DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Zuzana Šebová, Boris Kollár, Milan Krajniak, Petra Krištúfková, Peter Pčolinský, Adriana Pčolinská, Peter Štarchoň, Ľudovít Goga.
Zdravotná starostlivosť je v prevažnej časti uhrádzaná zo zdrojov zdravotného poistenia poistencom zdravotnej poisťovne. Niet pochýb o tom, že v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti je pacient spotrebiteľom tejto služby a zdravotnícke zariadenie dodávateľom tejto služby, pričom ide o službu platenú (či z verejných zdrojov, alebo u privátnych poskytovateľov priamou úhradou). Na rozdiel od spotrebiteľa, zamestnanca a pod., ktorým zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov postavenie slabšej strany sporu priznáva, spotrebitelia zdravotnej starostlivosti nemajú postavenie slabšej strany sporu, teda nepožívajú zvýšený stupeň ochrany ak vo veci poškodenia zdravia, resp. úmrtia nekonali orgány činné v trestnom konaní. Taktiež nie chránení ex offo povinnosťou súdu vykonať dôkazy aj bez návrhov strán sporu a diskriminovaní aj v možnosti predkladať dôkazy až do vyhlásenia dokazovania za skončené.
Žalobcovia vo veci poškodenia zdravia, resp. úmrtia taktiež nie oslobodení od platenia súdneho poplatku, na rozdiel od zamestnanca, spotrebiteľa, teda ani od povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazov. Považujeme to za diskriminačné, pretože bez akýchkoľvek pochybností je pacient spotrebiteľom služby (poskytovanie zdravotnej starostlivosti), aj keď nie prostredníctvom štandardného systému "formulárová zmluva - spotrebiteľský úver alebo dodanie služby či tovaru spotrebného charakteru."
Pacient, resp. pozostalí po pacientovi nie v súdnom konaní o náhrade škody a nemajetkovej ujmy oslobodení od súdneho poplatku, slabšou stranou sporu a chránení minimálne na úrovni spotrebiteľa. Oslobodenie od súdneho poplatku sa v súčasnej dobe vzťahuje len na obete (pozostalých po obetiach) trestného činu. Ak nebolo podané trestné oznámenie a nárok sa rieši len v občianskoprávnej rovine, najčastejšie s oporou o výsledky dohľadového konania, vzniká nerovné postavenie pozostalých z hľadiska povinnosti platiť súdny poplatok.
Cieľom návrhu zákona je
-odstrániť existujúcu výraznú nerovnováhu medzi stupňom ochrany spotrebiteľa a stupňom ochrany osoby poškodenej v súvislosti s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti ako špecifickej služby, resp. pozostalých po týchto osobách,
-zaviesť príslušnosť súdov v sporoch o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
-zaviesť príslušnosť súdov v sporoch o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci,
-upraviť konanie vo veci žaloby o náhrade škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tak, aby mal pacient, resp. pozostalí postavenie slabšej strany sporu,
-upraviť konanie vo veci žaloby o náhrade škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci,
-oslobodiť pacienta, resp. pozostalých od platenia poplatkov v súdnych konaniach o náhrade škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci a v konaní o náhrade škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti alebo vznikli v súvislosti s nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti.
Spory o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti osobitne citlivou a na odbornosť náročnou agendou. z hľadiska tohto kritéria je odôvodnené presunúť ju, z hľadiska príslušnosti, na okresné súdy v sídlach troch krajských súdov tak, ako sa to navrhuje v návrhu zákona. K odbornej náročnosti pristupuje aj hľadisko objektívnosti rozhodovania – a to tak objektívnej, ako aj subjektívnej z hľadiska žalobcu.
Navrhovaná úprava - zmena miestnej príslušnosti v zmysle jej prenesenia na 3 okresné súdy v sídle krajských súdov okrem potrebnej objektívnosti a zvýšenia jej záruk aj z hľadiska „seen to be done“, tiež sústredí rozhodovanie o vysoko špecifickej problematike tzv. „medicínskych sporov“ na malý počet okresných súdov, čím sa stane ich špecifickou agendou.
Zmena miestnej príslušnosti súdov by mala prispieť ku skvalitneniu rozhodovania v dôsledku sústredenia špecializovanej agendy na malom počte súdov, de lege ferenda aj s možnou špecializáciou sudcov na túto oblasť práva a rozhodovania. Obdobnú špecializáciu súdov zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov pozná, napr. v zmenkových sporoch 22), pracovnoprávnych sporoch 23), sporoch z rozhodcovského konania 28) a pod. Zároveň je potrebné prihliadať na to, že žalobca môže byť súčasne obeťou trestného činu podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov so svojimi špecifickými potrebami a zákonnými oprávneniami ochrany obete. V tejto súvislosti je nesporne jednoduchšie vytvoriť potrebné podmienky ochrany obetí pred sekundárnou viktimizáciou na troch súdoch, s perspektívou koncentrovaného využitia (najmä priestorových a technických) podmienok, než vytvárať ich na všetkých súdoch prejednávajúcich civilnú agendu.
Prejednanie nároku na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu tým istým súdom, ktorý škodu spôsobil, nemôže byť materiálnym naplnením práva účastníka konania „domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde“ v zmysle dikcie čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, a to ani vtedy, keď takýto nárok prejednáva iný sudca toho istého súdu. Takýto postup nie je ani v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nespĺňa ani kritérium účinného prostriedku nápravy.
V tejto súvislosti poukazujeme na doktrínu Európskeho súdu pre ľudské práva Justice must not only be done, but must be seen to be done,” teda spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná. Ak ten istý súd, ktorého postup sa v žalobe o náhradu škody nesprávnym úradným postupom namieta, rozhoduje o tejto náhrade, nemôže sa (z pohľadu žalobcu, občana, poškodeného) spravodlivosť javiť, že je reálne poskytovaná.
Namietaný postup určenia miestnej príslušnosti nemá v slovenskom právnom a správnom systéme obdobu v štruktúre sťažnostnej a zodpovednostnej agendy v ostatných oblastiach života, keď v žiadnej inej oblasti nemôže o zodpovednosti za nesprávnosť a nezákonnosť rozhodovať ten istý (miestne a vecne príslušný) orgán, ktorý sa sám nesprávneho konania dopustil alebo nezákonné rozhodnutie vydal.
Z vyššie uvedených príčin existuje dôvodná pochybnosť o tom, či určenie miestnej príslušnosti súdu v sporoch vedených podľa zákona č. 514/2003 Z .z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, ako je v súčasnej dobe procesne nastavený, je súladný s právom strany sporu na spravodlivé prejednanie veci pred nezávislým a nestranným súdom SR alebo či je neprípustným excesom z dôvodu rozporu s právom na prejednanie veci nestranným súdom a právom na účinný prostriedok nápravy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Prijatie návrhu zákona nemá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty samosprávnych krajov a rozpočty obcí. Vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy, ktoré uvedené v doložke vplyvov, nemá vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa stanoviť osobitná miestna príslušnosť súdov pri konaniach vo veci náhrad škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vo veci náhrad za náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci.
K bodu 2
Stanovuje sa príslušnosť súdov v sporoch o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vo veci náhrad za náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci.
K bodu 3
Upravuje sa konanie vo veci žaloby o náhrade škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a konanie vo veci žaloby o náhrade škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci.
Čl. II
Navrhuje sa upraviť zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov tak, aby boli do oslobodenia od platenia poplatkov zaradené aj súdne konania o náhrade škody a nemajetkovej ujmy pri výkone verejnej moci a súdne konania o náhrade škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti alebo vznikli v súvislosti s nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti.
Čl. III
Ustanovuje sa účinnosť zákona dňom 1. augusta 2019.