;
Program stability Slovenskej republiky
na roky 2019 až 2022
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
6
ZHRNUTIEStrednodobý rozpočtový rámec SR sa opiera o silný ekonomický rast, ktorý bude ku koncu obdobia mierne zvoľňovať. Slovenská ekonomika dosiahla v roku 2018 svoj cyklický vrchol na úrovni 4,1%. V roku 2019 vzrastie o 4 %. Zvoľnenie prichádza so slabnúcim dopytom v zahraničí, no nová automobilová výroba a trh práce by mali ekonomiku podporiť. V nasledujúcich rokoch 2020 a 2021 si ekonomika udrží dynamiku nad 3 % a bude naďalej mierne nad svojou potenciálnou úrovňou.
Hospodárenie verejnej správy v roku 2018 dosiahlo deficit 0,7 % HDP a opätovne tak prekonalo ciele rozpočtu. Okrem toho, že ide o historicky najnižší schodok verejnej správy, tento výsledok znamená aj dosiahnutie druhého primárneho prebytku (nominálne saldo očistené o úrokové náklady). K lepšiemu výsledku prispeli najmä vyššie daňovo-odvodové príjmy, ktoré boli čiastočne kompenzované na strane výdavkov, najmä vyššími investičnými výdavkami zo silnejšieho čerpania EÚ fondov. Po očistení plnenia rozpočtu o vplyvy čerpania európskych fondov došlo na výdavkovej strane k výraznejšiemu než rozpočtovanému rastu kapitálových výdavkov a kompenzácii zamestnancov.
Úroveň hrubého dlhu verejnej správy klesol piaty rok po sebe a už sa nenachádza v žiadnom sankčnom pásme definovanom zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Predbežne dosiahol hrubý dlh v roku 2018 úroveň 48,9 % HDP. K poklesu dlhu v pomere k HDP prispel najmä nominálny rast ekonomiky a dosiahnutie vyššieho než rozpočtovaného primárneho prebytku verejných financií. Čistý dlh klesol medziročne výraznejšie a dosiahol úroveň 43 % HDP.
Rozpočtový cieľ pre rok 2019 na úrovni vyrovnaného rozpočtu sa plní. K zmenám dochádza predovšetkým pri kapitálových výdavkoch z titulu rýchlejšieho čerpania EÚ zdrojov. Príjmová stránka rozpočtu plne zohľadňuje legislatívne opatrenia schválené parlamentom v decembri 2019. Dosiahnutím vyrovnaného rozpočtu bude hospodárenie verejných financií vytvárať priestor pre proti-cyklickú fiškálnu politiku a zároveň bude pozitívne vplývať na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Od roku 2010 dôjde k štrukturálnemu ozdraveniu verejných financií o viac ako 6 p. b. HDP.
V súlade s programovým vyhlásením vlády predpokladá Program stability udržanie vyrovnaného rozpočtu a strednodobého rozpočtového cieľa v celom horizonte. Vzhľadom na uzatváranie ekonomického cyklu znamená plánované vyrovnané hospodárenie v rokoch 2020 až 2022 štrukturálnu konsolidáciu kumulatívne vo výške 0,2 % HDP. Strednodobý rámec obsahuje od roku 2020 aj rezervy na rýchlejšiu realizáciu investičných projektov a rezervu na prípadné spomalenie ekonomického rastu. Ako strednodobý rozpočtový cieľ (MTO) stanovuje Program stability štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP.
Hrubý dlh klesne výraznejšie pod najnižšie sankčné pásmo, ktoré sa až do roku 2027 každoročne sprísňuje o 1 percentuálny bod HDP. Hrubé zadlženie bude klesať počas horizontu celej prognózy. Pokles dlhu bude výraznejší najmä v roku 2020 (o 1,6 p. b. HDP). Ku koncu 2022 dosiahne hrubý dlh 44,4 % HDP, čo bude 0,6 p. b. pod najnižším sankčným pásmom. Čistý dlh klesne do roku 2022 výraznejšie pod úroveň 40% HDP. Ku konsolidácii dlhu prispejú najmä primárne prebytky hospodárenia verejnej správy a naďalej solídny hospodársky rast, ktorý sa bude pohybovať nad úrokovými sadzbami.
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
7
Konsolidačné úsilie verejnej správy (% HDP)
Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)
Hrubý dlh (očistený o EFSF a ESM)
Hrubý dlh verejnej správy
Aktuálne hodnotenie udržateľnosti verejných financií zo strany Európskej komisie potvrdzuje nízke riziko v strednodobom horizonte a stredné riziko dlhodobej udržateľnosti. Naplnenie aktuálnych rozpočtových cieľov do roku 2022 bude mať pozitívny vplyv na hodnotenie udržateľnosti. Zároveň dochádza k zmenám v oblasti starobných dôchodkov s vplyvom za horizont rozpočtového výhľadu, najmä v prípade zavedenia stropu na vek odchodu do dôchodku na úrovni 64 rokov. Na dlhodobú udržateľnosť budú mať prijaté opatrenia negatívny vplyv. Slovensko by však malo byť aj naďalej hodnotené so stredným rizikom dlhodobej udržateľnosti.
Pokračuje boj proti daňovým únikom. Podľa odhadov EK znížilo Slovensko daňovú medzeru na DPH na úroveň 25,7 %, čo predstavuje piate najrýchlejšie uzatváranie daňovej medzery v roku 2016 v rámci EÚ. V rámci boja proti daňovým únikom boli s účinnosťou od roku 2019 prijaté ďalšie opatrenia. Od júla bude zavedená povinnosť evidovať tržby prostredníctvom elektronických registračných pokladní s online prepojením na Finančnú správu, tzv. eKasa.
Posilní sa aj inštitucionálny rámec riadenia rozpočtu. Do konca volebného obdobia sa pripravia viaceré varianty stanovenia výdavkových stropov, ktoré by mohli byť do budúcna operatívnym rozpočtovým pravidlom. Projekt Hodnoty za peniaze sa stáva súčasťou rozpočtových pravidiel. Od roku 2020 bude najmenej polovica verejných výdavkov prechádzať raz za 4 roky pravidelným hodnotením. Zavádza sa tiež systém financovania zdravotníctva na základe reálnych potrieb rezortu.
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
8
1.EKONOMICKÝ VÝHĽAD A PREDPOKLADYSlovenská ekonomika dosiahla v roku 2018 svoj cyklický vrchol na úrovni 4,1 %. V roku 2019 vzrastie o 4 %. Zvoľnenie prichádza so slabnúcim dopytom v zahraničí, no nová automobilová výroba a trh práce by mali ekonomiku podporiť. Zvýšenie platových taríf vo verejnej správe sa spolu s rýchlym rastom miezd v súkromnom sektore pretaví do vyššej spotreby domácností. V rokoch 2020 a 2021 si ekonomika udrží dynamiku nad 3 % a bude sa naďalej mierne prehrievať. Inflácia bude ukotvená blízko úrovne 2,5 % na celom prognózovanom horizonte. V rokoch 2019 a 2020 bude prehrievanie kulminovať na úrovni 1,1 % potenciálneho HDP aj napriek ponukovému impulzu novej automobilovej produkcie. Riziká makroekonomickej prognózy sú vychýlené smerom nadol.
1.1Ekonomický vývoj na Slovensku v roku 2018 Slovenská ekonomika dosiahla cyklický vrchol v roku 2018 s rastom 4,1 %. Najväčší príspevok k rastu zaznamenali investície a spotreba domácností. Investície výrazne podporili najmä Jaguar Land Rover (JLR) a samosprávy. Spotreba domácností sa oprela o zvyšujúcu sa mzdovú bázu. Export stúpal najmä vďaka novej produkcii vo Volkswagene (VW), výroba v JLR začala nabiehať iba postupne. Zamestnanosť sa medziročne zvýšila o takmer 50 tisíc osôb a presiahla úroveň 2,4 milióna ľudí. Silný rast zamestnanosti podporil pokles miery nezamestnanosti na nové minimum a to 6,6 % ekonomicky aktívnych ľudí. Výrazne stúpol aj počet pracujúcich cudzincov, ktorí obsadili tretinu novovzniknutých pracovných miest. Nominálna mzda presiahla hranicu 1 000 eur. Rast miezd akceleroval nad 6 %, čo je najviac od krízy. Inflácia zrýchlila, keď ceny merané indexom CPI stúpli o 2,5 %. K vyššej inflácii tlačil predovšetkým rast cien služieb reagujúci na vyššie mzdy. Výrazne však stúpli aj ceny potravín a pohonných hmôt.
1.2Strednodobá prognóza vývoja ekonomiky na roky 2019 až 2022 Aktuálna prognóza1 očakáva mierne spomalenie dynamiky slovenskej ekonomiky na úroveň 4 % v roku 2019. Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa odzrkadlí aj na exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky, ktorú však čiastočne podporí pokračujúci nábeh výroby vo VW a JLR. Nová produkcia v automobilkách prispeje k rastu exportov spolu vo výške 2 p. b., HDP sa vďaka nim zvýši o 0,5 p. b.. Aktuálny vývoj tak pripomína obdobie rokov 2012 a 2013, keď nová produkcia vo VW podržala export aj napriek spomaleniu v EÚ. Tohtoročný rast podporí najmä spotreba domácností, ktorá si vďaka zvyšovaniu miezd a sociálnym opatreniam udrží dynamiku porovnateľnú s predchádzajúcimi rokmi. Nepriaznivý vývoj zahraničného prostredia, kumulujúce sa riziká a aj bázický efekt spôsobia spomalenie tvorby investícií. Produkčná medzera sa bude ďalej otvárať, hoci miernejším tempom ako v predchádzajúcom roku. Tlaky na mzdy a spotrebiteľské ceny tak budú naďalej pretrvávať.
V roku 2020 stúpne slovenská ekonomika o 3,7 % a rovnako aj jej potenciál. Produkčná medzera sa tak zastabilizuje tesne nad úrovňou 1 % potenciálneho HDP a nebude sa ďalej otvárať. Výkon ekonomiky sa bude opierať o domácu spotrebu a export, čo je klasický obraz slovenskej ekonomiky v posledných rokoch. Export bude ešte stále benefitovať z novej výroby v JLR, kde sa očakáva štart produkcie druhého modelu. Zvyšovanie miezd, najmä vo verejnom sektore, podporí spotrebu domácností a investície sa čiastočne zotavia po predchádzajúcom prepade.
Počnúc rokom 2021 sa ekonomika začne približovať svojmu dlhodobému potenciálu a zvoľní. Export bude opäť najdôležitejším ťahúňom, keď by mal JLR dosiahnuť plnú produkciu. Kvôli nižšej dynamike miezd sa očakáva aj spomalenie spotreby domácností.
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
9
Investície môžu mierne zrýchľovať s blížiacim sa záverom tretieho programového obdobia. Výraznejšia tvorba verejných investícií financovaných z fondov EÚ sa však očakáva až v nasledujúcom roku.Na konci sledovaného horizontu očakávame spomalenie ekonomiky pod tri percentá, s postupným uzatváraním produkčnej medzery. Ekonomika bude stáť na troch pilieroch. Ku exportu a súkromnej spotrebe sa pridajú investície posilnené o blížiaci sa záver programového obdobia a volebný cyklus v samosprávach.
TABUĽKA 1 - Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR pre roky 2019 až 20222 Konečná spotreba domácností a NISD3
Konečná spotreba verejnej správy
Tvorba hrubého fixného kapitálu
Produkčná medzera (podiel na potenciálnom produkte)
Priem. mesačná mzda za hospodárstvo (nominálny rast)
Priemerný rast zamestnanosti, podľa VZPS
Priemerný rast zamestnanosti, podľa ESA 2010
Priemerná miera nezamestnanosti, podľa VZPS
Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)
Bilancia bežného účtu (podiel na HDP)
* Prognóza HDP v bežných cenách na roky 2019 až 2022 bola zostavená reťazením medziročných zmien HDP (publikovaných Výborom pre makroekonomické prognózy v januári 2019) na zverejnenú skutočnosť za 2018 podľa ŠÚ SR. Vzniknutý nový časový rad je použitý aj v ďalších častiach dokumentu.
**Rast je upravený na základe zverejnenej skutočnosti pre rok 2018. Zdroj: MF SR
Trh práce v tomto roku mierne zvoľní a zamestnanosť sa zvýši o 1,1 %. V ekonomike vznikne takmer 30 tisíc nových pracovných miest - polovica v sektore trhových služieb. Aktívneho obyvateľstva mierne ubudne, no na druhej strane ubudne aj počet pracujúcich Slovákov v zahraničí. Znižovanie migračného salda spolu s neskoršími odchodmi do dôchodku prispeje k zvyšovaniu miery participácie. Miera nezamestnanosti v tomto roku poklesne na 6 %. Spomalenie ekonomickej aktivity spolu so stagnáciou ekonomicky aktívneho obyvateľstva v nasledovných rokoch zmierni dynamiku zamestnanosti smerom k 0,5 % na konci horizontu prognózy. Miera nezamestnanosti sa zníži k 5 %.
Rast priemernej nominálnej mzdy v ekonomike v roku 2019 akceleruje na 6,7 %. Verejná správa predbehne vo zvyšovaní platov súkromný sektor aj v roku 2019 vďaka valorizácii platových taríf. V nasledovných rokoch sa nožnice medzi rastom priemernej mzdy v ekonomike a produktivity práce postupne uzavrú. Reálna mzda sa v roku 2019 zvýši o 4 %. V ďalších
2 Prognóza pre roky 2019 až 2022 bola schválená Výborom pre makroekonomické prognózy v januári 2019 a oficiálne zverejnená vo februári 2019.3 V nasledujúcom texte budeme pod spotrebou domácností rozumieť spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacim domácnostiam (NISD).
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
10
rokoch sa bude zvyšovať pomalšie a na konci prognózovaného horizontu by mala reálna mzda vzrásť o 2 %.GRAF 1 - Príspevky k rastu HDP (p. b.) GRAF 2 - Príspevky k rastu zamestnanosti (p. b.) Deficit platobnej bilancie sa začne postupne zmierňovať a ku koncu prognózovaného obdobia by mal dosiahnuť -1,0 % HDP. Za znižovaním deficitu bude stáť najmä rast prebytku bilancie tovarov, ktorý bude podporený rastom exportu v automobilovom priemysle súvisiaci so spustením novej výroby. Bilancia služieb by mala zostať v prebytku. Na druhej strane vyplácanie dividend a úrokové platby zahraničných investícií povedú k miernemu prehlbovaniu deficitu primárnych výnosov.
Ceny v roku 2019 stúpnu o 2,6 %. Prehrievanie trhu práce tlačí nahor rast cien služieb, ktoré budú aj v roku 2019 hlavným motorom inflačného vývoja. Tento rok však ceny ovplyvnia aj legislatívne zmeny (spolu do 0,3 p. b.). Jedná sa najmä o zavedenie odvodu reťazcov4 a rast spotrebnej dane z tabaku. Opačným smerom budú pôsobiť obedy zdarma najmä v materských školách a ceny sa mierne znížia aj pre nižšiu sadzbu DPH z ubytovania. Regulované ceny stúpnu najmä pre zvýšenie cien energií, nadol ich však stiahne vyššie uvedené zavedenie obedov zdarma. Ceny pohonných hmôt klesnú v reakcii na klesajúcu cenu ropy. Ceny obchodovateľných tovarov vzrastú zrkadlovo s cenovým vývojom v zahraničí.
V ďalších rokoch bude inflácia miernejšia. Ceny energií by mali po počiatočnom náraste začať postupne mierne klesať na základe vývoja cien energetických komodít na svetových trhoch a vývoja future kontraktov. V roku 2020 ovplyvnia infláciu aj obedy zdarma na základných školách. Rast cien služieb bude odrážať pokračujúce prehrievanie trhu práce a s ním spojený mzdový vývoj. Dynamika cien služieb udrží celkovú infláciu v strednodobom horizonte na úrovni 2,4 %.
4 Parlament 3. apríla 2019 schválil zrušenie osobitného odvodu obchodných reťazcov. Program stability 2019 vychádza z februárovej makroekonomickej prognózy, ktorá túto zmenu legislatívy ešte nezohľadňovala.
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
11
GRAF 3 - Externé nerovnováhy - zložky salda bežného účtu platobnej bilancie (% HDP) GRAF 4 - Štruktúra spotrebiteľskej inflácie –medziročné príspevky zložiek k CPI (v p. b.) Hlavné riziká prognózy5
Bilancia rizík prognózy je naklonená nadol. V externom prostredí dominujú negatívne riziká, najmä možné tvrdé pristátie ekonomiky eurozóny, stupňujúci sa protekcionizmus v medzinárodnom obchode a tvrdý Brexit (viď rizikové scenáre v kapitole 3). Odhadujeme, že Brexit bez dohody by mohol znížiť HDP Slovenska o 0,7 až 1,4 % HDP v dlhom horizonte. Vplyv bude však najvýraznejší v prvých dvoch rokoch. Negatívne dôsledky môže mať slabší dopyt po automobiloch v zahraničí a výraznejšie spomalenie na trhu práce. Rast zamestnanosti a miezd je nateraz solídny, ale prípadná silnejšia reakcia trhu práce na zvoľnenie zahraničného dopytu sa môže prejaviť v spomalení spotreby slovenských domácností. Prognóza vychádza zo starších predpokladov ohľadom výdavkov vlády a čerpania EÚ fondov.6
5 Niektoré rizikové scenáre obsahuje Kapitola 3.1.6 Makroekonomická prognóza na ktorej je postavený Program stability 2019 bola schválená výborom pre makroekonomické prognózy 4. februára 2019. Program stability 2019 vychádza z dodatočných údajov dostupných k aprílu 2019, ako aj rozhodnutí vlády na základe aktualizácie makroekonomického vývoja a aktuálneho výberu daní a odvodov. Makroekonomická prognóza predpokladá vyššie čerpanie EU fondov vzhľadom na to, že vychádza z historických trendov ako aj objemu nevyčerpaných výdavkov prenesených z minulých rokov. Výdavky financované z EÚ fondov, ktoré boli rozpočtované v minulých rokoch a neboli vyčerpané, je možné preniesť do nasledujúceho obdobia. V roku 2019 predstavovali prenesené výdavky financované z EÚ fondov 2,96 mld. eur. Tieto zdroje je možné čerpať v nasledujúcom období aj keď nie sú súčasťou pripravovaného rozpočtu na roky 2020 až 2022. Program stability 2019 uvažuje s rezervou na náklady na kofinancovanie z titulu rýchlejšieho čerpania EU fondov.
7 Tento vývoj sa zopakoval aj v 4. kvartáli (po uzávierke predpokladov prognózy Výboru).
8 Údaje za 4. kvartál neboli v čase januárovej prognózy ešte dostupné.
BOX 1 - Predpoklady externého prostredia Finančné trhy pokračovali v klesajúcom trende celý druhý polrok 2018. Na akciovom trhu prebiehali výpredaje globálne vo všetkých regiónoch. Obavy sa sústreďujú najmä na nepriaznivý vývoj v Číne, kde k stratám mohli prispieť aj obchodné spory s USA. Dlhodobé úrokové sadzby reagovali takisto všeobecným poklesom a ďalšia normalizácia menovej politiky sa v USA aj v eurozóne odkladá. ECB v decembri 2018 ukončila svoj program kvantitatívneho uvoľňovania, avšak očakávané prvé zvýšenie kľúčových sadzieb sa posunulo najskôr na záver roka 2019. Kurz eurodolára sa pohyboval v relatívne úzkom pásme okolo úrovne 1,14 EUR/USD.
Spolu s finančným trhom prudko klesla aj cena ropy. Dôvodom bolo nielen spomalenie niektorých regiónov globálnej ekonomiky, ale aj zvýšenie produkcie zo strany Saudskej Arábie o 1 mil. barelov denne. Na horizonte prognózy očakávame pozvoľný nárast cien ropy, ktorá by sa mala stabilizovať na úrovni 61 USD za barel.
Viaceré regióny globálnej ekonomiky zasiahlo spomalenie výkonu. Ekonomika eurozóny pokračovala v druhom polroku 2018 v cyklickom ochladení (GRAF 5). V treťom štvrťroku 2018 rástla eurozóna len 0,2 % medzikvartálne. 7Ekonomiky Nemecka a Talianska zaznamenali dokonca mierny pokles. Ekonomika USA, stimulovaná fiškálnymi opatreniami, dosiahla v treťom kvartáli stabilný výkon, aj keď o čosi pomalší ako v predchádzajúcom štvrťroku. Výkon Číny spomalil kvôli obchodným konfliktom s USA na vlažných 6,5 % medziročne. V3 zatiaľ odoláva nepriaznivému vývoju v eurozóne (GRAF 6).8 Vďaka silným trhom práce a zvyšovaním miezd rástli svižným tempom predovšetkým Poľsko a Maďarsko.
GRAF 5 - Predstihové indikátory v eurozóne naznačujú ekonomické spomalenie GRAF 6 - Krajiny V3 zatiaľ odolávajú nepriaznivému vývoju v Európe Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
12
1.3Cyklický vývoj ekonomiky Podľa odhadov MF SR rast potenciálu ekonomiky v roku 2019 zrýchli na 3,8 %. Hlavným impulzom do potenciálneho rastu je zvýšenie celkovej produktivity výrobných faktorov, ktoré so sebou prináša automobilový závod JLR. Zvýšená investičná aktivita vedie aj k rastúcemu príspevku kapitálu. Príspevok potenciálnej zamestnanosti sa na konci horizontu prognózy naopak zmierni v dôsledku demografického vývoja. GRAF 7 - Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu (p. b.) - prístup MF SR TABUĽKA 2 - Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu - prístup MF SR * celková produktivita výrobných faktorov
Po výraznom otvorení produkčnej medzery v minulom roku sa bude ekonomika naďalej mierne prehrievať na celom prognózovanom horizonte. V rokoch 2019 a 2020 bude kladná produkčná medzera kulminovať na úrovni 1,1 % potenciálneho HDP aj napriek
Konjunkturálne prieskumy pre eurozónu aj Nemecko naznačujú pomalý, no pozitívny rast ekonomiky. V poslednom štvrťroku 2018 preto očakávame, že ekonomika eur
ozóny stúpne o 0,3 % medzikvartálne. Pre rok 2019 však pristupjeme k výraznej revízií HDP a importov takmer u všetkých významných obchodných partnerov Slovenska. Uzávierka predpokladov vonkajšieho prostredia vrátane úrokových sadzieb, cien komodít a výmenných kurzov bola 15. januára 2019.
