335 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zámerom rozšírenia ochrany finančných záujmov Európskej únie o aktíva je možnosť pro futuro poskytovať okrem peňažných prostriedkov aj iné hodnoty patriace Európskej únii. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v podmienkach Slovenskej republiky ide primárne o finančné prostriedky Európskej únie, ktoré sú predmetom distribúcie podľa na to určených mechanizmov (prostriedky európskych štrukturálnych a investičných fondov, priame platby a pod.). Na tento účel návrh zákona používa pojem „finančné prostriedky alebo aktíva“. Nejde však o akékoľvek finančné prostriedky alebo aktíva, ale len o také, ktoré sú z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie. Odpoveď na otázku, či v konkrétnom prípade ide o rozpočet Európskej únie, rozpočet spravovaný Európskou úniou alebo jej v mene musí aplikačná prax hľadať v práve Európskej únie.
Objektívna stránka trestného činu podľa § 261 ods. 1 spočíva z hľadiska konania alternatívne v použití alebo predložení falšovaného, nesprávneho alebo neúplného výkazu alebo dokladu (účtovný doklad, účtovná závierka, výkaz o majetku a záväzkoch, inventúrne súpisy a pod.), alebo v neposkytnutí povinných údajov.
Falšovaným výkazom alebo dokladom sa rozumie doklad, ktorý má vzbudiť zdanie pravého, avšak nie je vydaný osobou, ktorá je na to oprávnená resp. príslušná, alebo takýto doklad alebo výkaz nemá oporu v skutočnom stave.
Za nesprávny doklad alebo výkaz sa považuje taký doklad, ktorého obsah nezodpovedá skutočnému stavu, o ktorom sa podáva informácia, hoci aj len v niektorej časti.
Neúplným výkazom alebo dokladom je taký doklad, ktorý neobsahuje všetky potrebné údaje na posúdenie skutočného stavu.
Z hľadiska následku spočíva objektívna stránka tohto trestného činu alternatívne buď v protiprávnom zadržaní finančných prostriedkov alebo aktív z rozpočtu Európskej únie, alebo v použití takých prostriedkov na iný účel, ako boli pôvodne určené.
Za protiprávne zadržanie finančných prostriedkov alebo aktív sa považuje stav, kedy nedochádza k prisvojeniu si veci (teda k jej trvalému odňatiu s úmyslom nakladať s ňou ako s vlastnou), ale iba k jej dočasnému pozdržaniu – nevydaniu veci tomu, kto má na ňu právo (slovník slovenského pravopisu iný výklad neumožňuje, pričom obdobne sa vykladá aj anglický termín „wrongfull retention“ použitý v príslušných predpisoch Európskej únie). Okrem iného ide o stav, keď si subjekt manažujúci rozpočet žiada späť poskytnuté prostriedky a ten, komu boli poskytnuté, si ich buď protiprávne prisvojí (prevedie všetky atribúty vlastníckeho práva na seba) alebo zadrží, čo jednoznačne znamená situáciu, kedy k prisvojeniu zatiaľ nedošlo, avšak odmieta sa vrátenie toho, čo bolo poskytnuté, resp. čo za poskytnuté finančné prostriedky alebo aktíva bolo kúpené, pričom ešte nenastali všetky právne následky podmieňujúce definitívny prechod vlastníckeho práva (napr. nebola splnená odkladacia podmienka kúpnej zmluvy, podpísaný protokol o odovzdaní veci, existuje len zmluva o budúcej zmluve a pod.).
Následok vo forme použitia finančných prostriedkov alebo aktív na iný ako určený účel predstavuje náhradu spôsobenia sprenevery a odklon od doterajšej právnej úpravy, ktorá nesprávne zaviedla túto formuláciu (nejasný preklad anglického termínu „misappropriation“).