Dôvodová správaI.Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Uhrík a Milan Mazurek.
Cieľom legislatívneho návrhu je zakotviť do Ústavy SR hmotnú zodpovednosť fyzických osôb (politikov), ktoré vykonávajú verejnú moc vo verejnej správe, za škodu, ktorá vznikla ich nezákonným úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím.
Súčasný právny poriadok SR pozná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Zodpovednosť fyzických osôb, ktoré vykonávajú verejnú moc a podpisujú rozhodnutia v mene štátu resp. inej organizácie verejnej moci, však v dnešnom právnom systéme upravená nie je. Za nezákonné rozhodnutia a škody spôsobené verejnými funkcionármi (politikmi) teda preberajú hmotnú zodpovednosť orgány štátnej a verejnej správy, čiže v konečnom dôsledku občania platiaci dane.
V súkromnom sektore je pritom zodpovednosť fyzických osôb za nimi spôsobenú škodu absolútnou samozrejmosťou. Každý, kto sa stará o vlastný majetok nesie prirodzene zodpovednosť aj za nesprávne rozhodnutia, ktoré by viedli k jeho poškodeniu, zničeniu alebo strate hodnoty. V súkromných spoločnostiach musia fyzické osoby v zmysle obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konatelia a členovia predstavenstva spoločností, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Vo verejnom sektore, kde verejní funkcionári zodpovedajú za majetok štátu a organizácií verejnej správy, takýto princíp v súčasnosti nefunguje. Verejní funkcionári často rozhodujú v rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadami dobrého hospodárenia. Poškodení občania alebo právnické osoby sa v súdnych sporoch a žalobách obracajú proti štátu alebo organizácii verejnej správy, ktorá protizákonné rozhodnutie vydala, nie však proti danému verejnému funkcionárovi. Štát ani organizácia verejnej správy nemá zákonné možnosti si takúto škodu ďalej vymáhať u verejného funkcionára, resp. funkcionárov, ktorí takéto protizákonné rozhodnutie vydali.
V praxi sa tak často stretávame s tým, že verejní funkcionári, resp. politici podliehajú tlakom rôznych lobistických skupín alebo korupcii a benevolentne,