PREDKLADACIA SPRÁVA
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 70 zo dňa 20. februára 2019.
Dohoda predstavuje dlhodobý základ pre ďalšie rozvíjanie vzťahov medzi a Arménskom, v zmysle zabezpečenia účinnejšej bilaterálnej spolupráce s Arménskom. Cieľom dohody je rozvíjať spoluprácu v hospodárskych, obchodných a politických oblastiach, ako aj vo vybraných sektorových politikách medzi oboma stranami.
Dohoda obsahuje štandardné politické ustanovenia týkajúce sa ľudských práv, Medzinárodného trestného súdu, zbraní hromadného ničenia, ručných a ľahkých zbraní a boja proti terorizmu. Obsahuje takisto ustanovenia o spolupráci v oblastiach ako je doprava, energetika, zdravotníctvo, životné prostredie, zmena klímy, dane, vzdelávanie a kultúra, zamestnanosť a sociálne veci, bankovníctvo a poisťovníctvo, priemyselná politika, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, cestovný ruch, výskum a inovácie, baníctvo. Okrem toho sa týka aj právnej spolupráce, právneho štátu, boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii.
Dohoda zároveň zahŕňa dôležitú časť o obchode so zásadnými záväzkami vo viacerých oblastiach obchodnej politiky. Taktiež za cieľ priblížiť arménske právne predpisy v určitých oblastiach k acquis EÚ.
Za Slovenskú republiku bola dohoda s výhradou ratifikácie podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky v Bruseli, p. Petrom Javorčíkom, v rámci zasadnutia COREPER II. dňa 22. novembra 2017. Slávnostný podpis dohody v mene sa uskutočnil v rámci samitu Východného partnerstva dňa 24. novembra 2017 v Bruseli.
Dohoda predstavuje tzv. zmiešanú úniovú zmluvu t. j. medzinárodnú zmluvu, ktorá pokrýva oblasť spoločných právomocí a jej členských štátov a ktorej zmluvnými stranami EÚ, Euratom a ich členské štáty na jednej strane a tretia krajina v tomto prípade Arménsko na strane druhej.
Z hľadiska slovenského zmluvného práva je dohoda medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. V zmysle článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je totiž dohoda medzinárodnou politickou zmluvou a medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Z toho dôvodu je potrebné, aby s ňou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Súčasne je potrebné, aby Národná rada SR rozhodla podľa článku 86 písm. d) Ústavy SR o tom, že dohoda prednosť pred zákonmi podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR. Z kategórií vymedzených v článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, a zároveň o medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. V súlade s článkom 3 ods. 3 Pravidiel pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax
bola dohoda predložená na rokovanie vlády SR po jej podpise. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou prezidentom SR.
V zmysle vlastného článku 385 ods. 2 dohoda nadobudne platnosť v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po dni uloženia poslednej ratifikačnej listiny alebo listiny o schválení u depozitára, ktorým je Generálny sekretariát Rady Európskej únie.
Dohoda je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami, medzinárodnoprávnymi záväzkami, ako aj s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vykonávanie predmetnej dohody nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani sociálny vplyv, rovnako tak ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.