Dôvodová správaOsobitná časť
K Čl. I
K § 1:
Ustanovuje sa predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je okrem legálneho ukotvenia inštitútu zaručenej elektronickej faktúry a procesu fakturácie aj rámcové ukotvenie centrálneho ekonomického systému.
Základným východiskom z hľadiska personálnej a vecnej pôsobnosti je ustanovenie subjektov a okruhov právnych vzťahov, v ktorých sa zaručená elektronická fakturácia bude vykonávať, v § 3 návrhu zákona so súčasným ponechaním dobrovoľnej možnosti vydávať a prijímať zaručené elektronické faktúry aj v iných právnych vzťahoch, ak sa tak účastníci dohodnú. Na tento účel následne bude slúžiť informačný systém elektronickej fakturácie (ďalej len „IS EFA“).
Z hľadiska okruhu právnych vzťahov je potrebné povedať, že týmto zákonom nebudú dotknuté pravidlá, týkajúce sa zmluvných vzťahov, na základe plnenia z ktorých sa faktúry vydávajú, rovnako ako ani pravidlá ďalšieho nakladania s prijatými faktúrami.
K § 2:
Na účely tejto právnej úpravy sa zvolil pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Zároveň sa rozlišuje medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom.
Definíciu zaručenej elektronickej faktúry (dokumentu) spĺňa dokument, ktorý má (i) elektronickú podobu, (ii) náležitosti podľa návrhu zákona, (iii) predpísaný formát a (iv) predpísanú dátovú štruktúru.
Náležitosti zaručenej elektronickej faktúry vychádzajú zo smernice a ich účelom je v prvom rade presná špecifikácia plnenia, ktorého sa fakturácia týka, ako aj dodávateľa plnenia a súvisiacich podrobností o plnení. Pokiaľ ide o uvádzanie poplatkov [§ 2 ods. 2 písm. i)], ide o všeobecný pojem, ktorý má vyjadrovať také typy odplaty, ktoré sú v konkrétnom právnom vzťahu definované ako poplatok a nie ako napr. odmena za službu, či cena za tovar.
Rovnako tak dátová štruktúra zaručenej elektronickej faktúry vychádzajú zo smernice, pričom je definovaná odkazom na príslušnú technickú normu, ktorá je aj podľa smernice záväznou.
K § 3:
Navrhuje sa ustanoviť personálnu a vecnú pôsobnosť návrhu zákona, a to vymedzením okruhu osôb a druhu plnení, na ktoré sa bude návrh zákona vzťahovať.
Pokiaľ ide o povinné vydávanie a prijímanie zaručených elektronických faktúr, navrhuje sa nasledovné nastavenie:
•B2G povinné, pričom
oG sú verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo vzťahoch z verejného obstarávania a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie,
oB sú dodávatelia týchto subjektov,
•G2G povinné, pričom v oboch prípadoch pôjde o rovnaký rozsah verejných subjektov, ako v prvom prípade.
Pod pojmom „spracúvanie“ sa na účely § 3 ods. 3 myslí nakladanie s prijatou faktúrou podľa predpisov z oblasti účtovníctva.
Zároveň je dôležité uviesť, že na to, aby mal subjekt uloženú povinnosť prijímať, či vydávať zaručenú elektronickú faktúru, musí byť v jednom z uvedených postavení – teda verejný obstarávateľ/obstarávateľ, štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia, či ich dodávateľ alebo odberateľ. Existujú totiž prípady, kedy takpovediac platobným miestom, ktorému sa