Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) ustanovuje, že náhradná osobná starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti (§ 47 ods. 1 písm. f)). Rovnako pestúnska starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti (§ 52 ods. 1 písm. f)).
Zákon o rodine pritom neviaže náhradnú osobnú starostlivosť, ani pestúnsku starostlivosť na existenciu manželstva. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (45 ods. 1) aj do pestúnskej starostlivosti (§ 48 ods. 1 a 2) individuálne nezosobášenej osobe, alebo aj iba jednému z manželov (so súhlasom druhého manžela alebo aj bez jeho súhlasu, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou) (§ 46 ods. 1 a 2, resp. § 48 ods. 3), ak táto osoba spĺňa podmienky stanovené zákonom.
Rovnako náhradná osobná starostlivosť, ani pestúnska starostlivosť automaticky nezaniká ani zánikom manželstva, a to v prípade, že manželstvo zanikne smrťou jedného z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej alebo spoločnej pestúnskej starostlivosti. V takom prípade ostane dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo v pestúnskej starostlivosti druhého z manželov (§ 47 ods. 4, resp. § 52 ods. 4).
Súd môže aj v prípade rozvodu rozhodnúť o ponechaní maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti jedného z bývalých manželov, a to v prípade, že rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia (§ § 47 ods. 3, resp. § 52 ods. 3).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súčasná právna úprava predpokladá ako základné pravidlo zánik náhradnej osobnej starostlivosti i pestúnskej starostlivosti rozvodom a ponechanie maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti jedného z bývalých manželov len ako výnimku z tohto základného pravidla. Takáto úprava je podľa názoru predkladateľov návrhu zákona nelogická, nesprávna a problematická.
Nelogickosť súčasnej právnej úpravy spočíva v tom, že zákon neviaže vznik náhradnej osobnej starostlivosti, ani pestúnskej starostlivosti na manželstvo, preto neexistuje dôvod, prečo by takáto starostlivosť mala automaticky zaniknúť rozvodom manželstva manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej starostlivosti. Rovnako takáto starostlivosť nezaniká ani v prípade zániku manželstva smrťou jedného manžela, ale dieťa ostane v starostlivosti druhého z manželov. Nemá preto žiadne logické odôvodnenie, aby v prípade iného spôsobu zániku manželstva (rozvodom) táto starostlivosť automaticky zanikla obom bývalým manželom. V prípade rozvodu je, pochopiteľne, potrebné upraviť, v koho starostlivosti bude maloleté dieťa ponechané a starostlivosť ktorého z bývalých manželov bude zrušená.