Obsah

I. PRÁVA DIEŤAŤA ..................................................................................................................................2

A. Medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v oblasti práv dieťaťa.......................................................2

B. Implementácia záväzkov dohovoru v právnom poriadku S R ...................................................................4

II. POSTAVENIE KOMISÁRA PRE DETI .............................................................................................5

A. Pôsobnosť komisára pre deti ....................................................................................................................5

B. Nezávislosť komisára pre deti ..................................................................................................................7

III. ČINNOSŤ KOMISÁRKY PRE DETI ................................................................................................8

A. Pomoc pri ochrane práv dieťaťa na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy .....................................8

1. Právo dieťaťa na rodinu ........................................................................................................................9

2. Právo dieťaťa na život a na zdravotnú starostlivosť ...........................................................................17

3. Právo dieťaťa na vzdelávani e .............................................................................................................33

4. Šikana dieťaťa ....................................................................................................................................46

5. Právo dieťaťa na súkromie a na vlastný názor ...................................................................................50

6. Právo dieťaťa na dôstojnú životnú úroveň .........................................................................................61

7. Posudzovanie podnetu vo veci dodržiavania rozhodnutia súdu a práva dieťaťa ...............................63

B. Posudzovanie dodržiavania práv dieťaťa prostredníctvom monitorovacej činnosti ...............................67

1. Dodržiavanie práv detí v detských domovoch ...................................................................................67

2. Dodržiavanie práv detí v reedukačných centrách ...............................................................................72

3. Dodržiavanie práv detí v domovoch sociálnych služieb ....................................................................79

4. Výstupy z monitorovania dodržiavania práv detí v rómskej osade v Trebišov e ................................88

C. Iná činnosť komisárky ............................................................................................................................91

1.Účasť na legislatívnej činnosti .............................................................................................................91

2.Poradenská činnosť ..............................................................................................................................92

3.Podpora zvyšovania povedomia o právach dieťaťa v spoločnosti .......................................................95

4. Spolupráca so zainteresovanými odborníkmi a ostatnými inštitúciami v oblasti práv dieťať a ...........97

5. Oblasť medzinárodnej spoluprác e .......................................................................................................99

IV. HOSPODÁRENIE A PERSONÁLNE OBSADENIE ÚRADU ....................................................100

A. Hospodárenie úradu s pridelenými rozpočtovými prostriedkami .........................................................100

B. Personálne obsadenie úradu ..................................................................................................................104

C. Návrh opatrení na zabezpečenie výkonu funkcií komisára pre deti .....................................................105

V. Prílohy .................................................................................................................................................108

Príloha č. 1 .................................................................................................................................................108

Príloha č. 2 .................................................................................................................................................115

Príloha č. 3 .................................................................................................................................................116

1

SPRÁVA O ČINNOSTI KOMISÁRKY PRE DETI

ZA ROK 2018

I. PRÁVA DIEŤAŤA

A. Medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v oblasti práv dieťaťa.

V roku 2019 si pripomíname 30. výročie prijatia Dohovoru o právach dieťaťa (1989)

Organizáciou spojených národov (ďalej len „Dohovor“). Idey dohovoru vychádzajú zo zásad

vyhlásených v Charte Spojených národov, ktorá potvrdzuje vieru v základné ľudské práva,

v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti. Rovnako vychádzajú zo Všeobecnej deklarácie

ľudských práv (1948), v ktorej Spojené národy vyhlásili, že detstvo má nárok na osobitnú

starostlivosť a pomoc v presvedčení, že rodina, ako základná jednotka spoločnosti a prirodzené

prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov a najmä detí, musí mať nárok na potrebnú

ochranu a takú pomoc, aby mohla bezo zvyšku plniť svoju úlohu v spoločnosti, uznávajúc, že

v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí

v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Záväzky formulované v Dohovore vychádzajú tiež

z potreby zabezpečiť dieťaťu osobitnú starostlivosť zakotvenú v Ženevskej deklarácii práv

dieťaťa (1924) a z Deklarácie práv dieťaťa (1959) a uznanej vo Všeobecnej deklarácii

ľudských práv, v Medzinárodnom pakte o občianskych, sociálnych a kultúrnych právach

(1966), v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966)

a v štatútoch a v príslušných dokumentoch odborných organizácií zaoberajúcich sa starostlivosťou

o blaho detí. Dohovor má na mysli postulát zakotvený v Deklarácii práv dieťaťa, že dieťa

potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po

ňom.

Pri posudzovaní práv detí je zásadným princípom podľa článku 3 Dohovoru záujem

dieťaťa; tento záujem musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej

sa detí, nech už sa uskutočňuje verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými orgánmi. Toto právo sa

vzťahuje na jednotlivé deti, skupinu detí alebo deti všeobecne¹⁾a vyjadruje jednu zo základných

hodnôt, na ktorých je Dohovor budovaný. V Dohovore nie je určená žiadna hierarchia práv, preto

všetky práva v ňom zakotvené sú v najlepšom záujme dieťaťa a žiadne právo nesmie byť ohrozené

negatívnym výkladom najlepšieho záujmu dieťaťa.

Slovenská republika, ako štát, ktorý ratifikoval Dohovor, sa zaviazala v článku 3 ods. 2

Dohovoru zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho,

pričom musí brať zreteľ na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných

osôb právne za neho zodpovedných a robiť pre to všetky potrebné zákonodarné a správne

opatrenia. Ďalej sa Slovenská republika zaviazala, že zabezpečí, aby inštitúcie, služby a zariadenia

zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými

úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti svojho personálu ako

aj kompetentného dozoru. Dohovor v článku 4 zaväzuje Slovenskú republiku vykonať všetky

potrebné zákonodarné, správne a iné opatrenia na vykonávanie práv uznaných Dohovorom

1) Ďalej v texte budú všetky tieto kategórie označené pojmom „dieťa.“

2

v maximálnom rozsahu svojich prostriedkov a v prípade potreby aj v rámci medzinárodnej

spolupráce. Práva dieťaťa sú ďalej podrobnejšie rozpracované v osobitných dokumentoch²⁾.

Výbor OSN pre práva dieťaťa³(ďalej len „Výbor OSN“) vydal Všeobecný komentár

č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (ďalej len

„Všeobecný komentár 14“),⁴⁾ktorý má ako výkladové stanovisko výboru poskytnúť štátom a

ostatným zainteresovaným na uplatňovaní práv dieťaťa istý návod pre správne pochopenie a

uplatňovanie Dohovoru. Výbor považuje Všeobecný komentár za rámec pre posudzovanie a

určovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom jeho snahou „nie je predpísať, čo je najlepšie pre

dieťa v každej situácii a čase.“

Z pohľadu posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa je každé dieťa jedinečné.

Povinnosť zohľadniť okolnosti každého prípadu je garantovaná komplexnosťou, pružnosťou a

adaptabilitou tohto pojmu. Rozhodujúcimi kritériami, ktoré majú byť použité pri posudzovaní

najlepšieho záujmu dieťaťa, sú najmä osobný kontext, aktuálna situácia a potreba dieťaťa. Výbor

vo Všeobecnom komentári 14 zdôrazňuje, že pri posudzovaní najlepšieho záujmu sa má prihliadať

najmä na okolnosti, ktoré súvisia s individuálnymi charakteristikami dieťaťa. Ide najmä o

charakteristiky ako vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, príslušnosť k menšinovej skupine,

telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, ako aj sociálny kontext, v ktorom dieťa žije. Do

úvahy by mali byť brané okolnosti ako prítomnosť, či absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s

biologickou alebo náhradnou rodinou, prostredie, v ktorom dieťa žije³⁾. Najlepší záujem dieťaťa

je komplexným, pružným a flexibilným pojmom. Jeho obsah sa má určiť podľa okolností prípadu,

v ktorom sa dieťa nachádza alebo ktoré sa dieťaťa dotýkajú, prípadne dieťa ovplyvňujú. Preto aj

prijatie konkrétnych rozhodnutí alebo opatrení vždy závisí od posúdenia celkovej situácie

dotknutého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa má byť riadne integrovaný a konzistentne

uplatňovaný, nielen vo všetkých vykonávacích opatreniach a súdnych konaniach, ktoré priamo

alebo nepriamo ovplyvňujú dieťa, ale tento princíp má byť implementovaný do rozhodovacej

činnosti zákonodarných orgánov, samosprávnych orgánov a ďalších subjektov v týchto oblastiach.

Sem patrí aj opis, akým spôsobom sa najlepšie záujmy dieťaťa skúmajú a hodnotia a aká váha sa

im pripisuje pri rozhodovaní podľa konkrétnej situácie dieťaťa. Všetky súdne a správne

rozhodnutia, týkajúce sa dieťaťa, majú byť vydávané s tým, že najlepší záujem dieťaťa je

prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní v danej veci. Výraz „prvoradé hľadisko“ znamená, že

najlepší záujem dieťaťa sa nesmie posudzovať na rovnakej úrovni s inými hľadiskami.

Opodstatnenosť tejto silnej pozície je daná špecifickou situáciou, v ktorej sa dieťa nachádza alebo

ktorá sa ho primárne týka. U dieťaťa je to často závislosť na dospelej osobe, napr. rodičovi, ďalej

nemožnosť vyjadriť sa a podobne. I napriek článku 12 Dohovoru majú deti menej možností

vyjadriť svoje názory a dôrazne sa zastať svojich záujmov. Preto tí, ktorí o nich rozhodujú, musia

2) Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch - publikovaný ako

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 256/2009 Z. z.

Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii - publikovaný

ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 424/2004 Z. z.

Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (OPCP) - publikovaný ako Oznámenie

Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 91/2014 Z. z.

3 ) Výbor OSN sa skladá z desiatich odborníkov vysokého morálneho charakteru a uznávaných schopností v oblasti,

ktorá je predmetom Dohovoru. Členov výboru volia štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, z radov ich

štátnych príslušníkov a vykonávajú túto funkciu ako súkromné osoby, pričom sa berie ohľad na spravodlivé

zemepisné rozdelenie a na zastúpenie hlavných právnych systémov.

4) Všeobecný komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho

alebo jej najlepšieho záujmu (General comment No. 14 - 2013 on the right of the child to have his or her best

interests taken as a primary consideration).

3

tieto záujmy a názory explicitne poznať. Ak sa záujmy dieťaťa nezdôrazňujú, často sa stáva, že sa

prehliadnu alebo sa na ne pozabudne. Aj potencionálne konflikty medzi najlepším záujmom

dieťaťa a individuálnymi právami iných osôb treba riešiť individuálne, prípad od prípadu,

zvažovať záujmy strán a snažiť sa ich zosúladiť, pričom najlepší záujem dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom, ktoré má prioritu a nie je len jedným zo záujmov strán konfliktu.³⁾

Flexibilita koncepcie najlepšieho záujmu dieťaťa umožňuje rôznorodo reagovať na situáciu, v

ktorej sa dieťaťa nachádza, alebo ktorá ho ovplyvňuje. To dáva priestor aj na negatívny výklad

tohto pojmu, dokonca jeho zneužívanie, napr. zo strany rodičov alebo iných osôb, ktoré sa buď o

dieťa starajú, alebo sú mu blízke. Tieto osoby niekedy v snahe chrániť svoje vlastné záujmy,

prípadne ublížiť napr. druhému rodičovi, cielene zneužívajú tento princíp a dovolávajú sa

rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa v administratívnych konaniach a súdnych konaniach.

Avšak dôležitý je aj prístup odborných pracovníkov, aby sa hľadisko najlepšieho záujmu dieťaťa

uplatňovalo komplexne vo všetkých záležitostiach, vrátane vyhrotených konfliktov, napr. v

rodinnoprávnych veciach.

Jednotlivé práva dieťaťa a povinnosti Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z Dohovoru

sú obsiahnuté v prílohe č.1.

B. Implementácia záväzkov dohovoru v právnom poriadku SR

V zmysle článku 154c Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) je Dohovor

súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje

väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Pripomíname, že v zmysle konštantnej judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky k článku 154c Ústavy predstavujú Dohovor a judikatúra naň

sa vzťahujúca pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice na výklad

a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy,

a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť.

Pokiaľ ide o právny poriadok Slovenskej republiky, viaceré záväzky Dohovoru sú

obsiahnuté v Ústave a zároveň sú jednotlivé záväzky v celom rozsahu implementované

v osobitných zákonoch. Pojem najlepšieho záujmu dieťaťa a všetky ustanovenia Dohovoru sú v

slovenskej vnútroštátnej právnej úprave plne rešpektované. Z Dohovoru, ktorý zaväzuje Slovenskú

republiku, vyplýva pozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia, prostredníctvom ktorých sa každému

dieťaťu zabezpečí možnosť uplatniť svoje práva zaručené týmto Dohovorom (II. ÚS 47/97).

Zoznam týchto právnych predpisov je uvedený v prílohe č. 2.

4

II. POSTAVENIE KOMISÁRA PRE DETI

A. Pôsobnosť komisára pre deti

Postavenie a pôsobnosť, povinnosti a oprávnenia komisára pre deti sú vymedzené

v zákone č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným

postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o komisárovi pre deti“). Ustanovenie § 2 zákona o komisárovi pre deti vymedzuje

základnú úlohu komisára pre deti, ktorou je podieľanie sa na ochrane práv detí podporou a

presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská

republika viazaná. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o komisárovi pre deti vymedzuje osobný rozsah

pôsobnosti komisára pre deti na orgány verejnej správy, ktorými sú na účely tohto zákona orgány

štátnej správy, orgány územnej samosprávy a ďalej na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré

podľa osobitného predpisu zasahujú do práv a povinností v oblasti verejnej správy a na právnické

osoby a fyzické osoby – podnikateľov. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o komisárovi pre deti

negatívne vymedzuje, na ktoré orgány sa pôsobnosť komisára pre deti nevzťahuje. Ide o výkon

právomocí Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), prezidenta Slovenskej

republiky, vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), Ústavného súdu Slovenskej republiky,

prokuratúry, súdu, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv,

komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, spravodajských služieb a výkon rozhodovacích

právomocí policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní; to neplatí, ak ide o právomoci,

ktoré tieto orgány vykonávajú ako orgány verejnej správy.

Povinnosti komisára pre deti vymedzuje ustanovenie § 4 ods. 1 a ods. 4 zákona

o komisárovi pre deti, pričom komisár pre deti

a) posudzuje na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy dodržiavanie práv dieťaťa,

b) monitoruje dodržiavanie práv dieťaťa najmä vykonávaním nezávislého zisťovania plnenia

záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika

viazaná, a uskutočňovaním výskumov a prieskumov na sledovanie stavu a vývoja v oblasti

práv detí,

c) presadzuje záujmy detí v spoločnosti, spolupracuje s deťmi priamo alebo prostredníctvom

organizácií pôsobiacich v oblasti práv detí, konzultuje s deťmi veci, ktoré sa ich týkajú,

skúma názory detí a podporuje ich záujem o verejné otázky,

d) podporuje zvyšovanie povedomia o právach dieťaťa v spoločnosti,

e) spolupracuje so zahraničnými subjektmi a medzinárodnými subjektmi, ktoré sa podieľajú

na výkone práv dieťaťa alebo ochrane práv dieťaťa.

Ďalšie povinnosti komisára pre deti sú ustanovené v § 5 ods. 1 zákona o komisárovi pre

deti, a to povinnosť predkladať národnej rade každoročne do konca marca správu o činnosti za

predchádzajúci kalendárny rok. Súčasťou tejto správy sú najmä poznatky z činností podľa § 4 ods.

1 písm. a) a b) a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.

Podľa § 4 ods. 3 ak je dieťa vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods.

2 písm. b) Trestného poriadku (ďalej len „kolúzna väzba“), výkon oprávnenia hovoriť aj bez

prítomnosti tretích osôb s dieťaťom, ktoré je umiestnené v mieste, kde sa vykonáva väzba, trest

odňatia slobody, ochranné liečenie alebo ochranná výchova, alebo v mieste, kde sa vykonáva

ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie alebo predbežné opatrenie podľa osobitného predpisu,

je komisár pre deti povinný oznámiť príslušnému prokurátorovi najneskôr do siedmich dní.

5

Podľa § 7 ods. 4 zákona o komisárovi pre deti môže komisár pre deti poveriť riaditeľa

Úradu komisára pre deti (ďalej len „úrad“) alebo zamestnanca úradu plnením úloh podľa § 4 ods.

2 písm. a) prvého bodu a druhého bodu a písm. b) okrem výkonu oprávnenia podľa § 4 ods. 2

písm. b) v mieste, kde sa vykonáva kolúzna väzba.

Oprávnenia komisára pre deti sú upravené v § 4 ods. 2 a 4 nasledovne:

komisár pre deti je oprávnený

a) požadovať

1. informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv dieťaťa a na účely monitorovania

dodržiavania práv dieťaťa,

2. kópie spisovej dokumentácie na účely posúdenia dodržiavania práv dieťaťa vrátane kópií

dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových

záznamov,

3. od orgánov verejnej správy výkon ich oprávnení,

4. stanovisko k výsledku posúdenia podľa odseku 1 písm. a) a stanovisko k výsledku

monitorovacej činnosti podľa odseku 1 písm. b) a prijatie opatrení, ak výsledkom posúdenia

alebo monitorovacej činnosti je zistenie, že bolo porušené právo dieťaťa alebo ohrozené

právo dieťaťa,

b) hovoriť aj bez prítomnosti tretích osôb s dieťaťom, ktoré je umiestnené v mieste, kde sa

vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie alebo ochranná výchova, alebo v

mieste, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie alebo neodkladné opatrenie

podľa osobitného predpisu,

c) predkladať oznámenia v mene dieťaťa alebo detí podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je

Slovenská republika viazaná,

d) podávať vyjadrenia v prípadoch, ktoré posudzoval podľa odseku 1 písm. a),

e) vydávať stanoviská vo veciach dodržiavania práv dieťaťa,

f) navrhovať prostriedky nápravy podľa výsledkov posúdenia podľa odseku 1 písm. a) alebo

podľa výsledkov monitorovacej činnosti podľa odseku 1 písm. b),

g) zúčastniť sa konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi.

Ak je dieťa vo väzbe, komisár pre deti je oprávnený hovoriť s dieťaťom po dohode s

obhajcom dieťaťa.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o komisárovi pre deti úlohy spojené s odborným, organizačným a

materiálno-technickým zabezpečením činnosti komisára pre deti plní úrad.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o komisárovi pre deti má každý právo obrátiť sa na

komisára pre deti vo veci porušovania práv dieťaťa alebo ohrozovania práv dieťaťa. Podľa

ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o komisárovi pre deti má dieťa právo obrátiť sa na komisára pre

deti priamo alebo aj prostredníctvom inej osoby aj bez vedomia rodičov, poručníka, opatrovníka

alebo inej osoby, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

6

B. Nezávislosť komisára pre deti

Podľa § 2 ods. 2 zákona o komisárovi pre deti komisár pre deti predstavuje nezávislý

orgán, ktorý svoju pôsobnosť vykonáva oddelene od iných orgánov.

Nezávislosť komisára pre deti znamená, že žiadny orgán verejnej moci nemá nijaké

oprávnenie vydávať príkazy, ktoré by mohli formovať rozhodnutie komisára pre deti, či

uplatní svoju právomoc alebo o spôsobe, akým ju uplatní. Nezávislosť má zásadný význam pre

existenciu inštitútu komisára pre deti. Zárukou nezávislosti komisára pre deti je nezlučiteľnosť

funkcie komisára pre deti s inými ústavnými funkciami. Komisár pre deti nemôže popri výkone

funkcie komisára pre deti vykonávať funkciu v inom orgáne verejnej moci alebo inú platenú

funkciu, byť členom politickej strany alebo politického hnutia, podnikať ani vykonávať inú

zárobkovú činnosť okrem správy vlastného majetku, správy majetku dieťaťa, správy majetku

osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo správy majetku osoby, ktorá

bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, a vedeckej, pedagogickej, literárnej, a umeleckej

činnosti. Ak by aj po úspešnej voľbe vykonával vyššie uvedené funkcie, alebo činnosti, je povinný

do 30 dní odo dňa začatia výkonu funkcie takúto činnosť, resp. funkciu ukončiť alebo vykonať

zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.

V rámci Správy o priebehu a výsledkoch prerokovania Konsolidovanej tretej, štvrtej

a piatej periodickej správy Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa

pred Výborom OSN pre práva dieťaťa a návrh gescie k Záverečným odporúčaniam Výboru OSN

pre práva dieťaťa Výbor v ustanovení č. 12 ods. a) a b) v súvislosti s vytvorením samostatného

inštitútu komisára pre deti, uviedol i záväzok pre štát prostredníctvom ministerstva financií: „V

zmysle svojho všeobecného komentára č. 2 (2002) o úlohe nezávislých inštitúcií pre

zachovávanie ľudských práv, Výbor odporúča, aby zmluvný štát zabezpečil nezávislosť

inštitútu komisára pre deti, v zmysle procesu jeho zvolenia, financovania, mandátu a imunity

s cieľom garantovať plný súlad s Parížskymi zásadami a aby zabezpečil adekvátne

a dlhodobé financovanie pre inštitút komisára pre deti a zriadil systém monitorovania

implementácie opatrení navrhnutých komisárom.".

7

III. ČINNOSŤ KOMISÁRKY PRE DETI

A. Pomoc pri ochrane práv dieťaťa na základe podnetu alebo z vlastnej

iniciatívy

Na rozdiel od ostatných orgánov, ktoré sa ochranou práv zaoberajú, komisárka pre deti

(ďalej len „komisárka“) sa zaoberá výlučne právami detí a presadzuje zákonným spôsobom ich

ochranu v súlade so všeobecným princípom najlepšieho záujmu dieťaťa.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o komisárovi pre deti sa na komisárku môže obrátiť každý, kto má

vedomosť o porušovaní práv detí alebo o ich ohrození. Zároveň v zmysle § 2 ods. 4 má dieťa

právo obrátiť sa na komisárku samo alebo prostredníctvom inej osoby aj bez vedomia svojich

rodičov, poručníka, opatrovníka alebo inej osoby, ktorej bolo zverené do starostlivosti.

Pri styku s komisárkou môže každý používať svoj materinský jazyk a komunikovať vo

forme pre neho prístupnej. Podnet komisárke možno podať písomne, ústne do zápisnice, telefaxom

alebo elektronickými prostriedkami, prípadne prostredníctvom webového portálu komisára pre

deti www.komisarpredeti.sk , e-mailom info@komisarpredeti.sk . Taktiež je možné využiť

Slovenskú poštu, a. s., ktorá doručí akékoľvek podanie označené „Pre komisárku pre deti“, bez

toho, aby takéto podanie bolo opatrené poštovou známkou, alebo aby bolo v obálke. Zároveň úrad

zriadil non-stop linku 0950 439 342, na ktorú sa môžu osoby, ktoré potrebujú pomoc, obrátiť.

V roku 2018 evidoval úrad 1566 podnetov, čo je oproti roku 2017 nárast o 479

evidovaných podnetov a oproti roku 2016 predstavuje nárast o 632 evidovaných podnetov.

Z toho komisárka a zamestnanci úradu prešetrovali 844 podnetov, teda o 327 viac ako v roku

2017, kedy to bolo 517 prešetrovaných prípadov a oproti roku 2016 (328 podnetov) narástol počet

prešetrovaných podnetov o 516. Nových podnetov bolo v hodnotenom roku 534, čo je oproti

roku 2017 nárast o 176 podnetov a oproti roku 2016 narástol tento počet o 206 prípadov. Pritom

z predchádzajúceho roku sa v roku 2018 prešetrovalo ešte aj 310 podnetov, ktoré nebolo možné

najmä z dôvodov prebiehajúcich konaní pred súdmi, orgánmi štátnej správy, či inými inštitúciami

uzatvoriť v roku 2017.

2016 934

2017 1087

2018 1566

328

504

844

328

358

534

606

583

722

606

146

310

325

451

258

271

8

Rapídny nárast podaných podnetov dokumentuje dôveru ľudí v pomoc komisárky

a úradu vo veciach ochrany práv dieťaťa, v ktorých inštitúcie, do ktorých pôsobnosti patrí

veci podľa zákona riešiť, zlyhávajú. O dôvere v činnosť komisárky nasvedčujú aj viaceré

listy a správy SMS, v ktorých deti ďakujú komisárke za poskytnutú pomoc.

Berúc do úvahy množstvo riešených podnetov, nie je možné v predkladanej správe uvádzať

všetky prešetrované prípady. Pre ilustráciu o type porušovaných práv dieťaťa však uvádzame

niekoľko príkladov posudzovaných podnetov a tiež niekoľko prípadov riešených z iniciatívy

komisárky. S úmyslom ochrániť súkromie dotknutých detí a ďalších zúčastnených osôb

a zároveň s cieľom zachovať zákonom chránené osobné údaje detí a zúčastnených osôb sú

jednotlivé osoby v ilustratívnych príkladoch prísne anonymizované; neuvádzame mená a

ani miesto, kde k porušeniu práv detí došlo. Zdôrazňujeme, že akákoľvek podobnosť alebo

snaha o identifikáciu osôb s prezentovanými prípadmi nie je namieste.

Jednotlivé prezentované prípady sme rozčlenili do vecných skupín práv dieťaťa

uvádzaných v Dohovore.

1. Právo dieťaťa na rodinu

Komisárka od začiatku svojej činnosti prešetrovala viaceré podnety, ktoré sú spojené

s ochranou práva dieťaťa na rodinu. Dohovor v čl. 9 ukladá štátom, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, povinnosť zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich

vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v

príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť

nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie

dieťaťa rodičmi pobytu dieťaťa. V akomkoľvek konaní o týchto právach je štát povinný poskytnúť

všetkým dotknutým stranám možnosť zúčastniť sa na konaní a oznámiť svoje stanoviská; to sa

týka aj dieťaťa, ak je to vzhľadom na jeho rozumové schopnosti možné. Štát je ďalej povinný

zabezpečiť právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo dvoch rodičov udržiavať pravidelné

osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Tieto práva sú

implementované najmä v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), v zákone č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok, v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a v zákone

9

č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávne ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane

detí“).

Podnety, ktoré boli v hodnotenom období komisárke podané, v značnej miere smerujú

k ochrane práva dieťaťa na rodinu a komisárka spolu so zamestnancami úradu venujú ochrane

tohto práva významnú pozornosť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pri presadzovaní práva

dieťaťa na oboch rodičov, resp. aj na širšiu rodinu komisárka nezohľadňuje záujem žiadneho

z rodičov, alebo iných členov rodiny (napr. starých rodičov); jediným a prvoradým hľadiskom

pri presadzovaní práva dieťaťa na rodinu je najlepší záujem dieťaťa, a to bez ohľadu na

to, čo je a čo nie je v záujme ktoréhokoľvek z jeho rodičov.

Podnet 1

Právo dieťaťa na oboch rodičov

Komisárke bol začiatkom januára 2018 doručený podnet od otca dieťaťa s požiadavkou

ochrany najlepšieho záujmu 8-ročného dieťaťa v súvislosti s právom dieťaťa na oboch rodičov.

Vzhľadom na konfliktnosť vzťahov s bývalou partnerkou sa otec nevedel dohodnúť na modifikácií

výkonu rodičovských práv a povinností. Domáhal sa striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by

bola podľa tvrdenia otca v najlepšom záujme dieťaťa a mal záujem sa podieľať na starostlivosti

o svoje dieťa vo väčšom rozsahu.

Komisárka požiadala príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

(ďalej len „orgán sociálnoprávnej ochrany detí“) o súčinnosť, a to o zaslanie dokumentácie, o

vykonanie prešetrenia v domácnosti rodičov a o zaslanie správy z prešetrenia rodinných pomerov

rodičov. Zo spisovej dokumentácie a správy z prešetrenia bolo zrejmé, že príslušný orgán

sociálnoprávnej ochrany detí už v minulosti vykonával vo veci úkony, predovšetkým poskytol

poradenstvo pri podaní návrhov na súde.

Právna úprava

Čl. 3 Dohovoru

Pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi, alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.

Garantuje dieťaťu právo na posúdenie a rešpektovanie jeho najlepších záujmov pri akýchkoľvek postupoch,

opatreniach, rozhodnutiach, uplatňovaných vo všetkých legislatívnych, administratívnych, súdnych konaniach

a rozhodnutiach, ako aj vo všetkých politikách, vnútroštátnych právnych predpisoch, programoch, projektoch,

relevantných pre deti a s dopadom na deti.

Čl. 2 zákona o rodine

Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne cháni.

Čl. 5 zákona o rodine

Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri

určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie

dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,

telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo zdravotným

postihnutím dieťaťa ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi

do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následne

pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah

do rodičovských práv a povinností.

10

Po preštudovaní zaslanej dokumentácie dospela komisárka k záveru, že navrhovaná

forma úpravy výkonu rodičovských práv nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Vzájomná

nevraživosť medzi rodičmi neumožňovala dospieť k inému záveru. Z dôvodu zvýšenia ochrany

práv dieťaťa a zabezpečenia ochrany jeho najlepšieho záujmu komisárka požiadala príslušný

konajúci súd o pribratie komisárky do súdneho konania vo veci úpravy výkonu práv a povinností

rodičov k dieťaťu.

Počas dokazovania skutočností, ktoré tvorili obsah spisu, ako aj tvrdení na samotnom

pojednávaní chránila komisárka najlepší záujem dieťaťa. Od podania návrhu až po konečné

rozhodnutie sa uskutočnili tri pojednávania, na ktorých poverený zamestnanec úradu predniesol

stanovisko komisárky, ktoré vyústili k schváleniu rodičovskej dohody, ku ktorej sa komisárka

a zamestnanec úradu snažili cestou právneho a sociálneho poradenstva po celý čas dospieť (aj

v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí). Dosiahnutá rodičovská dohoda, schválená

súdom, reflektovala najlepší záujem dieťaťa, a to tak, že dieťa ostalo v osobnej starostlivosti

matky a otcovi sa rozšíril styk s dieťaťom na maximálnu možnú mieru.

Závery

• Aktivity komisárky a zamestnanca úradu boli úspešné; rodičia aj pod vplyvom aktivít

komisárky napokon uprednostnili záujem dieťaťa pred ich vlastnými záujmami a

prostredníctvom dohody si upravili výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu,

a to takým spôsobom, ktorý odráža jeho najlepší záujem, ktorý by mal prispieť k riadnemu

telesnému, duševnému a morálnemu vývinu dieťaťa. Dohodou sa rodičia rozhodli vyriešiť

všetky otázky spoločnej výchovy dieťaťa do budúcnosti tak, aby boli čo najviac v prospech

dieťaťa, aby sa rozdielne bývanie rodičov v čo možno najmenšej miere odrazilo na jeho zdraví,

duševnej pohode, morálnom a sociálnom rozvoji.

• Prípad bude komisárka naďalej v pravidelných intervaloch monitorovať.

Podnet 2

Právo dieťaťa na udržiavanie styku s druhým rodičom

Matka dieťaťa sa na komisárku obrátila v januári 2018 s požiadavkou na ochranu práva

dieťaťa udržiavať osobné vzťahy aj s druhým rodičom t. j. otcom dieťaťa.

Otec podal na príslušný súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv, na základe

ktorého žiadal zveriť dieťa matke s tým, že aj on bude oprávnený sa s ním stretávať v pravidelných

intervaloch. Výkon jeho rodičovských práv bol v minulosti (v roku 2017) obmedzený

neodkladným opatrením, ktorým mu bola uložená povinnosť neprichádzať do styku s matkou a

ani s dieťaťom. Obaja rodičia mali záujem vyriešiť situáciu formou mediácie, ale pretože ju nebolo

možné uskutočniť (vzhľadom na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o neodkladnom

opatrení), obrátila sa matka na komisárku s prosbou o poskytnutie pomoci.

Právna úprava

Čl. 9 ods. 3 Dohovoru

Štát musí rešpektovať právo dieťaťa, oddeleného od jedného alebo obidvoch rodičov, udržiavať osobné vzťahy

a pravidelný styk s obidvoma z nich, okrem prípadu, keby to bolo v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa.

11

§ 36 ods. 1, § 24 ods. 4 zákona o rodine zákona o rodine

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv

a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,

ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. § 25 ods. 1 až 2 zákona o rodine.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo schválení dohody rodičov rešpektuje právo

maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa,

najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča

dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie

pravidelného, rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Komisárka požiadala príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí o súčinnosť, a to

o zaslanie dokumentácie, o vykonanie prešetrenia v domácnosti rodičov a o zaslanie správy z

prešetrenia rodinných pomerov rodičov. Po preštudovaní zaslanej dokumentácie požiadala

príslušný konajúci súd o pribratie komisárky do súdneho konania vo veci úpravy výkonu práv

a povinností rodičov k dieťaťu. V rámci súdneho konania poukázala na nevyhnutnosť

urýchlenej revitalizácie práva dieťaťa na udržiavanie styku s druhým rodičom. Dieťaťu bolo

predchádzajúcim rozhodnutím súdu toto právo odopreté.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k rovnakému záveru. Vydal rozsudok, ktorým

obnovil právo dieťaťa na styk s druhým rodičom v pravidelných intervaloch.

Závery

• Komisárka zastáva názor, že v najlepšom záujme dieťaťa po zániku manželstva, resp.

partnerského vzťahu, je stretávať sa s rodičmi a len vo výnimočných prípadoch

prichádza do úvahy obmedzenie, príp. zákaz styku rodiča s dieťaťom.

• Na druhej strane je v záujme dieťaťa styk s rodičom upraviť tak, aby bolo zachované

stabilné výchovné prostredie dieťaťa a aby dieťa nebolo v dôsledku úpravy styku

obmedzené na iných právach či povinnostiach.

Prípad bude komisárka naďalej monitorovať.

Podnet 3

Právo dieťaťa na oboch rodičov - najlepší záujem dieťaťa

Zákonný zástupca dieťa sa spolu s dieťaťom obrátil na komisárku s požiadavkou

poskytnutia pomoci pri ochrane dodržiavania práva dieťaťa, pretože dieťa nebolo v konaní

o výkon rodičovských práv vypočuté. Preto ani vôľa dieťaťa nemohla byť rešpektovaná, a to

aj napriek tomu, že je schopné utvárať si vlastné názory. Komisárka vyhovela želaniu dieťaťa

a vypočula ho. Následne dieťa trikrát počas siedmich mesiacov svoje vyjadrenie ústne doplnilo.

Komisárka zistila, že pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností, príslušný súd

vedie konanie v danej veci už od roku 2013. Požiadala preto príslušný orgán sociálnoprávnej

ochrany detí o súčinnosť, a to o zaslanie dokumentácie, o vykonanie prešetrenia rodinných

pomerov rodičov a o zaslanie správy z prešetrenia rodinných pomerov rodičov. Po preštudovaní

zaslanej dokumentácie požiadala príslušný konajúci súd o pribratie komisárky do súdneho

konania vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu.

Počas

súdneho konania komisárka

upozornila na skutočnosť, že rodičia

neuprednostňujú záujem o dieťaťa, ale svoj vlastný; svojim vzájomným osočovaním

12

a zmätočným podávaním rôznych návrhov zbytočne predlžovali súdne konanie (niekoľko

návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, niekoľko podaní na zaujatosť súdu a znalca). Pretože

dieťa nebolo v konaní vypočuté, (ustanovený kolízny opatrovník s ním rozhovor neuskutočnil

s odôvodnením, že by to nebolo v jeho záujme, lebo už bolo vypočúvané znalcom), komisárka

prezentovala vôľu dieťaťa v samotnom súdnom konaní, vychádzajúc z viacerých stretnutí

s dieťaťom, na ktorých sa dieťa jednoznačne vyjadrilo. Príslušný konajúci súd zobral túto

skutočnosť na vedomie a rešpektoval takouto formou vyjadrenú vôľu dieťaťa, vo veci

rozhodol a rozšíril styk otca s dieťaťom.

Právna úprava

Čl. 12. ods. 1 a 2 Dohovoru

Štát musí zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné si utvárať vlastné názory, právo ich vyjadrovať slobodne vo všetkých

záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pripisujúc názorom dieťaťa náležitú váhu podľa jeho veku a zrelosti. Na tento účel

musí byť dieťaťu predovšetkým poskytnutá možnosť byť vypočuté v akomkoľvek súdnom alebo administratívnom

konaní, ktoré sa ho týka buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, resp. príslušnej osoby, spôsobom zlučiteľným

s procesnými pravidlami vnútroštátneho práva.

K tomuto záväzku poskytuje podrobnejšie stanovisko Výbor OSN.⁵⁾

§ 38 Civilného mimosporového priadku

Pokiaľ sa týka právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom alebo správnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach,

týkajúcich sa jeho samotného, tak toto právo dieťaťa korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor dieťaťa

podľa.

Závery a návrhy prostriedkov nápravy

•

Komisárka poukazuje na nevyhnutnosť rešpektovať vôľu dieťaťa.

Poukazuje na nevyhnutnosť rešpektovania práva dieťaťa byť vypočuté v akomkoľvek

súdnom, alebo správnom konaní, a to spôsobom a v prostredí, ktoré by malo byť

podnecujúce a nápomocné k tomu, aby vyjadrilo svoju skutočnú vôľu.

Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom alebo správnom konaní, v ktorom sa rozhoduje

o veciach, týkajúcich sa jeho samotného, by si mali štátne orgány osvojiť ako generálne

pravidlo rozhodovania o deťoch.

•

5 ) Stanovisko Výboru OSN- Všeobecný komentár 12

Vzhľadom na formuláciu článku 12 ods. 1 Dohovoru, právo dieťaťa ktoré je schopné formulovať svoje vlastné

názory, nemožno interpretovať ako obmedzenie, že dieťa nie je schopné vytvoriť si vlastný názor na určité veci,

ale naopak, dieťa je schopné vytvárať si vlastné názory od útleho veku, aj keď ešte možno nie je schopné ich

verbálne vyjadriť a preto by sa mali rešpektovať aj neverbálne prejavy dieťaťa, vrátane reči tela, mimiky, kresieb,

ktoré vyjadrujú aj preferencie alebo odmietanie dieťaťa Nestanovenie presnej vekovej hranice na uplatnenie práva

dieťaťa na vyjadrenie svojho názoru nemôže znižovať hodnotu názorov dieťaťa, nakoľko úroveň chápania dieťaťa

nie je vždy priamo úmerná veku dieťaťa. Popri schopnosti formulovať názory je pre dieťa principiálne, aby mohlo

svoje názory prezentovať slobodne, bez nátlaku alebo manipulácie zo strany iných osôb. V tomto kontexte je

potrebné zdôrazniť nielen vhodnosť podmienok, vrátane vhodného prostredia pre vyjadrenie názorov dieťaťa, ale

najmä pravdivé oboznámenie dieťaťa o podmienkach, spôsobe, možných rozhodnutiach, ktoré súvisia

s prejavením jeho názoru. Po tom, čo sa dieťa rozhodlo, že chce byť vypočuté, musí sa rozhodnúť, či chce, aby

bolo príslušnými súdnymi alebo správnymi orgánmi vypočuté priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo

príslušného orgánu. Výbor OSN odporúča, aby vždy, keď je to možné, dostalo dieťa možnosť byť vypočuté v

akomkoľvek konaní priamo.

Ak si dieťa uplatní právo na vypočutie priamo, ak prístup a prostredie, v ktorom bude dieťa vypočuté by malo byť

podnecujúce a nápomocné k tomu, že dieťa chce priamo informovať o skutočnostiach, často veľmi citlivých, až

intímnych. Dieťa preto nie je možné efektívne vypočuť v prostredí, ktoré je zastrašujúce, necitlivé, nepriateľské,

prípadne nevhodné jeho veku.

13

•

Komisárka poukazovala na osobných rokovaniach s Ministerstvom práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo sociálnych vecí“) ako aj s

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

spravodlivosti“), že uvedené právo sa nerešpektuje.

Deti často vyjadrujú svoju vôľu v nevhodných podmienkach – kanceláriách úradov práce

sociálnych vecí a rodiny, pojednávacích miestnosti na súdoch. Komisárka požiadala

ministra spravodlivosti o vytvorenie osobitných miestností, ktoré by netraumatizovali

dieťa pri realizácií jeho práva.

Napriek ubezpečeniam do dnešného dňa osobitné miestnosti nie sú celoplošne vytvorené.

Podnet 4

Rešpektovanie vôle dieťaťa žiť s iným rodičom

Na úrad sa dostavilo dieťa s požiadavkou, aby mu bola poskytnutá pomoc pri ochrane

dodržiavania jeho práv, keďže jeho vôľa žiť s iným rodičom nebola rešpektovaná.

Na základe požiadavky dieťaťa vykonala komisárka rozhovor priamo s dieťaťom. Po

oboznámení sa so skutkovou podstatou prípadu, komisárka zistila, že tento prípad v minulosti

riešilo aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „centrum pre

medzinárodnoprávnu ochranu“). Komisárka preto požiadala centrum pre medzinárodnoprávnu

ochranu a príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí o súčinnosť, a to o zaslanie dokumentácie,

vykonanie šetrenia v domácnosti matky dieťaťa a o zaslanie správy zo šetrenia rodinných pomerov

matky.

Komisárka sa po preštudovaní zaslanej dokumentácie skontaktovala s otcom dieťaťa,

ktorý je cudzí štátny príslušník v štáte mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho

priestoru. Na základe vyjadrení 15-ročného dieťaťa podal otec dieťaťa návrh na príslušný súd na

zmenu zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti; od tohto momentu matka zakázala

dieťaťu akýkoľvek kontakt s otcom. Komisárka po podaní návrhu na zmenu zverenia dieťaťa

podala návrh o pribratie komisárky do o súdneho konania.

Následne stará matka dieťaťa (zo strany matky) osobne informovala komisárku o tom, že

dieťa je veľmi smutné, pretože matka mu zakázala kontakt s otcom. Ďalej informovala o tom, že

dieťa sa cez internet nakontaktovalo na prevádzačov, ktorí mu prisľúbili, že za jeho obličku

ho odovzdajú otcovi. Na základe týchto informácií komisárka oslovila príslušný úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad sociálnych vecí“), aby prostredníctvom neodkladného

opatrenia umiestnil dieťa do centra pre deti a rodiny z dôvodu ochrany jeho života a zdravia.

Príslušný úrad sociálnych vecí informoval matku o závažnosti situácie. Matka dieťaťa

však ubezpečila zamestnankyne úradu sociálnych vecí, že dieťaťu nehrozí žiadne nebezpečenstvo,

a tak úrad sociálnych vecí od neodkladného opatrenia upustil. Komisárka na základe informácií

získaných od príslušného úradu sociálnych vecí oslovila Národnú jednotku boja proti nelegálnej

migrácii, aby možný úmysel dieťaťa emigrovať preverili.

Úrad po celý čas sledoval najlepší záujem dieťaťa a pred príslušným súdom vyjadril názor,

že z hľadiska uplatnenia princípu najlepšieho záujmu dieťaťa by malo byť dieťa, na základe

jeho veku, jednoznačného vyjadrenia vôle žiť s otcom a jeho názorovej vyspelosti, zverené

14

do starostlivosti otca. Príslušný súd vo veci nariadil výsluch dieťaťa a vydal rozsudok,

v ktorom zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, ale rozšíril stretávanie sa dieťaťa s otcom.

Po skončení súdneho konania osobne informovala komisárku stará matka dieťaťa o tom,

že dochádza k sebapoškodzovaniu dieťaťa a k suicidálnym pokusom a vzťah s matkou sa

nezlepšil. Je dôvodné podozrenie, že matka má úmysel opustiť Slovenskú republiku aj s ďalším

partnerom a novonarodeným dieťaťom.

Zohľadňujúc závažné informácie o sebapoškodzovaní a o suicidálnych pokusoch dieťaťa

komisárka bezodkladne požiadala príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí o súčinnosť, a to

aby ihneď kontaktovali matku dieťaťa a prijali opatrenie, aby s ním bezpodmienečne ihneď

navštívila pedopsychiatrickú ambulanciu.

V súčasnosti je dieťa pod dohľadom pedopsychiatra.

Právna úprava

Čl. 2 ods. 1 Dohovoru

Štát sa zaväzuje rešpektovať a zabezpečiť práva ustanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu nachádzajúcemu sa

pod ich jurisdikciou bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického

alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej

nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov alebo zákonných zástupcov.

Čl. 3 ods. 1 až 3 Dohovoru

Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej

verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je

nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo

iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

Čl. 4 Dohovoru

Štát sa zaväzuje rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch a v

súlade

s miestnou obyčajou, členov širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne

zodpovedných za dieťa, ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv podľa

Dohovoru v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

Čl. 9 ods. 1 a 3 Dohovoru

V akomkoľvek konaní sa poskytuje všetkým dotknutým stranám možnosť zúčastniť sa na konaní a oznámiť svoje

stanoviská. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch

rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Čl. 10 ods. 2 a čl. 11 ods. 1 Dohovoru

Dieťa, ktorého rodičia sa zdržiavajú v rôznych štátoch, má až na výnimočné okolnosti právo udržiavať pravidelné

osobné kontakty a priame styky s oboma rodičmi. Za tým účelom a v súlade so svojím záväzkom podľa čl. 9 ods. 2

štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa a jeho rodičov opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj

svoju vlastnú, a vstúpiť do svojej vlastnej krajiny. Právo opustiť ktorúkoľvek krajinu podlieha iba takým

obmedzeniam, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú potrebné na ochranu národnej bezpečnosti, verejného poriadku,

verejného zdravia alebo morálky alebo práv a slobôd iných a ktoré sú v súlade s ostatnými právami uznanými v

tomto Dohovore.

Štát je povinný uskutočniť opatrenia na potieranie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich

nenavracania späť.

Čl. 12 ods.1 a 2 Dohovoru

Štát je povinný zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne

vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo

15

v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu

alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho

zákonodarstva.

Čl. 18 ods.1 a 2 Dohovoru

Štát je povinný vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za

výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

Čl. 35 Dohovoru

Štát je povinný prijať všetky nevyhnutné vnútroštátne, dvojstranné a mnohostranné opatrenia na zabránenie únosu

detí, predávaniu detí a obchodovaniu s nimi za akýmkoľvek účelom a v akejkoľvek podobe.

§ 28 ods. 2, § 35a § 36 ods. 1 zákona o rodine

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o

vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na

poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv

a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,

ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

§ 12 ods. 2 a 3 Civilného mimosporového poriadku

Súd môže uznesením pribrať do konania aj iný subjekt, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Subjekt podľa odsekov 1

a 2 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len

subjekt právneho vzťahu.

§ 365 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku

Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený

alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.

Závery

• Komisárka využila všetky prostriedky na ochranu práv dieťaťa v rozsahu platných

právnych predpisov, najmä vstupom do súdneho konania presadzovala právo dieťaťa na

oboch rodičov.

• Napriek rozšírenému stretávaniu otca s dieťaťom, dieťa opakovane pred komisárkou

vyjadruje záujem žiť trvalo s otcom.

• Formou spolupráce a súčinnosti s príslušným orgánmi a organizáciami komisárka

zabezpečila, aby dieťa nebolo ohrozené na zdraví alebo živote, keď sa samo za pomoci

internetu rozhodlo „hľadať cestu“ k druhému rodičovi. Formou rozhovorov so

zainteresovanými osobami získala o prípade množstvo poznatkov, ktoré predniesla na súdnom

pojednávaní, na ktorom bolo rozhodnuté, aby sa dieťa stretávalo s oboma rodičmi v takom

rozsahu, ktorým sa zabezpečí jeho najlepší záujem.

Komisárka po skončení súdneho konania monitorovaním uvedeného prípadu chránila život

a zdravie dieťaťa a zabezpečila pre neho prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany

detí odbornú pomoc.

Komisárka prípad aj naďalej monitoruje.

16

2. Právo dieťaťa na život a na zdravotnú starostlivosť

Právo na zdravotnú starostlivosť úzko súvisí s právom na život a jeho ochranu už pred

narodením. Ide o právo, ktoré patrí medzi základné ľudské práva zakotvené v Listine základných

práv a slobôd a vo všetkých ďalších ľudsko-právnych medzinárodných zmluvách. Toto právo

implementovala Ústava. Rovnako aj Dohovor v čl. 6 uznáva prirodzené právo dieťaťa na život a

zaväzuje Slovenskú republiku, ako zmluvnú stranu Dohovoru, zabezpečiť v najvyššej možnej

miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. Dohovor priznáva v čl. 24 dieťaťu právo na dosiahnutie

najvyššie dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu a na využívanie liečebných a rehabilitačných

zariadení a zaväzuje Slovenskú republiku zabezpečiť, aby žiadne dieťa nebolo pozbavené svojho

práva na prístup k takýmto zdravotníckym službám. Dohovor zaväzuje štát, aby sledoval plné

uskutočňovanie tohto práva a najmä aby robil potrebné opatrenia na znižovanie dojčenskej a

detskej úmrtnosti, na zabezpečenie nevyhnutnej lekárskej pomoci a zdravotníckej starostlivosti pre

všetky deti s dôrazom na rozvoj základnej lekárskej starostlivosti a na potieranie chorôb a

podvýživy aj využívaním ľahko dostupnej technológie a poskytovaním dostatočne výživnej stravy

a čistej pitnej vody, pričom sa berie ohľad na nebezpečenstvá a riziká znečistenia životného

prostredia.

Právo na život, zdravie a zdravotnú starostlivosť detí zaraďuje komisárka medzi

najvýznamnejšie priority ochrany. Preto v hodnotenom období iniciovala voči kompetentným

orgánom riešenie viacero prípadov porušovania práva detí na zdravotnú starostlivosť. Išlo

predovšetkým o medializované epidémie osýpok a syfilisu a viacpočetné úmrtia detí v dôsledku

nesprávneho postupu pri výkone zdravotnej starostlivosti.

Iniciatíva komisárky 1

Zaočkovanosť a epidemický výskyt osýpok v roku 2018

Komisárka sa už v roku 2017 zamerala ako na prioritnú oblasť v ochrane zdravia detí na

problematiku zaočkovanosti detí proti prenosným ochoreniam, ako jedného z najdôležitejších

opatrení na elimináciu výskytu prenosných ochorení v Slovenskej republike; v tejto iniciatíve

pokračovala aj v roku 2018. Na základe výsledkov iniciatívy komisárky Úrad verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) naplánoval na rok

2019 monitoring zaočkovanosti detí v materských školách s cieľom zmapovať situáciu aj na tomto

úseku v predškolských zariadeniach. Následne po konzultáciách s príslušnými orgánmi verejného

zdravotníctva sa bude monitoring realizovať aj v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a v zariadeniach sociálnych

služieb pre deti podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona

č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“). Ako jedno z opatrení

v roku 2017 navrhla komisárka aj legislatívnu úpravu v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane,

podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“).

V roku 2018 komisárka pokračovala v aktivitách týkajúcich sa presadzovania uplatňovania

povinnej zaočkovanosti detí v spolupráci so zástupcami úradu verejného zdravotníctva a s ďalšími

odborníkmi Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

17

zdravotníctva“). Táto problematika bola jednou z dôležitých tém na stretnutí komisárky s hlavnou

odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre oblasť starostlivosti o deti a dorast.

Zistenia

Úrad verejného zdravotníctva uskutočnil monitoring zaočkovanosti detí v materských

školách v školskom roku 2018/2019. Ako ukázali výsledky, celoslovenská zaočkovanosť na

úrovni krajov sa pohybovala od 93,59 % do 96,85 %. Najnižšia zaočkovanosť bola

zaznamenaná v Bratislavskom kraji (93,59 %) táto klesla pod úroveň 95 %. Medzi

najčastejšie odmietané očkovanie patrí podľa odborníkov očkovanie proti mumpsu, osýpkam

a rubeole, očkovanie proti Pneumokokom a očkovanie vakcínou Infanrix Hexa.

Práve epidémia osýpok v krajinách Európskej únie je veľkou hrozbou aj pre Slovensko.

Podľa štatistických údajov doručených z úradu verejného zdravotníctva mala Slovenská republika

v roku 2017 výskyt osýpok v šiestich prípadoch, za rok 2018 to bolo už 565 prípadov osýpok.

Medzi najvýraznejšie ohniská epidémie osýpok u nás patrili okresy Michalovce, Sobrance

a následne Trebišov. Veľká časť ochorení sa vyskytuje u detí, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek

nemohli byť očkované. Komisárka najmä v súvislosti s veľkou skupinou detí v marginalizovanej

rómskej komunity, v rómskej osade v meste Trebišov monitorovala prijímanie potrebných

protiepidemických opatrení prostredníctvom úradu verejného zdravotníctva.

Návrhy prostriedkov nápravy

Na nelegislatívnej úrovni komisárka v súlade so závermi odborníkov prijatých na rokovaniach

v tejto oblasti navrhuje:

• Zvýšiť edukáciu rodičov prostredníctvom poskytovateľov ambulantnej zdravotnej

starostlivosti v spolupráci so zdravotníckymi asistentmi (napr. Zdravé regióny) a terénnymi

sociálnymi pracovníkmi najmä v marginalizovaných komunitách.

• Zabezpečiť systematické opatrenia na doočkovanie neočkovaných alebo čiastočne

očkovaných detí podliehajúcich povinnému očkovaniu.

• Zvýšiť podstatným spôsobom edukáciu ošetrujúcich lekárov detí – pediatrov pri

vydávaní potvrdení o zdravotnej spôsobilosti pred vstupom do zariadení.

• Prijať opatrenia pre prevádzkovateľov predškolských zariadení najmä v oblasti vedenia

evidencie detí prijímaných do zariadenia.

• Pravidelne vykonávať kontroly zaočkovanosti príslušnými regionálnymi úradmi verejného

zdravotníctva.

V legislatívnej oblasti v nadväznosti na návrhy, ktoré sú už uvedené v Správe za rok 2017

a v nadväznosti na výsledky odborných diskusií komisárka

• naďalej trvá na potrebe zmeniť § 24 odsek 6 písmeno b) zákona o verejného zdravia

nasledovne:

„(6) V predškolskom zariadení môže byť umiestnené len dieťa, ktoré

a) je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve,

b) má vykonané pravidelné povinné očkovania zodpovedajúce veku dieťaťa podľa

očkovacieho kalendára, alebo je proti nákaze imúnne, alebo sa očkovaniu nemôže

podrobiť pre trvalú kontraindikáciu; to neplatí pre zariadenia, do ktorých bolo dieťa

umiestnené na základe súdneho rozhodnutia,

c) nemá nariadené karanténne opatrenie.“.

18

Iniciatíva komisárky 2

Riešenie situácie súvisiacej s epidemickým výskytom syfilisu v Trebišove

So zreteľom na významné zmeny vekovej štruktúry populácie chorých na syfilis vo veľmi

nízkej vekovej kategórii detí do 15 rokov (aj detí do 18 rokov), zvyšujúcim sa epidemickým

výskytom pohlavného ochorenia syfilis v obydliach marginalizovanej rómskej komunity na

okraji mesta Trebišov, lokalizované ulice Záhradná, I. Krasku, Pažitná, Jesenná (ďalej len

„marginalizovaná rómska komunita – v osade v meste Trebišov“) sa komisárka touto situáciou

začala intenzívne zaoberať počnúc od januára 2018. Komisárka oslovila zainteresované

regionálne a miestne orgány a ďalšie inštitúcie s požiadavkou preveriť dodržiavanie práv dieťaťa

v súvislosti s medializovanými informáciami. Považovala

za nevyhnuté zistiť aktuálne

skutočnosti, ktoré boli dôvodom tohto problému, ako aj prijať možné návrhy prostriedkov nápravy

na riešenie situácie. Na základe zhromaždených informácií, ako aj ďalších podnetných poznatkov

súvisiacich s uvedeným problémom v širšom kontexte ochrany práv detí, komisárka koncom

januára 2018 požiadala ministrov zodpovedných rezortov, a to ministra práce, sociálnych vecí

a rodiny (ďalej len „minister sociálnych vecí“), ministerku školstva, ministerku zdravotníctva,

ministra vnútra, ako aj generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len

„ústredie sociálnych vecí“), splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity

(ďalej len „splnomocnenec pre rómske komunity“) a zástupcov samosprávy mesta Trebišov

o preverenie situácie z hľadiska ich pôsobností a zabezpečenie prostriedkov nápravy so zreteľom

na ochranu práv detí v tejto lokalite. Zároveň komisárku pravidelne písomne informoval o vývoji

situácie Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trebišove, ako aj úrad sociálnych vecí

v Trebišove a zástupcovia mesta Trebišov. Komisárka osobne navštívila rómsku osadu

v Trebišove, primátora mesta Trebišov a podpredsedu samosprávneho kraja Košice.

Dňa 29. 05. 2018 sa komisárka spolu so zástupcami úradu zúčastnila koordinačného

stretnutia v Trebišove za účelom zhodnotenia opatrení, prijatých vo vzťahu k jednotlivým

rezortom na mimoriadnom koordinačnom stretnutí dňa 06. 02. 2018, ktoré reflektovalo na

epidemickú situáciu výskytu syfilisu v okrese Trebišov.

Zistenia

Podľa informácií doručených z príslušných orgánov verejného zdravotníctva, najmä

z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trebišove o štatistických ukazovateľoch šírenia

tohto ochorenia aj medzi deťmi, bola k 30. 05. 2018 situácia nasledovná: evidovaných bolo 100

nových postupne hlásených ochorení (chorobnosť 94,5/100 000 obyvateľov), v rámci mesta

Trebišov sa 96,3% prípadov vyskytlo v prostredí s veľmi nízkymi hygienickými podmienkami.

Z toho všetky deti vo veku do 18 rokov s hlásenými ochoreniami na syfilis žijú v prostredí s veľmi

nízkymi hygienickými podmienkami. Podľa veku z celkového počtu osôb chorých na syfilis,

tvorili deti až 42% nových prípadov, a to vo vekovej štruktúre od 0 – 14 rokov – 19%

(vrátane jedného nového prípadu novorodenca - A50.9 vrodený syfilis, pritom podľa doplňujúcich

údajov z úradu sociálnych vecí Trebišov sa dieťa nakazilo od svojej matky, ktorej bolo

diagnostikované toto ochorenie a je vedená v evidencii ako maloletá matka), vo vekovej

štruktúre 15 – 17 rokov – 23%.

Na základe záverov z koordinačného stretnutia v Trebišove zo dňa 29. 05. 2018 sa

komisárka stretla na úrade dňa 12. 06. 2018 so zástupcami dotknutých ministerstiev, zástupcami

ďalších štátnych inštitúcií a s primátorom mesta Trebišov, ktorým predložila návrhy

prostriedkov nápravy smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov pri monitorovaní

dodržiavania práv detí zo dňa 29. 05. 2018 priamo v marginalizovanej rómskej komunite – v

19

osade v meste Trebišov. Návrhy prostriedkov nápravy smerovali k zlepšeniu situácie

obyvateľov v tejto lokalite⁶⁾.

Boli zistené skutočnosti, potvrdzujúce závažné porušenia práv detí v zmysle

Dohovoru a jeho opčných protokolov. Komisárka považuje za potrebné upriamiť pozornosť na

plnenie si úloh všetkých zodpovedných inštitúcií, pretože deti žijúce vo výnimočne ťažkých

podmienkach si vyžadujú osobitnú pozornosť so zreteľom na význam tradícií a kultúrnych hodnôt

pre ochranu a harmonický vývin dieťaťa. V súvislosti so vzniknutou situáciou je komisárka

presvedčená, že práva detí, žijúcich v marginalizovanej rómskej komunite – v osade v meste

Trebišov, ako aj v ďalších marginalizovaných rómskych komunitách, žijúcich v rómskych

osadách na území Slovenskej republiky (až na niektoré výnimky), ďalej aj deti zo sociálne

znevýhodneného prostredia, je potrebné chrániť na celoštátnej úrovni systematickým

prístupom.

Zistenia komisárky osobnou návštevou osady

Obydlia v marginalizovanej rómskej komunite – v osade v meste Trebišov nespĺňajú

ani najzakladanejšie hygienické podmienky, potrebné na zdravý vývin a rozvoj osobnosti

dieťaťa.

Je nevyhnutné zabezpečiť aspoň prístrešie pre obyvateľov a následne vybudovanie

sociálnych bytov, na výstavbe ktorých môžu participovať samotní obyvatelia

marginalizovanej rómskej komunity. Dôležitým opatrením je zabezpečenie vhodných

hygienických podmienok⁷⁾, ku ktorým patrí najmä prístup k pitnej vode, zabezpečenie

vodoinštalácie, zabezpečenie kanalizácie a pravidelného odvozu a likvidácie komunálneho

odpadu.

Pri osobnej návšteve v osade komisárka našla len dva výdajníky pitnej vody a v celej

osade sa nachádzajú iba tri veľkokapacitné kontajnery na odpad. Celá plocha spomínanej osady

(až na výnimku dvoch radov murovaných rodinných domov) je pokrytá rôznym odpadom.

V ruinách viacposchodových domov sa do výšky prvého poschodia kopia fekálie, v blízkosti

ktorých sa hrajú deti. Počas monitoringu nenašla komisárka v tejto osade ani jedno hygienické

sociálne zariadenie pri chatrčiach, postavených mimo murovaných rodinných domov, kde žijú

deti v katastrofálnych podmienkach, v tmavých prístreškoch, vlastnoručne vytvorených

obyvateľmi tejto osady. Takéto bývanie je pre deti nielen nevyhovujúce po všetkých stránkach,

ale je nedôstojné základnému životnému štandardu v európskej demokratickej krajine

v 21. storočí. V osade chýbajú funkčné hygienické zariadenia na vykonávanie základnej

hygienickej očisty detí a dospelých osôb, chýba komunitné centrum, predškolské zariadenie,

ako aj zariadenie sociálnych služieb. Kapacita centra hygieny zriadeného v rámci Základnej

školy na ulici I. Krasku v Trebišove, ktorú podľa vyjadrenia jej riaditeľa navštevuje 1000 žiakov

6) Výskyt ochorenia syfilis v prostredí s mimoriadne nízkymi hygienickými podmienkami v marginalizovanej

rómskej komunite – v osade v meste Trebišov je jedným zo sprievodných javov, resp. je dôsledkom nevhodných

a nevyhovujúcich životných podmienok, najmä zanedbaného životného štýlu rómskej populácie v tejto lokalite,

zahŕňajúceho najmä nízky socio-ekonomický štandard (chudobu), nízky stupeň dosiahnutého vzdelania, veľmi

nízku až katastrofálnu úroveň bývania, nízky štandard osobnej hygieny a opakované problémy v komunálnej

hygiene. Súčasťou uvedeného komplexného problému je aj veľká preľudnenosť na jednom mieste danej lokality.

Podľa údajov z Registra obyvateľstva v tejto lokalite žije 3 740 osôb, avšak podľa údajov z Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Trebišov žije v tejto lokalite približne 5500 obyvateľov, z tohto počtu je podľa údajov

príslušných regionálnych úradov verejného zdravotníctva približne 2000 detí (ide o kvalifikovaný odhad).

7) Nezabezpečenie základných hygienických podmienok v danej lokalite, môže mať negatívne následky aj na obyvateľstvo

mimo tejto komunity. Jedným z nich je aj možnosť zvýšenia počtu ohnísk nákazy na iné oblasti Slovenska, príp. aj jeho

zavlečenie do iných štátov v dôsledku častej migrácie tejto skupiny obyvateľstva.

20

z rómskej osady, nestačí narastajúcemu počtu detí. V čase návštevy školy sa v škole stravovalo

iba 22 detí.

Právna úprava

V § 1 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o obecnom zriadení“)

je ustanovená ústredná a fundamentálna úloha obcí, ktorou je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby

jej obyvateľov. V zmysle uvedeného zákona je nevyhnutné chápať potreby obce aj v kontexte špecifickosti zloženia

obyvateľstva, s prihliadnutím na marginalizované skupiny. Ako je uvedené v § 4 ods. 3 písm. h) tohto zákona je práve

obec povinným a zároveň oprávneným subjektom, ktorý „utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a

práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej

starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport.“

Zákon č. 538/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podpore

regionálneho rozvoja“)

upravuje zdroj financovania regionálneho rozvoja prostredníctvom rozpočtu obcí. Z toho vyplýva, že vzhľadom na

to, že je regionálny rozvoj financovaný aj zo zdrojov obce, malo by byť v jej záujme, ako aj jej úlohou ho podporovať.

Návrhy prostriedkov nápravy pre mesto Trebišov

V súvislosti s navrhovanými prostriedkami nápravy pri výkone oprávnení mesta Trebišov,

vyplývajúcich zo zákona o obecnom zriadení požiadala komisárka primátora mesta Trebišov

o prijatie prostriedkov nápravy v súvislosti s plánom úloh na odstránenie vzniknutej situácie

najmä vo vzťahu k deťom, žijúcim v marginalizovanej rómskej komunite – v osade v meste

Trebišov

• prijať všeobecne záväzné nariadenie zamerané na financovanie tejto skupiny detí,

• zabezpečiť diagnostikovanie a následne

aj rediagnostikovanie detí zo sociálne

znevýhodneného prostredia (podľa potreby, minimálne v šesť mesačných intervaloch)

v súčinnosti s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrami

špeciálno-pedagogického poradenstva; diagnostiku odporučila začať uskutočňovať už od

štvrtého roku veku dieťaťa,

• zriadiť priamo v osade komunitné centrum. Pripomenula, že podľa § 2 písm. d) bod 3 zákona

č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie

územné celky v znení neskorších predpisov do pôsobnosti obce patrí zriaďovanie a kontrola

zariadení sociálnych služieb. V nadväznosti na to je potrebné subsidiárne aplikovať aj § 12 ods.

1, písm. a) bod 2 zákona sociálnych službách, podľa ktorého sa sociálne služby poskytujú

v zariadeniach, ktoré sú taxatívne vymedzené v tomto zákone a v súlade s § 80 zákona o

sociálnych službách o pôsobnosti obce, ktorá zriaďuje aj komunitné centrum. Prostredníctvom

komunitného centra bude možné vykonávať sociálnu prácu priamo v prirodzenom prostredí

rómskej komunity a bude možné poskytnúť komplexnú službu jednotlivcovi, rodine, ako aj

celej miestnej komunite, ktorá z rôznych dôvodov nemá možnosti na svoju vlastnú pomoc,

sociálnu mobilitu, získavanie sociálnych zručností, či vlastnú sebarealizáciu. V rámci aktivít

budú členovia marginalizovanej skupiny vedení, motivovaní a inštruovaní, k dodržiavaniu

základných hygienických podmienok, k základnej zdravotnej starostlivosti o dospelých a deti

a k základom rodičovskej starostlivosti o deti. Komunitné centrum v tejto rómskej osade nájde

uplatnenie aj pri prekonávaní jazykovej bariéry z dôvodu, že deti z rómskych komunít vo

väčšine neovládajú slovenský jazyk.

21

Právna úprava

Čl. 2, 3 a 27 Dohovoru

V súlade so základným princípom Dohovoru, definovaným v článku 3, „záujem dieťaťa musí byť prvoradým

hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí,“ ktorú realizujú orgány štátnej správy alebo územnej samosprávy,

fyzické alebo právnické osoby. Toto hľadisko je potrebné uplatňovať pri všetkých prijímaných opatreniach a politikách

bez akejkoľvek diskriminácie dieťaťa podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka a ďalších v súlade s článkom 2

Dohovoru. K ďalším základným právam dieťaťa podľa tohto Dohovoru, patrí aj právo na bývanie, najmä v súvislosti

s článkom 27 v spojení s ďalšími ustanoveniami Dohovoru

Podľa § 2 písm. b) zákona o podpore regionálneho rozvoja

je regionálny rozvoj definovaný ako „súbor sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a environmentálnych procesov a

vzťahov, ktoré prebiehaj v regióne a ktoré prispievajú k zvyšovaniu jeho konkurencieschopnosti, trvalému

hospodárskemu rozvoju, sociálnemu rozvoju a územnému rozvoju a k vyrovnávaniu hospodárskych rozdielov a

sociálnych rozdielov medzi regiónmi.“

Hlavným cieľom podpory regionálneho rozvoja je:

a) odstraňovať alebo zmierňovať nežiaduce rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja a územného

rozvoja regiónov a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj regiónov;

b) zvyšovať ekonomickú výkonnosť, konkurencieschopnosť regiónov a rozvoj inovácií v regiónoch pri zabezpečení

trvalo udržateľného rozvoja;

c) zvyšovať zamestnanosť a životnú úroveň obyvateľov v regiónoch pri zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja.

Nevyhnutnou potrebou pri rozvoji regiónu je rozvíjanie potenciálu obyvateľov, ktorí tento rozvoj budú zabezpečovať.

Je potrebné a žiadúce, aby bol tento potenciál rozvíjaný u osôb od útleho, predškolského veku. Práve v predškolskom

veku sa formuje podstatná časť osobnosti človeka.

Podľa § 2 písm. g.), bod 3.3 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na

obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „kompetenčný zákon“)

je v pôsobnosti obce zriaďovanie a zrušovanie predškolských zariadení. Je nevyhnutné, aby v nadväznosti na

množstvo detí z marginalizovaných skupín boli zriadené predškolské zariadenia, ktorých základným cieľom bude

zabezpečenie osobnostného rozvoja detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej,

rozvíja schopnosti a zručnosti a v rámci ktorých sa budú utvárať predpoklady na ďalšie vzdelávanie detí.

Neoddeliteľnou súčasťou predškolskej výchovy je aj príprava dieťaťa na povinnú školskú dochádzku. Preto aj takéto

zariadenie by malo byť zriadené v blízkosti rómskej osady, v ktorej sú lokalizované deti zo sociálne znevýhodneného

prostredia, bez zbytočných komplikácií, súvisiacich často napr. s dochádzaním do vzdialenejších lokalít.

Návrhy prostriedkov nápravy pre ministerstvo sociálnych vecí

Na základe zistených skutočností komisárka

požiadala ministra sociálnych vecí

o riešenie situácie návrhom nasledujúcich opatrení:

• Na obdobie minimálne najbližších piatich rokov navŕšiť počet sociálnych pracovníkov na

úrade sociálnych vecí Trebišov v počte päť zamestnancov na výkon agendy spojenej so

sociálnou prácou s marginalizovanou rómskou komunitou, žijúcou v spomínaných

obydliach, ale najmä z dôvodu zvládania situácie ohrozenia zdravia a zdravého vývinu

dieťaťa nielen

v súvislosti so zvýšeným výskytom ochorenia syfilis, ale aj

s monitorovaním života dieťaťa v biologickej rodine, prípadne v náhradnej rodinnej

starostlivosti na základe súdneho rozhodnutia.

• Pre nových zamestnancov bude potrebné vytvoriť aj materiálno-technické a priestorové

zabezpečenie.

• V nasledujúcich minimálne dvoch rokoch dôsledne monitorovať situáciu v tejto oblasti.

Aj keď sa tento problém v vyskytoval vo zvýšenej miere v marginalizovanej rómskej

komunite, so zreteľom na migráciu obyvateľov tejto komunity, je potrebné prijať v danej veci

systémové opatrenia na celoslovenskej úrovni . Komisárka si je vedomá, že uvedená situácia

bude mať za následok navŕšenie finančných prostriedkov, ale na výkon činnosti pre potreby

22

eliminácie rozširovania lokálnej epidémie a hlavne na zmysluplne vykonávanú sociálnu prácu je

potrebné minimálne dva roky aktívne a adresne pracovať s touto komunitou.

Návrhy prostriedkov nápravy pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“)

• spolupracovať s mestom Trebišov na príprave zmien v segregovaných rómskych

osadách,

• zabezpečiť výskum zameraný na diagnostikovanie detí z málo podnetného prostredia,

• prijať opatrenia na dodržiavanie práv dieťaťa zamerané na zdravý vývin detí vedúci

k možnej školskej zrelosti dieťaťa,

• zabezpečiť systematickú prácu s deťmi od štyroch rokov veku v predškolských

zariadeniach, aby bolo možné diagnostikovať a rediagnostikovať deti na vzdelávanie

v bežných typoch škôl a minimalizovať ich zaraďovanie do špeciálnych základných škôl.

Návrhy prostriedkov nápravy pre ministerstvo zdravotníctva

V oblasti ochrany verejného zdravia komisárka

• podporuje realizáciu skríningového vyšetrenia na syfilis u detí, žijúcich v rómskej osade v

meste Trebišov a to pediatrami, v ktorých starostlivosti sú deti z uvedenej lokality.

• odporúča zvýšenie koordinácie všetkých zainteresovaných subjektov,

• podporuje edukáciu obyvateľov tejto lokality,

• odporúča dodržiavať právne a etické otázky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ochrane

osobných údajov (so zreteľom na súčinnosť s pomáhajúcimi profesiami - organizácia Zdravé

regióny, ktorých pracovníci sú nápomocní pri zabezpečení návštevy detí z dôvodu skríningu u

svojho pediatra).

Návrhy prostriedkov nápravy pre splnomocnenca pre rómske komunity

• Zabezpečiť vzdelávanie terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí pôsobia priamo

v marginalizovaných rómskych komunitách s cieľom zabezpečenia regionálneho rozvoja

priamo v týchto komunitách.

Ďalšie návrhy prostriedkov nápravy

Na základe jednotlivých odporúčaní, ktoré boli prezentované zo strany participujúcich

subjektov na stretnutí dňa 12. 06. 2018 a v kontexte vyjadrení zástupcov týchto inštitúcií,

komisárka navrhla primátorovi mesta Trebišov, aby zabezpečil prijatie prostriedkov

nápravy, súvisiacich:

• so zriadením najmenej dvoch komunitných centier v spolupráci s Úradom

splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity (ďalej len „úrad

splnomocnenca pre rómske komunity“),

• so zriadením predškolského zariadenia pre deti od 6 mesiacov do dvoch rokov

v spolupráci so samosprávnym krajom Košice,

• s diagnostikovaním a rediagnostikovaním detí zo sociálne znevýhodneného prostredia

v časovom horizonte pol roka, od veku štyroch rokov, v rámci realizácie výskumu

zameraného na túto oblasť,

23

• so zabezpečením prístrešia, následne sociálnych bytov pre osoby z marginalizovaných

rómskych komunít,

• so zabezpečením prístupu k pitnej vode (dva výdajníky pitnej vody nepostačujú pre 5000-

5500⁸⁾obyvateľov osady, z čoho je viac ako 50% detí), a to prednostne ako jednu

z najdôležitejších úloh,

• so zabezpečením nevyhnutných hygienických opatrení na zamedzenie šírenia ďalších

možných ochorení v tejto osade (stredisko osobnej hygieny pre deti priamo v osade, toalety

pre deti a pre dospelých s napojením na kanalizáciu a vodu),

• s navŕšením počtu veľkokapacitných kontajnerov spojených s pravidelným odvozom

a likvidáciou odpadu (tri veľkokapacitné kontajnery bez pravidelného vývozu nepostačujú na

taký počet obyvateľov osady),

• so zamedzením vzniku a šírenia infekčných, ale aj neinfekčných ochorení, spôsobených

hlavne chudobou obyvateľov,

• so zamedzením prístupu detí do zruinovaných pozostatkov viacposchodových domov

(domy sú zdevastované, bez zábradlia a v tejto súvislosti je ohrozený život a zdravie detí).

V liste primátorovi komisárka zdôraznila, že do všetkých činností v súvislosti so zmenou

hygienickej situácie v osade, ako je vybudovanie zdrojov pitnej vody, toaliet a ďalších je

potrebné zapojiť obyvateľov rómskej osady, a to aj prostredníctvom nástrojov

zamestnanosti na úrade sociálnych vecí Trebišov.⁹⁾

Za dôležité považuje komisárka aj vyjadrenie primátora mesta Trebišov na stretnutí dňa

12. 06. 2018 k potrebe personálneho posilnenia mestskej polície, ako aj k nevyhnutnosti

navŕšenia počtu zamestnancov policajného zboru v meste Trebišov za účelom zabezpečenia

verejného poriadku v uvedenej lokalite.

V uvedenej veci sa komisárka obrátila aj splnomocnenca pre rómske komunity so

žiadosťou o zabezpečenie spolupráce pri riešení tohto komplexného problému v rámci viacerých

rezortov a inštitúcií štátnej správy a samosprávy.

Na základe návrhov, vyplývajúcich zo stretnutia zástupcov zainteresovaných inštitúcií dňa

12. 06. 2018 na úrade, boli doručené stanoviská z inštitúcií k návrhom prostriedkov nápravy

na riešenie situácie súvisiacej s epidemickým výskytom ochorenia syfilisu.

Vyjadrenia jednotlivých zodpovedných inštitúcií

Mesto Trebišov zaslalo dňa 10.08.2018 k jednotlivým návrhom nasledovné vyjadrenie:

• Mesto Trebišov má záujem zapojiť sa do výzvy cez Operačný program Ľudské zdroje 6.1.1 –

„Prestupné bývanie pre marginalizované rómske komunity.“

• Mesto Trebišov sa zapojilo Čestným vyhlásením do Národného projektu „Take away“, ktorý je

realizovaný organizačnou zložkou úradu splnomocnenca pre rómske komunity pod vedením

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“). V najbližšom

období plánuje vytvoriť komunitné centrum. Jedno z riešení, kde by ho vybudovali, je budova

bývalej pekárne v blízkosti obydlí rómskej osady, neďaleko ulice I. Krasku. Uvedený areál

a budovy by po stavebných úpravách mohli slúžiť aj pre úrad sociálnych vecí Trebišov, ako aj

pre potreby mestskej polície a policajného zboru v meste Trebišov. V stanovisku v tejto časti

8 ) Podľa vyjadrenia obce počet obyvateľov osady kolíše .

9 ) Je nevyhnuté pracovať s touto rómskou komunitou za priamej účasti jej obyvateľov a to vhodnými metódami

sociálnej práce, z čoho pramení aj návrh personálneho navýšenia počtu zamestnancov na úrade sociálnych vecí

Trebišov, najmä v oblasti terénnej sociálnej práce.

24

bolo uvedené, že pri odkúpení, prípadne pri prenajatí tejto budovy potrebuje mesto Trebišov

pomoc štátu.

• V lokalite obydlí v rómskej osade je toho času podľa vyjadrení mesta sedem veľkokapacitných

kontajnerov (objem 7m³). V rómskej osade sa neoficiálne zdržiava viac ako 5 tisíc obyvateľov.

V budúcnosti má mesto Trebišov záujem zapojiť sa do projektu „Miestna občianska poriadková

služba“ a prostredníctvom tejto poriadkovej služby zvýšiť dohľad nad čistotou a poriadkom

v lokalite.

• V oblasti prístupu k pitnej vode má mesto rozpracované dva projekty – výstavba dvoch nových

vonkajších výdajných miest pitnej vody a zriadenie nových odberných miest pitnej vody

v bytových domoch. Cesta žiadosti o finančné prostriedky je ohrozená vzhľadom na skupinu

obyvateľov v rómskej osade a o ohrozenie podmienky zabezpečenia prevádzkyschopnosti

výdajných miest pitnej vody počas piatich rokov udržateľnosti projektu. Preto mesto zvažuje aj

možnosť financovania prístupu k pitnej vode z vlastných zdrojov.

• Strediská osobnej hygieny a práčovne sú vybudované, je potrebné vyhodnotiť, či sú dostatočné

a či ich umiestnenie v lokalite je vhodné a účelné, vzhľadom na cieľovú skupinu. Zariadenie

predškolskej výchovy, kde by mohli deti z rómskej osady dochádzať, zriadené nie je.

Predškolskú výchovu čiastočne nahrádza nultý ročník v Základnej škole Ivana Krasku, čo je

však na počet detí v osade nedostatočné.

• V stanovisku mesta Trebišov bolo ďalej uvedené, že mestu Trebišov „.....v žiadnom prípade

nevyplýva povinnosť a úloha sociálne zabezpečovať svojich obyvateľov patriacich k slabším

sociálnym vrstvám.“ Mesto Trebišov dôvodilo aj tým, že mnohé z navrhovaných procesov

a riešení musia prejsť cez volené a zriadené orgány mesta (odborné komisie, mestské

zastupiteľstvo, atď.). V nedávnej minulosti napr. mestské zastupiteľstvo nepodporilo záujem

mesta na zriadení „Miestnej občianskej poriadkovej služby.“ Mesto Trebišov si uvedomuje

daný stav v marginalizovanej rómskej komunite – v osade v meste Trebišov, má záujem na jeho

riešení, ale ako vyplýva z jeho stanoviska, pre komplexné systémové riešenia potrebuje pomoc

štátu, ako aj mimovládnych organizácií.

V súvislosti s vyššie uvedeným stanoviskom mesta Trebišov upriamuje komisárka

pozornosť na „Komunitný plán sociálnych služieb 2016 – 2018“ mesta Trebišov, prijatý

zastupiteľstvom mesta Trebišov dňa 14.12.2015, č. uznesenia: 117/2015, v ktorom sú

rozpracované ciele a opatrenia pre osoby ohrozené sociálnym vylúčením a rodiny, deti a mládež.

Mesto Trebišov sa v spomínanom dokumente (bod 5.3.3 rodina, deti a mládež, cieľ 3.1) chce

zamerať

na vytvorenie priaznivých podmienok pre deti a ako popis a zdôvodnenie cieľa

konštatuje, že „najdôležitejším predpokladom pre zdravý vývoj dieťaťa je aby vyrastalo

v rodinnom prostredí. Preto je potrebné podporovať zdravé výchovné prostredie v rodinách,

poskytovať pomoc pri riešení krízových situácií, zabezpečovať podmienky pre zmysluplné

trávenie voľného času, eliminovať sociálne vylúčenie.“ Mesto Trebišov sa tiež v spomínanom

dokumente (bod 5.3.4 Osoby ohrozené sociálnym vylúčením, 4.1 Podpora a rozvoj sociálnych

služieb) chce zamerať na „podporu zväčšovania dostupnosti, kvality a efektivity služieb

starostlivosti pre osoby ohrozené sociálnym vylúčením, a to najmä zabezpečovaním sociálnych

a podporných služieb, opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ktoré zlepšujú

prístup ohrozených a marginalizovaných skupín populácie do majoritnej skupiny.“ Volení

zástupcovia mesta Trebišov týmto dokumentom zaviazali odborných zamestnancov Mestského

úradu mesta Trebišov k plneniu vyššie uvedených cieľov.

.

Ministerstvo sociálnych vecí sa v odpovedi zo dňa 22.06.2018, č.:14939/2018-M_OSS

k informácii komisárky pre deti o porušovaní práv dieťaťa v meste Trebišov v spojitosti s ich

vývinom a rozvojom v „rómskej osade“ vyjadrilo, že predkladané návrhy prostriedkov nápravy na

25