Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) ustanovuje, že náhradná osobná starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti 47 ods. 1 písm. f)). Rovnako pestúnska starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti (§ 52 ods. 1 písm. f)).
Zákon o rodine pritom neviaže náhradnú osobnú starostlivosť, ani pestúnsku starostlivosť na existenciu manželstva. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (45 ods. 1) aj do pestúnskej starostlivosti 48 ods. 1 a 2) individuálne nezosobášenej osobe, alebo aj iba jednému z manželov (so súhlasom druhého manžela alebo aj bez jeho súhlasu, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou) 46 ods. 1 a 2, resp. § 48 ods. 3), ak táto osoba spĺňa podmienky stanovené zákonom.
Rovnako náhradná osobná starostlivosť, ani pestúnska starostlivosť automaticky nezaniká ani zánikom manželstva, a to v prípade, že manželstvo zanikne smrťou jedného z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej alebo spoločnej pestúnskej starostlivosti. V takom prípade ostane dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo v pestúnskej starostlivosti druhého z manželov 47 ods. 4, resp. § 52 ods. 4).
Súd môže aj v prípade rozvodu rozhodnúť o ponechaní maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti jedného z bývalých manželov, a to v prípade, že rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia (§ § 47 ods. 3, resp. § 52 ods. 3).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súčasná právna úprava predpokladá ako základné pravidlo zánik náhradnej osobnej starostlivosti i pestúnskej starostlivosti rozvodom a ponechanie maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti jedného z bývalých manželov len ako výnimku z tohto základného pravidla. Takáto úprava je podľa názoru predkladateľov návrhu zákona nelogická, nesprávna a problematická.
Nelogickosť súčasnej právnej úpravy spočíva v tom, že zákon neviaže vznik náhradnej osobnej starostlivosti, ani pestúnskej starostlivosti na manželstvo, preto neexistuje dôvod, prečo by takáto starostlivosť mala automaticky zaniknúť rozvodom manželstva manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej starostlivosti. Rovnako takáto starostlivosť nezaniká ani v prípade zániku manželstva smrťou jedného manžela, ale dieťa ostane v starostlivosti druhého z manželov. Nemá preto žiadne logické odôvodnenie, aby v prípade iného spôsobu zániku manželstva (rozvodom) táto starostlivosť automaticky zanikla obom bývalým manželom. V prípade rozvodu je, pochopiteľne, potrebné upraviť, v koho starostlivosti bude maloleté dieťa ponechané a starostlivosť ktorého z bývalých manželov bude zrušená.
Nesprávnosť súčasnej právnej úpravy spočíva v tom, že kým zákon uprednostňuje náhradnú osobnú starostlivosť a pestúnsku starostlivosť pred ústavnou starostlivosťou 54 ods. 1), automatický zánik náhradnej osobnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti rozvodom manželstva vytvára priestor pre to, aby tieto osobné a zákonom uprednostňované formy starostlivosti o maloleté dieťa zanikli a boli nahradené ústavnou starostlivosťou, hoci na to v skutočnosti nie je žiadny reálny dôvod. Analogicky ani pri rozvode rodičov dieťaťa nedochádza k odobratiu dieťaťa rodičom, súd iba určí výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode 24 ods. 1). Dokonca aj v prípade, že sa súd rozhodne ponechať maloleté dieťa v náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti jedného z rodičov, existuje riziko vzniku právneho vákua v postavení maloletého dieťaťa, ak súd nerozhodne o rozvode manželstva a o ponechaní dieťaťa v starostlivosti jedného z bývalých manželov súčasne, ale až následne.
Problematickosť súčasnej právnej úpravy spočíva v tom, že ponechanie maloletého dieťaťa v starostlivosti jedného z bývalých manželov je viazané na návrh bývalého manžela, resp. manžela v rámci rozvodového konania. Rozvádzajúci sa manželia si existencie tejto podmienky nemusia byť vždy dostatočne vedomí, resp. môžu sa o nej dozvedieť dodatočne. V dôsledku toho sa maloleté dieťa môže ocitnúť v právnom vákuu a jeho postavenie je do rozhodnutia súdu o ponechaní alebo neponechaní v osobnej starostlivosti jedného z rodičov nejasné.
Špecifický problém vo vzťahu k pestúnskej starostlivosti spočíva v terminológii zákona, ktorý nehovorí o ponechaní maloletého dieťaťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo v pestúnskej starostlivosti, ale vo vzťahu k obom formám iba o ponechaní dieťaťa „v osobnej starostlivosti“. Existujú prípady, keď osobná starostlivosť býva interpretovaná iba ako náhradná osobná starostlivosť a rozvádzajúci sa, resp. bývalý manžel nemá možnosť požiadať o ponechanie maloletého dieťaťa v pestúnskej starostlivosti, ale je tlačený do náhradnej osobnej starostlivosti. Zmenou pestúnskej starostlivosti na náhradnú osobnú starostlivosť bývalý pestún stráca nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, a to práve v rozvodovom čase, keď v dôsledku rozvodu obvykle klesnú príjmy domácnosti takéhoto manžela, keďže druhý z manželov sa prestane podieľať na výdavkoch domácnosti a nemá voči dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti bývalého manžela vyživovaciu povinnosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa v predloženom návrhu novely zákona o rodine navrhuje, aby rozvod manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti alebo do spoločnej pestúnskej starostlivosti, neznamenal zánik tejto starostlivosti, ale aby súd aj bez návrhu rozhodol, ktorému z bývalých manželov ponechá maloleté dieťa v starostlivosti, ktorej forma sa nebude meniť, a ktorému z bývalých manželov túto starostlivosť zruší. K zrušeniu starostlivosti obom rozvádzajúcim sa manželom by tak prišlo iba v prípade, žeby ani jeden z nich nemal záujem na pokračovaní starostlivosti, alebo v prípade, žeby to bolo z iného dôvodu v záujme maloletého dieťaťa. Schválením zákona príde k obráteniu súčasnej úpravy základným pravidlom sa stane ponechanie dieťaťa v starostlivosti jedeného z bývalých manželov a len ako výnimka bude existovať možnosť zrušenia starostlivosti obom bývalým manželom. Posilní sa tým stabilita vzťahu medzi maloletým dieťaťom a osobou, ktorej bolo zverené do starostlivosti. Takáto zmena je v záujme dieťaťa, pretože mu vytvára lepšie podmienky pre zachovanie citových väzieb a stability výchovného prostredia.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B.Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1 a 2
Navrhuje sa zrušiť jeden zo spôsobov zániku náhradnej osobnej starostlivosti - rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46 (bod 1). Doterajšia úprava, ktorá umožňuje súdu ponechať na návrh jedného z bývalých manželov maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti sa nahrádza povinnosťou súdu určiť, ktorému z bývalých manželov ponechá dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti (bod 2). Druhému z manželov, prípadne obom bývalým manželom (ak ani jeden nemá záujem pokračovať v starostlivosti alebo ak je to v záujme maloletého dieťaťa) súd náhradnú osobnú starostlivosť zruší. V takom prípade pôjde o zánik náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 47 ods. 1 písm. e) - právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
K bodom 3 a 4
Navrhuje sa zrušiť jeden zo spôsobov zániku pestúnskej starostlivosti - rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti (bod 3). Doterajšia úprava, ktorá umožňuje súdu ponechať na návrh jedného z bývalých manželov maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti sa nahrádza povinnosťou súdu určiť, ktorému z bývalých manželov ponechá dieťa v pestúnskej starostlivosti (bod 4). Druhému z manželov, prípadne obom bývalým manželom (ak ani jeden nemá záujem pokračovať v starostlivosti alebo ak je to v záujme maloletého dieťaťa) súd pestúnsku starostlivosť zruší. V takom prípade pôjde o zánik pestúnskej starostlivosti v zmysle § 52 ods. 1 písm. e) - právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti.
K bodu 5
Navrhuje sa doplniť prechodné ustanovenie, ktorým by sa stanovilo, že konania o rozvode, o ktorých súd nerozhodne do konca roka 2016, sa dokončia podľa novej právnej úpravy, ktorá je viac v záujme maloletých detí zverených do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti ako súčasná právna úprava.
K čl. II
Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona od začiatku nasledujúceho kalendárneho roka. Zákon nestanovuje žiadne nové povinnosti fyzickým osobám, ani právnickým osobám, ani orgánom verejnej správy. Zákon síce mení spôsob rozhodovania súdov vo vzťahu k ponechaniu náhradnej osobnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti, ale súdy v zmysle súčasnej právnej úpravy pri rozvode rozhodujú o ponechaní niektorej z týchto foriem starostlivosti, avšak iba na návrh. Táto zmena však z hľadiska činnosti súdov nie zásadná. Vzhľadom na to nie je potrebné stanovovať dlhšiu legisvakačnú dobu od predpokladaného nadobudnutia platnosti zákona.