DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018, úlohy B.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 13. septembra 2017 č. 427 a úlohy D.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 11. apríla 2017 č. 177.
Návrhom zákona sa v prvom rade vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. L 198, 28.7.2017) (ďalej len „smernica“) a úplná implementácia Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (Ú. v. L 268, 1.10.2016) (ďalej len „protokol“) do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Citovaná smernica nahrádza Dohovor z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 316, 27. 11. 1995) a jeho protokoly, ku ktorému Slovenská republika pristúpila v roku 2004 a ktorého obsah bol premietnutý do slovenského právneho poriadku. Preto väčšina požiadaviek vyplývajúcich zo smernice je splnená. Smernica však oproti dohovoru posilňuje ochranu finančných záujmov Európskej únie a stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v súvislosti s bojom proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie. Vzhľadom na súvis smernice s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. L 283, 31.10.2017), ustanovenia smernice rozhodujúce pre dobré fungovanie Európskeho prokurátora, ktorý odkazuje na smernicu obsahujúcu vymedzenie jeho príslušnosti. Na trestné stíhanie páchateľov trestných činov v súvislosti s poškodzovaním finančných záujmov Európskej únie, ako vymedzené v smernici, resp. ako budú prevedené do vnútroštátneho práva, tak ako aj súvisiacich trestných činov a na ich postavenie pred súd, bude príslušný Úrad európskej prokuratúry zriadený spomínaným nariadením.
Protokol predstavuje významný príspevok k medzinárodnému úsiliu zameranému na odstránenie všetkých foriem nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami vrátane ich pašovania, falšovania a nezákonnej výroby. Upravuje predovšetkým kontrolu dodávateľského reťazca vrátane systému sledovania a zisťovania, protiprávne konanie zahŕňajúce aj trestné činy, medzinárodnú spoluprácu, ktorej súčasťou je výmena informácií na účely presadzovania práva, vzájomnú administratívnu a právnu pomoc, extradíciu a zabezpečenie financovania. Protokol je v súčasnosti z podstatnej časti implementovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, pričom navrhovaná novelizácia je čiastkového charakteru a zabezpečuje sa ňou úplná implementácia protokolu.
Okrem toho sa návrhom zákona rozširuje právna úprava využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov, rozširuje sa možnosť rozhodovania samosudcu
2
v trestnom konaní, koriguje sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, rozširuje sa úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní a zavádza sa nová skutková podstata trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a).
Návrhom zákona sa vykonáva novelizácia Trestného zákona (čl. I), Trestného poriadku (čl. II), zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. III) a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. IV).
Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky) a je výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem. Rovnako je návrh zákona výstupom pracovnej skupiny ministra spravodlivosti Slovenskej republiky k využitiu elektronického monitoringu osôb.
Účinnosť predkladanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. augusta 2019, čím sa zohľadňuje predpokladaná dĺžka legislatívneho procesu, ako aj dostatočná legisvakancia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie a sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky dňa 15. apríla 2019, rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2019 a rokovania vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila dňa 17. apríla 2019.
3
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
💧 Transpozícia práva EÚ
Zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017),
Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (Ú. v. EÚ L 268, 1.10.2016).
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: ..Ukončenie: ..
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
január 2019
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
február 2019
2. Definícia problému
Návrhom zákona sa uskutočňuje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (ďalej len „smernica“) a implementácia Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (ďalej len „protokol“) do právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v EÚ a OSN. Dotknutá problematika je v súčasnosti upravená v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Prijatím smernice a pristúpením Slovenskej republiky k protokolu nastala potreba upraviť niektoré ustanovenia Trestného zákona za účelom dosiahnutia súladu právneho poriadku Slovenskej republiky s predmetnými právnymi dokumentami, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné. Návrhom zákona sa rovnako odstraňujú nedostatky právnej úpravy v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, na ktoré poukázala aplikačná prax.
3. Ciele a výsledný stav
Návrhom zákona sa vykonáva úplná transpozícia smernice a úplná implementácia protokolu. Okrem toho sa návrhom zákona rozširuje právna úprava využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov, rozširuje sa možnosť rozhodovania samosudcu v trestnom konaní, koriguje sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, rozširuje sa úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní a zavádza sa nová skutková podstata trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a).
4. Dotknuté subjekty
Štátne orgány, fyzické osoby, právnické osoby, odsúdené osoby.
5. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? Áno 💧 Nie
4
7. Transpozícia práva EÚ
Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
Prípadné vplyvy na rozpočet verejnej správy budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
11. Kontakt na spracovateľa
JUDr. Michaela Poláčková (e-mail:
michaela.polackova@justice.sk
, tel. č. 02 888 91 163)Sekcia legislatívy, odbor legislatívy trestného práva, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
12. Zdroje
Návrh zákona je výstupom pracovnej skupiny zriadenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky). Rovnako je návrh zákona výstupom pracovnej skupiny ministra spravodlivosti Slovenskej republiky k využitiu elektronického monitoringu osôb.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
5
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.
Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.
Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)- čl. 83 ods. 2 a čl. 87 až 89 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
b)v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
-Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. L 198, 28.7.2017); gestor Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
-predmet návrhu nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva: 6. júl 2019
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
- bezpredmetné
6
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav
- bezpredmetné
5.
Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a) úplne (ak je právny akt prebraný náležite, t. j. v zodpovedajúcej právnej forme, včas, v celom rozsahu a správne)
- úplne
b) čiastočne (uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu)
c) ak nie je, uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu
7
B. Osobitná časť
K Čl. I
(Trestný zákon)
K bodu 1
Vytvára sa výnimka zo zásady ukladania trestov v § 34 ods. 6 druhá veta („Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.“) odkazom na ustanovenie upravujúce podmienky ukladania trestu domáceho väzenia.
K bodom 2 a 14
Vo vzťahu k novelizačnému bodu 2 sa v § 34 Trestného zákona upravujúcom zásady ukladania trestov vypúšťa odsek 8, v rámci ktorého bola doposiaľ upravená možnosť súdu za splnenia určitých kritérií, rozhodnúť, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie nie je prípustné. Vypúšťa sa tak možnosť súdu, aby rozhodol o tzv. absolútnom doživotnom treste, t. j. treste odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť možnosť, resp. právo pre odsúdeného na doživotie spočívajúce v podaní žiadosti o podmienečné prepustenie, ktorá bude riadne preskúmaná súdom. Neznamená to však, že takýto odsúdený bude automaticky podmienečne prepustený. Uvedené za následok vytvorenie priestoru pre súdny prieskum žiadosti o podmienečné prepustenie u každého odsúdeného na trest odňatia slobody na doživotie, nakoľko súd v zmysle navrhovanej zmeny dotknutého ustanovenia nebude naďalej oprávnený rozhodnúť o tom, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie nie je prípustné.
Vo vzťahu k novelizačnému bodu 14 sa v § 67 Trestného zákona upravujúcom podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa vypúšťa odsek 3, v ktorom bola doposiaľ zavedená povinnosť spočívajúca v nemožnosti podmienečného prepustenia osoby, ktorá bola opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie. Cieľom navrhovanej zmeny je taktiež odstránenie konceptu tzv. absolútneho doživotného trestu, čím sa zabezpečí možnosť pre osobu podať žiadosť o podmienečné prepustenie.
V rámci vyššie navrhovaných zmien sa tak upúšťa od existencie tzv. absolútneho doživotného trestu, v rámci ktorého nie je možné podať zo strany odsúdeného žiadosť o podmienečné prepustenie. Navrhované zmeny majú za cieľ zosúladenie právnej úpravy s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) (napr. rozsudok ESĽP Vinter a ost. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 9. júla 2013, rozsudok ESĽP Laszlo Magyar proti Maďarsku zo dňa 20. mája 2017, rozsudok ESĽP Kafkaris proti Cypru zo dňa 12. februára 2008). Absolútne doživotie je v kontexte medzinárodného práva v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami, pričom uvedené konštatuje aj ESĽP v rámci svojej judikatúry. Podľa názoru ESĽP zakotvenie absolútneho trestu doživotia v právnom poriadku za následok porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len ,,Dohovor“). Uvedené je odôvodnené tvrdením, že je neprijateľné aby odsúdený nedisponoval akoukoľvek možnosťou aby bola jeho žiadosť o podmienečné prepustenie preskúmateľná súdom. Je teda nežiaduce, aby v právnom poriadku neexistoval mechanizmus, prostredníctvom ktorého dôjde k preskúmaniu toho, či u odsúdeného na doživotie nenastali určité zmeny, ktoré
8
eliminujú jeho nebezpečnosť, a taktiež či je nevyhnutné, aby u neho naďalej pretrvávalo odňatie slobody.
Existencia absolútneho doživotia za následok trvalé, bezpodmienečné zbavenie osobnej slobody odsúdenej osoby, nakoľko odsúdená osoba nemá absolútne žiadnu možnosť čo i len podať žiadosť o podmienečné prepustenie. Treba taktiež poukázať na skutočnosť, že samotné podmienečné prepustenie nie je možné chápať ako ukončenie určitého procesu, ale práve naopak za pokračovanie prevýchovného a resocializačného programu v priaznivejších podmienkach, t. j. na slobode. Cieľom navrhovaných zmien nie je zavedenie možnosti automatického prepustenia odsúdenej osoby, ale len poskytnutie možnosti takejto osobe, aby bola oprávnená podať žiadosť o podmienečné prepustenie, ktorú náležite preskúma príslušný súd. V tejto súvislosti sa domnievame, že prílišný formalizmus vo vzťahu k odmietnutiu čo i len možnosti revízneho postupu by zintenzívnil absenciu cieľa spočívajúceho v náprave a resocializácii odsúdenej osoby.
K bodom 3 a 4
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe vyvstala potreba výslovne upraviť možnosť započítania doby zadržania do výkonu trestu odňatia slobody uloženého v rámci tzv. superskráteného konania podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku bez rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie o vzatí zadržaného do väzby pred právoplatným odsúdením k trestu odňatia slobody. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva určitá nejednotnosť; niektoré súdy zadržanie do uloženého trestu odňatia slobody buď nezapočítajú, alebo o tom rozhodujú výlučne „per analogiam“ podľa § 45 ods. 1 Trestného zákona a § 414 ods. 1 Trestného poriadku.
K bodu 5
Precizuje sa znenie § 50 ods. 4 Trestného zákona, čím sa reaguje aj na potreby rozhodovania vo veciach začatých pred 1. januárom 2019.
K bodu 6
Navrhuje sa doplnenie primeraných povinností v rámci probačného dohľadu o povinnosť „zdržiavať sa v určenom čase na určenom mieste“ a to v súvislosti s prijatými zmenami v rámci zákona č. 321/2018 Z. z., konkrétne v časti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v rámci ktorého súd môže podmienečne prepustiť odsúdeného za zločin po výkone polovice trestu, ak súčasne nariadi kontrolu technickým prostriedkom. Súd pri takomto rozhodnutí o podmienečnom prepustení bude v zmysle § 68 Trestného zákona nariaďovať probačný dohľad so súčasným uložením primeranej povinnosti alebo obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4, ktorých dodržiavanie je možné kontrolovať technickým prostriedkom. Napriek skutočnosti, že § 51 ods. 3 a 4 upravuje demonštratívny výpočet primeraných povinností a obmedzení, javí sa navrhované doplnenie odseku 4 ako potrebné, nakoľko sa predpokladať, že práve navrhovaná povinnosť bude mať časté využitie v týchto špecifických prípadoch a v prípade, že nebude v demonštratívnom zozname výslovne uvedená, môže v aplikačnej praxi dochádzať k ignorovaniu tejto možnosti pri rozhodovaní.
K bodu 7
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 6; potreba zmeny vnútorného odkazu.
9
K bodom 8 až 10
Definuje sa predpoklad pre možnosť uloženia trestu domáceho väzenia popri prečinoch aj za určenú kategóriu zločinov. Z dostupných údajov vyplýva, že v Slovenskej republike stále prevláda v aplikačnej praxi punitívnosť a potenciál restoratívnej justície nie je využitý v dostatočnej miere. V súčasnosti v rozhodovacej činnosti súdov neevidujeme žiadne významné rozhodnutie, ktoré by predstavovalo prelom v nazeraní na ukladanie alternatívnych trestov. Naopak, Ústavný súd Českej republiky svojim nálezom sp. zn. II. ÚS 2027/171) vniesol nový pohľad na ukladanie trestov a predovšetkým na využitie alternatívnych trestov v zmysle aplikácie zásady ultima ratio“. Predmetný prípad z Českej republiky demonštruje možnosti využiteľnosti alternatívnych trestov (v danom prípade trestu domáceho väzenia) aj pri trestných činoch, ktoré sa vyznačujú svojou vyššou závažnosťou.
Uvedené platí aj vo vzťahu k iným druhom trestných sankcii nespojených s odňatím osobnej slobody, napr. pri peňažných trestoch, u ktorých je podiel uložených peňažných trestov v Slovenskej republike na úrovní 4,8% z celkového počtu uložených trestov predstavuje podiel uložených peňažných trestov v Českej republike na celkovom počte uložených trestov takmer 15% so zámerom zvýšiť tento podiel až na 20%.
Aj tento príklad podporuje názor, podľa ktorého by sa Slovenská republika mala jednoznačne uberať cestou väčšieho aplikovania alternatívnych trestov, nielen kvôli úspore finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale najmä z dôvodu širšej aplikácie prvkov restoratívnej justície a jej vplyvu na spoločnosť.
Ukladanie alternatívnych trestov v SR
trest prepadnutia
Rok
Podmienečný
trest
spolu
domáce väzenie
trest povinnej práce
peňažný trest
majetku
veci
vyhostenie
zákaz pobytu
trest zákazu činnosti spolu
NEPO tresty
2007
17 430
25
349
1 184
2
168
341
5
514
5 430
2008
19 364
28
578
1 779
3
131
112
6
721
5 391
2009
20 742
51
830
1 680
2
137
67
1
688
5 933
2010
20 263
59
1 352
1 630
1
156
53
2
620
6 291
1) Prípad otca, ktorý pod vplyvom alkoholu zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrela jeho manželka a jeden z dvoch synov. Okresný súd v tejto veci uložil trest zákazu vedenia motorového vozidla, zaviazal odsúdeného k náhrade škody, ktorá vznikla a uložil mu trest domáceho väzenia vo výmere 2 roky. V rozsudku toto svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že páchateľ doposiaľ viedol usporiadaný život a prihliadol tiež na členov širšej komunity, v rámci ktorej rodina žila (učiteľka v materskej škôlke, kde chodil syn páchateľa, farára v rámci farnosti, zamestnávateľa, susedov) a v neposlednom rade zdôraznil aj fixáciu maloletého syna na svojho otca. Krajský súd na základe odvolania prokurátora zrušil výrok o treste a páchateľovi uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na 4 roky. Vo svojom odôvodnení sa opieral predovšetkým o vysokú škodlivosť konania páchateľa, pri ktorom zomreli dvaja ľudia a zastával názor, že na danej skutočnosti nič nemení ani množstvo pozitívnych ohlasov z prostredia komunity, v ktorej páchateľ žije. Jeho prípad nakoniec posudzoval Ústavný súd Českej republiky, ktorý vyhovel sťažnosti sťažovateľa opierajúc sa o čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (právo na spravodlivý proces) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaviazal pritom Krajský súd, aby s ohľadom na zvolené účely adekvátne odôvodnil priemeranosť uloženého trestu v súlade s princípy proporcionality a subsidiarity prísnejšej trestnej represie (ultima ratio).
10
2011
18 936
28
2 265
1 547
0
135
47
6
659
5 754
2012
21 191
25
3 123
1 512
1
124
49
7
2 298
5 913
2013
22 574
21
3 581
1 392
1
93
46
38
2 491
5 095
2014
20 527
17
3 351
1 243
1
110
65
10
2 258
5 333
2015
17 752
18
3 037
1152
-
-
211
64
6 657
4 946
2016
16 927
23
1 599
1147
-
-
202
60
6 295
4 871
2017
16 639
18
1 573
1161
-
-
-
-
-
4 801
Tabuľka č. 2: Ukladanie alternatívnych trestov v Slovenskej republike v rokoch 2007 ‒ 20172)
Z údajov získaných z aplikačnej praxe je zrejmé, že z hľadiska počtu ukladaných trestov prevládajú nepodmienečné tresty odňatia slobody a podmienečné tresty odňatia slobody za ktorými nasledujú trest povinnej práce, peňažný trest a trest zákazu činnosti. Túto skutočnosť potvrdzujú aj údaje o väzenskej populácii, podľa ktorých je v Slovenskej republike umiestňovaný vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody v priemere 2 2,5-krát vyšší počet osôb na 100 000 obyvateľov v porovnaní s krajinami západnej Európy (tzv. väzenský index).
(Kritérium – štátna príslušnosť)
Slovensko
Nemecko
Francúzsko
Rakúsko
Švédsko
Nórsko
Fínsko
Taliansko
Počet obyvateľov (mil.)
5,45
83,07
67,8
8,86
10,09
5,32
5,52
60,4
Väzenská populácia
10 478
62 902
70 710
8 692
5 979
3 373
2 842
59 803
Z toho cudzinci
2,10 %
31,3 %
21,7 %
54, 7 %
22,1 %
30,9 %
16,2 %
33,8 %
Väzenský index(všetky údaje z roku 2018)
192
76
104
98
59
63
51
99
Väzenský index bez cudzincov
188
52
81
44
46
43
43
65
Tabuľka č. 3: Väzenská populačná krivka na 100 000 obyvateľov / Väzenská populácia bez cudzincov3)
Po odpočítaní cudzincov (teda použití kritéria štátnej príslušnosti pri výpočte) je zrejmé, že v Slovenskej republike je vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody umiestnený približne 3 4-násobne väčší počet osôb na 100 000 obyvateľov ako napr. v Nemecku, Rakúsku, Švédsku, Fínsku a Nórsku. Za príčinu tohto stavu možno popri nedostatočnému využitiu potencionálu alternatívnych trestov považovať aj relatívne prísne nastavenie trestnej politiky v spojení s vysokými trestnými sadzby trestných činov v porovnaní s niektorými inými členskými štátmi Európskej únie. Uvedený stav zároveň pretrváva aj napriek skutočnosti, že podstatný podiel na ukladaných trestoch tvoria podmienečné odklady výkonu trestu odňatia slobody, pri ktorých síce nedochádza k odňatiu osobnej slobody (ak súčasne dôjde
2) Strémy, T., Klátik, J. Alternatívne tresty. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 44
3 )Strémy, T., Klátik, J. Alternatívne tresty. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 271
11
k osvedčeniu v skúšobnej dobe), avšak zároveň nie vždy dochádza k efektívnemu a intenzívnemu dohľadu nad správaním páchateľa s cieľom korigovať jeho správanie do budúcna a vyhnúť sa tým recidíve páchania trestnej činnosti.
Návrhom, ktorým sa umožňuje uložiť trest domáceho väzenia aj za určenú kategóriu spáchaných zločinov sa reaguje na tieto zistenia ako aj identifikované prípady, kedy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na určitý okruh páchateľov neprimeraný dopad na rodinu páchateľa, jeho ďalšie spoločenské uplatnenie a tým na celú spoločnosť.
Pri zohľadnení konceptu, že trest domáceho väzenia je v svojej podstate represívnejšou sankciou v porovnaní s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody (aj s nariadením probačného dohľadu so súčasným uložením obmedzení alebo povinností), nakoľko obmedzuje slobodný pohyb odsúdeného v určenom čase, nemožno predložený návrh považovať za zmenu, ktorá prináša „benevolenciu“ vo vzťahu k páchateľom trestných činov, ktoré Trestný zákon definuje ako zločiny. Ak totižto súd v súčasnosti pri ukladaní trestu za zločin považuje nepodmienečný trest odňatia slobody s ohľadom na osobu páchateľa a ostatné okolnosti danej veci za neprimeraný, využije možnosť uloženia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody (ak splnené podmienky čo do výšku inak uloženého trestu odňatia slobody), keďže právny poriadok mu inú možnosť neponúka. Týmto návrhom sa vypĺňa priestor medzi možnosťou uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody a podmienečného odkladu výkonu takéhoto trestu. Súdu sa tak vytvára možnosť uložiť ďalší druh sankcie, ak je to v danom prípade účelné, vhodné a primerané v súlade s požiadavkami na individualizáciu trestu pre daného páchateľa.
V bode 10 sa vymedzuje kategória zločinov, za ktoré bude môcť súd ukladať trest domáceho väzenia po splnený všeobecných podmienok uvedených v odseku 1 a to viazaním na hornú hranicu trestnej sadzby, ktorá nesmie prevyšovať 10 rokov po jej úprave podľa všeobecnej časti Trestnej zákona (formulácie „ustanovenej týmto zákonom“). V zmysle uvedeného, ak odsúdený spácha dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, pričom trestná sadzba za daný zločin podľa osobitnej časti napr. 3 10 rokov odňatia slobody, dôjde po použití asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona k zvyšeniu hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, čo bude mať za následok, že trest domáceho väzenia súd nebude uložiť.
Ak splnené podmienky podľa odseku 1súd uloží trest domáceho väzenia v rámci výmery (až na štyri roky), najmenej však na spodnej hranici trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, t. j. rovnako po jej úprave podľa všeobecnej časti Trestnej zákona.
K bodom 11 a 13
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení osoby odsúdenej na doživotie sa dopĺňa podmienka, v zmysle ktorej je takúto osobu možné podmienečne prepustiť, ak „s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného alebo obdobného trestného činu“ (bod 13).
V zmysle uvedeného by mal súd pri svojom rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného na doživotie posúdiť splnenie podmienok podmienečného prepustenia v širšom rozsahu, kde by okrem všeobecných podmienok upravených v § 66 ods. 1 (ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa
12
od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život) obligatórne posudzoval aj okolnosti činu, za ktorý bola osoba odsúdená a povahu jej osobnosti.
Uvedené zabezpečiť dôkladnejšie posúdenie vhodnosti podmienečného prepustenia u tejto kategórie odsúdených a minimalizovať tak prípadné rizika pre spoločnosť z dôvodu ich prepustenia. Návrh súčasne poskytne širšie argumentačné možnosti súdu v prípade, že rozhodne o odmietnutí návrhu o podmienečné prepustenie takejto osoby.
Súčasne sa navrhuje doplnenie § 66 ods. 2 (bod 11) v tom význame, aby súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení posudzoval popri ústave na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva, aj povahu spáchaného trestného činu.
K bodu 12
Upravuje sa obligatórna dĺžka trvania kontroly technickými prostriedkami tak, aby bol pokrytý časový rozdiel medzi „bežným“ podmienečným prepustením a podmienečným prepustením s obligatórnym monitoringom. Navrhuje sa určiť toto obdobie na rozdiel medzi 1/2 a 2/3 uloženého trestu. po uplynutí 2/3 bude možné postupovať podľa § 23 ods. 3 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnúť o skončení kontroly technickými prostriedkami, ak kontrolovaná osoba počas kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami spôsobom svojho života preukázala, že kontrola technickými prostriedkami nie je potrebná.
K bodu 15
V súvislosti s odstránením inštitútu trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia sa navrhuje, aby sa v takýchto prípadoch predĺžila skúšobná doba na desať rokov (a taktiež v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na 25 rokov), pričom súd určí presnú dĺžku skúšobnej doby s ohľadom na okolnosti jednotlivého prípadu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť súdu pri podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu na 25 rokov alebo na doživotie nariadiť probačný dohľad vo výmere do piatich rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona.
K bodu 16
Analogicky k ustanoveniam pri iných trestoch sa vytvára hmotnoprávna úprava podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, ktorá doposiaľ absentovala a v nedokonalej forme sa nachádzala v § 435 ods. 4 Trestného poriadku.
V zmysle navrhovaného § 68a bude môcť súd podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, za splnenia podmienky, že odsúdený počas výkonu trestu preukázal, že ďalší výkon tohto trestu nie je potrebný a zároveň bola vykonaná aspoň polovica uloženého trestu. V takom prípade súd určí skúšobnú dobu, ktorá môže predstavovať pri treste domáceho väzenia dva roky. Určenie skúšobnej doby je povinnou súčasťou rozhodnutia príslušného súdu o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia. Dolná hranica skúšobnej doby nie je stanovená, skúšobná doba však musí trvať dlhšie, ako je nevykonaná časť trestu a maximálne môže trvať spomínané dva roky. Okrem toho v zmysle odseku 3 súd uloží odsúdenému probačný dohľad a prípadne tiež primerané obmedzenia
13
a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4. Uloženie primeraných obmedzení a povinností fakultatívny charakter, nie je podmienkou pre rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu.
Navrhovaný § 68b v odseku 1 upravuje možnosť súdu rozhodnúť o tom, že odsúdený sa osvedčil, ak v skúšobnej dobe viedol riadny život a plnil obmedzenia a povinnosti, ak mu boli uložené. Pri osvedčení sa odsúdeného sa za to, že trest bol vykonaný. Naopak, ak dôjde k záveru, že odsúdený nesplnil podmienky pre vyslovenie o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe, súd nariadi výkon zvyšku trestu, a to tak, že zvyšok trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody v pomere nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ustanovenie odseku 2 upravuje tzv. zákonnú fikciu, že trest bol vykonaný, ktorá vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o upustení od vykonania zvyšku trestu domáceho väzenia. Vznik fikcie význam najmä pre určenie začiatku doby významnej pre zahladenie odsúdenia podľa § 92. Rozhodnutie o „neosvedčení sa“ musí súd vydať do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby (alebo do dvoch rokov v prípade, ak bol odsúdený stíhaný pre iný trestný čin, ktorého sa dopustil v skúšobnej dobe), inak platí fikcia, že sa odsúdený osvedčil (odsek 3).
K bodu 17
Navrhovaná úprava za cieľ odstrániť problémy vyskytujúce sa v praxi v súvislosti s aplikovaním tohto ustanovenia. Z aplikačnej praxe boli totiž avizované prípady, kedy viacero čiastkových útokov spáchaných v zahraničí nemožno prevziať do jurisdikcie Slovenskej republiky, ak jednotlivé čiastkové útoky samostatne nenapĺňajú znaky trestného činu. Pokračovací trestný čin treba však vnímať komplexne aj v prípadoch, keď bol spáchaný cezhranične.
K bodu 18
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa precizuje používanie pojmu „extrémistický materiál“ v celom texte Trestného zákona s cieľom zabezpečenia jednoznačnej interpretácie skutkových podstát trestných činov týkajúcich sa extrémistických materiálov.
K bodom 19 a 20
V rámci expertného workshopu Európskej komisie k implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. L 335, 17.12.2011) bola analyzovaná slovenská právna úprava so záverom, že na dosiahnutie úplného súladu s obsahom definície pojmu „detská pornografia“ uvedenej v čl. 2 písm. c) citovanej smernice je potrebné v definícii detskej pornografie v § 132 ods. 4 Trestného zákona nahradiť pojmový znak, že inkriminované zobrazenia „smerujú k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia“, znakom, že inkriminované zobrazenia „určené na sexuálne účely“. V zmysle uvedeného bola predmetná definícia upravená. Uvedená zmena následne podstatne determinuje aj požiadavky na dokazovanie naplnenia uvedeného znaku. Obdobným spôsobom bola upravená aj definícia pojmu „detské pornografické predstavenie“ v § 132 ods. 5 Trestného zákona.
V súvislosti s predefinovaním definícií detskej pornografie podľa § 132 ods. 4 Trestného zákona a detského pornografického predstavenia podľa § 132 ods. 5 Trestného
14
zákona a nutnosťou zosúladenia bola obdobne pozmenená aj definícia pornografie v § 132 ods. 3 Trestného zákona.
K bodu 21
V praxi orgánov činných v trestnom konaní boli v minulosti identifikované nejasnosti s právnou kvalifikáciou krádeže vlámaním, pri ktorej je spôsobená škoda malá. Takýto skutok bolo možné v závislosti od výkladu kvalifikovať ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) alebo zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) za použitia § 138 písm. e), ktorým je definovaný osobitný kvalifikačný pojem - závažnejší spôsob konania, v danom prípade vlámaním.
Obidve kvalifikácie sa líšia predovšetkým v trestnej sadzbe, ktorá je pri druhej alternatíve podstatne prísnejšia (zločin) ako pri prvej (prečin). Líšia sa však aj vecnou príslušnosťou a režimom prípravného konania (vyšetrovanie verzus skrátené vyšetrovanie). Výkladové stanoviská, ku ktorým sa už podujali rôzne autority, boli protichodné.
Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod č. 116 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 6/2012, by sa malo konanie páchateľa, ktorým si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, pričom čin spácha vlámaním a spôsobí ním škodu malú, kvalifikovať ako zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b).
Podľa predkladateľa nezodpovedá táto prax požiadavke primeranosti trestu z hľadiska jeho výmery, čo je dôvodom predmetné ustanovenie novelizovať navrhovaným spôsobom.
Zámerom legislatívnej zmeny, ktorá spočíva v zlúčení odsekov 1 a 2 je zároveň odstránenie pochybností pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1, podľa ktorého na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa takto nastavenej úpravy nebude možné kvalifikovať trestný čin krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom bola spôsobená malá škoda, podľa § 212 ods. 3 písm. b), a teda ako trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania v spojení s § 138 písm. e), pri ktorom by sa použila vyššia trestná sadzba.
K bodu 22
Predkladateľ navrhuje upustiť od podmienky použitia prostriedkov len „vo väčšom rozsahu“ v prípade spáchania trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu, že spôsobenie väčšej škody je kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu a dochádza k prekrývaniu. Ak niečo vo väčšom rozsahu osoba použije na iný ako určený účel, je zrejmé, že zároveň spôsobuje škodu väčšieho rozsahu. Navrhuje sa preto vypustiť v tomto ustanovení podmienka konania vo väčšom rozsahu pre nadbytočnosť. Okrem iného sa takto koncipovaná úprava subvenčného podvodu v odseku 2 zosúladí so skutkovou podstatou trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v § 261 (pozri bod 24).
K bodu 23
Predkladateľ v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vykonal analýzu platných právnych predpisov, ktoré v ich gescii (Trestný zákon, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov
15
a zákon 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a identifikovali jednotlivé skutkové podstaty deliktov, priestupkov a trestných činov, ktoré zodpovedajú protiprávnym konaniam uvedeným v čl. 14 ods. 1 protokolu. Z výstupu analýzy možno konštatovať, že de facto pri všetkých protiprávnych konaniach uvedených v čl. 14 ods. 1 protokolu je možné tieto subsumovať pod niektorú z už existujúcich skutkových podstát trestných činov podľa Trestného zákona, prípadne také konania správnymi deliktami. Ako jediné absentujúce protiprávne konanie v našom právnom poriadku sa ukázalo konanie spočívajúce v nepovolenej výrobe tabaku alebo tabakových výrobkov, a tiež v samotnej výrobe či prechovávaní zariadenia slúžiaceho na výrobu tabaku alebo tabakových výrobkov bez oprávnenia.
Na účely riadnej implementácie protokolu bolo potrebné kriminalizovať výrobu tabaku a tabakových výrobkov bez povolenia, ako aj výrobu a prechovávanie náčinia na výrobu tabaku a tabakových výrobkov bez oprávnenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o obsahovo obdobné konania ako pri trestnom čine nepovolenej výroby liehu podľa § 253 Trestného zákona a tiež skutočnosť, že také konanie spadá pod kategóriu trestných činov ohrozujúcich trhovú ekonomiku, predkladateľ navrhuje rozšíriť skutkovú podstatu tohto trestného činu o nový objekt, ktorým bude tabak a tabakové výrobky.
K bodu 24
Vzhľadom na to, že smernica z veľkej miery vychádza zo znenia dohovoru, resp. jeho protokolov, ktorých obsah je v súčasnom znení ustanovení Trestného zákona reflektovaný, naplňuje v súčasnosti platné znenie § 261 väčšinu požiadaviek smernice teraz. Preto sa pri transpozícii smernice vychádza zo súčasnej právnej úpravy s tým, že bolo pristúpené k určitým zmenám.
Z hľadiska konceptu ochrany finančných záujmov Európskej únie trestným právom sa navrhuje, aby právna úprava pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie zohľadňovala protiprávne konanie (i) osôb, ktoré žiadajú o finančné prostriedky alebo aktíva 261 ods. 1), (ii) osôb, ktoré ich používajú 261 ods. 2), (iii) osôb, ktoré rozhodujú o ich poskytnutí 261 ods. 3) a (iv) osôb, ktoré riadia a kontrolujú nakladanie s prostriedkami a aktívami (§ 262 ods. 1). Tomuto konceptu je podriadená aj navrhovaná právna úprava.
K § 261 ods. 1
Objektom tohto trestného činu je ochrana finančných záujmov Európskej únie. Tu došlo prijatím smernice k zmene, nakoľko nad rámec dohovoru, ktorý chránil iba príjmy a výdavky Európskej únie, smernica rozšírila ochranu finančných záujmov Európskej únie aj o aktíva. V súvislosti s čl. 2 ods. 1 písm. a) smernice sa tak pod finančnými záujmami Európskej únie rozumejú všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré pokryté z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie, alebo z týchto rozpočtov pochádzajú, alebo do nich majú byť odvedené. Navrhuje sa tak zaistiť ochranu aktív ich doplnením do skutkovej podstaty § 261.
Pod pojmom aktíva možno rozumieť všetok majetok, či hnuteľný alebo nehnuteľný, pohľadávky, akcie, dlhopisy, a iné hodnoty, ktoré môže Európska únia vlastniť. Európska komisia sa pri prijímaní tejto smernice a zavádzaní nového pojmu aktíva odvolávala na článok
16
335 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zámerom rozšírenia ochrany finančných záujmov Európskej únie o aktíva je možnosť pro futuro poskytovať okrem peňažných prostriedkov aj iné hodnoty patriace Európskej únii. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v podmienkach Slovenskej republiky ide primárne o finančné prostriedky Európskej únie, ktoré predmetom distribúcie podľa na to určených mechanizmov (prostriedky európskych štrukturálnych a investičných fondov, priame platby a pod.).
Na tento účel návrh zákona používa pojem „finančné prostriedky alebo aktíva“. Nejde však o akékoľvek finančné prostriedky alebo aktíva, ale len o také, ktoré z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie. Odpoveď na otázku, či v konkrétnom prípade ide o rozpočet Európskej únie, rozpočet spravovaný Európskou úniou alebo jej v mene musí aplikačná prax hľadať v práve Európskej únie.
Objektívna stránka trestného činu podľa § 261 ods. 1 spočíva z hľadiska konania alternatívne v použití alebo predložení falšovaného, nesprávneho alebo neúplného výkazu alebo dokladu (účtovný doklad, účtovná závierka, výkaz o majetku a záväzkoch, inventúrne súpisy a pod.), alebo v neposkytnutí povinných údajov.
Falšovaným výkazom alebo dokladom sa rozumie doklad, ktorý vzbudiť zdanie pravého, avšak nie je vydaný osobou, ktorá je na to oprávnená resp. príslušná, alebo takýto doklad alebo výkaz nemá oporu v skutočnom stave.
Za nesprávny