1
Návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky
1)Politické aspekty a medzinárodné súvislosti návrhu
Bezpečnostné hrozby, ktorým dnes členské štáty Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) čelia, kladú vysoké nároky na ich komplexné riešenie. Svojím charakterom si vyžadujú spájať úsilie viacerých štátov NATO, keďže žiadny z týchto štátov nemá dnes schopnosť čeliť týmto hrozbám samostatne. Z pohľadu NATO, teda aj Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) ako jej plnohodnotného člena, je preto príprava na kolektívnu obranu v súčasnosti kľúčovou úlohou.
Základným princípom je pritom predchádzanie ozbrojenému konfliktu a s tým súvisiaca ochrana a uistenie členských štátov NATO, ako aj ochrana hodnôt, na ktorých je táto organizácia zriadená, t. j. sloboda jednotlivca, demokracia, ľudské práva a vláda zákona.
Za jeden zo základných elementov obrannej stratégie NATO sa považuje aspekt odstrašenia. Základom politiky odstrašenia NATO je Akčný plán pripravenosti (RAP), ktorý bol schválený na summite NATO vo Walese v roku 2014. Jeho cieľom bolo zabezpečiť pripravenosť NATO reagovať rýchlo a účinne na prípadné bezpečnostné hrozby. Ide o najvýznamnejšie posilnenie kolektívnej obrany NATO od konca studenej vojny. Na základe RAP bola následne počas summitu NATO vo Varšave v júli 2016 schválená posilnená zostava obrany a odstrašenia, ktorá poskytnúť NATO široké spektrum možností na obranu územia členských štátov NATO, ich obyvateľstva, vzdušného priestoru a námorných ciest a koridorov a to pred akýmkoľvek ohrozením z akéhokoľvek smeru. Téma posilnenia obrany a odstrašenia patrila medzi kľúčové témy summitu vo Varšave. V súlade s tým členské štáty NATO prijali súhrn opatrení na posilnenie kolektívnej obrany, so zameraním sa na tzv. východné krídlo. Najzásadnejším rozhodnutím v oblasti posilnenia kolektívnej obrany bolo schválenie Posilnenej predsunutej prítomnosti (enhanced Forward Presence ďalej len „eFP“) NATO v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku formou rozmiestnenia jednej mnohonárodnej práporovej skupiny v každom z uvedených štátov. Ide o aktivitu, ktorou členské štáty NATO potvrdzujú, že prípadný útok na jeden z nich bude považovaný za útok na všetky. Bojové skupiny eFP tvoria mnohonárodné sily s neustálou prítomnosťou, vedené tzv. rámcovými krajinami a ostatnými prispievajúcimi spojencami na dobrovoľnej, rotačnej a udržateľnej báze, ktoré schopné zabezpečovať úlohy v zhode a koordinovane s ozbrojenými silami štátov Pobaltia a Poľskej republiky, a to s reálne uskutočniteľnou stratégiou ich posilnenia v prípade vzniku hrozby.
Hlavy štátov a vlád členských krajín NATO na svojom zasadnutí v máji 2017 v Bruseli schválili správu o výdavkoch na obranu a zdieľaní nákladov na chod Aliancie, ktorá predpokladá aj o výraznejšiu účasť v operáciách, misiách a iných aktivitách NATO,
2
napr. v súvislosti s opatreniami na uistenie spojencov (Assurance Measures) a Posilnenej predsunutej prítomnosti (enhanced Forward Presence, tailored Forward Presence ďalej len „eFP“). Prezident SR na tomto zasadnutí deklaroval ponuku príspevku SR do eFP do štátov Pobaltia a Poľskej republiky s dislokáciou v Lotyšskej republike v sektore zodpovednosti Kanady, a to s cieľom demonštrovať súdržnosť NATO a odhodlanosť podieľať sa na eliminácii prípadných hrozieb. V súlade s tým bol v roku 2018 vyslaný do eFP s dislokáciou v Lotyšskej republike príspevok ozbrojených síl SR s ukončením jeho pôsobenia v 30. júna 2019.
Počas stretnutia hláv štátov a vlád v Bruseli v júli 2018 členské štáty NATO postupne oznámili predĺženie a navýšenie kontingentov, ako aj príspevky od ďalších krajín, ktoré v štátoch Pobaltia a v Poľskej republike začali pôsobiť od roku 2019. Na rokovaní predseda vlády Kanady potvrdil zámer kanadských ozbrojených síl plniť úlohu vedúcej krajiny bojovej skupiny eFP umiestnenej v Lotyšskej republike do marca 2023.
Prezident Slovenskej republiky, Andrej Kiska, na tomto stretnutí hláv štátov a vlád deklaroval rozhodnutie nepretržite pokračovať v príspevku do eFP aj po júni 2019. Cieľom je aj naďalej spolu s ostatnými spojencami demonštrovať jednotu NATO a odhodlanosť podieľať sa na eliminácii prípadných hrozieb a zároveň zabezpečiť interoperabilitu a vycvičenosť našich ozbrojených síl.
2)Vojensko-odborné aspekty návrhu
Účasť príslušníkov ozbrojených síl členských štátov NATO v rámci eFP je vyjadrením súdržnosti týchto štátov a zároveň deklarovaním ich pripravenosti plniť záväzky, ktoré im z členstva v NATO vyplývajú.
Ozbrojené sily SR v súčasnosti pôsobia v rámci eFP na základe platného uznesenia Národnej rady SR č. 1164 zo dňa 16. mája 2018 v počte do 152 príslušníkov ozbrojených síl SR so spôsobilosťou mechanizovanej roty, vrátane prvkov zabezpečenia, a to s dislokáciou vo vojenskom výcvikovom priestore v Adazi, Lotyšská republika s ukončením pôsobenia 30. júna 2019.
V nadväznosti na deklarovaný zámer SR nepretržite pokračovať príspevkom ozbrojených síl SR v rámci eFP v štátoch Pobaltia a v Poľskej republike sa predmetným materiálom navrhuje:
vyslanie príslušníkov ozbrojených síl SR v rámci eFP do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky vo forme účelového zoskupenia na báze mechanizovanej roty v počte do 152 príslušníkov ozbrojených síl SR v tomto členení:
-mechanizovaná rota: na plnenie úloh definovaných pre eFP s cieľom demonštrovať vôľu a súdržnosť NATO pri obrane územia jeho členských štátov, rozvoja spolupráce príslušníkov ozbrojených síl SR v medzinárodnom
3
prostredí a zvýšenia úrovne ich interoperability, prispieť k opatreniam odstrašenia a zabezpečiť v prípade zlyhania týchto opatrení pripravenosť plniť operačné úlohy bojovej skupiny eFP pod velením Kanady;
-príspevok do veliteľstva eFP: na plnenie úloh tohto veliteľstva eFP v súlade s ich funkčným zaradením a zabezpečenie podpory veliteľa kontingentu ozbrojených síl SR (národného predstaviteľa) na veliteľstve eFP. Príslušníci ozbrojených síl SR vo veliteľstve eFP budú zároveň v súvislosti s plnením ich úloh spolupracovať s národným predstaviteľom ozbrojených síl SR v eFP;
-národný podporný prvok (NSE): na zabezpečenie plnenia úloh velenia a riadenia slovenského kontingentu v eFP, zabezpečenie spravodajskej, administratívnej a personálnej podpory, vrátane finančno-ekonomického zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl SR v rámci eFP a zabezpečenie spolupráce s veliteľstvom eFP;
-podporný prvok logistiky a zdravotníckeho zabezpečenia: na zabezpečenie logistickej a všeobecnej zdravotníckej podpory príslušníkov ozbrojených síl SR v rámci eFP;
-tím Vojenskej polície: na plnenie úloh v rámci medzinárodnej jednotky (Military Police Co-ordination Centre MPCC“) s cieľom plnenia opatrení pre udržanie poriadku a bezpečnosti vo všetkých vojenských zariadeniach a koordináciu úloh s miestnou civilnou políciou v priestore plnenia úloh príslušníkov ozbrojených síl SR. Zároveň budú zabezpečovať podporu pre plnenie úloh príslušníkov ozbrojených síl SR v rámci eFP.
Príslušníci ozbrojených síl SR v rámci eFP sa vysielajú:
1)za účelom preukázania pripravenosti členských štátov NATO reagovať na prípadné bezpečnostné hrozby v súlade s čl. 5 Severoatlantickej zmluvy;
2)do miesta pôsobenia na území Lotyšskej republiky s dislokáciou vo výcvikovom priestore Adazi v rámci bojovej skupiny pod velením veliteľa bojovej skupiny s možnosťou ich pôsobenia na celom území Lotyšskej republiky, ako aj na územiach Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky;
3)v termíne od 1. júla 2019 do 30. júna 2020;
4)do/z Lotyšskej republiky letecky prostredníctvom zmluvného prepravcu Ministerstva obrany SR alebo s využitím projektu MCCE/ATARES, prípadne vlastnými leteckými dopravnými prostriedkami (Alenia C-27J Spartan). Železničná preprava vojenskej techniky a materiálu bude vykonaná prostredníctvom zmluvného prepravcu Ministerstva obrany SR alebo s využitím projektu MCCE/SEOS. Cestné presuny budú vykonané s využitím pozemnej techniky zoradenej do určených vojenských kolón;
5)s vojenskou výzbrojou, vojenskou technikou a vojenským materiálom
4
uvedeným v Prílohe 1 tohto návrhu;
6)so zabezpečením poskytovania služieb na národnej úrovni (SR) s výnimkou, ak na základe platného medzinárodného zmluvného dokumentu alebo naň nadväzujúceho vykonávacieho dokumentu prevezme zodpovednosť za toto zabezpečenie alebo jeho časť zahraničný partner;
7)so zotrvaním pod národným velením SR, t. j. pod velením tzv. národných autorít v súlade s právnym poriadkom SR a plnením úloh pod taktickým riadením veliteľa bojovej skupiny;
8) s tým, že spolupráca s príslušnými orgánmi NATO, ako aj zahraničnými partnermi v oblastiach riadenia, činnosti a zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl SR počas ich pôsobenia mimo územia SR bude v súlade s týmto návrhom zabezpečená prostredníctvom Ministerstva obrany SR a ozbrojených síl SR.
3. Právne aspekty návrhu
Predmetným vyslaním príslušníkov ozbrojených síl SR sa zabezpečuje pokračovanie príspevku SR v rámci eFP v termíne od 1. júla 2019 do 30. júna 2020, t. j. nepretržite po ukončení ich pôsobenia na základe uznesenia Národnej rady SR č. 1164 zo dňa 16. mája 2018.
Predmetný návrh podľa § 12 ods. 4 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách SR v znení neskorších predpisov umožňuje vyslať príslušníkov ozbrojených síl SR na plnenie úloh v rámci medzinárodnej spolupráce s ozbrojenými silami iných štátov v súlade s § 11 ods. 1 tohto zákona.
Pôsobenie príslušníkov ozbrojených síl SR v rámci kolektívnej obrany členských štátov NATO na základe čl. 5 Severoatlantickej zmluvy je podmienené osobitným rozhodnutím ústavného orgánu SR za podmienok stanovených právnym poriadkom SR a medzinárodným právom.
Vyslovenie súhlasu s predmetným vyslaním príslušníkov ozbrojených síl SR patrí na základe článku 86 písm. l) Ústavy SR do pôsobnosti Národnej rady SR, keďže nejde o účel vyslania vymedzený Ústavou SR do rozhodovacej právomoci vlády SR.
Status príslušníkov ozbrojených síl SR na území štátov vyslania sa riadi Zmluvou medzi štátmi, ktoré zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcou sa na status ich ozbrojených síl, uzatvorenou v Londýne 19. júna 1951 a bilaterálnymi medzinárodnými zmluvami alebo medzinárodnými zmluvnými dokumentmi. Konkrétne podmienky pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl SR v mieste ich vyslania budú upravené osobitnými medzinárodnými zmluvnými dokumentmi.
5
PRÍLOHA č. 1
k Návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky
Vojenská výzbroj, vojenská technika a vojenský materiál
Zoznam techniky:
do 36 kolesovej techniky
do 17 pásovej techniky
Zoznam materiálu (materiál mimo tabuliek počtov):
2 ks súprava COLPRO PRO RDS
6 ks špeciálny kontajner
5 ks kontajner ZT I
4 ks kontajner ZT II
1 ks kontajner ZT III
8 ks kontajner ZT IV
15 ks kontajner ZT V
Zoznam munície:
Výcviková munícia a munícia na zabezpečenie zásob (DOS).
Zoznam zbraní:
do 354 ks ručných zbraní
2 ks mínomet
1 ks granátomet
2 ks odpaľovacie zariadenie PTRS.
6