1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady SR.

Účelom zákona je najmä ochrana najslabších skupín spoločnosti, a to detí, ktoré sú nezaopatrené, neplnoleté alebo sa sústavne pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc svojich rodičov, ako i rodiča, ktorý sa o takéto dieťa stará sám. V prípadoch neúplných rodín sú tieto mnohokrát odkázané na finančnú pomoc druhého rodiča, ktorý ju zabezpečuje práve prostredníctvom tzv. minimálneho výživného. Zákonné výživné však v mnohých prípadoch nepokrýva ani základné potreby dieťaťa (vývoj cien, rast životných nákladov a pod.), preto je potrebné výšku minimálneho výživného rodiča zvýšiť - zmenou percentuálneho podielu, ktorým sa určí minimálna vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu.

Cieľom zákona je aj odbremeniť oprávnenú osobu, ktorá z dôvodu neplatenia výživného povinným je odkázaná na náhradné výživné a ktorej životná situácia je v mnohých prípadoch veľmi zložitá a na pokraji únosnosti. V prípade, ak je výživné od povinného vymožené v rámci exekučného konania, oprávnená osoba musí preddavkovo poskytnuté náhradné výživné vrátiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Z toho dôvodu sa navrhuje preniesť túto povinnosť na exekútora a už v rámci exekučného konania poukázať preddavkovo poskytnuté náhradné výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, čím sa zároveň zjednoduší celý proces.

Návrh zákona upravuje tri zásadné otázky týkajúce sa výživného, ktorými sú:

✓úprava výšky vyživovacej povinnosti, a to tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime, t. j. vo výške 46,81 € mesačne,

✓úprava maximálnej výšky vyplácaného náhradného výživného z 1,2-násobku na dvojnásobok sumy životného minima, t. j. zo sumy 112,33 € mesačne na sumu 187,22 € mesačne,

✓zjednodušenie postupov a odbremenenie oprávnenej osoby z vracania preddavkovo poskytnutého náhradného výživného už v rámci exekučného konania, v ktorom bolo vymožené plnenie od povinného, a to prostredníctvom exekútora v exekučnom konaní priamo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Návrh zákona vyvoláva pozitívne a zároveň aj negatívne sociálne vplyvy a vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné

prostredie a taktiež sa nepredpokladá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie.

2

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Obdobie platenia výživného nie je určené vekom, ale schopnosťami dieťaťa samo sa živiť. Takýto stav možno konštatovať, keď dieťa napr. ukončí vysokú školu. Ak sa dieťa nechce

dobrovoľne zamestnať, vyživovacia povinnosť zaniká. Rodičia sú teda povinní starať sa

a finančne zabezpečovať okrem neplnoletých detí aj deti, ktoré študujú dennou formou na

strednej alebo vysokej škole alebo deti, ktoré sa o seba nedokážu starať z dôvodu vážnej

choroby alebo iného zdravotného postihnutia (v prípade takýchto detí môže vyživovacia

povinnosť rodičov trvať počas celého ich života).

Vzhľadom na sociálnu situáciu mnohých osamelých rodičov a ich detí a rast životných nákladov sa zvyšuje percentuálna výška pre výpočet vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu. Minimálne výživné sa v súčasnosti stanovuje ako 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime, t. j. zo sumy 93,61 €, čomu zodpovedá suma minimálneho výživného vo výške 28,08 € mesačne.

Predkladaný návrh zákona preto stanovuje percentuálnu hranicu pre určenie vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu na úroveň 50% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime, t. j. na sumu vo výške 46,81 € mesačne. Oproti súčasnej právnej úprave tak vyživovacia povinnosť rodiča na jeho dieťa vzrastie o 18,73 €.

K bodu 2

Prechodné ustanovenia majú za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Prechodné ustanovenia upravujú časovú hranicu rozhodnú pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu a s tým spojeného prípadného omeškania s plnením danej povinnosti.

K Čl. II

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. II bodom 8 návrhu zákona (§ § 192a ods. 1).

K bodu 2

Podľa § § 192a ods. 1 návrhu zákona sa stáva príslušný orgán podľa osobitného predpisu vo veciach náhradného výživného (príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

4

SR, ďalej len „úrad práce“) účastníkom konania. Postupom podľa § 192a ods. 1 a 4 návrhu zákona dochádza k prechodu práv vyplývajúcich z exekučného konania na úrad práce, keďže exekútor vypláca vymožené plnenie úradu práce a nie oprávnenej osobe (alebo len čiastočne), a to v prípadoch, ak oprávnená osoba poberá náhradné výživné od úradu práce.

Zmyslom úpravy je odbremeniť oprávnenú osobu (zvyčajne matku maloletého dieťaťa) od povinnosti vracať náhradné výživné v prípadoch, ak je vymožené výživné od povinného v exekučnom konaní vo výške preddavkovo vyplateného náhradného výživného, čím sa zároveň zjednodušujú procesy.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. II bodom 8 návrhu zákona, keďže sa v § 192a ods. 1 návrhu zákona upravuje povinnosť oprávnenej osoby oznámiť poskytovanie náhradnému výživnému exekútorovi.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. II bodom 8 návrhu zákona. V navrhovanej úprave sa pripája dôvetok „ak tento zákon neustanovuje inak“, vzhľadom na prednostné uspokojovanie nárokov náhradného výživného, ak sa oprávnenému poskytuje.

K bodu 5

Vzhľadom na stanovenie ďalšej osoby príslušnej na vyplácanie vymoženej pohľadávky na výživnom podľa § 192a ods. 1 návrhu zákona, sa upravuje povinnosť exekútora vyčísliť výšku vymoženého plnenia pre úrad práce.

K bodu 6

Upravuje sa priorita zrážok zo mzdy v prípade, ak sa v konaní uplatňuje postup podľa § 192a ods. 1 návrhu zákona.

K bodu 7

Upravuje sa priorita uspokojovania pohľadávok pri exekúcii predajom nehnuteľnosti v prípade, ak sa v konaní uplatňuje postup podľa § 192a ods. 1 návrhu zákona.

K bodu 8

V samostatnom ustanovení sa upravuje priorita uspokojenia pri vymáhaní pohľadávky na výživnom. Podľa neho môže pri vymáhaní pohľadávky na výžinom dochádzať k dvom situáciám:

a)náhradné výživné v zmysle zákona o náhradnom výživnom vyplácané nie je, v takom prípade má prioritu použitie prijatého plnenia na bežné výživné (Čl. II, bod 4, § 60 ods. 3 návrhu zákona),

5

b)náhradné výživné v zmysle zákona o náhradnom výživnom vyplácané je, v takom prípade sa prijaté plnenie použije na uhradenie pohľadávky na náhradnom výživnom a zvyšné plnenie na bežné výživné.

Zachováva sa oznamovacia povinnosť oprávnenej osoby vo vzťahu k poskytovaniu náhradného výživného exekútorovi. S tým súvisia ďalšie povinnosti a postupy exekútora, ktoré je povinný vykonať vo vzťahu k úradu práce ako poskytovateľovi náhradného výživného, keďže sa v zmysle navrhovaného ustanovenia na tieto účely stáva účastníkom konania (v zmysle § 35 ods. 1 exekučného poriadku iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon). Úrad práce tak získava nové postavenie v exekučnom konaní, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy (zasielanie správ v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku), avšak vždy len so súhlasom oprávneného, ktorý možno kedykoľvek odvolať najskôr ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo exekútorovi takéto odvolanie súhlasu doručené.

Medzi prvé úkony exekútora po oznámení poberania náhradného výživného patrí výzva adresovaná úradu práce. Na základe nej je úrad práce povinný oznámiť exekútorovi výšku preddavkovo poskytnutého náhradného výživného oprávnenej osobe a to ku dňu, v ktorom toto oznámenie učinil. Súčasťou oznámenia je označenie bankového spojenia. Následne o výške preddavkovo poskytnutého náhradného výživného exekútor informuje oprávneného aj povinného. Exekútor zisťuje poskytovanie náhradného výživného a jeho aktuálnu výšku v priebehu celého exekučného konania.

Zmyslom právnej úpravy je poskytnúť prijaté plnenia vymožené na pohľadávku na výživnom prioritne na náhradné výživné, ktoré bolo podľa zákona o náhradnom výživnom poskytnuté oprávnenej osobe, čím sa zjednoduší proces a odbremení oprávnená osoba od vracania vymoženého výživného naspäť úradu práce vo výške preddavkovo poskytnutého náhradného výživného.

Pri samotnom vyplácaní prijatých plnení sa v zmysle účelu úpravy (odbremenenie oprávnenej osoby) uhrádza najskôr suma preddavkovo vyplateného náhradného výživného, a to buď v úplne alebo čiastočne. Ak ide len o čiastočné plnenie a zvyšok sumy náhradného výživného nie je úradu práce poukázaný, stáva sa pohľadávkou voči povinnému (Čl. III bod 4 návrhu zákona). Pohľadávkou povinného voči úradu práce sa suma náhradného výživného stáva v zmysle zákona aj bez ohľadu na výsledok zúčtovania medzi bežným výživným a náhradným výživným, a to z dôvodu, aby mohol mať úrad práce v exekučnom konaní postavenie účastníka konania, v prospech ktorého sa vymožená suma poukazuje na úhradu náhradného výživného poskytnutého oprávnenému úradom práce. V situácii, ak vymožené plnenia prevyšujú sumu preddavkovo poskytnutého náhradného výživného, exekútor ich poukazuje oprávnenej osobe ako vymožené výživné, pričom vymožená suma zostáva oprávnenej osobe a nie je potrebné z nej vracať náhradné výživné úradu práce, pretože tak učinil exekútor v exekučnom konaní vo výške rozdielu medzi výškou preddavkovo poskytnutého náhradného výživného a výškou výživného.

6

Postup podľa tretej hlavy je podmienený súhlasom oprávnenej osoby, čím sa zabezpečuje dôsledná ochrana jej práv a právom chránených záujmov. Oprávnená osoba oznamuje súhlas exekútorovi v lehote do 15 dní od doručenia oznámenia, pričom udelený súhlas môže byť kedykoľvek odvolaný, a to najskôr ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo exekútorovi takéto odvolanie súhlasu doručené. V takom prípade exekútor vymáha len bežné výživné a v prípade náhradného výživného sa uplatňuje postup podľa Čl. III bodu 4, § 10a ods. 4 až 7 návrhu zákona.

K bodu 9

Prechodné ustanovenie majú za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Podľa neho sa exekučné konania začaté pred 1. augustom 2019 dokončia podľa predpisov účinných do 31. júla 2019, t. j. vymožené pohľadávky na výživnom sa budú na náhradné výživné poskytovať až v exekučných konaniach, ktoré začali po 1. auguste 2019.

K Čl. III

K bodom 1 a 2

Platná právna úprava zákona o náhradnom výživnom stanovuje hranicu pre výšku náhradného výživného v sume určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohode, najviac vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Výška životného minima pre nezaopatrené dieťa je od 1.7.2018 do 30.6.2019 určená sumou 93,61 € mesačne, t. j. maximálna hranica vyplácaného náhradného výživného je 112,33 € mesačne. Vzhľadom na zvyšovanie životných nákladov sa navrhuje zvýšiť túto hranicu na dvojnásobok, t. j. na sumu 187,22 € mesačne. Rovnako sa zvyšuje hranica aj v prípade, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške (§ 4 ods. 2 zákona o náhradnom výživnom).

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. III bodom 4 (§ 10a) a Čl. II návrhu zákona.

K bodu 4

V § 10a sa vkladajú nové odseky 1 až 3, ktoré reflektujú na právnu úpravu Čl. II bodu 8 (§ 192a) návrhu zákona a upravujú práva a povinnosti úradu práce v prípade vracania náhradného výživného vymoženého v exekučnom konaní.

7

Úradu práce sa ukladá povinnosť predložiť potvrdenie o výške preddavkovo poskytnutého náhradného výživného oprávnenej osobe ku dňu vydania tohto dokladu, a to v lehote do 8 dní od doručenia výzvy súdneho exekútora. Súčasťou potvrdenia je označenie bankového spojenia, na ktoré má byť vymožené plnenie poukázané. Následne súdny exekútor pri vyplácaní vymožených plnení postupuje podľa Exekučného poriadku.

Cieľom úpravy je zjednodušenie procesov a odbremenenie oprávnenej osoby od prijatia výživného a následného vrátenia preddavkovo poskytnutého náhradného výživného. Ak výška vymoženého plnenia nedosahuje výšku preddavkovo poskytnutého náhradného výživného a exekučné konanie je ukončené, rozdiel medzi výškou vymoženého plnenia poukázanému úradu a výškou preddavkovo poskytnutého náhradného výživného je pohľadávkou voči povinnej osobe podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, jeho hodnota je určená alebo určiteľná a dlžník je známy).

Ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak sa v exekučnom konaní z určitých dôvodov neuplatnil postup podľa odsekov 1 až 3 (napr. aj z dôvodu neudelenia súhlasu oprávneným), postupuje sa podľa odsekov 4 až 7, v ktorých sa preberá súčasná právna úprava.

K bodu 5

Prechodné ustanovenie majú za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Podľa neho pohľadávka, ktorá vznikla z poskytnutého náhradného výživného do 31. júla 2019, sa vymáha podľa zákona účinného do 31. júla 2019. S prihliadnutím na znenie prechodného ustanovenia Čl. II bodu 9 (§ 243n Exekučného poriadku) sa vymožené pohľadávky na výživnom budú na náhradné výživné poskytovať až v exekučných konaniach, ktoré začali po 1. auguste 2019.

K Čl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2019, a to so zohľadnením legisvakančnej lehoty.

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

9

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona zvyšuje percento, na základe ktorého sa zisťuje suma vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný v minimálnom rozsahu poskytovať každý rodič svojmu dieťaťu. Doterajších 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

predpisu sa zvyšuje na 50% zo sumy životného minima, čo predstavuje zvýšenie zo súčasných 28,08 €

mesačne na sumu 46,81 € mesačne. Povinný výdavok rodiča teda vzrastie o 18,73 €, čomu zároveň

zodpovedá zvýšenie príjmu na dieťa druhému rodičovi, ak spolu rodičia nežijú. Predpokladá sa, že

výživné rodiča, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, je vyššie ako tzv. minimálne výživné. To

predstavuje jednak pozitívny a jednak negatívny dopad na hospodárenie obyvateľstva.

Návrhom zákona sa zvyšuje maximálna hranica vyplácaného náhradného výživného z 1,2 násobku na dvojnásobok životného minima pre nezaopatrené dieťa, čo bude mať negatívny vplyv na rozpočet

10

verejnej správy. Zároveň sa zjednodušuje proces vracania náhradného výživného, a to priamo v exekučnom konaní, čo predstavuje vyššiu mieru návratnosti preddavkovo poskytnutého náhradného výživného, a teda sa predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. S ohľadom na absenciu údajov o budúcich exekučných konaniach a vymožených plneniach nie je možné vypočítať rozdiel medzi negatívnym a pozitívnym vplyvom na rozpočet verejnej správy, a teda ho ani s presnosťou vyčísliť. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.