(Návrh)

ZÁKON

z ... 2019,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Čl. I

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 100/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

§ 5

Predpoklady na vymenovanie sudcu

(1) Za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý

a)v deň vymenovania dosiahol vek aspoň 30 rokov,

b)získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike2) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,

c)má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,4)

d)je bezúhonný,

e)spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“),

f)má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g)zložil odbornú justičnú skúšku,

h)úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak,

2

i)súhlasí s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na vopred určený súd alebo s pridelením pre obvod krajského súdu ako hosťujúci sudca; súhlas musí mať písomnú formu.

§ 11

Pridelenie sudcu

(1) Sudcu prideľuje na výkon funkcie na okresný súd alebo na výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu súdna rada z kandidátov na funkciu sudcu na základe výsledkov hromadného výberového konania. Sudcu prideľuje na výkon funkcie na krajský súd, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) súdna rada na základe výsledkov výberového konania, ktoré jej oznamuje predseda výberovej komisie.

(2) Na najvyšší súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej 15 rokov.

(3) Na krajský súd a Špecializovaný trestný súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej sedem rokov, ak ide o pridelenie na krajský súd do správneho kolégia a najmenej desať rokov v ostatných prípadoch.

(4) Pridelenie sudcu na výkon funkcie na určitý súd a pridelenie sudcu pre obvod krajského súdu ako hosťujúceho sudcu sa uskutoční dňom vymenovania. Pridelenie sudcu oznámi súdna rada ministrovi do troch dní od jeho pridelenia.

§ 11a

Hosťujúci sudca

(1) Hosťujúci sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na určenom okresnom súde v obvode krajského súdu a ktorý udelil súhlas s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu.

(2) Hosťujúci sudca vykonáva funkciu sudcu na okresnom súde, ktorý písomne určuje predseda krajského súdu podľa odseku 1 po prerokovaní s ministrom z dôvodu

a) zastupovania zákonného sudcu počas

1.materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,

2.šesť týždňov presahujúcej práceneschopnosti,

3.dočasného pridelenia,

4.stáže,

5.prerušenia výkonu funkcie podľa § 24 ods. 1 až 3,

6.dočasného pozastavenia výkonu funkcie, alebo

7.poverenia plnením úloh v orgáne Európskej únie,

b) dočasnej preťaženosti okresného súdu, a to len v prípade ak nie je pre hosťujúceho sudcu určený výkon funkcie podľa písmena a).

(3) Výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu na okresnom súde podľa odseku 2 písm. a) sa skončí dňom, kedy zastupovaný sudca začne znovu vykonávať funkciu sudcu. Výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu na okresnom súde podľa odseku 2 písm. b) sa skončí dňom určenia výkonu funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu podľa odseku 2 písm. a).

3

(4) Po štyroch rokoch výkonu funkcie hosťujúceho sudcu môže byť hosťujúci sudca na svoju žiadosť preložený na voľné miesto sudcu na okresnom súde alebo na základe výsledkov výberového konania na krajskom súde. Do lehoty podľa prvej vety sa nezapočítava čas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, stáže sudcu, poverenia sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie, prerušenia výkonu funkcie sudcu a dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.

(5) Hosťujúci sudca je počas výkonu funkcie členom pléna toho súdu, na ktorom vykonáva funkciu.

(6) Zoznam hosťujúcich sudcov vedie súdna rada a zverejňuje ho na svojom webovom sídle.

§ 12

Dočasné pridelenie sudcu

(1) Na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu s jeho súhlasom dočasne

prideliť na výkon funkcie na iný súd. Ak nemožno riadny chod súdnictva zabezpečiť pridelením

sudcu alebo preložením sudcu, sudcu možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd; na okresný súd možno sudcu dočasne prideliť, ak riadny chod súdnictva nemožno zabezpečiť ani hosťujúcim sudcom. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené okrem výkonu funkcie predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu.

(2) O dočasnom pridelení sudcu rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdu, na ktorý má byť sudca dočasne pridelený, a po predchádzajúcom vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí.

(3) Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať dva roky v období troch rokov, ak

tento zákon neustanovuje inak. To neplatí, ak ide o sudcu, ktorý je dočasne pridelený na

Špecializovaný trestný súd; v takom prípade nesmie dočasné pridelenie presahovať obdobie piatich rokov.

(4) Počas dočasného pridelenia je sudca členom pléna toho súdu, na ktorý je dočasne pridelený; nemá však právo byť volený do orgánov sudcovskej samosprávy tohto súdu, pričom jeho volené funkcie na súde, z ktorého bol preložený dočasne pridelený, nezanikajú.

§ 13

Stáže sudcu

(1) Sudca, ak s tým súhlasí, môže vykonávať stáž

a) v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky,

b) v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky,

a) v Kancelárii Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“),

d) na Úrade vlády Slovenskej republiky,

b) na ústrednom orgáne štátnej správy súdov, na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“),

c) v inštitúcii, ktorá zabezpečuje vzdelávanie sudcov,5c) alebo

d) ako súdny poradca6) na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

4

(2) Sudca počas stáže podľa odseku 1 písm. a) až f) nemôže vykonávať funkciu sudcu.

Stáž sudcu podľa odseku 1 sa považuje za výkon funkcie sudcu.

(3) O stáži sudcu podľa odseku 1 písm. e) a f) písm. b) a c) rozhoduje minister po

prerokovaní s predsedom súdu, na ktorom sudca pôsobí. V ostatných prípadoch o stáži sudcu rozhoduje súdna rada po vyjadrení ministra a po prerokovaní s predsedom súdu, na ktorom sudca pôsobí.

(4) Stáž sudcu trvá najviac dva roky, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak je to potrebné na zabezpečenie činnosti orgánov uvedených v odseku 1, možno stáž predĺžiť najviac o ďalšie dva roky.

(5) Ustanovenia tohto zákona o dočasnom pridelení sudcu sa použijú primerane aj na stáž sudcu.

§ 13a

Poverenie sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie

(1) Sudcu možno s jeho súhlasom poveriť plnením úloh v orgáne Európskej únie alebo orgáne vytvorenom spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „orgán Európskej únie"), ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje, aby bol stálym členom takého orgánu sudca. Poverenie sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie sa považuje za výkon funkcie sudcu. Počas trvania poverenia sudca nevykonáva rozhodovaciu činnosť; inak mu patria všetky oprávnenia sudcu.

(2) O poverení sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie rozhoduje minister spravodlivosti.

§ 15

Ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie

(1) Do funkcie predsedu senátu vymenuje sudcu predseda príslušného súdu zo sudcov tohto súdu na základe výsledkov výberového konania a po predchádzajúcom vyjadrení sudcovskej rady; na vymenovanie predsedu senátu najvyššieho súdu je potrebné aj vyjadrenie príslušného kolégia.

(2) Predsedu grémia volia sudcovia príslušného grémia tajným hlasovaním na tri roky spomedzi predsedov senátov tohto grémia. Návrh môžu podať členovia grémia alebo predseda súdu, ktorý svoj návrh predloží príslušnému grémiu.

(3) Predsedu kolégia volia sudcovia príslušného kolégia tajným hlasovaním na tri roky spomedzi predsedov senátov príslušného kolégia. Návrh môžu podať členovia kolégia alebo predseda súdu, ktorý svoj návrh predloží príslušnému kolégiu. Ak voľba predsedu kolégia nie je úspešná, opakuje sa každých 30 dní, a to až do zvolenia predsedu kolégia.

(4) Sudca okresného súdu je predsedom senátu okresného súdu odo dňa pridelenia alebo preloženia na okresný súd; ustanovenie odseku 1 sa na neho nevzťahuje.

(5) Predseda kolégia, predseda grémia a predseda senátu nie sú predstaviteľmi správy súdov.

5

§ 22

(1) Sudcovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu až do právoplatného skončenia trestného stíhania, disciplinárneho konania alebo do rozhodnutia prezidenta o odvolaní z funkcie sudcu.

(2) O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhoduje disciplinárny senát na návrh

a) ministra, ak je proti sudcovi vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin,

b) toho, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu.,

c) predsedu súdnej rady, ak súdna rada rozhodla, že sudca nespĺňa predpoklady

sudcovskej spôsobilosti.4d)

(3) O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od jeho doručenia a odvolací disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od doručenia odvolania; odvolanie nemá odkladný účinok.

(4) Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu môže disciplinárny senát, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na návrh toho, kto ho navrhol, alebo na návrh disciplinárne stíhaného sudcu alebo aj bez návrhu. Disciplinárne stíhaný sudca môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.

(5) Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý plat sa zvyšuje o 1 0 % základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % základného platu. Počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu sa sudca nesmie zdržiavať na pracovisku s výnimkou času nevyhnutného na uplatňovanie nárokov sudcu vo vzťahu k jeho osobnému úradu.

(6) Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zaniká dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, rozsudku alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu alebo rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktorým vyhovel sťažnosti sudcu;4d) to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi

dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu. Sudca je povinný o týchto okolnostiach neodkladne informovať súdnu radu.

(7) Ak dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zanikne podľa odseku 6, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Ak je dočasné pozastavenie výkonu funkcie zrušené podľa odseku 4, doplatí sa sudcovi rozdiel platu po právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 6; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

6

§ 22a

(1) Ak sa počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu z dôvodu vedenia disciplinárneho konania za čin, za ktorý môže byť sudca odvolaný z funkcie sudcu, začne trestné stíhanie proti tomuto sudcovi, disciplinárny senát, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, na návrh toho, kto je oprávnený podať návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, rozhodne o rozšírení dôvodov dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.

(2) Ak sa počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu z dôvodu vedenia trestného stíhania začne proti sudcovi disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, disciplinárny senát, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu na návrh toho, kto je oprávnený podať návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, rozhodne o rozšírení dôvodov dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.

(3) Ak má sudca dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu z dôvodu vedenia disciplinárneho konania za čin, za ktorý môže byť sudca odvolaný z funkcie sudcu, a zároveň má dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu z dôvodu vedenia trestného stíhania, rozdiel, o ktorý bol funkčný plat sudcu skrátený, možno sudcovi vyplatiť podľa § 22 ods. 7, až keď odpadnú oba dôvody dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú rovnako aj vtedy, ak ide o dočasné

pozastavenie výkonu funkcie sudcu z dôvodu podľa § 22 ods. 2 písm. c).

§ 24

Prerušenie výkonu funkcie sudcu

(1) Výkon funkcie sudcu sa prerušuje dňom, keď sa sudca stal

a)prezidentom, členom vlády, poslancom národnej rady, predsedom alebo vedúcim ostatného ústredného orgánu štátnej správy, štátnym tajomníkom, vedúcim

služobného úradu,

b)sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, alebo

c)predsedom súdnej rady.

(2) Výkon funkcie sudcu sa prerušuje aj dňom, keď sa sudca zaregistruje ako kandidát vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách do národnej rady, alebo vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Prerušenie trvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený.

(3) Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch zriadených na vykonanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak mu táto činnosť bráni riadne vykonávať funkciu sudcu.

(4) Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý spĺňa podmienky na vznik nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1. Ak sa sudca po prerušení znovu ujme funkcie sudcu, príplatok za výkon funkcie sudcu sa mu počas výkonu funkcie sudcu nevypláca.

7

(5) Minister po vyjadrení sudcovskej rady môže vyhovieť žiadosti sudcu o prerušenie výkonu funkcie sudcu z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie nemôže trvať viac ako päť rokov.

(6) Miesto sudcu, ktorému bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 4, sa môže po určení ministra podľa osobitného zákona5a) stať voľným miestom sudcu.

(7) Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odsekov 1 a 3 alebo odseku 5, sa môže znovu ujať funkcie na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou; uvedenú skutočnosť oznámi sudca Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

ministerstvu aspoň 60 dní pred začatím výkonu funkcie. Ak bol sudcovi prerušený výkon funkcie sudcu z dôvodu výkonu funkcie prezidenta, poslanca národnej rady, člena vlády, predsedu alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, alebo štátneho tajomníka

alebo vedúceho služobného úradu, po dobu jedného roka od skončenia prerušenia výkonu

funkcie sudcu sa nemôže uchádzať o funkciu predsedu súdu alebo podpredsedu súdu.

(8) Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odseku 4, sa so súhlasom

predsedu súdu a sudcovskej rady môže na určitý čas znovu ujať funkcie sudcu na súde, na

ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, ak je na tomto súde voľné miesto sudcu,

alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou. Sudca, ktorému bol prerušený výkon

funkcie sudcu podľa odseku 4, sa so súhlasom predsedu súdu a sudcovskej rady môže na určitý čas znovu ujať funkcie sudcu na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením výkonu funkcie sudcu alebo na inom súde, na ktorý bol preložený alebo dočasne pridelený súdnou radou, ak je na príslušnom súde dočasne voľné miesto sudcu určené ministrom podľa osobitného predpisu 5a). Termín nástupu a čas trvania výkonu funkcie v tomto prípade určí predseda súdu po dohode so sudcom.

(9) Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odseku 4, sa dňom zvolenia za člena hodnotiacej komisie ujíma funkcie sudcu na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, ak je na tomto súde voľné miesto sudcu, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou.

§ 25

Právne vzťahy sudcu

(1) Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.9)

(2) Výkon funkcie sudcu sa začína dňom zloženia sľubu a skončí sa v deň zániku funkcie sudcu alebo v deň prerušenia výkonu funkcie sudcu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Osobný úrad sudcu vedie písomnosti týkajúce sa sudcu a výkonu jeho funkcie v osobnom spise sudcu. Sudca má právo byť oboznámený s obsahom osobného spisu a s tým, ak je jeho osobný spis predložený alebo odstúpený inému súdu alebo ústrednému orgánu štátnej správy súdov a s dôvodmi takého postupu. Osobný úrad sudcu poskytne sudcovi odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.

8

(4) Osobný úrad sudcu je súd, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo dočasne pridelený podľa § 12a. Osobný úrad hosťujúceho sudcu je krajský súd. Osobný úrad sudcu je ministerstvo, ak sudca prerušil výkon funkcie sudcu alebo ak je sudca poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu alebo pozostalý po sudcovi poberateľom príplatku k dôchodku pozostalých.

(5) Sudcovi vystaví jeho osobný úrad preukaz sudcu dňom nástupu do výkonu funkcie. Sudca, ktorému bol výkon funkcie prerušený alebo ktorému bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, je povinný preukaz sudcu odovzdať osobnému úradu.

§ 27b

(1) Hodnotenie sudcov v obvode krajského súdu vykonáva trojčlenná hodnotiaca komisia zložená zo sudcov. Za člena hodnotiacej komisie podľa prvej vety môže byť zvolený aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie podľa § 24 ods. 4.

(2) Členov hodnotiacej komisie volí a odvoláva súdna rada. Pre obvod krajského súdu zvolí troch členov zo sudcov iného obvodu krajského súdu. Funkčné obdobie členov hodnotiacej komisie je päť rokov. Návrh na voľbu člena hodnotiacej komisie môže súdnej rade podať člen súdnej rady, minister spravodlivosti, stavovská organizácia sudcov, kolégiá

predsedov sudcovských rád, a sudcovské rady, a ak ide o hodnotiacu komisiu najvyššieho súdu,

aj predseda najvyššieho súdu.

(3) Sudca zvolený za člena hodnotiacej komisie nevykonáva funkciu sudcu. Členstvo v hodnotiacej komisii sa považuje za výkon funkcie sudcu. Ustanovenia tohto zákona o dočasnom pridelení sudcu sa použijú primerane aj na člena hodnotiacej komisie.

(4) Hodnotenie sudcu najvyššieho súdu vykonáva predseda kolégia, ktorého je hodnotený sudca členom. Predsedu kolégia hodnotí iný člen kolégia určený kolégiom.

§ 27c

Pri hodnotení sudcu sa vychádza

a)z prieskumu rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho konania v hodnotenom období, pričom sa prihliada na právnu a skutkovú zložitosť vecí pridelených sudcovi,

b)zo stanovísk odvolacích senátov, prípadne dovolacích senátov,

c)z vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu a ak je hodnoteným sudcom hosťujúci sudca, z vyjadrení predsedov súdov, na ktorých hosťujúci sudca v hodnotenom období vykonával funkciu sudcu; vyjadrenie predsedu súdu, na ktorom hosťujúci sudca v hodnotenom období vykonával funkciu sudcu, je povinný tento predseda súdu bezodkladne po skončení výkonu funkcie sudcu na tomto súde vyhotoviť a doručiť do osobného spisu hosťujúceho sudcu,

d)z vlastných poznatkov osoby, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu (§ 27b) a zo stanoviska predsedu senátu,

e)zo stavu a príčin starších nevybavených vecí a prieťahov v konaní a z výkazov podľa § 27,

f)zo stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky a ak je hodnoteným sudcom hosťujúci sudca, zo stanovísk sudcovských rád súdov, na ktorých

9

hosťujúci sudca vykonával funkciu sudcu; stanovisko sudcovskej rady súdu, na ktorom hosťujúci sudca v hodnotenom období vykonával funkciu sudcu, je povinná táto sudcovská rada bezodkladne po skončení výkonu funkcie sudcu na tomto súde vyhotoviť a doručiť do osobného spisu hosťujúceho sudcu.

§ 27d

(1) Prieskum podľa § 27c ods. 1 písm. a) vykonáva hodnotiaca komisia. Pri prieskume

súdneho oddelenia sudcu vychádza zo správy o výsledku vnútornej revízie vykonanej na súde, na ktorý bol sudca pridelený, alebo preložený, alebo na ktorom vykonával funkciu sudcu ako

hosťujúceho sudcu. Ak správa o výsledku vnútornej revízie nepostačuje na účely hodnotenia sudcu, hodnotiaca komisia sa zameriava najmä na

a)dodržiavanie predpisov o konaní pred súdmi, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, dodržiavanie zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie,

b)včasnosť vyhotovovania a presvedčivosť rozhodnutí,

c)úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní; členovia komisie sa na tento účel zúčastňujú náhodne vybraných pojednávaní hodnoteného sudcu.

(2) Pri prieskume súdnych spisov hodnoteného sudcu hodnotiaca komisia vychádza z najmenej 10 a najviac 15 súdnych spisov, ale aspoň dvoch súdnych spisov za každý hodnotený rok, a z piatich súdnych spisov, ktoré vyberie hodnotený sudca; nesmie ísť o súdne spisy vo veciach s rovnakým predmetom konania a súčasne väčšina súdnych spisov sa musí týkať vecí, v ktorých bolo vydané rozhodnutie vo veci samej. Prieskum súdnych spisov sa môže týkať len právoplatne skončených vecí; to neplatí, ak ide o reštančné veci.

(3) Na základe vykonaného prieskumu pridelí hodnotiaca komisia hodnotenému sudcovi najviac 30 bodov.

(4) Činnosti podľa odsekov 1 až 3 na najvyššom súde vykonáva trojčlenná komisia určená sudcovskou radou zo sudcov tohto súdu; na základe vykonaného prieskumu pridelí komisia hodnotenému sudcovi najviac 30 bodov, o čom podá písomnú správu predsedovi príslušného kolégia.

(5) Na základe stanovísk odvolacích senátov alebo dovolacích senátov, stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky a vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelí hodnotenému sudcovi ten, kto vykonáva hodnotenie (§ 27b), najviac 35 bodov.

(6) Na základe výkazov podľa § 27 a vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelí predseda súdu hodnotenému sudcovi najviac 35 bodov, o čom podá písomnú správu tomu, kto vykonáva hodnotenie (§ 27b).

Výberové konanie

§ 28

(1) Každé voľné miesto sudcu a voľné miesto hosťujúceho sudcu určené ministrom podľa osobitného predpisu5a) sa obsadzuje na základe výberového konania; voľné miesto sudcu možno obsadiť preložením sudcu na súd toho istého stupňa podľa § 14 ods. 1 a voľné miesto

10

sudcu na okresnom súde možno obsadiť aj preložením hosťujúceho sudcu podľa § 11a ods. 4. Evidenciu žiadostí sudcov o preloženie na súd toho istého stupňa vedie súdna rada, ktorá o každej prijatej žiadosti bezodkladne informuje ministerstvo.

(2) Výberové konanie na funkciu sudcu na okresnom súde sa vykonáva ako hromadné výberové konanie pre vopred neurčený počet voľných miest sudcov a pre vopred neurčený počet voľných miest hosťujúcich sudcov. Počet miest kandidátov na funkciu sudcu obsadzovaných hromadným výberovým konaním určuje pre obvod každého krajského súdu minister po prerokovaní so súdnou radou, a to na základe predpokladaného počtu voľných miest sudcov a predpokladaného počtu voľných miest hosťujúcich sudcov v príslušnom kalendárnom roku.

(3) Výberové konanie na funkciu sudcu na krajskom súde, Špecializovanom trestnom súde a na najvyššom súde sa vykonáva pre vopred určený počet voľných miest sudcov.

(4) Výberovým konaním na funkciu sudcu sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad, ktorý treba požadovať s prihliadnutím na stupeň súdu, na ktorom sa uskutočňuje výberové konanie, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, verbálny prejav, osobnostné predpoklady, zdravotný stav a znalosť cudzieho jazyka uchádzača.

(5) Výberové konanie je verejné okrem hlasovania výberovej komisie a psychologického posúdenia. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je orgán administratívne a organizačne zabezpečujúci výberové konanie povinný uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu a kapacitné možnosti.

(6) Výberové konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.7)

§ 28a

(1) Hromadné výberové konanie vyhlasuje predseda súdnej rady aspoň raz ročne v jarnom období alebo jesennom období s územnou pôsobnosťou pre obvod každého krajského súdu tak, aby sa hromadné výberové konania uskutočnili v tom istom termíne. Výberové konanie podľa § 28 ods. 3 vyhlasuje predseda súdu, na ktorom sa obsadzuje voľné miesto sudcu, a to do 60 dní odo dňa určenia voľného miesta sudcu, inak zaniká určenie voľného miesta sudcu; to neplatí, ak sa voľné miesto sudcu obsadzuje preložením.

(2) Výberové konanie sa vyhlasuje verejne na webovom sídle súdnej rady a ministerstva, v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou a v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie najmenej 60 dní pred jeho konaním.

(3) Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje

a)predseda príslušného krajského súdu, ak ide o hromadné výberové konanie, alebo

b)predseda príslušného súdu, ak ide o výberové konanie podľa § 28 ods. 3.

§ 28b

(1) Výberového konania sa okrem sudcu môže zúčastniť ten, kto najneskôr v prvý deň výberového konania dosiahol vek 30 rokov a spĺňa predpoklady na vymenovanie za sudcu

11

podľa § 5 ods. 1 písm. a) písm. b) až d), f), g) a ods. 2 a udelí písomný súhlas s overením

predpokladov sudcovskej spôsobilosti Národným bezpečnostným úradom,4c) pre prípad, že sa stane kandidátom na funkciu sudcu.

(2) Uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb,7a) ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva vrátane rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.

(3) Predseda súdu podľa § 28a ods. 3 je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, profesijných životopisov uchádzačov a ich motivačných listov na webovom sídle ministerstva, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa predchádzajúcej vety môže každý vzniesť ministerstvu odôvodené výhrady voči uchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia si vyžiada vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Predseda súdu podľa § 28a ods. 3 na webovom sídle ministerstva zabezpečí zverejnenie termínu a miesta výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.

§ 28d

(1) Na základe výsledkov hromadného výberového konania vytvára ministerstvo databázu kandidátov na funkciu sudcu, a to osobitne pre obvod každého krajského súdu.

(2) Voľné miesto sudcu na okresnom súde v obvode krajského súdu a voľné miesto hosťujúceho sudcu možno obsadiť len z databázy kandidátov na funkciu sudcu vytvorenej pre obvod tohto krajského súdu. Ak postupom podľa predchádzajúcej vety nemožno voľné miesto sudcu alebo voľné miesto hosťujúceho sudcu obsadiť z dôvodu, že do databázy nie je zaradený žiaden kandidát na funkciu sudcu, možno voľné miesto sudcu alebo voľné miesto hosťujúceho sudcu obsadiť aj z kandidátov na funkciu sudcu vytvorenej pre obvod iného krajského súdu; ustanovenie odseku 3 sa použije primerane.

(3) V databázach podľa odseku 1 sa kandidáti na funkciu sudcu zoradia podľa úspešnosti v hromadnom výberovom konaní. Databázy podľa odseku 1 sa na základe výsledkov ďalšieho hromadného výberového konania dopĺňajú podľa poradia úspešnosti o kandidátov na funkciu sudcu z ďalšieho hromadného výberového konania ich zaradením do databázy za kandidátov na funkciu sudcu zaradených do databázy skôr. Voľné miesta sudcov a voľné miesta hosťujúcich sudcov sa obsadzujú z kandidátov na funkciu sudcu podľa úspešnosti v hromadnom výberovom konaní, ktoré je v databáze podľa odseku 1 uvedené ako prvé v poradí.

(4) Kandidát na funkciu sudcu je povinný absolvovať prípravné vzdelávanie zamerané na osvojenie si praktických zručností potrebných na výkon funkcie sudcu a oznámiť ministerstvu absolvovanie prípravného vzdelávania.

(5) Databázy podľa odseku 1 sú zverejnené na webovom sídle ministerstva. Okrem titulu, mena a priezviska kandidátov na funkciu sudcu sa v nich uvádza aj údaj o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti a o absolvovaní prípravného vzdelávania.

12

§ 33

Konanie vo veciach písomného vyhlásenia sudcu a majetkového priznania sudcu

(1) Ak sudca nepodá včas písomné vyhlásenie podľa § 31 alebo majetkové priznanie podľa § 32, vyzve ho predseda súdnej rady, aby splnil túto povinnosť dodatočne, najneskôr v lehote 30 dní.

(2) Súdna rada preskúma úplnosť písomného vyhlásenia a majetkového priznania a v prípade potreby vyzve sudcu, aby ich do 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.

(3) Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 32 ods. 6 § 32 ods.

5 zistia u sudcu majetkové prírastky, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov [§ 31 ods. 2 písm. c)], sudca je povinný na základe výzvy predsedu súdnej rady preukázať ich pôvod. Súdna rada môže tiež vyzvať sudcu, aby predložil potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo doklad preukazujúci príjmy sudcu alebo nadobudnutie majetku a jeho hodnotu. Na splnenie týchto povinností určí predseda súdnej rady sudcovi primeranú lehotu, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní.

(4) Ak sudca nesplní niektorú z povinností uvedených v odsekoch 1 až 3, súdna rada môže podať ministrovi podnet na začatie disciplinárneho konania. Rovnako môže súdna rada postupovať, ak nepovažuje splnenie preukaznej povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku sudcu alebo o hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.

§ 43a

Náhrada výdavkov hosťujúceho sudcu

Hosťujúci sudca má nárok na náhradu zvýšených výdavkov za podmienok a v rozsahu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 65

Plat sudcu

(1) Sudcovi patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom

a) základný plat sudcu,

b) príplatok

1. funkčný,

2. za výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu,

3. počas dočasného pridelenia,

4. za vedenie justičného čakateľa,

5. za pohotovosť,

6. osobitný,

c) plat za výkon funkcie sudcu nadčas,

d) ďalší plat,

e) vyrovnanie platu,

f) odmena.

(2) Sudcovi patria náhrady nákladov a iné hmotné výhody, ak tak ustanovuje zákon.

13

(3) Ak je sudca poverený plnením úloh v orgáne Európskej únie, patrí mu od prvého dňa poverenia popri plate sudcu podľa odseku 1 aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.18a) Ministerstvo vypláca sudcovi výdavky uvedené v osobitnom predpise18a) a osobnému úradu sudcu uhrádza rozdiel medzi platom sudcu navýšeným podľa § 88 ods. 3 a platom sudcu pred týmto navýšením.

(4) Ak je sudca vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky,6a) patrí mu od prvého dňa vyslania popri plate sudcu aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.18b) Ministerstvo vypláca sudcovi výdavky uvedené v osobitnom predpise18b) a osobnému úradu sudcu uhrádza rozdiel medzi platom sudcu navýšeným podľa § 88 ods. 4 a platom sudcu pred týmto navýšením.

(5) Za uspokojenie platových nárokov sudcu zodpovedá štát.

Základný plat sudcu, platové skupiny a platové stupne

§ 66

(1) Základným platom sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu je plat rovnajúci sa 1,3 násobku platu poslanca národnej rady mesačne, ktorý mu patrí od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol na najvyšší súd alebo Špecializovaný trestný súd pridelený alebo preložený.

(2) Sudcovia okresných súdov a krajských súdov sa na potreby určenia základného platu zaraďujú do dvoch platových skupín a do siedmich platových stupňov.

(3) Sudcovia okresných súdov a hosťujúci sudcovia sa zaraďujú do platovej skupiny I a sudcovia krajských súdov sa zaraďujú do platovej skupiny II.

(4) Do platových stupňov sa sudcovia uvedení v odseku 2 zaraďujú podľa dĺžky praxe rozhodujúcej na zaradenie do príslušného platového stupňa.

§ 69

Funkčný príplatok za funkciu

(1) Funkčný príplatok za vyššiu sudcovskú funkciu patrí mesačne z priemerného platu sudcu podľa § 67 ods. 1

a) predsedovi senátu krajského súdu a predsedovi senátu Špecializovaného trestného súdu vo výške 5 %,

b) sudcovi krajského súdu a sudcovi Špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca, vo výške 3 %,

c) predsedovi kolégia najvyššieho súdu vo výške 25 %,

d) predsedovi senátu najvyššieho súdu vo výške 20 %,

e) predsedovi kolégia krajského súdu vo výške 8 % a predsedovi grémia vo výške 5 %.

(2) Funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

14

(3) Funkčný príplatok za funkciu nepatrí predsedovi grémia a predsedovi kolégia, ak je dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu; počas jeho neprítomnosti patrí tento príplatok sudcovi, ktorý ho zastupuje.

(4) Funkčný príplatok za výkon funkcie podľa odseku 2 patrí sudcovi najvyššieho súdu, ktorý podľa rozvrhu práce rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd za predpokladu, že v predchádzajúcom mesiaci mal pridelenú najmenej jednu vec, v ktorej konal v prvom stupni Špecializovaný trestný súd. Zastupujúci sudca sudcu podľa predchádzajúcej vety má nárok na tento príplatok len, ak nastane okolnosť, pre ktorú v danej veci nemôže konať sudca senátu, ktorý má pridelenú vec náhodným výberom.

(5) Funkčný príplatok za výkon funkcie podľa odseku 1 písm. c) a e) patrí aj predsedovi senátu krajského súdu alebo predsedovi senátu najvyššieho súdu, ktorý je poverený predsedom krajského súdu alebo predsedom najvyššieho súdu, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa osobitného predpisu.19aa)

19aa) § 17 ods. 2 a § 21 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z v znení zákona č. .../2019 Z. z.

§ 71a

Príplatok za výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu

Hosťujúcemu sudcovi, ktorý vykonáva funkciu sudcu na okresnom súde, patrí príplatok za výkon funkcie vo výške 5 % zo základného platu mesačne.

§ 119a

(1) Súdna rada volí na obdobie troch rokov 10 predsedov disciplinárnych senátov a 30 členov disciplinárnych senátov, ktorí sa na účely vytvárania disciplinárnych senátov zaraďujú do troch databáz:

a) databázy predsedov senátov zvolených z kandidátov navrhnutých sudcovskými

radami,

b) databázy, ktorá má 15 členov senátov zvolených z kandidátov navrhnutých

ministrom, z ktorých je osem sudcov podľa § 119b ods. 1,

c) databázy, ktorá má 15 členov senátov zvolených z kandidátov navrhnutých národnou

radou, z ktorých je osem sudcov podľa § 119b ods. 1.

(2) Sudcovské rady, minister a národná rada navrhujú súdnej rade kandidátov na základe žiadosti súdnej rady. V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov súdna rada určí

a) počet členov disciplinárnych senátov alebo predsedov disciplinárnych senátov,

ktorých bude voliť na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov,

b) databázu, do ktorej sa má voliť,

c) či je potrebné zvoliť sudcu alebo inú osobu ako sudcu a

d) lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní

odo dňa doručenia žiadosti.

(3) Sudcovské rady, minister a národná rada predložia súdnej rade kandidátov na členov disciplinárnych senátov alebo kandidátov na predsedov disciplinárnych senátov, ktorých bude súdna rada voliť. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi, súdna rada si

15

od toho, koho návrh bol doručený neskôr, bez zbytočného odkladu vyžiada nový návrh na kandidáta.

(4) Ak nebol zvolený potrebný počet predsedov disciplinárneho senátu alebo členov disciplinárneho senátu v jednotlivých databázach, vyhlási súdna rada predseda súdnej rady

bezodkladne v potrebnom rozsahu doplňujúce voľby.

(5) Predseda súdnej rady je povinný zabezpečiť zverejňovanie databáz podľa odseku 1 na webovom sídle súdnej rady a bezodkladné zverejňovanie všetkých zmien v týchto databázach.

§ 120

Začatie disciplinárneho konania

(1) Disciplinárne konanie sa začína na návrh.

(2) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať

a) minister,

b) predseda súdnej rady,

c) verejný ochranca práv,

d) predseda krajského súdu aj proti sudcovi okresného súdu v jeho obvode a hosťujúcemu sudcovi vykonávajúcemu funkciu sudcu na určenom okresnom súde v jeho obvode,

e) predseda súdu proti sudcovi príslušného súdu a hosťujúcemu sudcovi vykonávajúcemu funkciu sudcu na príslušnom súde, a to aj po skončení výkonu funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu na tomto súde,

f) sudcovská rada proti sudcovi príslušného súdu vrátane predsedu tohto súdu a hosťujúcemu sudcovi vykonávajúcemu funkciu sudcu na príslušnom súde, a to aj po skončení výkonu funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu na tomto súde.

(3) Ak návrh na začatie disciplinárneho konania podáva oprávnený orgán podľa odseku 2 písm. b) až f), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania ministrovi; k tomuto oznámeniu priloží kópiu návrhu na začatie disciplinárneho konania. Oprávnený orgán podľa odseku 2 písm. b) až e) je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ministrovi, že písomne napomenul sudcu podľa § 117 ods. 7; k tomuto oznámeniu priloží kópiu písomného napomenutia podľa § 117 ods. 7.

(4) Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať na disciplinárnom senáte do jedného roka odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení, najviac však do troch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, najneskôr do piatich rokov odo dňa spáchania tohto disciplinárneho previnenia.

(5) Návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, ako aj skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania je podaný včas.

(6) Opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, musí s ohľadom na konkrétne okolnosti obsahovať uvedenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, spôsobeného následku, prípadne uvedenie iných skutočností, a to tak, aby skutok bol dostatočne

16

konkretizovaný a nemohol byť zamenený s iným skutkom a aby bolo odôvodnené použitie určitého disciplinárneho opatrenia. Návrh tiež obsahuje právnu kvalifikáciu skutku s uvedením príslušného zákonného ustanovenia.

(7) Návrh na začatie disciplinárneho konania možno vziať späť až dovtedy, kým sa disciplinárny senát, prípadne odvolací disciplinárny senát odoberie na záverečnú poradu. Ten, kto vzal návrh na začatie disciplinárneho konania späť, nemôže už v takomto prípade podať nový návrh. Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania musí byť vecne odôvodnené.

(8) Ak je to potrebné na posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. e), oprávnený orgán podľa odseku 2 otvorí obálku so zápisnicou o hlasovaní senátu; po nazretí sa táto zápisnica opäť zalepí do obálky a orgán oprávnený na jej otvorenie potvrdí taký úkon svojím podpisom na obálke.

§ 130

Doručenie rozhodnutia

Rozhodnutie disciplinárneho senátu sa doručí sudcovi, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, do vlastných rúk. Ďalej sa rozhodnutie doručí obhajcovi, ak ho sudca má, orgánu, ktorý navrhol začatie disciplinárneho konania, a ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania, aj predsedovi súdu, na ktorom je sudca činný a ministrovi.

§ 151zd

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. augusta 2019

Stáž sudcu podľa § 13 ods. 1 v znení účinnom do 31. júla 2019 sa skončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. júla 2019.

Čl. II

Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 597/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 495/2010 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 171/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 374/2015 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z. zákona č. 177/2018 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 285/2018 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

§ 5

Podpredseda súdnej rady

(1) Súdna rada si volí zo svojich členov podpredsedu súdnej rady. Návrh kandidáta na podpredsedu súdnej rady môže podať každý člen súdnej rady.

17

(2) Ak predseda súdnej rady4a) nie je vymenovaný zvolený a počas neprítomnosti

predsedu súdnej rady vykonáva povinnosti predsedu súdnej rady podpredseda súdnej rady.

(3) Počas neprítomnosti predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady vykonáva ich povinnosti prítomný vekovo najstarší člen súdnej rady.

(4) Súdna rada na návrh najmenej troch členov súdnej rady môže podpredsedu súdnej rady odvolať.

Zasadnutie súdnej rady

§ 6

(1) Zasadnutie súdnej rady zvoláva a zasadnutie vedie predseda súdnej rady. Ak nejde o výkon pôsobnosti súdnej rady podľa čl. 141a ods. 5 písm. a) až j) Ústavy Slovenskej republiky alebo podľa § 4 ods. 1 písm. h), § 4 ods. 2 a voľbu a odvolanie predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady, môže predseda súdnej rady v neodkladných prípadoch požiadať členov súdnej rady, aby o návrhu uznesenia rozhodli aj mimo zasadnutia súdnej rady; ak aspoň traja členovia súdnej rady uplatnia k návrhu uznesenia pripomienky alebo s ním nesúhlasia, o návrhu uznesenia sa musí rozhodnúť na zasadnutí súdnej rady.

(2) Program súdnej rady navrhuje predseda súdnej rady. Každý člen súdnej rady je oprávnený navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu zasadnutia súdnej rady. Ak najmenej traja členovia súdnej rady navrhnú zmenu alebo doplnenie programu, predseda súdnej rady zaradí tento návrh do programu zasadnutia súdnej rady.

(3) Program zasadnutia súdnej rady schvaľuje súdna rada.

(4) Predseda súdnej rady zvoláva zasadnutie súdnej rady podľa potreby, najmenej však raz za mesiac, alebo ak o zvolanie písomne požiada najmenej tretina členov súdnej rady.

(5) Ak predseda súdnej rady nezvolá do 15 dní zasadnutie súdnej rady, za ktorého zvolanie sa vyslovila tretina členov súdnej rady, začne sa zasadnutie súdnej rady v sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdnej rady aj bez jej zvolania v tridsiaty deň po

doručení žiadosti o 13. hodine. Ak tridsiaty deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je dňom zasadnutia súdnej rady najbližší nasledujúci pracovný deň.

(6) Súdna rada rozhoduje vždy uznesením. Na prijatie uznesenia súdnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

(7) Člen súdnej rady, ktorý je kandidátom vo voľbe, nemá právo hlasovať na tejto voľbe, ak sa o zvolenie do tej istej funkcie uchádza aspoň jeden ďalší kandidát, ktorý nie je členom súdnej rady. Člen súdnej rady, ktorý je sudcom, nemá právo hlasovať aj vtedy, ak súdna rada rozhoduje o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti tohto člena súdnej rady.

(8) Hlasovanie súdnej rady je verejné; to neplatí

a) ak súdna rada rozhoduje o návrhu na

1. vymenovanie a odvolanie sudcu,

2. vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

3. vymenovanie a odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

18

4. voľbu a odvolanie predsedu alebo podpredsedu súdnej rady,

5. voľbu kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v

medzinárodnom súdnom orgáne,

6. voľbu a odvolanie členov a predsedov disciplinárnych senátov,

b) v ďalších prípadoch ustanovených zákonom.

(9) Predseda súdnej rady je povinný jedno vyhotovenie uznesenia súdnej rady o návrhu súdnej rady na vymenovanie sudcu, odvolanie sudcu, pridelení sudcu alebo preložení sudcu zaslať ministrovi spravodlivosti do troch dní odo dňa, keď súdna rada o veci rozhodla.

(10) Z každého zasadnutia súdnej rady sa vyhotovuje zvukový záznam a zápisnica, z ktorej musí byť okrem účasti, programu zasadnutia súdnej rady a obsahu prijatých uznesení zrejmý aj obsah, priebeh rokovania a výsledok hlasovania o jednotlivých bodoch programu zasadnutia súdnej rady.

(11) Predseda súdnej rady zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady na webovom sídle súdnej rady. Na webovom sídle súdnej rady sa zverejňuje termín zasadnutia súdnej rady, návrh programu zasadnutia súdnej rady a materiály, o ktorých má podľa návrhu programu zasadnutia súdna rada rokovať, a to najmenej 15 dní pred termínom zasadnutia súdnej rady; materiály doplnené na rokovaní súdnej rady podľa § 6 ods. 2 sa zverejňujú v rovnakej lehote ako prijaté uznesenie súdnej rady. Na webovom sídle súdnej rady sa ďalej uverejní prijaté uznesenie súdnej rady, zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady. Prijaté uznesenie súdnej rady sa uverejní do 24 hodín od jeho prijatia súdnou radou. Zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady sa uverejnia zároveň s prijatými uzneseniami súdnej rady.

§ 27fa

Obsadzovanie voľných miest sudcov na okresných súdoch a voľných miest hosťujúcich sudcov

(1) Minister spravodlivosti bezodkladne písomne oznámi predsedovi súdnej rady určenie voľných miest sudcov na okresných súdoch alebo voľných miest hosťujúcich sudcov a oznámenie o určení voľných miest zverejní na webovom sídle ministerstva.

(2) Ak sa v obvode krajského súdu obsadzuje jedno voľné miesto sudcu a voľné miesto hosťujúceho sudcu, predseda súdnej rady písomne vyzve kandidáta na funkciu sudcu, aby udelil súhlas s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na tento okresný súdna voľné miesto

na okresnom súde alebo na voľné miesto hosťujúceho sudcu; predseda súdnej rady vo výzve uvedie počet voľných miest hosťujúcich sudcov. Ak sa v obvode krajského súdu obsadzujú voľné miesta na dvoch alebo viacerých okresných súdoch a voľné miesto hosťujúceho sudcu, predseda súdnej rady písomne vyzve kandidáta na funkciu sudcu, aby udelil súhlas s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na jeden z okresných súdov, ktorých sa výzva predsedu súdnej rady týka alebo na voľné miesto hosťujúceho sudcu; predseda súdnej rady vo výzve uvedie zoznam všetkých okresných súdov, na ktorých sa obsadzujú voľné miesta a počet voľných miest hosťujúcich sudcov.

(3) Ak sa v obvode krajského súdu obsadzuje len voľné miesto hosťujúceho sudcu, predseda súdnej rady písomne vyzve kandidáta na funkciu sudcu, aby udelil súhlas s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu. Ak sa

19

v obvode krajského súdu obsadzuje len voľné miesto sudcu na okresnom súde alebo voľné miesta sudcu na dvoch alebo viacerých okresných súdoch, výzva podľa odseku 2 neobsahuje počet voľných miest hosťujúcich sudcov a predseda súdnej rady vyzve kandidáta na funkciu sudcu na udelenie súhlasu s pridelením na voľné miesto sudcu na okresnom súde.

(4) Predseda súdnej rady postupuje podľa odseku odsekov 2 a 3 tak, že najprv vyzve

kandidáta na funkciu sudcu, ktorý je v príslušnej databáze uvedený ako prvý v poradí, následne ďalších kandidátov na funkciu sudcu, pokiaľ nie sú obsadené všetky voľné miesta sudcov a voľné miesta hosťujúcich sudcov.

(5) Predseda súdnej rady na základe oznámenia ministra spravodlivosti podľa odseku 1 písomne prizve na najbližšie zasadnutie súdnej rady kandidátov na funkciu sudcu, ktorí spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktorí absolvovali prípravné vzdelávanie a udelili súhlas podľa odseku 2 alebo odseku 3 tak, aby súdna rada mohla rozhodnúť o podaní návrhu na vymenovanie za sudcu a obsadiť voľné miesta podľa odseku 1.

(6) Ak kandidát na funkciu sudcu ani druhýkrát neudelí súhlas podľa odseku 2 alebo odseku 3 druhá veta druhej vety neudelí, je vyradený z databázy kandidátov na funkciu sudcu;

to neplatí, ak ide o kandidáta na funkciu sudcu z databázy kandidátov na funkciu sudcu pre iný obvod krajského súdu. Kandidát na funkciu sudcu je vyradený z databázy aj vtedy, ak za návrh na jeho vymenovanie do funkcie sudcu a pridelenie nehlasovala väčšina členov súdnej rady. Vyradenie kandidáta na funkciu sudcu podľa prvej a druhej vety predseda súdnej rady bezodkladne oznámi ministrovi spravodlivosti.

§ 27h

Súčinnosť súdov a orgánov verejnej moci so súdnou radou

(1) Súdy a orgány verejnej moci sú povinné poskytnúť súdnej rade súčinnosť pri výkone jej pôsobnosti, najmä sú povinné poskytnúť súdnej rade na požiadanie dokumenty a informácie, ktoré súdna rada potrebuje na jej rozhodovanie.

(2) V súvislosti s výkonom pôsobnosti súdnej rady sú poverení členovia súdnej rady oprávnení vykonať úkony potrebné na zistenie skutočností a zabezpečenie dôkazov nevyhnutných na rozhodovanie súdnej rady, súdna rada je najmä oprávnená nahliadnuť do spisu orgánu verejnej moci alebo súdneho spisu a robiť si z nich odpisy, výpisy a kópie.

(3) Pri výkone pôsobnosti v súvislosti s oprávnením predsedu súdnej rady podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi je predseda súdnej rady oprávnený požadovať od disciplinárne zodpovedného sudcu stanovisko k disciplinárnemu previneniu a k veciam súvisiacim s disciplinárnym previnením; na tento účel si predseda súdnej rady môže vyžiadať súdny spis a robiť z neho odpisy, výpisy, kópie a žiadať doplňujúce vyjadrenia.

(4) Členovia súdnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone pôsobnosti súdnej rady; povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu funkcie a tej ich môže zbaviť len súdna rada.

§ 32

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. augusta 2019

20

Kandidát na funkciu sudcu zaradený do databázy kandidátov na funkciu sudcu k 31. júlu 2019, ktorý neudelí súhlas s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu sa z databázy kandidátov na funkciu sudcu nevyradí.

Čl. III

Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 374/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 301/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z. a zákona č. 152/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

§ 17

(1) Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.

(2) Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda krajského súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.

(3) Kolégium krajského súdu

a) prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého kolégia,

b) prerokúva a vyjadruje sa k podnetom predsedu krajského súdu, predsedov okresných súdov a predsedu kolégia na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach okresných súdov v obvode krajského súdu,

c) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,

21

d) rozhoduje o predložení podnetu na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu,

e) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,

f) pripravuje podnety na zmeny právnych úprav týkajúcich sa konania pred súdmi,

g) prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,

h) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(4) Predseda kolégia najmä

a) zvoláva štyrikrát do roka rokovanie kolégia, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti kolégia podľa odseku 3,

b) na základe právoplatných rozhodnutí krajského súdu, okresných súdov v obvode krajského súdu a podnetov predsedov grémií alebo predsedov okresných súdov v obvode krajského súdu dáva kolégiu pripravené podnety na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu,

c) upozorňuje kolégium na rozpory v rozhodovaní senátov alebo samosudcov,

d) sleduje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

e) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.

(5) Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

(6) Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú. Kolégium krajského súdu aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu, a to podľa prevažujúceho obsahu ich rozhodovacej činnosti.

(7) Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského súdu.

(8) Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia.

(9) Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní kolégia, o voľbách a odvolávaní predsedu kolégia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok kolégia, ktoré schvaľuje kolégium.

§ 21

Kolégiá najvyššieho súdu

(1) Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu

22

vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.

(2) Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda najvyššieho súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.

(3) Kolégium najvyššieho súdu najmä

a) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo senátov kolégia; stanovisko kolégia je pre členov kolégia záväzné,

b) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,

c) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,

d) prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,

e) prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,

f) prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,

g) prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho súdu,

h) môže zaujímať stanovisko k uchádzačom o funkciu sudcu na najvyššom súde v príslušnom kolégiu; na tento účel si môže uchádzača predvolať a vypočuť ho,

i) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(4) Predseda kolégia najvyššieho súdu

a) zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; programom rokovania kolégia je len realizácia jeho pôsobnosti podľa odseku 3,

b) navrhuje kolégiám kolégiu prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e),

c) dáva návrhy predsedovi najvyššieho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,

d) sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov,

e) riadi prieskumnú činnosť kolégia,

f) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.

(5) Predseda kolégia najvyššieho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

§ 24a

Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

23

(1) Zriaďuje sa Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho súdu“).

(2) Kancelária najvyššieho súdu plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti najvyššieho súdu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

(3) Kancelária najvyššieho súdu vo vzťahu k najvyššiemu súdu zabezpečuje aj výkon činností uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) prvom a druhom bode, písm. c) druhom a treťom bode, písm. d) prvom, štvrtom a piatom bode, v § 74 ods. 1 písm. a), c) až h) a j) okrem vybavovania personálnych vecí sudcov najvyššieho súdu a výkon činností uvedených v § 78 ods. 1 a 2.

(4) Kancelária najvyššieho súdu je štátna rozpočtová organizácia. Kanceláriu najvyššieho súdu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie najvyššieho súdu. Vedúceho kancelárie najvyššieho súdu vymenúva a odvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť.

(5) Vedúcemu kancelárie najvyššieho súdu určuje plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti predseda najvyššieho súdu.

(6) Úlohy kancelárie najvyššieho súdu plnia štátni zamestnanci7a) a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme.7b)

(7) Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho súdu, o postavení štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho súdu.

§ 45

Sudcovská rada

(1) Na riadení a správe súdov sa podieľa sudcovská rada ako orgán sudcovskej samosprávy. Sudcovská rada sa zriaďuje na okresnom súde, krajskom súde, najvyššom súde a Špecializovanom trestnom súde. Ak nie je sudcovská rada zvolená, pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum súdu.

(2) Sudcovská rada má najmenej troch členov a najviac deväť členov. Členov sudcovskej rady volí a odvoláva plénum príslušného súdu spomedzi seba v tajnom hlasovaní. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady. Ak pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum, predseda súdu a podpredseda súdu nemajú hlasovacie právo pri rozhodovaní pléna vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti sudcovskej rady.

(3) Podrobnosti o rokovaní pléna a o voľbách a odvolávaní členov sudcovskej rady upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok pléna schválený plénom. Pri schvaľovaní rokovacieho poriadku a volebného poriadku pléna plénum zároveň určí počet členov sudcovskej rady v súlade s odsekom 2.

24

(4) Sudcovská rada si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej rady a aspoň jedného podpredsedu sudcovskej rady. Plénum okresného súdu, na ktorom nie je zvolená sudcovská rada, si volí a odvoláva zástupcu pléna súdu, ktorý vykonáva pôsobnosť predsedu sudcovskej rady.

(5) Rokovanie sudcovskej rady zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Ak predseda sudcovskej rady alebo podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie sudcovskej rady zvoláva prípravný výbor zložený z troch funkčne najstarších členov sudcovskej rady; zasadanie sudcovskej rady vedie funkčne najstarší sudca. Program rokovania schvaľuje sudcovská rada.

(6) Člen sudcovskej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie sudcovskej rady a na prípravu materiálov na rokovanie sudcovskej rady.

(7) Sudcovská rada

a) vyjadruje sa k návrhom rozpočtov súdov,

b) prerokúva správu predsedu súdu o použití rozpočtových prostriedkov,

c) prerokúva návrh rozvrhu práce súdu a zaujíma k nemu stanovisko,

d) rozhoduje o námietkach sudcov vo veciach podľa osobitného zákona,14)

e) volí členov výberovej komisie podľa § 37 ods. 5 písm. a),

f) podáva návrh na začatie disciplinárneho konania v prípadoch ustanovených týmto

zákonom,

g) spolurozhoduje o niektorých platových veciach sudcov podľa osobitného zákona,15)

h) schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady,

i) na požiadanie predsedu súdu zaujíma stanoviská vo veciach patriacich do pôsobnosti

predsedu súdu,

j) rozhoduje v iných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(8) Predseda súdu a podpredseda súdu majú právo byť prítomní na rokovaní sudcovskej rady a vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam. Sudcovská rada môže prizvať na rokovanie riaditeľa správy súdu, ak je predmetom rokovania rozpočet súdu, a vedúceho zamestnanca organizačného útvaru ministerstva podľa § 73, ak je predmetom rokovania rozvrh práce; ak sú tieto osoby prizvané na rokovanie sudcovskej rady, predseda sudcovskej rady im na požiadanie udelí slovo. Na rokovanie sudcovskej rady možno prizvať aj iné osoby, ak tak rozhodne sudcovská rada.

(9) Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada volí predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady. Člen sudcovskej rady nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho priamo týkajú. Sudcovská rada je uznášaniaschopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

(10) Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady, o hlasovaní a o prijímaní uznesení sudcovskej rady upraví ňou schválený rokovací poriadok sudcovskej rady.

(11) Predseda sudcovskej rady vhodným spôsobom zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti sudcovskej rady, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady, návrh programu, uznesenia sudcovskej rady a zápisnicu zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej rady zverejniť informácie o činnosti sudcovskej rady.

25

§ 50

(1) Na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

(2) Rozvrh práce obsahuje

a)určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,

b)zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu,

c)určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony,

d)spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce s odkazom na zoznam hosťujúcich sudcov pre obvod príslušného krajského súdu,

e)spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,

f)spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,

g)spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní,

h)rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona5) a o neodkladnom opatrení podľa osobitného predpisu,

i)ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51 medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi,

j)zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií,

k)spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie16) (ďalej len „notársky rozvrh“),

l)zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení,

m)ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon.

(3) Ak sudca vykonáva iné činnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného zákona,16a) rozvrh práce môže obsahovať aj zníženie rozsahu, v akom sa tento sudca podieľa na výkone súdnictva.

26

(4) Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné. Predseda príslušného súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi tohto súdu. Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy.

§ 51

Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Hosťujúcemu sudcovi sa neprideľujú veci v trestnoprávnej agende. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.

(2) Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.

(3) Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov,5) o neodkladnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

(4) Ak odsek 5 neustanovuje inak, Náhodným náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

a)dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,

b)zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde,

c)výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a

d)ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.

(5) Ak sa zastupovanie zákonného sudcu, ktorý koná a rozhoduje ako samosudca, zabezpečuje hosťujúcim sudcom alebo dočasným pridelením sudcu, veci pôvodne pridelené zastupovanému zákonnému sudcovi sa pridelia hosťujúcemu sudcovi alebo dočasne pridelenému sudcovi a dňom kedy zastupovaný zákonný sudca začne znovu vykonávať funkciu sudcu alebo zanikne dočasné pridelenie, sa takto pridelené veci pridelia pôvodnému zákonnému sudcovi.

(6) V konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona17) alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví

27

senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.

(7) Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky.

(8) Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.

(9) Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

(10) Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.

(11) Notársky rozvrh môže byť založený na

a)obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, ktorých počet sa rovná počtu notárskych úradov v obvode tohto súdu,

b)časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka,

c)kombinácii systémov podľa písmen a) a b), pričom hranice notárskych obvodov spravidla rešpektujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky.

§ 51a

(1) Sudcovi možno rozvrhom práce prideliť na konanie a rozhodovanie veci patriace do inej agendy, ak bude tvoriť prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti

a)len s jeho predchádzajúcim súhlasom alebo

b)bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu.

(2) Predseda súdu musí v prípadoch podľa odseku 1 prihliadať na uvedené skutočnosti pri výkone súdnictva dotknutého sudcu najmenej v období troch mesiacov po pridelení veci.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak ide o hosťujúceho sudcu alebo dočasne prideleného sudcu.

§ 71

28

(1) Ministerstvo vykonáva správu súdov tým, že

a)v oblasti personálnej

1.v rámci vládou schválených limitov počtov zamestnancov v rozpočtovej kapitole ministerstva určuje počty sudcov, zamestnancov súdov, a voľné miesta sudcov,

voľné miesta hosťujúcich sudcov a dočasne voľné miesta sudcov,

(2) Počty miest sudcov a zamestnancov súdov podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu určuje ministerstvo ako celkové počty miest sudcov a zamestnancov súdov vrátane počtu miest sudcov a zamestnancov na jednotlivých súdoch pri tvorbe podkladov na tvorbu rozpočtu verejnej správy, a to po prerokovaní s predsedami súdov a súdnou radou. Ak by sa určením voľného miesta sudcu zmenil počet miest sudcov na súde určený podľa prvej vety, voľné miesto sa určuje po prerokovaní so súdnou radou. Počet miest hosťujúcich sudcov nesmie presiahnuť 4 % celkového počtu sudcov. Na účely prvej vety sa do celkového počtu miest sudcov nezapočítavajú hosťujúci sudcovia.

§ 82a

Zverejňovanie a sprístupňovanie súdnych rozhodnutí

(1) Súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia.

(2) Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, súdy v tej istej lehote zverejnia aj všetky rozhodnutia vydané počas tohto súdneho konania, ktoré boli zrušené, potvrdené alebo zmenené súdom vyššieho stupňa a rozhodnutia, ktoré zrušujú rozhodnutie súdu nižšieho stupňa. Ak bolo vydané opravné uznesenie, zverejňuje sa aj toto uznesenie. Nezverejňujú sa súdne rozhodnutia vydané v konaní, v ktorom bola verejnosť vylúčená z pojednávania pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť a platobné rozkazy. Kancelária súdnej rady zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych senátov do troch pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti.

(3) Pred zverejnením rozhodnutia podľa odseku 1 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.

(4) Zverejňovanie súdnych rozhodnutí podľa odseku 1 technicky zabezpečuje ministerstvo na svojom webovom sídle. Kancelária najvyššieho súdu zverejňuje rozhodnutia najvyššieho súdu aj na webovom sídle najvyššieho súdu.

(5) Súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona42a) všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu,42aa) súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov5) a príkazu podľa Trestného poriadku; súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.42b)

§ 82b

Zverejňovanie štatistických údajov

29

(1) Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejňuje štatistické údaje o činnosti súdov, jednotlivých sudcov a senátov.

(2) Štatistické údaje o činnosti súdov zverejňuje ministerstvo podľa odseku 1 každoročne k 28. februáru, a to za predchádzajúci kalendárny rok.

(3) Kancelária najvyššieho súdu na webovom sídle najvyššieho súdu zverejňuje štatistické údaje o činnosti najvyššieho súdu v rozsahu a spôsobom, ktorý schváli predseda najvyššieho súdu.

§ 82ba

Zverejňovanie zoznamu pojednávaných vecí

Súd na účely informovania verejnosti o konaniach pred súdmi zverejňuje v budove súdu a na webovom sídle ministerstva, a ak ide o najvyšší súd na webovom sídle najvyššieho súdu, zoznam pojednávaných vecí, ktorý obsahuje

a)dátum a čas úkonu súdu,

b)formu úkonu súdu,

c)označenie účastníkov konania alebo strán v konaní v rozsahu

1.akademický titul, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul,

meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu,

2.názov alebo obchodné meno, ak ide o právnickú osobu,

d)spisovú značku a

e)predmet konania pred súdom.

§ 82l

Osobitné ustanovenia o elektronickom výkone verejnej moci na súdoch

(1) Prihlásenie sa do elektronickej schránky42g) bez potvrdenia elektronickej doručenky počas úložnej lehoty pri doručovaní elektronického úradného dokumentu, ktorý sa doručuje do vlastných rúk a u ktorého je vylúčené náhradné doručenie, sa považuje za bezdôvodné odopretie prijatia doručovaného elektronického úradného dokumentu; elektronický úradný dokument sa v takom prípade považuje za doručený dňom nasledujúcim po uplynutí úložnej lehoty.

(2) Ak je podľa predpisov o konaní pred súdmi potrebné doručovať podanie účastníka konania alebo strany v konaní, ustanovenia osobitného predpisu42g) o zaručenej konverzii sa nepoužijú a vyhotovia sa rovnopisy týchto podaní v elektronickej alebo listinnej podobe.

(3) Orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom;42g) to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Hosťujúci euroadvokát doručuje elektronické

podania prostredníctvom spolupracujúceho advokáta. Ak je pre podanie určený elektronický

formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady trov konania.

30

(4) Ak osobitný predpis42h) neustanovuje inak, prílohy podaní vyhotovené v listinnej podobe možno súdu doručiť v elektronickej podobe tak, že sa prevedú do elektronickej podoby a pripoja sa k elektronickému podaniu, ktoré je autorizované účastníkom konania, stranou v konaní alebo ich zástupcom; autorizácia takto vyhotovených elektronických dokumentov sa nevyžaduje a ustanovenia osobitného predpisu42g) o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Súd si môže vyžiadať predloženie týchto príloh v listinnej podobe, ak to považuje za potrebné.

(5) Ak o to účastník konania alebo strana v konaní prípadne ich právny zástupca požiada, súd mu vydá ďalší rovnopis svojho rozhodnutia v elektronickej podobe prevodom z listinnej podoby alebo ďalší rovnopis rozhodnutia v listinnej podobe prevodom z elektronickej podoby; ustanovenia osobitného predpisu42g) o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Ak sa ďalší rovnopis rozhodnutia súdu vydáva v elektronickej podobe prevodom z listinnej podoby, rovnopis rozhodnutia súdu sa autorizuje kvalifikovanou elektronickou pečaťou súdu, ku ktorej sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.

(6) Elektronický úradný dokument, ktorým súd vyznačuje právoplatnosť alebo vykonateľnosť rozhodnutia súdu, sa autorizuje kvalifikovanou elektronickou pečaťou súdu a musí jednoznačne identifikovať rozhodnutie súdu, ktorého právoplatnosť alebo vykonateľnosť sa vyznačuje; ustanovenia osobitného predpisu42g) o vyznačovaní právoplatnosti a vykonateľnosti sa nepoužijú.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2019.