Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Cieľom predkladaného návrhu na zmenu zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku je umožniť ženám slovenskej národnosti zmeniť si svoje priezvisko na formu bez koncovky slovenského prechyľovania aj bez toho, aby to podliehalo povoľovaniu. Táto možnosť existuje aj v súčasnosti, ale týka sa iba osôb inej ako slovenskej národnosti. Osoby slovenskej národnosti si takto môžu zmeniť priezvisko iba na základe povolenia.
Zákon o mene a priezvisku v § 7 ods. 2 písm. c) uvádza, že povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné, ak ide o zmenu „spočívajúcu v zápise ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez koncovky slovenského prechyľovania.“ Takúto úpravu považujú predkladatelia návrhu zákona za neodôvodnene diskriminačnú a za neprimeraný zásah do osobnej identity osôb slovenskej národnosti. V praxi dochádza k obchádzaniu zákona spôsobom, že aj žena slovenskej národnosti, ktorá si chce takto zmeniť priezvisko, v žiadosti uvedie, že inú ako slovenskú národnosť. Národnosť nie je možné žiadnym spôsobom objektívne overiť a je potrebné rešpektovať subjektívne vyhlásenie každého jednotlivca. Obmedzenie možnosti zápisu ženského priezviska bez koncovky slovenského prechyľovania bez povolenia len na osoby inej ako slovenskej národnosti je teda možné veľmi jednoducho obísť. Nemožno považovať za vyhovujúci stav, keď je bez vážneho dôvodu časti obyvateľstva niečo umožnené, inej časti je to upierané, resp. podmieňované povolením, pričom však takého obmedzenie zároveň nie je nijako vymožiteľné. Predkladatelia preto navrhujú, aby možnosť zmeny priezviska spočívajúcu v zápise ženského priezviska bez koncovky slovenského prechyľovania mali aj osoby slovenskej národnosti.
S možnosťou, aby zmenu zápisu ženského priezviska na formu bez prechyľovania vykonala matrika iba na základe jednoduchej žiadosti dotknutej osoby, počítal aj návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 154/1994 Z. z. o matrikách, ktorú v roku 2012 vypracovalo Ministerstvo vnútra SR a predložilo do medzirezortného pripomienkového konania dňa 20. 12. 2012. Tento materiál však nakoniec nebol predložený ani do NR SR, ani na rokovanie vlády.
V stanovisku Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied k uvedenému návrhu novely zákona o matrikách sa vo vzťahu k návrhu zapisovať do úradných dokladov ženské priezviská bez prechyľovacej prípony uvádza: „Ženy, ktoré sa rozhodnú pre neprechýlenú podobu priezviska, mali by byť poučené o všetkých dôsledkoch používania neprechýlenej podoby priezviska o tom, že v texte (či hovorenom, alebo písanom), ktorý nemá charakter oficiálneho dokumentu, resp. oficiálnej formuly, sa ich priezvisko môže vyskytnúť neprechýlené (s pani Evou Novák, od Jany Medveď), no v súlade s kodifikovanou normou aj prechýlené, a teda sa bude skloňovať (s pani Evou Novákovou, od Jany Medveďovej) a pod., a nie je možné tomu zabrániť zákazom. V komunikačnej sfére sa totiž rozlišuje základný zápis, oficiálna podoba priezviska a používanie priezviska v bežnej, neúradnej oblasti to dve rozličné veci. V prvom prípade sa bude, pochopiteľne, rešpektovať neprechýlená forma priezviska, v druhom prípade sa môžu používať prechýlené podoby priezviska ako prirodzené podoby, vlastné kultivovanému vyjadrovaniu. Toto poučenie by malo byt súčasťou vykonávacieho predpisu k zákonu a jednotlivé matriky by ho mali ovládať.“ Ani jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied teda nenamietal proti používaniu slovenských priezvisk bez prechyľovania.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Milan Laurenčík, Zuzana Zimenová, Vladimír Sloboda a Peter Osuský
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie.
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
B. Osobitná časť
K čl. I
Navrhuje sa upraviť znenie § 7 ods. 2 zákona o mene a priezvisku, ktorý upravuje situácie, v ktorých nie je potrebné povolenie na zmenu priezviska. Podľa súčasného znenia zákona nie je povolenie potrebné, ak ide o zmenu priezviska „spočívajúcu v zápise ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez koncovky slovenského prechyľovania“. Vypustením slov „osoby inej ako slovenskej národnosti“ sa umožní aj bez povolenia zmeniť uvedeným spôsobom priezvisko aj osobám slovenskej národnosti.
K čl. II
Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona.