1
Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie
2
ÚVOD
Európska únia (EÚ) predstavovala pre Slovensko aj v roku 2018 základný politický, ekonomický, sociálny a kultúrny priestor a hodnotové ukotvenie. Priestor slobody, bezpečnosti, prosperity a spoločné pravidlá, ktoré v sebe zahŕňa, zostávajú konštantnými výhodami členstva v EÚ. Rok 2018 bol pre Európsku úniu mimoriadne dôležitý, súčasná Európska komisia (EK) finalizovala svoj mandát a pokročila ďalej v dôležitých politikách, ako napríklad v migračnej politike (zníženie migračného toku) a posilnení mandátu Frontex v oblasti ochrany vonkajších hraníc a spolupráce s tretími krajinami, prinavrátení dynamiky procesu integrácie pre Západný Balkán (aktualizácia stratégie pre západný Balkán), pokrok v ochrane životného prostredia (dohody o znížení emisií CO2 a napĺňaní cieľov Parížskej dohody). Zároveň sa na pôde začala diskusia v oblasti zdaňovania digitálnej ekonomiky a začali sa prijímať urýchlené a rozhodné kroky v oblasti ochrany digitálneho priestoru pred šírením dezinformácií. V záujme zabezpečenia slobodných a spravodlivých európskych a vnútroštátnych volieb EK predstavila Akčný plán proti dezinformáciám. V uplynulom roku prišlo aj k posilňovaniu európskej obrannej spolupráce a ďalšej integrácie v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. Oblasť obrany sa tak stala jednou z oblastí, kde aktuálne najrýchlejšie napreduje európska integrácia a v roku 2018 sa takmer podarilo dokončiť zamýšľaný legislatívny rámec PESCO (Stála štruktúrovaná spolupráca ). V priebehu roku 2018 pokračovalo konanie podľa čl. 7 Zmluvy o vedené proti Poľsku a začalo sa konanie voči Maďarsku.
Vývoj v roku 2018 bol aj naďalej silne determinovaný komplikovaným priebehom rokovaní o brexite. Významným elementom rokovaní boli najmä otázky ochrany práv občanov EÚ, finančného vyrovnania a zabezpečenia otvoreného režimu hraníc na Írskom ostrove. Rokovania vyústili do prijatia dohody o vystúpení, ktorú schválila vláda UK a následne Európska rada spoločne s politickou deklaráciou o budúcich vzťahoch. Spojenému kráľovstvu sa však dosiaľ nepodarilo dohodu ratifikovať v parlamente.
EK v roku 2018 predstavila návrhy, ktoré výrazne ovplyvnia smerovanie SR v ekonomickej oblasti v nasledujúcom období. Jedným z nich je návrh nového Viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021-2027. Predložený návrh EK je z pohľadu SR mierne nepriaznivý, keďže čistá pozícia SR by sa mala zhoršiť. SR však aj v rámci budúceho 7-ročného obdobia zostane čistým príjemcom prostriedkov z rozpočtu . SR prispela do diskusie o budúcej podobe viacročného rozpočtu zorganizovaním samitu Skupiny priateľov politiky súdržnosti v Bratislave 29. novembra 2018, na ktorom bola prijatá spoločná deklarácia k budúcemu VFR. SR presadzuje vyčlenenie dostatočných zdrojov na politiku súdržnosti a spoločnú poľnohospodársku politiku, ako aj jednoduché, flexibilné a užívateľsky priaznivé implementačné pravidlá. SR pristupuje k rokovaniam konštruktívne s cieľom dosiahnuť kvalitnú, rovnovážnu a ak to bude možné aj včasnú dohodu o VFR 2021-2027.
V rámci prehlbovania Hospodárskej a menovej únie sa výsledkom Eurosummitu stala dohoda na začatí rokovaní o tzv. rozpočte eurozóny, ktorého cieľom byť podpora konvergencie a konkurencieschopnosti štátov eurozóny. Prvé detaily tzv. rozpočtu eurozóny budú predstavené v priebehu roka 2019. Lídri tiež schválili referenčné podmienky vytvorenia spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre Jednotný fond pre riešenie krízových situácií, ktorého poskytovateľom bude Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Lídri prejavili vôľu na dosiahnutie pokroku v bankovej únii, ako aj na dosiahnutie ambiciózneho pokroku v oblasti únie kapitálových trhov v roku 2019. Európska rada vyzvala aj na pokračovanie v úsilí na posilňovaní medzinárodnej úlohy eura.
3
V oblasti Jednotného digitálneho trhu bola prijatá legislatíva, ktorá prispôsobuje súčasnej dynamike digitálneho prostredia a vytvára novú dimenziu spoločného jednotného trhu - voľný pohyb dát, s potenciálom podnecovať technologické inovácie a vytvoriť európsky dátový priestor. Prijatím legislatívy pre energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie bol skompletizovaný Rámec pre klímu a energetiku do r. 2030. V klimatickej oblasti bolo zámerom SR dosiahnuť naplnenie ambicióznych cieľov sociálne a ekonomicky udržateľným spôsobom. Pri rokovaniach o znižovaní emisií z nových osobných a úžitkových automobilov (tzv. čistá mobilita) sa SR snažila o rovnováhu environmentálnej ambicióznosti a konkurencieschopnosti automobilového priemyslu ako kľúčového segmentu hospodárstva SR. Sociálne spravodlivá tranzícia bude východiskom SR aj pri kľúčovej diskusii o Dlhodobej stratégii pre znižovanie emisií do r. 2050, ktorá nastaví víziu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo s presahom na všetky oblasti hospodárstva a života občanov.
Pracovný program Európskej komisie na rok 2019
Pracovný program Európskej komisie na rok 2019 bol v Európskom parlamente (EP) predstavený 23. októbra 2018. Správa dva rozmery prvým je dokončenie legislatívnych iniciatív do konca mandátu súčasnej Európskej komisie a druhým návrhy v kontexte diskusie o budúcnosti Európskej únie (Biela kniha Európskej komisie) s perspektívou ich prijatia do roku 2025. Legislatívny a pracovný program EK na rok 2019 reflektuje iniciatívy predstavené v prejave predsedu Európskej komisie (EK) J. - C. Junckera o Stave únie v pléne EP 12. septembra 2018. Zároveň berie do úvahy aj diskusie EK s EP, Radou, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.
Legislatívny a pracovný program EK na rok 2019 je potrebné vnímať v kontexte blížiaceho sa ukončenia volebného cyklu . Európska komisia preto predkladá len obmedzené množstvo nových legislatívnych návrhov. Je zrejmý dôraz najmä na dokončenie existujúcich legislatívnych iniciatív, na čom sa spolu s EK zhodli aj členské štáty Európskej únie. Napriek tomuto nastaveniu je prítomná aj snaha súčasnej EK o zohľadnenie diskusií o budúcnosti EÚ, čomu zodpovedajú návrhy s perspektívou do roku 2025, ktoré plánuje zverejniť do konca svojho mandátu.
Legislatívny a pracovný program EK na rok 2019 obsahuje 5 príloh (nové iniciatívy, REFIT, prioritné návrhy v štádiu schvaľovania, návrhy na stiahnutie, zrušenie).
Príloha obsahuje:
15 nových iniciatív, rozdelených do 8 prioritných politík;
10 iniciatív v rámci programu REFIT;
84 prioritných návrhov v štádiu schvaľovania, ktoré EK predložila v posledných troch rokoch a pri ktorých je potrebné urýchlené prijatie EP a Radou;
návrh na stiahnutie 10 návrhov v štádiu schvaľovania, pri ktorých nie vyhliadky na dosiahnutie dohody alebo ktoré neslúžia svojmu účelu, príp. technicky zastarané a majú sa stiahnuť do šiestich mesiacov od vydania Legislatívneho a pracovného programu (apríl 2019);
oznámenie o zrušení 7 zastaraných právnych aktov, ktoré sa majú zrušiť .
4
1. VŠEOBECNÉ ZÁLEŽITOSTI
Politika súdržnosti
Investície, štrukturálne reformy, hospodársky rast a zamestnanosť predstavujú jednu z hlavných výziev súčasnosti tak na národnej, ako aj na európskej úrovni. SR je od svojho vstupu do prijímateľom značného objemu finančných prostriedkov z fondov EÚ. Takmer 80 % všetkých verejných investícií v SR je financovaných z rozpočtu prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).
Dňa 29. novembra 2018 sa v Bratislave uskutočnil samit predsedov vlád Skupiny priateľov politiky súdržnosti (SPPS) tzv. kohézny samit, ktorého sa zúčastnilo 16 krajín. Cieľom samitu bolo zviditeľniť skupinu, prezentovať jej jednotu a vyslať jasný politický signál na podporu spoločných záujmov skupiny pred decembrovou Európskou radou, ktorá rokovať najmä o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 2027. Spoločnú deklaráciu prijalo 14 krajín.
Dňa 13. decembra 2018 sa v Bruseli uskutočnilo pravidelné bilaterálne stretnutie s EK v rámci procesu európskeho semestra. Témami rokovania boli: investičné priority, vzdelávanie, proces európskeho semestra.
Návrhy legislatívy pre politiku súdržnosti na programové obdobie 2021 2027 boli zo strany EK predstavené koncom mája 2018, čím sa začala intenzívna práca na procese vyjednávaní členských štátov (ČS) EÚ s EK o obsahu týchto legislatívnych návrhoch.
Na úrovni pracovnej skupiny Rady pre štrukturálne opatrenia (SMWP) pokračovala počas bulharského predsedníctva v Rade (I. polrok 2018) diskusia k legislatívnemu balíku v rámci strednodobého preskúmania VFR, ktorého súčasťou bol aj návrh na zjednodušenie EŠIF (tzv. nariadenie Omnibus) ako aj trialógy s Európskym parlamentom. Počas rakúskeho predsedníctva v Rade (II. polrok 2018) začala diskusia k novým návrhom legislatívneho balíka EK pre politiku súdržnosti na roky 2021 2027, ktorá bude pokračovať aj počas rumunského predsedníctva v Rade EÚ (I. polrok 2019).
Pracovný program EK na rok 2019 obsahuje viaceré dôležité legislatívne návrhy v oblasti politiky súdržnosti EÚ na nové programové obdobie 2021 – 2027. V priebehu roku 2019 budú pokračovať negociácie k ďalším blokom legislatívneho balíka pre politiku súdržnosti na roky 2021 2027 počas rumunského predsedníctva v Rade (RO PRES). Jednou z kľúčových otázok pre SR v rámci negociácií bude lepšie nastavenie podmienok pre tematickú koncentráciu, s cieľom väčšej flexibility smerovať podporu z fondov do jednotlivých regiónov SR podľa ich špecifických potrieb.
Čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov
V priebehu roka 2018 prebiehala intenzívna komunikácia s EK ohľadom uzatvárania programovacieho obdobia 2007 2013, boli doručené „pre-closure letters“ za OPIS, OPZ, OP BK, OP KaHR, ROP, OP VaV a PCS SR-ČR. Z toho výpočet záverečnej platby bol akceptovaný pri OPIS a OP KaHR, naopak pri OP BK, OP Z, ROP a PCS SR-ČR sa očakáva nová kalkulácia zo strany EK.
V aktuálnom programovom období 2014 2020 SR k dispozícii pre všetky programy EŠIF 15,46 mld. eur (EÚ zdroj), z čoho SR k 31. 12. 2018 vyčerpala 3,31 mld. eur (EÚ zdroj), t. j. 21,37 % (predbežné údaje). V roku 2018 sa ukončil proces dezignácie - nastavenia fungovania systému riadenia a kontroly na úrovni riadiacich orgánov a certifikačného orgánu jednotlivých
5
operačných programov. Zároveň sa prijímajú opatrenia vo vzťahu k transparentnému prístupu širokej verejnosti k informáciám a k zjednodušeniu prístupu žiadateľov k eurofondom, nakoľko je vôľou všetkých zástupcov verejnej správy znížením administratívneho zaťaženia prijímateľov a žiadateľov zefektívniť celý proces čerpania eurofondov.
Právny štát
V priebehu roku 2018 pokračovalo konanie podľa čl. 7 Zmluvy o vedené proti Poľsku. Priebeh roka bol charakterizovaný viacerými vypočutiami Poľska zo strany Rady v súvislosti s reformou súdneho systému. K hlasovaniu podľa čl. 7 ods. 1 Zmluvy o o tom, či situácia v Poľsku predstavuje existenciu jasného rizika vážneho porušenia hodnôt neprišlo. Úspešné uzavretie konania zatiaľ nepriniesla ani bilaterálna komunikácia medzi Európskou komisiou a Poľskom, aj keď progres je zjavný. Konanie tak bude pokračovať vypočutím Poľska aj v roku 2019.
Popri konaní proti Poľsku priniesol rok 2018 aj návrh na začatie identického konania voči Maďarsku. Toto inicioval Európsky parlament. Konanie je sprevádzané viacerými otázkami procesného charakteru. Prvou je otázka samotného návrhu a jeho súladu s právom (na prelome rokov 2018/2019 je riešená Súdnym dvorom EÚ), druhou otázka zapojenia Európskeho parlamentu do procesu vypočutia. K samotnému vypočutiu Maďarska na úrovni Rady v r. 2018 nedošlo.
Konania o porušení zmlúv
K 31. decembru 2018 bolo voči SR vedených 52 konaní o porušení zmluvy v zmysle článku 258 a 260 Zmluvy o fungovaní EÚ. Z celkového počtu 52 konaní bolo 37 prípadov v štádiu vydaného formálneho oznámenia, 1 prípad v štádiu doplňujúceho formálneho oznámenia, 11 prípadov v štádiu vydaného odôvodneného stanoviska a v 2 prípadoch bolo vydané doplňujúce odôvodnené stanovisko (z toho v jednom prípade bola žaloba EK postúpená na súdny dvor EÚ). Zároveň jedno konanie je vedené podľa článku 260 Zmluvy o fungovaní EÚ.
Z celkového počtu 52 konaní bolo celkovo 21 konaní vedených z dôvodu nesplnenia povinností transpozície smerníc, 7 konaní pre nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva EÚ, 13 konaní z dôvodu nesprávnej transpozície smerníc a 11 konaní bolo vedených z iných dôvodov.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy bolo k 31. decembru 2017 proti SR vedených 48 konaní, došlo k miernemu nárastu počtu konaní, no napriek tomu SR patrí k štátom s menším počtom konaní o porušení zmluvy v zmysle článku 258 a 260 Zmluvy o fungovaní EÚ.
Harmonizácia práva
Jednou z podmienok, aby občania a podniky mohli naplno benefitovať z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, je okrem iného aj harmonizácia právneho poriadku Slovenskej republiky s európskou legislatívou, jeho eurokonformný výklad a náležitá aplikácia. Množstvo agendy Európskej únie je totiž uvádzaných do života prostredníctvom právnych aktov.
Slovenská republika sa v duchu zásady lojálnej spolupráce, ktorá je zakotvená v primárnej legislatíve Európskej únie, zaviazala (1)prijať všetky potrebné opatrenia, ktoré nevyhnutné na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zakladajúcich zmlúv alebo z aktov inštitúcii Európskej
6
únie a zároveň (2)neprijať nijaké opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Európskej únie.
Z tohto pohľadu je slovenský právny poriadok (a každý právny predpis) absolútne v celom rozsahu ovplyvnený členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a záväzkami z toho plynúcimi. Okrem právne záväzných aktov Európskej únie limitujúcimi faktormi pre slovenský právny poriadok aj všeobecné zásady a princípy práva Európskej únie a judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.
Čo sa týka právnych aktov Európskej únie, ktoré majú zásadný vplyv na náš právny poriadok, bolo v roku 2018 publikovaných v Úradnom vestníku Európskej únie 42 smerníc, približne 900 nariadení a približne 1200 rozhodnutí.
Neformálne riešenie problémov súvisiacich s nesprávnou transpozíciou alebo aplikáciou právne záväzných aktov Európskej únie, či všeobecných zásad a princípov práva Európskej únie, prebieha medzi členskými štátmi a Európskou komisiou aj na úrovni systému EU Pilot a siete SOLVIT. Vďaka fungovaniu týchto platforiem sa podarilo identifikovať a iniciovať korekcie nesúladnej vnútroštátnej legislatívy vo viacerých prípadoch
Medzinárodné zmluvy
V priebehu roku 2018 nadobudla platnosť jedna zmiešaná zmluva, a to:
Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, podpísaná v Bruseli dňa 11. mája 2012. Platnosť nadobudla 1. augusta 2018, pričom postup nadobudnutia platnosti ustanovený v článku 116 ods. 1 uvedenej dohody o partnerstve a spolupráci sa ukončil 20. júla 2018.
V priebehu roku 2018 boli podpísané:
Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej, podpísaná za SR s výhradou ratifikácie. Slávnostný podpis dohody v mene sa uskutočnil v rámci ASEM samitu dňa 19. októbra 2018 v Bruseli. Súčasne s touto dohodou bola podpísaná aj Dohoda o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej, a tiež Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou v mene Európskej únie.
Dohoda o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane, podpísaná za SR s výhradou ratifikácie. Slávnostný podpis dohody sa uskutočnil dňa 17. júla 2018 v Tokiu.
Strategická komunikácia
Európska komisia zverejnila v septembri a v októbri 2018 hlavný balík opatrení Zabezpečenie slobodných a spravodlivých európskych volieb. Následne Európska komisia spolu s vysokou predstaviteľkou pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej EK a HR/VP) F. Mogherini 5. decembra 2018 predstavili Akčný plán proti dezinformáciám v spoločnom oznámení Európskemu parlamentu, Európskej rady, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Akčný plán kladie osobitný dôraz práve na mobilizáciu inštitúcií a členských štátov v 1. polroku pred európskymi voľbami v máji 2019. Zároveň Európska
7
rada vyzvala na rýchle a koordinované zlepšenie spôsobilostí EÚ, posilnenie koordinovanej a spoločnej reakcie Únie a členských štátov, mobilizáciu súkromného sektora a zvýšila odolnosť spoločnosti voči dezinformáciám a vyzýva na urýchlené a rozhodné kroky na európskej i vnútroštátnej úrovni v záujme zabezpečenia slobodných a spravodlivých európskych a vnútroštátnych volieb. Rada v tejto otázke predloží v tejto veci správu Európskej rade v marci 2019.
SR aktívne podporuje koordináciu úsilia ČŠ pri ochrane európskych volieb vzhľadom na zvýšenú pravdepodobnosť hrozieb. Na MZVEZ SR bolo vytvorené Oddelenie pre strategickú komunikáciu, ktoré je pre SK kontaktným bodom v celoeurópskej sieti. Pre EÚ27 je nevyhnutné zabezpečiť čo najvyššiu účasť voličov vo voľbách, čo sa pretaví do väčšieho pocitu legitimity volených zástupcov v EP. Ide o prioritu číslo jedna pre SR. V záujme mobilizácie verejnosti MZVaEZ SR v roku 2017 iniciovalo občianske diskusie o EÚ pod názvom „Slovensko diskutuje o EÚ“, ktoré sa v roku 2018 pretransformovali do „Národného konventu o EÚ“, resp. #MYSMEEU (jedným z dôvodov tejto zmeny bolo reflektovať FR návrh o organizovaní verejných diskusií o budúcnosti v ČŠ EÚ). Doteraz sa uskutočnilo 10 podujatí (vrátane podujatia na bratislavskom hrade, ostatné v regiónoch) s účasťou viac ako 3500 ľudí.. Jednotlivé podujatia pozostávajú z diskusných
panelov, ktorých účastníkmi študenti hostiteľskej univerzity, ako aj politici, odborníci a osobnosti z regiónu. Hlavným cieľom podujatí je zabezpečiť lepšiu informovanosť širokej verejnosti o členstve SR v EÚ a jeho výhodách, podporiť budovanie európskej identity, zvýšiť orientáciu občanov v európskych politikách a získať od nich spätnú väzbu. V roku 2019 budú aktivity v tejto oblasti pokračovať a informačné aktivity v koordinácií s IKEP Bratislava a ZEK Slovensko cez sociálne siete, najmä Facebook. Profil „Zahraničná politika sa nás týka“ bude intenzívne propagovať eurovoľby cez #Tentokrátidemvoliť a cez pravidelné publikovanie infografík, videoblogov a ďalšieho obsahu, v ktorom budeme zdôrazňovať dôležitosť volieb a potrebu zúčastniť sa ich. Zameriavať sa budeme hlavne na komunikáciu s mladými voličmi. MZVaEZ SR bude aj naďalej pokračovať v diskusiách #MYSMEEÚ v regiónoch. Zároveň sa budú organizovať diskusie o Európskej únii na stredných školách a podporovať komunikačné aktivity regionálnych MVO a informačných kancelárií Zastúpenia Európskej komisie Europe Direct.
MZVEZ SR tiež v marci 2019 predloží na schválenie vlády SR implementačný materiál k Akčnému plánu proti dezinformáciám a k príprave SR na európske voľby, prostredníctvom ktorého sa vytvoriť v marci 2019 medzirezortná koordinačná skupina pre prípravu európskych volieb vo vzťahu k téme boja proti dezinformáciám a strategickej komunikácii v období pred európskymi voľbami aj po nich. Medzirezortná koordinačná skupina by tiež mala pripraviť na schválenie vláde spoločný projekt ÚOŠS SR v tejto problematike v reakcii na príslušnú grantovú výzvu Európskej komisie, ktorý je potrebné predložiť Európskej komisii do 11. apríla 2019.
Rozširovanie
Z hľadiska politiky rozširovania bol rok 2018 poznamenaný troma hlavnými udalosťami. Vo februári 2018 Európska komisia predstavila očakávanú stratégiu pre rozširovanie pod názvom Kredibilná perspektíva členstva krajín západného Balkánu v EÚ a zvýšená angažovanosť na západnom Balkáne. Stratégia uvádza aj ďalšie podnety pre lepšiu realizáciu potrebných reforiem kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov, zlepšenie
8
angažovania sa na západnom Balkáne s osobitým dôrazom na pomoc pri zlepšovaní fungovania právneho štátu, demokracie, pri posilňovaní výkonu ekonomík, ako i na zlepšovanie implementácie štandardov EÚ. Slovensko ocenilo, že stratégia pokladá rozširovanie za investíciu do bezpečnosti EU, jej hospodárskeho rastu, vplyvu a schopnosti chrániť svojich obyvateľov. Stratégia potvrdzuje princíp regaty a nevyhnutnosť plniť všetky stanovené podmienky pre získanie členstva, čo sú princípy, ktoré presadzuje aj SR.
V máji 2018 sa v Sofii počas Bulharského predsedníctva uskutočnil samit západný Balkán. Šlo o prvý samit v tomto formáte po 15 rokoch, keď sa predchádzajúci samit uskutočnil v r. 2003 v gréckom Solúni. Slovensko sa počas prípravy obsahovej náplne samitu vyslovovalo za adekvátnu politickú dimenziu podujatia s cieľom vyslať presvedčivý signál spolupatričnosti a spoločnej vízie pre budúcnosť. V rámci týchto aktivít Slovensko pripravilo aj národný non-paper. Samit medzi a Tureckom, ktoré je kandidátskou krajinou, sa na úrovni inštitúcií uskutočnil v marci 2018 vo Varne. V nadväznosti na zverejnenie pravidelných správ Európskej komisie o pokroku kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov rokovala Rada vo formáte všeobecné záležitosti o záveroch rady k rozširovaniu. Napriek odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom a Macedónskom, ktoré pre otvorenie splnili v minulosti určené podmienky, sa z dôvodu postoja niekoľkých členských krajín nepodarilo dosiahnuť súhlas s otvorením rokovaní. Slovensko sa zasadzovalo za akceptovanie odporúčania Európskej komisie a za otvorenie rokovaní s cieľom posilniť hodnovernosť rozširovacieho procesu a udržať jeho dynamiku. Slovensko aj v spolupráci s ďalšími krajinami V4 podporovali zvyšovanie profilu Západobalkánskeho fondu, ktorý bol vytvorený na základe vzoru Medzinárodného vyšehradského fondu. Význam fondu spočíva v posilňovaní vzájomnej spolupráce občianskej spoločnosti na západnom Balkáne a prostredníctvom nej aj napomáhanie vzájomného zmierenia. Fond bol vďaka pretrvávajúcemu úsiliu SR zahrnutý aj do dokumentu zo samitu v Sofii. Hoci v niektorých ČŠ pokračuje posilňovanie unilateralizmu a oslabuje sa podpora pre rozširovanie, SR je presvedčené, že perspektíva členstva v Únii založenej na zdieľaných hodnotách a dodržiavaní spoločných štandardov je najlepšou motiváciou pre pokračovanie reformných a modernizačných procesov v tých krajinách, ktoré o členstvo majú záujem. Pritom Slovensko trvá na tom, aby každý nový člen EÚ splnil požadované podmienky členstva.
Aj v r. 2018 Slovensko pokračovalo v prenose svojho know how v oblastiach relevantných pre modernizáciu, reformy a integračný proces a to vo vzťahu ku všetkým západobalkánskym partnerom. Nepočítajúc pokračujúce konzultácie a aktivity na úrovni štátnych orgánov sa napríklad v rámci programu CETIR pre odovzdávania slovenských skúseností uskutočnilo 8 bilaterálnych aktivít na expertnej úrovni. Slovensko tiež presadzovalo zvýšenie dynamiky rokovaní s rokujúcimi krajinami Srbskom a Čiernou Horou. V záujme pomôcť krajinám čeliť výzvam vyplývajúcim z migračných tlakov vyslalo Slovensko 60 policajtov do Macedónska a 40 do Srbska. So Srbskom boli podpísané 2 memorandá pre spoluprácu v oblasti inovácií. V Macedónsku pokračovala realizácia projektu Národného konventu o EÚ. Vo vzťahu k BaH sa SR zasadzovala za zlepšovanie prostredia pre realizáciu reforiem a slovenský diplomat pokračoval vo vedení Úradu Rady Európy v Sarajeve, čím prispieval k zlepšovaní implementácie záväzkov v oblasti ľudských práv. Vo vzťahu k Čiernej Hore sa SR zamerala na pomoc a posilnenie odborných kapacít v oblasti riadenia verejných financií.
Vo vzťahu k Turecku sa SR podarilo udržať otvorenú komunikáciu založenú na dôvere a potrebe politického dialógu a tento prístup podporovala aj na pôde EÚ. Vzťahy EU TR v roku 2018 je však možné označiť za stagnujúce. K pokroku v prístupovom procese Turecka, resp. k otvoreniu nových rokovacích kapitol nedošlo. Úspešne však pokračovala implementácia
9
migračnej dohody z marca 2016, čo prispelo k zníženiu prílevu utečencov a ekonomických migrantov do krajín EÚ cez územie TR.
V roku 2019 bude SR pokračovať v podpore hodnoverného rozširovacieho procesu založeného na plnení kritérií a bude pokračovať v zdieľaní svojej expertízy s partnermi. Zameria sa na dosiahnutie takých záverov rady k rozširovaniu, ktoré budú stimulom pre reformné procesy. Po voľbách do Európskeho parlamentu a vytvorení novej Európskej komisie sa bude zasadzovať za to, aby si agenda rozširovania uchovala svoje náležité miesto medzi strategickými úlohami EÚ.
Oblasť kybernetickej bezpečnosti
Kybernetická bezpečnosť je vo svojej podstate cezhraničná, a preto musí dôrazne a koordinovane reagovať na vzniknuté kybernetické hrozby a incidenty. Okrem vnútorných bezpečnostných otázok sa únia zaoberá vonkajšími hrozbami, ktoré žiadny členský štát nemôže vyriešiť sám a v tomto duchu sa prispôsobila aj bezpečnostná politika únie, ktorá si kladie jednu zo základných úloh kybernetickú bezpečnosť a odolnosť únie voči kybernetickým hrozbám.
Život občanov únie, ako aj samotné hospodárske menovatele ich prosperity stále závislejšie od digitálnych technológií. Občania čoraz viac vystavovaní kybernetickým hrozbám a incidentom. Ich bezpečnosť závisí od posilnenia schopnosti chrániť úniu pred týmito hrozbami, keďže civilná infraštruktúra aj vojenské kapacity sa spoliehajú na bezpečné digitálne systémy. S cieľom riešiť rastúce problémy únia postupne rozširuje svoje kompetencie v tejto oblasti. V roku 2016 únia prijala svoje prvé opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti v podobe smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov (ďalej len “smernica NIS”). S ohľadom na riadnu implementáciu smernice NIS do vnútroštátneho práva Komisia na začiatku tohto roka prijala Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) 2018/151, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148, pokiaľ ide o bližšiu špecifikáciu prvkov, ktoré musia poskytovatelia digitálnych služieb zohľadňovať pri riadení rizík v oblasti bezpečnosti sietí a informačných systémov, a parametrov na posudzovanie toho, či incident závažný vplyv. Slovenská republika bola jednou z členských krajín, ktorá proces implementácie práva pri oboch právnych aktoch zavŕšila ešte v úvode roka a bola medzi prvými členskými štátmi, ktoré smernicu NIS implementovali.
Aktívnu pozíciu v tomto procese zastáva aj Skupina pre spoluprácu (Cooperation Group) a Sieť jednotiek pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (CSIRT´s Network). Hlavnou úlohou týchto pracovných platforiem, za aktívnej expertnej účasti príslušníkov úradu, je zabezpečovať a zintenzívňovať vzájomnú strategickú a operačnú spoluprácu a zdieľať informácie medzi orgánmi kybernetickej bezpečnosti členských štátov a medzi ich jednotkami pre riešenie incidentov. Tieto platformy v súčasnosti pracujú na periodickej báze, prijímajú pravidlá a procesné postupy potrebné pre ich formálne fungovanie. Boli zadefinované kľúčové priority práce Skupiny pre spoluprácu a úlohy Siete CSIRT pre operačné spôsobilosti EÚ, spoločná koordinovaná reakcia na kybernetické bezpečnostné incidenty a krízy veľkého rozsahu.
Hlavnou témou sledovaného obdobia bola okrem iného aj legislatíva pre oblasť kybernetickej bezpečnosti. Prioritou pre bulharské a rakúske predsedníctvo bolo schválenie Aktu o kybernetickej bezpečnosti”. Rada ministrov pre telekomunikácie (TTE) sa v júni 2018 dohodla na všeobecnom smerovaní k návrhu nariadenia tak, aby na jeseň mohla vstúpiť spolu
10
s Európskym parlamentom a Komisiou do politického trialógu. Výsledkom tohto trialógu bolo, že Výbor stálych predstaviteľov schválil konečný kompromisný text návrhu nariadenia na základe politickej dohody medzi Radou, Európskym parlamentom a Komisiou.
Komisia v druhej polovici roka 2018 navrhla príslušný právny nástroj na vykonávanie iniciatívy na posilnenie postavenia tak, aby sa stala „globálnym lídrom v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť dôveru, spoľahlivosť a ochranu našich občanov, spotrebiteľov a podnikov online a umožniť bezplatný a zákonný internet“. Do legislatívneho procesu tak bol predložený právny akt EÚ: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier, o ktorom sa v súčasnosti rokuje na pôde Rady EÚ.
V sledovanom období pokračovala aj diskusia o implementácii tzv. „diplomatického toolboxu“ z r.2017 (Cyber diplomacy toolbox), ktorá viedla k otvoreniu myšlienky uplatňovania reštriktívnych opatrení ako nástroja na odstrašenie a odpovede ČK voči vykonávateľom (jednotlivcom a skupinám) škodlivých aktivít.
Štatistika
V novembri 2018 prijala Rada ECOFIN „Závery o štatistike “, v ktorých schválila tzv. štatistický balík. Štatistický balík definuje politické oblasti, identifikuje smerovanie a nastavenie priorít v oblasti štatistiky. Na národnej úrovni to boli najmä aktivity vykonávané v spolupráci s Ministerstvom financií SR a NBS - rozvoj indikátorov štatistiky nehnuteľností v rámci ukazovateľov cien obchodného vlastníctva (CPPIs), implementácia Memoranda o porozumení medzi ECB a Komisiou (Eurostatom) v oblasti štatistiky postupov pri makroekonomickej nerovnováhe (MIP), a pokračovanie prác na rozšírení súboru údajov, o ktoré sa opiera stratégia Európa 2020. V rámci využívania Big Data sa Slovensko zapojilo do pracovného balíka týkajúceho sa Smart Tourism, ktorého cieľom je prepojenie Big Data s existujúcimi údajmi zo štatistických zisťovaní.
V schvaľovacom procese na úrovni bola pozornosť venovaná najmä dvom rámcovým nariadeniam, ktoré Komisia predložila v rámci programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti REFIT, a to Integrovanému nariadeniu pre európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností a rámcovému nariadeniu v oblasti podnikových štatistík, ktoré umožní zaviesť nový systém zberu údajov o podnikovej štatistike, ako aj o obchode s tovarom v rámci EÚ.
2.VONKAJŠIE ZÁLEŽITOSTI
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
Základným rámcom angažovanosti v medzinárodnom prostredí je Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku z roku 2016. SR podporuje jej implementáciu v piatich definovaných oblastiach1. Prioritou na toto obdobie (druhý rok implementácie) bola podpora efektívneho multilateralizmu a spolupráca s regionálnymi organizáciami.
1 budovanie odolnosti východného a južného susedstva a integrovaný prístup ku konfliktom a krízam; posilňovanie európskej bezpečnosti a obrany; posilňovanie prepojenia vnútorných a vonkajších politík
11
SR podporuje novú Stratégiu pre západný Balkán, ktorá bola prijatá v apríli 2018. Stratégia hodnotí dosiahnutý pokrok vo všetkých oblastiach, ktoré podstatné z hľadiska európskej integrácie a zároveň slúži ako základ pre diferenciáciu krajín západného Balkánu na základe ich úsilia a dosiahnutých výsledkov. SR oceňuje, že Stratégia obsahuje konkrétne opatrenia, iniciatívy a vysvetľuje kroky, ktoré je potrebné podniknúť zo strany Čiernej Hory a Srbska na dokončenie prístupového procesu do roku 2025.
Rada v júni 2018 prijala závery k politike v oblasti rozširovania a procese stabilizácie a pridruženia, v ktorých potvrdzuje svoje odhodlanie podporovať európsku perspektívu krajín západného Balkánu. Región západného Balkánu bude prioritou aj v roku 2019 a to aj v kontexte otázky rozširovania a očakávaného otvorenia rokovaní o vstupe do so Skopje a Tiranou.
Vývoj v krajinách západného Balkánu bol v uplynulom roku predmetom pozornosti nielen z hľadiska rozširovania EÚ, no i v kontexte vnútropolitického vývoja v týchto štátoch. V tejto súvislosti sa jednalo najmä o všeobecné voľby v Bosne a Hercegovine (7. október 2018), ktoré poukázali na potrebu čo najskoršej reformy volebného zákona. Prišlo taktiež k zhoršeniu vzťahov medzi Belehradom a Prištinou sprevádzané zablokovaním spoločného dialógu.
Najvýznamnejším výsledkom je však prijatie Dohody medzi Skopje a Aténami (17. jún 2018), na základe ktorej po ratifikovaní macedónskym aj gréckym parlamentom vznikne Severomacedónska republika. Vyriešenie dlhoročného sporu o názov krajiny je príkladom konštruktívneho prístupu a tiež schopnosti politického vedenia zamerať sa na budovanie úspešnej budúcnosti nielen priamo zainteresovaných krajín, ale aj susedov a ďalších partnerov v juhovýchodnej Európe.
Aj v roku 2018 bol zo strany SR záujem upriamený na úspešný projekt Východného partnerstva. Vďaka tejto politike sa darí naplniť víziu politického pridruženia krajín s EÚ, ich hospodárskej integrácie a celkovej modernizácie. Úspešnosť VP bola potvrdená aj počas ministerského stretnutia s krajinami VP v októbri 2018, počas ktorého bol skonštatovaný pokrok predovšetkým v reformách v oblasti ekonomiky a posilňovania spoločnosti. Zároveň však bola pripomenutá potreba pokroku v oblasti reformy súdnictva a boja s korupciou či na posilnenia nezávislosti médií v jednotlivých krajinách VP. SR oceňuje dosiahnuté výsledky, ku ktorým sme kontinuálne prispievali, aj vďaka multilaterálnej štruktúre „20-ich cieľov do roku 2020“. Východné partnerstvo oslávi v roku 2019 svoje 10. výročie, ktoré bude príležitosťou na vyhodnotenie doterajšej spolupráce a pokroku, ako aj na rozpracovanie stratégie po roku 2020. Od partnerov naďalej očakávame efektívnu implementáciu reforiem a dodržiavanie spoločných hodnôt a princípov.
SR pokračovala v presadzovaní politiky podpory suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Politika reštriktívnych opatrení zo strany voči Ruskej federácii pokračovala aj v roku 2018 a to kvôli absencii pokroku v implementácii Minských dohôd, za ktorú nesie Rusko osobitnú zodpovednosť. V roku 2018 nasledovali ďalšie agresívne aktivity Ruskej federácie, ktoré mali za následok eskaláciu napätia v Kerčskej úžine a zajatie 24 ukrajinských námorníkov. O pevnom partnerstve s Ukrajinou svedčí aj usporiadanie samitu EÚ-Ukrajina v júli 2018, na ktorom opätovne potvrdila pevné odhodlanie podporovať nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Podporu vyjadrila aj jej ambicióznemu programu reforiem v kontexte volebného cyklu v roku 2019.
únie; revízia existujúcich a príprava nových regionálnych a tematických stratégií a posilňovanie strategickej komunikácie
12
Prioritným záujmom SZBP zostáva podpora rozvoja spolupráce medzi a NATO, ako aj strategického transatlantického partnerstva v rôznych oblastiach, a to napriek súčasným názorovým rozdielom v niektorých oblastiach.
Záujmom je mierové vyriešenie konfliktu v Sýrii, realizácia sýrskeho politického procesu pod záštitou OSN a rešpektovanie demokratických princípov a ľudských práv. SR podporuje komplexnú obnovu krajiny i s pomocou projektov za podmienky politickej tranzície a posilňovanie odolnosti susedných krajín, ktoré nesú bremeno prítomnosti sýrskych utečencov. v apríli 2018 usporiadala 2. Bruselskú konferenciu o Sýrii, zameranú na riešenie urgentnej humanitárnej krízy a s ňou spojenú migráciu do okolitých krajín regiónu. V marci 2019 je naplánovaná v poradí tretia Bruselská konferencia o Sýrii. Bude mimoriadne dôležité, aby mala konferencia aj politický komponent, najmä z hľadiska správneho pochopenia podmienok angažovania EÚ.
Jadrová dohoda s Iránom (JCPoA) je potvrdením významu efektívnej medzinárodnej spolupráce. Zostáva dôležitým nástrojom nielen pre regionálnu bezpečnosť, ale aj pre globálny režim nešírenia jadrových zbraní. SR znepokojilo odstúpenie USA od JCPoA a následné znovuzavedenie sankcií USA voči Iránu, na ktoré reagovala protiopatreniami. SR bude naďalej zdôrazňovať potrebu citlivej rovnováhy medzi napĺňaním jadrovej dohody Iránom a reakciou na jeho aktivity regióne.
Súčasný vývoj na medzinárodnej scéne si vyžaduje rýchle a efektívne reakcie jednotlivých aktérov, ďalšie posilňovanie a zefektívňovanie metód a nástrojov Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Práve v tomto kontexte predstavila EK návrh na rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou. EK navrhuje zmenu hlasovania na základe existujúceho právneho rámca len vo vybraných troch oblastiach SZBP: pozície v oblasti ľudských práv na multilaterálnych fórach; prijímanie a zmena sankčných režimov a civilné misie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Téma bude politicky rezonovať aj v kontexte prípravy summitu v Sibiu 9. mája 2019.
Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) EÚ
Obrana a bezpečnosť je v poslednom období vysoko na zozname priorít európskych politík. Je to prirodzená reakcia na zásadné zmeny bezpečnostného prostredia v európskom susedstve. Anexia Krymu, destabilizácia východnej Ukrajiny, nestabilné štáty, terorizmus, nelegálna migrácia, hybridné hrozby, kybernetické útoky či použitie chemických zbraní predstavujú vážne bezpečnostné riziká, ktoré majú zásadný dopad na bezpečnostné prostredie Európy, ako aj Slovenska.
V roku 2018 došlo k zásadnému pokroku v posilňovaní SBOP. Medzi európskymi krajinami existuje zhoda o potrebe posilnenia obranných spôsobilostí, pričom poskytuje vhodný rámec pre zvýšené spoločné úsilie v tomto smere.
Jedným z najvýznamnejších momentov bolo spustenie implementácie stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) v oblasti obrany a budovania vojenských spôsobilostí. V priebehu roka Rada postupne schválila základné dokumenty potrebné pre špecifikáciu a načasovanie plnenia záväzkov a pravidlá riadenia projektov PESCO. Počiatočný zoznam projektov PESCO bol rozšírený o nové projekty a pokročili diskusie o podmienkach účasti tretích štátov v projektoch. Slovensko je vedúcou krajinou delostreleckého projektu EuroArtillery, ktorý prispeje
13
k využitiu obranného priemyslu malých členských štátov. Okrem toho sa Slovensko zúčastňuje na ďalších projektoch prispievajúcich k celoeurópskemu riešeniu zdravotníckej a logistickej podpory v operáciách, výstavbe ľahkého obrneného vozidla, cezhraničnej preprave vojenskej techniky a personálu (Military Mobility), a testovacích a hodnotiacich centier.
Koncom roka bol prijatý Civilný kompakt“, ktorý formuluje konkrétne ciele a záväzky pre posilnenie a rozvoj civilných kapacít SBOP. Jeho hlavným cieľom je posilniť spôsobilosti pre vedenie civilných misií. Kompakt reaguje aj na nové bezpečnostné výzvy, akými nelegálna migrácia, hybridné a kybernetické hrozby, terorizmus, radikalizácia, organizovaný zločin, námorná bezpečnosť, manažment hraníc a ochrana kultúrneho dedičstva. ČŠ sa v jeho rámci zaväzujú poskytnúť zvýšené príspevky do civilných misií formou personálu, vybavenia, výcviku, finančnej podpory, či iným spôsobom a podľa potreby prehodnotiť národné rozhodovacie procedúry, financovanie a legislatívu, s cieľom podporiť sekondovanie personálu do misií. Kompakt stanovuje naštartovanie ročného hodnotiaceho procesu na základe národných implementačných plánov ČŠ. Prvá pravidelná hodnotiaca konferencia o civilnej SBOP sa uskutoční v 2. polroku 2019. Proces implementácie kompaktu je naplánovaný do r. 2023.
Ako ďalšie konkrétne oblasti, v ktorých bol dosiahnutý pokrok, možno spomenúť hybridné hrozby a koordinované cvičenie - NATO PACE HEX 18, strategickú komunikáciu, kybernetickú bezpečnosť a prepájanie pôsobenia aktérov vonkajšej a vnútornej bezpečnosti v reakcii na nelegálnu migráciu. Pokrok bol dosiahnutý aj ohľadom posilnenia vojenskej mobility a spolupráce medzi a NATO. Rada schválila vojenské požiadavky na dopravnú infraštruktúru, ktoré v súlade s predmetnými požiadavkami na strane NATO. V lete bol schválený nový program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP), ktorý je pre Slovensko dôležitý z pohľadu malých a stredných podnikov a rozvoja obranného priemyslu.
Zo strany EK došlo k značnému nárastu jej aktívneho angažovania sa a podporovania rozvoja obranných spôsobilostí (napr. finančná podpora výskumu, vývoja a nadobúdania spôsobilostí, či plánovaná finančná podpora pre rozvoj infraštruktúry ČŠ v rámci zvyšovania vojenskej mobility). Pozitívne je, že návrh nového Viacročného finančného rámca na obdobie 2021-2027 počíta s celkovým navýšením rozpočtu na vonkajšie aktivity , čo je dôležité z hľadiska podporovania bezpečnosti a stability najmä v susedstve EÚ. Súčasťou procesu je aj návrh na nový Európsky mierový nástroj, ktorý by mal priniesť zvýšenú flexibilitu a lepšie možnosti financovania poskytovania podpory partnerským krajinám.
v súčasnosti nasadených 6 vojenských a 11 civilných misií a operácií SBOP. Civilní a vojenskí príslušníci SR nasadení v misiách a operáciách v Bosne a Hercegovine (vojenská operácia EUFOR ALTHEA), Kosove (civilná misia EULEX Kosovo), na Ukrajine (civilná asistenčná misia EUAM Ukrajina), v Gruzínsku (monitorovacia misia EUMM Gruzínsko) a na hranici Moldavska a Ukrajiny (civilná misia EUBAM Moldavsko - Ukrajina).
V ďalšom období bude dôležité udržať vysoký moment napredovania v rozvoji spôsobilostí SBOP v spolupráci ČŠ a inštitúcií EÚ, v duchu integrovaného prístupu EÚ. Slovensko bude v roku 2019, aj ako člen PESCO, pokračovať v posilňovaní civilnej aj vojenskej SBOP, národných spôsobilostí a schopnosti a napĺňaní stanovených cieľov. SR bude podporovať rozvoj spolupráce a NATO v oblasti bezpečnosti a obrany tak, aby úsilie oboch organizácií bolo čo najväčším príspevkom k udržaniu bezpečnosti a stability v Európe.
14
Stála štruktúrovaná spolupráca
Základným kameňom európskej obrannej spolupráce je od svojho vzniku v decembri 2017 Stála