A.Všeobecná časť
Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jana Kiššová a Radoslav Pavelka.
Cieľom návrhu zákona je zlepšiť podmienky uplatnenia absolventov stredných a vysokých škôl na trhu práce, a to podporou zaradenia študentov na trh práce čím skôr. Na dosiahnutie tohto účelu sa navrhuje zatraktívniť dohody o brigádnickej práci študentov tým, že by študenti mohli na základe takejto dohody odpracovať v priemere viac hodín týždenne a zároveň si tak zarobiť viac peňazí. Rovnako je cieľom návrhu zákona aj odstránenie administratívnej záťaže pre zamestnávateľov, spočívajúcej v odhlasovaní a prihlasovaní študentov na poistenie pri znovuuzatváraní dohôd medzi tým istým zamestnávateľom a tým istým študentom.
Dohody o brigádnickej práci študentov sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce. Novela Zákonníka práce reaguje na súčasný platný právny stav, podľa ktorého na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere. Priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzavretá. Priemer sa teda vypočítava z celého obdobia trvania dohody o brigádnickej práci študenta, najviac však z obdobia 12 mesiacov, keďže Zákonník práce vymedzuje, že sa dohoda uzatvára na určitú dobu, maximálne na 12 mesiacov.
Následkom súčasnej právnej úpravy je stav, kedy je maximálny rozsah pracovného času na základe dohody o brigádnickej práci študentov obchádzaný tak, že zamestnávatelia uvádzajú nepravdivé údaje o odpracovaných hodinách študentov a zvyšnú časť odmeny vyplácajú vo forme tzv. mimoriadnej odmeny. Dochádza takisto k situáciám, kedy sa v dohode o brigádnickej práci študentov dohodne dvojnásobok reálne vyplatenej odmeny, a potom sa vykazuje dvojnásobne menší počet odpracovaných hodín. Takéto obmedzenie teda nie je efektívne a je zbytočné, pričom môže odradiť väčší počet študentov od toho, aby dohodu o brigádnickej práci uzatvorili. Návrh zákona preto navrhuje zvýšiť rozsah týždenného pracovného času študentov z 20 hodín na 40 hodín. Takýto pracovný čas je možný a prípustný najmä pre študentov dennej formy vysokoškolského štúdia, ktorí majú voľnejší harmonogram a teda obmedzovanie pracovného času na maximálne 20 hodín týždenne v priemere, je zbytočné.
Zároveň podľa súčasnej právnej úpravy platí, že dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. Následkom súčasnej právnej úpravy je stav, kedy zamestnávateľ v prípade, že chce, aby pre neho študent ďalej vykonával práce, musí po uplynutí 12 mesiacov so študentom uzatvoriť novú dohodu o brigádnickej práci študenta na ďalšie obdobie. Návrhom zákona sa teda vypúšťa podmienka, že dohodu o brigádnickej práci študentov možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. Návrh zákona takto zjednodušuje administratívu pre zamestnávateľov pri oznamovacích povinnostiach voči Sociálnej poisťovni pri skončení pracovnoprávneho vzťahu a tiež pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť