôsob jeho uplatnenia, tak, aby bol jednoznačný termín podania a jednotný obsah žiadosti o predĺženie lehoty na zabezpečenie lesného porastu, v tomto prípade nejde o povinnosť. Chápeme to ako spresnenie už existujúcich povinností, resp. možností, v rámci ktorých nedochádza k vplyvu na podnikateľské prostredie.
11
Spracovateľ návrhu má za to, že prechodné ustanovenia k návrhu novely zákona upravujú práva a povinnosti vyplývajúce v novej právnej úpravy a z uvedeného dôvodu nezakladajú nové povinnosti. Nahlasovanie vzniku každej náhodnej ťažby, po prekročení jej rozsahu nad zákonom definovaný rozsah má svoje odborné dôvody zohľadnené v dôvodovej správe, pričom podnikateľského prostredia, ktorým v tomto prípade chápeme obhospodarovateľov lesa sa to dotkne len administratívnou záťažou. Táto povinnosť existuje aj v súčasnosti, avšak navrhovaným znením sa zmení intenzita – interval jej plnenia. Návrh však zároveň umožňuje novú formu plnenia tejto povinnosti, a to formou elektronických služieb prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, ktorého rozsah a využitie má byť na základe tejto novely rozšírený. Z uvedeného dôvodu nie je možné finančne kvantifikovať tento administratívny vplyv.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb.
Navrhovaná zmena nemá za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov.
So všetkými podnikmi alebo produktmi sa bude zaobchádzať v porovnateľnej situácii rovnako.
Navrhovaná zmena nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, ani na dostupnosť základných zdrojov, resp. prístup k financiám.
Prínos pre podnikateľské prostredie je v tom, že jednoznačné podmienky umožnia podnikateľskému prostrediu možnosť lepšieho rozhodovania, s garanciou lepšie definovaných zákonných limitov pre využívanie lesných pozemkov.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Žiadne.
12
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Bezpredmetné
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Bezpredmetné
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
. Bezpredmetné
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bezpredmetné
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: Bezpredmetné
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 2: Bezpredmetné
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
13
Rozumie sa najmä na prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celo-životnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám
k iným právam (napr. politickým).
V rozsahu neovplyvňujúcom ochranu osobných údajov sa navrhuje zverejňovanie údajov a informácií z registrov vedených prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, ako aj údajov schválených programov starostlivosti o lesy. Takéto zverejňovanie zlepší prístup verejnosti (nielen dotknutých vlastníkov a obhospodarovateľov lesov) k informáciám a umožní zlepšiť aj verejnú kontrolu pri zabezpečovaní starostlivosti o lesy a legálnosti vykonávania ťažby.
Pozitívny sociálny vplyv sa predpokladá aj umožnením využívania pôvodne lesných pozemkov vo vlastníctve štátu po ich vyňatí z plnenia funkcií lesov na verejnoprospešné účely, najmä na výstavbu sociálnych a nájomných bytov. Takéto pozemky budú po výstavbe prevedené bezodplatne do vlastníctva obcí, resp. budú dané do výpožičky neziskovým organizáciám alebo bytovým družstvám, ktoré budú vlastníkmi takýchto bytov. Navrhovaným ustanovením sa zlepšia možnosti výstavby takýchto bytov nielen rozšírením možností ich umiestnenia, ale aj poklesom ich obstarávacej ceny. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti nie je takýto prevod možný, nedá sa prejudikovať záujem o riešenie výstavby sociálneho bývania na súčasných lesných pozemkoch a teda ani kvantifikovať dopady tohto návrhu. Pozitívny vplyv navrhovaného ustanovenia sa predpokladá vo vzťahu k osobám odkázaným na sociálne bývanie.
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Návrh predpokladá pozitívny vplyv na skupiny obyvateľstva odkázané na sociálne bývanie (pozri vyššie).
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy,
14
etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Návrh nemá žiadny vplyv na rodovú rovnosť.
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
eliminácia rodových stereotypov.
Bezpredmetné
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Bezpredmetné
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Bezpredmetné
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Bezpredmetné
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Bezpredmetné
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Bezpredmetné
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť
Bezpredmetné
15
zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
16
Analýza vplyvov na životné prostredie
5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov reaguje na potreby aplikačnej praxe. Uplatňovaním navrhovanej sprísnenej ochrany lesa sa dosiahne efektívnejšia ochrana lesa pred biotickými škodcami, čo by sa v praxi malo premietnuť znížením rozsahu náhodných ťažieb, čo bude nepriamo viesť k pozitívnemu vplyvu na životné prostredie ako celku.
5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?
Aktívna realizácia ochrany lesa zabezpečí lepšiu starostlivosť a vzťah k lesnému pozemku ako k súčasti životného prostredia. Pričom tento pozitívny vplyv sa prejaví celoplošne aj na chránených územiach a územiach s výskytom chránených druhov a biotopov.
5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?
Riadnou, a v zmysle navrhovaného postupu aj sprísnenou ochranou lesných pozemkov pred šírením biotických škodcov sa dá predpokladať aj pozitívny vplyv na lesy v bezprostrednom zalesnenom území susediacich štátov.
5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?
Implementáciou predkladaného materiálu sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.
17
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A nová služba
B zmena služby
Kód služby
Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
A
A
ks_335519
ks_335518
Nahlasovanie náhodnej ťažby
Evidovanie ciach a iných povolených označení
4
4
Infraštruktúra
A nový systém
B zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
B
B
isvs_5930
isvs_5932
Informačný systém lesného hospodárstva
Geopriestorové informácie v lesnom hospodárstve
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
-
-
-
18
Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana
7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Za účelom zníženia administratívneho zaťaženia obhospodarovateľa lesa, ako aj vytvorenia podmienok na čo najrýchlejšie vykonanie náhodnej ťažby, ako jedného z opatrení na ochranu lesa sa dopĺňa možnosť nahlásenia náhodnej ťažby elektronicky prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva a zároveň sa definuje termín, kedy najskôr možno náhodnú ťažbu realizovať stanovením dňa, ktorý sa považuje za termín doručenia nahlásenia náhodnej ťažby v prípade nahlásenia elektronicky prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Bezpredmetné
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Doplnenie možnosti nahlásenia náhodnej ťažby elektronicky prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Okresné úrady - pozemkové a lesné odbory
Obhospodarovatelia lesov a odborní lesní hospodári
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Pozitívny. Zmena v procese nahlasovania náhodnej ťažby. Uvedený vplyv je pozitívny v tom, že po doplnení a zosúladení evidencie aj v elektronickej podobe sa celkovo zjednoduší, sprehľadní a zosúladí výkon štátnej správy lesného hospodárstva na všetkých okresných úradoch. Uvedené bude mať pozitívny vplyv aj na subjekty, ktoré budú využívať údaje z evidencie, ktorá sa doteraz viedla čiastočne v písomnej podobe a čiastočne v elektronickej podobe.
Nepriamy vplyv (popíšte)
Bezpredmetné
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Pre „občana“ (v zmysle metodiky) bezpredmetné
Zvýšenie priamych finančných nákladov
bezpredmetné
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Zjednodušením procesov, ako aj zverejňovaním údajov z registrov vedených orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva a taktiež zverejnením údajov programov starostlivosti o lesy dôjde k zníženiu časovej a aj finančnej náročnosti získavania údajov pre občanov.
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
bezpredmetné
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
bezpredmetné
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
19
Zjednodušením procesov, ako aj zverejňovaním údajov z registrov vedených orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva a taktiež zverejnením údajov programov starostlivosti o lesy dôjde k zníženiu časovej náročnosti získavania údajov pre občanov.
Taktiež zjednotením formy a spôsobu vedenia registrov prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva dôjde zjednoteniu výkonu štátnej správy lesného hospodárstva a následne aj k zrýchleniu vybavenia požiadaviek.
Zníženie časovej náročnosti vybavenia požiadavky prinesie aj možnosť nahlasovania náhodnej ťažby elektronickou formou prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
Obhospodarovatelia lesov a odborní lesní hospodári, ktorí ako „občania“ (v zmysle definície v metodike) splnili podmienky pre zaevidovanie ako obhospodarovateľa lesa, alebo odborného lesného hospodára. Zároveň vlastníci lesných pozemkov. Počet je neurčiteľný.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
bezpredmetné
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
bezpredmetné
7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Okresné úrady
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Bezpredmetné
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Bezpredmetné
20
Osobitná časť
K článku I.
K bodom 1 a 2 [§ 2 písm. a) a d)]
Úprava pojmov v súvislosti s vývojom terminológie a požiadavkami uplatnenými v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
K bodu 3 [§ 2 písm. i)]
Dopĺňa sa pojem trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, ktoré je, najmä v nadväznosti na klimatickú zmenu, potrebné zabezpečovať aj pri zohľadnení existujúcich prírodných rizík, ktorým sa prispôsobujú postupy a spôsoby hospodárenia s cieľom zachovania alebo zlepšeovania biologikej rozmanitosti, odolnosti, produkčnej a obnovnej chopnosti, životnosti a schopnosti lesov plniť funkcie lesov.
K bodu 4 [§ 2 písm. k)]
Ide o precizovanie textu s cieľom jednoznačného definovania pojmu „bežné hospodárenie v lesoch“. Bežným hospodárením v lesoch sa rozumie obhospodarovanie lesov, ktoré odpovedá režimu manažmentu lesných zdrojov bez uplatnenia požiadaviek vyplývajúcich zo zákazov, obmedzení alebo iných podmienok ustanovených osobitnými zákonmi alebo zákazov alebo podmienok vydaných na ich základe, napr. rozhodnutiami orgánov štátnej správy. Za takéto sa považujú požiadavky obmedzujúce rozsah, časové a priestorové podmienky realizácie opatrení bežného hospodárenia v lesoch, ako aj požiadavky, ktoré by obhospodarovateľ lesa v rámci bežného hospodárenie nevykonával vôbec, alebo nevykonával v kvalitatívnom a kvantitatívnom rozsahu definovanom v požiadavkách alebo rozhodnutiach orgánov štátnej správy. To však neznamená, že inými spôsobmi hospodárenia, ktoré nezodpovedajú navrhovanému pojmu „bežné hospodárenie v lesoch“, sa nezabezpečuje trvalá udržateľnosť lesov. Zároveň sa na základe medzirezortného pripomienkového konania dopĺňa, že touto definíciou nie dotknuté povinnosti a podmienky vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré môžu podmienky hospodárenia ovplyvňovať.
K bodu 5 [§ 2 písm. w) a x)]
Doplnením vymedzenia základných pojmov sa upresňuje charakteristika pojmu lesná cesta, jej špecifikácia a základný účel jej určenia.
Zároveň sa, pre účely tohto zákona, špecifikuje pojem „prírode blízke hospodárenie v lesoch“, ako jedna z možností formovania štruktúr lesov s využitím zákonitostí vývoja prirodzených lesných ekosystémov pre ich zachovanie pri prebiehajúcej klimatickej zmene.
K bodu 6 [§ 3ods. 2]
Úpravou sa zjednodušuje, zrýchľuje a zefektívňuje konanie v prípadoch, ak je pozemok, vedený v registri C KN v druhu pozemku lesný pozemok, dlhodobo poľnohospodársky využívaný a je opodstatnená zmena druhu pozemku z lesného pozemku na poľnohospodársky pozemok. Postupuje sa obdobne ako v prípade zmeny druhu lesného pozemku na vodnú plochu. V oboch prípadoch o zmene rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva s tým, že prihliada na záväzné stanovisko orgánu štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy (zmena druhu na poľnohospodársky pozemok) alebo v prípade zmeny druhu pozemku na vodnú plochu stanoviska orgánu štátnej vodnej správy. Zároveň sa spresňuje, kedy môže orgán štátnej správy podľa tohto ustanovenia v tzv. pochybnostiach rozhodnúť o tom, že pozemok je lesným pozemkom.
21
K bodu 7 [§ 8 ods. 2 písm. k)]
Ako súčasť rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov sa dopĺňa určenie osoby, ktorá po vyňatí lesných pozemkov a po zmene druhu pozemku z lesného pozemku na iný druh pozemku zabezpečí úlohy obhospodarovateľa lesa a odborného lesného hospodára najmä vo vzťahu k vykonaniu mimoriadnej ťažby dreva (písomný súhlas na ťažbu, vyznačenie ťažby atď.), vykonávaniu opatrení na ochranu lesa a vydávaniu dokladov o pôvode dreva [väzba preukazovanie legálnosti pôvodu dreva uvádzaného na trh podľa zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dreve“)].
K bodu 8 [§ 9 ods. 7]
Návrhom sa v nadväznosti na ustanovenia o možnosti využitia lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na verejnoprospešné účely dopĺňa oslobodenie od odvodu za vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov v takýchto prípadoch ich využitia na verejnoprospešné účely.
K bodu 9 [§ 9 ods. 9 ]
V mnohých prípadoch, zohľadňujúc finančnú náročnosť vypracovania znaleckého posudku, cena za znalecký posudok prevyšovala výšku odvodu podľa odseku 2 6. Z uvedeného dôvodu sa predmetnou úpravou zabezpečuje výpočet odvodu orgánom štátnej správy. V prípade, že by odvod prevyšoval hodnotu 1 000 EUR alebo by sa vyňatie dotýkalo výmery nad 1 000 m2, orgán štátnej správy môže vyžiadať od žiadateľa o vyňatie lesného pozemku stanovenie výšky odvodu znaleckým posudkom. Návrh vychádza predovšetkým z dôvodu hospodárnosti konania orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, kedy napr. v prípadoch veľkého počtu malých pozemkov, resp. ich častí oddelených geometrickým plánom sa bude vyžadovať znalecký posudok. Naopak, ak výpočet odvodu bude k jednej alebo k malému počtu pozemkov, výpočet vykoná orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Výmera 1000 m2 je navrhnutá s ohľadom na skutočnosť uvedenú v úvode.
K bodu 10 [§ 9 ods. 12 ]
Precizovaním úpravy sa vytvárajú podmienky eliminujúce možný stret záujmov znalca a zároveň orgánu štátnej správy s tým, že výkon činnosti znalca, ak táto osoba znalcom podľa osobitného zákona je (zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch v znení neskorších predpisov), môže vykonávať len mimo obvodu pôsobnosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, zamestnancom ktorého táto osoba je.
K bodom 11 a 12 [§ 14 ods. 2 písm. e) a h)]
Ide o precizovanie súčasného znenia vo väzbe na znenie zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o obrane Slovenskej republiky.
K bodu 13 [§ 14 ods. 2 písm. i)]
V nadväznosti na súčasnú nedostatočnú ochranu pralesov a pralesových zvyškov prostredníctvom zákona o ochrane prírody a krajiny (na ktorú poukazujú mimovládne organizácie, ako aj rezort životného prostredia) sa zavádza možnosť ich ochrany prostredníctvom vyhlásenia samostatnej subkategórie lesov osobitného určenia, ako lesnícky významných lesov. Predpokladom na vyhlásenie tejto kategórie lesov osobitného určenia bude, že dotknuté lesné porasty budú spĺňať kritériá pralesa definované v Protokole o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom
22
rozvoji Karpát.
K bodu 14 [§ 16 ods. 1]
Hlavným poslaním ochranných lesov je zachovanie samotnej podstaty lesa, najmä plnenie pôdoochrannej funkcie. Aby nedochádzalo k neodôvodneným zmenám v kategorizácii ochranných lesov ustanovujú sa prípady, v ktorých pri vyhotovení programu starostlivosti môže k takejto zmene dôjsť, pričom jedným z prípadov je aj zmena na kategóriu lesov osobitného určenia, napríklad v prípade vyhlásenia kategórie pralesov s osobitným režimom hospodárenia. K zmene ochranného lesa na les osobitného určenia by nemalo dôjsť v prípade, ak by tým bolo ohrozené plnenie funkcií ochranného lesa, ale len v prípade, ak budú tieto funkcii zabezpečené a zároveň v zmysle kategórie lesa osobitného určenia dôjde k zvýšenému využívaniu ďalších funkcií lesov.
K bodu 15 [§ 16 ods. 3]
Z dôvodu navrhovaného doplnenia § 16a upravujúceho niektoré osobitosti vyhlasovania pralesov sa upravuje, že ustanovenie sa na vyhlásenie tejto kategórie nebude vzťahovať.
K bodu 16 [§ 16 ods. 4 písm. e)]
Úpravou sa sleduje odstránenie nepresnosti, ku ktorej došlo v súvislosti s nesprávnym uplatnením legislatívnej skratky „program starostlivosti“, viažuceho sa na „programy starostlivosti o lesy“, v ustanovení dotýkajúcom sa plánu hospodárskych opatrení.
K bodu 17 [§ 16 ods. 4 písm. g)]
Náležitosti žiadosti o vyhlásenie lesov osobitného určenia sa dopĺňajú o vyjadrenie obce, keďže vyhlásenie tejto kategórie lesov vplyv na daň z lesných pozemkov, ktorá je príjmom obcí.
K bodu 18 [§ 16 ods. 7]
Ide o precizovanie textu a zároveň sa dopĺňa sa výnimka z požadovania súhlasu a dohody s vlastníkom nehnuteľností na uplatnenie osobitného režimu hospodárenia orgánom ochrany prírody a krajiny v prípade, kedy tento vyplýva zo schválených programov starostlivosti o chránené územia, pričom sa vychádza aj z väzby na § 35 zákona, podľa ktorého sa náhrady podľa tohto zákona neposkytujú, ak vyplývajú z osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o ochrane prírody a krajiny. Proces vyhlasovania chránených území, schvaľovania programov starostlivosti o chránené územia, ako aj spôsob náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia vyplývajú zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Programy starostlivosti o chránené územia pre vypracovanie ďalšej dokumentácie ochrany prírody a krajiny, vrátane programov starostlivosti o lesy, záväzné. Z uvádzaných dôvodov je požiadavka na súhlas vlastníka pri vyhlasovaní lesov osobitného určenia neopodstatnená.
K bodu 19 [§ 16a]
Upravujú sa osobitosti pri vyhlasovaní kategórie lesov osobitného určenia, zameraných na ochranu pralesov, ako lesnícky významných lesov. Navrhuje sa, aby v tejto kategórii lesov osobitného určenia bol umožnený tzv. bezzásahový režim s výnimkou zabezpečenia prejazdnosti a priechodnosti existujúcich lesných ciest, lesníckych chodníkov a značených turistických trás, bez možností udeľovania výnimiek. Do tejto kategórie lesov osobitného určenia môžu byť na návrh fyzickej alebo právnickej osoby, alebo dotknutého orgánu štátnej správy 16 ods. 3 zákona o lesoch) vyhlásené lokality s výskytom pralesov nachádzajúce sa v územiach s piatym stupňom ochrany prírody, alebo na návrh vlastníka alebo správcu aj lokality s výskytom pralesov mimo chránených území s piatym stupňom ochrany. Podkladom
23
na vyhlásenie budú okrem požadovaných skutočností podľa § 16 ods. 4 aj záväzné stanovisko právnickej osoby zriadenej ministerstvom (v súčasnosti Národné lesnícke centrum), pričom toto stanovisko vydá po prerokovaní s navrhovateľom a po dohode s odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny. Úlohou posudzovania nebude vylišovanie hraníc pralesov a pralesových zvyškov, ale najmä posúdenie opodstatnenosti zaradenia jednotlivých JPRL do tejto kategórie lesov osobitného určenia z hľadiska režimu hospodárenia a ochrany pralesa na konkrétnej lokalite. Týmto stanoviskom preto možno odporučiť aj úpravu v určení hraníc jednotiek priestorového rozdelenia lesa, najmä dielcov, čo sa premieta aj do návrhu na úpravu § 39 ods. 6.
K bodom 20 a 21 [§ 18 ods. 1 písm. b) a c)]
Ide o precizovanie textu a zavedenie legislatívnych skratiek v súlade s dlhodobo používanou odbornou terminológiou.
K bodu 22 [§ 18 ods. 2]
Doplnením projektu starostlivosti o lesný pozemok sa vytvára možnosť uplatňovania holorubného hospodárskeho spôsobu aj na lesných pozemkoch, ktoré boli za lesné pozemky vyhlásené počas platnosti programu starostlivosti o lesné pozemky vypracovanom pre lesné pozemky zaradené do susediaceho lesného celku. Nakoľko takýto lesný pozemok bude zaradený do lesného celku po ukončení platnosti programu starostlivosti o lesy platnom pre susediaci lesný pozemok, a manažmentové opatrenia na tomto pozemku sa realizujú podľa projektu starostlivosti o lesné pozemky, doplnením sa precizuje text a tým sa umožní v prípadoch podľa § 18 odsek 2 písm. a) d) uplatniť holorubný hospodársky spôsob aj na takýchto lesných pozemkoch pri rešpektovaní všetkých ostatných ustanovení dotýkajúcich sa holorubného hospodárskeho spôsobu. Hospodársky spôsob určený programom starostlivosti o lesy, alebo projektom starostlivosti o lesy, je záväzným ukazovateľom pre obhospodarovateľa lesa s výnimkou jeho úpravy na podrastový, výberkový alebo účelový hospodársky spôsob, ktorý je možno použiť na základe úpravy hospodárom.
K bodom 23 a 24 [§ 18 ods. 4, 7 a 8]
Upravuje sa uplatňovanie hospodárskych spôsobov v rámci prírode blízkeho obhospodarovania lesov a stanovuje sa veľkosť jedného obnovného prvku, ktorého plocha nesmie presiahnuť 0,2 hektára; zároveň sa špecifikuje aj výmera obnovného prvku pri použití prírode blízkeho hospodárenia v lesoch v terénoch s priečnym sklonom nad 40 % a v nepriechodných alebo neúnosných terénoch.
S cieľom zmeny hospodárskych spôsobov a ich formy (prebudova lesa) možno tieto uplatniť pri vyhotovení programu starostlivosti o lesy alebo pri jeho zmene. Zároveň sa špecifikujú podmienky, kedy je možné meniť hospodárske spôsoby a ich formy úpravou programu starostlivosti o lesy. V týchto prípadoch sa vždy jedná o zmenu hospodárskeho spôsobu alebo jeho formy v prospech uplatňovania „jemnejších“ hospodárskych spôsobov a ich foriem.
S cieľom trvalého zabezpečenia funkcií lesov pri prebiehajúcej klimatickej zmene možno prebudovu lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch úpravou programu starostlivosti vykonávať len v rozsahu podľa odseku 4. V osobitných prípadoch, najmä ak sa v porastoch vyskytujú nepôvodné, fenotypovo alebo inak nevhodné dreviny, ktoré je žiaduce urýchlene odstrániť, alebo ak porasty rozpracované clonným rubom a je účelné podporiť prirodzenú obnovu pôvodných cieľových drevín možno použiť aj maloplošnú formu podrastového hospodárskeho spôsobu.
K bodu 25 [§ 20 ods. 3]
Doplnením § 3 ods. 1 písm. a), b) alebo g) sa špecifikuje , že inštitút holiny sa vzťahuje
24
k lesným pozemkom s lesným porastom, dočasne bez lesných porastov pri obnove lesa alebo po vykonaní náhodnej ťažby alebo lesné pozemky, na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním. Doplnením textu sa dopĺňa ako dôvod vzniku holiny mimoriadna ťažba 22 ods. 2 písm. b)], predovšetkým vo vzťahu k možnosti vzniku holiny v dôsledku zákazov niektorých činností podľa § 31 odsek 3 a 6.
K bodu 26 [§ 20 ods. 7 a 8]
Dopĺňa sa problematika predĺženia lehoty na zabezpečenie lesných porastov stanovením osoby oprávnenej žiadosť o predĺženie lehoty predložiť a náležitostí tejto žiadosti. Zároveň sa dopĺňa doba, v ktorej je možné o predĺženie lehoty na zabezpečenie lesných porastov žiadať.
K bodu 27 [§ 20 ods. 9]
Ide o legislatívno-technickú úpravu vo väzbe na doplnenie § 20 odsekmi 7 a 8.
K bodu 28 a 34 [§ 20 ods. 10 a § 23 ods. 11]
Dopĺňa sa ustanovenie k problematike konania o predĺžení lehoty na zabezpečenie lesných porastov a harmonogramom spracovania náhodnej ťažby jednoznačeným stanovením subjektov konania.
K bodu 29 [§ 23 ods. 1]
Dopĺňajú sa podmienky ťažby dreva na lesnom pozemku, na ktorom rastú dreviny nespĺňajúce charakter lesa a ktorý je v programe starostlivosti o lesy vedený ako ostatný lesný pozemok. Ide napríklad o dlhodobo nevyužívané lesné sklady alebo políčka pre zver, na ktorých prirodzenou sukcesiou narástli stromy, ktoré je potrebné vyťažiť či z dôvodu opatrení na ochranu lesa (môžu byť zdrojom šírenia škodlivých činiteľov) alebo využitia pozemku v súlade s jeho určením. Takáto ťažba a drevo uvedené na trh by podľa zákona o dreve boli považované za nelegálne. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje, že takáto ťažba sa môže vykonať len na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktoré môže byť vydané ako súčasť opatrení na ochranu lesa podľa § 28 ods. 7 zákona o lesoch alebo ako samostatné rozhodnutie, na ktoré sa nebude vzťahovať správny poriadok.
K bodom 30 a 31 [§ 23 ods. 4 a 5]
Ustanovuje sa povinnosť vedenia registra ciach a iných povolených označení prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Keďže ide o údaje, ktoré budú evidované v informačnom systéme verejnej správy, ustanovuje sa povinnosť ich zverejňovania a rozsah zverejňovaných údajov vo väzbe na ochranu osobných údajov. Zverejnením registra ciach a iných povolených označení sa dosiahne aj lepšia kontrola legálnosti pôvodu dreva vo väzbe na zákon o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a možnosti verejnej kontroly.
K bodu 32 [§ 23 ods. 6]
Úpravou odseku 5 sa dosiahne náležitá postupnosť cieľov vyplývajúca obhospodarovateľovi lesa pri riešení problematiky náhodnej ťažby v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. Základom právnej úpravy ochrany lesa je permanentné vykonávanie asanácie stromov poškodených škodcami predovšetkým v počiatočných štádiách bionómie vývoja škodcu, v dôsledku čoho je obhospodarovateľ povinný vykonávať opatrenia na ochranu lesa tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov, najneskôr však do 6 mesiacov od vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu. Zároveň sa precizujú väzby na zákon o ochrane prírody a krajiny.
25
K bodu 33 [§ 23 ods. 7 až 10]
Sprísňuje sa režim hlásenia vzniku náhodnej, pričom pri presiahnutí objemu dreva z náhodnej ťažby o viac ako 15 % zásoby porastu uvedenej v opise porastu alebo súvislej ploche väčšej ako 0,3 hektára (presiahnutie jednorázové alebo sumárne), nahlasuje obhospodarovateľ lesa každú ďalšiu náhodnú ťažbu bez ohľadu na jej rozsah. V nadväznosti na túto úpravu sa spresňuje spôsob informovania orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody a odbornej organizácie ochrany prírody a zároveň sa upravuje stanovenie termínu, kedy najskôr možno náhodnú ťažbu realizovať, a to aj definovaním dňa, ktorý sa považuje za termín doručenia nahlásenia náhodnej ťažby v prípade jej nahlásenia prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Doplnením tejto možnosti nahlásenia náhodnej ťažby sa sleduje zníženie administratívneho zaťaženia obhospodarovateľa lesa, ako aj vytvorenie podmienok na čo najrýchlejšie vykonanie náhodnej ťažby, ako jedného z opatrení na ochranu lesa. Aby bolo možné využiť kontrolné mechanizmy, realizácia náhodnej ťažby bude možná desať dní po jej nahlásení, ak tento zákon neustanovuje inak, t. j. napríklad v prípade zabezpečenia prejazdnosti lesných ciest pre zložky integrovaného záchranného systému.
K bodu 35 [§ 23 ods. 12]
Ide o precizovania textu aj vo väzbe na doplnenie projektov starostlivosti o lesný pozemok a vykonávania ťažby na pozemkoch, ktoré boli vyhlásené za lesné pozemky.
K bodom 36 a 37 [§ 23 ods. 13 a 14]
Upravuje sa záväznosť celkového objemu ťažby tak, že tento bude neprekročiteľný podľa jednotlivých kategórií lesa na rozdiel od súčasnosti, kedy sa neprekročiteľnosť ťažby viaže na celkový etát bez zohľadnenia kategórií lesov.
K bodom 38 až 40 [§ 23 ods. 15]
Dopĺňa sa oprávnenie znižovať zakmenenie lesného porastu úmyselnou ťažbou pod 7/10 plného zakmenenie pri prírode blízkom hospodárení v lesoch alebo pri prebudove lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia.
K bodu 41 [§ 23 ods. 16 a 17]
Spresnením znenia sa dopĺňa väzba na projekty starostlivosti o lesné pozemky a zároveň sa ustanovuje, že do objemu vyťaženého dreva, vrátane objemu dreva stromov odumretých a ponechaných v poraste, sa započítava objem takéhoto dreva vzniknutého počas platnosti programu starostlivosti o les, nie teda objem dreva z ponechaných poškodených stromov a ležaniny, ktorý vznikol v dobe platnosti predchádzajúceho programu starostlivosti o les a bol v lesnej hospodárskej evidencii zo zásoby porastu odevidovaný. V nadväznosti na doplnenie § 23 ods. 1 sa celkový objem vyťaženého dreva (etát) nebude znižovať ani ťažbou stromov na ostatných lesných pozemkoch bez lesných porastov, t. j. objem dreva, ktorý nebol v programe starostlivosti o lesy uvedený a popísaný a do výpočtu etátu nevstupuje.
Zároveň sa upravuje väzba fyziotaktické predpisy vo vzťahu k vykonávaniu úmyselnej ťažby.
K bodu 42 [§ 24 ods. 1 písm. b)]
Cieľom náhodnej ťažby je predovšetkým vykonanie opatrení na ochranu lesa pred pôsobením škodlivých činiteľov v lesoch. Doplnením povinnosti pre obhospodarovateľa lesa alebo nákupcu dreva ukladajúcej odstránenia zvyškov po ťažbe resp. odvozu dreva skladovaného na lesnom pozemku alebo pozemku v jeho blízkosti alebo vykonaním iného vhodného opatrenia proti šíreniu škodlivého činiteľa sa zvyšuje efektivita opatrení na ochranu
26
lesa.
K bodu 43 [§ 28 ods. 1 písm. b)]
Ide o precizovanie ustanovenia o povinnosti obhospodarovateľa lesa realizovať preventívne, ochranné a obranné opatrenia na ochranu lesa vo väzbe na projekty na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov, ktoré vyhotovuje odborný lesný hospodár a ktoré sú predmetom posudzovania orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa.
K bodu 44 [§ 28 ods. 1 písm. c)]
Ide o precizovanie ustanovenia.
K bodu 45 [§ 28 ods. 1 písm. i)]
Zosúladenie znenia ustanovenia s úpravou znenia § 29. Orgán štátnej odbornej charakter príspevkovej organizácie a nie je oprávnený ukladať opatrenia ako orgán štátnej správy.
K bodom 46 [§ 28 ods. 2]
Úprava znenia viažuca sa úpravu § 28 ods. 3 a doplnenie odsekov 4 a 5, ako aj zosúladenie vykonávania opatrení na ochranu lesa s predpismi na úseku ochrany prírody a krajiny.
K bodom 47 až 49
V súvislosti s praktickým uplatňovaním obmedzení ochrany prírody a krajiny a zákazu „lesohospodárskych činností“, ako aj v nadväznosti na uplatňovania § 4 ods. 2 zákonač. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, bez ohľadu na stupeň ochrany prírody, ktorý sa na dotknutom území uplatňuje, je z hľadiska ochrany lesa nevyhnutné vykonávanie opatrení proti šíreniu škodlivých činiteľov v lesoch z týchto území. Z hľadiska možnosti efektívneho vykonávania opatrení na ochranu lesa povinnosť vykonávať tieto opatrenia je kompetenciou obhospodarovateľa lesa, opatrenia vykonáva podľa projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov, pričom v projekte sa osobitne uvedie rozsah opatrení, ktoré budú predmetom úhrady. V prípade nesúhlasu organizácie ochrany prírody s rozsahom navrhovaných opatrení, spôsobom ich vykonania alebo vymedzením územia v prípade, že presahuje definovanú vzdialenosť 500 m od kraja porastov, z ktorých premnoženie hrozí, predmetom úhrady budú len opatrenia, ktoré po dohode s organizáciou ochrany prírody a krajiny určí v posudku orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa. V prípadoch, ak ide o vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcu z pralesov, vykonáva obhospodarovateľ lesa, pričom zvýšené náklady na vykonávanie týchto opatrení obhospodarovateľovi uhrádza osoba, na podnet ktorej boli pralesy vyhlásené.
Vytvára sa tým jednotný systém zodpovednosti za vykonanie opatrení na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených škodlivými činiteľmi v lesoch obhospodarovateľom lesa.
Kompetencia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vo veci uloženia opatrení proti šíreniu biotického škodlivého činiteľa ohrozujúceho les sa rozširuje o pozemky vyhlásené za lesné pozemky podľa § 3 ods. 1. písm. f), na ktorých neplatí povinnosť predložiť projekt starostlivosti o lesný pozemok do jedného roka od vyhlásenia lesného pozemku a ktoré môžu byť zdrojom šírenia biotických škodlivých činiteľov v lesoch. Opatrenia na ochranu lesa možno uložiť aj mimo lesných pozemkov, pričom v prípade, že ak sa na výrub vzťahuje ustanovenie o súhlase orgánu ochrany prírody a krajiny, do vydanie tohto súhlasu sa primerane postupuje podľa ustanovenia odseku 3.
K bodu 50 [§ 28 ods. 9]
Dopĺňa sa ustanovenie k problematike konaní o uložení opatrení na ochranu lesa
27
jednoznačným stanovením subjektov konania.
K bodu 51 [§ 28a]
Vzhľadom na v súčasnosti sa vo zvýšenej miere vyskytujúce disturbancie v lesoch veľkého rozsahu, navrhuje sa v zákone definovať mimoriadne udalosti v lesoch, pri ktorých bude možné zabezpečovať opatrenia na ochranu lesa v potrebnom rozsahu. V nadväznosti na to sa stanovuje, kedy vzniká stav mimoriadnej situácie v lesoch a tiež práva a povinnosti subjektov konania a orgánov štátnej správy.
K bodu 52 [§ 29 ods. 2 písm. f)]
Orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa charakter príspevkovej organizácie a teda nemôže mať kompetenciu orgánu štátnej správy na ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov pri ochrane lesa, ale navrhuje v týchto prípadoch opatrenia ochrany lesa obhospodarovateľovi alebo orgánom štátnej správy lesného hospodárstva.
K bodu 53 [§ 29 ods. 2 písm. g)]
Ide o precizovanie textu a zosúladenie s úpravou § 28.
K bodom 54 a 55 [§ 29 ods. 3 a vypustenie odseku 5]
Ide o úpravu súvisiacu s postavením orgánu štátnej odbornej kontroly lesa a jej zosúladenie s § 29 ods. 2 písm. f).
K bodu 56 [§ 31 ods. 6]
Keďže programy starostlivosti o chránené územia prerokovávané a schvaľované postupmi podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, je bezpredmetné o nich opätovne rozhodovať v rámci udeľovania výnimiek na pasenie hospodárskych zvierat.
K bodu 57 [§ 36 ods. 5]
Ide o doplnenie súvisiace s úpravou § 8 ods. 2, keď povinnosti obhospodarovateľa lesa a odborného lesného hospodára je potrebné zabezpečiť aj na pôvodne lesnom pozemku, ktorý bol vyňatý z plnenia funkcií lesov a to najmenej do doby jeho odlesnenia.
K bodu 58 [§ 37 ods. 1]
Dopĺňa sa ustanovenie upravujúce spôsob, akým sa zabezpečí odborné hospodárenie v lesoch na pozemku, ktorý bol rozhodnutím vyňatý z plnenia funkcií lesov a toto vyňatie z dôvodu nerealizácie zámeru stratilo platnosť, čo znamená, že v katastri nehnuteľností sa pozemok opätovne zapíše ako lesný pozemok. Ak pre takýto lesný pozemok nebol vyhotovený program starostlivosti o lesy, keďže v čase platnosti rozhodnutia o vyňatí bol tento pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností ako iný druh pozemku, bude sa pri zabezpečení odbornej starostlivosti o lesy postupovať obdobne ako pri vyhlásení iného pozemku za lesný pozemok.
K bodu 59 [§ 38 ods. 2 písm. g)]
Upravujú sa kompetencie právnickej osoby zriadenej ministerstvom vo väzbe na navrhované doplnenie § 16a upravujúceho osobitosti vyhlasovania pralesov, ako osobitnej subkategórie lesov osobitného určenia.
K bodu 60 [§ 39 ods. 3]
Úpravou sa sleduje stabilizácia lesných celkov a zníženie administratívnej a ekonomickej náročnosti pri ich vyhlasovaní.
28
K bodu 61 [§ 39 ods. 6]
Ak sa podľa doterajšej právnej úpravy v dielci vyskytovali časti lesných porastov s inými podmienkami a inými spôsobmi hospodárenia, v prípade menšinovej časti sa tieto podmienky len slovne popisovali. Preto, aj z hľadiska ochrany pralesov a pralesových zvyškov formou bezzásahovosti, navrhuje sa doplnenie spôsobu hospodárenia podľa kategórií a subkategórií lesov ako jedného z osobitne dôležitých kritérií pri vymedzovaní dielcov, ako základných jednotiek priestorového rozdelenia lesa, pričom minimálna výmera dielca 0,5 hektára zostáva zachovaná.
K bodu 62 [§ 41 ods. 5]
Vypúšťa sa nadbytočné ustanovenie, keďže osobitosti oznamovania doručovania riešené v § 67 ods. 2 zákona.
K bodom 63 až 67 [§ 41]
V rámci vyhotovenia PSL sa upravujú termíny a postupy, ktorými sa upravujú väzby najmä na zákon o ochrane prírody a krajiny a zároveň sa riešia ustanovenia, ktoré boli predmetom odôvodneného stanoviska EK k nesprávnej aproximácii smerníc o biotopoch a vtákoch, napr. vylúčením fikcie súhlasu v prípade nedoručenia stanoviska orgánu ochrany prírody. Zároveň sa jednoznačne stanovujú subjekty konania.
K bodu 68 [§ 43 ods. 1]
Dopĺňa sa ustanovenie k problematike konaní o uložení opatrení na ochranu lesa predčasnej obnove PSL jednoznačným stanovením subjektov konania.
K bodu 69 [§ 43 ods. 2 písm. c)]
Legislatívno-technická úprava vo väzbe na doplnenie § 23.
K bodu 70 a 71 [§ 43 ods. 2 písm. e) až g)]
Dopĺňajú sa dôvody, kedy môže dochádzať k zmenám PSL v dobe jeho platnosti. Ide o zmenu z dôvodu prebudovy lesa, ktorá sa nerealizuje formou úpravy PSL, alebo nejde o prebudovu lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch a tiež zmenu PSL z dôvodov prijatia programov starostlivosti o chránené územia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, alebo akčných plánov prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov. V súvislosti s požiadavkami dokumentov starostlivosti, podľa § 54 ods. 4 písm. a) c) zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré schvaľované počas platnosti programov starostlivosti o les, je potrebné zapracovať tieto do príslušného programu starostlivosti o lesy formou jeho zmeny. Zabezpečí sa tým premietnutie požiadaviek ochrany prírody a krajiny v manažmente lesov. Zároveň sa navrhujú súvisiace legislatívno-technické úpravy.
K bodu 72 a 73 [§ 43 ods. 3a 4]
Úpravou sa upresňujú osoby, ktoré oprávnené žiadať a zmenu kategorizácie lesov. Na konanie vo veci zmeny programu starostlivosti podľa ods. 2 písm. b), c), e) a g) sa vyžaduje súhlas vlastníka alebo správcu lesného pozemku. V prípade, že sa o zmenu programu starostlivosti žiada v dôsledku schválenia projektu starostlivosti o chránené územie, vypracovaného v dobe platnosti programu starostlivosti, oprávneným žiadateľom je orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Taktiež sa spresňuje spôsob konania o zmene PSL, na ktorý sa budú primerane vzťahovať ustanovenia konania o schaľovaní PSL.
K bodom 74 a 75 [§ 48 ods. 2 písm. b) a g)]
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na doplnenie § 20 ods. 8 písm. d) a § 28 ods. 1
29
písm. b).
K bodu 76 [§ 50 ods. 7]
Doplnením ustanovenia sa upresňuje uplatnenie predchádzajúceho súhlasu ministerstva vo vzťahu k ostatným ustanoveniam tohto zákona 51b) . V poslednej vete odseku sa ustanovuje, že doterajší súhlas ministerstva k vyňatiu sa vyžaduje až od výmery 5 000 m2.
K bodu 77 a 78 [§ 50 ods. 10 až 15]
Ide o precizovanie textu ustanovenia a jednoznačnosť textu, ktorým sa sleduje ochrana lesných pozemkov po dobu 10 rokov od zápisu do katastra nehnuteľností, čím sa zabraňuje špekulatívnym zámerom smerujúcim k ich ďalšiemu prevodu alebo zmene druhu pozemku. Zároveň sa dopĺňa, že tieto obmedzenia sa nevzťahujú na pozemky, na ktorých sa umiestniť verejnoprospešná stavba. S cieľom možnej kontroly a orientácie sa v katastri nehnuteľností sa dopĺňa vyznačenie obmedzenie nakladania s takýmto pozemkom v katastri nehnuteľností poznámkou. Účelom navrhovaného doplnenia a sprísnenia kritérií pre nakladanie s majetkom štátu, za ktorých je možné zámeny lesných pozemkov vo vlastníctve štátu realizovať je zvýšiť transparentnosť a zabrániť možným špekulatívnym postupom s cieľom zabezpečenia maximálnej hospodárnosti pri nakladaní so zvereným majetkom vo vlastníctve štátu a jeho efektívneho zveľaďovania. Vzhľadom na praktické skúsenosti vo výnimočných prípadoch môžu byť ministerstvu predkladané aj žiadosti o zámenu, ktoré nad rámec stanovených kritérií, z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby takéto žiadosti schvaľovala vláda SR.
K bodu 79 [§ 50 ods. 15]
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na doplnenie odsekov 11 až 15.
K bodu 80 [§ 50a]
Navrhované doplnenie § 50b zabezpečí jednoduchší postup k získaniu pozemkov pre výstavbu nájomných bytov a verejnoprospešných stavieb ak sa majú umiestniť na pozemkoch vo vlastníctve štátu a stavebníkom byť obec alebo vyšší územný celok. Návrh nadväzuje na podobnú právnu úpravu vzťahujúcu sa k pozemkom vo vlastníctve štátu s ktorým i nakladá Slovenský pozemkový fond 34 zákona č. 330/1991 Zb.). Návrh zároveň rešpektuje špecifiká lesnej pôdy a jej ochranu a preto konkretizuje, že toto ustanovenie sa dotýka síce lesných pozemkov, a to v nadväznosti na regulatívy vyplývajúce z územného plánu, ktoré riešia možnosti využitia územia bez ohľadu na druh pozemku, avšak k takémuto prevodu lesného majetku štátu môže dôjsť po právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vydaného podľa § 5 a 7 zákona, t. j. po vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov s dôsledkom zmeny druhu pozemku. Týmto postupom sa rešpektujú špecifiká lesnej pôdy a jej ochrana v tom, že k prevodu majetku štátu a k zníženiu výmery lesných pozemkov z dôvodu ich vyňatia z plnenia funkcií lesov pre uvedené účely dôjde vtedy, keď obec, alebo vyšší územný celok začne skutočne realizovať daný zámer iniciovaním konania o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov. Za účelom zjednodušenia celého postupu sa zároveň navrhuje, že na tento postup sa nebude uplatňovať zákon o správe majetku štátu.
K bodu 81 [§ 52 ods. 2]
Dopĺňa sa spôsob vedenia zoznamu členov lesnej stráže, ktorý bude vedený príslušnými orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva jednotne prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.
K bodu 82 [§ 52 ods. 6]
Zloženie sľubu lesnej stráže je, pri splnení podmienok na ustanovenie za člena lesnej stráže,
30
nevyhnutnou povinnosťou uchádzača. Ide o precizovanie znenia ustanovenia o zložení sľubu člena lesnej stráže.
K bodu 83 [§ 55 ods. 1 písm. s)]
Doplnením ustanovenia sa vytvárajú podmienky na podporovanie a zabezpečovanie činností súvisiacich s plnením ekosystémových služieb lesných ekosystémov a podporovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. Tieto predstavujú rozmanité prínosy a úžitky, ktoré poskytujú ekosystémy, produkčného (lesné plody, voda, drevo), regulačného (napr. regulácia odtoku vody a ochrana pred povodňami, čistenie vôd, viazanie uhlíka a vplyv na klimatické zmeny), podporného (napr. obeh živín v pôde, tvorba pôdy ) a kultúrneho ( napr. služby krajinotvorné, vzdelávacie, rekreačné) charakteru.
K bodu 84 [§ 55 ods. 6]
Doplnením sa rozširujú možnosti uplatnenia finančnej pomoci z rozpočtu Európskej únie na zabezpečenie činností súvisiacich s plnením ekosystémových služieb lesných ekosystémov a podporovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch.
K bodu 85 [§ 56 ods. 1 písm. d)]
Navrhovaným ustanovením sa Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia dopĺňa medzi orgány vykonávajúce štátnu správu na úseku lesného hospodárstva.
K bodu 86 [§ 57)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na doplnenie § 56.
K bodu 87 [§ 58 ods. 1 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 28.
K bodu 88 [§ 58 ods. 1 písm. k)]
Ide o doplnenie kompetencie ministerstva, ako odvolacieho orgánu rozhodovať o veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodla Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia.
K bodu 89 [§ 58 ods. 2 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 50 ods. 7.
K bodu 90 [§ 58 ods. 2 písm. e)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 50 ods. 10 .
K bodu 91 [§ 58 ods. 2 písm. f)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 50.
K bodu 92 [§ 59 písm. e)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 28.
K bodu 93 [§ 60 ods. 1 písm. f)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 23.
K bodu 94 [§ 60 ods. 1 písm. j)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 28.
K bodu 95 [§ 60 ods. 2 písm. i)]
31
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 52 ods. 6.
K bodu 96 [§ 60 ods. 2 písm. r)]
Dopĺňa sa kompetencia okresného úradu rozhodnúť o povolení ťažby na ostatných lesných pozemkoch (lesné pozemky bez lesného porastu) vo väzbe na doplnenie § 23 ods. 1.
K bodu 97 [§ 61)]
Uvedeným ustanovením sa jednoznačne vymedzujú kompetencie Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie, ako orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.
K bodu 98 [§ 62 ods. 5]
Uvedeným ustanovením sa pre orgán štátnej správy lesného hospodárstva oprávnený vykonávať štátny dozor v lesoch dopĺňa povinnosť zabezpečiť, aby najmenej jeden zamestnanec vykonávajúci štátny dozor mal osobitný kvalifikačný predpoklad.
K bodu 99 [§ 62 ods. 8]
Dopĺňa sa ustanovenie k problematike konaní o obmedzení alebo zakázaní výkonu činností do objasnenia veci alebo zabezpečenia dôkazov počas výkonu štátneho dozoru a ukladaní opatrení na odstránenie zistených nedostatkov zistených pri štátnom dozore v lesoch jednoznačným stanovením subjektov konania.
K bodu 100 a 101 [§ 63 ods. 2 a § 64 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 29 - súvisí s úpravou postavenia lesníckej ochranárskej služby, ktorá nemá postavenie orgánu štátnej správy a neukladá opatrenie na ochranu lesa.
K bodu 102 [§ 65 ods. 3]
Úpravou sa sleduje precizovanie textu.
K bodu 103 [§ 66 písm. c)]
Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa upravia podrobnosti o prírode blízkom hospodárení v lesoch a prebudove lesa na takúto formu hospodárenia.
K bodu 104 [§ 67 ods. 4 až 6]
V súlade s Aarhuským dohovorom sa zjednoznačňuje postavenie občianskych združení v konaniach podľa tohto zákona a spôsob ich pristupovania k týmto konaniam vo väzbe na schválené úpravy správneho konania a zverejňovania údajov o konaniach vo veciach, ktoré predmetom záujmu verejnosti. Občiansky združeniam, ktorým sa podľa tohto zákona priznáva postavenie zúčastnenej osoby sa nad rámec práv podľa správneho poriadku, v súlade s Aarhuským dohovorom, dáva právo podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. V tejto súvislosti sa upravujú aj povinnosti správnych orgánov v takýchto konaniach.
K bodu 105 [§ 67 ods. 12]
Vzhľadom na osobitnú úpravu zverejňovania jednotlivých zoznamov, registrov a pod. v ustanoveniach navrhovaného zákona sa doterajšie znenie ustanovenia § 67 ods. 12 ako nadbytočné vypúšťa a nahrádza sa vzájomnou informačnou povinnosťou orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a orgánov ochrany prírody o vydaní rozhodnutí, ktoré majú vplyv na realizáciu starostlivosti o lesy alebo na záujmy ochrany prírody.
32
K bodu 106 [§ 68f]
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia súvisiace s uplatňovaním novo navrhovaných ustanovení § 50b, t. j. použitie lesných pozemkov na verejnoprospešné účely v prípade, ak boli zastavené pred účinnosťou tohto zákona.
K článku II.
K bodom 1 a 3 [§ 3 ods. 4 a 6]
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba v záujme účinného výkonu dozoru upraviť označenie a obsah dokladov, ktoré musí mať prepravca dreva a výrobkov z dreva. Doklady sa preto charakterizujú ako nezameniteľné identifikovateľné, pretože je potrebné, aby išlo o také dokumenty alebo listiny, ktoré vo vzťahu k svojmu obsahu, skutočnostiam, ktoré preukazujú, a komoditám, ku ktorým sa vzťahujú jedinečné a jedinečne označené (a to aj vo vzťahu k ich evidencii alebo ich evidenčnému zaradeniu).
Pokiaľ ide o ich obsah, znamená to napríklad v prípade údajov podľa písmena d), že drevo a výrobky z dreva majú byť jednoznačne zaradené do kvalitatívnej triedy podľa nejakej ustálenej a identifikovateľnej systematiky alebo metodiky, napríklad podľa technických noriem (STN 480055, STN 480056, STN EN 1316-1, STN EN 1316-2, STN EN 1927-1, STN EN 1927-2 alebo STN EN 1927-3) alebo inej analogickej alebo prísnejšej technickej špecifikácie.
Pokiaľ ide o vzťah k evidencii alebo ich evidenčnému zaradeniu, môže ísť o akúkoľvek databázu, v ktorej sa také doklady vedú u hospodárskeho subjektu alebo obchodníka. V prípade fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby pôjde o nejaký typ účtovnej alebo registratúrnej aplikácie alebo databázy vedenej v listinnej alebo elektronickej forme. V prípade fyzickej osoby nepodnikateľa môže ísť o jednoduchú listinu obsahujúcu predpísané údaje a označenú aspoň dátumom vystavenia, menom a priezviskom hospodárskeho subjektu a jeho podpisom.
Doklad uvedený v písmene g) sa podľa navrhnutej úpravy vyžaduje len ako fakultatívny, t. j. len v prípade, ak ho hospodársky subjekt alebo obchodník prepravcovi vydá, pretože je to vzhľadom na charakter a proces uvedenia dreva a výrobkov z dreva na trh potrebné, vhodné alebo obvyklé.
Dopĺňa sa písmeno h) ustanovujúce doklad obsahujúce identifikačné údaje prepravcu, t.j. doklad vystavený hospodárskym subjektom alebo obchodníkom, v ktorom je prepravca, ktorému sa drevo a výrobky z dreva odovzdávajú na prepravu, jednoznačne identifikovaný; nejde o doklad totožnosti prepravcu.
K bodu 2 [§ 3 ods. 5]
Povinnosť uchovávať doklady o preprave dreva a výrobkov z dreva sa rozširuje aj na osoby, ktoré tieto doklady prepravcovi vystavujú, t. j. aj na hospodársky subjekt a obchodníka. Dôvodom je potreba zabezpečiť dosledovateľnosť dreva a výrobkov z dreva a overiteľnosť údajov skúmaných pri dozore k hospodárskemu subjektu a obchodníkovi. Týka sa to najmä prípadov, kedy sa pri dozore zistí, že doklady prepravcu nespĺňajú požiadavky ustanovené v odseku 4, čo však prepravca často nemôže ani pri vynaložení všetkej starostlivosti ovplyvniť či overiť. Zodpovednosť za obsah týchto dokladov nesie v prvom rade osoba, ktorá ich prepravcovi vystavuje.
K bodu 4 [§ 10 ods. 4]
V nadväznosti na navrhované úpravy a doplnenia kompetencií inšpekcie sa dopĺňajú kompetencie aj v právnom predpise, ktorým je táto inšpekcia zriadená.
K bodu 5 [§ 12 ods. 4]
Ustanovenie sa vypúšťa pre duplicitu s § 3 ods. 5.
33
K bodu 6 [§ 13 ods. 1 písm. h)]
Spomedzi náležitostí protokolu sa vypúšťa podpis osoby podliehajúcej dozoru. Dôvodom je skutočnosť, že z hľadiska priebehu dozoru nie je vo väčšine prípadov možné podpis osoby podliehajúcej dozoru získať (buď z dôvodu len korešpondenčnej komunikácie s touto osobou, alebo preto, že ide o osobu s miestom podnikania, trvalým pobytom či sídlom v mieste značne vzdialenom od miesta výkonu dozoru, často v inom štáte). Na transparentnosť výkonu dozoru a ochranu práv a právom chránených záujmov osoby podliehajúcej dozoru to nemá negatívny vplyv, pretože tejto osobe sa protokol doručuje a dáva sa jej možnosť uplatniť k protokolu písomné námietky, ktoré orgán dozoru povinne posudzuje, o čom osobu podliehajúcu dozoru opäť písomne informuje (§ 13 ods. 2).
K bodu 7 [§ 13 ods. 2]
Z dôvodu dosiahnutia hospodárnosti výkonu dozoru a jeho účelu sa upravuje obsah protokolu vo vzťahu k námietkam osoby podliehajúcej dozoru. Námietky a výsledok ich posúdenia sa podľa navrhnutej úpravy síce nebudú pripájať k protokolu vo forme dodatku k protokolu, no vrátane celej korešpondencie sa napokon stávajú súčasťou protokolu a dozorného spisu, ktorý sa v prípadne pozitívneho dozorného zistenia následne celý predkladá na správne konanie podľa § 16 a 17. Námietky ako aj spôsob ich posúdenia a vyhodnotenia budú preto vždy bezpečne známe správnemu orgánu, takže práva a právom chránené záujmy osoby podliehajúcej dozoru tým nebudú negatívne dotknuté.
Zároveň sa ustanovuje, že vtedy, ak sa pri výkone dozoru hneď na mieste uloží za priestupok pokuta v blokovom konaní a tá bude zaplatená, osobe podliehajúcej dozoru sa protokol nedoručuje a neuplatňujú sa k nemu námietky. Dôvodom je skutočnosť, že uložením a zaplatením pokuty je účel dozoru naplnený a dozor ako aj konanie o priestupku je skončené, takže nemá význam v dozore pokračovať.
K bodu 8 [§ 13 ods. 3]
Povinnosť orgánu dozoru uložiť opatrenie na odstránenie nedostatku pri pozitívnom dozornom zistení sa mení len na oprávnenie orgánu dozoru. Dôvodom je nevhodnosť ukladania tohto opatrenia v prípadoch, kedy nejde o závažnejší nedostatok, nedostatok nie je možné v reálnom čase odstrániť a uloženie blokovej pokuty má dostatočný sankčný účinok.
K bodu 9 [§ 13 ods. 6]
Náležitosťou čiastkové záznamu nebude výsledok dozoru, pretože túto náležitosť logicky nemožno od čiastkové protokolu vyžadovať, pretože dozor nebol zatiaľ skončený a jeho výsledok nie je známy; táto úprava je nevyhnutne potrebná, aby bolo možno čiastkový záznam vyhotovovať.
K bodu 10 [§ 13 ods. 8]
V nadväznosti na úpravu § 13 ods. 1 a 2 sa upravuje moment ukončenia dozoru, t. j. ako deň ukončenia komunikácie s osobou podliehajúcou dozoru v súvislosti s jej písomnými námietkami, ďalej ako deň uloženia a zaplatenia blokovej pokuty na mieste, resp. ako deň, kedy sa v dôsledku negatívneho dozorného zistenia vyhotoví záznam o dozore.
K bodu 11 [§ 15 ods. 1]
Lehota na vyhotovenie písomného rozhodnutia po jeho ústnom oznámení na mieste sa z troch dní mení na 15 dní. Dôvodom je neprimerane krátky čas orgánu dozoru na písomné vyhotovenie rozhodnutia, čo môže byť vážnou prekážkou riadneho vyhotovovania písomného rozhodnutia. Na procesné postavenie osoby podliehajúcej dozoru to nemá negatívny vplyv,
34
pretože sa jej fakticky predlžuje doba potrebná na podanie odvolania, keďže lehota na podanie odvolania začína plynúť podľa § 51 ods. 2 správneho poriadku odo dňa ústneho oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia; inak je to teda vždy doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia.
K bodu 12 [§ 16 ods. 1 a). § 1ý ods. 1 písm. a)]
Z dôvodu dosiahnutia súladu s priamo záväzným právne záväzným aktom sa vypúšťa slovo „vyťažené“ týkajúce sa dreva a výrobkov z dreva, pretože ide o nadbytočné slovo, ktoré navyše nie je v súlade s definíciou legálne vyťaženého a nelegálne vyťaženého dreva podľa čl. 2 písm. e), f) a g) nariadenia EÚ 995/2010.
K bodom 13 a 19 [§ 16 ods. 1 písm. c), 17ods. 2 písm. a)]
Z aplikačnej praxe a dosiahnutia účelu dozoru vyplýva potreba do skutkovej podstaty priestupku a iného správneho deliktu doplniť situáciu, kedy doklady vystavené prepravcovi sprevádzajúce prepravované drevo a výrobky z dreva nesprávne alebo neobsahujú všetky potrebné údaje vo vzťahu k prepravovanému drevu a výrobkom z dreva. Pri výkone dozoru sa často zistí, že síce ide o druh dokladov vyžadovaných podľa § 3 ods. 4 vrátane druhu údajov, ktoré sa vyžadujú, avšak ich obsah a skutočnosti v nich uvedené v rozpore so skutočným stavom, druhom, množstvom alebo inými charakteristikami dreva a výrobkov z dreva.
K bodu 14 [§ 16 ods. 1 písm. d), § 17 ods. 1 písm. c)]
Vzhľadom na ustanovenú povinnosť hospodárskeho subjektu „uplatňovať systém náležitej starostlivosti“ v § 4 ods. 1 je potrebné porušenie tejto povinnosti výslovne zahrnúť do skutkovej podstaty priestupku a iného správneho deliktu.
K bodom 15 18 a 20 24 16 ods. 1 písm. e) a f), § 16 ods. 2 písm. b), § 17 ods. 1 písm. e), § 17 ods. 2 písm. b) až d), § 17 ods. 5 písm. b) a d)]
Vzhľadom na zavedenie povinnosti hospodárskeho subjektu a obchodníka uchovávať doklady vystavené prepravcovi 3 ods. 5) sa dopĺňa aj skutková podstata priestupku a iného správneho deliktu spočívajúca v porušení tejto povinnosti. zároveň sa vykonávajú nadväzujúce legislatívno-technické úpravy.
K bodu 25 [§ 19a]
Uvádza sa prechodné ustanovenie, ktorým sa v záujme zachovania právnej istoty hospodárskych subjektov, obchodníkov a prepravcov zabezpečuje, že výkon dozoru ako aj konania o priestupkoch a iných správnych deliktoch, ktoré začali za predchádzajúcej hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy a dosiaľ právoplatne neskončili, sa dokončia podľa právnej úpravy účinnej v čase začatia tohto dozoru a týchto konaní.
K článku III.
Ustanovuje sa účinnosť zákona.
Bratislava, 29. mája 2019
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
35
Slovenskej republiky
Gabriela Matečná v. r.
podpredsedníčka vlády
a ministerka pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
36
Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu
Scenár 4: Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom právneho predpisu
Fáza procesu
Subfáza
Kontrolná otázka
A
N
1.1 Identifikácia cieľa
Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?
1.2 Identifikácia problému a alternatív
Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív riešení?
1.3 Identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov
Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov?
1. Príprava tvorby právneho predpisu
1.4 Identifikácia záujmov zainteresovaných skupín a jednotlivcov
Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov?
Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme, ktorý má predmetný právny predpis riešiť?
Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým rámcom jeho tvorby?
2.1 Rozsah informácií
Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom procese tvorby právneho predpisu?
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie pred začatím tvorby právneho predpisu?
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas tvorby právneho predpisu?
2.2 Kontinuita informovania
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj po ukončení tvorby právneho predpisu?
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu verejnosti poskytnuté včas?
2.3 Kvalita a včasnosť informácií
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo vyhovujúcej technickej kvalite?
2. Informovanie verejnosti o tvorbe právneho predpisu
2.4 Adresnosť informácií
Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom na prenos relevantných informácií o právnom predpise smerom k verejnosti?
3.1 Jasné zadanie procesu tvorby právneho predpisu
Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby právneho predpisu?
Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku zainteresovaných skupín a jednotlivcov?
Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu zainteresovaných skupín a jednotlivcov?
Boli do tvorby právneho predpisu zapojení zástupcovia inštitúcií, organizácií, ktoré disponujú rozhodovacími právomocami a zdrojmi v súvislosti s riešením identifikovaného problému?
3.2 Zapojení aktéri
Bol do tvorby právneho predpisu zapojený relevantný počet expertov vzhľadom na komplexnosť problému?
3. Účasť verejnosti na tvorbe právneho predpisu
3.3 Spätná väzba
Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako bolo s ich návrhom naložené?
37
Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením ich návrhov k právnemu predpisu?
Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované do návrhu právneho predpisu?
3.4 Zapracovanie návrhov zapojených aktérov
Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú podobu právneho predpisu?
Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa právneho predpisu?
3.5 Naplnenie cieľov a očakávaní
Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho predpisu?
Prispeli zvolené participatívne metódy k splneniu cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?
Bola kvantita participatívnych metód adekvátna vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho predpisu?
Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi metódami?
Viedli zvolené participatívne metódy k rovnocennému postaveniu predkladateľa právneho predpisu a zapojených aktérov?
3.6 Formy procesu tvorby právneho predpisu
Indikujú zapojení aktéri rovnocenné postavenie so subjektom verejnej správy v rámci tvorby právneho predpisu?
3.7 Výstup procesu tvorby právneho predpisu
Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?
Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho predpisu?
Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu?
4. Vyhodnotenie procesu tvorby právneho predpisu
4.1 Hodnotenie procesu
Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?