1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,návrh zákona“).
Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2018, v rámci ktorého bolo predkladateľovi zákona uložené vyhodnotiť doterajšiu právnu úpravu z hľadiska jej dopadov, ako aj s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax rešpektujúc požiadavky uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2018 – 2020.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je v reakcii na vyhodnotenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora vykonať korekcie právnej úpravy tak, aby bol zachovaný jej účel vymedzený Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a zároveň, aby došlo k vyváženiu právnej úpravy tak, aby sa odbúrala zbytočná administratívna záťaž tam, kde je to účelné. pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa predkladateľ v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy po schválení zákona. Predkladaný návrh zákona je výsledkom vyše dvojročnej aplikácie zákona a zohľadňujú sa v ňom poznatky aplikačnej praxe, či zo strany verejného sektora, partnerov verejného sektora alebo oprávnených osôb.
Reálne dopady pôvodne schváleného zákona začali byť pre aplikačnú prax zrejmé momentom účinnosti výslednej podoby zákona schválenej parlamentom. V tejto súvislosti možno konštatovať, že v rámci legislatívneho procesu pôvodného zákona neboli na strane adresátov vždy dostatočným spôsobom zohľadnené a vyhodnotené jeho možné dopady, čo v praxi viedlo k tomu, že zákon dopadá aj na transakcie, pri ktorých to nie je účelné alebo legitímne. od prvých dní účinnosti zákona bol predkladateľ konfrontovaný s otázkami subjektov aplikačnej praxe (partneri verejného sektora, verejný sektor, oprávnené osoby) týkajúcimi sa výkladu právnej úpravy tam, kde sa táto nejavila jednoznačnou, ako aj otázkami technického charakteru súvisiacimi s elektronickými službami registra partnerov verejného sektora. Všetky tieto otázky, resp. nezrovnalosti predkladateľ priebežne rieši metodickým usmerňovaním, čo viedlo k ustáleniu niektorých otázok a postupov v praxi. Tam, kde sa tak nestalo, stali sa vzniknuté problémy vhodnou základňou pre obsahové vymedzenie predkladaného návrhu zákona.
Z hľadiska obsahu zmien návrhu zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín. V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré podriadené režimu zákona. V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora, pričom vo výsledku dochádza k faktickému zúženiu sledovaných transakcií a tým aj zaťaženia partnerov verejného sektora na zmysluplný a spravodlivý rozsah. Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu, ktoré sa prejavujú v zmenách registračného konania a súvisiacich konaní. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace či vyvolané.
2
Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, snahou predkladateľa je vhodné vyváženie právnej úpravy z pohľadu verejného záujmu a záujmov partnerov verejného sektora. Na základe pripomienkového konania predkladateľ čiastočne zredukoval objem možných administratívnych záťaží (napríklad rozšírenie okruhu zapisovaných údajov do registra, povinná registrácia zmien vo vlastníckej alebo riadiacej štruktúre partnera verejného sektora), precizoval vymedzenie verejného sektora, čím nepriamo dochádza k zúženiu sledovaných transakcií (napríklad vymedzenie verejného podniku), zjednodušil procedúru verifikácie konečných užívateľov výhod (emitenti cenných papierov, dobrovoľná verifikácia, dôsledné uplatňovanie výnimky podľa § 11 ods. 3 zákona), zaviedol materiálny korektív do konania o kvalifikovanom podnete, prehodnotil diskvalifikáciu zo zápisu do registra (skrátenie obdobia diskvalifikácie na dva roky). Na strane druhej však návrh zákona prináša aj nové prvky, ktorých cieľom je posilniť jeho účinnosť a prevenčný charakter zákona (napríklad zavedenie diskvalifikácie zo zápisu do registra).
Účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2019, s výnimkou bodov, ktoré sa týkajú informačných systémov, kde je účinnosť navrhovaná od 1. septembra 2019.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, informatizáciu spoločnosti a podnikateľské prostredie; tieto vplyvy detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana .
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 2. 4. 2019, pričom po prerokovaní odporučila návrh upraviť podľa jej pripomienok a na rokovanie vlády predložiť jeho nové, upravené znenie. Návrh zákona bol dňa 15. 4. 2019 predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. Dňa 24. 4. 2019 bol návrh zákona prorokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.
3
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Vláda Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
júl 2018
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
júl 2018
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
marec 2019
2. Definícia problému
Predkladaný návrh zákona reaguje na problémy vzniknuté v aplikačnej praxi v súvislosti s uplatňovaním zákona a ktoré ministerstvo spravodlivosti identifikovalo na základe podnetov dotknutých subjektov - oprávnených osôb, partnerov verejného sektora, subjektov verejného sektora, registrujúceho orgánu i z vlastnej činnosti. Počas účinnosti zákona boli uvedené problémy a nejasnosti právnej úpravy regulované prostredníctvom podávania nezáväzných výkladových stanovísk, vzhľadom na množstvo podnetov a ich obsah ako aj na zachovanie právnej istoty subjektov uplatňujúcich uvedený zákon je potrebné precizovať právnu úpravu vo viacerých oblastiach. V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré podriadené režimu zákona. V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora. Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace, či vyvolané.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom predkladaného návrhu zákona je v reakcii na vyhodnotenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora vykonať korekcie právnej úpravy tak, aby bol zachovaný jej účel vymedzený Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy
4
sa predkladateľ v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy. Predkladaný návrh zákona je výsledkom analýzy vyše ročnej aplikácie návrhu zákona.
4. Dotknuté subjekty
MSSR, oprávnené osoby, partneri verejného sektora, registrujúci orgán, subjekty verejnej správy.
5. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované, pretože vzhľadom na úlohu uloženú v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2018 ktorej obsahom je prijatie návrhu zákona ku ktorému dôjsť v dôsledku vyhodnotenia doterajšej právnej úpravy z hľadiska jej dopadov, ako aj s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax rešpektujúc požiadavky uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 i vzhľadom na množstvo podnetov z aplikačnej praxe, ktoré nemožno riešiť len výkladom uvedeného zákona, niet inej možnosti ako prijať uvedenú novelu zákona.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno Nie
7. Transpozícia práva EÚ
Nie
8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
💧 Áno
Nie
 Čiastočne
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Sociálne vplyvy
 Pozitívne
💧 Žiadne
 Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
 Pozitívne
💧 Žiadne
 Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
💧 Pozitívne
Žiadne
 Negatívne
 Pozitívne
💧 Žiadne
 Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
 Pozitívne
💧 Žiadne
 Negatívne
5
10. Poznámky
V rámci vplyvov predkladateľ identifikoval pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a to v dôsledku toho, že návrh zákona bude vo výsledku znižovať administratívnu záťaž na strane partnerov verejného sektora, pretože zužuje okruh pôsobnosti zákona, a teda aj okruh právnych vzťahov, pri ktorých vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Ide napríklad o fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu s „verejnými podnikmi“, teda so subjektami v ktorých štát v rôznej forme účasť; ďalej fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu s finančnými inštitúciami ako je Slovenská záručná rozvojová banka, Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky či Štátna pokladnica, ďalej správcovia bytových domov, ktorí uzatvárajú zmluvy v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a iné subjekty.
Rovnako sa navrhuje z režimu zákona vyňatie i tých subjektov, ktoré sami verejnými podnikmi ak uzatvárajú zmluvu v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti alebo hlavnej ekonomickej činnosti, teda v takom prípade, ak ide o ich vlastný „core business“.
Taktiež reálne dochádza k zníženiu nákladov pre podnikateľov pri verifikácií zapísaného konečného užívateľa výhod prostredníctvom oprávnených osôb tým, že v návrhu zákona pribúda možnosť vykonať verifikáciu i „dobrovoľne“, t. j. mimo verifikačných udalostí uvedených v § 11 ods. 2, čo v praxi znamená, že verifikácia môže prebiehať na tzv. polročnej báze teda vždy k 31.12, príslušného kalendárneho roka a v polovici kalendárneho roka, nakoľko po vykonaní verifikácie zákon pozná polročné oslobodenie od povinnosti zápisu.
Schválenie návrhu zákona bude vyžadovať úpravu informačného systému registra partnerov verejného sektora vrátane úpravy služieb, ktoré poskytuje. Tieto zmeny si vyžiadajú rozpočtové výdavky, ktoré však rozpočtovo kryté v rámci schválených limitov výdavkov, t. j. bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.
Okrem pozitívnych vplyvov identifikoval predkladateľ i negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Prvý negatívny vplyv súvisí so zmenou vnímania pojmu „vrcholový manažment“. Za členov vrcholového manažmentu partnera verejného sektora sa považujú len štatutárny orgán a jeho členovia. Pokiaľ partner verejného sektora zapisuje týchto fiktívnych konečných užívateľov výhod, musí v rámci prechodného obdobia zabezpečiť zosúladenie zapísaných údajov a teda, ako konečných užívateľov výhod určí len štatutárny orgán a jeho členov, nie prokuristov ani zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Druhý negatívny vplyv súvisí so zavedením zásad podľa ktorých sa posudzujú zmluvy a ich hodnota na účely povinnosti zápisu do registra. Podľa týchto zásad sa napríklad hodnota zmluvy, predmetom ktorej je opakujúce sa plnenie počíta počas celého obdobia trvania zmluvy, nie ako to bolo doteraz len počas jedného kalendárneho roka. Pokiaľ subjekt uzavretú „živú“ zmluvu so štátom, ktorá z neho podľa týchto nových zásad robí partnera verejného sektora, povinnosť zabezpečiť svoj dodatočný zápis do registra do konca novembra roku 2019, avšak len vtedy, ak hodnota plnenia ktorú od účinnosti novely zákona prijať presahuje finančné limity stanovené zákonom. Sankcia za nesplnenie tejto povinnosti je možnosť odstúpenia od zmluvy, prípadne možnosť verejného sektora neplniť, to čo ukladá zmluva dokiaľ povinnosť zápisu nie je splnená.
Okrem vplyvov na podnikateľské prostredie možno identifikovať i pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti tým, že v rámci existujúceho systému dochádza pri zápise partnerov verejného sektora k rozšíreniu možnosti zápisu pre subjekt: fyzická osoba - podnikateľ. K uvedenej zmene dochádza z dôvodu, že doterajšia právna úprava nerozlišovala medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom a fyzické osoby - podnikatelia sa zapisovali ako fyzické osoby, čo spôsobovalo
6
aplikačné problémy najmä pri zápise obchodného mena, keďže prvozápisový formulár pre fyzické osoby obsahuje možnosť zapisovať len údaje meno a priezvisko a nie obchodné meno; to možno zapisovať len pri právnických osobách.
11. Kontakt na spracovateľa
JUDr. Dominika Kardošová, odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, dominika.kardosova@justice.sk
12. Zdroje
Pri výpočte vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzal predkladateľ z údajov nacenenia vypracovaného dodávateľom na základe objednávky navrhovaných zmien v registri partnerov verejného sektora.
Pri určení vplyvov na podnikateľské prostredie vychádza predkladateľ z aktuálnych údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora z údajov o počte zapísaných partnerov verejného sektora a oprávnených osôb.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
I. Úvod: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 10. júla 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony´“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené, a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov a celému materiálu
Komisia žiada predkladateľa opätovne prehodnotiť vplyvy na podnikateľské prostredie. Predkladateľ v materiáli sám uvádza, že materiál tiež „...na jednej strane zvyšuje nároky na partnerov verejného sektora“, no v doložke vybraných vplyvov vyznačil len pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. V zmysle jednotnej metodiky, predkladateľ by sa mal sústrediť na tie časti predkladaného materiálu, pri ktorých dochádza k zvýšeniu/zníženiu nákladov pre podnikateľský sektor. Ako príklad existujúcich negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie v predmetnom materiáli Komisia uvádza:
-Negatívne vplyvy súvisiace s administratívnymi nákladmi vyplývajúcimi z bodu 15 (§4 ods. 2 písm. d), na základe ktorého je podľa navrhovanej právnej úpravy pri konečných užívateľoch výhod zavedená povinnosť uvádzať aj ďalšie údaje (adresu iného pobytu, rodné číslo, druh a číslo dokladu totožnosti a tiež údaj, ktorý zakladá postavenie konečného užívateľa výhod); a tiež z bodu 22 (§9 ods. 2), na základe ktorého vzniká povinnosť informovať nie len o zmenách v zapísaných údajoch o konečnom užívateľovi výhod, ale aj o zmenách v údajoch, ktoré vedené v registri partnerov verejného sektora. S touto zmenou takisto súvisia náklady spojené s odplatou pre oprávnené osoby.
-Negatívne vplyvy súvisiace s administratívnymi nákladmi vyplývajúcimi z bodu 21 (§9 ods. 1), na základe ktorého sa zavádza povinnosť oznamovať registrujúcemu orgánu zmenu údajov o
7
konečných užívateľoch výhod, ako aj iné zmeny týkajúce sa vlastníckej a riadiacej štruktúry partnera verejného sektora, do 60 dní od kedy zmena nastala. K uvedeným zmenám takisto prináleží povinnosť priložiť aktualizovaný verifikačný dokument. S touto zmenou takisto súvisia náklady spojené s odplatou pre oprávnené osoby.
-Možné negatívne vplyvy súvisiace s rozšírením okruhu subjektov o čerpateľov z akýchkoľvek fondov EÚ, v zmysle bodu 2 (§2 ods. 1 písm. a) prvý bod). Súčasne predkladaná formulácia by rozšírila okruh subjektov napríklad o subjekty podnikajúce v poľnohospodárstve, čerpajúce iné než štrukturálne alebo investičné európske fondy.
Komisia preto žiada predkladateľa o vyznačenie negatívnych vplyvov do doložky vybraných vplyvov a ich dopracovanie v rámci analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Do predbežného pripomienkového konania predkladateľ dodatočne zasiela analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, príslušné vplyvy však v materiáli neuvádza. V zmysle koherentnosti materiálu odporúča Komisia zjednotiť jeho jednotlivé časti a správne vyznačiť prítomnosť jednotlivých vplyvov v rámci doložky vybraných vplyvov k tomuto materiálu, ako aj v rámci ostatných častí materiálu.
Predkladateľovi odporúča Komisia dopracovať časť 12. doložky vybraných vplyvov a uviesť zdroje údajov, z ktorých vychádzal.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia odporúča predkladateľovi v časti 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty nie len tieto subjekty menovať, ale tiež určiť ich počet. V tejto časti predkladateľ tiež uvádza len jeden okruh subjektov dotknutých návrhom zákona, ale ten sa dotýka nielen podnikateľov vylúčených z pôsobnosti zákona, ale aj ostatných z pozície partnerov verejného sektora a oprávnených osôb; Komisia preto žiada o ich uvedenie do tejto časti Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, aby bolo zrejmé, že novelou sa nezavádza len táto konkrétna zmena spočívajúca v zmene pôsobnosti zákona.
Komisia odporúča predkladateľovi popísať detailnejšie odbúravanie administratívnej záťaže pre podnikateľov, ktorú tento materiál prináša, a to v časti 3.3.3 Administratívne náklady. Príkladom, kedy dochádza k úprave/odstráneniu existujúcich administratívnych povinností, môžu byť napríklad zmeny, na ktoré predkladateľ poukazuje aj v dôvodovej správe, keď uvádza, že "návrh zákona bude vo výsledku znižovať administratívnu záťaž na strane partnerov verejného sektora, pretože zužuje okruh pôsobnosti zákona, a teda aj okruh právnych vzťahov, pri ktorých vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora."
Predkladateľ uvádza viacero zmien, ktoré zvyšujú, resp. znižujú administratívne náklady podnikateľských subjektov, napr. „...zavádza sa povinnosť oznamovať registrujúcemu orgánu nielen zmenu údajov o konečných užívateľoch výhod, ale aj akékoľvek zmeny vo vlastníckej či riadiacej štruktúre partnera verejného sektora, a to do 60 dní od kedy uvedená zmena nastala, ako aj povinnosť priložiť aktualizovaný verifikačný dokument...“. Komisia žiada o uvedenie týchto nákladov do časti 3.3.3 Administratívne náklady a v prípade, že predkladateľ bude vedieť tieto náklady aj vyčísliť, aj o zaradenie do časti 3.3.4.
V časti 3.3.1 Priame finančné náklady predkladateľ popísal jednotlivé zmeny, ktoré vedú k zníženiu priamych finančných nákladov, ale ani na príklade sa nepokúsil toto zníženie kvantifikovať, a to aj
8
napriek tomu, že disponuje podkladmi pre vyčíslenie subjektov z radov partnerov verejného sektora, ako aj oprávnených osôb. Komisia preto žiada, aby predkladateľ okrem kvalitatívneho popisu zahrnul do tejto časti aj kvantifikáciu zníženia nákladov a uviedol toto číslo aj do časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie.
V časti 3.3.4. Súhrnná tabuľka nákladov regulácie Komisia takisto odporúča predkladateľovi vyčísliť všetky vplyvy, a teda kvantifikovať všetky náklady, ktoré podnikatelia ušetria, resp. ktoré ich táto regulácia bude stáť. Výpočet predkladateľ popíše v rámci jednotlivých druhov nákladov.
Pri vyčíslení je možné pomôcť si kalkulačkou nákladov regulácie, ktorú predkladateľ nájde na nasledujúcom odkaze:
http://www.economy.gov.sk/podnikatelske-prostredie/lepsia-
regulacia/regulacne-zatazenie/kalkulacka-nakladov-regulacie
Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať časť 3.4. analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, popisujúc konkrétnejšie akým spôsobom materiál ovplyvňuje konkurencieschopnosť dotknutých podnikateľských subjektov.
V časti 3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu Komisia predkladateľovi tiež odporúča uviesť dôvody vylúčenia určitých subjektov z pôsobnosti zákona, nakoľko odôvodňuje tieto zmeny práve v súvislosti s konkurencieschopnosťou, napr. registráciou Slovenskej záručnej a rozvojovej banky „...stávajú sa podmienky, za ktorých Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. tieto finančné služby poskytuje reálne menej výhodnými“, ďalej zmena, v rámci ktorej „...sa umožní vykonávanie činnosti oprávnenej osoby aj zahraničným oprávnených osobám, ak vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky“.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Predkladateľ zaslal materiál na PPK 10. júla 2018, pričom v materiáli absentovala analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy. Túto analýzu MF SR obdržalo dodatočne 20. júla 2018, teda krátko pred uplynutím termínu PPK. Komisia upozorňuje, že v takýchto prípadoch je potrebné predĺžiť termín na vypracovanie stanoviska v rámci PPK.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
9
Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania predkladateľ opätovne predložil materiál na záverečné posúdenie, ku ktorému zaujala Komisia dňa 26.3.2019 nasledovné stanovisko:
I. Úvod: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 19. marca 2019 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie vybraných vplyvov materiál: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne vplyvy na informatizáciu.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Predkladateľ nezapracoval niektoré pripomienky k vplyvom materiálu na podnikateľské prostredie uvedené v stanovisku Komisie v rámci predbežného pripomienkového konania a rovnako nebol materiál doplnený v zmysle záverov z rozporového konania k pripomienkam vzneseným zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k vplyvom na podnikateľské prostredie v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Z tohto dôvodu Komisia uplatňuje nasledujúce pripomienky, resp.:
-Komisia opätovne žiada v časti 3.2 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie o podrobné spracovanie vyhodnotenia konzultácií v zmysle bodu 5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, pokiaľ ide o výsledky konzultácií s jednotlivými podnikateľskými subjektmi. Formuláciu „Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky výsledky týchto konzultácií dôsledne vyhodnotilo a následne v potrebnej miere vyjadrilo v návrhu zákona.“ nemožno považovať za vyhodnotenie výsledkov konzultácií, pretože nie je zrejmé, ktoré pripomienky zúčastnených subjektov boli do návrhu materiálu zapracované a pri ktorých sa tak, naopak, nestalo;
-Komisia opätovne žiada o dopracovanie bodu 3.3 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a o dôsledné zapracovanie stanoviska Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov z 25. júla 2018, najmä pokiaľ ide o doplnenie vplyvov materiálu v časti 3.3.3 Administratívne náklady a kvantifikáciu priamych finančných nákladov a administratívnych nákladov minimálne ako modelového príkladu na jedného podnikateľa. Výsledky kvantifikácie Komisia žiada uviesť do častí 3.3.1., 3.3.3. a 3.3.4. analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Komisia zároveň žiada predkladateľa aby v časti 3.3.4. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie doplnil vyčíslenie zmien aspoň na jeden podnikateľský subjekt, a to tak pozitívnych v podobe odpadnutia/liberalizácie povinností (napr. zápisu do registra partnerov verejného sektora či dobrovoľná verifikácia) ako aj negatívnych v podobe pribudnutia/sprísnenia povinností (napr. aplikácia nových zásad hodnotenia zmluvy či prepis konečného užívateľa výhod v súlade s novou definíciou). K výpočtu úspor či nákladov jednotlivých úkonov Komisia odporúča použiť Kalkulačku nákladov regulácie z dielne Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
10
V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je vyčíslený rozpočtovo zabezpečený vplyv v sume 629 420 eur na rok 2018. Predmetná analýza vplyvov je totožná s analýzou vplyvov, ktorá bola súčasťou materiálu na Medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nakoľko však oproti Medzirezortnému pripomienkovému konaniu dochádza k posunu účinnosti zákona z 1. novembra 2018 na 1. júna 2019, resp. v prípade niektorých ustanovení na 1. septembra 2019, je potrebné aktualizovať analýzu vplyvov na roky 2019 2022. Komisia zároveň berie na vedomie konštatovanie predkladateľa, že finančné krytie návrhu je zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom, ktorý bol predložený na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie „Komisie“, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
Ing. Rastislav Chovanec, PhD.
predseda Komisie
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
11
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2019
2020
2021
2022
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom:
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
102 869,85
0
0
0
v tom: 0EK0C Informačné technológie financované zo ŠR – MS SR
102 869,85
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
102 869,85
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
102 869,85
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
102 869,85
0
0
0
v tom: 0EK0C Informačné technológie financované zo ŠR – MS SR
102 869,85
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
12
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Finančné krytie návrhu je zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh bude implementovať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Predmetný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet v oblasti kapitálových výdavkov na informatiku, a to zmenou v samotnom informačnom systéme Register partnerov verejného sektora v sume 102 869,85 eur za nasledovné činnosti v rozsahu 168 človekodní - zavedenie nového formuláru pre prvozápis fyzickej osoby podnikateľa, pridanie možnosti dobrovoľného overenia identifikácie konečného užívateľa výhod a zákaz zápisu - pridanie kontroly ak subjekt zákaz na zápis do Registra partnerov verejného sektora.
13
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
14
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
102 869,85
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 - 711
102 869,85
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
102 869,85
0
0
0
15
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2019
2020
2021
2022
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
16
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Pôsobnosť zákona sa naďalej vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby, ktoré prijímajú „verejné zdroje“ nad zákonom určené limity a ktoré zároveň nie vylúčené z pôsobnosti zákona. Podľa údajov z registra partnerov verejného sektora k júlu 2018 ide približne o 17 000 subjektov.
Návrhom zákona ovplyvnené i špecifické kategórie podnikateľských subjektov, ktoré sa uchádzajú alebo prijímajú verejné zdroje nad zákonom určený finančný limit a ktoré návrh zákona napriek tomu z dôvodu ich špecifického postavenia alebo predmetu činnosti vyníma z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“).
V zmysle návrhu zákona ide o v rámci podnikateľského sektora o:
- fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu s „verejnými podnikmi“, teda so subjektami v ktorých má štát v rôznej forme účasť,
-fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu s finančnými inštitúciami ako je Slovenská záručná rozvojová banka, Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky, Štátna pokladnica, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity alebo Národná banka Slovenska,
-správcov bytových domov, ktorí uzatvárajú zmluvy v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
-subjekty, ktoré sami „verejnými podnikmi“ ak uzatvárajú zmluvu v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti alebo hlavnej ekonomickej činnosti, teda v takom prípade, ak ide o ich vlastný core business,
-majiteľov finančných nástrojov, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkovala alebo vykonala finančná inštitúcia identifikovaná v návrhu zákona, alebo majitelia finančných nástrojov, ktoré obchodované na regulovanom trhu v rámci Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru,
-poskytovateľov zdravotnej starostlivosti so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky prijímajúcich plnenia od zdravotnej poisťovne.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Konzultácie boli vykonané formou osobných stretnutí uskutočnených v priebehu roka 2017 a začiatku roka 2018 na pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a to so zástupcami: finančného sektora (najmä Slovenská záručná a rozvojová banka, Exportno-importná banka Slovenskej republiky,) so zástupcami „verených podnikov“, teda subjektov v ktorých štát určitú formu účasti (najmä subjekty podnikajúce v sektore energetiky - Eustream, a.s., Stredoslovenská energetika, a.s., ...), ďalej so zástupcami zdravotných poisťovní reprezentujúcimi tak záujmy zdravotných poisťovní ale aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa konzultácií zúčastnili aj združenia podnikateľov, taktiež Ministerstvo spravodlivosti absolvovalo konzultácie so zástupcami Slovenského pozemkového fondu, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky či Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
17
Všetky formy konzultácií viedli zo strany dotknutých subjektov k prezentovaniu potreby úpravy povinnosti zápisu do registra pri podnikateľských subjektoch, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zápisu do registra, ale ktorým v dôsledku povinnosti zápisu do registra vznikajú rôzne neprekonateľné prekážky, ktoré sťažujú alebo znemožňujú ich činnosť. In concreto, stretnutia so zástupcami bankového sektora (Slovenská záručná a rozvojová banka, Eximbanka) sa týkali možnosti vyňatia klientov týchto subjektov v prípade poskytovania špecifických foriem služieb napr. v prípade financovania vývozných a dovozných úverov, v prípade