Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Branislav Grӧhling a Radoslav Pavelka.

V rámci projektu ESO (Efektívna Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) došlo okrem iného aj k zmene spôsobu financovania regionálneho školstva. Financovanie škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom bol do tejto doby vtedajší krajský školský úrad, prešlo spod kapitoly ministerstva školstva pod kapitolu ministerstva vnútra. Takéto financovanie školstva z dvoch rezortov sa javí ako neprehľadné a nesystematické. Predmetný návrh zákona zjednocuje financovanie školstva a vracia ho do podoby pred rokom 2013. Preto je potrebné zasiahnuť aj do Smernice ministerstva vnútra č. 142/2013, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu a vyňať kompetencie v oblasti školstva z pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja.

Do roku 2013 boli finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia poskytované ich zriaďovateľom výlučne z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“), a to prostredníctvom krajského školského úradu podľa sídla zriaďovateľa. Výnimku predstavovali školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľmi boli samosprávne kraje – tým boli finančné prostriedky poskytované priamo ministerstvom školstva.

Zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo s účinnosťou od 01.01.2013 okrem iného k zrušeniu krajských školských úradov a k zásadnej novelizácii zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Financovanie regionálneho školstva, príspevku na výchovu a vzdelávanie a príspevku na záujmové vzdelávanie zo štátneho rozpočtu sa začalo uskutočňovať ako prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva, tak aj prostredníctvom kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstva vnútra“). Tento systém financovania zostal zachovaný dodnes. V kapitole ministerstva školstva sa rozpočtujú prostriedky pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ktorých zriaďovateľmi sú samosprávne kraje. V kapitole ministerstva vnútra sa rozpočtujú prostriedky pre školy, ktorých zriaďovateľmi sú obce, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, iné právnické a fyzické osoby a okresné úrady v sídle kraja. Pokiaľ ide o tok finančných prostriedkov, tieto sa z kapitoly ministerstva vnútra prideľujú prostredníctvom okresných (predtým obvodných) úradov v sídle kraja podľa sídla zriaďovateľa.

Cieľom reformy ESO, v dôsledku ktorej došlo aj k popísaným zmenám vo financovaní školstva, malo byť v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 345/2012 Z. z. „zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou, transparentnosť a efektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami a účinná kontrola.“.

Prax po necelých piatich rokoch od zavedenia systému financovania z dvoch zdrojov - kapitoly ministerstva školstva a ministerstva vnútra ukazuje, že tok finančných prostriedkov plynúci predovšetkým z ministerstva vnútra je náročné odsledovať. Tento spôsob financovania sa javí ako nesystematický a neprehľadný.

Účelom návrhu zákona je vrátiť sa v plnom rozsahu do stavu pred rokom 2013, kedy bolo regionálne školstvo financované výlučne z kapitoly ministerstva školstva. Dôjde tak zjednoteniu zdroja finančných prostriedkov, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k transparentnosti, prehľadnosti a efektívnosti financovania školstva. Zároveň sa navrhuje obnoviť existenciu krajských školských úradov ako rozpočtových organizácií ministerstva školstva a vrátiť im kompetencie na úseku školstva. Z tohto dôvodu je potrebné zasiahnuť aj do smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2013, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu a vyňať kompetencie v oblasti školstva z pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet. Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať negatívny sociálny vplyv a ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

K článku I (zákon o štátnej správe v školstve a o školskej samospráve)

K bodom 1 až 11

Legislatívno-technická zmena – nahradenie okresného úradu v sídle kraja krajským školským úradom.

K bodu 12

Legislatívno-technická zmena - nahradenie okresného úradu v sídle kraja krajským školským úradom a ponechanie výlučne rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

K bodom 13 až 20

Legislatívno-technická zmena – nahradenie okresného úradu v sídle kraja krajským školským úradom.

K bodu 21

Z dôvodu obnovenia existencie krajských školských úradov sa navrhuje nahradiť znenie § 10 predchádzajúcim znením, v ktorom sa špecifikuje postavenie a právomoci krajského školského úradu. Celá pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja sa presúva na krajský školský úrad.

Krajský školský úrad je rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Krajský školský úrad ako právnická osoba sa zriaďuje v sídlach samosprávnych krajov s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja. Z uvedeného vyplýva, že sa zriaďuje 8 krajských školských úradov. Krajský školský úrad ako špecializovaný orgán štátnej správy riadi prednosta krajského školského úradu, ktorý je štátnym zamestnancom a preto musí byť menovaný na základe výberového konania, ktoré sa uskutoční v zmysle zákona o štátnej službe. Menuje a odvoláva ho minister školstva.

Na krajský školský úrad prechádza opätovne zriaďovateľská pôsobnosť voči školám a školským zariadeniam, ktorých zriaďovateľom bol okresný úrad v sídle kraja (jedná sa hlavne o špeciálne školy a školské zariadenia, ktorým je ťažko určiť územnú pôsobnosť, nakoľko majú väčšinou nadregionálnu pôsobnosť a poradenské zariadenia).

Krajský školský úrad môže byť zriaďovateľom aj napr. základnej školy za osobitných podmienok. Napríklad pri nemožnosti určenia spoločného školského obvodu, čo sa môže stať na národnostne zmiešanom území, alebo na území s ťažkými prírodnými podmienkami spojenými s obmedzenou dostupnosťou a pod.

Pri zriaďovaní strednej školy krajským školským úradom môže byť osobitnou podmienkou skutočnosť, že samosprávny kraj nezriadi strednú školu s tzv. „ťažkými študijnými alebo učebnými odbormi“, na ktoré sa hlási málo záujemcov, ale existuje na ne spoločenská objednávka. V takomto prípade môže krajský školský úrad takúto strednú školu

zriadiť. Ďalším dôvodom môže byť zriadenie strednej školy na základe medzinárodnej zmluvy alebo pod.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v školstve v prvom stupni vo veciach uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní, poskytnutých zahraničnými školami. Túto kompetenciu doteraz vykonával okresný úrad (vo veci základných škôl) a krajský úrad (vo veci stredných škôl).

Krajský školský úrad rozhoduje v druhom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky, v ktorej v prvom stupni rozhoduje obec. V súčasnosti druhostupňové konanie v tejto veci vykonáva okresný úrad.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorého je školský úrad zriaďovateľom. Táto kompetencia prechádza na krajský školský úrad z okresného úradu v sídle kraja.

Štát, v záujme kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a najmä v záujme sledovania odbornosti na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry, si ponecháva kompetenciu kontrolovať, či príslušná obec, spĺňa podmienky v súlade s týmto zákonom, aby mohla vykonávať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich podmienky uložené týmto zákonom. V prípade zistenia porušenia tohoto zákona (§ 8) môže krajský školský úrad uložiť obci sankcie vo forme pokuty.

Nie menej dôležitou kompetenciou štátu prostredníctvom krajského školského úradu je kontrola dodržiavania tohto zákona vo veci menovania riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Táto kompetencia krajského školského úradu smeruje ku všetkým školám bez rozdielu zriaďovateľa. Ide o kontrolu štátu nad dodržiavaním kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa, nakoľko sa jedná o prvý článok vo výkone štátnej správy v školstve a zároveň osobu, ktorá má dbať na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v škole alebo školskom zariadení, ktoré riadi.

Ďalšou dôležitou kompetenciou krajského školského úradu ako orgánu špecializovanej štátnej správy v školstve je určitá garancia nad skúškami, na základe ktorých sa získava štátom uznaný stupeň vzdelania a to najmä záverečná skúška (stredné odborné vzdelanie), maturitná skúška (úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie), absolventská skúška (vyššie odborné vzdelanie). Túto garanciu zabezpečuje v rámci svojej kompetencie menovať predsedov skúšobných komisií na tieto skúšky.

K bodu 22

Z dôvodu obnovenia existencie krajských školských úradov sa navrhuje nahradiť znenie § 11 predchádzajúcim znením, v ktorom sa špecifikujú ďalšie právomoci krajského školského úradu. Právomoci prináležiace okresnému úradu v sídle kraja sú tak prenesené na krajský školský úrad, ktorý plní úlohy v oblasti financovania škôl a školských zariadení podľa zákona č. 597/2003 Z. z.

Povinnosťou krajského školského úradu je taktiež poskytovanie odbornej pomoci v oblastiach uvedených v tomto ustanovení. Túto povinnosť má voči všetkým zriaďovateľom a riaditeľom škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom.

Krajský školský úrad vykonáva príslušné kontrolné činnosti, ktoré vykonáva v súlade so zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a v zmysle tohoto zákona je vstupovanie zamestnancov krajských školských úradov do škôl a školských zariadení, nazeranie do dokumentácie a pod. oprávnené.

V záujme šetrenia verejných finančných prostriedkov a zabezpečenia odbornosti pri spracovaní personálnej a účtovnej agendy môže krajský školský úrad vykonávať príslušný druh prác pre svoje školy a školské zariadenia. Takúto činnosť bude môcť krajský školský úrad vykonávať len na základe dohody.

K bodu 24 až 28

Legislatívno-technická zmena – nahradenie okresného úradu v sídle kraja krajským školským úradom.

K bodu 27

K bodu 28 až 39

Legislatívno-technická zmena – nahradenie okresného úradu v sídle kraja krajským školským úradom.

K bodu 40

Nakoľko s prechodom kompetencií okresného úradu v sídle kraja súvisí aj prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov určuje sa lehota na vykonanie tohto prechodu.

K článku II (zákon o financovaní)

Ide o legislatívno-technické zmeny – nahradenie okresného úradu v sídle kraja krajským školským úradom, vypustenie, vypustenie právnej úpravy financovania z kapitoly Ministerstva vnútra SR a ponechanie výlučne kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

K článku III (zákon o organizácii miestnej štátnej správy)

Vypustenie krajských školských úradov zo všeobecnej klauzuly o nahradenie tohto pojmu novým pojmom.

K článku IV

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona od 1. septembra 2019.