DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu ústavného zákona je zlepšiť spoluprácu NR SR s vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) v európskych záležitostiach pri vypracovávaní stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie (ďalej len „EÚ“) vládou a ich schvaľovaní NR SR predtým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov EÚ, a to tak, že sa optimalizujú doterajšie lehoty na vypracovanie týchto stanovísk v prospech vlády, avšak zároveň ich nevypracovanie alebo nepredloženie na schválenie NR SR je sankcionované v podobe povinnosti člena vlády vyjadriť na rokovaní zástupcov vlád členských štátov EÚ k takýmto návrhom aktov EÚ negatívne stanovisko, čím sa posilňuje postavenie NR SR v tomto procese. Súvisiace zmeny a doplnenia sú navrhnuté aj v novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá sa predkladá súčasne s týmto návrhom ústavného zákona.

Platné znenie ústavného zákona v čl. 2 ods. 4 nepriamo ustanovuje povinnosť člena vlády zasielať NR SR, ktorá si na tento účel si zriadila Výbor NR SR pre európske záležitosti návrhy stanovísk Slovenskej republiky v lehote do dvoch týždňov pred samotným rokovaním v Rade Európskej únie (ďalej len „Rada“). Prax je však taká, že táto lehota sa dodržiava len v ojedinelých prípadoch a neraz sa stáva, keď člen vlády vôbec nezašle VEZ návrh stanoviska Slovenskej republiky, hoci ho vyjadrí na rokovaní Rady.

Súčasný systém spolupráce medzi NR SR a vládou nie je nastavený dobre, pretože objektívne nie je možné dodržať stanovené lehoty na vypracovanie stanovísk Slovenskej republiky vládou a ich predloženie NR SR, a to najmä z dôvodu, že program rokovaní jednotlivých formácií Rady sa definitívne upresňuje až v čase jedného týždňa pred samotným zasadnutím, kedy sú dostupné aj všetky materiály, ktoré môžu byť NR SR zaslané a na podklade ktorých je možné kvalifikovane zaujať aj stanovisko NR SR. Preto sa v návrhu ústavného zákona mení pôvodná lehota dvoch týždňov na päť pracovných dní.

Platné znenie ústavného zákona tiež neupravuje situáciu, ak vláda alebo jej poverený člen si nesplní povinnosť zaslať výboru návrh stanoviska Slovenskej republiky v ústavnej lehote, prípadne čo sa stane, ak nedôjde vôbec k zaslaniu takéhoto stanovisko, čo možno vo vzťahu k NR SR považovať za nevyvážené najmä z dôvodu, že nečinnosť NR SR v tomto smere ústavný zákon upravuje. Preto sa zavádza už spomenutá sankcia v podobe vyjadrenia negatívneho stanoviska Slovenskej republiky na rokovaní Rady k návrhu aktu EÚ. Súčasne

sa zavádza poistka pre prípad nečinnosti NR SR v podobe viazanosti člena vlády tým návrhom stanoviska, ktoré vláda vypracovala, ale NR SR sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadrila.

Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s prijatím Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, a to tak, že sa už používa len pojem Európska únia.

K bodu 3

Návrhom ústavného zákona sa skracuje doterajšia dvojtýždňová lehota, v ktorej má vláda alebo poverený člen vlády predkladať NR SR návrhy stanovísk Slovenskej republiky, na päť pracovných dní pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov EÚ. Platné znenie ústavného zákona síce nepriamo určuje vláde lehotu na predkladanie návrhov týchto stanovísk NR SR pred ich prerokovaním v Rade, táto však nebola dlhodobo aj z objektívnych príčin dodržiavaná. Neraz sa však stalo, že návrhy stanovísk Slovenskej republiky neboli NR SR vládou zasielané vôbec, čo však už bolo spôsobené subjektívnymi faktormi na strane príslušného člena vlády a jeho ministerstva (napr. neznalosť takejto povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona) alebo nedostatočnou mierou koordinácie týchto záležitostí zo strany Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Keďže prax ukázala, že doterajšiu dvojtýždňovú lehotu nie je často možné objektívne dodržať, je potrebné nájsť také riešenie, ktoré zabezpečí dostatočný časový priestor na informovanie NR SR o návrhoch stanovísk Slovenskej republiky a súčasne prihliadne na skutočnosť, že program zasadnutia Rady sa definitívne spresňuje týždeň pred samotným zasadnutím, pričom v tomto čase sú dostupné už všetky dokumenty, ku ktorým má príslušný člen vlády na zasadnutí Rady zaujať stanovisko za Slovenskú republiku.

Keďže harmonogram jednotlivých zasadnutí Rady je vždy známy v dostatočne dlhej lehote vopred, predseda VEZ má možnosť plánovať jeho jednotlivé zasadnutia tak, aby sa členovia tohto výboru NR SR stihli vyjadriť k návrhu stanoviska Slovenskej republiky predloženého na rokovanie VEZ vládou.

K bodu 4

V platnom znení ústavného zákona existuje výlučne sankcia pre NR SR v prípade, pokiaľ k návrhom stanovísk Slovenskej republiky predloženým vládou nezaujme VEZ žiadne stanovisko. Z hľadiska vyváženosti spolupráce medzi NR SR a vládou v európskych záležitostiach však chýba sankcia pre prípad, pokiaľ by vláda alebo poverený člen vlády nepredložil návrh takéhoto stanoviska k návrhu právne záväzného aktu alebo iného aktu EÚ v lehote stanovenej ústavným zákonom.

Preto sa v návrhu ústavného zákona navrhuje, aby v prípade, ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží NR SR návrh stanoviska Slovenskej republiky do piatich pracovných

dní pred rokovaním Rady, člen vlády bude povinný vyjadriť negatívne stanovisko Slovenskej republiky na jej rokovaní, čo možno považovať za primeranú sankciu v dôsledku ktorej sa nielen posilní postavenie NR SR v tomto procese, ale aj motivuje vláda k riadnemu plneniu svojich povinností vyplývajúcich jej z ústavného zákona.

K bodu 5

Nemožno vylúčiť, že vláda alebo poverený člen vlády si splní svoju povinnosť a predloží v lehote stanovenej ústavným zákonom návrh stanoviska Slovenskej republiky NR SR, ale z dôvodu, že NR SR sa prostredníctvom VEZ k tomuto stanovisku ani deň pred rokovaním Rady nevyjadrí, resp. neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, a člen vlády sa ocitne v situácii, v ktorej si nebude istý, aké je vlastne stanovisko Slovenskej republiky k návrhu právne záväzného aktu alebo iného aktu EÚ. V takomto prípade sa navrhuje, aby bol člen vlády viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky, ktoré vláda vypracovala a predložila NR SR.

K bodu 6

Navrhovaná úprava bezprostredne súvisí s čl. I bodom 4 tohto návrhu ústavného zákona. Keďže vyjadrenie negatívneho stanoviska člena vlády na rokovaní zástupcov vlád členských štátov EÚ má podobu sankcie za nesplnenie si povinnosti vlády voči NR SR, neprichádza do úvahy možnosť, aby sa člen vlády mohol na uvedenom rokovaní odchýliť od stanoviska Slovenskej republiky schváleného NR SR, t.j. v tomto prípade negatívneho stanoviska vyplývajúceho priamo z ústavného zákona, a to ani v nevyhnutnom prípade a ani so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky. Navrhovanú právnu úpravu je potrebné vnímať tak, že záujmy Slovenskej republiky v tomto procese zabezpečuje primárne NR SR, ktorá vyslovuje dôveru vláde, a preto by vláda nemala mať prospech z nesplnenia si svojej povinnosti, ktorá jej vyplýva z ústavného zákona.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu ústavného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. augusta 2019.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie

3. Predmet návrhu ústavného zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článkoch 5, 12, 48 ods. 7 a 69 Zmluvy o Európskej únii a v článkoch 10 ods. 2, 69, 76, 289, 290, 352 a 353 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj v Protokole č. 1 a v Protokole č. 2 (najmä články 6, 7 a 8 – tzv. žltá, oranžová a červená karta národného parlamentu) k tejto zmluve,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) bezpredmetné,

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie

úplný.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

bezpredmetné