Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“).

Cieľom návrhu zákona je vytvoriť komplexný a systematický zákonný rámec, ktorý by reguloval výber a následné odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností so 100% majetkovou účasťou štátu, ako aj zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone takejto funkcie.

Hlavným dôvodom prijatia predloženého návrhu zákona je celospoločenská situácia – spoločnosť je traumatizovaná enormným zvýšením cien energií (voda, teplo, elektrina, plyn), ktoré zapríčinili aj nekvalifikované rozhodnutia a postup zástupcov štátu v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu (napr. členovia dozorných rád), pričom títo zástupcovia štátu poberajú za výkon svojej funkcie vysoké odmeny a pri skončení v tejto funkcii neprimerané odstupné.

Vysoké odmeny sú však len jednou časťou tohto problému - rovnako výraznou systémovou chybou je aj absencia zákonnej úpravy stanovujúcej kritériá a spôsob výberu týchto osôb. Výsledkom tohto nedostatku môže byť stav, keď sú do týchto funkcií netransparentným spôsobom a na základe politických nominácií ustanovované osoby bez potrebných znalostí a praktických skúseností neraz poberajúce neprimerané odmeny. Ďalšou, úzko súvisiacou systémovou chybou je aj absencia zodpovednosti osôb ustanovených do týchto funkcií za škodu pri výkone ich funkcie, bez zákonnej úpravy ktorej nie je možné v plnej miere zabezpečiť záujmy štátu pri nakladaní s jeho majetkom.

Návrh zákona má ambíciu riešiť všetky tri uvedené aspekty. Jednak obsahuje podrobný procesný postup určujúci spôsob výberu zástupcov štátu v spoločnostiach so 100% majetkovou účasťou štátu, zároveň prináša zákonný mechanizmus určenia odmien pre tieto osoby, ale upravuje aj zodpovednosť týchto osôb pri výkone ich funkcie za škodu spôsobenú štátu pri nakladaní s majetkom spoločnosti s majetkovou účasťou štátu.

Predkladaný návrh zákona má potenciálny pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nezakladá žiadne sociálne vplyvy, nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K § 1

V tomto ustanovení návrhu zákona je v dvoch bodoch zadefinovaný predmet úpravy zákona, ktorým je spôsob výberu zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, spôsob ich odmeňovania a taktiež zodpovednosť za škodu pri výkone týchto funkcií.

Okrem toho je v prvom ustanovení návrhu zákona určená aj osobná pôsobnosť zákona – vzťahuje sa na právnické osoby, v ktorých má štát alebo právnická osoba, ktorá je právnym nástupcom Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „právny nástupca fondu“) podľa § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov kvalifikovanú majetkovú účasť.

Výber a odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu bolo v minulosti predmetom úpravy uznesenia vlády SR č. 159 z 2. 3. 2011 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19288), ktoré bolo vypracované v gescii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ešte za pôsobenia bývalého ministra hospodárstva SR Juraja Miškova a štátneho tajomníka tohto ministerstva Martina Chrena. Toto uznesenie však vzhľadom na svoju formu nemá charakter všeobecne záväzného prameňa práva (ide len o tzv. interný normatívny akt), čo možno považovať za nedostatok, ktorý by sa mal odstrániť práve prijatím tohto návrhu zákona.

Zatiaľ, čo odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu vo veľkej miere zodpovedá tomu, čo už v súčasnosti upravuje uvedené uznesenie vlády SR, v prípade výberu týchto zástupcov tomu tak nie je, hoci základné zásady takéhoto výberu upravené v uvedenom uznesení vlády SR sú dodržané. Zodpovednosť zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu za škodu spôsobenú pri nakladaní s majetkom štátu je problematikou, ktorú uvedené uznesenie vlády SR neupravuje vôbec. Návrh zákona bol v podobnom znení v minulom (VI.) volebnom období predložený na rokovanie NR SR poslancami za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Jánom Mičovským, Igorom Hraškom a Miroslavom Kadúcom, avšak neúspešne (https://www.webnoviny.sk/zlate-padaky-v-statnych-firmach-ostanu-obycajni-neuspeli/).

Výberom a odmeňovaním zástupcov štátu v obchodných spoločnostiach, resp. v podnikoch, sa zaoberá aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá odporúča, aby členovia orgánov štátnych alebo pološtátnych podnikov boli vyberaní konzistentnou a transparentnou metódou. Podobne, niektoré štáty majú kvalifikačné požiadavky na nominantov zakotvené priamo v zákone a podliehajú akreditačnému procesu. V Izraeli sú sektoroví ministri spoločne s ministerstvom financií zodpovední za nominácie, no

kľúčovú úlohu majú aj dva ďalšie orgány – vládny úrad pre podniky a výbor, ktorý kontroluje a schvaľuje kvalifikačné kritéria, ktoré musia spĺňať nominanti. Veľká Británia má otvorený proces výberu kandidátov, ktorý podlieha výboru pre nábor a výber pre verejnú správu.

Nový Zéland má komplexný prístup k nomináciám do štátnych podnikov od požiadaviek a kontroly až po školenia. Špeciálny výbor najskôr vyberie vhodných kandidátov a zaradí ich na zoznam. Súčasťou preverenia každého kandidáta je posúdenie, či kandidát nie je v konflikte záujmov, preverenie jeho skúseností a vzdelania. Prvé kroky a predvýber má na starosti personálna agentúra, ktorá je poradcom pri výberovom konaní.

Fínsko je z hľadiska modernizácie výberových konaní výrazne popredu pred ostatnými krajinami. Úrad, ktorý má na starosti štátne podniky, deleguje vytvorenie databázy a predvýber kandidátov špecializovanej personálnej agentúre, ktorú vyberá vo verejnom obstarávaní každé štyri roky. Personálna agentúra hľadá vhodných kandidátov v rozsiahlej sieti kontaktov, medzi členmi orgánov súkromných firiem, a špeciálne sa sústreďuje na zahraničných odborníkov a expertov v danom odbore, ktorých sa snaží získať pre členstvo v orgánoch štátnych firiem, najmä preto, aby sa vylúčilo rodinkárstvo, politické vplyvy a klientelizmus.

Niektoré iné krajiny, ako napríklad Estónsko, nominačnú právomoc delia medzi ministerstvá. V Estónsku je to rozdelené medzi ministerstvom zodpovedným za daný podnik, ktoré nominuje polovicu členov a medzi ministerstvom financií, ktoré nominuje druhú polovicu členov orgánov spoločností. Vedie to k širšiemu spektru zručností a odborností, ktoré majú jednotliví členovia orgánov.

Pri nomináciách by mali byť presne popísané kvalifikácie a zručnosti, ktoré členovia dozorných rád a predstavenstiev potrebujú. Vo väčšine krajín, kde tento systém transparentne funguje, sú prioritou najmä skúsenosti z auditu, finančného manažmentu, niektoré krajiny stanovujú tiež požiadavku určitého počtu rokov v riadiacej pozícii vo firme. Na tieto aspekty návrh zákona tiež prihliadal.

Viaceré krajiny, ako napríklad Taliansko, prijali zákon, ktorý obmedzuje pôsobenie zástupcov štátu v orgánoch viacerých obchodných spoločností len na určitý počet – aj u nás niektorí zástupcovia štátu pôsobia v orgánoch viacerých spoločností a následne si neplnia poriadne povinnosti ani voči jednej z nich.

K § 2

Toto ustanovenie návrhu zákona plynule nadväzuje na § 1, ktorý vymedzil predmet zákona. Keďže v § 1 boli použité viaceré kľúčové pojmy, cieľom tohto ustanovenia je vymedziť rozsah týchto pojmov a poskytnúť ich legálne definície, ktoré sa budú používať na aplikačné účely navrhovaného zákona.

Medzi vymedzené pojmy patria:

•zástupca štátu

•spoločnosť s majetkovou účasťou štátu

•kvalifikovaná majetková účasť

•odmena.

Návrh zákona pri definovaní pojmov vychádza predovšetkým z platného právneho stavu a v tomto zmysle definuje spoločnosť s majetkovou účasťou štátu širšie, než tomu nasvedčuje aktuálna spoločenská prax. V čase predkladania návrhu zákona majú síce všetky spoločnosti s kvalifikovanou majetkovou účasťou štátu formu akciovej spoločnosti, avšak návrh zákona má ambíciu do budúcnosti vytvoriť stabilný právny rámec, ktorý by reguloval aj iný typ spoločnosti, ktorý by v budúcnosti potenciálne mohol vzniknúť. Vychádzajúc z platného a účinného znenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov je možné skonštatovať, že okrem akciovej spoločnosti by do úvahy prichádzala napr. aj spoločnosť s ručením obmedzeným.

Z uvedenej domnienky vychádza aj vymedzenie pojmu zástupca štátu, ktoré pod všeobecný pojem štatutárny orgán umožňuje zahrnúť tak člena predstavenstva akciovej spoločnosti, ako aj štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu inej obchodnej spoločnosti (napr. konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným). Okrem týchto funkcií návrh zákona reguluje aj výber a odmeňovanie osôb, ktoré sú členmi dozorných rád spoločností s majetkovou účasťou štátu.

Spoločnou podmienkou pre všetky typy spoločností je 100% majetková účasť štátu (resp. právneho nástupcu fondu). Toto kritérium bolo zvolené vzhľadom na skutočnosť, že v prípadoch, keď je štát jediným spoločníkom v danej spoločnosti, je primárnou úlohou spoločnosti sledovať verejný záujem a k optimalizácii tohto cieľa má povinnosť dopomôcť aj štát prostredníctvom verejnoprávnej regulácie orgánov danej spoločnosti.

Posledným, avšak významovo snáď najdôležitejším pojmom je odmena. Na účely tohto návrhu zákona je odmena vnímaná ako finančná čiastka, ktorá patrí zástupcovi štátu výhradne za výkon jeho funkcie v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu a nesúvisí s jeho pracovnoprávnym vzťahom k tejto spoločnosti.

K § 3 až 5

Tieto ustanovenia predstavujú v porovnaní s obsahom uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 159 z 2. 3. 2011 (ďalej len „uznesenie vlády“) najväčší kvalitatívny a kvantitatívny posun.

Pokým v uznesení boli pravidlá výberu zástupcov štátu načrtnuté len rámcovo, v predkladanom návrhu zákona je táto problematika upravená komplexne s výnimkou niektorých technických podrobností, ktorých úprava sa ponecháva na nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Hlavným prínosom návrhu zákona v tomto bode je možné považovať transparentný výberový proces, ktorý nastavuje kritériá takým spôsobom, aby boli do funkcií zástupcov

štátu vybrané osoby, ktoré napĺňajú kvalitatívne tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady (bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie, riadiaca prax, odborná prax a odborná spôsobilosť, znalosť cudzieho jazyka).

Dôležitým prvkom výberového procesu je možnosť neustálej kontroly zo strany verejnosti (zverejnenie výzvy na prihlásenie sa do výberu, zverejnenie prihlášky a dokladov kandidáta, verejné vypočutie prihlásených kandidátov, zverejnenie konečného návrhu na voľbu).

Vzhľadom na charakter úloh, ktoré vykonávajú členovia dozorných rád, ustanovuje návrh zákona pre tieto osoby nižšie kritériá než na štatutárnych predstaviteľov spoločností. Rozdiel sa prejavuje hlavne v požiadavke 5 ročnej praxe v riadiacej funkcii a požiadavke predložiť projekt – tieto podmienky u členov dozorných rád cielene absentujú.

K § 6 až 9

Pokým § 3 až 5 upravujú prvú časť predmetu úpravy zákona – výber zástupcov – ďalšie ustanovenia (§ 6 až 9) regulujú ich odmeňovanie.

Návrh zákona v oblasti odmeňovania vychádza z mechanizmov, ktoré sú upravené v uznesení vlády SR č. 159 z 2. marca 2011. Keďže uznesenie vlády nemá všeobecnú záväznosť a silu zákona, je vhodné transformovať pravidlá z tohto uznesenia do podoby všeobecne záväzného normatívneho aktu, ktorý by bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Okrem tejto formálnej korekcie však návrh zákona prináša aj viaceré nové prvky, ktoré prekračujú rámec platného uznesenia vlády.

Návrh zákona v prvom rade výslovne ustanovuje, z akých zásad vychádza regulácia odmeňovania zástupcov štátu – sú to zásady legality, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a transparentnosti.

Medzi ďalšie nové opatrenia patrí zákaz kumulatívneho poberania odmien za výkon viacerých funkcií (§ 7). Na rozdiel od minulosti, keď tento návrh zákona vychádzal v tomto ohľade z pravidla „jeden krát a dosť“ a umožňoval poberať odmenu len za výkon funkcie, ktorú daný zástupca štátu začal vykonávať ako prvú, terajšie znenie je miernejšie a priznáva zástupcom štátu pri výkone funkcie v ďalších spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu odmenu najviac vo výške minimálnej mzdy rovnako, ako je tomu v prípade niektorých ústavných činiteľov podľa zákona NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov. Dôležité je pripomenúť, že toto ustanovenie nezakazuje kumulatívny výkon funkcií vo viacerých spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu – výsledkom aplikácie tohto ustanovenia je jednoducho to, že daná osoba vykonáva ďalšie funkcie za minimálnu mzdu.

Ďalšou, pomerne prísnou novinkou (§ 8) je sankcia za absenciu na zasadnutiach orgánu spoločnosti – táto sankcia môže mať v zmysle návrhu zákona rôznu intenzitu, v závislosti od

miery a počtu absencií, ako aj od formy ospravedlnenia, ktoré by malo byť odôvodnené výlučne závažnými okolnosťami. Hlavným zmyslom tohto ustanovenia je preventívne pôsobiť na zástupcov štátu a viesť ich k zodpovednému výkonu ich funkcie.

Vzhľadom na pretrvávajúce problémy (neprimerané odstupné vo forme „zlatých padákov“) je spravodlivé a legitímne, že návrh zákona vylučuje (§ 9) možnosť nároku na odstupné. Konkrétne, po skončení výkonu funkcie nemá zástupca štátu nárok na odstupné ani na iné porovnateľné finančné kompenzácie súvisiace so skončením jeho funkcie v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu. K takýmto porovnateľným finančným kompenzáciám patria napríklad aj mimoriadne odmeny pri skončení funkcie.

Ďalšie ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa odmeňovania sú konkrétne mechanizmy, ktoré spolu so spresneniami uvedenými v prílohe k návrhu zákona umožňujú stanovenie výšky konkrétnej odmeny. Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na odmeňovanie zástupcu štátu, ktorý bol zvolený do funkcie v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Vo vzťahu k týmto mechanizmom je potrebné uviesť, že sú prevzaté z uznesenia vlády a sú nastavené takým spôsobom, aby sčasti odzrkadľovali „ekonomický stav“ obchodnej spoločnosti. Zákon je teda postavený hlavne na princípe motivácie - ak bude spoločnosť dosahovať „dobré ekonomické čísla“ (t.j. zisk, vysoký ročný obrat), bude z toho profitovať nielen štát, ale aj daní zástupcovia štátu - predstavitelia spoločnosti s majetkovou účasťou štátu.

Návrh zákona predstavuje v tomto zmysle racionálny kompromis medzi striktnými pravidlami, ktoré umožňujú presne stanoviť výšku odmien a medzi motivujúcimi stimulmi.

K § 10 až 12

Ďalším tematickým okruhom, ktorý predkladaný zákon upravuje, je inštitút zodpovednosti za škodu, ktorý predstavuje pomyselný tretí pilier právnej úpravy, ktorej hlavnej cieľom je skvalitnenie právnej regulácie vo sfére verejných financií a nakladania s majetkom štátu. Návrh zákona tak v tejto časti završuje ambíciu navrhovateľov smerujúcu k vytvoreniu právneho rámca pre zodpovednejšie riadenie spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktoré môže v konečnom dôsledku dopomôcť ozdraviť verejný rozpočet.

Navrhovaná právna úprava v § 10 až 12 obsahuje zodpovednostný mechanizmus za škodu spôsobenú zástupcami štátu v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorý vychádza z rovnakých princípov a pravidiel, aké už boli použité v návrhoch zákonov predložených hnutím OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) v minulosti – v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 256 z roku 2012 a následne opakovane podaný návrh vo forme tlače 540 z roku 2013), v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 636 z roku 2013), ako aj v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (tlač 484 z roku 2010).

Mechanizmus vzniku zodpovednosti je v prvom rade založený na základnom štandarde, ktorý spočíva v povinnosti zástupcov štátu postupovať pri nakladaní s majetkom spoločnosti s majetkovou účasťou štátu s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom použitia tohto majetku.

Porušenie tejto povinnosti je konštitutívnym momentom vzniku zodpovednostného vzťahu medzi zástupcom štátu a štátom samotným, pričom zodpovednosť je koncipovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti v právnom režime zavinenia na úrovni vedomej nedbanlivosti. V zmysle aplikačnej praxe, takto stanovená hranica zodpovednosti znamená, že zástupca štátu je zodpovedný za vzniknutú škodu nielen v situáciách, keď vedel, že svojim konaním mohol spôsobiť škodu, no spoliehal sa na to, že ju nespôsobí, ale aj v prípadoch úmyselného zavinenia škody. Takéto konanie zahŕňa aj inštitút odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a a 42b Občianskeho zákonníka, ktorý slúži na zabránenie účelového zbavovania sa majetku dlžníka s cieľom ukrátiť majetok veriteľa (v danom prípade sa veriteľom rozumie štát reprezentovaný zástupcom štátu) .

Dôležitou súčasťou súkromnoprávneho inštitútu zodpovednosti za škodu je aj stanovenie zákonnej možnosti vyvinenia (exkulpácie), ktorá je v tomto prípade podmienená preukázaním toho, že zástupca štátu nemohol objektívne konať iným spôsobom (napr. z tohto dôvodu, že jeho konanie bolo výsledkom realizácie povinnosti, ktorá mu vyplývala zo všeobecného právneho predpisu).

Návrh zákona taktiež myslí na prípady, ak škoda vznikne spoločným konaním viacerých zástupcov štátu spoločnej zodpovednosti – pre takéto situácie zavádza dva potenciálne modely. Jedným je pravidlo „nevyhnutnosti právneho úkonu,“ ktoré zavádza individuálnu zodpovednosť tej osoby, ktorá vykonala právny úkon nevyhnutný pre platnosť konania, ktoré spôsobilo škodu. Druhým je aplikácia zásad solidárnej zodpovednosti (zodpovednosť spoločne a nerozdielne) v taxatívne stanovených prípadoch.

Procesné ustanovenia zodpovednosti za škodu obsahujú nevyhnutné procedurálne normy týkajúce sa uplatnenia nároku na náhradu škody. Oprávnenie konať vo veci uplatnenia nároku na náhradu škody má v zmysle návrhu zákona generálny prokurátor, pričom nevyhnutným titulom na uplatnenie nároku je právoplatné rozhodnutie o porušení povinnosti pri nakladaní s majetkom spoločnosti. Generálny prokurátor koná v tejto veci ex offo a v mene štátu. Informácie o vzniku škody môže prokurátor získať aj od Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, resp. Úradu pre verejné obstarávanie, keďže oba orgány majú zákonnú povinnosť informovať prokuratúru o vydaní svojho rozhodnutia, v ktorom túto skutočnosť konštatujú.

Návrh zákona v neposlednom rade zavádza osobitnú desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody.

V rámci zníženia psychického nátlaku na výkon funkcie zástupcu štátu, za súčasného dodržania ekonomickej efektivity právnej úpravy, je umožnené aj osobitné poistenie zástupcov štátu za škodu pri nakladaní s majetkom spoločnosti s majetkovou účasťou štátu. Existencia tejto legálnej možnosti má aj priame procesné dôsledky – generálny prokurátor má totižto povinnosť najprv predbežne prerokovať možnosť uplatnenia nároku s poisťovňou a až následne, po neúspešnom uspokojení pohľadávky, je povinný uplatniť nárok štátu na súde. Podobná legálna konštrukcia existuje aj v prípade poistenia niektorých profesií (advokácia, notárstvo a exekúcia), s tým rozdielom, že v prípade poistenia zástupcov štátu je toto poistenie fakultatívne a jeho uzavretie je ponechané na ich rozhodnutí.

V rámci efektívneho a transparentného využitia uvedeného práva na osobitné poistenie je vytvorená zákonná bariéra, ktorá znemožní zástupcom štátu špekulatívne uhradiť náklady spojené s poistením prostredníctvom finančného kapitálu spoločnosti s majetkovou účasťou štátu na náklady tejto spoločnosti.

Zakotvenie zodpovednosti za škodu do zákona o postavení zástupcov štátu v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu je kľúčové nielen kvôli samotnému posilneniu osobnej zodpovednosti zástupcu, ktorá má priamy finančný a ekonomický aspekt, ale aj kvôli jeho eticko-morálnym dôsledkom. Prijatím funkcie zástupcu štátu v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu preukazuje daná osobu ochotu prevziať náležité riziko spojené s výkonom: „pretože statočný človek do tej nominácie pôjde a rád sa takej funkcie ujme, a ten, ktorý si bude vedomý toho, čo by musel robiť pod tlakom politických šéfov, tak radšej povie nie.“ (poslanec J. Mičovský, 5.2.2014, VI. volebné obdobie, 29. schôdza, faktická poznámka v rámci rozpravy, I. čítanie k návrhu zákona – tlač 790).

Nezanedbateľným pozitívom tejto časti návrhu zákona je vytvorenie preventívneho ochranného mechanizmu, ktorý v prípade vzniku škody zabezpečí aspoň čiastočnú reparáciu škôd a prinavrátenie finančných prostriedkov, o ktoré štát v dôsledku protiprávneho konania svojho zástupcu prišiel.

K § 13

V rámci spoločných ustanovení je zadefinovaný charakter právneho vzťahu medzi spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu a zástupcom štátu (osobitný zmluvný vzťah, ktorý nezakladá pracovnoprávny vzťah) a ďalšie povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu ako napr. účasť na zdravotnom poistení, nárok na ďalšie náhrady a zdaňovanie odmeny.

K § 14

V tomto ustanovení návrhu zákona sú upravené prechodné ustanovenia, v rámci ktorých sa stanovuje časová pôsobnosť niektorých jeho ustanovení.

V zmysle prechodných ustanovení návrhu zákona sa určuje, že pravidlá odmeňovania podľa tohto zákona platia aj pre zástupcu štátu, ktorý bol ustanovený do funkcie v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Toto ustanovenie

predstavuje v právnom štáte prípustnú možnosť nepravej retroaktivity, keďže predkladaný návrh zákona „uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. Cdo 98/2010).

V prechodných ustanoveniach sa taktiež ustanovuje povinnosť spoločností s majetkovou účasťou štátu prispôsobiť v lehote šiestich mesiacov všetky svoje interné predpisy (stanovy, volebný poriadok a rozhodnutia svojich orgánov) pravidlám, ktoré ustanovuje predkladaný návrh zákona. Dĺžka tejto lehoty bola stanovená vzhľadom na účinnosť návrhu zákona a to takým spôsobom, aby mohli jednotlivé spoločnosti s majetkovou účasťou štátu realizovať svoje povinnosti od nového kalendárneho roka (2020).

Okrem tejto povinnosti zohľadňujú prechodné ustanovenia aj procesnoprávne aspekty uplatňovania náhrady škody, a to takým spôsobom, aby sa tieto ustanovenia neuplatňovali so spätnou pôsobnosťou, či už na rozhodnutia vydané pred nadobudnutím účinnosti zákona alebo na porušenie povinnosti, ktoré nastalo pred týmto dátumom.

K § 15

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. augusta 2019.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Vplyv na rozpočet verejnej správy sa nepredpokladá negatívny, keďže výška odmeňovania je stanovená rovnako ako v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 159 z 2. marca 2011, ktoré by sa už v súčasnosti malo uplatňovať v spoločnostiach so 100% majetkovou účasťou štátu. Potenciálne však môže byť pozitívny, a to v závislosti od miery, v akej bude štát schopný vyvodiť zodpovednosť voči zástupcom štátu podľa tohto zákona za nimi spôsobenú škodu na majetku spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu.

A.4. Alternatívne riešenia