1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Róbert Puci a Maroš Kondrót.

Predkladaný návrh zákona reaguje na potreby, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v rámci výkonu jeho dozornej činnosti, predovšetkým v súvislosti so správnymi konaniami týkajúcimi sa jadrových zariadení, ktoré sú na Úrade jadrového dozoru SR vedené. Hlavným cieľom je predovšetkým zlepšenie hospodárnosti a zefektívnenie vedených správnych konaní. Činnosti, ktoré sú predmetom dozoru Úradu jadrového dozoru SR sa dotýkajú ochrany životného prostredia a teda vyvolávajú zvýšený záujem verejnosti, čo sa môže prejaviť i na zvýšenom počte účastníkov konania z radov verejnosti, na čo navrhovaná právna úprava reaguje.

Jednou zo základných požiadaviek, ktoré sú na správne orgány pri výkone verejnej moci kladené je transparentnosť. Súčasťou požiadavky na transparentnosť pri rozhodovaní dozorného orgánu v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení je aj zvýšená informačná povinnosť účastníkov rozhodovacích procesov v tejto oblasti. Navrhovaná úprava prispieva k informovaniu verejnosti o jednotlivých úkonoch Úradu jadrového dozoru SR adresovaných účastníkom konania v rámci správnych konaní a je tak plne v súlade s princípom transparentnosti.

Zároveň sa upravuje proces nakladania Úradu jadrového dozoru SR s informáciami, ktoré majú zákonom priznanú osobitnú ochranu, t.j. citlivá informácia, utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo, poštové tajomstvo alebo zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. Navrhovaná úprava rešpektuje medzinárodné záväzky Slovenskej republiky týkajúce sa prístupu k informáciám týkajúcim sa životného prostredia.

Úrad jadrového dozoru SR je podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov aj iným stavebným úradom pri stavbách jadrových zariadení a stavbách súvisiacich s jadrovým zariadením nachádzajúcich sa v areáli ohraničenom hranicami jadrového zariadenia. Vo viacerých prípadoch pritom dochádza k paralelným konaniam vedených pred Úradom jadrového dozoru SR ako dozorným orgánom v oblasti jadrovej bezpečnosti a súčasne ako pred špeciálnym stavebným úradom. Navrhovaná úprava preto precizuje úpravu konaní vedených podľa atómového zákona a stavebného zákona, berúc do úvahy ich vzájomný vzťah.

Predkladaný návrh rešpektuje medzinárodné a európske záväzky Slovenskej republiky týkajúce sa ochrany životného prostredia, a to Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného

2

prostredia (Aarhuský dohovor) (ďalej len „Aarhuský dohovor“) a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS. Rovnako návrh zákona zohľadňuje i Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, a to predovšetkým Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (87) 16 o správnych konaniach týkajúcich sa veľkého počtu osôb a Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. CM/Rec(2007)7 o dobrej verejnej správe.

Predkladaný návrh zákona nemá žiadne negatívne sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti a taktiež nezakladá vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. augusta 2019.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Navrhovaná úprava precizuje zákonnú úpravu, ktorá už podľa súčasného právneho stavu v § 19 predpokladá vydanie súhlasu na etapu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a skúšobnú prevádzku a dopĺňa tieto súhlasy v záujme konzistentnosti právnej normy aj do § 5, ktorý obsahuje zoznam súhlasov a povolení vydávaných Úradom jadrového dozoru SR, potrebných za účelom využívania jadrovej energie.

K bodu 2

Zmenou príslušného ustanovenia dochádza k precizovaniu úpravy nesprístupnenia citlivej informácie účastníkom konaní podľa atómového zákona. Podľa aktuálneho znenia § 8 ods. 3 sa citlivá informácia nesprístupní účastníkom konania, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Príslušná poznámka pod čiarou pritom odkazuje na zákon § 24 a 25 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, t.j. upravuje situáciu, ak došlo k vzniku účastníctva v konaní vedeného podľa atómového zákona z titulu účasti daných osôb v konaní podľa uvedenej právnej úpravy týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné prostredie. S prihliadnutím na cieľ a účel nesprístupňovania citlivých informácií navrhovaná úprava zosúlaďuje tento režim pre všetkých účastníkov v konaniach podľa atómového zákona (s výnimkou žiadateľa samotného). Predkladaná novela navrhuje vyňať z okruhu osôb, ktorým sa citlivá informácia zneprístupní žiadateľa o povolenie alebo súhlas, keďže v danom prípade ide o iniciátora správneho konania, ktorý disponuje správnym konaním a rozhoduje sa o jeho právach, právom chránených záujmoch resp. povinnostiach.

K bodu 3

Navrhovaná úprava dopĺňa a precizuje spôsob komunikácie Úradu jadrového dozoru SR voči tzv. dotknutej verejnosti, ktorej účasť v konaniach pred Úradom jadrového dozoru SR vyplýva z osobitného predpisu (§ 24 a 25 zákona č. 24/2006 Z.z.) a Aarhuského dohovoru. Za týmto účelom sa primerane dopĺňa aj poznámka pod čiarou č. 11b. Vzhľadom na to, že môže ísť o veľký počet osôb, atómový zákon už v súčasnosti upravuje doručovanie rozhodnutí dotknutej verejnosti prostredníctvom verejnej vyhlášky. S cieľom zabezpečiť efektívne informovanie dotknutej verejnosti sa navrhuje, aby sa v týchto prípadoch doručovali v priebehu konania prostredníctvom verejnej vyhlášky aj výzvy, upovedomenia, predvolania alebo iné písomnosti. Takýto postup je zároveň v súde s princípom transparentnosti verejnej správy, ktorý podporuje Aarhuský dohovor práve s cieľom posilnenia zapojenia verejnosti do rozhodovacích procesov, ako i Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. CM/Rec(2007)7 o dobrej verejnej správe.

4

Takáto úprava zároveň prispeje k zefektívneniu konania (nie je potrebné preukazovať doručenie každému členovi dotknutej verejnosti jednotlivo) a súčasne i k jeho väčšej hospodárnosti. Zároveň, možnosť komunikovať s verejnosťou prostredníctvom verejnej vyhlášky pripúšťa i Aarhuský dohovor a Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (87) 16 o správnych konaniach týkajúcich sa veľkého počtu osôb. Predmetné Odporúčanie pritom zohľadňuje a vychádza z potreby vyvažovania požiadaviek na dobrú a efektívnu správu na jednej strane so spravodlivou a účinnou ochranou v prípadoch administratívnych konaní s veľkým počtom osôb.

K bodu 4

Navrhovaná úprava dopĺňa znenie atómového zákona o osobitnú úpravu týkajúcu sa nakladania Úradu jadrového dozoru SR s informáciami, ktoré spadajú do jednej z nasledovných kategórií: citlivá informácia, utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo, poštové tajomstvo alebo iná zákonom ustanovená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

V súlade s povinnosťou chrániť takéto informácie a povinnosťou mlčanlivosti je podľa navrhovaného znenia odseku 11 Úrad jadrového dozoru SR povinný urobiť všetky potrebné opatrenia, aby k nedošlo k sprístupneniu chránených informácií pri nahliadaní do spisu, resp. pri doručovaní písomností. Ide o precizovanie úpravy postupu Úradu jadrového dozoru SR v konaniach podľa atómového zákona, keďže povinnosť ochrany takýchto informácii podľa súčasnej úpravy vyplýva aj z osobitných predpisov, napr. zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov. Takýto postup je potrebný a vhodný najmä vzhľadom na špecifický charakter daných informácií, keďže ich sprístupnením by mohlo dôjsť k vážnej ujme na právach a chránených záujmoch, ktorým zákonodarca priznal prednosť pred právom na slobodný prístup k informáciám.

V rámci predchádzania situácii, že Úrad jadrového dozoru SR by svojím konaním sprístupnil informácie predstavujúce obchodné tajomstvo alebo citlivú informáciu sa v odseku 12 zavádza povinnosť Úradu jadrového dozoru SR upozorniť žiadateľa na možnosť označiť informácie, ktoré považuje za citlivé alebo za predmet obchodného tajomstva. Takýto postup nie je výnimočný a predpokladá ho napr. i zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov.

Samotné posúdenie toho, či sa s označenými informáciami bude nakladať v osobitnom režime, t.j. či sa dané informácie nesprístupnia iným účastníkom konania je na Úrade jadrového dozoru SR. Úrad jadrového dozoru SR pritom môže podľa navrhovaného odseku 13 od žiadateľa, ktorý označil určité informácie ako citlivé alebo predstavujúce predmet obchodného tajomstva žiadať, aby písomne odôvodnil ich označenie ako obchodné tajomstvo alebo ako citlivú informáciu. Z navrhovaného znenie zákona vyplýva, že Úrad jadrového

5

dozoru SR zváži, kedy je potrebné takéto písomné zdôvodnenie označenia od žiadateľa požadovať. Pôjde najmä o prípady, kedy nejde o zrejmé prípady obchodného tajomstva, resp. citlivej informácie. V prípade, ak Úrad jadrového dozoru SR nebude akceptovať zdôvodnenie označenia určitej informácie ako citlivej alebo predstavujúcej predmet ochrany obchodného tajomstva je povinný o tom informovať žiadateľa.

K bodu 5

Navrhovaná úprava reflektuje špecifické postavenie vydávania súhlasu na ďalšiu etapu uvádzania do prevádzky. Uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky je podmienené získaním povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, avšak samotný proces uvádzania je členený na etapy, pričom pokračovanie v ďalšej etape je podmienené súhlasom Úradu jadrového dozoru SR na základe vyhodnotenia predchádzajúcej etapy. Nejde teda o typické správne konanie, ale o regulovanú technickú činnosť, na ktorú už bolo povolenie udelené. Túto skutočnosť je preto potrebné zohľadniť aj vzhľadom k procesnej úprave daného postupu a vylúčiť pôsobnosť všeobecného správneho predpisu.

K bodu 6

Zmena príslušného ustanovenia reflektuje zavedenie osobitnej právnej úpravy v bodoch 3 (doručovanie). Vzhľadom na to, že atómový zákon ako lex specialis má v súvislosti s inštitútom doručovania a rozkladu úpravu odlišnú od úpravy Správneho poriadku ako lex generalis, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť a v tomto rozsahu vylúčiť pôsobnosť Správneho poriadku.

Z dôvodu zvýšenia efektivity a hospodárnosti konaní sa spája režim týkajúci sa upovedomenia účastníkov konania o podanom rozklade s výzvou na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

Zároveň sa v súvislosti s konkrétnymi konaniami podľa atómového zákona navrhuje vylúčenie aplikácie inštitútu obnovy konania a inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania ako mimoriadnych opravných prostriedkov. Keďže v daných prípadoch nejde o rozhodnutia, ktoré by mali statusový charakter ale naopak o rozhodnutia, ktorých predmetom je povolenie určitých procesov, ktoré majú spravidla dočasný charakter a ich realizáciou ich je možné považovať za konzumované, aj s ohľadom na princíp právnej istoty je vhodné vylúčiť využitie uvedených mimoriadnych opravných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že praktická využiteľnosť uvedených typov mimoriadnych opravných prostriedkov (ktoré zo svojej povahy zasahujú do platného právneho stavu a právnej istoty, resp. v tomto prípade už realizovaných procesov) je v súvislosti s predmetnými konaniami podľa atómového zákona ťažko realizovateľná. Navyše, Úrad jadrového dozoru SR vykonáva pravidelnú revíziu ním vydaných rozhodnutí a v prípade potreby prostredníctvom zmien rozhodnutí reviduje podmienky príslušných rozhodnutí. Tento inštitút tak predstavuje existujúci právny nástroj Úradu jadrového dozoru SR na zohľadnenie akýchkoľvek potrieb revízie svojich skôr vydaných právoplatných rozhodnutí. Možnosť podania riadnych opravných prostriedkov zostáva zachovaná, rovnako aj možnosť

6

súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, a to vrátane možnosti súdu priznať správnej žalobe odkladný účinok. Právna úprava tak plne rešpektuje právo účastníkov konania na súdny prieskum požadované Aarhuským dohovorom, Odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy, či inými medzinárodnými dokumentmi. S prihliadnutím na právnu úpravu vzťahu atómového zákona, Stavebného zákona a Správneho poriadku (podľa ktorej je Atómový zákon vo vzťahu špeciality k ostatným uvedeným zákonom) sa bude navrhovaná výluka uvedených mimoriadnych opravných prostriedkov aplikovať aj na konania o vydanie povolení podľa Stavebného zákona, tak ako ich predpokladá najmä § 19 atómového zákona (t.j. konania o vydaní povolenia na predčasné užívanie stavby, súhlasu na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku, kolaudačného rozhodnutia).

K bodu 7

Navrhované ustanovenie precizuje existujúci právny stav, kedy Úrad jadrového dozoru SR ako osobitný stavebný úrad vydáva pre jadrové zariadenia povolenia a súhlasy podľa Stavebného zákona, pričom však vydávanie takýchto povolení bolo čiastočne upravené i v atómovom zákone. Navrhovaným znením dôjde k explicitnému vyjadreniu, že atómový zákon je vo vzťahu ku konaniam o vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby, súhlasu na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku, kolaudačného rozhodnutia a ich zmien lex specialis voči Stavebnému zákonu.

K bodu 8

Ide o prechodné ustanovenie upravujúce aplikáciu zmien prijatých navrhovanou novelou na už začaté konania podľa atómového zákona.

K Čl. II

K bodu 1

Za účelom precizovania právnej úpravy sa navrhuje pridať vnútorný odkaz na príslušné zákonné ustanovenie.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná úprava reaguje na špecifický povoľovací režim upravený atómovým zákonom, v rámci ktorého dochádza ku konaniu o vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby a následne aj ku konaniu o vydaní súhlasu na dočasné užívanie stavby. Nakoľko k získaniu relevantných záväzných stanovísk dotknutých orgánov dochádza v rámci konania o povolení predčasného užívania stavby, v záujme procesnej efektivity a hospodárnosti konania sa navrhuje zamedziť duplicite predkladania týchto stanovísk a vypustiť nutnosť dosiahnutia dohody s dotknutými orgánmi aj vo fáze konania o súhlase na dočasné užívanie

7

stavby. Zároveň sa v tejto súvislosti navrhuje, aby záväzné stanoviská vydané v konaní o povolení na predčasné užívanie stavby boli využiteľné aj v rámci kolaudačného konania, a to v rozsahu, v akom boli vydané pre účely konania o povolení predčasného užívania stavby. Vo zvyšnom rozsahu zostáva povinnosť zabezpečiť záväzné stanoviská pre účely konania o vydanie kolaudačného rozhodnutia zachovaná.

K bodu 4

Navrhovaným znením sa precizuje vzťah procesnej úpravy voči osobitnému zákonu, ktorým je v danom prípade atómový zákon. Zosúlaďuje sa tak znenie režimu procesnej úpravy konaní podľa stavebného zákona, čím sa posilňuje jeho kompatibilita s právnou úpravou podľa atómového zákona.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. augusta 2019.

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Róbert Puci a Maroš Kondrót

2. Názov návrhu zákona: Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho a Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve

b) v sekundárnom práve

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Ak predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.

9

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho a Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Róbert Puci a Maroš Kondrót

 Materiál nelegislatívnej povahy

☒ Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

 Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Materiál nebol predmetom PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Materiál nebol predmetom MPK

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2. Definícia problému

Precizovanie legislatívnej úpravy najmä vo vzťahu k procesným ustanoveniam zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

3. Ciele a výsledný stav

Dosiahnutie vyššej úrovne efektivity a hospodárnosti konania vo veciach rozhodovania podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov ako aj odstránenie niektorých nefunkčných a nepraktických procesných ustanovení.

4. Dotknuté subjekty

Účastníci predmetných konaní podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

5. Alternatívne riešenia

Nepredkladajú sa.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?  Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Nepredstavuje transpozíciu práva EÚ.

8. Preskúmanie účelnosti**

10

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

 Pozitívne

☒ Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

 Áno

☒ Nie

 Čiastočne

 Pozitívne

☒ Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

 Pozitívne

☒ Žiadne

 Negatívne

Sociálne vplyvy

 Pozitívne

☒ Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

 Pozitívne

☒ Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

 Pozitívne

☒ Žiadne

 Negatívne

 Pozitívne

☒ Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

 Pozitívne

☒ Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

 Pozitívne

☒ Žiadne

 Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Materiál nebol predmetom PPK.