DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Súčasná právna úprava týkajúca sa rozsahu a podmienok hmotného zabezpečenia počas ošetrovania člena rodiny v prípade policajtov, hasičov, profesionálnych vojakov či príslušníkov finančnej správy sa odlišuje od tej, ktorá platí pre bežných zamestnancov. Kým zamestnanci majú nárok na ospravedlnenie neprítomnosti v práci napr. pri ošetrovaní svojich rodičov, u policajtov a príslušníkov iných ozbrojených zborov a zložiek to tak nie je. Policajti a príslušníci iných ozbrojených zborov a zložiek nemajú na rozdiel od zamestnancov nárok napr. na platené služobné voľno ani pri ošetrovaní detí starších ako 10 rokov, ak s nimi nežijú v spoločnej domácnosti.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je čiastočné vyrovnanie vyššie uvedených rozdielov pri ošetrovaní členov rodiny v tom zmysle, že:
sa vypúšťa podmienka, aby poskytovanie služobného voľna s nárokom na služobný plat pri ošetrovaní iného člena rodiny bola podmienená spoločnou domácnosťou chorého a policajta/profesionálneho vojaka/príslušníka finančnej správy,
sa určuje, aby policajtovi/profesionálnemu vojakovi/príslušníkovi finančnej správy bolo poskytnuté služobné voľno s nárokom na služobný plat pri ošetrovaní dieťaťa aj staršieho ako 10 rokov, a to i v prípade, že nežijú v spoločnej domácnosti,
sa definuje, že dieťaťom sa na účely ošetrovania rozumie nielen vlastné dieťa, ale aj osvojené dieťa policajta/hasiča/profesionálneho vojaka/príslušníka finančnej správy alebo jeho manžela (manželky) a dieťa, ktoré bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
sa rozširuje, resp. jednoznačne sa vymedzuje okruh subjektov, na ošetrovanie ktorých bude mať policajt/hasič/profesionálny vojak/príslušník finančnej správy nárok tak, aby bolo možné ošetrovať choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča a chorého rodiča manžela/manželky.
Tak, ako nemocensky poistený zamestnanec pri ošetrovaní člena rodiny nárok na ošetrovné, aj policajtovi, hasičovi, profesionálnemu vojakovi a príslušníkovi finančnej správy bude prislúchať takéto služobné voľno s nárokom na služobný plat.
Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale má pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi
Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 a 2
Zamestnanci, ktorých pracovnoprávne vzťahy sa riadia Zákonníkom práce, zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, či zákonom č. 55/3027 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prípade, ak ich člen rodiny potrebuje ošetrenie, zamestnávateľom obligatórne ospravedlnení zo zamestnania. Takýto dôvod sa považuje za dôležitú osobnú prekážku v práci. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ale ak je nemocensky poistený, vzniká u neho nárok na ošetrovné vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v § 39 ods. 1 písm. a) presne vymedzuje okruh osôb, pri ošetrovaní ktorých poistenec nárok na ošetrovné. Patrí sem choré dieťa, chorý manžel, chorá manželka, chorý rodič alebo chorý rodič manžela (manželky), ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou.
Iná situácia je však v prípade policajtov. V zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZ“) sa pod pojmom policajt rozumie nielen príslušník Policajného zboru, ale aj príslušník Slovenskej informačnej služby, príslušník Národného bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Za dôležité osobné prekážky v štátnej službe, keď je nadriadený povinný poskytnúť policajtovi služobné voľno s nárokom na služobný plat, patrí ošetrovanie chorého dieťaťa mladšieho ako 10 rokov 81 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o PZ], či ošetrovanie iného chorého člena rodiny, avšak za podmienky, že žije s policajtom v spoločnej domácnosti 81 ods. 1 písm. d) bod 3 zákona o PZ].
Pri porovnaní vyššie uvedených právnych úprav sa javí, že policajti v tomto smere znevýhodnení, keďže zákon o PZ im len ťažko umožňuje starať sa o svojich rodičov či rodičov manžela. Viacgeneračné domy sa pomaly, ale isto, stávajú minulosťou a podmienka spoločnej domácnosti takmer nikdy nie je naplnená. Je pravdou, že policajtovi možno poskytnúť služobné voľno, ak o to požiada z vážnych dôvodov v zmysle § 83 ods. 2 zákona o PZ, takéto voľno je však bez nároku na služobný plat a podlieha rozhodnutiu nadriadeného, prípadne ministra, ak ide o čas dlhší ako 60 dní v kalendárnom roku. Takúto právnu úpravu teda nemožno považovať za dostatočnú či porovnateľnú s právnou úpravou týkajúcou sa zamestnancov.
V predkladanom návrhu zákona sa teda vypúšťa podmienka, aby poskytovanie služobného voľna s nárokom na služobný plat pri ošetrovaní člena rodiny policajta bolo podmienené spoločnou domácnosťou policajta a ošetrovaného.
Policajti znevýhodnení aj pri ošetrovaní detí starších ako 10 rokov, keďže zákon o PZ im to neumožňuje, ak spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Za účelom zosúladenia podmienok nároku na voľno v prípade ošetrovania chorého dieťaťa u policajtov a zamestnancov sa navrhuje, aby zo zákona o Policajnom zbore sa vypustila časť ustanovenia, ktorá pojednáva o veku dieťaťa, čím sa dosiahne, že nadriadený bude povinný poskytnúť policajtovi služobné voľno aj vtedy, ak mu ochorie dieťa staršie ako 10 rokov. Tak, ako zamestnanec pri ošetrovaní dieťaťa nárok na ošetrovné, aj policajtovi bude prislúchať takéto služobné voľno s nárokom na služobný plat.
V dôsledku nejasnej právnej úpravy je tiež potrebné jednoznačne určiť okruh subjektov, pri ošetrovaní ktorých prináleží policajtovi služobné voľno s nárokom na služobný plat, analogicky ako je to pri zamestnancoch s nárokom na ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Takouto právnou úpravou sa dosiahnu rovnaké podmienky pre policajtov a zamestnancov.
K bodu 3
Na účely poskytnutia služobného voľna s nárokom na služobný plat v zmysle § 81 ods. 1 zákona o Policajnom zbore sa spresňuje pojem dieťa, ktorý v zákone o Policajnom zbore absentoval. Vymedzenie tohto pojmu je identické s vymedzením pojmu dieťa v § 39 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré pojednáva o nároku zamestnanca na ošetrovné. Za dieťa sa považuje:
-vlastné dieťa,
-osvojené dieťa policajta alebo jeho manžela (manželky),
-dieťa, ktoré bolo policajtovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na čl. I bod 3 predkladaného návrhu zákona (tým, že sa upresňuje pojem dieťa, je potrebné, aby sa súčasne stanovilo, že členom rodiny policajta nebude vždy len dieťa odkázané výživou na policajta podľa osobitného predpisu, ale týmto dieťaťom môže byť aj dieťa podľa definície uvedenej v čl. I bode 3 návrhu zákona, keďže aj v tom ustanovení sa používa pojem rodina alebo rodinný príslušník).
K bodu 5
Upravujú sa prechodné ustanovenia s cieľom vyjasniť, akým spôsobom a odkedy si možno uplatňovať nárok priznaný podľa tohto zákona, a to tak, že tieto nároky nebudú retroaktívne.
K Čl. II
Podľa § 96 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov patrí príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby platené služobné voľno počas ošetrovania chorého člena rodiny. V tomto zákone však nie je ďalej definovaný pojem rodina, čo umožňuje istú interpretačnú voľnosť pri posudzovaní nároku na poskytnutie služobného voľna. Nie je jasné, či sa v aplikačnej praxi používa sociologické vymedzenie pojmu rodiny ako sociálnej skupiny zloženej z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich v jednej domácnosti, ktoré spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami alebo sa aplikačná prax obmedzuje len na nukleárnu rodinu, t.j. na sociálnu skupinu, v ktorej rodinné vzťahy založené na vzťahoch manželov a ich potomkov.
Na základe uvedeného sa javí ako vhodnejšie jednoznačne určiť okruh subjektov rodiny, pri ošetrovaní ktorých prináleží príslušníkovi platené služobné voľno, analogicky ako je to v prípade zamestnancov, teda na dieťa, manžela, manželku, rodiča a rodiča manžela (manželky). Z rovnakých dôvodov ako uvedené v Čl. I bode 3 a 5 sa upresňuje pojem dieťa a ustanovujú sa prechodné ustanovenia.
K Čl. III a Čl. IV
Za účelom zjednotenia právnych úprav sa z rovnakých dôvodov ako uvedené v Čl. I tohto návrhu zákona, upravuje aj zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K Čl. V
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. júla 2019.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu ústavného zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (sociálna politika),
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 02, Ú. v. ES L 189, 18.10.1991, s. 32) najmä čl. 7 – výhodnejšie vnútroštátne ustanovenia,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)smernica uvedená v bode 3 písm. b) bola do slovenského právneho poriadku transponovaná do viacerých právnych predpisov v lehote do vstupu Slovenska do Európskej únie (t.j. do 1. 5. 2004),
b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c)smernica uvedená v bode 3 písm. b) bola do slovenského právneho poriadku transponovaná do týchto právnych predpisov:
zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších,
zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
- úplný
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
V návrhu zákona možno predpokladať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy spočívajúci v navýšení finančných prostriedkov potrebných na preplatenie služobného voľna policajtov, príslušníkov hasičského a záchranného zboru, profesionálnych vojakov a príslušníkov finančnej správy, a to z dôvodu, že sa rozširuje, resp. spresňuje okruh osôb, ktoré policajti, príslušníci hasičského a záchranného zboru, profesionálni vojaci a príslušníci finančnej správy majú nárok ošetrovať. Presné vyčíslenie negatívnych dopadov na rozpočet nie je možné z dôvodu nepredvídateľnosti počtu osôb, ktoré využijú priznaný nárok spojený s ošetrovaním člena rodiny, nepredpokladáme však, že by toto navýšenie finančných prostriedkov bolo enormne vyššie ako doposiaľ. Prípadné negatívne dopady na aktuálny rozpočtový rok, ako aj ďalšie rozpočtové roky navrhujeme financovať z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, kde je vyčlenených 2 mld. eur na bližšie nešpecifikované účely.
Na druhej strane, návrh zákona značne pozitívne sociálne vplyvy, jednak na hospodárenie obyvateľstva (v súčasnosti nie je možné, aby policajtovi prislúchal služobný plat, ak ošetruje napr. svojho rodiča), taktiež na sociálnu exklúziu (v dôsledku zrovnoprávnenia podmienok na ošetrovanie členov rodiny na u zamestnancov a zároveň u policajtov, príslušníkov, profesionálnych vojakov a príslušníkov finančnej správy) a v neposlednom rade aj na rovnosť príležitostí, rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.