B. Osobitná časťK Čl. I
Vzhľadom na cieľ predkladaného návrhu zákona je nevyhnutné rozšíriť predmet úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Konanie a výkon funkcie verejného činiteľa je, nielen kompetentnými orgánmi, ale aj verejnosťou, vnímané skrz princíp hospodárnosti. Je tomu tak preto, že verejný činiteľ nenakladá s vlastnými finančnými prostriedkami a majetkom, ale s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, resp. územnej samosprávy, ktoré boli získané z daní občanov Slovenskej republiky. Verejnými prostriedkami sa pritom rozumejú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj finančné prostriedky Európskej únie.
Vzhľadom k tomu, že predkladaný návrh zákona sa dotýka zavedenia hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov, pre správnu aplikáciu tohto zákona je nevyhnutné, aby sa vymedzil aj samotný pojem verejného činiteľa.
Navrhuje sa, aby sa verejným činiteľom na účely tohto zákona rozumela fyzická osoba, ktorá:
a)má oprávnenie konať v mene orgánu verejnej moci (napr. minister, predseda a pod.), alebo
b)ktorá je orgánom verejnej moci (napr. starosta obce).
V novej štvrtej časti zákona s názvom „Zodpovednosť verejného činiteľa za škodu“ sa upravuje rozsah zodpovednosti a spôsob, akým možno uplatniť nárok na náhradu škody.
Čo sa týka rozsahu zodpovednosti, stanovujú sa zásady nakladania s verejnými prostriedkami alebo majetkom štátu alebo územnej samosprávy. Predmetné zásady zabezpečujú, aby verejný činiteľ verejnými prostriedkami neplytval, aby starostlivo zvážil ich využitie a aby sa snažil nachádzať čo najekonomickejšie riešenia situácií, ktoré sa môžu vyskytnúť.
V prípade, že verejný činiteľ nekoná v súlade s týmito zásadami alebo inými povinnosťami, ktorými je viazaný, zodpovedá za spôsobenú škodu. Rozsah zodpovednosti verejného činiteľa v zmysle navrhovanej právnej úpravy je koncipovaný nielen na základe úmyselného konania, ale aj na základe nedbanlivostného konania. O tzv. vedomú nedbanlivosť, bežne používanú aj v oblasti trestného práva, ide vtedy, keď verejný funkcionár