DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je bezprostredne spätý s návrhom zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, a preto sa tieto dva legislatívne návrhy predkladajú súčasne.

Podstatou zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku je odnímanie majetku, iných majetkových hodnôt či peňažných prostriedkov fyzickým osobám a právnickým osobám, v prípadoch, keď súd vysloví, že uvedený majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov.

Základná idea zákona je nepochybne správna a v podmienkach Slovenskej republiky mimoriadne aktuálna a potrebná. Bohužiaľ, legislatívne spracovanie tejto problematiky sa v praxi ukázalo ako veľmi neefektívne, nedokonalé a v niektorých ohľadoch aj protiústavné. Ak by sa mal tento zákon v plnej miere zosúladiť s judikatúrou Ústavného súdu SR, stal by sa z neho prakticky nepoužiteľný právny predpis.

Dôvody nesúladu zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku s Ústavou Slovenskej republiky vyplývajú z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 29/05 z 3. septembra 2008. V tomto konaní Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) konštatoval nesúlad zákona č. 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku s Ústavou Slovenskej republiky, pričom súčasne platný zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku je takmer vernou kópiu už zrušeného zákona č. 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku.

Cieľom zrušenia zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, je vytvorenie priestoru na ústavne konformnú právnu úpravu preukazovania pôvodu príjmov a majetku, pričom nepriznané a nelegálne príjmy a majetok budú aj naďalej odoberané, ale iným spôsobom, a to na základe uplatnenia nového zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Potreba zrušenia existujúceho zákona o preukazovaní pôvodu majetku vyplýva jednak z presvedčenia, že zdanenie nepreukázaných príjmov a na ich základe získaného majetku je efektívnejší a rýchlejší spôsob ako prepadnutie nelegálneho majetku v konaní vedenom súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj zo skutočnosti, že úplné zosúladenie tohto zákona s požiadavkami judikatúry Ústavného súdu SR by z neho prakticky spravilo nepoužiteľný zákon na boj proti korupcii, ktorý by bol z hľadiska ukladania sankcií navyše duplicitný s novým zákonom o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku. Takýto legislatívny prístup vyplýva aj zo zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov ako aj z Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Pokiaľ ide o nedostatky zákona o preukazovaní pôvodu majetku z hľadiska ústavnosti, prvou oblasťou v ktorej Ústavný súd SR konštatoval neústavnosť, je pojem „majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov“, osobitne jeho konštitutívny prvok „nelegálnosť pôvodu“. Problém v „nelegálnosti pôvodu“ spočíva v tom, že atribút nelegálnosti nevzniká v príčinnej súvislosti s určitým konkrétnym správaním v mieste a čase, ale v dôsledku neschopnosti osoby preukázať určitý majetkový rozdiel medzi svojimi preukázateľnými, a teda legálnymi príjmami, a svojím skutočným majetkom.

Hoci je právna domnienka v slovenskej legislatíve pomerne etablovaným inštitútom, jej využitie a uplatnenie musí byť primerané vo vzťahu k charakteru a účelu zákona, no najmä k dôsledkom, ktoré takáto právna fikcia môže spôsobiť. V danom prípade Ústavný súd SR vyhodnotil následky spôsobené právnou domnienkou za ústavne neakceptovateľné, t.j. za také, ktoré nevyhovujú požiadavke právnej istoty vyplývajúce z princípu právneho štátu. V podstate ide o neprimeraný presun dôkazného bremena z orgánov verejnej moci na fyzické osoby a právnické osoby.

Druhou oblasťou, ktorú Ústavný súd SR považuje za neprimerane zaťažujúci a neodôvodnený zásah do práv dotknutých osôb, je spätná účinnosť zákona. Zákon od každej osoby požaduje, aby bola schopná dokázať legálnosť nadobudnutia svojho majetku v minulosti. Prakticky celého svojho majetku počas svojho života od narodenia. Nevymedzením časového rámca, počas ktorého sú fyzické osoba a právnické osoby povinné preukazovať, že svoj majetok nadobudli z legálnych príjmov, svedčí podľa názoru Ústavného súdu SR, že účelom zákona nie je úprava pravidiel správania do budúcnosti, ale naopak pravidlá ustanovené zákonom zásadne aplikovať na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou.

Tretím mimoriadne závažným nedostatkom zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku je, že v zmysle definovaného účelu neupravuje (resp. ak, tak veľmi rámcovo) postup orgánov verejnej moci pri odnímaní majetku.

Zavedenie neodôvodneného a ústavne nekonformného, resp. neznámeho spôsobu „odňatia majetku“ (jeho zbavenia, resp. prepadnutia), pričom k tomuto „odňatiu majetku“ dochádza postupom, ktorému chýbajú parametre zlučiteľné s koncepciou materiálne chápaného právneho štátu je tiež v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Aktuálnosť výhrad Ústavného súdu SR uvedených vyššie aj voči súčasne platnému zákonu o preukazovaní pôvodu majetku je zrejmý najmä z bližšieho porovnania zákonov č. 101/2010 Z. z. a 335/2005 Z. z. prostredníctvom ustanovení zákona č. 101/2010 Z. z.:

§ 1 – ostal v podstate bezo zmeny (rozdiel je iba v mene euro)

§ 2 – bezo zmeny

§ 3 – bezo zmeny

§ 4 – doplnil sa nový odsek 2 (čo sa rozumie hodnotou majetku) + odstránenie slova „najmä“ pri kompetenciách finančnej polície,

§ 5 – ods. 2 je doplnený o skutočnosť, že osoba nemá povinnosť oznamovať konanie, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou a pod.

§ 6 – v ods. 1 finančná polícia už nepodáva prokurátorovi podnet na konanie o vyslovenie, že majetok pochádza z nelegálnych príjmov, ale že prekračuje preukázateľné príjmy (o sumu vyššiu ako 1500 x minimálna mzda). Súd však aj naďalej rozhoduje o tom, že majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov. Osoba príde o majetok, ak prokurátor preukáže existenciu rozdielu vo výške minimálne 1500-násobku minimálnej mzdy medzi preukázateľnými príjmami odporcu, ktoré mohol dosiahnuť, a jeho skutočným majetkom, súd rozhodnutím vysloví, že tento majetkový rozdiel odporca nadobudol z nelegálnych príjmov a prepadá v prospech štátu (viď § 9 ods. 1),

§ 7 – podľa ods. 2 má dožiadaná osoba aj vyčísliť sumu majetku, nie len spôsob jej nadobudnutia,

§ 8 – v ods. 3 dochádza k zmene terminológie z „predbežného opatrenia“ na „neodkladné opatrenie“,

§ 9 – podľa nových odsekov 2 a 3 sám odporca určí, ktorý majetok mu má prepadnúť v prospech štátu,

§ 10 – podľa nového § 10 sa rozhodnutie zašle aj orgánu, ktorý vykonáva správu majetku štátu,

§ 11 – bezo zmeny.

Zrušenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku bude mať dopad aj na ustanovenie § 7 ods. 12 písm. g) zákona č.

129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na ustanovenie § 91 ods. 4 písm. g) zákona č.

483/2001 Z. z.

o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré by bolo možné

interpretovať aj tak, že sú použiteľné na účely nového zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku v prípade, ak je predmetom preskúmania správcu dane neobvyklá obchodná operácia protistrany daňovníka, ktorá však nie je daňovníkom v zmysle slovenského práva.

K Čl. II

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie,

- v článku 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého Európska únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu;

- v článku 6 ods. 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorých základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Európskej únie; Európska únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- v článku 115 (aproximácia práva) a článku 325 (boj proti podvodom) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

- úplný

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

V dôsledku veľmi nízkej až nulovej účinnosti zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku dôjde aj k formálnemu odbremeneniu agendy prokurátorov a štátnych zamestnancov v rezorte prokuratúry. Vychádzajúc z údajov, ktoré predkladateľ uvádzal v roku 2010, by malo dôjsť k úspore približne 8 mil. eur ročne.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov