zdravotnej starostlivosti ako špecifickej služby, resp. pozostalých po týchto osobách,
-zaviesť príslušnosť súdov v sporoch o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
-zaviesť príslušnosť súdov v sporoch o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci,
-upraviť konanie vo veci žaloby o náhrade škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tak, aby mal pacient, resp. pozostalí postavenie slabšej strany sporu,
-upraviť konanie vo veci žaloby o náhrade škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci,
-oslobodiť pacienta, resp. pozostalých od platenia poplatkov v súdnych konaniach o náhrade škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci a v konaní o náhrade škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti alebo vznikli v súvislosti s nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti.
Spory o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sú osobitne citlivou a na odbornosť náročnou agendou. Už z hľadiska tohto kritéria je odôvodnené presunúť ju, z hľadiska príslušnosti, na okresné súdy v sídlach troch krajských súdov tak, ako sa to navrhuje v návrhu zákona. K odbornej náročnosti pristupuje aj hľadisko objektívnosti rozhodovania – a to tak objektívnej, ako aj subjektívnej z hľadiska žalobcu.
Navrhovaná úprava - zmena miestnej príslušnosti v zmysle jej prenesenia na 3 okresné súdy v sídle krajských súdov okrem potrebnej objektívnosti a zvýšenia jej záruk aj z hľadiska „seen to be done“, tiež sústredí rozhodovanie o vysoko špecifickej problematike tzv. „medicínskych sporov“ na malý počet okresných súdov, čím sa stane ich špecifickou agendou.
Zmena miestnej príslušnosti súdov by mala prispieť ku skvalitneniu rozhodovania v dôsledku sústredenia špecializovanej agendy na malom počte súdov, de lege ferenda aj s možnou špecializáciou sudcov na túto oblasť práva a rozhodovania. Obdobnú špecializáciu súdov zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov pozná, napr. v zmenkových sporoch (§ 22), pracovnoprávnych sporoch (§ 23), sporoch z rozhodcovského konania (§ 28) a pod. Zároveň je potrebné prihliadať na to, že žalobca môže byť súčasne obeťou trestného činu podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov so svojimi špecifickými potrebami a zákonnými oprávneniami ochrany obete. V tejto súvislosti je nesporne jednoduchšie vytvoriť potrebné podmienky ochrany obetí pred sekundárnou viktimizáciou na troch súdoch, s perspektívou koncentrovaného využitia (najmä priestorových a technických) podmienok, než vytvárať ich na všetkých súdoch prejednávajúcich civilnú agendu.
Prejednanie nároku na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu tým istým súdom, ktorý škodu spôsobil, nemôže byť materiálnym naplnením práva účastníka konania „domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde“ v zmysle dikcie čl. 46 ods. 1