V súčasnosti sú v praxi súdy nezriedka konfrontované so situáciou, kedy dochádza k dočasnej absencii zákonného sudcu (napr. z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky, prerušenia výkonu funkcie sudcu, stáže sudcu a pod.), pričom takýto dočasný výpadok zákonného sudcu má za následok jednak negatívny vplyv na fungovanie dotknutého súdu a s tým spojenú potrebu prerozdelenia vecí medzi iných kolegov tohto sudcu. Za aktuálneho právneho stavu je túto situáciu možné riešiť dvoma spôsobmi. Prvým spôsobom je pridelenie nového voľného miesta sudcu pre dotknutý súd a druhým spôsobom je využitie inštitútu dočasného pridelenia. Oba tieto spôsoby však nie sú na účely riešenia tohto negatívneho stavu vhodné, nakoľko v prípade vytvorenia nového voľného miesta sudcu na dotknutom súde je zrejmé, že absencia chýbajúceho sudcu je dočasná a preto sa vytvorené nové miesto sudcu stane v predvídateľnom čase nadbytočné a nie je možné ho rušiť, pretože sudca je menovaný do funkcie bez časového obmedzenia. Vo vzťahu k využitiu inštitútu dočasného pridelenia je potrebné konštatovať, že ani uvedené nemožno považovať za žiaduce riešenie tejto situácie, nakoľko využitím citovaného inštitútu dochádza len k presunu problému na iný súd, ktorému bude následne absentovať sudca, ktorý je dočasne preložený na iný súd. S ohľadom na vyššie uvedené je žiaduce prijatie legislatívneho opatrenia, ktoré by odstránilo súčasný nevyhovujúci stav, pričom za uvedené predkladateľ považuje zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu.