DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve
čl. 16, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie),
čl. 8 Charty základných práv Európskej únie,
b)v sekundárnom práve
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,
Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/697 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
nie je upravená.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení
bezpredmetné,
b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy
bezpredmetné,
c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav
bezpredmetné.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
úplne.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
X
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
– sociálnu exklúziu,
X
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
6. Vplyvy na služby pre občana z toho
X
– vplyvy služieb verejnej správy na občana
X
– vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
X
7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
X
A.3. Poznámky
Vplyvy na rozpočet verejnej správy – navrhovaná právna úprava bude znamenať nižší výber
poistného na sociálne poistenie v rokoch 2019 až 2021. Možnosť uplatnenia si dávky v nezamestnanosti na miestne príslušnom úrade práce zvýši výdavky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR z dôvodu aktualizácie a úpravy informačného systému a distribuovania nových formulárov pre uchádzačov o zamestnanie.
Vplyvy na podnikateľské prostredie – uvedenou právnou úpravou dochádza k pozitívnemu
vplyvu na podnikateľské subjekty, nakoľko časť z nich nebude platiť poistné na sociálne poistenie z 13/14-steho platu, čo bude znamenať zníženie ich priamych nákladov.
Sociálne vplyvy – uvedenou právnou úpravou dochádza k pozitívnemu vplyvu na
hospodárenie domácností, nakoľko niektoré osoby v pracovnoprávnom vzťahu nebudú platiť poistné na sociálne poistenie z 13/14-steho platu, čo zvýši ich čistý príjem.
Vplyvy na informatizáciu – v súvislosti so zavedením možnosti podania žiadosti o dávku
v nezamestnanosti na miestne príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa očakáva aktualizácia a úprava informačných systémov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR a informačného systému Sociálnej poisťovne.
Vplyvy na služby pre občana – zavedenie možnosti podania žiadosti o dávku
v nezamestnanosti na miestne príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, má pozitívny vplyv na občana, nakoľko v súvislosti so svojim nárokom na dávku v nezamestnanosti nebude
musieť navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne. Rovnako pozitívny vplyv na občana bude mať zmena podľa ktorej sa nebude musieť osobne zúčastniť lekárskej posudkovej činnosti, ak tak určí posudkový lekár a o svoju osobnú účasť poistenec nepožiada.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné, nakoľko žiadne alternatívne riešenie nebolo posudzované.
A.5. Stanovisko gestorov
Bezpredmetné
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy v eurách
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2019
2020
2021
2022
Príjmy verejnej správy celkom
-12 310 174
-12 257 656
-53 037 115
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
-12 310 174
-12 257 656
-53 037 115
0
- vplyv na verejné zdravotné poistenie
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
112 000
150 000
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
112 000
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
112 000
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
150 000
0
0
- vplyv na verejné zdravotné poistenie
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
12 422 174
12 407 656
53 037 115
0
z toho:
-vplyv na štátny rozpočet
112 000
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne
12 310 174
12 407 656
53 037 115
0
- vplyv na verejné zdravotné poistenie
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Zníženie príjmov Sociálnej poisťovne vplyvom neplatenia poistného na sociálne poistenie z trinásteho a štrnásteho platu je rozpočtovo zabezpečené v schválenom rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2019 a rozpočtový výhľad na roky 2020 a 2021.
Zvýšenie výdavkov na informačný systém Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR a na zabezpečenie formulárov bude kryté v rámci upraveného rozpočtu kapitoly MPSVR SR.
Zvýšenie výdavkov na informačný systém poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia (IS PvN a GP) bude zohľadnené pri príprave rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 a rozpočtového výhľadu na roky 2021 a 2022.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Vplyvy na verejné financie zakladá úprava 13. a 14. platu a nová kompetencia pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny prijímať žiadosti o dávku v hmotnej núdzi a túto žiadosť zasielať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Charakteristika 13. a 14. plat:
V nadväznosti na zavedenie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy vyplácanej pri príležitosti letných dovoleniek (tzv. 13. plat) a pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. plat) schválených v roku 2018 a z dôvodu problémov, ktoré by vznikli v aplikačnej praxi v súvislosti s touto právnou úpravou v sociálnom poistení, je potrebné na obdobie pred začatím vykonávania ročného zúčtovania, t. j. pred 1. januárom 2022, upraviť určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021 a zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v rokoch 2019 až 2021.
Navrhuje sa, aby v roku 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné na sociálne poistenie z 13. platu poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur.
Podmienky nároku na 13. plat:
•13. plat sa poskytuje v júni príslušného kalendárneho roka,
•13. plat je poskytnutý najmenej vo výške 500 eur,
•k 30. aprílu 2021 je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu nepretržite najmenej 24 mesiacov.
Obdobne sa navrhuje, aby v roku 2019 až 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné na sociálne poistenie zo 14. platu poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur.
Podmienky nároku na 14. plat:
•14. plat sa poskytuje v decembri príslušného kalendárneho roka,
•14. plat je poskytnutý najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca,
•k 31. októbru príslušného kalendárneho roka je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu nepretržite najmenej 48 mesiacov,
•zamestnancovi bol u zamestnávateľa poskytnutý aj 13. plat; táto podmienka sa vyžaduje len v roku 2021 vzhľadom na existujúcu odlišnú právnu úpravu aplikácie 13. platu v sociálnom poistení v rokoch 2019 a 2020.
Uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti:
V záujme znižovania administratívnej záťaže poistencov (návšteva viacerých úradov) sa navrhuje v zákone o sociálnom poistení ustanoviť uchádzačom o zamestnanie možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (spolu so žiadosťou o zaraďovanie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie). Zároveň sa navrhuje povinnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bezodkladne postúpiť túto žiadosť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Navrhované zmeny si vyžiadajú zmenu informačného systému služieb zamestnanosti (ISSZ) a informačného systému poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia (IS PvN a GP) pričom celkové zvýšenie výdavkov v rokoch 2019 až 2022 sa odhaduje na úrovni 246 tis. eur. Výdavky na úpravu informačných systémov sú spôsobené zavádzaním možnosti uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti priamo na miestne príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Tabuľka č. 2
rok
2019
2020
2021
2022
Štátny rozpočet
96 000
0
0
0
z toho:
kapitálové výdavky
96 000
0
0
0
prevádzkové náklady
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
150 000
0
0
z toho:
kapitálové výdavky
0
150 000
0
0
prevádzkové náklady
0
0
0
0
2.2.4. Výpočty vplyvov celkovo
Predmetný návrh zákona má priamy vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2019 až 2021. Kvantifikácia predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2019 na úrovni cca 12,4 mil. eur; v roku 2020 na úrovni cca 12,4 mil. eur a v roku 2021 na úrovni cca 53,0 mil. eur.
2.2.4.1 Kvantifikácia príjmov Sociálnej poisťovne
Uvedená právna úprava zakladá negatívne vplyvy na príjmy Sociálnej poisťovne, ktoré vyplývajú z uplatnenia odvodovej úľavy na platenie poistného na sociálne poistenie cez tzv. 13. a 14. plat do výšky maximálne 500 eur. Na základe údajov Sociálnej poisťovne o poistných vzťahoch poistencov sa odhaduje počet uplatnených úľav v prípade 13. platu približne na úrovni 269 tis. prípadov ročne a v prípade 14. platu približne na úrovni 79 tis. prípadov ročne (jeden zamestnanec si môže uplatniť úľavu u viacerých zamestnávateľov). Na základe uvedeného sa odhaduje zníženie príjmov Sociálnej poisťovne zavedením tzv. 13. platu v roku 2021 o cca 40,8 mil. eur a zavedením tzv. 14. platu v rokoch 2019 až 2021 o cca 12,3 mil. eur ročne.
Tabuľka č. 3
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Daňové príjmy (100)1
-12 310 174
-12 257 656
-53 037 115
0
Sociálne odvody (okrem 153 a 156)
-12 310 174
-12 257 656
-53 037 115
0
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
2.2.4.2 Kvantifikácia výdavkov
Uvedená právna úprava zakladá jednorazové zvýšenie výdavkov informačného systému služieb zamestnanosti (ISSZ) v roku 2019 vo výške 96 000 eur, informačného systému poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia (IS PvN a GP) v roku 2020 vo výške 150 000 eur a výdavky na úpravu formulárov súvisiacich so žiadosťou o dávku v nezamestnanosti v roku 2019 vo výške 16 000 eur.
Tabuľka č. 4A
Vplyv na rozpočet štátneho rozpočtu – kapitola MPSVR SR
Výdavky štátneho rozpočtu - kapitola MPSVR SR (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
112 000
0
0
0
Bežné transfery (640)
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
112 000
0
0
0
Rutinná a štandardná údržba (635)
112 000
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky štátneho rozpočtu celkom
112 000
0
0
0
Tabuľka č. 4B
Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne
Výdavky Sociálnej poisťovne (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
150 000
0
0
Bežné transfery (640)
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
0
150 000
0
0
Rutinná a štandardná údržba (635)
0
150 000
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky Sociálnej poisťovne celkom
0
150 000
0
0
Tabuľka č. 4C
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky rozpočet verejnej správy (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
112 000
150 000
0
0
Bežné transfery (640)
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
112 000
150 000
0
0
Rutinná a štandardná údržba (635)
112 000
150 000
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
112 000
150 000
0
0
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámk
a
2019
2020
2021
2022
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavkov (v eurách)
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Navrhovanou právnou úpravou dochádza k pozitívnemu vplyvu na podnikateľské subjekty, nakoľko časť z nich nebude platiť poistné na sociálne poistenie z tzv.13-teho resp. 14-teho platu, čo bude znamenať zníženie ich priamych nákladov. Na základe údajov o poistných vzťahoch poistencov zo Sociálnej poisťovne sa odhaduje počet dotknutých zamestnávateľov na úrovni cca 14 tis. v prípade tzv. 14. platu a na úrovni cca 21 tis. v prípade tzv. 13. platu.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Očakáva sa, že navrhovanou právnou úpravou dôjde k zníženiu priamych nákladov zamestnávateľov vplyvom nižšieho zaplateného poistného na sociálne poistenie o cca 9,6 mil. eur ročne na tzv. 14. plat a o cca 32,5 mil. eur ročne na tzv. 13. plat.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nedochádza k nepriamym finančným nákladom.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nedochádza k zvýšeniu administratívnych nákladov zamestnávateľov
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Rok 2019
Priemerné náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
-684,30*
-9 580 000
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
-684,30
-9 580 000
* Udávané náklady na 1 zamestnávateľa sú priemerom jednotlivých vplyvov na jedného zamestnávateľa. Výpočet = náklady na celé podnikateľské prostredie / počet dotknutých zamestnávateľov = -9 580 000 / 14 000 = -684,3 eur.
Rok 2020
Priemerné náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
-684,30*
-9 580 000
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
-684,30
-9 580 000
* Udávané náklady na 1 zamestnávateľa sú priemerom jednotlivých vplyvov na jedného zamestnávateľa. Výpočet = náklady na celé podnikateľské prostredie / počet dotknutých zamestnávateľov = -9 580 000 / 14 000 = -684,3 eur.
Rok 2021
Priemerné náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
-2 001,90*
-42 040 000
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
-2 001,90
-42 040 000
* Udávané náklady na 1 zamestnávateľa sú priemerom jednotlivých vplyvov na jedného zamestnávateľa. Výpočet = náklady na celé podnikateľské prostredie / počet dotknutých zamestnávateľov = 42 040 000 / 21 000 = 2 001,9 eur.
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nedochádza k vplyvu na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr.
patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Nedochádza k vplyvu na inovácie.
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Uvedená právna úprava má pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, nakoľko niektoré osoby v pracovnoprávnom vzťahu nebudú platiť poistné na sociálne poistenie z 13/14-steho platu, čo zvýši ich čistý príjem.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Osoby s nárokom na tzv. 13. a 14. plat.
Podmienky nároku na 13. plat:
•13. plat sa poskytuje v júni príslušného kalendárneho roka,
•13. plat je poskytnutý najmenej vo výške 500 eur,
•k 30. aprílu 2021 je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu nepretržite najmenej 24 mesiacov.
Podmienky nároku na 14. plat:
•14. plat sa poskytuje v decembri príslušného kalendárneho roka,
•14. plat je poskytnutý najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca,
•k 31. októbru príslušného kalendárneho roka je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu nepretržite najmenej 48 mesiacov,
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Návrh zákona nemá výrazne pozitívnejší a rovnako ani výrazne negatívnejší vplyv na skupiny osôb v riziku chudoby alebo sociálnom vylúčení.
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: Osoby, ktorým bude poskytnutý 13. resp. 14. plat s odvodovou úľavou na sociálne poistenie.
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Návrh zákona má pozitívny vplyv na uvedenú skupinu poberateľov. Priemerné zvýšenie čistého príjmu poistencov vplyvom neplatenia poistného na sociálne poistenie zo sumy 500 eur pri tzv. 13. a 14. plate sa odhaduje na úrovni cca 47 eur.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Uvedený návrh zákona nemá negatívny vplyv na dotknutú skupinu osôb.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Počet dotknutých osôb sa odhaduje v rokoch 2019 a 2020 na úrovni približne 76 900 osôb a v roku 2021 na úrovni približne 260 600 osôb. Zvýšenie počtu dotknutých osôb v roku 2021 súvisí s tým, že v roku 2021 bude možné si prvýkrát uplatniť odvodovú úľavu na 13. plat, kde sú podmienky nároku nastavené jemnejšie ako je tomu pri 14. plate.
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
Návrh zákona nemá výrazne pozitívnejší a rovnako ani výrazne negatívnejší vplyv na skupiny osôb v riziku chudoby alebo sociálnom vylúčení.
Ovplyvnená skupina č. 2:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
☞doprave,
Bez vplyvu.
☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
☞informáciám
☞k iným právam (napr. politickým).
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
☞deti (0 – 17),
☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),
☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
☞ľudia so zdravotným postihnutím,
☞marginalizované rómske komunity
☞domácnosti s 3 a viac deťmi,
☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Bez vplyvu.
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Návrh zákona dodržiava povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie. Návrh zákona nemá vplyv na rovnosť príležitostí.
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
☞eliminácia rodových stereotypov.
Bez vplyvu.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Návrh zákona nemá vplyv na vznik nových pracovných miest.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Návrh zákona nemá vplyv na zánik pracovných miest.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Bez vplyvu.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Bez vplyvu.
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Návrh zákona nemá negatívne dôsledky pre žiadne skupiny profesií.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
Návrh zákona nemá vplyv na špecifické vekové skupiny zamestnancov.
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby
Kód služby
Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
-
-
-
-
Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
B
isvs_278
isvs_550
Informačný systém služieb zamestnanosti (ISSZ)
Informačný systém poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia (PvN a GP)
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
MPSVR SR – 07E0401 Špecializovaná štátna správa
Sociálna poisťovňa – Správny fond
-
B
Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana
7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Navrhovaná právna úprava zavádza možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti na miestne príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, čo má pozitívny vplyv na občana, nakoľko v súvislosti so svojim nárokom na dávku v nezamestnanosti nebude musieť navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne. Rovnako pozitívny vplyv na občana bude mať zmena, podľa ktorej sa nebude musieť osobne zúčastniť lekárskej posudkovej činnosti, ak tak určí posudkový lekár a o svoju osobnú účasť poistenec nepožiada.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Podanie žiadosti o dávku v nezamestnanosti, výkon lekárskej posudkovej činnosti bez potreby účasti občana v prípade, ak tak určí posudkový lekár a občan o svoju osobnú účasť poistenec nepožiada.
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR/Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR
pobočky/Ústredie Sociálnej poisťovne
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Navrhovaná právna úprava má priamy vplyv na službu verejnej správy
Nepriamy vplyv (popíšte)
Bez vplyvu
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Bez vplyvu
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Bez vplyvu
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Navrhovanou právnou úpravou sa znižujú náklady spojené s dopravou k miestu poskytovania služby.
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
Bez vplyvu
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Bez vplyvu
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti na miestne príslušnom úrade práce, bude mať pozitívny vplyv na zníženie času potrebného na vybavenie žiadosti o dávku v nezamestnanosti, nakoľko v súvislosti so svojim nárokom na dávku v nezamestnanosti nebude musieť občan navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne. Rovnako pozitívny časový vplyv na občana bude mať aj zmena, podľa ktorej sa nebude musieť osobne zúčastniť lekárskej posudkovej činnosti, ak tak určí posudkový lekár a o svoju osobnú účasť poistenec nepožiada.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
Žiadatelia o dávku v nezamestnanosti a niektoré osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré sa musia zúčastňovať lekárskej posudkovej činnosti.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Bez vplyvu
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti na miestne príslušnom úrade práce, má pozitívny vplyv na občana, nakoľko v súvislosti so svojim nárokom na dávku v nezamestnanosti nebude musieť navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne. Rovnako pozitívny vplyv na občana bude mať zmena, podľa ktorej sa nebude musieť osobne zúčastniť lekárskej posudkovej činnosti, ak tak určí posudkový lekár a o svoju osobnú účasť poistenec nepožiada.
7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny
Sociálna poisťovňa
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Miestne príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vzniká oznamovacia povinnosť zaslať Sociálnej poisťovni žiadosť o začatie konania o priznanie dávky v nezamestnanosti.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)