D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Anna Zemanová.
Cieľom predloženého návrhu je zvýšiť výmeru poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov, ktorú nemožno drobiť na menšie celky. V súčasnosti zákonná úprava predpokladá toto obmedzenie na úrovni 0,2 ha pre poľnohospodárske pozemky a 0,5 ha pre lesné pozemky, navrhovanou úpravou sa táto hranica zvyšuje na 1 ha pre poľnohospodárske pozemky a 5 ha pre lesné pozemky.
Navrhnutá úprava neovplyvní už dnes existujúce pozemky, ktoré sú rozdrobené na spoluvlastnícke podiely menšie ako 1 ha pri poľnohospodárskych pozemkoch, resp. 5 ha pri lesných pozemkoch. Navrhnutá úprava len stanovuje, že ďalšou deľbou nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel menší ako 1 ha, resp. 5 ha. Rozdrobenosť poľnohospodárskej a lesnej pôdy je pozostatkom uhorského práva, ktoré umožňovalo neobmedzene drobiť pozemky v extravilánoch obcí. Toto nevhodné právne prostredie je spätne vnímané ako jeden z dôvodov ekonomického zaostávania uhorskej (zalitavskej) časti monarchie za jej rakúskou (predlitavskou) časťou. V rakúskej časti monarchie platil zákaz drobenia pôdy v extraviláne (dediť smel len jeden dedič), čo umožnilo budovanie priemyslu i využitie moderných poľnohospodárskych technológií pri obhospodarovaní väčších celkov. Tí dedičia, ktorí v rakúskej časti monarchie v rámci dedičstva neprevzali pôdu, sa najčastejšie museli ísť vyučiť remeslám, prípadne pokračovali ďalej v štúdiu a uplatnili sa mimo poľnohospodárstva. V uhorskej časti monarchie neustále delenie uvrhlo roľnícke mnohodetné obyvateľstvo do špirály chudoby a značne komplikovalo možnosť budovania priemyslu pre nevysporiadanosť vlastníctva. Aj dnes pri akejkoľvek väčšej ohlásenej investícii je najväčším problém nevysporiadanosť pozemkov a všetky doterajšie vlády riešili následky ale nie príčinu.
Situácia sa mierne zlepšila úpravou z roku 1995, kedy sa zaviedol zákaz drobenia pôdy v extraviláne pod 0,2 ha pri poľnohospodárskej pôde a 0,5 ha pri lesných pozemkoch. Určitú časť už rozdrobených pozemkov to síce uchránilo pre ďalším drobením, problémom však je, že postupne sa v jednotlivých obciach robia finančne nákladné komasácie, ktoré sa míňajú účinkom, keďže napr. 1 hektár scelenej pôdy vedia 4 dedičia obratom rozdeliť na 4 diely. Vzniká otázka, či komasácie v takomto právnom prostredí majú vôbec zmysel. Navrhnutá úprava tento nedostatok odstraňuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať negatívny sociálny vplyv ani negatívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.