Strednodobý rozpočtový rámec SR sa opiera o silný ekonomický rast, ktorý bude ku koncu obdobia mierne zvoľňovať. Slovenská ekonomika dosiahla v roku 2018 svoj cyklický vrchol na úrovni 4,1%. V roku 2019 vzrastie o 4 %. Zvoľnenie prichádza so slabnúcim dopytom v zahraničí, no nová automobilová výroba a trh práce by mali ekonomiku podporiť. V nasledujúcich rokoch 2020 a 2021 si ekonomika udrží dynamiku nad 3 % a bude naďalej mierne nad svojou potenciálnou úrovňou.

Hospodárenie verejnej správy v roku 2018 dosiahlo deficit 0,7 % HDP a opätovne tak prekonalo ciele rozpočtu. Okrem toho, že ide o historicky najnižší schodok verejnej správy, tento výsledok znamená aj dosiahnutie druhého primárneho prebytku (nominálne saldo očistené o úrokové náklady). K lepšiemu výsledku prispeli najmä vyššie daňovo-odvodové príjmy, ktoré boli čiastočne kompenzované na strane výdavkov, najmä vyššími investičnými výdavkami zo silnejšieho čerpania EÚ fondov. Po očistení plnenia rozpočtu o vplyvy čerpania európskych fondov došlo na výdavkovej strane k výraznejšiemu než rozpočtovanému rastu kapitálových výdavkov a kompenzácii zamestnancov.

Úroveň hrubého dlhu verejnej správy klesol piaty rok po sebe a už sa nenachádza v žiadnom sankčnom pásme definovanom zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Predbežne dosiahol hrubý dlh v roku 2018 úroveň 48,9 % HDP. K poklesu dlhu v pomere k HDP prispel najmä nominálny rast ekonomiky a dosiahnutie vyššieho než rozpočtovaného primárneho prebytku verejných financií. Čistý dlh klesol medziročne výraznejšie a dosiahol úroveň 43 % HDP.

Rozpočtový cieľ pre rok 2019 na úrovni vyrovnaného rozpočtu sa plní. K zmenám dochádza predovšetkým pri kapitálových výdavkoch z titulu rýchlejšieho čerpania EÚ zdrojov. Príjmová stránka rozpočtu plne zohľadňuje legislatívne opatrenia schválené parlamentom v decembri 2019. Dosiahnutím vyrovnaného rozpočtu bude hospodárenie verejných financií vytvárať priestor pre proti-cyklickú fiškálnu politiku a zároveň bude pozitívne vplývať na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Od roku 2010 dôjde k štrukturálnemu ozdraveniu verejných financií o viac ako 6 p. b. HDP.

V súlade s programovým vyhlásením vlády predpokladá Program stability udržanie vyrovnaného rozpočtu a strednodobého rozpočtového cieľa v celom horizonte. Vzhľadom na uzatváranie ekonomického cyklu znamená plánované vyrovnané hospodárenie v rokoch 2020 až 2022 štrukturálnu konsolidáciu kumulatívne vo výške 0,2 % HDP. Strednodobý rámec obsahuje od roku 2020 aj rezervy na rýchlejšiu realizáciu investičných projektov a rezervu na prípadné spomalenie ekonomického rastu. Ako strednodobý rozpočtový cieľ (MTO) stanovuje Program stability štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP.

Hrubý dlh klesne výraznejšie pod najnižšie sankčné pásmo, ktoré sa až do roku 2027 každoročne sprísňuje o 1 percentuálny bod HDP. Hrubé zadlženie bude klesať počas horizontu celej prognózy. Pokles dlhu bude výraznejší najmä v roku 2020 (o 1,6 p. b. HDP). Ku koncu 2022 dosiahne hrubý dlh 44,4 % HDP, čo bude 0,6 p. b. pod najnižším sankčným pásmom. Čistý dlh klesne do roku 2022 výraznejšie pod úroveň 40% HDP. Ku konsolidácii dlhu prispejú najmä primárne prebytky hospodárenia verejnej správy a naďalej solídny hospodársky rast, ktorý sa bude pohybovať nad úrokovými sadzbami.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

7

Konsolidačné úsilie verejnej správy (% HDP)

Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)

-0,79

-0,70

0,00

-0,8

-1,0

-0,4

-0,2

1,3

-0,2

0,6

0,0

0,1

-1,5

-1,0

-0,5

0,0

0,5

1,0

1,5

2014

2015

2016

2017

2018

2019

Nominálne saldo

Štrukturálne saldo

Konsolidačné úsilie

50,9

48,9

47,5

45,9

44,9

44,4

45,3

43,0

41,3

39,8

38,5

37,1

30,0

35,0

40,0

45,0

50,0

55,0

60,0

2017

2018

2019

2020

2021

2022

EFSF + ESM

Hrubý dlh (očistený o EFSF a ESM)

Hrubý dlh verejnej správy

Zdroj: MF SR

Aktuálne hodnotenie udržateľnosti verejných financií zo strany Európskej komisie potvrdzuje nízke riziko v strednodobom horizonte a stredné riziko dlhodobej udržateľnosti. Naplnenie aktuálnych rozpočtových cieľov do roku 2022 bude mať pozitívny vplyv na hodnotenie udržateľnosti. Zároveň dochádza k zmenám v oblasti starobných dôchodkov s vplyvom za horizont rozpočtového výhľadu, najmä v prípade zavedenia stropu na vek odchodu do dôchodku na úrovni 64 rokov. Na dlhodobú udržateľnosť budú mať prijaté opatrenia negatívny vplyv. Slovensko by však malo byť aj naďalej hodnotené so stredným rizikom dlhodobej udržateľnosti.

Pokračuje boj proti daňovým únikom. Podľa odhadov EK znížilo Slovensko daňovú medzeru na DPH na úroveň 25,7 %, čo predstavuje piate najrýchlejšie uzatváranie daňovej medzery v roku 2016 v rámci EÚ. V rámci boja proti daňovým únikom boli s účinnosťou od roku 2019 prijaté ďalšie opatrenia. Od júla bude zavedená povinnosť evidovať tržby prostredníctvom elektronických registračných pokladní s online prepojením na Finančnú správu, tzv. eKasa.

Posilní sa aj inštitucionálny rámec riadenia rozpočtu. Do konca volebného obdobia sa pripravia viaceré varianty stanovenia výdavkových stropov, ktoré by mohli byť do budúcna operatívnym rozpočtovým pravidlom. Projekt Hodnoty za peniaze sa stáva súčasťou rozpočtových pravidiel. Od roku 2020 bude najmenej polovica verejných výdavkov prechádzať raz za 4 roky pravidelným hodnotením. Zavádza sa tiež systém financovania zdravotníctva na základe reálnych potrieb rezortu.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

8

1.EKONOMICKÝ VÝHĽAD A PREDPOKLADY

Slovenská ekonomika dosiahla v roku 2018 svoj cyklický vrchol na úrovni 4,1 %. V roku 2019 vzrastie o 4 %. Zvoľnenie prichádza so slabnúcim dopytom v zahraničí, no nová automobilová výroba a trh práce by mali ekonomiku podporiť. Zvýšenie platových taríf vo verejnej správe sa spolu s rýchlym rastom miezd v súkromnom sektore pretaví do vyššej spotreby domácností. V rokoch 2020 a 2021 si ekonomika udrží dynamiku nad 3 % a bude sa naďalej mierne prehrievať. Inflácia bude ukotvená blízko úrovne 2,5 % na celom prognózovanom horizonte. V rokoch 2019 a 2020 bude prehrievanie kulminovať na úrovni 1,1 % potenciálneho HDP aj napriek ponukovému impulzu novej automobilovej produkcie. Riziká makroekonomickej prognózy sú vychýlené smerom nadol.

1.1Ekonomický vývoj na Slovensku v roku 2018

Slovenská ekonomika dosiahla cyklický vrchol v roku 2018 s rastom 4,1 %. Najväčší príspevok k rastu zaznamenali investície a spotreba domácností. Investície výrazne podporili najmä Jaguar Land Rover (JLR) a samosprávy. Spotreba domácností sa oprela o zvyšujúcu sa mzdovú bázu. Export stúpal najmä vďaka novej produkcii vo Volkswagene (VW), výroba v JLR začala nabiehať iba postupne. Zamestnanosť sa medziročne zvýšila o takmer 50 tisíc osôb a presiahla úroveň 2,4 milióna ľudí. Silný rast zamestnanosti podporil pokles miery nezamestnanosti na nové minimum a to 6,6 % ekonomicky aktívnych ľudí. Výrazne stúpol aj počet pracujúcich cudzincov, ktorí obsadili tretinu novovzniknutých pracovných miest. Nominálna mzda presiahla hranicu 1 000 eur. Rast miezd akceleroval nad 6 %, čo je najviac od krízy. Inflácia zrýchlila, keď ceny merané indexom CPI stúpli o 2,5 %. K vyššej inflácii tlačil predovšetkým rast cien služieb reagujúci na vyššie mzdy. Výrazne však stúpli aj ceny potravín a pohonných hmôt.

1.2Strednodobá prognóza vývoja ekonomiky na roky 2019 až 2022

Aktuálna prognóza1 očakáva mierne spomalenie dynamiky slovenskej ekonomiky na úroveň 4 % v roku 2019. Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa odzrkadlí aj na exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky, ktorú však čiastočne podporí pokračujúci nábeh výroby vo VW a JLR. Nová produkcia v automobilkách prispeje k rastu exportov spolu vo výške 2 p. b., HDP sa vďaka nim zvýši o 0,5 p. b.. Aktuálny vývoj tak pripomína obdobie rokov 2012 a 2013, keď nová produkcia vo VW podržala export aj napriek spomaleniu v EÚ. Tohtoročný rast podporí najmä spotreba domácností, ktorá si vďaka zvyšovaniu miezd a sociálnym opatreniam udrží dynamiku porovnateľnú s predchádzajúcimi rokmi. Nepriaznivý vývoj zahraničného prostredia, kumulujúce sa riziká a aj bázický efekt spôsobia spomalenie tvorby investícií. Produkčná medzera sa bude ďalej otvárať, hoci miernejším tempom ako v predchádzajúcom roku. Tlaky na mzdy a spotrebiteľské ceny tak budú naďalej pretrvávať.

V roku 2020 stúpne slovenská ekonomika o 3,7 % a rovnako aj jej potenciál. Produkčná medzera sa tak zastabilizuje tesne nad úrovňou 1 % potenciálneho HDP a nebude sa ďalej otvárať. Výkon ekonomiky sa bude opierať o domácu spotrebu a export, čo je klasický obraz slovenskej ekonomiky v posledných rokoch. Export bude ešte stále benefitovať z novej výroby v JLR, kde sa očakáva štart produkcie druhého modelu. Zvyšovanie miezd, najmä vo verejnom sektore, podporí spotrebu domácností a investície sa čiastočne zotavia po predchádzajúcom prepade.

Počnúc rokom 2021 sa ekonomika začne približovať svojmu dlhodobému potenciálu a zvoľní. Export bude opäť najdôležitejším ťahúňom, keď by mal JLR dosiahnuť plnú produkciu. Kvôli nižšej dynamike miezd sa očakáva aj spomalenie spotreby domácností.

1

Prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

9

Investície môžu mierne zrýchľovať s blížiacim sa záverom tretieho programového obdobia. Výraznejšia tvorba verejných investícií financovaných z fondov EÚ sa však očakáva až v nasledujúcom roku.

Na konci sledovaného horizontu očakávame spomalenie ekonomiky pod tri percentá, s postupným uzatváraním produkčnej medzery. Ekonomika bude stáť na troch pilieroch. Ku exportu a súkromnej spotrebe sa pridajú investície posilnené o blížiaci sa záver programového obdobia a volebný cyklus v samosprávach.

TABUĽKA 1 - Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR pre roky 2019 až 20222

P. č.

Ukazovateľ

Skutočnosť

Prognóza

m. j.

2017

2018

2019

2020

2021

2022

1

HDP, bežné ceny*

mld. eur

84,9

90,2

96,3

102,2

108,0

113,4

2

HDP, stále ceny

%

3,2

4,1

4,0

3,7

3,2

2,5

3

Konečná spotreba domácností a NISD3

%

3,5

3,0

3,5

3,2

2,8

2,5

4

Konečná spotreba verejnej správy

%

1,7

1,9

1,8

1,7

1,0

1,2

5

Tvorba hrubého fixného kapitálu

%

3,4

6,8

1,9

2,9

3,1

3,6

6

Export tovarov a služieb

%

5,9

4,8

6,9

6,1

5,2

4,1

7

Import tovarov a služieb

%

5,3

5,9

5,3

4,5

3,8

8

Produkčná medzera (podiel na potenciálnom produkte)

%

0,1

0,9

1,1

0,9

0,6

9

Priem. mesačná mzda za hospodárstvo (nominálny rast)

%

4,6

6,2

6,8**

6,3

5,3

4,5

10

Priemerný rast zamestnanosti, podľa VZPS

%

1,5

1,4

0,6

0,4

0,2

11

Priemerný rast zamestnanosti, podľa ESA 2010

%

2,2

2,0

1,1

0,8

0,6

0,5

12

Priemerná miera nezamestnanosti, podľa VZPS

%

8,1

6,6

6,0

5,6

5,5

5,3

13

Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti

%

7,1

5,4

4,8

4,5

4,4

4,3

14

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)

%

1,4

2,5

2,6

2,4

15

Bilancia bežného účtu (podiel na HDP)

%

-2,0

-2,5

-2,0

-1,5

-1,1

-1,0

* Prognóza HDP v bežných cenách na roky 2019 až 2022 bola zostavená reťazením medziročných zmien HDP (publikovaných Výborom pre makroekonomické prognózy v januári 2019) na zverejnenú skutočnosť za 2018 podľa ŠÚ SR. Vzniknutý nový časový rad je použitý aj v ďalších častiach dokumentu.

**Rast je upravený na základe zverejnenej skutočnosti pre rok 2018. Zdroj: MF SR

Trh práce v tomto roku mierne zvoľní a zamestnanosť sa zvýši o 1,1 %. V ekonomike vznikne takmer 30 tisíc nových pracovných miest - polovica v sektore trhových služieb. Aktívneho obyvateľstva mierne ubudne, no na druhej strane ubudne aj počet pracujúcich Slovákov v zahraničí. Znižovanie migračného salda spolu s neskoršími odchodmi do dôchodku prispeje k zvyšovaniu miery participácie. Miera nezamestnanosti v tomto roku poklesne na 6 %. Spomalenie ekonomickej aktivity spolu so stagnáciou ekonomicky aktívneho obyvateľstva v nasledovných rokoch zmierni dynamiku zamestnanosti smerom k 0,5 % na konci horizontu prognózy. Miera nezamestnanosti sa zníži k 5 %.

Rast priemernej nominálnej mzdy v ekonomike v roku 2019 akceleruje na 6,7 %. Verejná správa predbehne vo zvyšovaní platov súkromný sektor aj v roku 2019 vďaka valorizácii platových taríf. V nasledovných rokoch sa nožnice medzi rastom priemernej mzdy v ekonomike a produktivity práce postupne uzavrú. Reálna mzda sa v roku 2019 zvýši o 4 %. V ďalších

2 Prognóza pre roky 2019 až 2022 bola schválená Výborom pre makroekonomické prognózy v januári 2019 a oficiálne zverejnená vo februári 2019.

3 V nasledujúcom texte budeme pod spotrebou domácností rozumieť spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacim domácnostiam (NISD).

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

10

rokoch sa bude zvyšovať pomalšie a na konci prognózovaného horizontu by mala reálna mzda vzrásť o 2 %.

GRAF 1 - Príspevky k rastu HDP (p. b.)

-1,0

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,0

6,0

2017

2018

2019F

2020F

2021F

2022F

Čistý export

Zásoby a diskrepancia

Investície

Spotreba

HDP

GRAF 2 - Príspevky k rastu zamestnanosti (p. b.)

-0,5

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

2017

2018

2019F

2020F

2021F

2022F

Trhové služby

Verejný sektor

Stavebníctvo

Priemysel

Poľnohospodárstvo

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Deficit platobnej bilancie sa začne postupne zmierňovať a ku koncu prognózovaného obdobia by mal dosiahnuť -1,0 % HDP. Za znižovaním deficitu bude stáť najmä rast prebytku bilancie tovarov, ktorý bude podporený rastom exportu v automobilovom priemysle súvisiaci so spustením novej výroby. Bilancia služieb by mala zostať v prebytku. Na druhej strane vyplácanie dividend a úrokové platby zahraničných investícií povedú k miernemu prehlbovaniu deficitu primárnych výnosov.

Ceny v roku 2019 stúpnu o 2,6 %. Prehrievanie trhu práce tlačí nahor rast cien služieb, ktoré budú aj v roku 2019 hlavným motorom inflačného vývoja. Tento rok však ceny ovplyvnia aj legislatívne zmeny (spolu do 0,3 p. b.). Jedná sa najmä o zavedenie odvodu reťazcov4 a rast spotrebnej dane z tabaku. Opačným smerom budú pôsobiť obedy zdarma najmä v materských školách a ceny sa mierne znížia aj pre nižšiu sadzbu DPH z ubytovania. Regulované ceny stúpnu najmä pre zvýšenie cien energií, nadol ich však stiahne vyššie uvedené zavedenie obedov zdarma. Ceny pohonných hmôt klesnú v reakcii na klesajúcu cenu ropy. Ceny obchodovateľných tovarov vzrastú zrkadlovo s cenovým vývojom v zahraničí.

V ďalších rokoch bude inflácia miernejšia. Ceny energií by mali po počiatočnom náraste začať postupne mierne klesať na základe vývoja cien energetických komodít na svetových trhoch a vývoja future kontraktov. V roku 2020 ovplyvnia infláciu aj obedy zdarma na základných školách. Rast cien služieb bude odrážať pokračujúce prehrievanie trhu práce a s ním spojený mzdový vývoj. Dynamika cien služieb udrží celkovú infláciu v strednodobom horizonte na úrovni 2,4 %.

4 Parlament 3. apríla 2019 schválil zrušenie osobitného odvodu obchodných reťazcov. Program stability 2019 vychádza z februárovej makroekonomickej prognózy, ktorá túto zmenu legislatívy ešte nezohľadňovala.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

11

GRAF 3 - Externé nerovnováhy - zložky salda bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

2017

2018

2019F

2020F

2021F

2022F

Tovary

Služby

Primárne výnosy

Sekundárne výnosy

BÚ PB

GRAF 4 - Štruktúra spotrebiteľskej inflácie –medziročné príspevky zložiek k CPI (v p. b.)

-1,0

0,0

1,0

2,0

3,0

2017

2018

2019F

2020F

2021F

2022F

Čistá inflácia

Ceny potravín

Regulované ceny

Zmena nepriamych daní

Celková inflácia

Zdroj: NBS, MF SR

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Hlavné riziká prognózy5

Bilancia rizík prognózy je naklonená nadol. V externom prostredí dominujú negatívne riziká, najmä možné tvrdé pristátie ekonomiky eurozóny, stupňujúci sa protekcionizmus v medzinárodnom obchode a tvrdý Brexit (viď rizikové scenáre v kapitole 3). Odhadujeme, že Brexit bez dohody by mohol znížiť HDP Slovenska o 0,7 až 1,4 % HDP v dlhom horizonte. Vplyv bude však najvýraznejší v prvých dvoch rokoch. Negatívne dôsledky môže mať slabší dopyt po automobiloch v zahraničí a výraznejšie spomalenie na trhu práce. Rast zamestnanosti a miezd je nateraz solídny, ale prípadná silnejšia reakcia trhu práce na zvoľnenie zahraničného dopytu sa môže prejaviť v spomalení spotreby slovenských domácností. Prognóza vychádza zo starších predpokladov ohľadom výdavkov vlády a čerpania EÚ fondov.6

5 Niektoré rizikové scenáre obsahuje Kapitola 3.1.

6 Makroekonomická prognóza na ktorej je postavený Program stability 2019 bola schválená výborom pre makroekonomické prognózy 4. februára 2019. Program stability 2019 vychádza z dodatočných údajov dostupných k aprílu 2019, ako aj rozhodnutí vlády na základe aktualizácie makroekonomického vývoja a aktuálneho výberu daní a odvodov. Makroekonomická prognóza predpokladá vyššie čerpanie EU fondov vzhľadom na to, že vychádza z historických trendov ako aj objemu nevyčerpaných výdavkov prenesených z minulých rokov. Výdavky financované z EÚ fondov, ktoré boli rozpočtované v minulých rokoch a neboli vyčerpané, je možné preniesť do nasledujúceho obdobia. V roku 2019 predstavovali prenesené výdavky financované z EÚ fondov 2,96 mld. eur. Tieto zdroje je možné čerpať v nasledujúcom období aj keď nie sú súčasťou pripravovaného rozpočtu na roky 2020 až 2022. Program stability 2019 uvažuje s rezervou na náklady na kofinancovanie z titulu rýchlejšieho čerpania EU fondov.

7 Tento vývoj sa zopakoval aj v 4. kvartáli (po uzávierke predpokladov prognózy Výboru).

8 Údaje za 4. kvartál neboli v čase januárovej prognózy ešte dostupné.

BOX 1 - Predpoklady externého prostredia

Finančné trhy pokračovali v klesajúcom trende celý druhý polrok 2018. Na akciovom trhu prebiehali výpredaje globálne vo všetkých regiónoch. Obavy sa sústreďujú najmä na nepriaznivý vývoj v Číne, kde k stratám mohli prispieť aj obchodné spory s USA. Dlhodobé úrokové sadzby reagovali takisto všeobecným poklesom a ďalšia normalizácia menovej politiky sa v USA aj v eurozóne odkladá. ECB v decembri 2018 ukončila svoj program kvantitatívneho uvoľňovania, avšak očakávané prvé zvýšenie kľúčových sadzieb sa posunulo najskôr na záver roka 2019. Kurz eurodolára sa pohyboval v relatívne úzkom pásme okolo úrovne 1,14 EUR/USD.

Spolu s finančným trhom prudko klesla aj cena ropy. Dôvodom bolo nielen spomalenie niektorých regiónov globálnej ekonomiky, ale aj zvýšenie produkcie zo strany Saudskej Arábie o 1 mil. barelov denne. Na horizonte prognózy očakávame pozvoľný nárast cien ropy, ktorá by sa mala stabilizovať na úrovni 61 USD za barel.

Viaceré regióny globálnej ekonomiky zasiahlo spomalenie výkonu. Ekonomika eurozóny pokračovala v druhom polroku 2018 v cyklickom ochladení (GRAF 5). V treťom štvrťroku 2018 rástla eurozóna len 0,2 % medzikvartálne. 7Ekonomiky Nemecka a Talianska zaznamenali dokonca mierny pokles. Ekonomika USA, stimulovaná fiškálnymi opatreniami, dosiahla v treťom kvartáli stabilný výkon, aj keď o čosi pomalší ako v predchádzajúcom štvrťroku. Výkon Číny spomalil kvôli obchodným konfliktom s USA na vlažných 6,5 % medziročne. V3 zatiaľ odoláva nepriaznivému vývoju v eurozóne (GRAF 6).8 Vďaka silným trhom práce a zvyšovaním miezd rástli svižným tempom predovšetkým Poľsko a Maďarsko.

GRAF 5 - Predstihové indikátory v eurozóne naznačujú ekonomické spomalenie

GRAF 6 - Krajiny V3 zatiaľ odolávajú nepriaznivému vývoju v Európe

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

12

1.3Cyklický vývoj ekonomiky

Podľa odhadov MF SR rast potenciálu ekonomiky v roku 2019 zrýchli na 3,8 %. Hlavným impulzom do potenciálneho rastu je zvýšenie celkovej produktivity výrobných faktorov, ktoré so sebou prináša automobilový závod JLR. Zvýšená investičná aktivita vedie aj k rastúcemu príspevku kapitálu. Príspevok potenciálnej zamestnanosti sa na konci horizontu prognózy naopak zmierni v dôsledku demografického vývoja.

GRAF 7 - Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu (p. b.) - prístup MF SR

TABUĽKA 2 - Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu - prístup MF SR

Pot. HDP (rast, %)

TFP*

Zásoba kapitálu

Práca

2014

2,5

1,6

0,5

0,4

2015

3,0

1,7

0,8

0,5

2016

2,9

1,5

0,9

0,5

2017

3,0

1,8

0,6

0,5

2018

3,5

2,2

0,8

0,5

2019F

3,8

2,5

0,8

0,5

2020F

3,7

2,5

0,8

0,4

2021F

3,4

2,3

0,9

0,2

-0,5

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019F

2020F

2021F

2022F

TFP

zásoba kapitálu

zamestnanosť

pot. produkt

2022F

2,9

1,8

0,9

0,2

* celková produktivita výrobných faktorov

Zdroj: MF SR

Po výraznom otvorení produkčnej medzery v minulom roku sa bude ekonomika naďalej mierne prehrievať na celom prognózovanom horizonte. V rokoch 2019 a 2020 bude kladná produkčná medzera kulminovať na úrovni 1,1 % potenciálneho HDP aj napriek

Konjunkturálne prieskumy pre eurozónu aj Nemecko naznačujú pomalý, no pozitívny rast ekonomiky. V poslednom štvrťroku 2018 preto očakávame, že ekonomika eur

ozóny stúpne o 0,3 % medzikvartálne. Pre rok 2019 však pristupjeme k výraznej revízií HDP a importov takmer u všetkých významných obchodných partnerov Slovenska. Uzávierka predpokladov vonkajšieho prostredia vrátane úrokových sadzieb, cien komodít a výmenných kurzov bola 15. januára 2019.

0.2

F 0.3

-1.5

-1

-0.5

0

0.5

1

1.5

30

35

40

45

50

55

60

65

70

2010Q1

Q2

Q3

Q4

2011Q1

Q2

Q3

Q4

2012Q1

Q2

Q3

Q4

2013Q1

Q2

Q3

Q4

2014Q1

Q2

Q3

Q4

2015Q1

Q2

Q3

Q4

2016Q1

Q2

Q3

Q4

2017Q1

Q2

Q3

Q4

2018Q1

Q2

Q3

Q4 F

Reálny rast HDP Eurozóny (yoy, vľavo)

Kompozitný PMI indikátor (vpravo)

ESI indikátor (vpravo; -50 bodov)

PMI hranica rastu/poklesu ekonomiky

-0.4

-0.2

0

0.2

0.4

0.6

0.8

1

-3

-2

-1

0

1

2

3

4

5

6

7

Eurozóna

EÚ

Nemecko

Francúzsko

Taliansko

Španielsko

Česko

Poľsko

Maďarsko

Q3-2018 (qoq, ľo)

Q3-2018 (yoy, po)

Q3-2018 Sept Prognóza

Zdroj: Markit, EK, Eurostat

Zdroj: IFP, Eurostat

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

13

ponukovému impulzu novej automobilovej produkcie. Prehrievanie ekonomiky sa od roku 2021 začne postupne zmierňovať.

GRAF 8 - Produkčná medzera* (% pot. HDP) - prístup MF SR

TABUĽKA 3 - Vývoj produkčnej medzery* - prístup MF SR

HDP

Prod. medzera

(reál. rast, %)

Pot. HDP (rast, %)

(% pot. HDP)

2015

4,2

3,0

-0,4

2016

3,1

2,9

-0,1

2017

3,2

3,0

0,1

2018

4,3

3,5

0,9

2019F

4,0

3,8

1,1

2020F

3,7

1,1

2021F

3,2

3,4

0,9

-5

-4

-3

-2

-1

0

1

2

3

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019F

2020F

2021F

2022F

2,5

2,9

0,6

* ide o odhad z VpMP z februára 2019

Zdroj: MF SR

BOX 2 - Metodické rozdiely pri výpočte potenciálneho produktu zo strany MF SR a EK

Rovnako ako v Návrhu rozpočtového plánu na rok 2019, odhad potenciálneho produktu a produkčnej medzery sa opiera výlučne o národnú metodiku Ministerstva financií z oficiálnej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy. Národná metodika sa výsledkami dlhodobo väčšmi približuje k odhadu Európskej komisie (EK), než metodika EK so vstupmi z prognózy MF SR. Zároveň sú výsledky národnej metodiky MF SR konzistentnejšie s inými ukazovateľmi makroekonomických nerovnováh, ako sú čistá inflácia či saldo bežného účtu. Národná metodika je v tomto dokumente využitá aj pre odhad produkčnej medzery v rámci výpočtu štrukturálneho salda na stanovenie rozpočtových cieľov.

TABUĽKA 4 - Produkčná medzera (% HDP)

2018

2019

2020

Jesenná prognóza EK 2018

0,7

1,3

1,2

Národná metodika MF SR (február 2019)

0,9

1,1

Metodika EK s prognózou MF SR (február 2019)

0,9

1,3

1,4

Zdroj: MF SR, EK

Rozdiel v odhadoch produkčnej medzery EK a MF SR (národná metodika) vo všeobecnosti spôsobuje rozdielny horizont prognóz a rozdielna celková produktivita faktorov (TFP). Kým metodika EK odhaduje produkčnú medzeru na dva roky dopredu, prognóza MF SR robí odhad až na štyri roky. Metodika EK je postavená na trendoch a filtrácii premenných, takže predĺženie horizontu prognózy môže mať za následok rozdielne odhady produkčnej medzery na kratšom horizonte, hoci je vstupná makroekonomická prognóza v daných rokoch nezmenená. Pre korektnejšie porovnanie sme teda horizont vstupných údajov do prognózy MF SR s metodikou EK skrátili na dva nasledujúce roky. Druhý rozdiel tkvie najmä v historických údajoch celkovej produktivity faktorov (TFP). Hoci obe inštitúcie počítajú potenciálny produkt pomocou Cobb-Douglasovej produkčnej funkcie, MF SR zvyšuje potenciálny produkt cez TFP v rokoch 2019 až 2021 tak, aby zodpovedal štrukturálnym zmenám v ekonomike, ktoré priniesla investícia JLR a ktoré spoločná metóda EK nedokáže zachytiť.

Prognóza MF SR z dôvodu investičnej aktivity JLR zvýšila dodatočný príspevok rastu TFP k potenciálnemu rastu v 2019 až 2021 kumulatívne o 0,5 p. b.. Zvýšenie príspevku rastu TFP bolo založené na základe odhadu príspevku exportu k rastu HDP z dopytovej strany. Tieto úpravy sú konzistentné s úpravami pre obdobie 2005 až 2008, kedy na Slovensko prišli viaceré významné investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. V dôsledku novej investičnej aktivity sa skokovo zvýši nielen aktuálny rast ekonomiky, ale aj jej potenciál. Produkčná medzera bude preto rásť len v obmedzenej miere. Kým národná metodika MF SR tento jav zachytáva, metodika EK bude pravdepodobne indikovať vyššie prehrievanie ekonomiky, podobne ako to robila v rokoch 2005 až

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

14

1.4Porovnanie prognóz slovenskej ekonomiky MF SR s prognózami ostatných inštitúcií

Novšie prognózy niektorých inštitúcií sú mierne pesimistickejšie v porovnaní s MF SR, pokiaľ ide o rast HDP v 2019 (viď NBS, MMF). Prognóza MF SR je staršia a nezohľadňuje údaje zo štvrtého štvrťroku 2018, ktorý by znížil rast HDP aj v 2019 o 0,2 p.b. Prognóza inflácie sa od ostatných inštitúcií takmer nelíši, s výnimkou OECD v 2020. Rozdiely v bežnom účte vyplývajú najmä z revízie historických údajov, ostatné inštitúcie však očakávajú jeho prudšie zatváranie

TABUĽKA 5 - Porovnanie prognóz slovenskej ekonomiky MF SR a ostatných inštitúcií

2018

2019

2020

Reálny rast HDP (%)

MF SR

4,3

4,0

3,7

Makrovýbor (medián)

4,2

4,0

3,6

NBS

4,1

3,5

4,0

EK

4,2

4,1

3,4

OECD

4,1

4,3

3,6

MMF

41

3,7

3,5

HICP (%)

MF SR

2,5

2,6

2,4

Makrovýbor (medián)

2,5

2,6

2,4

NBS

2,5

EK

2,5

2,4

OECD

2,7

3,0

MMF

2,5

2,4

2,2

Bežný účet (% HDP)

MF SR

-2,6

-2,0

-1,5

Makrovýbor (medián)

-1,9

-0,9

NBS

-2,5

-2,9

-3,1

EK

-

OECD

-1,2

0,1

0,0

MMF

-2,0

-1,0

-0,7

Zdroj: MF SR (február 2019), Výbor pre makroekonomické prognózy (február 2019), NBS (marec 2019), EK (február 2019), OECD (november 2018) a MMF (apríl 2019).

2008. Tento efekt naznačuje aj vyššie uvedený odhad produkčnej medzery vypočítaný metodikou EK s použitím makroekonomickej prognózy MF SR, ktorý predikuje na rok 2019 o niečo väčšie prehrievanie v porovnaní s národnou metodikou. Takisto aj pre rok 2020, kde dokonca pokračuje otváranie produkčnej medzery.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

15

2POZÍCIA VEREJNÝCH FINANCIÍ

Hospodárenie verejnej správy v roku 2018 prekonalo ciele rozpočtu, keď deficit dosiahol 0,7 % HDP. Od aktuálneho roku bude hospodárenie verejnej správy plne vyrovnané. Zároveň bude naplnený aj strednodobý rozpočtový cieľ v zmysle európskych fiškálnych požiadaviek. Pokračujúce zlepšovanie fiškálnej pozície potvrdzuje kontinuálny pokles hrubého aj čistého zadlženia verejnej správy. Ku koncu roku 2018 dosiahol hrubý dlh verejnej správy 48,9 % HDP a po prvýkrát klesol pod najnižšie sankčné pásmo ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Čistý dlh verejnej správy klesol ku koncu roka 2018 ešte výraznejšie, keď dosiahol výšku 43,0 % HDP.

V súlade s programovým vyhlásením vlády predpokladá fiškálny rámec udržanie vyrovnaného rozpočtu v celom horizonte a rovnako aj rešpektovanie strednodobého rozpočtového cieľa. Hrubý dlh sa udrží aj naďalej pod sankčnými pásmami, ktoré sa medzi rokmi 2018 až 2027 každoročne sprísňujú o 1 percentuálny bod HDP. Ku koncu roku 2022 dosiahne hrubý dlh 44,4 % HDP, 0,6 p. b. pod najnižším sankčným pásmom. Od roku 2018 tak hrubý dlh poklesne o takmer 5 p.b. HDP. Čistý dlh sa zníži oproti hrubému dlhu rýchlejšie a v roku 2022 klesne k 37 % HDP.

Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2018 podľa údajov zaslaných do jarnej notifikácie Eurostatu 0,70 % HDP, čo je lepší výsledok ako predpokladal schválený rozpočet (0,83 % HDP). Oproti rozpočtovým predpokladom sa podarilo dosiahnuť výrazne lepší výber odvodových príjmov, predovšetkým vďaka pozitívnemu vývoju na trhu práce. Pokračovanie úspešného boja proti daňovým únikom prinieslo vyšší výnos na dani z pridanej hodnoty. Výraznejšie zvýšenie kapitálových výdavkov prispelo na druhej strane k vyšším celkovým výdavkom verejnej správy, predovšetkým vďaka silnejšej absorpcii európskych fondov pri výstavbe dopravnej infraštruktúry a tiež v prípade samospráv. V menšej miere došlo oproti rozpočtu aj k navýšeniu výdavky na kompenzácie zamestnancov.

Aktuálny odhad hospodárenia verejnej správy (VS) sa v roku 2019 pohybuje už na úrovni cieleného vyrovnaného rozpočtu. Po aktualizácii daňovej prognózy9 dochádza oproti schválenému rozpočtu k miernemu poklesu daňovo-odvodových príjmov, čo súvisí so zreálnením nových legislatívnych opatrení na príjmovej strane. Negatívny efekt legislatívy je naopak sčasti kompenzovaný pokračujúcou pozitívnou situáciou na trhu práce. Celkové príjmy verejnej správy sú oproti rozpočtu vyššie kvôli silnejšiemu čerpaniu EÚ fondov. Z rovnakého dôvodu prekračujú rozpočet celkové výdavky VS, pričom sú zaznamenané aj mierne vyššie náklady na spolufinancovanie. Rovnako sa očakávajú vyššie výdavky sociálnej poisťovne, predovšetkým na prevádzkových nákladoch. Naopak, tieto vplyvy sú kompenzované úsporou v rámci ostatných bežných transferov.

Verejná správa bude aj v rokoch 2020 až 2022 výhľadovo hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Taktiež sa udrží strednodobý rozpočtový cieľ. Strednodobý rozpočtový cieľ (MTO) stanovuje Program stability od roku 2020 na úrovni štrukturálneho deficitu 1 % HDP. Strednodobý rozpočtový rámec predpokladá mierne zvoľnenie ekonomického rastu a predpokladá udržanie vyrovnaného rozpočtu. Fiškálna politika bude pôsobiť naďalej neutrálne až proti-cyklicky, pri plnom súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Rozpočtové ciele zodpovedajú fiškálnemu priestoru voči stanovenej úrovni strednodobého rozpočtového cieľa (MTO), aj s cieľom absorbovať prípadné spomalenie ekonomického rastu bez ohrozenia strednodobej fiškálnej pozície.

9 Prognóza Výboru pre daňové prognózy z 8.2.2019.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

16

Hrubý aj čistý dlh verejnej správy bude naďalej klesať a udrží sa pod sankčnými pásmami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Od roku 2018 sa hrubý dlh nachádza po prvýkrát mimo sankčných pásiem zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Do roku 2022 by malo hrubé zadlženie klesnúť až na úroveň 44,4 % HDP a aj naďalej sa tak udrží pod najnižším sankčným pásmom dlhovej brzdy. Čistý dlh, ktorý je očistený o postupne rastúce likvidné aktíva verejnej správy, klesne až k úrovni 37 % HDP (oproti roku 2018 o vyše 6 p. b.). K poklesu hrubého a čistého zadlženia prispejú najmä očakávané primárne prebytky hospodárenia VS okolo 1 % HDP, spolu so silnou podporou makroekonomického vývoja (rast ekonomiky výrazne nad implicitnou úrokovou mierou).

GRAF 9 - Konsolidačné úsilie verejnej správy (% HDP)

GRAF 10 - Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)

-0,79

-0,70

0,00

-0,8

-1,0

-0,4

-0,2

1,3

-0,2

0,6

0,0

0,1

-1,5

-1,0

-0,5

0,0

0,5

1,0

1,5

2014

2015

2016

2017

2018

2019

Nominálne saldo

Štrukturálne saldo

Konsolidačné úsilie

50,9

48,9

47,5

45,9

44,9

44,4

45,3

43,0

41,3

39,8

38,5

37,1

30,0

35,0

40,0

45,0

50,0

55,0

60,0

2017

2018

2019

2020

2021

2022

EFSF + ESM

Hrubý dlh (očistený o EFSF a ESM)

Hrubý dlh verejnej správy

Zdroj: MF SR

2.1Saldo verejnej správy v roku 2018

Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2018 podľa údajov zaslaných do notifikácie Eurostatu úroveň 0,7 % HDP. Stanovený deficit v schválenom rozpočte (0,83 % HDP) bol prekonaný o 0,13 p. b.. K lepšiemu výsledku prispeli najmä vyššie daňovo-odvodové príjmy. Tie boli čiastočne kompenzované na strane výdavkov, najmä vyššími investičnými výdavkami financovanými prevažne z EÚ fondov.

GRAF 11 - Plnenie schváleného rozpočtu 2018 - rozdiely na hlavných položkách (ESA 2010)

-743

867

310

249

159

80

74

-118

-290

-1217

-629

Saldo VS - rozpočet 2018

Vyššie granty a transfery (D.39+D.7R+D.9R)

Nedaňové príjmy (P.11+P.12+P.131+D.4)

Vyššie príspevky na sociálne zabezpečenie (D.61)

Vyššie daňové príjmy (D.2+D.5+D.91)

Nižšie výdavky na sociálne dávky (D.62P)

Nižšie ostatné bežné transfery (D.7P)

Ostatné

Vyššie kompenzácie zamestnancov (D.1P)

Vyššie kapitálové výdavky (P.5L+ D.9P)

Saldo VS - skutočnosť 2018

-1 000

-800

-600

-400

-200

0

200

400

600

800

1 000

1 200

(-0,83 % HDP)

(-0,70 % HDP)

(+) / (-) znamená pozitívny / negatívny vplyv na saldo VS

V zátvorke sú uvedené príslušné kódy klasifikácie ESA 2010.

Zdroj: MF SR

Príjmová strana rozpočtu

Celkové príjmy boli v porovnaní so schváleným rozpočtom vyššie o 1584 mil. eur, z čoho takmer polovica súvisí s nárastom zdrojov zo silnejšieho čerpania EÚ fondov.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

17

Daňové príjmy prekročili predpoklady schváleného rozpočtu o 159 mil. eur. Hlavným dôvodom je vyšší výber daní z pridanej hodnoty ako aj daní z fyzických a právnických osôb. Pozitívny vplyv makroekonomického vývoja a efektívnejšieho výberu pri väčšine daňových položiek (podrobnejšie BOX 3) kompenzuje výpadok v iných daňových príjmoch (mimo rozsah Výboru pre daňové prognózy), najmä príjmu z emisných kvót a príjmov z hazardných hier. Na položke daňových príjmov uvažoval rozpočet (na rozdiel od vykázanej skutočnosti) aj s nárastom príjmov z tržieb zo skladovania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov.10

Príjmy na sociálne zabezpečenie predstavujú oproti rozpočtu navýšenie o 249 mil. eur11. Lepší než očakávaný vývoj zamestnanosti a miezd viedli k prekonaniu rozpočtu na zdravotných a sociálnych odvodoch.

10 Rozpočet uvažoval s tržbami EOSA na položke daňových príjmov ale notifikácia ich zaraďuje na nedaňové príjmy.

11 V dosiahnutých príjmoch nie sú zaznamenané jednorazovo vyššie príjmy sociálnej poisťovne v súvislosti s oddlžením zdravotníckych zariadení (na rozdiel od popisu očakávanej skutočnosti v Návrhu rozpočtového plánu na rok 2019).

12 Tento vplyv zohľadňuje aj úspešnosť výberu, existujúce výnimky, oslobodenia a zmenu správania sa daňových subjektov ale aj chybu prognózy.

13 Schválený rozpočet daňových a odvodových príjmov podľa EKRK neobsahoval výnos z odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento výnos vo výške 23 mil. eur bol rozpočtovaný ako nedaňový príjem podľa EKRK. Odvod bol preklasifikovaný na daňový a v aktuálnom odhade daňových príjmov je tento odvod už započítaný (26,7 mil. eur). Z tohto dôvodu je vplyv na deficit len 3,7 mil. eur.

BOX 3 - Vyhodnotenie daňových príjmov za rok 2018, ktoré prognózuje Výbor pre daňové prognózy

Aktuálny odhad daňovo-odvodových príjmov verejnej správy na rok 2018, ktoré prognózuje VpDP, sú oproti schválenému rozpočtu na rok 2018 vyššie o 697 mil. eur. Z analytického hľadiska je možné prisúdiť rozdiely vo vývoji jednotlivých daní viacerým faktorom - vplyvu makroekonomického vývoja, efektívnej daňovej sadzby (EDS) vrátane zmeny úrovne, novej legislatíve nezahrnutej v rozpočte a jednorazovým faktorom. Za rok 2018 išlo najmä o tieto faktory:

▪Približne dve tretiny vyšších príjmov z daní a odvodov je z dôvodu lepšieho ako očakávaného makroekonomického vývoja, najmä lepšieho vývoja na trhu práce. Ten ovplyvnil výnosy dane z príjmov fyzických osôb, sociálne a zdravotné odvody. Vyššia konečná spotreba domácností prispela k vyššiemu výnosu DPH.

▪Viac ako pätina vyšších príjmov je spôsobená vyššou úrovňou výberu daní, čo je viditeľné najmä pri DPPO, DPH a dani z príjmov fyzických osôb12.

▪Daň z právnických osôb sa zvýšila (+121 mil. eur) kvôli tomu, že v čase tvorby rozpočtu 2018 neboli ešte známe finálne údaje za rok 2017 a očakával sa nižší výnos.

▪Negatívny vývoj pri ostatných daniach je spôsobený najmä nadhodnoteným očakávaním výnosu zo zavedenia dane z dividend (-33 mil. eur). V ostatných daniach je započítaný aj odvod z povinného zmluvného poistenia13 (27 mil. eur).

▪Nová legislatíva, ktorej vplyv nebol zahrnutý v rozpočte na rok 2018, prispela k vyšším príjmom minimálne.

GRAF 12 - Príspevky k zmene odhadu daňových príjmov 2018 oproti rozpočtu (mil. eur)

GRAF 13 - Príspevky k zmene odhadu daňovo-odvodových príjmov 2018 oproti rozpočtu (mil. eur)

17

183

463

697

0

100

200

300

400

500

600

700

800

2018

vplyv makra

vplyv úrovne a EDS

vplyv novej legislatívy (len dane IFP)

vplyv jednorázových faktorov

vplyv ostatných faktorov

0

55

166

56

-28

-77

75

-41

165

189

90

130

121

221

-26

203

98

-51

-150

-100

-50

0

50

100

150

200

250

DPFO

DPPO

DPH

SD

SO

ZO

Ostatné

makro

EDS

nová legislatíva

jednorazové faktory

ostatné faktory

Zdroj: MF SR

Výbor pre daňové prognózy (VpDP) hodnotí v súlade so svojim

štatútom

len akruálne daňové a odvodové príjmy, ktoré sú

považované za dane aj v súlade s národnou ekonomickou klasifikáciou. Neprognózované príjmy tvoria približne 10 % na celkových príjmoch VS. Výbor neprognózuje napr. vývoj štátom plateného poistného (cca. 1,4 mld. eur), ktoré má neutrálny vplyv na výsledné saldo VS. Nie je tak možné zjednodušene bez analytických úprav porovnávať prognózu výboru s celkovými notifikovanými daňovými a odvodovými príjmami v metodike ESA.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

18

Nedaňové príjmy výraznejšie prekonali predpoklady rozpočtu (310 mil. eur), z čoho veľkú časť spôsobujú metodické faktory. Významnú úlohu majú podobne ako v minulých rokoch spomínané zaznamenanie príjmov Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, nerozpočtované príjmy z úrokov14 a nerozpočtované tržby z podnikateľskej činnosti verejných vysokých škôl15. Vyššie tržby zaznamenali oproti rozpočtu obce a Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.

Oproti rozpočtu boli naopak výrazne vyššie príjmy z grantov a transferov (o 867 mil. eur), najmä kvôli silnejšiemu čerpaniu EÚ fondov. Predpoklady rozpočtu prekonali aj iné zahraničné granty (o 160 mil. eur).

Výdavková strana rozpočtu

Celkové výdavky verejnej správy sú vyššie oproti rozpočtu o 1471 mil. eur, pričom tento vývoj je spôsobený najmä rýchlejšou absorpciou EÚ zdrojov.

Kompenzácie zamestnancov rástli nad rámec rozpočtu o 290 mil. eur. Vyššie než rozpočtované príjmy umožnili zvýšenie kompenzácií zamestnancov, najmä v prípade samospráv a sociálnej poisťovne. Vyššie kompenzácie oproti rozpočtu sú aj na strane štátneho rozpočtu, príspevkových organizácii a verejných vysokých škôl. Do veľkej miery bol nárast výdavkov krytý silnejšou absorpciou EÚ zdrojov.

Rozpočet naopak uvažoval s vyšším čerpaním sociálnych dávok (-80 mil. eur), vzhľadom na v rozpočte predpokladané vyššie platby za poistencov štátu a tiež kvôli metodickému faktoru16. Tieto vplyvy viac než kompenzujú mierny nárast nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti (spolu + 69 mil. eur).

Oproti rozpočtu skončili nižšie aj bežné transfery (-74 mil. eur), čo súvisí najmä s položkou znižujúcou EÚ korekcie z minulých rokov.

Najvýraznejšie prekonali predpoklady rozpočtu kapitálové výdavky, ktoré boli vyššie o 1217 mil. eur. Dôvodom je najmä silnejšie využívanie EÚ zdrojov zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti, Železníc Slovenskej republiky a samospráv, než sa očakávalo v rozpočte. Najmä v prípade samospráv prispelo k vyšším výdavkom aj financovanie z národných zdrojov v kontexte uskutočnených komunálnych volieb. Za vyššími kapitálovými transfermi (mimo sektoru VS) je aj vyššia výplata dividend akcionárom zdravotných poisťovní.

2.2Aktuálny vývoj v roku 2019

Na základe priebežného monitoringu klesne schodok VS v roku 2019 medziročne o 0,7 p. b. HDP, až k plánovanému vyrovnanému hospodáreniu. Oproti predpokladom schváleného rozpočtu, ktorý už uvažoval s vyrovnaným rozpočtom, dochádza k realokácii rozpočtových položiek aj z titulu zapracovania legislatívnych zmien schválených v decembri 2018 (podrobnejšie nižšie). Na výdavkovej strane dochádza k zmenám predovšetkým na kapitálových výdavkoch financovaných najmä z EÚ zdrojov.

14 Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity rozpočtuje čistý vplyv úrokov len na výdavkovej strane zatiaľ čo notifikované údaje Eurostatom uvažujú s príjmami aj výdavkami.

15 Tieto príjmy sa nerozpočtujú v zmysle zákona o vysokých školách.

16 Rozpočet uvažoval na tejto položke s transferom silovým zložkám, ktorý je v údajoch vykázaných za skutočnosť vykonsolidovaný.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

19

GRAF 14 - Plnenie schváleného rozpočtu - rozdiely na hlavných položkách (ESA 2010), príspevky v mil. eur

0

411

154

102

59

20

3

-61

-77

-90

-110

-411

0

Saldo VS - rozpočet

Vyššie granty a transfery (D.39+D.7R+D.9R)

Nižšia medzispotreba (P.2)

Nižšie ostatné bežné transfery (D.7P)

Príspevky na sociálne zabezpečenie (D.61)

Nedaňové príjmy (P.11+P.12+P.131+D.4)

Ostatné

Vyššie subvencie (D.3P)

Výdavky na sociálne dávky (D.62P)

Daňové príjmy (D.2+D.5+D.91)

Kompenzácie zamestnancov (D.1P)

Kapitálové výdavky (P.5L+ D.9P)

Saldo VS - očakávaná skutočnosť

-100

0

100

200

300

400

500

600

700

800

(+) / (-) znamená pozitívny / negatívny vplyv na saldo VS Zdroj: MF SR

V zátvorke sú uvedené príslušné kódy klasifikácie ESA 2010.

Príjmová strana rozpočtu

Celkové príjmy verejnej správy sú oproti rozpočtu vyššie o 400 mil. eur, čo podobne ako v minulom roku súvisí najmä so silnejšou absorpciou EÚ fondov.

Aktuálny odhad daňovo-odvodových príjmov VS je oproti schválenému rozpočtu na rok 2019 nižší o 31 mil. eur. Výnos je ovplyvnený najmä novou makroekonomickou prognózou zverejnenou vo februári 2019 a zapracovanými legislatívnymi zmenami. Viaceré legislatívne opatrenia predložené poslancami boli schválené parlamentom až po hlasovaní o rozpočte17, ktorý uvažoval s rezervou na tieto vplyvy na výdavkovej strane.

▪Dane z produkcie sú oproti rozpočtu nižšie o 46 mil. eur, čo pramení najmä z posunutia plánovaného nárastu poplatku za skladovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov o rok neskôr (-33 mil. eur) a z poklesu výnosu spotrebnej dane (-17 mil. eur). Tieto negatívne vplyvy mierne kompenzuje vyšší výber dane z pridanej hodnoty, pri ktorej zároveň dochádza k zníženiu sadzby DPH pre ubytovacie služby (spolu +13 mil. eur).

▪Pozitívny vývoj na trhu práce naďalej pomáha nárastu daňových príjmov fyzických osôb (DPFO), ktorých výber je oproti schválenému rozpočtu vyšší o 29 mil. eur. Tento pozitívny makroekonomický efekt je čiastočne kompenzovaný vplyvom legislatívnych zmien (napr. oslobodenie rekreačných šekov od daní a odvodov a zmeny v oslobodení pri 13. a 14. plate).

▪Sociálne a zdravotné odvody sú oproti rozpočtu vyššie o 59 mil. eur, najmä kvôli navýšeniu platby štátu za svojich poistencov.

▪Na pokles dani z príjmov právnických osôb oproti rozpočtu (-62 mil. eur) vplýva najmä spresnenie výkladu legislatívy z osobitného odvodu z obchodných reťazcov18. Na zníženie výnosu oproti rozpočtu vplýva aj nižší odhad ziskovosti než indikovali makroekonomické ukazovatele a pomalší rast ekonomiky v roku 2019.

17 O rozpočtových dopadoch opatrení informoval

Výbor pre daňové prognózy v decembri 2018

.

18 Parlament 3. apríla 2019 schválil zrušenie osobitného odvodu obchodných reťazcov. Rozhodnutie bude mať vplyv na rozpočtovaný výnos odvodu ako aj DPPO. Na pozastavenie účinnosti zákona bude v záujme dodržania deficitu potrebné v priebehu roka reagovať aj na výdavkovej strane. Program stability 2019 vychádza z februárovej daňovej prognózy, ktorá túto zmenu legislatívy ešte nezohľadňovala.

(0,0 % HDP)

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

20

Nedaňové príjmy sa odhadujú mierne nad predpokladmi rozpočtu (o 20 mil. eur), čo je spôsobené najmä vyššími dividendami zo štátnych podnikov.

Príjmy z grantov a transferov sú vyššie o 411 mil. eur, vzhľadom na rýchlejšiu absorpciu čerpania EÚ fondov.

Výdavková strana rozpočtu

Celkové výdavky VS sa pri rýchlejšom čerpaní zdrojov z EÚ rovnako pohybujú nad predpokladmi rozpočtu (celkovo o 400 mil. eur). Dochádza zároveň k miernym zmenám v štruktúre, najmä zvýšením kapitálových výdavkov a výdavkov na kompenzácie zamestnancov.

Oproti predpokladom rozpočtu sú náklady na kompenzácie zamestnancov vyššie o 110 mil. eur, a to najmä v súvislosti s vyššou absorpciou EÚ zdrojov (najmä v prípade samospráv, verejných vysokých škôl).

Výdavky na medzispotrebe sú oproti rozpočtu nižšie o 154 mil. eur, čo súvisí najmä s viazaním rezervy určenej na legislatívne opatrenia na daniach a odvodoch19, s ktorou uvažoval schválený rozpočet. Zapracovanie opatrení z rezervy na príslušných rozpočtových položkách sčasti kompenzujú vyššie prevádzkové náklady správneho fondu sociálnej poisťovne a vyššie čerpanie EÚ fondov (najmä pri samosprávach a príspevkových organizáciách).

Výdavky na subvencie prekonávajú rozpočet o 61 mil. eur. Dôvodom je najmä zapracovanie výdavkov v rezorte pôdohospodárstva. Tento nárast výdavkov je sčasti kompenzovaný nižšou než rozpočtovanou platbou na spolufinancovanie subvencií v poľnohospodárstve.

Na sociálnych dávkach sa oproti rozpočtu očakávajú vyššie výdavky o 77 mil. eur. Dôvodom je najmä zapracovanie schváleného nárastu daňového bonusu na dieťa (60 mil. eur), ktorý je v metodike ESA 2010 účtovaný na výdavkoch. Rozdiel oproti rozpočtu spôsobuje aj vyššie spolufinancovanie na aktívne politiky trhu práce. Vyššiu platbu zo štátneho rozpočtu za poistencov štátu kompenzuje očakávaná úspora na iných sociálnych dávkach.

V rámci ostatných bežných transferov identifikujeme úsporu na úrovni 102 mil. eur. Tá vyplýva predovšetkým z realokácie prostriedkov EÚ a spolufinancovania v rámci štátneho rozpočtu.

Kapitálové výdavky naopak prekračujú rozpočet o 411 mil. eur, predovšetkým na strane samospráv, Železníc Slovenskej republiky a Národnej diaľničnej spoločnosti. Oproti rozpočtu zaznamenávajú nárast aj kapitálové transfery (+55 mil. eur), najmä vyššie výdavky na spolufinancovanie.

2.3Strednodobý rozpočtový výhľad na roky 2020 až 2022

Predkladaný Program stability20 potvrdzuje záväzok vyrovnaného rozpočtu v roku 2020 (a jeho zachovanie aj v ďalších rokoch), pričom plánuje aj udržanie strednodobého rozpočtového cieľa. V rokoch 2020 až 2022 sa očakáva udržanie nominálne vyrovnanej bilancie príjmov a výdavkov verejnej správy. Fiškálna politika bude pôsobiť naďalej proti-cyklicky, pri plnom naplnení požiadaviek Paktu stability a rastu (ďalej len Pakt). Štrukturálny

19 Rekreačné poukazy, nižšia DPH na ubytovacie služby, osobitný odvod pre obchodné reťazce a zvýšenie daňového bonusu na dieťa do 6 rokov.

20 V kontexte legislatívnych požiadaviek Európskeho semestra sa takto stanovený fiškálny rámec Programu stability považuje za národný strednodobý rozpočtový rámec (ďalej len fiškálny rámec). Požiadavka zverejniť národný strednodobý rozpočtový rámec vyplýva z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013. z 21. mája 2013, čl. 4.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

21

deficit by mal do konca roku 2022 klesnúť k úrovni 0,2 % HDP. Stanovené nominálne fiškálne ciele reflektujú na najnovšiu makroekonomickú prognózu, ktorá predpokladá mierne zvoľnenie tempa ekonomického rastu v súvislosti s rizikami externého prostredia.

TABUĽKA 6 - Zmena fiškálnych cieľov verejnej správy (% HDP)

2017

2018

2019

2020

2021

2022

1. Rozpočet VS na roky 2017 až 2019

-1,29

-0,44

0,16

-

2. Rozpočet VS na roky 2018 až 2020

-

-0,83

-0,10

0,00

-

3. Rozpočet VS na roky 2019 až 2021

-

0,00

0,10

0,30

4. Fiškálny rámec rozpočtu VS v PS na roky 2020-2022

-

0,00

Zmena oproti rozpočtu VS 2017 až 2019 (4-1)

-

Zmena oproti rozpočtu VS 2018 až 2020 (4-2)

-

0,00

-

Zmena oproti rozpočtu VS 2019 až 2021 (4-3)

-

-0,10

-0,30

-

Zdroj: MF SR

2.4Štrukturálne saldo

Od roku 2014 podlieha fiškálna politika SR pravidlám preventívnej časti Paktu, ktorej cieľom je dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa (MTO). Úroveň MTO by mala zodpovedať takej rozpočtovej pozícii (blízko štrukturálne vyrovnaného rozpočtu), ktorá je udržateľná aj v dlhodobom horizonte, po zohľadnení negatívneho vplyvu na verejné financie zo starnutia populácie. V krátkodobom horizonte by zároveň plnenie MTO malo poskytnúť plný priestor pre proti-cyklickú úlohu fiškálnej politiky, pôsobením automatických stabilizátorov. Z tohto dôvodu sa vyžaduje postupné medziročné zlepšovanie štrukturálneho salda na základe pravidiel Paktu (tzv. požadované konsolidačné úsilie, podrobnejšie v Prílohe 2), až do dosiahnutia MTO. Slovenská ekonomika sa od roku 2017 nachádza v expanzívnej fáze hospodárskeho cyklu, no bez výraznejšieho prehrievania. Podľa pravidiel Paktu sa v tomto prípade požaduje medziročné znižovanie štrukturálneho schodku aspoň o 0,5 p. b. HDP, a to až do dosiahnutia MTO.

Vývoj štrukturálneho salda do roku 2019

Štrukturálny deficit dosiahol v roku 2018 úroveň 1,0 % HDP, v kontexte silnejúcej ekonomiky nad svojím potenciálom. Medziročne vzrástol vplyv ekonomického cyklu na hospodárenie verejnej správy o 0,3 p. b. zatiaľ čo nominálne saldo sa zlepšilo o takmer 0,1 p. b.. Silnejšie ako požadované konsolidačné úsilie z roku 2017 viac než kompenzuje približne neutrálnu fiškálnu politiku v roku 2018. Z tohto dôvodu je vhodnejšie posudzovať konsolidačné úsilie práve na dvojročnom horizonte. Po zohľadnení vývoja v rokoch 2017 a 2018 je dosiahnutá konsolidácia za oba roky približne v súlade s pravidlami Paktu (nevýrazná odchýlka 0,2 % HDP) a po zohľadnení skutočnej konsolidácie (podľa najaktuálnejších hodnôt)21 plne v súlade.

V tomto roku klesne štrukturálny deficit na úroveň 0,4 % HDP. Splnením rozpočtového cieľa dôjde k štrukturálnemu ozdraveniu verejných financií o viac ako 6 p. b. HDP v porovnaním s rokom 2010.

TABUĽKA 7 - Konsolidačné úsilie (ESA 2010, % HDP)

2010S

2017S

2018S

2019OS

2020PS

2021PS

2022PS

1. Saldo verejnej správy

-7,8

-0,8

-0,7

0,0

2. Cyklická zložka

-0,2

0,0

0,3

0,4

0,2

3. Jednorazové efekty

-0,6

0,0

21 V skutočnosti je dosiahnuté konsolidačné úsilie v priemere za dva roky 0,5 p. b. HDP, čo znamená hospodárenie bez akejkoľvek odchýlky. Nevýrazná odchýlka vzniká kvôli metodickému „zmrazeniu“ hodnôt podľa údajov z jarnej notifikácie Eurostatu 2018, podľa ktorej deficit v roku 2017 dosiahol 1,04 % HDP, hoci na základe najaktuálnejších údajov dosiahol deficit 0,79 % HDP (t.j. zlepšenie oproti rozpočtovému cieľu o 0,5 p.b.)

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

22

4. Štrukturálne saldo (1-2-3)

-6,7

-0,8

-1,0

-0,4

-0,2

5. Konsolidačné úsilie

1,3

-0,2

0,6

0,0

0,1

Jednoročná odchýlka*

0,4*

-0,7

MTO

Dvojročná odchýlka*

0,5*

-0,2

MTO

p.m. Dvojročná nezafixovaná odchýlka

0,4

0,0

p.m. požadovaná konsolidácia podľa EK

0,5

0,5 (resp. dosiahnuť MTO)

udržať MTO

* Odchýlky v roku 2017 a 2018 vychádzajú zo „zafixovaných“ hodnôt z jarného hodnotenia Európskej komisie v roku 2018.

Zdroj: MF SR

Výhľad štrukturálneho salda v rokoch 2020-2022

Program stability stanovuje cieľ strednodobého rozpočtového cieľa na úrovni štrukturálneho deficitu 1 % HDP. Minimálne hodnoty MTO určuje Pakt stability a rastu pre každú krajinu osobitne na základe očakávaného vplyvu starnutia populácie, fiškálneho vplyvu štandardnej ekonomickej krízy a členstva v eurozóne22. Vládou zvolená úroveň MTO v aktuálnom rozpočtovom rámci reflektuje najnovšiu aktualizáciu vstupných predpokladov Európskej komisie, ktoré určujú minimálne MTO pre SR na úrovni štrukturálneho schodku 1 % HDP.Bilancia hospodárenia verejnej správy si v rokoch 2020 a 2022 vytvorí v porovnaní so stanoveným MTO rezervu. Udržanie nominálne vyrovnaných rozpočtov zodpovedá v časoch otáčania ekonomického cyklu miernej konsolidácii. Štrukturálny deficit by sa mal znížiť do roku 2022 na úroveň 0,2 % HDP (z úrovne 0,4 % HDP v roku 2019).

Smerovanie fiškálnej politiky bude pôsobiť na horizonte Programu stability neutrálne až mierne proti-cyklicky. Vzhľadom na aktuálne identifikovanú pozitívnu produkčnú medzeru (nad 1 % HDP) je dodatočné konsolidačné úsilie v roku 2019 primerané. Na konci strednodobého horizontu už bude dochádzať k postupnému uzatváraniu produkčnej medzery k rovnovážnemu stavu ekonomiky, čomu prináleží približne neutrálna fiškálna politika (GRAF 15).

GRAF 15 - Zmena primárneho štrukturálneho salda oproti úrovni produkčnej medzery (% HDP)

2017

2018

2019

2020

2021

2022

-1,0

-0,5

0,0

0,5

1,0

1,5

-1,2

-0,7

-0,2

0,3

0,8

1,3

Pro-cyklická fiškálna reštrikcia

Proti-cyklickáfiškálna expanzia

∆ prim. štrukturálneho salda (% HDP)

Proti-cyklická fiškálna reštrikcia

Pro-cyklickáfiškálna expanzia

Produčná medzera (% HDP)

Zdroj: MF SR

22 Podrobnejšia informácia vo

Vademecum on Stabilty and Growth Pact

.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

23

2.5Výdavkové pravidlo

Druhým pilierom preventívnej časti Paktu je výdavkové pravidlo. Podľa neho nemajú rásť výdavky VS (očistené o položky mimo kontroly vlády a nové príjmové opatrenia23) rýchlejšie ako strednodobý potenciálny rast ekonomiky24. Takéto tempo by malo zabezpečiť stabilizáciu úrovne salda VS. V prípade, že krajina ešte nedosiahla svoj MTO (prípad SR v roku 2018), rast výdavkov musí zohľadniť aj potrebu postupnej konvergencie k tomuto cieľu. V takomto prípade sa výdavkové pravidlo v jednotlivých rokoch upravuje o tzv. konvergenčnú mieru, ktorá sa odvíja od požadovaného konsolidačného úsilia štrukturálneho salda (viac v Prílohe 3).

V posledných rokoch sa stáva výdavkové pravidlo dôležitejšie pri hodnotení súladu s pravidlami Paktu. Výhodou výdavkového pravidla oproti štrukturálnemu saldu je predpoklad dlhodobého a stabilnejšieho odhadu potenciálneho rastu, ktorý podlieha menej výrazným revíziám než odhady produkčnej medzery v jednotlivých rokoch. Výdavkové pravidlo tak zároveň abstrahuje nielen od ponukových šokov do ekonomiky, ale aj odlišnej než štandardnej dynamiky výberu daní (predpokladá sa jednotková elasticita výberu daní voči rastu HDP). V dobrých časoch, kedy daňovo-odvodové príjmy rastú rýchlejšie ako HDP a zlepšujú fiškálnu pozíciu vo výraznejšej miere, je výdavkové pravidlo v porovnaní so štrukturálnym saldom prísnejším a viac proti-cyklickým indikátorom pre hodnotenie konsolidačného úsilia.

GRAF 16 - Vývoj výdavkového agregátu oproti výdavkovému pravidlu (% medziročný nárast)

GRAF 17 - Vývoj daňovo-odvodových príjmov oproti potenciálnemu rastu HDP (% medziročný nárast)

5,0

1,3

1,7

2,1

0,6

1,3

1,6

3,0

3,1

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,0

6,0

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Reálny rast agregátu výdavkov

Výdavkové pravidlo (referenčná miera)

Strednodobý potenciál rastu HDP

2,6

2,9

3,0

3,1

5,1

4,7

4,4

3,1

2,5

1,9

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,0

6,0

7,0

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Strednodobý potenciál rastu HDP

Pozn.: povolený rast výdavkov podľa výdavkového pravidla sa na konci horizontu zvyšuje vzhľadom na naplnenie úrovne MTO Zdroj: MF SR

Pozn.: Reálny rast daňovo-odvodových príjmov je vyčíslený cez deflátor HDP a očistený o zmenu v príjmoch z titulu diskrečných príjmových opatrení Zdroj: MF SR

Výdavkové pravidlo naznačuje dočasné odchýlenie od smerovania k MTO v roku 2018, ktoré však súvisí aj s lepším výsledkom z predošlého roku a s metodickými faktormi. Posun slovenskej ekonomiky do pozitívnej fázy cyklu si vyžaduje od roku 2017 výraznejšie tlmenie rastu výdavkov (na úrovni referenčnej miery 1,3 % ročne až do dosiahnutia MTO). Agregát výdavkov rástol v roku 2018 rýchlejšie ako povolený reálny rast (o 3,6 p.b.). Dôvodom je aj silnejší rast príjmov nad strednodobým potenciálom (GRAF 16), ktorý pri zachovaní pôvodného nominálneho rozpočtového cieľa zodpovedal vyššiemu rastu výdavkov, nad úrovňou výdavkového pravidla. Na jednoročnom ako aj dvojročnom horizonte tak vzniká výrazná odchýlka. Silnejší medziročný rast výdavkov však súvisí aj s lepším výsledkom roka 2017, ktorý odchýlku v roku 2018 čiastočne zvyšuje. Zároveň, odchýlku podobne ako v prípade štrukturálneho salda negatívne ovplyvňuje aj metodický faktor (tzv. „zafixovanie“

23 Tzv. diskrečné príjmové opatrenia predstavujú dodatočné medziročné rozpočtové vplyvy príjmových opatrení (viac v Prílohe 3)

24 Potenciál ekonomiky sa vyjadruje referenčnou mierou rastu výdavkov, vypočítaný ako 10-ročný priemer potenciálneho rastu (v rokoch t-5 až t+4).

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

24

vývoja výdavkov v roku 201725 na základe predbežnej jarnej notifikácie Eurostatu - viď popis k štrukturálnemu saldu), bez ktorého by bol vývoj pozitívnejší a odchýlka by bola na úrovni 0,4 % HDP.

V roku 2019 sa predpokladá medziročný rast výdavkov v súlade s výdavkovým pravidlom. Vzhľadom na to, že v roku 2019 sa očakáva dosiahnutie MTO, výdavkové pravidlo slúži predovšetkým na prípadnú identifikáciu rizík pre jeho udržanie aj pri ex-post revíziách hospodárskeho cyklu. Na jednoročnom horizonte dochádza k plneniu pravidla s miernou rezervou. Na dvojročnom horizonte je identifikovaná výrazná odchýlka, spôsobená najmä vývojom výdavkov v roku 2018.

Predkladaný Program stability v rokoch 2020 až 2022 rešpektuje povolenú mieru reálneho rastu výdavkov. Voľnejšie výdavkové pravidlo od roku 2020 vychádza z očakávaného splnenia MTO v roku 201926. Výdavkový plán je postavený na prognóze daňovo-odvodových príjmov, ktoré v rokoch 2020 až 2022 nerastú nad potenciálny rast ekonomiky (GRAF 17). Tým sa znižuje prípadné riziko revízie produkčnej medzery smerom k väčšiemu prehrievaniu a následnému odklonu od MTO. Rezerva voči výdavkovému pravidlu sa pohybuje okolo 0,3 % HDP až 0,8 % HDP a vychádza najmä z dodatočnej miernej konsolidácie do roku 2022. Vývoj výdavkov je tak plne v súlade s výdavkovým pravidlom.

TABUĽKA 8 - Výpočet plnenia výdavkového pravidla (ESA 2010)

2017S

2018S

2019OS

2020PS

2021PS

2022PS

Celkové výdavky

mil. eur

34 107

36 426

37 616

39 271

40 950

42 769

Primárny výdavkový agregát

mil. eur

32 290

34 356

35 826

37 423

38 879

40 059

Diskrečné príjmové opatrenia (DRM)

mil. eur

348

-54

156

62

-246

10

Nominálny rast agregátu výdavkov po zohľadnení DRM

%

1,4

6,6

3,8

4,3

4,5

3,0

Reálny rast agregátu výdavkov

%

0,2

5,0

1,3

1,7

2,1

0,6

Výdavkové pravidlo (referenčná miera pre rast výdavkov)

%

1,3

1,6

3,0

3,1

Odchýlka od výdavkového pravidla

p. b.

1,1

-3,6

0,3

1,3

0,9

2,4

Jednoročná odchýlka*

% HDP

0,0

-1,3

0,1**

0,5

0,3

0,8

Dvojročná odchýlka*

% HDP

0,1

-0,7

-0,6**

0,3

0,4

0,6

p.m. Dvojročná nezafixovaná odchýlka

% HDP

0,5

-0,4

* Odchýlky v roku 2017 a 2018 vychádzajú zo „zafixovaných“ hodnôt z jarného hodnotenia Európskej komisie v roku 2018. Zdroj: MF SR

** Odchýlky od roku 2019 sú informatívneho charakteru vzhľadom na očakávané dosiahnutie MTO.

2.6Scenár nezmenených politík

Scenár nezmenených politík (NPC) prezentuje referenčný vývoj príjmov aj výdavkov podľa najnovšieho makroekonomického vývoja a pri pôsobení opatrení prijatých pred rokom 201927. Základom pre zostavenie scenára nezmenených politík na roky 2020 až 2022 je aktuálny odhad vyrovnaného rozpočtu verejnej správy pre rok 201928. V ďalších rokoch sa položky vyvíjajú len v súlade s makroekonomickými fundamentmi a existujúcou legislatívou

25 Princíp zafixovania výdavkov v roku 2017 na základe jarnej notifikácie Eurostatu navyšuje odchýlku na dvojročnom horizonte o ďalších 0,2 % HDP.

26 Od dosiahnutia MTO je povolený rast výdavkov v súlade s potenciálnym rastom slovenskej ekonomiky okolo 3 %.

27 Všetky opatrenia, bez ohľadu na dátum schválenia, sú uvedené v Prílohe 7.

28 Pre určenie scenára nezmenených politík na roky 2020-2022 je z východiskovej bázy roka 2019 vylúčená rezerva pre rok 2019 v hodnote 53 mil. eur.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

25

pred 1. januárom 201929. Porovnaním NPC scenára a strednodobého rozpočtového rámca je možné identifikovať najnovšie prijaté príjmové a výdavkové opatrenia vlády.

Bez nových opatrení by bol v NPC scenári dosiahnutý rozpočtový prebytok na úrovni 0,4 % HDP v rokoch 2020 a 2021 a v roku 2022 by prebytok klesol na 0,2 % HDP. Rozdiely oproti plánovaným vyrovnaným rozpočtom vychádzajú najmä z prijatých opatrení na výdavkovej strane a v menšej miere na strane príjmov. Vo výdavkoch sa prejavuje najmä vplyv opätovnej valorizácie platov vo verejnej správe v roku 2020 a tiež silnejší nárast investičných výdavkov v sektore obrany. Strednodobý rámec obsahuje od roku 2020 aj rezervy na rýchlejšiu realizáciu investičných projektov a rezervu na prípadné spomalenie ekonomického rastu. V roku 2022 už rozpočtované výdavkové položky rastú pod úrovňou makroekonomických fundamentov, čím sa rozpočtový stimul mierni.

TABUĽKA 9 - Scenár nezmenených politík a bilancia verejnej správy (ESA 2010, % HDP)

OS

NPC scenár

PS

PS-NPC

2019

2020

2021

2022

2020

2021

2022

2020

2021

2022

1.Príjmy spolu

39,1

38,3

37,9

37,7

38,4

37,9

37,7

0,1

0,0

0,1

Daňové príjmy

18,4

18,2

17,9

17,7

18,3

17,9

17,7

0,0

Príspevky na sociálne zabezpečenie

14,7

14,4

14,3

14,4

14,3

14,2

0,0

Nedaňové príjmy

4,4

4,3

4,2

4,0

4,4

4,2

4,1

0,1

Granty a transfery

1,7

1,4

1,5

1,7

1,3

1,5

1,7

-0,1

0,0

2. Výdavky spolu

39,1

37,9

37,5

38,4

37,9

37,7

0,5

0,4

0,2

Bežné výdavky

36,2

35,2

34,7

34,1

35,5

35,1

34,3

0,4

0,2

Kompenzácie zamestnancov

9,4

9,2

9,5

9,4

9,2

0,3

0,1

0,0

Medzispotreba

5,5

5,1

4,9

4,8

5,0

5,1

4,9

-0,1

0,1

Subvencie

0,5

0,4

0,5

0,4

0,0

Úrokové náklady

1,2

1,1

1,0

1,1

1,0

0,0

Celkové sociálne transfery

17,7

17,0

16,7

16,4

17,1

16,8

16,5

0,1

- Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transferov

12,8

12,3

12,0

11,7

12,3

12,0

11,7

0,0

- Naturálne sociálne transfery

4,9

4,7

4,8

0,1

Ostatné bežné transfery

1,9

2,2

2,3

2,1

2,2

2,4

2,2

0,0

0,1

Kapitálové výdavky

2,9

2,7

2,8

3,4

2,9

2,8

3,4

0,1

0,0

Kapitálové investície

2,7

2,5

3,2

2,7

3,3

0,2

0,1

- Tvorba hrubého fixného kapitálu

2,7

2,4

2,3

3,0

2,7

2,5

3,1

0,2

0,1

Kapitálové transfery

0,3

0,2

0,3

0,1

-0,1

-0,2

-0,1

3. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté

0,0

0,4

0,2

0,0

-0,4

-0,2

Zdroj: MF SR

Vývoj na strane príjmov

Nové príjmové opatrenia pre roky 2020 až 2022 majú v porovnaní so scenárom NPC kladný vplyv na saldo VS. Nové legislatívne opatrenia identifikované v oblasti daňových a odvodových príjmov majú mierne expanzívny charakter, ktorý však kompenzuje najmä nárast zdrojov v zdravotníckych zariadeniach nad rámec NPC scenára.

▪Novela zákona upravujúceho poskytovanie 13. a 14. platu priniesla zníženie minimálnej výšky odmeny pre uplatnenie zvýhodnenia 13. platu na 500 eur. Táto zmena spôsobí v období rokov 2020 až 2022 dodatočný výpadok daňovo-odvodových

29 Napr. medzispotreba vo verejnej správe tak v NPC scenári rastie podľa očakávanej miery inflácie, v súlade s najnovšou makroekonomickou prognózou. Podrobnejšie sú predpoklady NPC scenára uvedené v

Metodike zostavenia scenára

nezmenených politík

.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

26

príjmov o 30 až 50 mil. eur oproti predošlej legislatíve. Predošlé legislatívne znenie definovalo minimálnu výšku 13. platu ako priemernú mzdu zamestnanca za predchádzajúce 3 mesiace. Vzhľadom na vyšší počet osôb, ktoré si uplatnia 13. plat, sa zvýhodnenie dotkne aj počtu osôb s nárokom na zvýhodnenie 14. platu.30

▪Od roku 2020 počíta fiškálny rámec s dodatočným navýšením poplatku za správu núdzových zásob ropy a ropných výrobkov vo výške 33 mil. eur. Nárast príjmov vychádza z dodatočného zvýšenia poplatku o jeden eurocent oproti súčasnosti.

▪Nedaňové príjmy budú rásť skrz vyššie príjmy zdravotníckych zariadení nad rámec scenára NPC. Tie vychádzajú zo silnejšieho rastu výdavkov v zdravotníctve v porovnaní s predpokladmi NPC scenára. Na celom horizonte to predstavuje priemerné navýšenie príjmov o 0,1 % HDP ročne.

Vývoj na strane výdavkov

Program stability predpokladá vyššie výdavky oproti NPC na celom horizonte v priemere o 0,4 % HDP. Rýchlejšie ako NPC rastú najmä kapitálové výdavky, kompenzácie a naturálne sociálne transfery.

▪Program stability predpokladá výdavky na kompenzácie zamestnancov nad úrovňou NPC na celom horizonte. Strednodobý rámec uvažuje s ďalšou 10 % valorizáciou platov zamestnancov verejnej správy v roku 2020 (podobne ako v roku 2019. Ku koncu obdobia sa rozdiel oproti NPC znižuje, nakoľko strednodobý rámec počíta po roku 2020 s valorizáciou približne na úrovni 2 %.

•Nepravidelný vývoj výdavkov na medzispotrebu oproti NPC (nižšie výdavky v roku 2020 a vyššie výdavky v rokoch 2021 a 2022) je spôsobený nárastom výdavkov na modernizáciu obrany, ktoré sú čiastočne alokované aj na tejto položke.

•Nad rámec NPC sa uvažuje na celom horizonte s vyššími výdavkami na naturálne sociálne transfery (najmä výdavky verejného zdravotníctva) z titulu vyšších príjmov zo zdravotných odvodov.

•Za vyššími bežnými transfermi oproti NPC na konci horizontu sú prostriedky vyhradené na spolufinancovanie zatiaľ nealokovaných zdrojov z fondov EÚ.

•Program stability predpokladá vyššie kapitálové výdavky nad rámec NPC v rokoch 2020 a 2021. Dodatočné výdavky súvisia s modernizáciou obrany vyplývajúcou z medzinárodných záväzkov, opatreniami na podporu rastu a zatiaľ bližšie nešpecifikovanými opatreniami vlády. V roku 2022 je pokles pod úroveň NPC zapríčinený pomalším rastom kapitálových transferov v porovnaní s rastom nominálneho HDP.

TABUĽKA 10 - Zoznam nových opatrení vo fiškálnom rámci na roky 2020 až 2022 (ESA 2010, vplyv na saldo)

2020

2021

2022

Opatrenie

Sub-sektor

ESA 2010

mil. eur

% HDP

mil. eur

% HDP

mil. eur

% HDP

Spolu príjmy (1+2+3+4)

95

0,09

25

0,02

60

0,05

1.Daňové príjmy

S13

D.2 + D.5 + D.91

17

0,0

17

0,0

17

0,0

-Zvýšenie poplatku za správu (EOSA)

D.2

33

0,0

33

0,0

33

0,0

30 Ak bol zamestnancovi vyplatený 13. plat, bude mať oslobodený aj 14. plat od dane z príjmov najviac do výšky 500 €. Zároveň vyplatené peňažné plnenie najviac do výšky 500 € je oslobodené aj od zdravotných odvodov.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

27

-13 a 14 plat - novela legislatívy

D.5

-15

0,0

-15

0,0

-15

0,0

2.Sociálne zabezpečenie

S13

D.61

-15

0,0

-35

0,0

-35

0,0

-13 a 14 plat - novela legislatívy

D.61

-15

0,0

-35

0,0

-35

0,0

3.Nedaňové príjmy (P.11+P.12)

S13

P.11+P.12+P.131

146

0,1

76

0,1

120

0,1

-Vyššie tržby zdravotníckych zariadení (VZP)

P.11+P.12

142

0,1

65

0,1

109

0,1

-Iné

P.131

4

0,0

11

0,0

11

0,0

4.Granty a transfery (D.7R)

S13

D.39+D.7R+D.9R

-53

-0,1

-34

0,0

-43

0,0

-Iné

D.7R

-53

-0,1

-34

0,0

-43

0,0

Výdavky spolu (5+6+7+8+9+10)

-505

-0,49

-482

-0,45

-241

-0,21

5.Kompenzácie, z toho

S.13

D.1

-338

-0,33

-158

-0,15

40

-0,04

- valorizácia platov zamestnancov VS v 2020 na úrovni 10 %

-338

-0,33

-338

-0,31

-338

-0,3

6.Medzispotreba

S.13

P.2

62

0,06

-161

-0,15

-95

-0,1

7.Subvencie

S.13

D.3p

4

0,0

8

0,01

13

0,01

8.Sociálne transfery, z toho

S.13

D.6P

-90

-0,1

-90

-0,1

-103

-0,1

- Naturálne sociálne transfery

D.632

-90

-0,1

-90

-0,1

-103

-0,1

9.Ostatné bežné transfery

S.13

D.7P

-13

-0,01

-24

-0,02

-57

-0,05

10.Kapitálové výdavky

S.13

P.5+D.9P

-132

-0,13

-57

-0,05

42

0,04

Spolu (objem konsolidácie/stimulu oproti NPC)

-

-411

-0,4

-458

-0,42

-181

-0,16

Pozn. (+) zvýšenie príjmov resp. zníženie výdavkov voči NPC scenáru.

Zdroj: MF SR

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

28

2.7Verejný dlh

Hrubý dlh

Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2018 výšku 48,9 % HDP31 a klesol mimo sankčné pásma dlhovej brzdy32. Medziročne sa podiel dlhu znížil o 2,0 p. b., čo predstavuje najväčší pokles od roku 200633. Spolu so silným rastom ekonomiky, podporeným inflačným vývojom nad 2 %, prispelo k zníženiu aj dosahovanie primárneho prebytku34 vo výške 0,5 % HDP. Od kulminácie dlhu v roku 2013 kleslo zadlženie verejnej správy už piaty rok po sebe, celkovo takmer o 6 p.b. HDP.

Celková zadlženosť sa v roku 2019 zníži na 47,5 % HDP a udrží sa aj naďalej mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Hlavným faktorom medziročného poklesu dlhu o 1,4 p. b. bude naďalej rast ekonomiky (GRAF 19), ktorý sa bude pohybovať vysoko nad úrokovými sadzbami (GRAF 20). K zníženiu dlhu prispeje aj narastajúci primárny prebytok hospodárenia verejnej správy nad 1 % HDP. Pomalší pokles dlhu oproti minulému roku vysvetľuje rozdiel medzi hotovostnými a akruálnymi výsledkami hospodárenia verejnej správy a opätovný nárast celkového stavu hotovosti z hospodárenia verejnej správy (tzv. zosúladenie dlhu a deficitu, anglicky tzv. „stock-flow adjustment“ – BOX 4)35. Oba faktory budú prevládať aj v ďalších rokoch prognózy.

GRAF 18 - Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)

31,0

30,1

28,5

36,3

41,2

43,7

52,2

54,7

53,5

52,3

51,8

50,9

48,9

47,5

45,9

44,9

44,4

0

10

20

30

40

50

60

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Štátny dlh

Ostatné subjekty VS

EFSF a ESM

Hrubý dlh VS

List ministra financií s opatreniami

Zmrazenie výdavkov

Zdroj: MF SR

Pokles hrubého dlhu zaznamená počas rokov 2020 až 2022 viac než 3 p. b. a dostane sa pod úroveň 45 % HDP (najnižšie sankčné pásmo dlhovej brzdy v roku 202236). Dynamika poklesu dlhu začne mierne spomaľovať kvôli zvoľneniu ekonomického rastu smerom k svojmu potenciálu. Nominálny rast ekonomiky bude aj v tomto období naďalej

31 Prezentovaná prognóza hrubého dlhu uvažuje aj so spätnou revíziu HDP za rok 2018 (podľa očakávanej jarnej notifikácie Eurostatu). Reťazením nominálnych medziročných rastov HDP pre roky 2019 až 2022 z poslednej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy je zostavený revidovaný časový rad očakávaných úrovní HDP. Tieto predpoklady sú použité aj pri iných ukazovateľov v pomere na HDP.

32 Z pohľadu vyhodnotenia výšky zadlženia VS podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je rozhodujúcou hodnota hrubého dlhu potvrdená Eurostatom počas jesennej notifikácie.

33 V roku 2006 dosiahol medziročný pokles hrubého dlhu hodnotu 3 p. b..

34 Primárne saldo predstavuje saldo verejnej správy očistené o úrokové náklady.

35 Tento efekt vyplýva najmä z dôvodu otvárania medzery medzi pretrvávajúcim hotovostným deficitom VS a plánovaným dosiahnutím vyrovnanej bilancie VS v akruálnom vyjadrení. Pridruženým faktorom je aj nedostatočné využívanie rastúcich voľných prostriedkov Štátnej pokladnice s pozitívnym vplyvom na výšku hotovostnej rezervy štátu.

36 Od roku 2018 sa sankčné pásma dlhovej brzdy každoročne znižujú o 1 p.b. až do roku 2027.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

29

výrazne nad úrokovými sadzbami a pomôže tak k zníženiu dlhu v pomere k HDP cez efekt tzv. snehovej gule37. Od roku 2020 sa primárny prebytok ustáli okolo 1 % HDP, hoci na dynamiku dlhu bude naďalej pôsobiť hotovostný výsledok štátneho rozpočtu. Samotný štátny rozpočet bude hospodáriť hotovostne s deficitom 2,1 % HDP, pri plánovanom poklese na 1,2 % HDP v roku 2022. K rozdielu hospodárenia na akruálnej a hotovostnej báze prispeje okrem výdavkov na obranu38 a iných faktorov aj jednorazový vklad SR do Európskeho stabilizačného mechanizmu v roku 202039. Podiel dlhu tvorený záväzkami SR v európskych stabilizačných mechanizmoch bude aj naďalej tvoriť vyše 2 p. b. HDP. Medziročné spomalenie poklesu dlhu ku koncu prognózy (na úroveň 44,4 % HDP v roku 2022) pramení z výraznejšieho nárastu hotovosti na účtoch viacerých subjektov verejnej správy, ktoré nie je využité na pokles záväzkov. Dlh by sa mal v rokoch 2020 až 2022 nachádzať v priemere 0,9 p. b. pod dolným sankčným pásmom dlhovej brzdy.

GRAF 19 - Príspevky faktorov k medziročnej zmene hrubého dlhu (% HDP)

-0,9

-2,0

-1,4

-1,6

-1,0

-0,6

-5

-4

-3

-2

-1

0

1

2

3

4

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Deflátor HDP

Rast reálneho HDP

Primárne saldo

Zosúladenie deficitu a dlhu

Úroky

GRAF 20 - Rozdiel medzi nominálnym rastom HDP a úrokovými sadzbami (% medziročné rasty)

-10

-5

0

5

10

15

20

25

1995

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

2013

2015

2017

2019

2021

Rast HDP v bežných cenách

Implicitná úroková miera

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Čistý dlh

Čistý dlh40 klesol v roku 2018 na úroveň 43 % HDP, čím prekonal dynamiku poklesu hrubého dlhu o 0,3 p. b.. Dôvodom je najmä navýšenie stavu finančných aktív z hotovostných prebytkov jednotlivých subjektov VS. Zatiaľ čo v prípade hrubého dlhu nevyužitie nárastu hotovosti na krytie finančných potrieb tempo jeho poklesu spomaľuje, čistý dlh je o nárast aktív očistený.

Aj na horizonte prognózy bude čistý dlh klesať rýchlejšie ako hrubý dlh a do konca roka 2022 dosiahne úroveň 37,1 % HDP. Dôvodom je opäť kumulovanie hotovosti na účtoch VS z očakávaných prebytkov viacerých subjektov (najmä štátnych fondov, Sociálnej poisťovni a samospráv) a z vyššej miery predfinancovania sa likviditou v roku 2022 na nadchádzajúce

37 Definovaná ako rozdiel medzi rastom ekonomiky a úrokovými nákladmi.

38 Z hotovostného pohľadu sú tieto výdavky započítané v salde podľa splátkového kalendára rozloženého v rokoch 2020 až 2021. Vplyv na akruálne vyjadrenie sa prejaví až po dodaní vojenskej techniky v roku 2022.

39 V roku 2020 predpokladá hotovostný fiškálny rámec jednorazový vklad do Európskeho stabilizačného mechanizmu (0,1 % HDP) z dôvodu ukončenia prechodnej výnimky, ktorá pre Slovensko dočasne upravovala výšku splateného vkladu do ESM. Výnimka bola určená pre štáty, ktorých HDP nedosahovalo 75 % priemeru EÚ na 12 rokov počnúc ich vstupu do EMÚ. Počas tohto obdobia mali tieto štáty upravený kľuč, na základe ktorého sa vypočítava výška hotovostného príspevku do ESM.

40 MF SR kvantifikuje čistý dlh ako hodnotu hrubého dlhu očisteného o likvidné finančné aktíva40, ktoré verejná správa historicky naakumulovala. Týmto spôsobom vypočítaný čistý finančný dlh berie do úvahy hotovosť na účtoch všetkých subjektov verejnej správy. V súčasnosti verejná správa nemá na účtoch zaznamenané žiadne kótované akcie, ani zlato a SDR.V súčasnosti neexistuje štandardizovaná metodika, ktorá by jednoznačne definovala kvantifikáciu čistého dlhu. V rámci Programu stability je použitý koncept očisťovania výšky hrubého dlhu o likvidné finančné aktíva (LFA), najmä o vklady na účtoch jednotlivých subjektov VS.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

30

obdobie (GRAF 22). Likvidné finančné aktíva verejnej správy tak do konca prognózy stúpnu z 6,0 % HDP v roku 2018 na 7,2 % HDP v roku 2022.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

31

GRAF 21 - Čistý dlh (% HDP)

GRAF 22 - Predpoklady emisného plánu (% HDP)

45,3

43,0

41,3

39,8

38,5

37,1

50,9

48,9

47,5

45,9

44,9

44,4

0

10

20

30

40

50

60

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Likvidné finančné aktíva

Čistý dlh

- 4,0

- 2,0

0,0

2,0

2018

2019

2020

2021

2022

Úvery (prijaté - splatené)

ŠPP (emisie - splatnosti)

Štátne dlhopisy (emisie - splatnosti)

Hotovostný deficit ŠR

Zdroj: MF SR

* čistá finančná pozícia znázorňuje rozdiel medzi získanými zdrojmi emisiou dlhopisov, ŠPP a úverov a celkovými potrebami financovania (súčet objemu splatnosti úverov a dlhu a hotovostného deficitu štátneho rozpočtu)

BOX 4 - Zosúladenie dlhu a deficitu (tzv. stock - flow adjustment)

Zosúladenie dlhu a deficitu (SFA) vyjadruje hodnotu nesúladu medzi skutočnou (resp. očakávanou) medziročnou zmenou hrubého dlhu VS a dosiahnutým (resp. očakávaným) deficitom za celú VS v akruálnom vyjadrení. Hlavnými príčinami sú odlišné metodiky výpočtu. Saldo verejnej správy je založené na akruálnych údajoch, kým výšku dlhu primárne determinujú hotovostné toky bilancie VS. Zároveň, saldo verejnej správy vychádza z čistého konceptu (príjmy znížené o výdavky), kým dlh predstavuje hrubý koncept, neznížený o aktíva. Ich využite resp. nadobudnutie ovplyvňuje výšku dlhu ale nie saldo VS.

V roku 2018 prispievalo SFA k medziročnej zmene hrubého dlhu negatívne. Hlavným dôvodom bol rast zostatku hotovosti na účtoch VS. Predovšetkým ostatné subjekty VS (samospráva, štátne fondy a pod.) opätovane kumulovali peňažnú likviditu, ktorá nebola v plnej miere využitá na znižovanie ich vlastných záväzkov.

Aj v rokoch 2019 až 2022 bude položka SFA naďalej pôsobiť na zmenu dlhu negatívne. V priemere bude SFA spomaľovať pokles dlhu o 1,5 p.b. HDP. Hlavnými faktormi tohto vývoja by mala byť pozitívna medzera medzi akruálnym a hotovostným saldom VS. Tú vysvetľuje najmä nákup vojenskej techniky, ktorý ovplyvňuje hotovostný schodok najmä v rokoch 2019 až 2021, pričom akruálne je vplyv zaznamenaný až v roku 2022. Na rozdiel medzi akruálnymi a hotovostnými tokmi vplýva aj časové rozlíšenie daňových príjmov a úrokových nákladov. Aj v rokoch 2019 až 2021 bude hrubý dlh klesať pomalšie z titulu kumulácie likvidných zostatkov VS. V menšej miere bude brzdiť dynamiku poklesu dlhu aj vplyv emisného diskontu na 30 a 50 ročných dlhopisoch s vplyvom od roku 2020.

TABUĽKA 11 - Zosúladenie dlhu a deficitu (% HDP)

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Zosúladenie dlhu a deficitu (1+2+3+4+5)*

0,6

0,3

1,7

1,2

1,5

1,6

1. Rozdiel medzi akruálnymi a hotovostnými údajmi

0,0

-0,3

1,2

1,0

0,7

0,1

2. Zmena stavu finančných aktív

0,7

0,3

0,6

1,2

Zmena hotovosti VS

0,7

0,8

0,7

0,2

0,6

1,2

Zmena iných aktív (stav pohľadávok)

0,0

-0,1

0,0

3. Diskont pri emisii dlhopisov

-0,2

0,0

0,2

0,3

4. Diskont pri splácaní dlhopisov

0,0

-0,1

0,0

5. Ostatné

0,2

-0,1

-0,2

-0,1

0,0

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

32

* Pozitívne SFA znamená, že dlh nominálne rastie rýchlejším tempom ako deficit resp. sa znižuje pomalšie ako by predpokladala hodnota dosiahnutého prebytku. Záporné SFA znamená, že nárast hrubého dlhu je v porovnaní s vykázaným deficitom pomalší.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

33

3ANALÝZY SENZITIVITY A POROVNANIE S PREDCHÁDZAJÚCOU AKTUALIZÁCIOU

Nad rámec základného scenára ekonomického vývoja obsiahnutého v ostatných častiach Programu stability existujú dodatočné riziká, ktorých realizácia by mala vplyv aj na verejné financie. Najväčšie riziko plynie zo scenára tvrdého Brexitu, ktorý by výraznejšie a dlhodobejšie zasiahol ekonomiku a verejné financie. Stagnácia eurozóny v prvom polroku 2019 alebo vyššie americké clá na automobily by priniesli v strednodobom horizonte síce miernejší, ale naďalej nezanedbateľný vplyv na ekonomiku. Pri všetkých rizikových scenároch by sa však hrubé zadlženie v pomere k HDP znižovalo smerom k 45 % HDP, teda k dolnému sankčnému pásmu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Program stability SR je postavený na základnom scenári ekonomického vývoja s exogénnymi predpokladmi o vývoji externého prostredia tak, ako bolo popísané v kapitole 1. V tejto časti sú prezentované vybrané rizikové scenáre, ktoré sú založené na modelových simuláciách predpokladajúcich ekonomickú stagnáciu v krajinách eurozóny v prvom polroku 2019, tvrdý Brexit a zvýšenie amerických ciel na dovoz áut z Európy na 25 %.

3.1Rizikové scenáre vývoja

Simulácia vybraných rizikových scenárov nenaznačuje výraznejšie odchýlenie prognózy hrubého dlhu a deficitu VS od svojho základného scenára. Základný scenár vychádza pri oboch fiškálnych ukazovateľoch z aktuálnej prognózy MF SR a z aktuálnych rozpočtových cieľov vlády na roky 2020 až 2022. MF SR predpokladá v základnom scenári dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 2019 a následne jeho udržiavanie. Zotrvanie hrubého dlhu VS pod sankčnými pásmami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti predpokladá základný scenár prognózy vo všetkých rokoch. Hrubý dlh by klesal obdobnou dynamikou aj v prípade rizikových scenárov, avšak jeho hodnota by oscilovala približne okolo hranice dolného sankčného pásma v závislosti od konkrétneho scenára. Najrizikovejšími sa v tomto ohľade javí byť scenár „tvrdého brexitu“(podrobnejšie nižšie), pri ktorom by hrubý dlh VS od roku 2021 prekročil úroveň dolného sankčného pásma.

GRAF 23 - Saldo VS v základnom a rizikových scenároch (% HDP)

0,0

-0,1

-0,2

-0,3

-0,2

-0,1

0,0

0,1

2019

2020

2021

2022

základný scenár

stagnácia eurozóny

tvrdý brexit

GRAF 24 - Hrubý dlh VS v základnom a rizikových scenároch (% HDP)

44,4

45,7

45,0

44,0

45,0

46,0

47,0

48,0

2019

2020

2021

2022

základný scenár

stagnácia eurozóny

tvrdý brexit

Zdroj: MF SR

Scenár 1: Tvrdý Brexit

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

34

V prvom scenári skúmame vplyv tvrdého Brexitu. Prognóza MF SR identifikovala tvrdý Brexit ako hlavné negatívne riziko41. V simulácii predpokladáme vystúpenie Veľkej Británie z EÚ vo štvrtom štvrťroku 2019 bez dohody. Predpokladáme vplyv najmä na export Slovenska, a to priamo aj nepriamo prostredníctvom našich hlavných obchodných partnerov. Šok očakávame aj do výmenného kurzu EUR/USD, kde predpokladáme podobnú reakciu ako v čase ohlásenia výsledkov britského referenda. V prípade úrokových sadzieb sme simulovali reakciu ECB v podobe odkladu zvyšovania úrokovej sadzby o štyri štvrťroky.

Tvrdý Brexit by znížil reálne HDP Slovenska na horizonte prognózy kumulatívne o 1,0 p. b. Prichádza ku kumulácii tranzitívneho šoku spojeného s poklesom ekonomického sentimentu a štrukturálneho šoku spojeného s dlhodobým poklesom exportov do krajiny, ktorá patrí k našim významným obchodným partnerom42. V reakcii na nižší dopyt firmy pristúpia k prehodnoteniu ďalších investícií a mzdových nákladov. Spomalenie agregátneho domáceho dopytu výrazne zníži inflačné tlaky v ekonomike. Zníženie ekonomickej aktivity, pomalší rast cien a miezd ako aj vyššia miera nezamestnanosti by viedli k zhoršeniu salda verejnej správy kumulatívne o 0,2 % HDP do roku 2022. Hrubý dlh verejnej správy by bol na konci obdobia kumulatívne vyšší o 1,4 p.b. HDP.

TABUĽKA 12 - Scenár 1: Tvrdý Brexit

Kumulatívna zmena hodnoty jednotlivých premenných oproti základnému scenáru je v p. b.

Saldo VS

Dlh VS

HDP (reálne)

CPI

Spotreba dom. (reálna)

Export (reálny)

Zamestnanosť

Mzdy (nominálne)

(% HDP)

2019

-0,1

0,0

-0,3

0,0

-0,1

0,1

2020

-1,0

-0,2

-0,4

-2,2

-0,2

-0,3

-0,2

0,7

2021

-1,1

-0,5

-2,5

-0,3

-0,4

-0,2

1,1

2022

-1,0

-0,8

-0,3

-2,5

-0,4

-0,6

-0,2

1,4

Zdroj: MF SR

Scenár 2: Stagnácia eurozóny v prvom polroku 2019

Druhý scenár simuluje vplyv ekonomickej stagnácie krajín eurozóny v prvom polroku 2019. Najnovšia prognóza MF SR predpokladá v krátkodobom a strednodobom horizonte len postupné znižovanie tempa ekonomického rastu u hlavných exportných partnerov. Pokračujúci nepriaznivý vývoj mesačných indikátorov eurozóny však zvyšuje obavy, že spomaľovanie eurozóny zo záveru predchádzajúceho roka môže viesť k stagnácii v prvých dvoch kvartáloch roku 2019. V modeli predpokladáme nielen spomínané spomalenie zahraničného dopytu, ale aj pokles výmenného kurzu EUR/USD a reakciu ECB v podobe dočasného mierneho poklesu krátkodobých úrokových mier po dobu štyroch štvrťrokov.

Výpadok v zahraničnom dopyte by spôsobil kumulatívne zníženie reálneho HDP Slovenska do roku 2022 o 0,6 p. b.. Simulovaný šok sa odrazí v znížení produkcie exportne orientovaných podnikov a dôjde k okamžitému spomaleniu rastu vývozu SR. V dôsledku nižších tržieb a ziskovosti budú podniky nútené znižovať mzdové náklady a utlmiť investičnú aktivitu oproti základnému scenáru. Nižšie mzdy a nižšie využitie výrobných kapacít exportujúcich podnikov sa zároveň preleje aj do domácej ekonomiky a vyústi do nižšej spotreby a stagnácie na trhu práce. Spomalenie agregátneho domáceho dopytu zníži inflačné tlaky v ekonomike. Pokles nominálneho rastu HDP, nominálnej spotreby a mzdovej bázy by viedol vzhľadom na nižšie daňové príjmy k zhoršeniu salda verejných financií o 0,1 %

41 Podrobnosti v Boxe v Makroekonomickej prognóze MF SR z februára 2019.

42 Spojené kráľovstvo je destináciou pre 6 % slovenského exportu (4,7 % ak očistíme o účtovné operácie so zemným plynom) a je 8. najväčším exportným trhom Slovenska.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

35

HDP. Tento efekt by sa preniesol aj do vývoja hrubého dlhu, ktorý by oproti základnej prognóze narástol ku koncu horizontu kumulatívne o 0,7 p.b. HDP.

TABUĽKA 13 - Scenár 2: Stagnácia eurozóny v prvom polroku 2019

Kumulatívna zmena hodnoty jednotlivých premenných oproti základnému scenáru je v p. b.

Saldo VS

Dlh VS

HDP (reálne)

CPI

Spotreba dom. (reálna)

Export (reálny)

Zamestnanosť

Mzdy (nominálne)

(% HDP)

2019

-0,6

0,0

-0,2

-1,3

-0,1

-0,2

-0,1

0,4

2020

-0,8

-0,1

-0,3

-1,8

-0,2

-0,1

0,6

2021

-0,7

-0,2

-1,8

-0,3

-0,1

0,6

2022

-0,6

-0,3

-0,1

-1,8

-0,3

-0,1

0,7

Zdroj: MF SR

Scenár 3: Americké clo na európske autá vo výške 25 %

Tretí scenár predpokladá zvýšenie amerických ciel na dovoz áut z Európy z 2,5 % na 25 % s účinnosťou od júla 2019. Z pohľadu exportu automobilov do USA je Slovensko potenciálne najviac ohrozenou ekonomikou EÚ, keďže export automobilov dosahuje až 1,7 % HDP Slovenska. Relatívne významné sú aj nepriame vplyvy vzhľadom na to, že druhou a treťou najviac vystavenou krajinou sú Nemecko a Maďarsko. Obe sú najdôležitejšími obchodnými partnermi Slovenska, s ktorými spolupracujeme v rámci toho istého automobilového klastra. V modeli simulujeme nielen šok do zahraničného dopytu, ale aj pokles výmenného kurzu EUR/USD, a to v podobnom rozsahu aký zaznamenali trhy pri prvom oznámení o možnom zavedení ciel. Modelujeme tiež predĺženie obdobia súčasných nižších sadzieb o dobu štyroch štvrťrokov.

Zvýšenie amerických ciel na automobily má potenciál v dlhodobom horizonte znížiť kumulatívne HDP Slovenska o 0,5 p. b. Krátkodobo ekonomika zažije ekonomický šok vzhľadom na vybudované distribučné kanály pri exporte automobilov, ktoré sa menia relatívne ťažko. Na druhej strane ide o autá s vysokou ziskovou maržou, ktorá má v prípade potreby priestor na znižovanie. Navyše pokles kurzu eura pomôže európskym exportérom. V dlhšom horizonte je možné očakávať aj prispôsobenie domácej výroby pre alternatívne trhy v Európe alebo Ázii. Pokles exportu a produkcie v automobilovom priemysle bude sprevádzaný aj miernym poklesom miezd a stagnáciou trhu práce, čo sa odzrkadlí aj na nižšej domácej spotrebe, resp. cenovej hladine. Zníženie ekonomickej aktivity, pomalší rast cien ako aj vyššia miera nezamestnanosti by viedli k miernemu zhoršeniu salda verejnej správy o 0,1 % HDP. Vplyv na saldo verejnej správy je relatívne mierny najmä preto, že ekonomické spomalenie sa týka najmä exportu, ktorý nemá výrazný vplyv na daňové základne. Hrubý dlh VS by bol oproti základnej prognóze do roku 2022 vyšší o 0,6 p. b..

TABUĽKA 14 - Scenár 3: Zvýšenie amerických ciel na európske automobily na 25 %

Kumulatívna zmena hodnoty jednotlivých premenných oproti základnému scenáru je v p. b.

Saldo VS

Dlh VS

HDP (reálne)

CPI

Spotreba dom. (reálna)

Export (reálny)

Zamestnanosť

Mzdy (nominálne)

(% HDP)

2019

-0,5

0,0

-0,2

-0,9

-0,1

-0,3

-0,1

0,3

2020

-0,8

-0,1

-0,4

-1,6

-0,2

-0,4

-0,2

0,7

2021

-0,6

-0,1

-0,3

-1,5

-0,2

-0,1

0,6

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

36

2022

-0,5

-0,1

-0,2

-1,4

-0,2

-0,1

0,6

Zdroj: MF SR

3.2Porovnanie s predchádzajúcou aktualizáciou

Program stability SR na roky 2019 až 2022 obsahuje aktualizované makroekonomické odhady a rozpočtové ciele. Na základe toho sa očakáva naplnenie cieľa vyrovnaného rozpočtu verejnej správy už pre rok 2019. Vyrovnaná bilancia medzi príjmami a výdavkami VS sa plánuje v súlade s predchádzajúcim Programom stability aj v ďalších rokoch. Dlh VS by mal klesať oproti predpokladom z minulého roka o niečo pomalšie. Na horizonte prognózy je dlh vyšší približne o 1,0 p. b., čo pramení predovšetkým z pomalšieho rastu HDP a tiež z revízie nominálneho HDP smerom nadol za rok 2018.

TABUĽKA 15 - Porovnanie predchádzajúcej a aktualizovanej prognózy

ESA kód

2018

2019

2020

2021

2022

Reálny rast HDP (%)

Predchádzajúca aktualizácia*

4,2

4,5

3,9

3,4

-

Skutočnosť a súčasná aktualizácia

4,1

4,0

3,7

3,2

2,5

Rozdiel

-0,1

-0,5

-0,2

-

Saldo verejnej správy (% HDP)

EDP B.9

Predchádzajúca aktualizácia*

-0,80

-0,32

0,00

-

Skutočnosť a súčasná aktualizácia

-0,70

0,00

Rozdiel

0,10

0,32

0,00

-

Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)

Predchádzajúca aktualizácia*

49,3

46,5

44,9

43,3

-

Skutočnosť a súčasná aktualizácia

48,9

47,5

45,9

44,9

44,4

Rozdiel

-0,4

1,0

1,6

-

Pozn.: * Program stability SR na roky 2018 až 2021

Zdroj: MF SR

4UDRŽATEĽNOSŤ VEREJNÝCH FINANCIÍ

Aktuálne hodnotenie udržateľnosti verejných financií zo strany Európskej komisie potvrdzuje nízke riziko v strednodobom horizonte a stredné riziko dlhodobej udržateľnosti. Naplnenie aktuálnych rozpočtových cieľov do roku 2022 bude mať pozitívny vplyv na hodnotenie udržateľnosti. Od roku 2019 dochádza k zmenám v starobných dôchodkov, najmä zavedenie stropu na vek odchodu do dôchodku. Od roku 2020 sa dočasne upravuje systém výsluhových dôchodkov ozbrojených zložiek. Prijaté opatrenia budú mať na dlhodobú udržateľnosť celkovo negatívny vplyv.

4.1Hodnotenie celkovej udržateľnosti verejných financií

Udržateľnosť verejných financií hodnotí očakávaný vplyv starnutia obyvateľstva v kontexte aktuálnej fiškálnej pozície a nastavenia politík. Súčasné nastavenie politík (fiškálna pozícia, dôchodkový a zdravotný systém) by malo pri aktuálnej výške zadlženia a salda verejnej správy zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť, tak aby sa dlh v základnom očakávanom scenári nekontrolovane nezvyšoval. Za účelom hodnotenia dlhodobej udržateľnosti Európska komisia (EK) používa základné indikátory udržateľnosti S1 a S2.

Aktuálne

hodnotenie Európskej komisie z januára 2019

(na základe prognózy EK pre rok 2020) potvrdzuje tak ako predošlý rok nízke riziko v strednodobom horizonte (S1) a stredné riziko v dlhodobom horizonte (S2) (BOX 5). Hodnotenie EK zatiaľ neuvažuje s novými schválenými opatreniami po poslednom kole projekcií výdavkov citlivých na starnutie

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

37

z roku 2018. Ide najmä o zavedenie stropu pre vek odchodu do dôchodku (prijatý koncom marca ústavným zákonom).

•Ukazovateľ S143 (strednodobý horizont) - prezentuje hodnotu, o ktorú sa musí trvalo zmeniť aktuálne primárne štrukturálne saldo, aby hrubý dlh verejnej správy do roku 2033 (t0+15) nepresiahol úroveň 60 % HDP (po zohľadnení očakávaných budúcich výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva). MF SR pri svojich kvantifikáciách na základe strednodobých cieľov sleduje aj prísnejší národný scenár, ktorý považuje v dlhodobom horizonte za smerodajnú hranicu dlhu úroveň 40 % HDP, čo bude po uplynutí prechodného obdobia najnižšie sankčné pásmo podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. MF SR zároveň uvažuje aj s vplyvom druhého piliera na príjmovej aj výdavkovej strane.44

•Ukazovateľ S245 (dlhodobý horizont) - prezentuje hodnotu, o ktorú sa musí trvalo zmeniť primárne štrukturálne saldo, aby sa súčasná hodnota budúcich primárnych sáld (po zohľadnení očakávaných budúcich výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva) rovnala súčasnej úrovni hrubého dlhu. Na rozdiel od S1, indikátor S2 berie do úvahy projekcie súvisiace so starnutím populácie v nekonečnom horizonte, pričom požadovaná zmena salda má zabezpečiť stabilizáciu aktuálnej úrovne dlhu. MF SR pri svojich kvantifikáciách aj pri tomto indikátore uvažuje s vplyvom druhého piliera na príjmovej aj výdavkovej strane.

43 Škály rizikovosti pre S1: nízke riziko (<0), stredné riziko (0 až 2,5) a vysoké riziko (>2,5). Negatívna hodnota indikátora ukazuje, že pri zachovaní súčasných politík nedôjde na horizonte do cieľového roku k prekročeniu výšky dlhu 60 % HDP.

44 Celkový vplyv príjmov do II. piliera na hodnotenie udržateľnosti je do roku 2032 mierne negatívny, pričom v celom dlhodobom horizonte sa prejavuje mierne pozitívne. MF SR považuje tento prístup za ekonomicky správnejší, keďže v prípade kapitalizačných systémov majú jeho zmeny vplyv nielen na výdavky, ale aj na príjmy dôchodkového systému.

45 Škály rizikovosti pre S2: nízke riziko (<2), stredné riziko (2 až 6) a vysoké riziko (>6).

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

38

Naplnenie rozpočtovej stratégie v predkladanom Programe stability a zohľadnenie nových prijatých opatrení v dôchodkovom systéme by znamenalo potvrdenie nízkeho rizika v strednodobom horizonte a stredného rizika v dlhodobom horizonte. Na strednodobom horizonte naznačuje indikátor S1 kladný fiškálny priestor na úrovni 2,5 % HDP50, ktorý pri splnení cieľov do roku 2022 narastá na 2,6 % HDP. Fiškálny priestor voči prísnejšej národnej dlhovej brzde je približne štvrtinový, na úrovni 0,6 % HDP. Indikátor dlhodobej udržateľnosti S2 dosahuje pre rok 2020 po zohľadnení nových opatrení51 hodnotu 3,6 % HDP. Indikátor S2 je výraznejšie ovplyvnený rastom výdavkov citlivých na starnutie obyvateľstva najmä za strednodobým horizontom. Po miernej dodatočnej štrukturálnej konsolidácii do roku 202252 by sa indikátor S2 znížil na 3,5 % HDP, teda naďalej v pásme stredného rizika.

Oproti predchádzajúcemu Programu stability tak dochádza k posilneniu udržateľnosti o 0,1 p. b. v strednodobom horizonte (S1), ale v dlhodobom horizonte k zhoršeniu o 1,1

46 Na základe jesennej prognózy EK z roku 2018 na rok 2020.

47

Komentár IFP 2013/4 - Starnutie zvýši výdavky, dôchodková reforma pomohla

48 Technickým predpokladom je že fiškálny priestor sa využije priebežne počas piatich rokoch.

49 Ide o tzv. „AWG rizikový scenár“, pri ktorom EK kvantifikuje riziká nárastu výdavkov na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť vyplývajúce z nedemografických faktorov. Citlivosť výdavkov súvisiacich so starnutím na nedemografické faktory zvýrazňujú náklady na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť nad rámec očakávaní z čisto demografických dôvodov. Tlak na rast týchto výdavkov je zvyčajne spojený s technologickými zmenami (napr. vývojom nových liekov a liečebných postupov) a inštitucionálnymi faktormi (napr. rozšírenie pokrytia zdravotnou starostlivosťou).

50 Oproti predpokladu udržania hrubého dlhu pod 60 % HDP na celom strednodobom horizonte.

51 Pri prepočte indikátora S2 abstrahujeme od efektu nižšieho budúceho HDP zo zavedenia dôchodkového stropu na ostatné výdavkové položky (napr. školstvo).

52 Udržanie vyrovnaného rozpočtu až do roku 2022 zodpovedá pri uzatváraní kladnej produkčnej medzery dodatočnému zlepšeniu štrukturálneho deficitu o 0,2 p.b. (z 0,4 % HDP v roku 2020 na 0,2 % HDP v roku 2022).

BOX 5 - Hodnotenie udržateľnosti verejných financií podľa Európskej komisie

Aktuálne

hodnotenie Európskej komisie z januára 2019

potvrdzuje nízke riziko v strednodobom

horizonte (S1) a stredné riziko v dlhodobom horizonte (S2).46

Podľa pravidelných hodnotení Európskej komisie sa celková udržateľnosť verejných financií SR zlepšuje. V strednodobom aj dlhodobom horizonte dochádza v období medzi rokmi 2009 a 2020 k zlepšeniu strednodobej a dlhodobej udržateľnosti o 8,4 p. b. resp. 4,9 p. b.. Primárnym dôvodom je zlepšovanie primárneho štrukturálneho salda a v roku 2012 prijatá dôchodková reforma, ktorá výrazne zlepšila dlhodobé saldo dôchodkového systému na konci projekcií (v roku 2060) o 4 p. b.47.

Ukazovateľ strednodobej udržateľnosti (S1) dosahuje podľa EK zápornú hodnotu (-2,9 % HDP), čo neindikuje potrebu dodatočného konsolidačného úsilia, aby sa dlh udržal pod referenčnou úrovňou 60 % HDP (do roku 2033). Práve naopak, záporná hodnota naznačuje fiškálny priestor v strednodobom horizonte48. Nízke riziká súvisia hlavne s priaznivou úrovňou hrubého dlhu očakávanou v roku 2020 (príspevok -1,3 % HDP). Nemenej podstatný vplyv predstavuje aj priaznivá počiatočná rozpočtová pozícia (príspevok -1,7 % HDP), ktorá pri očakávanom raste ekonomiky spôsobuje pokračujúci pokles dlhu na celom strednodobom horizonte. Iba predpoklad o náraste nákladov na starnutie negatívne ovplyvňuje výslednú hodnotu S1 (príspevok +0,1 % HDP).

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti (S2) poukazuje podľa EK na stredné riziká z dlhodobého hľadiska. Výsledok je možné interpretovať tak, že na stabilizovanie úrovne dlhu v dlhodobom horizonte je potrebné kumulatívne zlepšenie primárneho štrukturálne salda o 2,5 % HDP. Hlavným dôvodom je očakávaný nárast nákladov na starnutie obyvateľstva, ktorý sa prejaví najmä v polovici štyridsiatych rokov (príspevok +2,4 % HDP), a taktiež mierne nepriaznivá počiatočná rozpočtová pozícia (príspevok +0,1 % HDP). Starnutie obyvateľstva bude mať v budúcnosti za následok nárast výdavkov s ním súvisiacich ako napr. nárast objemu dôchodkov (príspevok +0,9 % HDP), zdravotnej starostlivosti (príspevok +0,9 HDP) a dlhodobej starostlivosti (príspevok +0,4 HDP). V prípade ukazovateľa S2 analyzovala EK aj nepriaznivejší scenár vývoja v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti. Pri takom vývoji by dosahoval hodnotu 4,4 % HDP, ktorá naďalej poukazuje na stredné riziká49.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

39

p. b. (S2). V prípade S1 ide predovšetkým o zlepšenie počiatočnej rozpočtovej pozície (očakávaný medziročný pokles dlhu VS hlbšie pod úroveň 60 % HDP a vyšší primárny prebytok hospodárenia VS). Naopak, na hodnotenie dlhodobej udržateľnosti majú negatívny vplyv nové prijaté opatrenia v dôchodkovom systéme, ktoré sa výraznejšie prejavia po roku 2030.

GRAF 25 - Strednodobá udržateľnosť S1 (EK, MF SR % HDP)*

GRAF 26 - Dlhodobá udržateľnosť S2 (EK, MF SR % HDP)*

1,3

5,7

2,2

-0,7

-2,1

-2,6

-2,9

-2,5

-2,6

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

6,0

2005

2009

2014

2016

2017

2019

2020

2022

EK (ref. úroveň dlhu - 60 % HDP)

Program stability 19-22 (ref. úroveň dlhu - 60 % HDP)

Program stability 19-22 (ref. úroveň dlhu - 40 % HDP)

Stredné riziko

Nízke riziko

Vysoké riziko

3,0

7,4

6,9

3,5

2,4

2,5

3,6

3,5

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,0

6,0

7,0

8,0

2005

2009

2014

2016

2017

2019

2020

2022

EK

Program stability 19-22

Vysoké riziko

Stredné riziko

Nízke riziko

Zdroj: EK, MF SR

* Uvedené roky na grafoch prezentujú východiskový rok pre hodnotenie udržateľnosti v jednotlivých správach EK o udržateľnosti. Metodika a podkladové údaje k zostaveniu vývoja indikátorov S1 a S2 sú uvedené v Prílohe 5. Indikátor EK zatiaľ nezohľadňuje opatrenia schválené po poslednom kole projekcií pracovnej skupiny AWG v roku 2018. Údaje z Programu stability zohľadňujú nové opatrenia v dôchodkovom systéme.

4.2Aktuálne zmeny v politikách citlivých na starnutie populácie

Projekcia EK ohľadom výdavkov citlivých na starnutie a indikátory S1 a S2 vychádzajú z legislatívneho stavu z roka 2018. Nižšie sú popísané aktuálne prijaté opatrenia, ktoré budú mať vplyv pri aktualizácii projekcií v roku 2021.

Penzijný systém (prijaté opatrenia)

Zavedenie stropu na vek odchodu do dôchodku schválené ústavným zákonom koncom marca 2019 bude mať výrazne negatívny vplyv na udržateľnosť dôchodkového systému v dlhodobom horizonte. Rast dôchodkového veku sa zastaví na hranici 64 rokov a strop pre ženy bude závisieť od počtu vychovaných detí. Oproti stavu z roku 2016 vzrastú do roku 2070 výdavky na dôchodky približne o 2,9 % HDP. V európskom porovnaní sa tak Slovensko dostane medzi krajiny s najvyšším rastom výdavkov citlivých na starnutie. Dosiahnutie všeobecného stropu na úrovni 64 rokov sa pri súčasnom nastavení zvyšovania dôchodkového veku očakáva po roku 2028. Opatrenie má na horizonte Programu stability minimálny vplyv (približne 0,01 % HDP v roku 2022).

Zmeny v určovaní dôchodkového veku účinné od januára 2019 prinášajú do zvyšovania dôchodkového veku väčšiu predvídateľnosť. Dôchodkový vek sa po novom určuje na 5 rokov dopredu a zaokrúhľuje sa na celé mesiace. Vzhľadom na schválenie zastropovania dôchodkového veku v marci 2019 bude mať toto opatrenie reálny efekt len do roku 2028. V roku 2019 bude mať toto opatrenie negatívny dopad vo výške 6,7 mil. eur.

Výdavky na vianočné príspevky dôchodcom sa od roku 2019 takmer zdvojnásobia. Výdavky tak stúpnu o približne 0,1 % HDP. Zvýši sa aj počet dôchodcov s nárokom na vianočný príspevok. Kým v minulosti získali nárok len tí dôchodcovia, ktorých úhrn súm dôchodkov nepresiahol 60 % priemernej mzdy, od roku 2019 sa táto hranica posunie na 65 % priemernej mzdy.

Výsluhové dôchodky sa začnú valorizovať dôchodcovskou infláciou až od roku 2022. Od júla 2019 sa mali výsluhové dôchodky valorizovať dôchodcovskou infláciou. V marci 2019

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

40

schválila Vláda SR prechodné opatrenie, na základe ktorého sa bude v rokoch 2019 – 2021 určovať výška valorizácie v závislosti od počtu odslúžených rokov a priemernej výšky starobného dôchodku vyplácaného zo základného systému (I. pilier). Opatrenie zníži výdavky na valorizáciu výsluhových dôchodkov v tomto období o 4,5 miliónov eur. Následne by mali byť výsluhové dôchodky valorizované o dôchodcovskú infláciu, ktorá garantuje udržanie kúpnej sily všetkých dôchodkov a na dlhodobom horizonte prispieva k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií.

53 Strop 64 rokov pre mužov a bezdetné ženy + znížený strop na úrovni 63,5/63/62,5 pre matky s 1/2/3 a viac deťmi.

TABUĽKA 16 - Rozpočtové vplyvy zo zavedenia nových opatrení v penzijnom systéme (% HDP)

Scenár

Výdavky v roku 2016

Výdavky v roku 2070

Zmena výdavkov

Indikátor S2

Projekcia penzijných výdavkov podľa aktuálnej Správy o starnutí populácie z roku 2018

8,6

9,8

1,2

2,4*

Predpokladaná aktualizovaná projekcia (vrátane dôchodkového stropu53)

8,6

11,5

2,9

3,6*

*Prepočet S2 používa ako východiskovú rozpočtovú pozíciu ciele rozpočtu verejnej správy SR. V prípade aktualizovanej projekcie prepočet S2 abstrahuje od vplyvu revízie HDP na ostatné položky citlivé na starnutie

Zdroj: MF SR

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

41

5KVALITA VEREJNÝCH FINANCIÍ

Slovensko má podiel verejných príjmov aj výdavkov na HDP pod priemerom EÚ, čo kladie vyšší dôraz na kvalitu verejných financií. V uplynulom období sa podarilo významne zvýšiť efektívnosť výberu daní, najmä pri DPH, a od roku 2019 sa implementujú nové opatrenia na boj proti daňovým únikom. Pokračuje hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov. Revízie po dvoch rokoch posúdili výdavky verejnej správy v hodnote približne 24 % HDP a identifikovali opatrenia za takmer 0,85 % HDP.

5.1Príjmové ciele rozpočtu verejnej správy

Slovensko dosahuje nižší pomer celkových príjmov VS voči HDP v porovnaní s priemerom eurozóny a ostatných krajín. V prípade porovnania len daňových a odvodových príjmov (ďalej len daňových)54, čo je podpoložka celkových príjmov, je rozdiel mierne výraznejší a v čase rovnomerný (GRAF 28)55. Nízka úroveň daňovo-odvodových príjmov pretrváva aj napriek silnejšiemu rastu príjmov spojených s úspešným bojom proti daňovým únikom a výkonnejšiemu trhu práce, ktorý priniesol dodatočné príjmy verejnej správy. Za rok 2017 zaznamenali daňové príjmy tretí najrýchlejší rast v rámci krajín EÚ56. Rok 2015 predstavuje špecifickú výnimku, kedy výraznejší rast príjmov spôsobil silný nárast čerpania EÚ fondov z konca druhého programového obdobia, ktorý bol pre Slovensko najvýraznejší spomedzi susedných krajín.

GRAF 27 - Porovnanie vývoja celkových príjmov VS

(% HDP)

GRAF 28 - Porovnanie vývoja daní a odvodov VS (% HDP)

30

35

40

45

50

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

Eurozona 19

V3

Slovensko

20

25

30

35

40

45

50

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

Slovensko

V3

Eurozona 19

Eurozóna 19 = priemer Eurozóny Zdroj: Eurostat, AMECO

Eurozóna 19 = priemer Eurozóny Zdroj: Eurostat

Aktuálna daňová prognóza, na ktorej je postavený Program stability, predpokladá mierne klesajúci podiel príjmov z daní a odvodov na HDP (GRAF 29). V prípade DPH sa prejavuje mierny pokles podielu dane v pomere k HDP, ktorý je spôsobený pomalší rastom makroekonomickej bázy oproti celkovému rastu ekonomiky. Spotrebné dane nepodliehajú automatickej indexácií a postupom času ich výška v pomere k HDP klesá. Vývoj odvodov voči výkonu ekonomiky je relatívne stabilný od roku 2019. K zachovaniu výnosu prispieva aj robustný pracovný trh a s tým súvisiace vyššie odvodové príjmy. Dane z príjmov fyzických osôb zaznamenávajú nárast v pomere k HDP, čo je pozitívne ovplyvnené vplyvom tzv. fiscal drag57. Daň z príjmov právnických osôb taktiež klesá v pomere k HDP z titulu pomalšieho rastu ziskovosti firiem.

54 Ďalej v texte len daňových príjmov, zodpovedá súčtu ESA položiek (D.2REC+D.5REC+D61.REC+D.92REC).

55 Porovnanie daňových príjmov voči výkonu ekonomiky zastiera rozdielne daňové príjmy ale aj fakt, že veľká časť HDP sa nezdaňuje (napr. investície).

56Taxation Trends 2019, pripravovaná publikácia.

57 Pozitívny vplyv na výnos má rýchlejší rast miezd v porovnaní s nezdaniteľnými časťami dane a odvodovej odpočítateľnej položky. Tento efekt sa nazýva v odbornej literatúre fiscal drag. Aktuálne odhadujeme, že v roku 2018 boli z tohto titulu príjmy na DPFO vyššie o100 mil. eur a na zdravotných odvodoch 50 mil. eur.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

42

GRAF 29 - Podiel daní a odvodov na HDP (% HDP)

8,7

8,5

8,4

4,0

4,2

3,6

3,7

3,2

3,1

3,0

7,0

6,9

6,8

2,6

2,5

2,4

2,3

3,9

4,2

3,9

3,6

3,5

0

5

10

15

20

25

30

35

2018

2019

2020

2021

2022

Ostatné dane

Spotrebné dane

Daň z pridanej hodnoty

Daň z príjmu právnických osôb

Daň z príjmu fyzických osôb

Zdravotné poisťovne (EAO + dlžné)

Sociálna poisťovňa (EAO + dlžné)

Zdroj: MF SR, Eurostat

V roku 2018 boli schválené viaceré opatrenia, ktorá majú zabrániť praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam na úrovni dane z príjmov právnických osôb. Opatrenia vychádzajú z európskeho úsilia boja proti daňovým únikom (smernica ATAD 158) a zabezpečujú t.z. minimálnu úroveň ochrany pre vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb. V roku 2018 išlo najmä o zdanenie pri odchode (tzv. exit tax), kde v prípade napr. presunu podniku do iného štátu dôjde k zdaneniu reálnej hodnoty prevádzaného majetku. Od roku 2019 platia pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti, ktoré vyžadujú navýšenie príjmov materskej spoločnosti v SR o príjmy jej dcérskej spoločnosti, ktoré podliehajú nízkemu zdaneniu, a následné zdanenie týchto príjmov v SR.

Boj proti daňovým únikom

Od roku 2012 sa znížila medzera výberu na DPH z vyše 40 % potenciálneho výberu dane na 26,9 % (GRAF 30). Na základe aktuálnych údajov z národnej metodiky došlo k stabilizácií medzery DPH, pričom nové opatrenia by mohli opätovne dopomôcť k uzatváraniu medzery. Tento pozitívny trend je potvrdený aj metodikou využívanou v rámci EÚ, ktorá pre rok 2016 odhadla daňovú medzeru na úrovni 25,7 %, čo predstavuje piate najrýchlejšie uzatváranie daňovej medzery v danom roku (GRAF 31).

58 ATAD – z angl. Anti-Tax Avoidance Directive.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

43

GRAF 30 - Daňová medzera na DPH (% potenciálneho výnosu), národná aj EK metodika

GRAF 31 - Zmena daňovej medzery na DPH v EÚ (2016)

26,9

25,7

15

20

25

30

35

40

45

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

Daňová medzera podľa MFSR

Daňová medzera podľa EK

-3.59

-7,0

-6,0

-5,0

-4,0

-3,0

-2,0

-1,0

0,0

1,0

2,0

RO

FI

UK

IE

EE

FR

EL

SI

IT

AT

MT

LT

DE

BE

ES

LU

HU

DK

SE

PT

CZ

HR

PL

SK

NL

CY

LV

BG

Zdroj: MF SR, EK

Zdroj: EK

V rámci boja proti daňovým únikom boli s účinnosťou od roku 2019 prijaté ďalšie opatrenia. Od júla 2019 bude zavedená povinnosť evidovať tržby prostredníctvom elektronických registračných pokladní s online prepojením na Finančnú správu, tzv. eKasa. Povinnosť sa vzťahuje na všetky podnikateľské subjekty, ktoré doteraz evidovali tržby prostredníctvom registračných pokladní. Od 1. apríla 2019 sa do systému eKasa musia pripojiť všetky novovzniknuté prevádzky. Alternatívnou možnosťou, ktorá minimalizuje náklady zavedenia, je využitie virtuálnej registračnej pokladne. Cieľom opatrenia je eliminácia nepriznávania tržieb (resp. úpravy tržieb pred uložením údajov do fiškálnej pamäte) v sektoroch maloobchodu, služieb, ubytovania a reštaurácií a tým aj zníženie daňovej medzery na DPH. Prepojenie na systém finančnej správy a online informácie o vývoji tržieb v čase umožnia aj efektívnejšie cielenie kontrol zameraných na evidenciu tržieb.

Na základe schváleného legislatívneho rámca pre zavedenie systému označovania pohonných látok predávaných v SR identifikačnou látkou, tzv. nanomarkerom, nastúpi po splnení zákonom ustanovených podmienok jeho implementácia do praxe. Cieľom opatrenia je najmä zvýšenie efektivity výberu spotrebnej dane z minerálnych olejov, ale aj zvýšenie kvality predávaných pohonných hmôt a zlepšenie konkurenčného prostredia v oblasti výroby a predaja pohonných hmôt. V súčasnosti prebiehajú kroky na zabezpečenie dodávateľa identifikačnej látky/nanomarkera, s následnou testovacou fázou systému označovania pohonných látok identifikačnou látkou.

Finančná správa zvyšuje proklientský prístup voči daňovníkom a zvýšenia elektronickej komunikácie. Prvýkrát budú v roku 2019 všetky dotknuté subjekty podávať daňové priznania za rok 2018 v elektronickej forme, čo významným spôsobom zníži chybovosť podaných priznaní.

5.2Výdavkové ciele rozpočtu verejnej správy

Pomer celkových výdavkov VS k HDP je na Slovensku dlhodobo pod priemerom eurozóny. Od roku 2015, kedy vrcholilo čerpanie EÚ prostriedkov z druhého programového obdobia, klesá podiel verejných výdavkov na ekonomike. Podiel výdavkov na HDP klesol aj v roku 2017 z titulu silného rastu HDP a pretrvávajúceho slabého čerpania EÚ fondov. Tento trend sa rozpočtuje aj v nasledujúcich rokoch nakoľko rozpočet neuvažuje s plnou sumou zdrojov z programového obdobia. Pozitívnym rizikom je čerpanie prenesených EÚ prostriedkov z minulých rokov.

Pomer kapitálových výdavkov k HDP je vyšší v porovnaní s priemerom eurozóny, no porovnateľný voči ostatným krajinám V4. Zrýchlenie čerpania EÚ fondov na Slovensku, ako aj vo zvyšných krajinách V4 viedlo k výraznému nárastu verejných investícií v rokoch 2014 a 2015. V rokoch 2016 až 2018 sa pomer kapitálových výdavkov normalizoval (Graf 53). Úroveň kapitálových výdavkov v horizonte Programu stability rastie, nakoľko zahŕňa aj investície na modernizáciu obrany, ktoré zvýšia výdavky v roku dodania vojenskej techniky.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

44

GRAF 32 - Vývoj výdavkov VS (% HDP)

GRAF 33 - Vývoj kapitálových výdavkov VS (% HDP)59

35,0

37,0

39,0

41,0

43,0

45,0

47,0

49,0

51,0

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019F

2020F

Eurozóna 19

Slovensko

V3

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

5,5

6,0

6,5

7,0

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019F

2020F

Eurozóna 19

Slovensko

V3

Eurozóna 19 = priemer Eurozóny Zdroj: Eurostat, AMECO

Výdavkové ciele rozpočtu VS podľa ich funkcie60

Medzinárodné porovnanie štruktúry výdavkov podľa ich funkcie61 voči okolitým krajinám V3 ukazuje, že Slovensko dáva nižší podiel výdavkov na vzdelávanie, rekreáciu, kultúru a náboženstvo a ekonomickú oblasť. Podiel výdavkov na HDP je v porovnaní s priemerom krajín V3 vyšší v sociálnom zabezpečení. V porovnaní s priemerom eurozóny je podiel výdavkov na sociálne zabezpečenie nižší. Dôvodom sú relatívne nižšie výdavky na dlhodobú starostlivosť a iné sociálne služby62 a rovnako aj podporu a aktiváciu v nezamestnanosti. Naopak, v porovnaní s priemerom eurozóny vynakladá Slovensko vyšší podiel výdavkov na verejný poriadok a bezpečnosť.

Na horizonte strednodobého rozpočtového rámca podiel celkových výdavkov klesne pod 40 % HDP. V rámci ich štruktúry stúpnu vďaka prioritizácii najmä výdavky na vzdelávanie, ktoré sa dostanú nad úroveň 4 % HDP. Dodatočné výdavky predpokladá fiškálny rámec najmä na modernizáciu obrany vyplývajúce z medzinárodných záväzkov. Výdavky na obranu podľa klasifikácie COFOG prekonajú priemernú úroveň v ostatných krajinách V4 ako aj priemer eurozóny. Podiel zvyšných položiek bude v pomere k HDP klesať alebo stagnovať, čo je zapríčinené najmä silným očakávaným rastom HDP a pomalým čerpaním EÚ prostriedkov.

TABUĽKA 17 - Výdavky verejnej správy podľa klasifikácie COFOG

SK (S 2017)

SK (PS 2022)

V3 (S 2017)

EA 19 (S 2017)

Funkcie

COFOG

kód

% HDP

1, Všeobecné verejné služby

1

5,6

4,8

5,4

6,1

2, Obrana63

2

1,0

1,5

1,2

3, Verejný poriadok a bezpečnosť

3

2,1

2,2

2,1

1,7

4, Ekonomická oblasť

4

4,1

3,6

5,8

4,2

5, Ochrana životného prostredia

5

0,7

0,6

0,5

0,8

6, Bývanie a občianska vybavenosť

6

0,5

0,4

0,7

0,6

59 Tvorba hrubého fixného kapitálu

60 Metodika zaznamenávania výdavkov podľa funkčnej klasifikácie sa môže medzi jednotlivými krajinami líšiť. Toto môže spôsobiť, že v rámci rovnakej položky vystupujú v rôznych krajinách odlišné dáta (napr. zdaňované a nezdaňované dôchodky).

61 Posledné dostupné údaje za klasifikáciu COFOG sú z roku 2017.

62 Napríklad starostlivosť o deti, ľudí v kríze.

63 Rozpočtované hotovostné výdavky na kapitolu ministerstva obrany predstavujú 2 % HDP v roku 2022, avšak v metodike ESA 2010 časť týchto výdavkov nie je zohľadnená.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

45

7, Zdravotníctvo64

7

7,1

6,9

5,7

7,1

8, Rekreácia, kultúra a náboženstvo

8

0,8

0,9

2,0

1,1

9, Vzdelávanie

9

3,8

4,1

4,9

4,5

10, Sociálne zabezpečenie

10

14,5

12,6

14,1

19,8

Celkové výdavky

TE

40,2

37,7

42,3

47,0

Zdroj: MF SR, Eurostat

Revízia výdavkov

Jedným z nástrojov vlády na zvyšovanie efektívnosti verejných výdavkov je od roku 2016 projekt Hodnota za peniaze. Revízie posúdili od roku 2016 výdavky verejnej správy v hodnote približne 24% HDP, pričom identifikovali opatrenia za približne 0,9 % HDP. V roku 2019 budú dokončené záverečné správy revízií na zdravotníctvo, pôdohospodárstvo, zamestnanosť a odmeňovanie v štátnej a verejnej správe, verejných výdavkov s dopadom na sociálne začleňovanie skupín ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením a priebežná správa revízie výdavkov na kultúru. Program stability predpokladá pre ďalšie roky revízie v sektoroch obrany a vnútra (Príloha 8 a Príloha 9).

GRAF 34 - Výdavky verejnej správy posúdené revíziou výdavkov (v % HDP)65

5,7%

0,9%

0,3%

7,4%

5,6%

2,7%

1,6%

2,6%

1,3%

1,1%

0,2%

0,3%

1,3%

0,2%

1,3%

0,3%

0,4%

0,3%

0,2%

0,1%

0,0%

1,0%

2,0%

3,0%

4,0%

5,0%

6,0%

7,0%

8,0%

Zdravotné poistenie

Zdravotné poistenie 2

Min. dopravy a výst. + NDS, ŽSR, ŽSSK

Min. vnútra

Min. práce

Min. školstva

Min. obrany

Min. pôdohospodárstva

Sociálna poisťovňa a soc. zabezpečenie

Min. financií

Min. spravodlivosti

Min. kultúry

Min. životného prostredia

Min. hospodárstva

Min. zdravotníctva

Min. zahraničných vecí

Osobné výdavky (okrem už revidovaných)

neposúdené

posúdené

v priebehu

Zdroj: MF SR

Odpočet plnenia opatrení identifikovaných z revízií výdavkov

Plnenie opatrení identifikované revíziami výdavkov zvyšujúce hodnotu za peniaze sa v roku 2018 mierne zlepšilo, na druhej strane finančné úspory sa nerealizovali. Implementácia 184 opatrení je pomalá, v rozpočte plánovaná úspora v zdravotníctve a životnom prostredí pre rok 2018 vo výške 232 mil. eur nebola dosiahnutá. Rovnako nebola realizovaná ani potenciálna úspora v ďalších rezortoch.

V hodnotovej oblasti došlo k výraznejšiemu posunu oproti roku 2017. Možno vyzdvihnúť ohlásenú koncepciu stratifikácie v zdravotníctve, či zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadov v životnom prostredí. Implementačnú výzvu pre rok 2019 predstavuje stanovenie analyticky podložených investičných priorít (prioritizácia) v rezorte dopravy, implementácia opatrení vedúcich k zvýšeniu efektívnosti dôchodkového sporenia aj zváženie zavedenia flexibilného rodičovského príspevku pre rezort práce. Rovnako tak odmeňovanie začínajúcich učiteľov v rezorte školstva.

64 Údaj o verejných výdavkoch na zdravotníctvo vo výške 7,1 % HDP vychádza z metodiky COFOG a ESA 2010. Podľa metodiky SHA (System of Health Accounts) výdavky na zdravotníctvo predstavujú 5,7 % HDP. COFOG a ESA 2010 dvakrát započítavajú výdavky verejných nemocníc.

65 Objem revidovaných výdavkov – revízie 2016 a revízie 2017 skutočnosť daného roku, revízie v priebehu 2018 očakávaná skutočnosť daného roku, nerevidované návrh rozpočtu.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

46

V roku 2018 sa zlepšil proces výberu a hodnotenia investičných projektov v IT. Aktualizácia metodiky hodnotenia a zjednotenie pravidiel pre projekty financované zo štátneho rozpočtu a OP II sú predpokladom pre lepší výber budúcich IT projektov. Úlohou naďalej ostáva zjednotenie metodík posudzovania návrhov IT projektov v iných operačných programoch (napr. OP KŽP) a vypracovanie rezortných CBA metodík objektivizujúcich rezortné špecifiká pri výbere ostatných investičných projektov.

Kvalita dát, ich dostupnosť a validácia zostáva pre všetky rezorty i naďalej výzvou. Pre kvalitný odpočet plnenia opatrení a tvorbu verejných politík je zároveň kľúčové aj zdieľanie dát medzi jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy a ich podriadenými organizáciami, napr. pri dopracovaní revízie výdavkov v osobnej železničnej doprave.

Plneniu opatrení v súlade s Implementačnými plánmi najčastejšie bráni rezortizmus (napr. zákon o dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti), časové prieťahy v legislatívnom procese (napr. stratifikácia nemocníc alebo zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch), ale aj zdĺhavý proces verejného obstarávania (investície do nemocníc a dopravy). Preto je nevyhnutné práce na jednotlivých opatreniach zrýchliť a prioritizovať ich v rámci agendy jednotlivých rezortov. Výsledky je potrebné naplniť v súlade s Implementačnými plánmi pre rok 2019.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

47

6INŠTITUCIONÁLNE ASPEKTY VEREJNÝCH FINANCIÍ

Do konca volebného obdobia sa pripravia viaceré varianty stanovenia výdavkových stropov na nadchádzajúce volebné obdobie. Od roku 2020 sa legislatívne ukotvuje projekt Hodnoty za peniaze v rozpočtovej praxi. Od roku 2020 sa tiež zavádza systém financovania zdravotníctva na základe reálnych potrieb rezortu. Od roku 2019 sa rozširuje rozsah povinne rozpočtovaných výdavkov a príjmov pre samosprávy.

Úlohou efektívnych fiškálnych rámcov je dlhodobé dosahovanie udržateľnej rozpočtovej pozície, proti-cyklická reakcia fiškálnej politiky a zabezpečenie efektívneho vynakladania verejných zdrojov. Národný rámec fiškálnej politiky definuje súhrn pravidiel, predpisov a postupov, ktoré ovplyvňujú realizáciu národnej rozpočtovej politiky v podobe jej plánovania, schvaľovania, monitorovania a hodnotenia. Hovoríme najmä o:

1) Národných fiškálnych pravidlách66, ktoré vytvárajú obmedzenia pre fiškálnu politiku prostredníctvom definovaných záväzných cieľov pre hlavné rozpočtové agregáty (verejné príjmy, verejné výdavky, deficit a dlh). Prispievajú k posilňovaniu rozpočtovej disciplíny, koordinácii verejných politík a znižovaniu neistoty ohľadom budúceho vývoja fiškálnej politiky.

2) Strednodobých rozpočtových rámcov, ktoré zabezpečujú prípravu, realizáciu, monitorovanie a záväznosť rozpočtovej politiky na viacročnom horizonte.

3) Nezávislých fiškálnych inštitúciách, ktoré produkujú nezávislé makroekonomické a daňové prognózy, monitorujú a hodnotia vývoj fiškálnej politiky a plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti.

Riadenie rozpočtu cez výdavkové stropy

Na základe štúdie MF SR67 z konca roka 2018 pokračuje verejná diskusia v oblasti výdavkových stropov, ako potenciálneho operatívneho rozpočtového pravidla. V nadväznosti na diskusnú štúdiu sa vo februári 2019 uskutočnil aj pracovný seminár s domácimi a zahraničnými inštitúciami68, ktorého výstup slúži k budovaniu konsenzu v rámci odbornej verejnosti.

Po zohľadnení prebiehajúceho dialógu s odbornou verejnosťou pripraví MF SR do konca aktuálneho volebného obdobia varianty stanovenia výdavkových limitov. Jednotlivé alternatívy budú vychádzať z existujúcich európskych ako aj národných rozpočtových pravidiel a budú rozpracované do detailnej podoby, aby bolo možné simulovať ich fungovanie, ako aj potrebné inštitucionálne zmeny. Diskusia k výberu najvhodnejšej alternatívy bude prebiehať v priebehu nasledujúceho volebného cyklu. Na základe simulácie bude nadchádzajúca vláda môcť rozhodnúť o najlepšej alternatíve pre slovenskú rozpočtovú prax a upraviť legislatívu.

Ukotvenie projektu Hodnoty za peniaze v zákone o rozpočtových pravidlách

Koncom roka 2018 bola schválená novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorá inštitucionalizuje projekt Hodnota za peniaze (s účinnosťou od 1.1.2020).

66 Národné fiškálne pravidlá vychádzajú aj z noriem z európskej úrovne (najmä

Vade Mecum on the Stability and Growth Pact

).

Medzi hlavné národné numerické fiškálne pravidlá na SR patrí

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti

a

Zákon

o rozpočtových pravidlách verejnej správy (§ 30a)

, ktoré určujú numerické pravidlá pre hrubý dlh a saldo hospodárenia VS. Bližšie

sú všetky rozpočtové pravidlá popísané aj v dokumentoch Rady pre Rozpočtovú zodpovednosť, ktorá hodnotí ich dodržiavanie (napr.

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017

).

67 Ministerstvo financií publikovalo v októbri 2018

diskusnú štúdiu

, ktorá otvorila verejnú debatu o možnej podobe výdavkových

stropov na Slovensku

68 Ministerstvo financií SR v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku organizovalo 21. februára 2019 workshop k implementácii výdavkových stropov. Viac na

webe MF SR

.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

48

▪Legislatívne sa ukotvuje povinnosť MF SR posudzovať všetky investície rozpočtových a príspevkových organizácii a vybraných podnikov nad 40 mil. eur (10 mil. eur pri IT)69, pričom zákon priamo požaduje aj súčinnosť ostatných kapitol.

▪Počas štyroch rokov od schválenia programového vyhlásenia vlády prebehnú revízie výdavkov v rozsahu najmenej 50 % výdavkov verejnej správy70, pričom zákon priamo požaduje aj súčinnosť ostatných kapitol.

▪Ministerstvo financií bude spolu s návrhom rozpočtu verejnej správy predkladať aj hodnotenie plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov.

▪Po novom bude subjekt verejnej správy71 povinný vypracovať a zverejniť štúdiu72 uskutočniteľnosti investície73 a koncesie. Samotné hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti bude vypracovávať a zverejňovať ministerstvo financií.

Výsledkové rozpočtovanie v zdravotníctve

Zmena spôsobu financovania zdravotníctva umožní lepšie určiť celkový balík výdavkov na zdravotníctvo. Verejné zdravotné poistenie je v súčasnosti financované odvodmi pracujúcich poistencov a platbou štátu za ekonomicky neaktívnych poistencov (napr. deti, dôchodcovia, študenti), ktorá je naviazaná na priemernú mzdu. Tento systém kopíruje hospodársky cyklus, čím umožňuje míňať viac, keď ekonomika rastie a núti šetriť, keď sa hospodárstvu nedarí. Po novom budú východiskovým bodom v diskusii o každoročnej platbe štátu reálne potreby rezortu, čím sa zníži prepojenie na ekonomický cyklus. Zmena bola v parlamente schválená v novembri 201874 s platnosťou od 1.1.2020.

Počas roka 2019 prebiehajú prípravy na zavedenie systému rozpočtovania založeného na výsledkoch. Dôraz na výsledky v zdravotníctve je možné podporiť zlepšením spôsobu rozpočtovania výdavkov na zdravotníctvo. Účinným nástrojom tohto systému je programové rozpočtovanie, ktoré bolo doteraz aplikované iba na výdavky kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR. Rozpočet VZP na rok 2020 bude po prvýkrát v detailnej programovej štruktúre s merateľnými a vyhodnocovanými ukazovateľmi pre každú oblasť zdravotníctva.

Pokračovanie implementácie novely zákona o rozpočtových pravidlách z roku 2016

S účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza povinnosť samospráv rozpočtovať príjmy a výdavky súvisiace s ich podnikateľskou činnosťou. Táto zmena zvýšila transparentnosť rozpočtového procesu, keďže dochádza k zníženiu objemu prostriedkov, ktoré doteraz neboli povinne rozpočtované. Okrem toho prispeje aj k lepšiemu analytickému porovnávaniu schváleného rozpočtu v porovnaní so skutočne dosiahnutými výsledkami.

69 Legislatívne hodnota investície nie je explicitne určená v zákone, ale podľa § 19a ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. ju ustanoví vláda nariadením. Hodnoty 40 mil. eur pri investíciách a koncesiách a 10 mil. eur pri investíciách v informatizácií sú štandardom, ktorý určuje hraničnú hodnotu investície už v súčasnosti podľa uznesenia vlády č. 453/2018.

70 v rozsahu najmenej 50 % výdavkov verejnej správy zverejnených Európskou komisiou v apríli za rok predchádzajúci roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády

71 S výnimkou obcí a VÚC resp. nimi zriadená rozpočtová a príspevková organizácia.

72 Neplatí v prípade utajovanej skutočnosti, kedy je štúdia uskutočniteľnosti posielaná priamo ministerstvu financií.

73 Investíciou sa rozumejú výdavky na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku (aj ak je vylúčený z odpisovania, vrátane výdavkov na nájom veci s právom kúpy prenajatej veci, výdavky na operatívny lízing. Hodnotu investície a koncesie, pri ktorých sa vypracovávajú a zverejňujú štúdie uskutočniteľnosti a podmienky ich vypracovania ustanoví vláda nariadením.

74 Zákon o zdravotnom poistení 580/2004 Z. z..

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

49

7ŠTRUKTURÁLNE POLITIKY

Na najväčšie výzvy slovenského hospodárstva – školstvo, trh práce a zdravotníctvo – reaguje vláda súborom štrukturálnych opatrení na podporu ekonomického rastu a zamestnanosti. V školstve sa opatrenia sústreďujú na zvyšovanie atraktívnosti povolania učiteľa, prepájanie odborného vzdelania s praxou a zvyšovanie kvality vysokého školstva. Pozitívny vývoj na trhu práce je podporený individualizovanými službami zamestnanosti a novými nástrojmi aktívnych politík trhu práce zameranými najmä na znevýhodnené skupiny. Zosúlaďovanie rodinného a pracovného života sa podporí budovaním kapacít zariadení starostlivosti o deti do troch rokov. Viaceré projekty podporujú sociálnu integráciu ľudí z marginalizovaných rómskych komunít. Implementácia opatrení z revízie výdavkov na zdravotníctvo priebežne zlepšuje nákladovú efektívnosť vybraných častí systému zdravotníctva. Druhá revízia výdavkov v zdravotníctve v roku 2019 prinesie ďalšie návrhy opatrení na zvyšovanie efektívnosti v zdravotníctve, rast kvality poskytovanej starostlivosti a zlepšovanie výsledkov.

Štrukturálne opatrenia plánované najmä v najbližších dvoch rokoch podrobne popisuje Národný program reforiem Slovenskej republiky 2019 (NPR). Komplexný prístup stanovovania priorít, ktorý okrem HDP berie do úvahy aj ďalšie aspekty kvality života, identifikoval aj v roku 2019 ako pretrvávajúce najväčšie výzvy slovenského hospodárstva školstvo, zdravotníctvo a trh práce.

Trh práce podporený viacerými opatreniami dosahuje historicky najlepšie výsledky. V roku 2018 sa vytvorilo takmer 50 tisíc nových pracovných miest75 a miera nezamestnanosti poklesla na najnižšiu úroveň od vzniku SR (6,6 % za celý rok 2018). Na znižovanie dlhodobej nezamestnanosti bude pokračovať implementácia akčného plánu opatrení aj v roku 2019. Realizujú sa projekty rekvalifikácie a vzdelávania zamestnancov a uchádzačov o zamestnanie. Podporí sa budovanie kapacít zariadení starostlivosti o deti do troch rokov, ktoré uľahčí matkám na rodičovskej dovolenke návrat na trh práce. Aj v ďalšom období bude pokračovať implementácia opatrení na zlepšenie sociálnej integrácie ľudí z marginalizovaných rómskych komunít.

Vládou schválený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania je strategickým rámcom v oblasti zvýšenia kvality vzdelávania v desaťročnom horizonte. Pokračuje zvyšovanie atraktivity učiteľského povolania najmä opakovaným zvyšovaním platov učiteľov, ktoré presahuje rámec deklarovaný Programovým vyhlásením vlády SR. Ďalšie prostriedky sa v štátnom rozpočte vyčlenili na zvyšovanie tarifných platov pre začínajúcich učiteľov od septembra 2019. Nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch76 sa zameriava na zlepšenie väzby medzi odmeňovaním učiteľov a kvalitou ich výučby úpravou atestačného konania, ktoré je podmienkou pre kariérny rast. Zmeny v duálnom vzdelávaní podporujú participáciu škôl a zamestnávateľov znižovaním bariér pre vstup do systému. V oblasti vysokého školstva sa reformuje proces akreditácie s cieľom napĺňať európske štandardy a umožní sa hodnotenie výskumnej činnosti vysokých škôl externými odborníkmi. Plánovaná podpora profesijne orientovaných vysokoškolských študijných programov zabezpečí lepšiu prepojenosť s trhom práce. Bude sa pokračovať v zavádzaní opatrení na vyrovnávanie rozdielov vo výsledkoch žiakov ovplyvnených ich socioekonomickým zázemím.

Postupná implementácia opatrení v oblasti úhrady liekov a pomôcok a obstarávaní zdravotníckej techniky v nemocniciach priebežne zlepšuje nákladovú efektívnosť vybraných častí systému zdravotníctva. Výdavky na zdravotníctvo rastú v súlade s medzinárodnými trendami. Slovensko však zaostáva vo výsledkových ukazovateľoch a v

75 Podľa konceptu národných účtov (ESA).

76 Schválený parlamentom v apríli 2019.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

50

porovnaní s priemerom krajín OECD zostáva slovenské zdravotníctvo dlhodobo menej efektívne. Zavedenie systému rozpočtovania založeného na výsledkoch pomôže naviazať prideľované zdroje na výsledky. Systém platieb nemocniciam podľa diagnóz (DRG) a pripravovaná cenová regulácia všetkých zdravotníckych výkonov zvýšia transparentnosť a spravodlivosť platieb. Projekt stratifikácie ústavnej zdravotnej starostlivosti bude v roku 2019 pokračovať schválením potrebnej legislatívy a zverejnením konkrétneho plánu zmien v sieti nemocníc. Zároveň v nemocniciach prebiehajú rekonštrukcie a obnova prístrojového vybavenia zo zdrojov štátneho rozpočtu nad rámec zdravotného poistenia. V roku 2019 budú spustené skríningové programy na včasné odhalenie nádorových ochorení. Druhá revízia výdavkov v roku 2019 prinesie ďalšie návrhy opatrení na zvyšovanie efektívnosti v zdravotníctve, rast kvality poskytovanej starostlivosti a zlepšovanie výsledkov.

Pripraví sa akčný plán na posilnenie boja proti korupcii. Od roku 2017 sa implementuje spoločný projekt s OECD týkajúci sa protikorupčných opatrení, posilnenia účinnosti a koherentnosti všeobecných stratégií na riadenie rizík spojených s podvodmi a korupciou, zavedenia kontrolných činností, identifikácie a posudzovania rizík spojených s podvodmi. V roku 2019 bude hlavným výstupom projektu akčný plán na posilnenie boja proti korupcii a podvodom v oblasti EÚ fondov.

Lepšie fungovanie verejnej správy a justície by mali priniesť viaceré opatrenia. Od marca 2019 vstupuje do účinnosti nová právna úprava ochrany oznamovateľov korupcie tzv. whistleblowerov. Pozornosť v súdnictve bude zameraná na riešenie problému starých exekučných konaní a príprava reformy občianskeho zákonníka. Bude pokračovať zlepšovanie poskytovania a tiež zvyšovanie dostupnosti právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR sa pripraví zákon o justičnej štátnej službe.

Realizujú sa viaceré opatrenia na zníženie administratívnej záťaže podnikateľského prostredia. Napreduje rozširovanie podpory elektronickej a automatizovanej komunikácie s finančnou správou, implementácia opatrení z už schválených antibyrokratických podnikateľských balíčkov, či ďalšia optimalizácia služieb obchodného registra. Od septembra 2018 sa zavádza do praxe princíp jedenkrát a dosť, teda zrušenie povinnosti opakovane predkladať orgánom verejnej moci listinné výpisy viacerých druhov. Rezort financií vypracuje návrh zákona o dani z príjmov, ktorá malým a stredným podnikom uľahčí plnenie daňových povinností. Zvýši sa tiež daňový superodpočet na vývoj a výskum z doterajších 100 na 150 % v roku 2019 a na 200 % v roku 2020. Rezort hospodárstva bude pokračovať v koordinácii auditu legislatívy z pohľadu goldplatingu s cieľom odstrániť identifikovanú neopodstatnenú regulačnú záťaž na podnikateľské subjekty.

K zlepšeniu udržateľnosti a kvality verejných financií bude pomáhať aj inštitucionálne ukotvenie projektu Hodnota za peniaze spolu s ďalším kolom revízií výdavkov, a pokračovanie boja proti daňovým únikom (bližšie popísané v Kapitole 5 a Kapitole 6).

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

51

PRÍLOHY

Príloha 1 - Povinné tabuľky Programu stability

TABUĽKA 18 (Tabuľka 1a) - Makroekonomický prehľad (ESA 2010, mld. eur)

2018

2019

2020

2021

2022

ESA kód

Skutočnosť

miera rastu

1. Reálne HDP

B1*g

85,0

4,1

4,0

3,7

3,2

2,5

2. Nominálne HDP

B1*g

90,2

6,3

6,7

6,2

5,6

4,9

Zložky reálneho HDP

3. Konečná spotreba domácností a NISD

P.3

43,7

3,0

3,3

2,9

2,2

1,7

4. Konečná spotreba verejnej správy

P.3

15,2

1,9

1,8

1,7

1,0

1,2

5. Tvorba hrubého fixného kapitálu

P.51g

19,1

6,8

1,9

2,9

3,1

3,6

6. Zmena stavu zásob a čisté nadobudnutie cenností (% HDP)

P.52 + P.53

-

7. Vývoz výrobkov a služieb

P.6

86,8

4,8

6,9

6,1

5,2

4,1

8. Dovoz výrobkov a služieb

P.7

81,0

5,3

5,9

5,3

4,5

3,8

Príspevky k reálnemu rastu HDP

9. Domáci dopyt spolu

-

4,0

2,5

2,4

2,0

1,8

10. Zmena stavu zásob a čisté nadobudnutie cenností

P.52 + P.53

-

0,5

0,1

0,0

11. Saldo zahr. obchodu s výrobkami a službami

B.11

-

-0,1

1,5

1,3

1,2

0,7

Zdroj: MF SR

* Prognóza konečnej spotreby verejnej správy vychádza z februárovej makroekonomickej prognózy MFSR. Výbor pre makroekonomické prognózy schválil prognózu vývoja ekonomiky pred zverejnením skutočnosti za rok 2018. Aktualizácia skutočnosti spôsobuje nesúlad nominálnej úrovne HDP pre roky 2019 až 2022 schválenej Výborom a úrovňou HDP odvodenou cez tempo rastu nominálneho HDP taktiež schválenou Výborom. Pre účely rozpočtu verejnej správy je platná úroveň nominálneho HDP schválená Výborom.

TABUĽKA 19 (Tabuľka 1b) - Cenový vývoj (ESA 2010)

2018

2019

2020

2021

2022

ESA kód

Skutočnosť

miera rastu

1. Deflátor HDP

1,1

2,1

2,6

2,4

2. Deflátor súkromnej spotreby

1,1

2,3

2,6

2,4

3. HICP

2,5

2,6

2,4

4. Deflátor verejnej spotreby

1,2

4,2

4,4

4,2

2,9

2,7

5. Deflátor investícií

1,0

2,3

3,1

2,5

2,4

6. Deflátor exportu tovarov a služieb

1,0

1,8

2,3

2,2

2,1

7. Deflátor importu tovarov a služieb

1,1

2,4

2,5

2,3

Zdroj: MF SR

TABUĽKA 20 (Tabuľka 1c) - Ukazovatele trhu práce (ESA 2010)

2018

2019

2020

2021

2022

ESA kód

Skutočnosť

miera rastu

1. Počet zamestnaných (tis.) [1]

2 420

2,0

1,1

0,8

0,6

0,5

2. Počet odpracovaných hodín (mil.)[2]

4 108

1,1

0,8

0,6

0,5

3. Miera nezamestnanosti (%)[3]

6,6

6,0

5,6

5,5

5,3

4. Produktivita práce na osobu (eur) [4]

35 129

2,1

2,9

2,6

2,0

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

52

5. Produktivita práce na hodinu (eur) [5]

20,7

3,0

2,9

2,6

2,0

6. Odmeny zamestnancov (mil. eur)

D.1

37 073

7,9

7,1

5,9

5,0

7. Odmeny na zamestnanca (eur)

17 675

5,4

6,7

6,3

5,3

4,4

[1] Celková zamestnanosť, podľa národných účtov - domáci koncept.

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

[2] Podľa definície národných účtov.

[3] Harmonizovaná miera podľa Eurostatu, stav

[4] Reálne HDP na zamestnanú osobu.

[5] Reálne HDP na odpracovanú hodinu.

TABUĽKA 21 (Tabuľka 1d) - Sektorová bilancia (ESA 2010, % HDP)

ESA kód

2018

2019

2020

2021

2022

1. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté od zvyšku sveta

B.9

-0,9

-0,4

0,1

0,5

0,6

z toho:

- Tovary a služby

0,9

1,7

2,3

2,8

3,0

- Primárne príjmy a transfery

-3,4

-3,7

-3,8

-3,9

-4,0

- Kapitálový účet

1,6

2. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté ostatných sektorov

B.9

-0,2

-0,4

0,1

0,5

0,6

3. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté verejnej správy (ciele vlády)*

B.9

-0,7

0,0

4. Štatistický rozdiel

-

* Skutočnosť 2018

Zdroj: MF SR

TABUĽKA 22 (Tabuľka 2a) - Vývoj rozpočtov verejnej správy

2018

2019

2020

2021

2022

ESA kód

level

% HDP

Čisté pôžičky (B.9) podsektorov verejnej správy

1. Verejná správa

S.13

-629

-0,70

0,00

2. Ústredná štátna správa

S.1311

-910

-1,0

-0,6

-0,8

3. Regionálna štátna správa

S.1312

-

4. Miestna štátna správa

S.1313

117

0,1

0,4

0,3

0,2

5. Fondy sociálneho zabezpečenia

S.1314

164

0,2

0,4

0,5

0,6

Verejná správa (S13)

6. Celkové príjmy

TR

36 017

39,9

38,4

37,9

37,7

7. Celkové výdavky

TE [1]

36 646

40,6

38,4

37,9

37,7

8. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté

B.9

-629

-0,7

0,0

9. Úrokové náklady

D.41

1 176

1,3

1,1

1,0

10. Primárne saldo

[2]

546,2

0,6

1,1

1,0

11. Jednorazové a dočasné efekty

[3]

0

0,0

Vybrané zložky príjmov

12. Celkové dane (12=12a+12b+12c)

16 382

18,2

17,9

18,3

17,9

17,7

12a. Dane z produkcie a dovozu

D.2

9 803

10,9

10,8

10,9

10,6

10,5

12b. Bežné dane z dôchodkov, majetku atď.

D.5

6 579

7,3

7,1

7,3

7,2

12c. Dane z kapitálu

D.91

-

0,0

13. Príspevky na sociálne zabezpečenie

D.61

13 357

14,8

14,7

14,4

14,3

14,2

14.Dôchodky z majetku

D.4

654

0,7

0,6

0,5

15. Ostatné

[4]

5 624

6,2

6,8

5,1

5,2

16=6. Celkové príjmy

TR

36 017

39,9

38,4

37,9

37,7

p. m.: Daňové zaťaženie (D.2+D.5+D.61+D.91-D.995)

[5]

29 739

33,0

32,6

32,7

32,2

32,0

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

53

Vybrané zložky výdavkov

17. Odmeny zamestnancov + Medzispotreba

D.1+P.2

13 288

14,7

14,9

14,6

14,4

14,1

17a. Odmeny zamestnancov

D.1

8 395

9,3

9,5

9,4

9,2

17b. Medzispotreba

P.2

4 893

5,4

5,5

5,0

5,1

4,9

18. Celkové sociálne transfery

D6

16 334

18,1

17,7

17,1

16,8

16,5

z toho: dávky v nezamestnanosti

[6]

184

0,2

18a. Naturálne sociálne transfery

D.632

4 478

5,0

4,9

4,8

18b. Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transferov

D.62

11 856

13,1

12,8

12,3

12,0

11,7

19.=9. Úrokové náklady

D.41

1 176

1,3

1,1

1,0

20. Subvencie

D.3

399

0,4

0,5

0,4

21. Tvorba hrubého fixného kapitálu

P.51g

3 218

3,6

2,7

2,5

3,1

22. Kapitálové transfery

D.9

325

0,4

0,3

0,1

23. Ostatné

[7]

1 906

2,1

3,2

2,1

2,6

2,5

24=7. Celkové výdavky

TE [1]

36 646

40,6

38,4

37,9

37,7

p. m.: Spotreba vlády (nominálna)

P.3

17 446

19,3

19,2

18,9

18,7

[1] Upravené o čisté toky týkajúce sa swapov tak, aby TR-TE=B.9

Zdroj: MFSR

[2] Primárne saldo je počítané ako (B.9, položka 8) plus (D.41, položka 9)

[3] Kladné znamienko predstavuje pozitívny vplyv jednorazového opatrenia na saldo VS

[4] P.11+P.12+P.131+D.39+D.7+D.9 (okrem D.91)

[5] Vrátane vyberaných EÚ

[6] Zahŕňa hotovostné dávky (D.621 a D.624) a naturálne dávky (D.631) súvisiace s dávkami v nezamestnanosti

[7] D.29+D4 (okrem D.41)+ D.5+D.7+P.52+P.53+K.2+D.8

TABUĽKA 23 (Tabuľka 2b) - Scenár nezmenených politík

2019 OS

2020 NPC

2021 NPC

2022 NPC

mil. eur

% HDP

1. Celkové príjmy za predpokladu scenára bez zmien politík

37 616

39,1

38,3

37,9

37,7

2. Celkové výdavky za predpokladu scenára bez zmien politík

37 616

39,1

37,9

37,5

Pozn.: Pre účely scenára nezmenených politík na roky 2020 až 2022 sa vychádzalo z očakávanej skutočnosti roku 2019.

Zdroj: MFSR

TABUĽKA 24 (Tabuľka 2c) - Výdavky vylúčené z výdavkového agregátu

2018

2019

2020

2021

2022

mil. eur

% HDP

1. Výdavky na programy EÚ plne kryté príjmami z fondov EÚ

1011

1,1

0,7

0,6

0,8

1,0

1.a. z toho investície plne kryté z príjmami z fondov EÚ

749

0,8

0,3

0,1

0,0

0,3

2. Výdavky na dávky v nezamestnanosti nesúvisiace s opatreniami vlády (cyklická zložka)

-9

0,0

3. Zmena príjmov z titulu opatrení

-54

-0,1

0,2

0,1

-0,2

0,0

4. Automatická zmena príjmov z dôvodu uplatňovania legislatívy

0

0,0

Zdroj: MFSR

TABUĽKA 25 (Tabuľka 3) - Výdavky verejnej správy (% HDP)

COFOG kód

2017

2019 R

2022

1. Všeobecné verejné služby

1

5,6

4,7

4,8

2. Obrana

2

1,0

1,2

1,5

3. Verejný poriadok a bezpečnosť

3

2,1

2,0

2,2

4. Ekonomická oblasť

4

4,1

4,0

3,6

5. Ochrana životného prostredia

5

0,7

0,6

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

54

6. Bývanie a občianska vybavenosť

6

0,5

0,4

7. Zdravotníctvo

7

7,1

7,2

6,9

8. Rekreácia, kultúra a náboženstvo

8

0,8

0,9

9. Vzdelávanie

9

3,8

4,1

10. Sociálne zabezpečenie

10

14,5

13,5

12,6

11. Celkové výdavky

TE

40,2

38,7

37,7

R - Schválený rozpočet.

Zdroj: Eurostat, MFSR

TABUĽKA 26 (Tabuľka 4) - Vývoj dlhu verejnej správy (% HDP)

ESA kód

2017

2018

2019

2020

2021

2022

1. Hrubý dlh

50,9

48,9

47,5

45,9

44,9

44,4

2. Zmena hrubého dlhu

-0,8

-2,0

-1,4

-1,6

-1,0

-0,6

Príspevky k zmene hrubého dlhu

3. Primárne saldo

-0,6

-1,2

-1,1

-1,0

4. Úroky

1,4

1,3

1,2

1,1

1,0

5. Zosúladenie dlhu a deficitu

0,6

0,3

1,7

1,2

1,5

1,6

z toho:

- Rozdiely medzi cash a akruálom

0,0

-0,3

1,2

1,0

0,7

0,1

- Čistý nárast finančných aktív

0,7

0,3

0,6

1,2

z toho: príjmy z privatizácie

0,0

- Efekty zhodnotenia a iné

-0,1

-0,2

-0,1

0,2

0,3

p. m. Implicitná úroková miera

2,8

2,6

2,5

2,4

2,3

Iné relevantné faktory

6. Likvidné finančné aktíva

5,6

6,0

6,3

6,1

6,4

7,3

7. Čistý finančný dlh (1-6)

45,3

43,0

41,3

39,8

38,5

37,1

8. Splátky dlhu (existujúce dlhopisy) od konca predchádzajúceho roka

-5,3

-3,5

-1,7

-2,9

-0,9

-1,2

9. Podiel dlhu denominovaného v zahraničnej mene **

3,7

3,0

2,5

2,0

1,8

1,7

10. Priemerná splatnosť ***

7,9

8,7

9,7

10,3

10,5

10,8

* Primárne saldo za rok 2019 vychádza z očakávanej skutočnosti na rok 2019

Zdroj: MFSR

** Vrátane úverov

*** Ide o splatnosť štátneho dlhu k 31.12., pre rok 2019 ide o priemernú splatnosť k 17.4.2019

TABUĽKA 27 (Tabuľka 5) - Cyklický vývoj

(% HDP)

ESA kód

2018

2019

2020

2021

2022

1. Reálny rast HDP (%)

4,1

4,0

3,7

3,2

2,5

2. Čisté pôžičky verejnej správy*

B.9

-0,7

0,0

3. Úrokové náklady

D.41

1,3

1,1

1,0

4. Jednorazové a dočasné opatrenia

[1]

0,0

Z toho:

Opatrenia na príjmovej strane - verejná správa

0,0

Opatrenia na výdavkovej strane - verejná správa

0,0

5. Rast potenciálneho HDP (%)

3,5

3,8

3,7

3,4

2,9

príspevky:

- pracovná sila

0,5

0,4

0,2

- kapitál

0,8

0,9

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

55

- celková produktivita faktorov

2,2

2,5

2,3

1,8

6. Produkčná medzera

0,9

1,1

0,9

0,6

7. Cyklická zložka rozpočtu

0,3

0,4

0,2

8. Cyklicky upravené saldo (2 - 7)

-1,0

-0,4

-0,2

9. Cyklicky upravené primárne saldo (8 + 3)

0,3

0,9

0,6

0,8

10. Štrukturálne saldo (8 - 4)

-1,0

-0,4

-0,2

[1] Kladné znamienko predstavuje pozitívny vplyv jednorazového opatrenia na saldo VS

Zdroj: MFSR

* Pre rok 2019 uvádzame očakávanú skutočnosť.

TABUĽKA 28 (Tabuľka 6) - Porovnanie predchádzajúcej a aktualizovanej prognózy

ESA kód

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Reálny rast HDP (%)

Predchádzajúca aktualizácia*

3,4

4,2

4,5

3,9

3,4

-

Skutočnosť a súčasná aktualizácia

3,2

4,1

4,0

3,7

3,2

2,5

Rozdiel

-0,2

-0,1

-0,5

-0,2

-

Saldo verejnej správy (% HDP)

EDP B.9

Predchádzajúca aktualizácia*

-1,04

-0,80

-0,32

0,00

-

Skutočnosť a súčasná aktualizácia**

-0,79

-0,70

0,00

Rozdiel

0,25

0,10

0,32

0,00

-

Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)

Predchádzajúca aktualizácia*

50,9

49,3

46,5

44,9

43,3

-

Skutočnosť a súčasná aktualizácia**

50,9

48,9

47,5

45,9

44,9

44,4

Rozdiel

0,0

-0,4

1,0

1,6

-

Pozn.: * Program stability SR na roky 2018 - 2021

Zdroj: MFSR

** Pre rok 2019 uvádzame očakávanú skutočnosť

TABUĽKA 29 (Tabuľka 7) - Dlhodobá udržateľnosť verejných financií (% HDP)*

2020

2030

2040

2050

2060

2070

Výdavky celkom

38,4

38,7

39,9

41,9

43,7

43,4

Z toho: Výdavky ovplyvnené starnutím populácie

18,6

18,9

20,1

22,1

23,9

23,6

A. Výdavky na starobné dôchodky

8,3

7,8

8,6

10,2

11,6

11,5

a) Starobné a predčasné starobné dôchodky

6,5

6,1

6,7

8,1

9,3

9,1

b) Ostatné dôchodky (invalidné, pozostalostné)

1,8

1,7

1,9

2,1

2,3

2,4

B. Zdravotná starostlivosť

5,8

6,2

6,6

6,9

7,0

6,8

C. Dlhodobá starostlivosť

0,9

1,1

1,3

1,4

1,5

D. Školstvo

3,5

3,6

3,5

3,6

3,8

3,7

E. Ostatné výdavky ovplyvnené starnutím populácie

0,1

Z toho: Úroky

1,0

1,6

3,4

6,4

10,1

Príjmy celkom

38,4

38,3

Z toho: Príjmy z majetku (D.4)

0,6

0,5

0,4

Z toho: Zo sociálnych odvodov

14,4

Rezervy dôchodkových fondov

-

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

56

Z toho: konsolidované rezervy dôch. fondov VS

-

Systémové dôchodkové reformy

Príspevky sociálneho zabezpečenia odvedené do dobrovoľnej súkromnej schémy

0,7

0,9

0,8

0,7

Výdavky na dôchodky vyplatené prostredníctvom dobrovoľnej súkromnej schémy

-

Predpoklady

Rast produktivity práce

3,0

3,1

2,3

1,8

1,7

1,5

Reálny rast HDP

2,5

2,8

1,8

1,2

1,5

Miera participácie mužov (vek 15-64)

79,0

78,2

78,0

79,1

79,5

79,7

Miera participácie žien (vek 15-64)

67,5

68,6

68,5

69,7

70,3

70,4

Celková miera participácie (vek 15-64)

73,3

73,5

73,3

74,5

75,0

75,1

Miera nezamestnanosti (vek 15-64)

8,4

9,1

8,5

7,9

Populácia vo veku 65+ na celkovej populácii ( v %)

24,9

32,9

39,7

51,5

59,4

56,8

* Výdavky spojené so starnutím ako aj makroekonomické predpoklady boli aktualizované po vydaní správy Ageing report 2018 a aktualizované aj o novo prijaté opatrenia po roku 2018

Zdroj: MFSR

TABUĽKA 30 (Tabuľka 7a) - Podmienené záväzky

2016

2017

2018

% HDP

Verejné záruky

15,9

16,3

11,8

z toho: spojené s EFSF a ESM

9,0

8,9

8,4

*Odhad na 2018 je predbežný.

Zdroj: MFSR

TABUĽKA 31 (Tabuľka 8) - Základné predpoklady

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Krátkodobá úroková miera EONIA (ročný priemer, %)

-0,35

-0,36

-0,22

0,06

0,34

0,59

Dlhodobá úroková miera 10Y-SLOVGB (ročný priemer, %)

0,98

0,97

1,20

1,71

2,06

2,31

Výmenný kurz USD/€ (ročný priemer) (eurozóna a krajiny ERM II)

1,13

1,18

1,17

1,23

1,26

1,28

Svet okrem EU, rast HDP (%)

-

Rast HDP EÚ (%)

2,53

2,02

1,94

-

Rast dôležitých zahraničných trhov (%)

3,4

2,7

2,3

2,1

1,9

Objem svetového importu, okrem EÚ (%)

-

Cena ropy (Brent, USD/barel)

54,83

71,53

60,67

61,16

60,93

61,17

Zdroj: Common external assumptions, MF SR

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

57

Príloha 2 - Štrukturálne saldo

Štrukturálne saldo predstavuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami verejnej správy bez jednorazových a dočasných vplyvov, a za predpokladu, že ekonomika sa pohybuje na svojej potenciálnej úrovni. Štrukturálne saldo vernejšie zobrazuje strednodobú fiškálnu pozíciu krajiny v porovnaní s nominálnym saldom.

Pakt stability a rastu vychádza z premisy, že členské štáty by mali dosiahnuť symetrický prístup k fiškálnej politike v súlade s cyklickým vývojom ekonomiky. Základným cieľom je zvýšená orientácia na rozpočtovú disciplínu v obdobiach hospodárskeho oživenia s cieľom vyhnúť sa pro-cyklickému charakteru fiškálnej politiky a postupne dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ.77 Výsledkom by malo byť vytvorenie fiškálneho priestoru pre obdobia s ekonomickým poklesom a zároveň primeraným tempom znížiť verejný dlh a pozitívne tak ovplyvniť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Nasledujúca matica špecifikuje požiadavky Paktu stability a rastu na fiškálnu konsolidáciu v rámci jeho preventívnej časti. Matica rozlišuje medzi väčším konsolidačným úsilím, ktoré sa má uskutočňovať v lepších časoch a nižším úsilím, požadovaným v čase prepadu ekonomiky pod svoj potenciál.

Požadovaná medziročná konsolidácia

Podmienka

Dlh pod 60 % a nízke až stredné riziko udržateľnosti

Dlh nad 60 % alebo vysoké riziko udržateľnosti

Výnimočne zlé obdobie

Reálny rast HDP < 0 alebo produkčná medzera < -4

Bez potreby konsolidácie

Veľmi zlé obdobie

-4 ≤ produkčná medzera (PM) < -3

0

0,25

Zlé obdobie

-3 ≤ produkčná medzera (PM) < -1,5

0 v prípade otvárajúcej sa PM,

0,25 v prípade zatvárajúcej sa PM

0,25 v prípade otvárajúcej sa PM,

0,5 v prípade zatvárajúcej sa PM

Normálne obdobie

-1,5 ≤ produkčná medzera (PM) < 1,5

0,5

> 0,5

Dobré obdobie

produkčná medzera (PM) ≥ 1,5

> 0,5 v prípade otvárajúcej sa PM,

≥ 0,75 v prípade zatvárajúcej sa PM

≥ 0,75 v prípade otvárajúcej sa PM,

≥ 1 v prípade zatvárajúcej sa PM

Hodnotenie súladu (odchýlenie v % HDP) oproti požadovanému poklesu štrukturálneho salda sa posudzuje z jednoročného a dvojročného pohľadu (na základe priemeru v posudzovaných rokoch). Jednoročná odchýlka s limitom -0,5 % HDP a dvojročná s limitom -0,25 % HDP.

Výpočet štrukturálneho salda

1. krok - nominálne saldo verejných financií očisťuje pomocou cyklickej zložky o vplyv hospodárskych výkyvov78. Odhad produkčnej medzery vychádza z aktuálnej makroekonomickej prognózy Ministerstva financií SR z februára 2019. Odhad senzitivity salda verejnej správy na zmeny v produkčnej medzere vychádzajúci z metodiky OECD79 preberá Ministerstvo financií SR v plnej miere od EK.

77 Pakt stability a rastu vychádza z premisy, že členské štáty by mali dosiahnuť symetrický prístup k fiškálnej politike v súlade s cyklickým vývojom ekonomiky.

78 Odhadovaných pomocou produkčnej medzery ako rozdiel medzi skutočnou a potenciálnou úrovňou HDP.

79 Pôvodná metodika bola prezentovaná v Girouard, N., André, Ch. (2005): Measuring cyclically-adjusted budget balances for OECD countries. V roku 2014 prebehol proces aktualizácie metodiky a zahrnutia nových údajov pre výpočet elasticít. Metodika bola schválená členskými štátmi v septembri 2014.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

58

2. krok - upravené saldo sa očisťuje o jednorazové a dočasné opatrenia80, ktorých fiškálnych vplyv sa neopakuje v ďalších rokoch. Pre potreby návrhu rozpočtového plánu postupuje Ministerstvo financií SR pri ich identifikácii v súlade s metodikou EK81.

Pre účel výpočtu štrukturálneho salda do Programu stability neboli identifikované v rokoch 2017 až 2022 žiadne jednorazové a dočasné opatrenia.

80 Metodika Európskej komisie (EK) charakterizuje jednorazové opatrenie ako dočasné opatrenie, ktoré nemá trvalý charakter a vzniklo nezávisle od vládnych rozhodnutí. EK vytvorila direktíva postupu klasifikácie jednorazových opatrení -

Vade Mecum on

the Stability and Growth Pact – 2018 Edition – Guiding principles str.28

.

81 Všetky typické jednorazové opatrenia sú popísané v 2015 Report of Public Finances in EMU81, kapitola 3.3. EK navyše určila špecifické výnimky a postupy k nim, kedy sa za jednorazové opatrenie môže považovať aj vplyv, ktorý narušuje vyššie uvedené princípy, tieto prípady sú rovnako uvedené v danej kapitole.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

59

Príloha 3 - Výdavkové pravidlo

Revidovaný Pakt stability a rastu zaviedol výdavkové pravidlo ako dodatočný nástroj na určenie resp. posúdenie smerovania k strednodobému rozpočtovému cieľu. Vyjadruje medziročný rast výdavkového agregátu očistený o príjmové opatrenia, čo v porovnaní s referenčnou hodnotou povoleného rastu výdavkov umožní posúdiť pokrok vo fiškálnej konsolidácii podobne ako v prípade vývoja štrukturálneho salda.

Podľa výdavkového pravidla by výdavky verejnej správy v reálnom vyjadrení nemali rásť rýchlejšie ako priemerný potenciálny rast ekonomiky. Tieto výdavky môžu rásť vyšším tempom jedine v prípade realizácie dodatočných príjmových opatrení, (t.j. diskrečné opatrenia)82. Pre krajiny ktoré dosiahli svoj strednodobý rozpočtový cieľ (MTO), môže rast predmetných výdavkov presne kopírovať potenciál ekonomiky. Pre krajiny, ktoré ešte MTO nedosiahli, musí tempo rastu výdavkov reflektovať aj konsolidáciu potrebnú pre jeho dosiahnutie. V tomto prípade je potenciálne tempo rastu ekonomiky korigované o požadované konsolidačné úsilie podľa prístupu v štrukturálnom salde.

Vývoj výdavkov sa očisťuje o faktory, ktoré sú mimo kontroly vlády. Ide o úrokové výdavky, zmeny vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti vyplývajúce z aktuálneho ekonomického cyklu a výdavky financované z fondov EÚ. Vzhľadom na vysokú volatilitu vládnych investícií sa ich výška vyhladzuje na priemernú úroveň za aktuálny a tri predchádzajúce roky83. Nominálny rast takto upravených výdavkov sa prostredníctvom deflátora HDP prepočíta na reálny rast, aby bol porovnateľný s výdavkovým pravidlom.

Vyhodnotenie plnenia výdavkového pravidla sa vykonáva pomocou kvantifikácie jednoročnej odchýlky (ako rozdiel výdavkového agregátu a výdavkového pravidla v % HDP s limitom -0,5 % HDP) a dvojročnej odchýlky (ako priemer dvoch rokov s limitom -0,25 % HDP). Výrazný nesúlad s výdavkovým pravidlom nastáva pri identifikácií odchýlky vyššej ako stanovený limit.

TABUĽKA 32 - Výdavkové pravidlo

2017 S

2018 S

2019 OS

2020 PS

2021 PS

2022 PS

1. Celkové výdavky

34 107

36 646

37 616

39 271

40 950

42 769

2. Úrokové náklady

1 179

1 176

1 122

1 079

1 080

1 127

3. Výdavky kryté EU (kapitálové)

440

749

321

127

13

334

3a. Výdavky kryté EÚ zdrojmi (celkové)

632

1 011

699

585

812

1 104

4. Kapitálové výdavky kryté národnými zdrojmi

2 259

2 469

2 250

2 589

2 691

3 159

5. Vyhladené kapitálové výdavky (nár. zdroje 4-ročný pohyblivý priemer)

2 252

2 356

2 268

2 392

2 500

2 672

6. Cyklické výdavky na dávky v nezamestnanosti

-1

-9

-13

-12

-7

7. Výdavky plne kryté automatickým zvýšením príjmov

0

8. Primárny výdavkový agregát (1-2-3a-4+5-6-7)

32 290

34 356

35 826

37 423

38 879

40 059

9. Medziročná zmena primárneho výdavkového agregátu (8t-8t-1)

786

2 066

1 470

1 597

1 456

1 181

10. Zmena v príjmoch z titulu diskrečných príjmových opatrení

348,4

-53,9

155,5

62,5

-245,7

10,4

11. Jednorazové opatrenia na príjmovej strane

0

12. Jednorazové opatrenia na výdavkovej strane

0

13. Metodické úpravy

0

82 Pozitívne cyklické príjmy v čase konjunktúry (nerealizované skrz diskrečné opatrenia) umožňujú nárast výdavkov nad potenciál ekonomiky. Výdavkové pravidlo monitoruje tento neželaný fiškálny vplyv, nakoľko dočasné zvýšenie príjmov z nerealizovaných opatrení by sa malo využívať na dosiahnutie MTO.

83

Vade Mecum on Stability and Growth Pact

, str. 30.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

60

14. Nominálny rast agregátu výdavkov očisteného o príjmové opatrenia ((9t-10t)/8t-1)

1,4

6,6

3,8

4,3

4,5

3,0

15. Reálny rast agregátu výdavkov očisteného o príjmové opatrenia

0,2

5,0

1,3

1,7

2,1

0,6

16. Výdavkové pravidlo (znížená referenčná miera pot. rastu HDP)

1,3

1,6

3,0

3,1

17. Odchýlka od výdavkového pravidla (16-15)

1,1

-3,6

0,3

1,3

0,9

2,4

Jednoročná odchýlka - zafixované

0,0

-1,3

0,1

0,5

0,3

0,8

Dvojročná odchýlka - zafixované

0,1

-0,7

-0,6

0,3

0,4

0,6

p. m. deflátor HDP

1,2

1,5

2,5

2,6

2,4

Limit odchýlky na 1r. horizonte

-0,5

Limit odchýlky na 2r. horizonte

-0,25

* Konsolidačné úsilie a odchýlky v roku 2017 vychádzajú zo „zafreezovaných“ hodnôt z posledného hodnotenia Európskej komisie. Zdroj: MF SR

Diskrečné príjmové opatrenia

Diskrečné príjmové opatrenia definuje metodika EK ako opatrenia legislatívneho charakteru s vplyvom na príjmy verejnej správy. Vyhodnocujú sa pomocou dodatočných vplyvov (marginálnych zmien) týchto opatrení. Rozlišuje sa, či sa jedná o trvalé alebo jednorazové opatrenie. Trvalé štrukturálne opatrenia sa zaznamenajú s vplyvom v prvom roku (v čase nadobudnutia účinnosti) a v ostatných rokoch bez vplyvu. Makroekonomický vývoj v nasledujúcich rokoch sa nezohľadňuje. Ak dochádza k rozdielnym vplyvom kvôli posunutej platnosti opatrenia zaznamená sa len marginálna, medziročná zmena.84 Pri jednorazových príjmových opatreniach sa zaznamenáva vplyv v jednom roku a v nasledujúcom výpadok v rovnakej sume, tzn. celkový vplyv v dvoch po sebe idúcich rokoch je nulový.

Od aktuálneho Programu stability pristúpilo MF SR k nasledovným metodickým zmenám:

▪Do finálneho zoznamu diskrečných príjmových opatrení sa kvalifikujú len opatrenia nad 10 mil. eur aspoň v jednom z rokov

▪Medziročné vplyvy jednotlivých opatrení sa týkajú striktne len „zmeny levelu“ (abstrahuje sa od vplyvu napr. postupného vyklesávania fiškálnych efektov v porovnaní s bazou). V prechodnom období (aktuálny Program stability 2019 až 2022) sa aktualizujú len údaje od roku 2018. Za staršie roky ostávajú údaje tak ako boli zverejnené v Návrhu rozpočtového plánu na rok 2019

TABUĽKA 33 - Diskrečné príjmové opatrenia – medziročné vplyvy opatrení (mil. eur, ESA2010)

Popis opatrenia

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Zníženie sadzby DPPO na 21%

-121,3

0

Zrušenie daňovej licencie

0

-115,0

0

Zvýšenie paušálnych výdavkov pre SZČO

-34,3

0

Zavedenie 13. a 14. platu (zavedenie od 2018, legislatívne zmeny od 2019)

0

-2,0

-44,5

-15,1

-61,6

0

Oslobodenie rekreačných šekov od daní a odvodov

0

-57,7

0

Oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca na ubytovanie

0

-15,4

6,4

0

Zdaňovanie dividend 7 % zrážkovou daňou

0

23,7

0

Oslobodenie príjmov z predaja akcií a obchodných podielov

0

-5,3

-22,8

0

Súbor opatrení vedúci k zvýšeniu efektívnosti výberu DPH

188,7

22,2

0

Znížená sadzba DPH na ubytovacie služby

0

-24,3

0

Identifikačná látka na pohonné hmoty + eKasa

0

90,0

10,0

Zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov

29,6

2,9

35,9

0

Zrušenie max. vymeriavacieho základu pre zdravotné poistenie

96,5

0

Zvýšenie max. vymeriavacieho základu pre sociálne odvody

70,4

0

84 Nasledovný príklad ilustruje vplyv marginálnych zmien. Celkový vplyv opatrenia je 200. Keďže je zavedené v polovici roka ma vplyv v danom roku 100. V ďalšom roku narastie vplyv na celú sumu 200, ale marginálne sa zaznamená len rozdiel týchto dvoch vplyvov, t.j. 100. Kumulatívne je celkový vplyv 200, len je rozložený do dvoch rokov.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

61

Plánované ročné zúčtovanie sociálneho poistenia

0

50,0

Zavedenie OOP a následné zmeny (zmena uplatňovania OOP, zrušenie OOP pre zamestnávateľa, zavedenie OOP pre dôchodcov) 85

21,0

42,8

58,8

0

Postupný rast odvodu do II. piliera (automaticky od 2017 o 0,25 p.b./rok)

-28,1

-32,2

-40,1

-43,0

-47,7

-49,6

Neživotné poistenie - zavedenie odvodu a nahradenie spotrebnou daňou z poistného

16,3

3,7

53,6

0

Zdvojnásobenie sadzby osobitného odvodu v regulovaných odvetviach, a následné zníženie (2019, 2021)

62,6

0

-38,2

0

-24,4

0

Plánované zrušenie bankového odvodu

0

-128,2

0

Zavedenie osobitého odvodu z reťazcov*

0

84,9

0

Poplatok za uloženie odpadu

0

9,7

11,5

6,3

0

Vyššie príjmy z hazardu (zmena výšky odvodov)

9,8

0

Zavedenie licencií na hazardné hry a iné zmeny v zdaňovaní hazardných hier

0

11,7

2,8

0

Zvýšenie odplaty za poskytovanie služieb - EOSA

37,2

0

0,0

32,6

0

Príjmy Národného jadrového fondu (spustenie tretieho bloku Atómovej elektrárne Mochovce)

0

36,4

0

Spolu

348,4

-53,9

155,5

62,5

-245,7

10,4

* Parlament 3. apríla 2019 schválil zrušenie osobitného odvodu obchodných reťazcov. Rozhodnutie bude mať vplyv na rozpočtovaný výnos odvodu ako aj DPPO. Na pozastavenie účinnosti zákona bude v záujme dodržania deficitu potrebné v priebehu roka reagovať aj na výdavkovej strane.

85 S aplikáciou od roku 2019 vykazuje MFSR len inkrementálne vplyvy priamo súvisiace s legislatívnym opatrením. Do roku 2018 sa objavujú pri jednotlivých DRM aj inkrementálne vplyvy legislatívy voči makroekonomickej základni (napr. pri OOP sa aj inkrementálny vplyv legislatívy, ktorý súvisí s postupným vyklesavaním negatívneho vplyvu OOP medzi rokmi 2015 a 2021, prezentuje len v roku 2017).

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

62

Príloha 4 – Prognóza hrubého dlhu verejnej správy podľa hotovostných tokov

Z pohľadu hotovostných faktorov ovplyvňujúcich dynamiku nominálnej úrovne dlhu bude prevládať najmä potreba krytia hotovostného deficitu. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu (ŠR) sa v prvých dvoch rokoch prognózy (2020 a 2021) očakáva mierne nad 2 mld. eur s predpokladaným poklesom pod túto hodnotu na konci sledovaného horizontu. Okrem emisií dlhopisov na finančnom trhu, ktoré zvyšujú nominálnu úroveň dlhu, bude hotovostný schodok ŠR priebežne financovaný aj aktívnym riadením prostriedkov v Štátnej pokladnici. K zníženiu celkového nominálneho dlhu budú výraznejšie prispievať ostatné subjekty verejnej správy, ktoré budú využívať časť svojich očakávaných prebytkov na znižovanie svojich záväzkov. Hodnotu dlhu na horizonte rozpočtu ovplyvnia aj metodické úpravy ako sú diskont pri emisii a splatení dlhopisov. Negatívny vplyv vychádza najmä z emisného diskontu na dlhopisoch s dlhšou splatnosťou. Ostatné zmeny v prognóze dlhu súvisia s kurzovými rozdielmi a zmenou vkladov klientov v Štátnej pokladnici, mimo okruhu verejnej správy.

TABUĽKA 34 - Hotovostné vplyvy na zmenu nominálneho hrubého dlhu verejnej správy (v mil. eur)

2017S

2018S

2019 OS

2020 PS

2021 PS

2022 PS

A. Hrubý dlh verejnej správy (k 1.1.)

42 053

43 231

44 137

45 742

46 960

48 527

B. Celková medziročná zmena hrubého dlhu VS

1 178

906

1 605

1 219

1 567

1 775

- hotovostný deficit ŠR

1 220

1 182

2 031

2 157

2 022

1 408

z toho: príspevok SR do ESM

0

68

0

- prostriedky ŠP využité na financovanie hotovostného deficitu ŠR

1

-498

-391

-882

-565

142

- zadlženie ostatných subjektov VS

3

111

-47

-164

-144

-109

z toho: Samospráva (obce a VÚC)

50

92

-43

-103

-81

-51

z toho: NDS

-36

-37

z toho: ŽSR + ŽSSK

8

34

0

-2

-27

z toho: Dopravné podniky obcí

-4

-3

-4

-1

- emisný diskont

68

7

12

170

261

347

- diskont pri splatnosti

-62

-7

1

-59

-7

-11

- ostatné

-54

111

-2

-1

-2

C. Hrubý dlh verejnej správy (k 31.12.)

43 231

44 137

45 742

46 960

48 527

50 302

v % HDP

50,9

48,9

47,5

45,9

44,9

44,4

Pozn.: Plusové položky zvyšujú dlh verejnej správy k 31.12. príslušného roku, mínusové položky dlh znižujú.

Zdroj: MF SR

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

63

Príloha 5 – Predpoklady pre výpočet indikátorov udržateľnosti

Nad rámec hodnotenia EK pracuje MF SR pri analyzovaní strednodobej a dlhodobej udržateľnosti s aktuálnymi z fiškálneho rámca pre Program stability na roky 2019 až 2022 (pre odhad salda VS a dlhu VS vo východiskovom roku) a s najnovšími opatreniami (nad rámec projekcií AWG 2018), ktoré majú vplyv na výdavky citlivé na starnutie. Metodickým rozdielom oproti EK je tiež zahrnutie vplyvu II. piliera nielen na výdavkovej, ale aj príjmovej strane.86 Ostatné predpoklady sú prebraté z najaktuálnejšej prognózy výdavkov citlivých na starnutie podľa

Správy o starnutí z roku 2018

.

Pre účely Programu stability bolo analyzovaných niekoľko scenárov. Predpoklady výpočtu a analytický rozbor príspevkov jednotlivých faktorov k výsledným hodnotám S1 a S2 sú uvedené v tabuľkách nižšie.

TABUĽKA 35 - Predpoklady MF SR pre výpočet indikátora udržateľnosti S1

Východiskový rok (t0)

Štrukturálne primárne saldo

DLH (t0)

Postupná konsolidácia*

Koncový rok (t1)

DLH (t1)

Vplyv II. piliera na P a V strane

Výsledná Hodnota S1

Riziko udržateľnosti

R 2020

2020

0,6

45,9

2021 až 2025

2033

60

áno

-2,5

nízke

R 2020 –

dlhová brzda

2020

0,6

45,9

2021 až 2025

2033

40

áno

-0,6

nízke

R 2022

2022

0,8

44,4

2023 až 2027

2035

60

áno

-2,6

nízke

R 2022 –

dlhová brzda

2022

0,8

44,4

2023 až 2027

2035

40

áno

-0,7

nízke

Zdroj: MF SR

*V prípade zápornej výslednej hodnoty S1 sa jedná o využitie identifikovaného fiškálneho priestoru postupne v daných rokoch.

TABUĽKA 36 - Rozbor indikátora udržateľnosti S1

R 2020

R2020 - dlhová brzda

R 2022

R 2022 - dlhová brzda

S1 Indikátor (% HDP)

-2,5

-0,6

-2,6

-0,7

z toho:

Počiatočná rozpočtová pozícia

-1,3

-1,4

Náklady odkladu konsolidácie*

-0,4

-0,1

-0,4

-0,1

Požadovaná úroveň dlhu v koncovom roku

-1,2

0,5

-1,3

0,4

Dlhodobé výdavky (náklady starnutia)

0,2

0,4

Výpadok príjmov kvôli druhému pilieru

0,2

0,1

Zdroj: MF SR

*V prípade zápornej výslednej hodnoty S1 sa jedná o využitie identifikovaného fiškálneho priestoru postupne v daných rokoch.

TABUĽKA 37 - Predpoklady MF SR pre výpočet indikátora udržateľnosti S2

Východiskový rok (t0)

Štrukturálne primárne saldo

DLH (t0)

Vplyv II. piliera na P a V strane

Výsledná Hodnota S1

Riziko udržateľnosti

R 2020

2020

0,6

45,9

áno

3,6

stredné

R 2022

2022

0,8

44,4

áno

3,5

stredné

Zdroj: MF SR

TABUĽKA 38 - Rozbor indikátora udržateľnosti S2

R 2020

R 2022

S2 Indikátor (% HDP)

3,6

3,5

z toho:

Počiatočná rozpočtová pozícia

0,0

-0,1

86 Celkový vplyv príjmov do II. piliera na hodnotenie udržateľnosti je do roku 2032 mierne negatívny. V dlhodobom horizonte sa prejavuje mierne pozitívne. MF SR považuje tento prístup za správnejší, pretože zmeny kapitalizačných systémov majú vplyv nielen na výdavky aj príjmy dôchodkového systému.

Ministerstvo financií

Slovenskej republiky

64

Výdavky na penzie

2,0

2,3

Zdravotná a dlhodobá starostlivosť

1,3

1,2

Výdavky na vzdelanie a dávky v nezamestnanosti

0,1

Výpadok príjmov kvôli druhému pilieru

0,0

-0,1

Príloha 6 - Výbory pre makroekonomické a daňové prognózy

Program stability je založený na makroekonomických a daňových prognózach do roku 2022 zverejnených vo februári 2019. Makroekonomický scenár ako aj prognózované daňové príjmy podliehajú predbežnej diskusii, schváleniu a kontrole zo strany odbornej verejnosti prostredníctvom výborov, ktorých členmi sú národní experti z verejného a súkromného sektora. Termíny na zverejňovanie prognóz aj princípy činnosti výborov sú zakotvené v zákone o rozpočtovej zodpovednosti.

Po zasadnutí