1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014) (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku. Smernica je právne záväzný akt Európskej únie s významom pre EHP.
Z hľadiska povinností, ktoré smernica ukladá a musia byť transponované, ide primárne o čl. 7, podľa ktorého členské štáty majú zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou.
Nadväzne na to smernica reguluje náležitosti elektronickej faktúry a spôsob prijatia a publikácie európskej normy. Relevantnou európskou normou sú technické normy, prevzaté do národnej sústavy STN pod označením
•STN EN 16931-1 Elektronická fakturácia. Časť 1: Sémantický model základných elementov elektronickej faktúry (EN 16931-1:2017) a
•STN P CEN/TS 16931-2 Elektronická fakturácia. Časť 2: Zoznam syntaxí vyhovujúcich EN 16931-1 (CEN/TS 16931-2:2017)
Z hľadiska pôsobnosti smernice sa táto nevzťahuje na tzv. obranné zákazky, ak sa týkajú utajovaných skutočností alebo ich sprevádzajú iné bezpečnostné opatrenia.
V zmysle čl. 9 smernice sa právna úprava elektronickej fakturácie má aplikovať tak, aby neboli dotknuté ustanovenia smernice o DPH.
Keďže limity transpozície smernice boli nastavené tak k okruhu povinných subjektov, ako aj smerom k nezasahovaniu do pravidiel o DPH a keďže sa chce nechať priestor pre postupné zavádzanie pravidiel elektronickej fakturácie aj do iných oblastí bez toho, aby sa duplikovala právna úprava, základným východiskom návrhu zákona je, že
•jednotne upraví náležitosti elektronickej faktúry a pravidlá procesu elektronickej fakturácie,
•definuje jednotným spôsobom základnú „architektúru“ riešenia a jednotlivé procesné kroky,
•umožní dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie ktorýmkoľvek subjektom.
Týmto spôsobom sa umožní v zvolených oblastiach zaviesť povinnosť elektronickej fakturácie postupne a zároveň ponechať priestor na dobrovoľné využívanie jej inštitútov.
Z hľadiska jednotlivých inštitútov návrhu zákona sa navrhuje nasledovný spôsob ich úpravy. Zvolil sa pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Rozlišuje sa medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom. Povinnosť vykonávať zaručenú elektronickú fakturáciu sa vo vzťahu k okruhom subjektov a jednotlivým oblastiam vzťahov navrhuje upraviť v prílohe návrhu zákona. Zriaďuje sa informačný systém elektronickej fakturácie, ako výlučný spôsob vydávania zaručených elektronických faktúr a rámcovo sa zakotvuje centrálny ekonomický systém.
Vykonávacie predpisy k návrhu zákona upravia (i) povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, (ii) podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej
2
náležitostí a (iii) podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný).
Základným východiskom je, že dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie je možné od momentu spustenia systému.
Pokiaľ ide o povinné vydávanie a prijímanie zaručených elektronických faktúr, navrhuje sa nasledovné nastavenie:
•B2G povinné, pričom
oG sú verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo vzťahoch z verejného obstarávania a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie,
oB sú dodávatelia týchto subjektov,
•G2G povinné, pričom v oboch prípadoch pôjde o rovnaký rozsah verejných subjektov, ako v prvom prípade.
Nad rámec povinnej transpozície návrh zákona upravuje okruh subjektov, ktoré sú povinné prijímať zaručenú elektronickú faktúru, ako aj zavádza povinnosť vydávať zaručenú elektronickú faktúru pre ustanovený okruh subjektov, pričom „nábeh“ týchto povinností bude postupný v najbližších rokoch. Rovnako nad rámec transpozície smernice sa v návrhu zákona upravujú ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme.
Týmto zákonom nie je dotknutá vecná a ani osobná pôsobnosť ostatných predpisov v oblasti informatizácie - ani zákona o e-Governmente a ani zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Návrh zákona žiadnym spôsobom nezasahuje, neruší a ani nezužuje pôsobnosť týchto predpisov a ani výnimiek, ktoré ustanovujú. Rovnako tak platí, že všetky pravidlá bezpečnosti systémov (fakturačného systému, ako aj ekonomického informačného systému), prístupu do systémov a ochrany všetkých jeho údajov, vrátane osobných údajov, zostávajú v plnej miere zachované a budú dodržiavané.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Vzhľadom na to, že základným cieľom právnej úpravy je zavedenie nového spôsobu prijímania a vydávania faktúr najmä pre subjekty verejnej správy a vytvorenie nového informačného systému verejnej správy, návrh zákona predpokladá finančný vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona predpokladá aj vplyvy na podnikateľské prostredie, spojené s potrebou zmeny v procesoch vydávania a prijímania elektronických faktúr a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona nebude mať negatívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyvy na životné prostredie ani na služby verejnej správy pre občana.
Jednotlivé vplyvy návrhu zákona sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a o doplnení niektorých zákonov.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☒
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014)
Termín začiatku a ukončenia PPK
november 2018
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
november 2018
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
apríl 2019
2.Definovanie problému
Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014) do slovenského právneho poriadku.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014) do slovenského právneho poriadku.
4.Dotknuté subjekty
Rozsah dotknutých subjektov je vymedzený osobnou pôsobnosťou návrhu zákona, ktorý sa vzťahuje na (i) verejných obstarávateľov a obstarávateľov, (ii) štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie a (iii) dodávatelia verejných obstarávateľov, obstarávateľov a štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií. Ak sa plní priamo subdodávateľovi, potom je dotknutým subjektom aj subdodávateľ dodávateľov verejných obstarávateľov, obstarávateľov a štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií.
5.Alternatívne riešenia
Vzhľadom na povinnosť transpozície nie je možné uvažovať s alternatívou neprijatia právnej úpravy.
Z hľadiska alternatív sa predkladateľ zaoberal v prvom rade rozsahom osobnej pôsobnosti návrhu zákona mimo rámec, vyžadovaný smernicou. Predkladateľ sa rozhodol pre právnu úpravu presahujúcu povinný rámec transpozície, pričom však návrh zákona obsahuje mechanizmus, akým sa bude realizovať nábeh povinností vo vzťahu k elektronickej fakturácii, a to tak pokiaľ ide o konkrétne okruhy osôb, ako aj konkrétne vzťahy. Tento mechanizmus umožní efektívne reagovať na aktuálnu situáciu a pripravenosť na zavedenie zaručenej elektronickej fakturácie.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
☐ Nie
4
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Vykonávacie predpisy k návrhu zákona upravia (i) povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, (ii) podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej náležitostí a (iii) podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný).
7.Transpozícia práva EÚ
Áno.
8.Preskúmanie účelnosti**
Nie je.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
10.Poznámky
11.Kontakt na spracovateľa
Florian Bálint, MF SR
tel. č. +42159584319, 0915 719 089
e-mail:
florian.balint@mfsr.sk
12.Zdroje
Pri vypracovaní doložky vplyvov vrátane analýzy boli použité expertné odhady MF SR.
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
5
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2019
2020
2021
2022
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
52 044
932 938
2 129 477
3 300 208
v tom: MF SR/0EK
52 044
848 938
2 129 477
3 180 208
z toho:
- vplyv na ŠR
52 044
848 938
2 129 477
3 180 208
Rozpočtové prostriedky (0EK)
0
0
446 525
725 768
EÚ zdroje (0EJ – 66,708 % príspevku z EFRR)– implementácia IS EFA a s tým spojené podporné aktivity
34 718
566 310
1 122 664
1 637 308
Spolufinancovanie (0EJ - 11,77 % ŠR a 21,52 % pro-rata)
17 326
282 628
560 288
817 132
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
v tom: MV SR/0EK
0
84 000
0
120 000
z toho:
- vplyv na ŠR
0
84 000
0
120 000
Rozpočtové prostriedky (0EK)
0
84 000
0
120 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
52 044
932 938
2 129 477
3 300 208
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
6
Poznámka: Centrálny ekonomický systém (CES) uvádzaný v Zákone o zaručenej elektronickej fakturácii bol pokrytý rozhodnutiami z Uznesenia vlády Slovenskej republiky č 322 zo 17. júna 2015.
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Predpokladá sa, že financovanie projektu implementácie IS EFA bude zabezpečené zo zdrojov EÚ a že ŠR bude pokrývať prípravné kroky a následnú podporu a rozvoj IS EFA.
Pozitívny vplyv na úsporu výdavkov v ŠR sa predpokladá z titulu úspory osobných výdavkov na strane štátu. Tento efekt sa dostaví postupne po roku 2023, v súčasnosti nie je možné tento pozitívny vplyv vyjadriť vo finančnom vyčíslení.
V priebehu projektu implementácie IS EFA (do roku 2022) je predpokladané nasledovné financovanie:
T1T2T3T42019202020212022PROJEKT52,044 €836,938 €1,586,952 €2,574,440 €Analýza648,850 €Implementácia - Etapa I.1,482,864 €Implementácia - Etapa II.894,648 €Implementácia - Etapa III.1,490,400 €Podporné aktivity52,044 €104,088 €104,088 €69,392 €Externé implementačné aktivity84,000 €120,000 €SOFTVÉR0 €96,000 €96,000 €96,000 €PODPORA0 €0 €446,525 €629,768 €Podpora IS EFA186,525 €317,768 €Rozvoj IS EFA260,000 €312,000 €Celkom NFP52,044 €848,938 €1,682,952 €2,454,440 €Celkom ŠR0 €84,000 €446,525 €845,768 €Celkom NFP + ŠR52,044 €932,938 €2,129,477 €3,300,208 €IS EFA
Po ukončení implementácie (v rokoch 2023 až 2026) sa predpokladá financovanie podpory a rozvoja IS EFA zo štátneho rozpočtu:
T5T6T7T82023202420252026SOFTVÉR96,000 €96,000 €96,000 €96,000 €PODPORA629,768 €629,768 €629,768 €104,961 €Podpora IS EFA317,768 €317,768 €317,768 €52,961 €Rozvoj IS EFA312,000 €312,000 €312,000 €52,000 €Celkom NFP0 €0 €0 €0 €Celkom ŠR725,768 €725,768 €725,768 €200,961 €Celkom NFP + ŠR725,768 €725,768 €725,768 €200,961 €IS EFA
Celkové financovanie za 8 rokov (4 roky do ukončenia implementácie plus 4 roky podpory) je predpokladané nasledovne:
7
CelkomNFPT1-T7KrytiePROJEKT36 m.08/20225,050,375 €NFP + ŠRAnalýza4 m.12/2019648,850 €NFPImplementácia - Etapa I.14 m.02/20211,482,864 €NFPImplementácia - Etapa II.10 m.12/2021894,648 €NFPImplementácia - Etapa III.10 m.08/20221,490,400 €NFPPodporné aktivity38 m.08/2022329,613 €NFPExterné implementačné aktivity33 m.08/2022204,000 €ŠRSOFTVÉRod T2priebežne672,000 €NFP + ŠRPODPORA60 m. od Etapy II.3,070,558 €ŠRPodpora IS EFA60 m. od Etapy II.1,510,558 €ŠRRozvoj IS EFA60 m. od Etapy II.1,560,000 €ŠRCelkom NFP38 m.08/20225,038,375 €NFPCelkom ŠR60 m. + prípravapriebežne3,754,558 €ŠRCelkom NFP + ŠR60 m. + prípravapriebežne8,792,933 €NFP + ŠRIS EFATrvanieTermín
V roku 2022 je plánovaná Etapa III, v rámci ktorej bude integrovaných do 47 ekonomických informačných systémov (EIS). Primárne sa predpokladá integrácia centrálnych ekonomických informačných systémov (vrátane Datacentra obcí a miest – DEUS a Finančného informačného systému vysokých škôl – FIS SOFIA), ktoré zabezpečujú ekonomické agendy množine subjektov VS, ďalej EIS úradov vyšších územných celkov (VÚC) a EIS subjektov VS.
Počet bude stanovený analýzou v rámci prípravných krokov projektu, kedy bude integrácia dohodnutá s kandidátskymi VO/O. Podpora integrácie zo strany MF bude rozpočtovo krytá EÚ zdrojmi, ale bude potrebné počítať s investíciami do integrácie zo strany zapojených VO/O v celkovej výške 2 350 000 EUR (50 000 EUR na jeden integrovaný EIS).
Výdavky na realizáciu externých implementačných aktivít Ministerstva vnútra SR (MV SR) na roky 2020 až 2022 budú v roku 2020 a 2022 hradené z rozpočtu MV SR. Na základe stanovených termínov bude MV SR rokovať s MF SR o výdavkoch na realizáciu externých implementačných aktivít na roky 2020 až 2022 v rámci prípravy návrhov rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok. Výdavky vyplývajúce z externých implementačných aktivít budú v jednotlivých rokoch zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Projekt sa v súčasnosti nachádza v procese príprav:
•Legislatívy
•Žiadosti o NFP
•Verejného obstarávania
Implementácia IS EFA pokrýva požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní a vytvára predpoklad pre podporu finančného riadenia verejných financií.
Implementáciu IS EFA na MF SR zastrešuje kancelária riadenia programu UNITAS.
8
Prevádzku IS EFA bude následne zabezpečovať Odbor Centrálneho ekonomického systému.
Podpis NFP zmluvy pokrývajúcej implementáciu IS EFA a s tým súvisiace podporné aktivity je plánovaný na jún 2019. Zdroje financovania sú predpokladané v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – prioritná os 7 Informačná spoločnosť.
Do projektu sa ako partner zapojí ÚPVII – pokryje podporné aktivity v oblasti riadenia projektu (PM) a riadenia kvality (QA). Náklady ÚPVII na tieto podporné aktivity sú započítané v rámci relevantných EÚ zdrojov.
Elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní sa bude poskytovať celonárodne, pričom dotknutých bude:
•cca 6 500 subjektov verejných obstarávateľov / obstarávateľov (VO/O) evidovaných v IS ÚVO, respektíve
•cca 7 900 subjektov verejnej správy (počet sa mení), ktoré sú evidované v registri subjektov verejnej správy (subjekty dnes môžu/nemusia zároveň vystupovať ako VO/O
Kvantifikované prínosy projektu sú predpokladané najmä z úspory času úradníkov pri prepisovaní údajov z faktúr do ich ekonomického systému (10.5 mil. EUR) a úspory materiálových nákladov pri odosielaní fyzickej faktúry (5.6 mil. EUR). Prínosy boli vyčíslené na základe meraní a v súlade s aktualizovanou metodikou ÚHP. Prínosy sa plne prejavia po dokončení implementácie (rok 2023).
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
9
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
10
Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách) – kapitola MF SR
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
52 044
104 088
290 613
387 160
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
8 264
16 528
16 528
11 019
Podporné aktivity MF – interný PM (1,5%) – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ – preto nie je uvedené v Tabuľke č. 1 (Vplyv na mzdové výdavky) ani v Tabuľke č. 5 (Osobné výdavky celkom
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
2 888
5 776
5 776
3 851
Podporné aktivity MF – interný PM (1,5%) – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ
Tovary a služby (630)2
40 892
81 784
268 309
372 290
Rutinná a štandardná údržba (635)
0
0
186 525
317 768
Podpora IS EFA – predpokladá sa krytie zo ŠR
Služby (637)
40 892
81 784
81 784
54 522
Podporné aktivity ÚPVII a MF – externí PM + QA + publicita (5.5%) – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
744 850
1 838 864
2 793 048
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
744 850
1 838 864
2 793 048
Nákup pozemkov a nehmotných aktív (711)
0
744 850
1 578 864
2 481 048
Nákup softvéru a licencií – implementácia IS EFA – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ
Rekonštrukcia a modernizácia (718)
0
0
260 000
312 000
Rozvoj IS EFA – predpokladá sa krytie zo ŠR
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
52 044
848 938
2 129 477
3 180 208