1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Predkladaným návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa ustanovuje nový spôsob zvyšovania dávok výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodková dávka výsluhového zabezpečenia“) v rokoch 2019 až 2021 a upravujú sa aj ustanovenia zákona o lekárskej posudkovej činnosti.
Súčasná právna úprava zvyšovania dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia realizovaná na základe § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) je naviazaná na úpravu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pri zachovaní platného právneho stavu by sa suma zvýšenia dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia odvíjala od tzv. dôchodcovskej inflácie.
Podľa predloženého návrhu zákona sa jednotlivé dôchodkové dávky výsluhového zabezpečenia v rokoch 2019 až 2021 majú zvyšovať pevnou sumou, pričom mechanizmus zvyšovania dávok invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov bude rovnaký, odlišný bude jedine mechanizmus zvyšovania dávok výsluhových dôchodkov, kde sa bude brať do úvahy aj počet odslúžených rokov. Výška zvýšenia výsluhových dôchodkov sa teda viaže na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti.
Návrhom zákona dochádza aj k doplneniu ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré sa týkajú lekárskej posudkovej činnosti tak, aby v rámci kontroly bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo umožnené vykonať aj prípadnú zmenu tohto bodového ohodnotenia. Predmetné doplnenie ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré sa týkajú lekárskej posudkovej činnosti vychádza z potrieb aplikačnej praxe.
Predkladaný návrh zákona má, tak ako to vyplýva z doložky vybraných vplyvov, pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
2
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☐
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 23.1.2019
Koniec: 1.2.2019
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
január 2019
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
február 2019
2.Definovanie problému
Predmetom návrhu zákona je zvýšenie dávok výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodková dávka výsluhového zabezpečenia“) pre stanovený okruh dotknutých subjektov v rokoch 2019 až 2021.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť nový model zvýšenia dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia pre stanovený okruh dotknutých subjektov v rokoch 2019 až 2021.
4.Dotknuté subjekty
Poberatelia výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku.
5.Alternatívne riešenia
Pri zachovaní súčasného právneho stavu by sa suma zvýšenia dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia odvíjala od tzv. dôchodcovskej inflácie. Stanovenie nového modelu zvyšovania týchto dávok výsluhového zabezpečenia v rokoch 2019 až 2021 o pevnú sumu zvýšenia bude mať pozitívny vplyv na dotknuté subjekty, ktorých doba trvania služobného pomeru bola dlhšia a zvyšovanie tzv. dôchodcovskou infláciou by bolo pre túto skupinu nevýhodné. Nezvažovali sa iné alternatívne riešenia.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
7.Transpozícia práva EÚ
8.Preskúmanie účelnosti**
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
3
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
10.Poznámky
Vplyvy na rozpočet verejnej správy – celkový vplyv na rozpočet útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia bude pozitívny, z dôvodu zníženia výdavkov osobitných účtov na zvýšenie dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia.
Sociálne vplyvy – pozitívny aj negatívny vplyv na výšku nominálnych hodnôt dôchodkových dávok výsluhového
zabezpečenia u dotknutých subjektov.
V skupine poberateľov výsluhových dôchodkov negatívne sociálne vplyvy sa týkajú tých poberateľov, ktorých doba trvania služobného pomeru je nižšia a suma výsluhového dôchodku, ak by bola zvyšovaná dôchodcovskou infláciou by sa zvýšila o vyššiu sumu ako sa zvýši podľa navrhovaného modelu zvyšovania výsluhových dôchodkov, kde sa do úvahy berie doba trvania služobného pomeru a nie výška výsluhového dôchodku.
11.Kontakt na spracovateľa
JUDr. Ivan Fufaľ
ivan.fufal@minv.sk
09610 56 800
12.Zdroje
údaje útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia,
údaje Sociálnej poisťovne o priemernej výške dôchodkových dávok ku dňu 30.06.2018
Inštitút finančnej politiky - Makroekonomická prognóza 46. zasadnutie výboru pre makroekonomické
prognózy (september 2018)
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov
Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov bol predložený materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so všetkými príslušnými náležitosťami na zaujatie stanoviska.
Komisia uplatnila k predloženému materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
V doložke vybraných vplyvov, v bode 9 komisia považovala za potrebné označiť aj negatívne sociálne vplyvy, ktoré prináša predložený návrh zákona. V časti 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov Komisia odporúča doplniť informáciu, ktorý vplyv prevažuje. Túto skutočnosť je zároveň potrebné zohľadniť úpravou a doplnením príslušného textu v predkladacej správe a vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Ako odôvodnenie uviedla, že je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že predložený návrh zákona v porovnaní so súčasnou právnou úpravou v niektorých prípadoch znižuje príjmy dotknutých domácností, čo je zhodnotené aj v priloženej analýze sociálnych vplyvov. Podľa bodu 9. časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov v prípade vyznačenia pozitívnych alebo negatívnych vplyvov, resp. pozitívnych aj negatívnych vplyvov, sa vypracuje analýza príslušných vplyvov, ktorá bude obsahovať bližšie vysvetlenie a popis. Ak návrh predpokladá súčasne pozitívne vplyvy aj negatívne vplyvy na vybranú oblasť, môže predkladateľ uviesť do časti 10. Poznámky, ktorý vplyv prevažuje.
Vyhodnotenie: V doložke vybraných vplyvov v bode 9 sa označili aj negatívne sociálne vplyvy a v časti 10 sa uviedlo, na akú skupinu poberateľov má negatívny vplyv dopad.
4
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Komisia berie na vedomie, že v rokoch 2019 až 2022 budú predmetné výdavky zabezpečené v rozpočte osobitných účtov príslušných rozpočtových kapitol, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet, a že možno očakávať, s výnimkou útvaru sociálneho zabezpečenia FR SR, pozitívny vplyv na tieto osobitné účty.
Zároveň však Komisia žiada do analýzy vplyvov doplniť predpoklady a výpočet vplyvov na verejné financie a kvantifikovať dlhodobý vplyv návrhu na verejné financie do roku 2070. Potreba vyčíslenia predmetných dlhodobých vplyvov vychádza z existencie fiškálneho dohľadu na európskej úrovni (pravidlá Paktu stability a rastu). Dlhodobé vplyvy reforiem dôchodkového systému vstupujú do indikátorov strednodobej a dlhodobej udržateľnosti. V materiáli sú uvedené zdroje, z ktorých sa pri kvantifikácii vplyvov vychádzalo. Samotný výpočet však chýba a návrh uvádza len finálne sumy, preto nie je možné overiť správnosť uvádzaných vplyvov. Návrh uvádza len krátkodobé vplyvy na verejné financie. Pri predlžujúcich sa kariérach je však pravdepodobné, že opatrenie bude mať z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na verejné financie a môže ohroziť dlhodobú udržateľnosť systému výsluhových dôchodkov.
V nadväznosti na vyššie uvedené Komisia žiadala prehodnotiť navrhovanú zmenu spôsobu výpočtu valorizácie výsluhových dôchodkov. Valorizácia o dôchodcovskú infláciu tak, ako ju predpokladá súčasné znenie zákona, neohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
V súlade s pripomienkou k valorizácii výsluhových dôchodkov Komisia požadovala prehodnotiť aj navrhovaný spôsob výpočtu valorizácie invalidných výsluhových dôchodkov a pozostalostných výsluhových dôchodkov.
Vyhodnotenie: Nový spôsob valorizácie dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia sa navrhuje len pre obdobie rokov 2019 až 2021.
K analýze sociálnych vplyvov, k bodu 4.1
V súvislosti so špecifikáciou návrhom dotknutých poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia a vzhľadom k tomu, že podľa súčasného právneho stavu (valorizácia o dôchodcovskú infláciu) by sa valorizácia dotknutých dávok odvíjala od ich aktuálne vyplácanej sumy; pričom analýza sociálnych vplyvov sa vykonáva porovnaním aktuálneho (nielen) právneho stavu s navrhovaným právnym stavom; je potrebné doplniť u poberateľov výsluhového dôchodku aj údaj o priemernej dobe trvania služobného pomeru a o priemernej výške vyplácaného výsluhového dôchodku a u poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku údaje o priemernej výške týchto dávok.
Vyhodnotenie: Nový spôsob valorizácie dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia sa navrhuje len pre obdobie rokov 2019 až 2021.
5
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy v eurách
(cash = ESA2010)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2019
2020
2021
2022
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na útvary sociálneho zabezpečenia
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
-1.153.606
-1.905.623
-1.472.653
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na útvary sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia
-1.153.606
-1.905.623
-1.472.653
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
-1.153.606
-1.905.623
-1.472.653
0
z toho vplyv na
útvar sociálneho zabezpečenia MV SR, SIS
- 445.263
- 735.710
- 606.024
0
útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS
- 79.292
- 113.721
- 60.400
0
útvar sociálneho zabezpečenia NBÚ
- 5.375
- 10.211
- 6.528
0
útvar sociálneho zabezpečenia FR SR
11.112
35.588
75.911
0
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia
- 634.788
- 1.081.569
- 875.612
0
financovanie zabezpečené v rozpočte útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
-1.153.606
-1.905.623
-1.472.653
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
6
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Predložený návrh nového modelu zvyšovania dávok výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, a sirotského výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodková dávka výsluhového zabezpečenia“) v rokoch 2019 až 2021, oproti existujúcemu právnemu stavu zakladá zníženie výdavkov osobitných účtov útvarov sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „útvary sociálneho zabezpečenia“) a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, z ktorých sa realizuje výplata dávok výsluhového zabezpečenia. Existujúci právny stav zvyšovania dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia je viazaný na tzv. dôchodcovskú infláciu. Výdavky na výplatu dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia dotknutej skupiny poberateľov budú zabezpečené v rozpočte osobitných účtov príslušných rozpočtových kapitol, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
Návrh zvýšenia dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia v rokoch 2019 až 2021 o pevnú sumu pre stanovený okruh poberateľov.
2.2.1. Popis návrhu:
Predmetom návrhu zákona je stanovenie nového mechanizmu zvýšenia dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia v rokoch 2019 až 2021 pre stanovený okruh poberateľov. Pokiaľ ide o výsluhový dôchodok, tento sa v rokoch 2019 až 2021 zvýši pevnou sumou, ktorá sa zistí v závislosti od pevnej sumy 2 % priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zvyšovanie vykonáva a od celkovej doby trvania služobného pomeru; pozostalostné dôchodkové dávky, a to vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok sa v rokoch 2019 až 2021 zvýšia stanovenou jednotnou pevnou sumou, ktorá predstavuje 2% priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku. Rovnaký postup zvýšenia v rokoch 2019 až 2021 je zvolený aj u poberateľov invalidného výsluhového dôchodku.
Zmena mechanizmu zvýšenia dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia v rokoch 2019 až 2021 má pozitívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť osobitného systému sociálneho zabezpečenia s poukázaním na tú skutočnosť, že je naviazaná práve na skutočnú dobu trvania služobného pomeru, čo znamená, že dochádza k stabilizácií osobitného systému sociálneho zabezpečenia spolu s prijatými opatreniami z roku 2013. Je potrebné uviesť, že na zvýšenie dôchodkovej dávky výsluhového zabezpečenia, a to výsluhového dôchodku, ktorý je nosnou dávkou osobitného systému sociálneho zabezpečenia, je rozhodujúca skutočná doba trvania služobného pomeru a nie aktuálne vyplácaná suma výsluhového dôchodku, čo znamená, že poberateľovi s nižšou sumou výsluhového dôchodku a dlhšou dobou trvania služobného pomeru sa výsluhový dôchodok zvýši vyššou sumou, ako poberateľovi výsluhového dôchodku, ktorému je vyplácaný výsluhový dôchodok vo vyššej sume, ale s kratšou dobou trvania služobného pomeru.
Priemerná doba trvania služobného pomeru v rámci osobitného účtu napr. útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia je od roku 2014 v rozsahu cca 24 rokov a po prijatí navrhovaného mechanizmu zvýšenia dôchodkovej dávky výsluhového zabezpečenia, a to výsluhového dôchodku, nepredpokladá sa v rokoch 2019 až 2021 jej zvýšenie.
Ak priemerná výška starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou ku dňu 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku predstavuje sumu
7
do 450,00 eur, tak 2 % pevná suma použitá do vzorca na výpočet sumy zvýšenia predstavuje 9,00 eur. Pri vykázanej sume od 450,01 eur do sumy 500,00 eur, 2 % pevná suma použitá do vzorca na výpočet sumy zvýšenia predstavuje 10,00 eur. Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu zvyšovania priemernej sumy starobného dôchodku v tendencii, aká je aj v súčasnej dobe (v období roku 2017 bola 2 % suma starobného dôchodku zaokrúhlená na najbližší desať eurocent smerom nahor vo výške 8,20 eur, v roku 2018 v sume 8,40 eur a v roku 2019 v sume 8,70 eur), 2 % priemerná suma starobného dôchodku použitá na výpočet sumy zvýšenia bude 9,00 eur v období rokov 2019 až 2020. V roku 2021 sa predpokladá, že 2 % priemerná suma starobného dôchodku, t. j. suma použitá na výpočet sumy zvýšenia, bude predstavovať sumu 10,00 eur, a to vzhľadom na predpokladané zvýšenie priemernej sumy starobného dôchodku nad 450,00 eur do 500,00 eur.
Pri súčasnom nastavení zvyšovania dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia tzv. dôchodcovskou infláciou, by napr. v rámci osobitného účtu Ministerstva vnútra SR náklady na ich zvýšenie predstavovali v roku 2019 sumu 2.154.471 eur, v roku 2020 sumu 4.154.126 eur, v roku 2021 sumu 4.300.119 eur a v rámci osobitného účtu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia by predmetné zvýšenie predstavovalo v roku 2019 sumu 2.035.040 eur, v roku 2020 sumu 3.882.073 eur a v roku 2021 sumu 3.900.854 eur.
Navrhovaný nový mechanizmus zvýšenia dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia napr. v rámci osobitného účtu Ministerstva vnútra SR predstavuje náklady v roku 2019 v sume 1.709.208 eur, v roku 2020 v sume 3.418.416 eur, v roku 2021 v sume 3.694.095 eur a v rámci osobitného účtu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia predstavuje náklady v roku 2019 v sume 1.400.252 eur, v roku 2020 v sume 2.800.504 eur a v roku 2021 v sume 3.025.242 eur.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Výdavky súvisiace s implementáciou navrhovaných zmien budú finančne kryté v rámci osobitných účtov útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2019
2020
2021
2022
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Pri kvantifikácii vplyvov na verejné financie sa vychádzalo z platného znenia zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), ktorým by sa dôchodkové dávky výsluhového zabezpečenia od 01.07.2019 zvyšovali o tzv. dôchodcovskú infláciu. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. má priamy vplyv na osobitný účet
8
útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v rokoch 2019 až 2021 s tým, že znižuje ich výdavky, s výnimkou útvaru sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva SR. Kvantifikácia oproti existujúcemu právnemu stavu predpokladá pozitívny vplyv na osobitný účet útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia na úrovni napr:
1) Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia cca 634.788 eur v roku 2019, cca 1.081.569 eur v roku 2020, cca 875.612 eur v roku 2021,
2) útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže cca 79.292 eur v roku 2019, cca 113.721 eur v roku 2020, cca 60.400 eur v roku 2021,
3) útvar sociálneho zabezpečenia MV SR a SIS cca 445.263 eur v roku 2019, cca 735.710 eur v roku 2020, cca 606.024 eur v roku 2021.
2.2.4.1 Kvantifikácia príjmov
Predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. nemá vplyv na príjmy útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (nezvyšuje ich, ale ani ich neznižuje) v rokoch 2019 až 2021.
Tabuľka č. 3
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Daňové príjmy (100)
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)
0
0
0
0
Granty a transfery (300)
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
2.2.4.2 Kvantifikácia výdavkov
Pri kvantifikácii návrhu zákona, ktorou je zvýšenie dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia v rokoch 2019 až 2021 pre stanovený okruh poberateľov, sa ako základné parametre použili ročné náklady na výplatu dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia, dôchodcovská inflácia v jednotlivých rokoch 2019 až 2021 zverejnená v Makroekonomickej prognóze Inštitútom finančnej politiky - 46. zasadnutie výboru pre makroekonomické prognózy (september 2018), počet poberateľov dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia, ktorých sa predmetné zvýšenie týka, a to poberateľov výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku v rámci útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, priemerná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou ku dňu 30.06.2018.
Počet dotknutých osôb, ktorých sa predmetné zvýšenie týka sa odhaduje v rokoch 2019 až 2021 na úrovni cca 46.500 osôb.
9
Predpokladá sa, že celkové výdavky na rozpočet osobitných účtov vplyvom stanoveného nového modelu zvýšenia dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia budú v porovnaní so súčasným právnym stavom v roku 2019 nižšie o cca 1.153.606 eur, v roku 2020 o cca 1.905.623 eur a v roku 2021 o cca 1.472.653 eur.
Tabuľka č. 4
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Zamestnanosť
2019
2020
2021
2022
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash= ESA2010)
poznámka
Výdavky útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (v eurách)
2019
2020
2021
2022
Bežné výdavky (600)
-1.153.606
-1.905.623
- 1.472.653
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
0
0
0
0
Bežné transfery (640)
-1.153.606
-1.905.623
- 1.472.653
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
-1.153.606
-1.905.623
- 1.472.653
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
-1.153.606
-1.905.623
- 1.472.653
0
10
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Návrh zákona má pozitívny vplyv na výšku nominálnych hodnôt dávok výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, a sirotského výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodková dávka výsluhového zabezpečenia“) u dotknutého okruhu poberateľov. To znamená, že návrh zákona predstavuje zvýšenie príjmov domácností. Cieľom návrhu zákona je zvýšenie, valorizácia dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia v rokoch 2019 až 2021, ktoré sú uhrádzané z osobitných účtov útvarov sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Finančného riaditeľstva SR, Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „útvary sociálneho zabezpečenia“) a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Výsluhový dôchodok sa od roku 2019 do roku 2021 bude zvyšovať pevnou sumou v závislosti na celkovej dobe trvania služobného pomeru a pokiaľ ide o pozostalostné dôchodkové dávky a invalidný výsluhový dôchodok, tieto sa v rokoch 2019 až 2021 zvýšia rovnakou pevnou sumou.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Poberatelia výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Návrh zákona má pozitívny vplyv u poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorých doba trvania služobného pomeru bola dlhšia. Napr. poberateľ výsluhového dôchodku, ktorému je poukazovaná suma výsluhového dôchodku v sume 500 eur a jeho služobný pomer trval 30 rokov, pri zvyšovaní tzv. dôchodcovskou infláciou napr. v roku 2019 o 2,6 %, by mal zvýšený výsluhový dôchodok o sumu 13,00 eur, avšak pri navrhovanom spôsobe zvýšenia sa mu výsluhový dôchodok zvýši o sumu 18,00 eur. U poberateľa výsluhového dôchodku, ktorému je poukazovaná suma 800 eur, avšak doba trvania jeho služobného pomeru je 20 rokov, pri zvyšovaní tzv. dôchodcovskou infláciou napr. v roku 2019 o 2,6 %, by mal zvýšený výsluhový dôchodok o sumu 20,80 eur, avšak pri navrhovanom spôsobe zvýšenia sa mu výsluhový dôchodok zvýši o sumu 12,00 eur. Ak by u tohto poberateľa bola doba
11
trvania služobného pomeru minimálne 35 rokov, suma výsluhového dôchodku by sa mu zvýšila o 21,00 eur.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Návrhom zákona sú negatívne ovplyvnené skupiny tých poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorých doba trvania služobného pomeru je nižšia a výsluhový dôchodok je poukazovaný v takej sume, ktorá by za predpokladu zvýšenia tzv. dôchodcovskou infláciou bola zvýšená vo vyššom finančnom vyjadrení.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina poberatelia výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Uvedeným návrhom zákona sa zvýšia príjmy ovplyvnenej skupiny poberateľov dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia o stanovenú pevnú sumu zvýšenia. Napríklad, v prípade výsluhových dôchodcov sa pri dobe trvania služobného pomeru 15 rokov zvýši výsluhový dôchodok o pevnú sumu 9,00 eur mesačne v roku 2019, v prípade invalidných výsluhových dôchodcov o 9,00 eur mesačne v roku 2019. Za súčasného právneho stavu by sa zvýšenie všetkých dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia v roku 2019 realizovalo v závislosti od tzv. dôchodcovskej inflácie, ktorá je na rok 2019 stanovená na 2,6 %, čo znamená, že poberatelia s vyššími sumami by mali dávky zvýšené o vyššiu pevnú sumu ako poberatelia s nižšími sumami. Z uvedeného vyplýva, že návrhom zákona sa výška zvýšenia (valorizácie) napr. u poberateľa výsluhového dôchodku viaže na princíp zásluhovosti, ktorý sa prejaví u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorých služobný pomer trval viac ako 15 rokov, pretože za každý ďalší skončený rok doby trvania služobného pomeru sa pevná suma zvyšuje. U ostatných poberateľov dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia sa stanovuje fixná pevná suma zvýšenia, ktorá bude rovnaká pre danú skupinu poberateľov. Navrhovaným novým mechanizmom zvýšenia sa priemerné výšky dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia napr. u výsluhového dôchodku v rámci osobitného účtu Ministerstva vnútra SR oproti súčasnej priemernej výške v roku 2019 zvýši o cca 1,85%, v roku 2020 o cca 2,1% a v roku 2021 o cca 2,33%.
Pokiaľ ide o priemernú výšku vdovského výsluhového dôchodku navrhovaným novým mechanizmom zvýšenia sa v rámci napr. osobitného účtu Ministerstva vnútra SR oproti súčasnej priemernej výške táto v roku 2019 zvýši o cca 2,5%, v roku 2020 o cca 2,4% a v roku 2021 o cca 2,6%.
12
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Návrh zákona má negatívny vplyv na tú skupinu poberateľov, ktorých doba trvania služobného pomeru je nižšia a suma výsluhového dôchodku, ak by bola zvyšovaná dôchodcovskou infláciou by sa zvýšila o vyššiu sumu ako sa zvýši iba za dobu trvania služobného pomeru. Pri zvyšovaní výsluhového dôchodku dôchodcovskou infláciou napr. v roku 2019 a pri navrhovanom novom mechanizme, je priemerný pokles príjmov celkovej skupiny poberateľov výsluhového dôchodku poukazovaných v rámci osobitného účtu napr. MV SR na úrovni o cca 0,50%, v roku 2020 o cca 0,73%, v roku 2021 o cca 0,88% .
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Pokiaľ ide o poberateľov sirotských výsluhových dôchodkov pri zvyšovaní dôchodcovskou infláciou napr. rámci osobitného účtu napr. MV SR v roku 2019 a navrhovaným novým mechanizmom zvýšenia v rámci celkovej skupiny týchto poberateľov dôjde k zvýšeniu ich príjmov v priemere o cca 1,1%, v roku 2020 o cca 2,29% a v roku 2021 o cca 3,5%.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
Návrh zákona nemá vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
13
☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
☞doprave,
☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
☞informáciám
☞k iným právam (napr. politickým).
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
☞deti (0 – 17),
☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),
☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
☞ľudia so zdravotným postihnutím,
☞marginalizované rómske komunity
☞domácnosti s 3 a viac deťmi,
☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Návrh zákona nemá vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Návrh zákona dodržiava povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie. Návrh zákona nemôže viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva. Návrh zákona nemá vplyv na rovnosť príležitostí.
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
☞eliminácia rodových stereotypov.
Návrh zákona nemá vplyv na rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí.
14
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
15
D O L O ŽK A ZLU Č I TE ĽN O S T I
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného zákona je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.
16
K článku I
K bodu 1 (§ 68 ods. 17)
Do ustanovenia § 68 ods. 17 bolo potrebné doplniť, že ak sa výsluhový dôchodok zvyšoval v príslušnom kalendárnom roku pevnou sumou v závislosti od doby trvania služobného pomeru (aj podľa navrhovaného ustanovenia § 143aj ods. 2) a nevyplácal sa z dôvodu zániku nároku na jeho výplatu, pretože došlo k vzniku opätovného služobného pomeru, z ktorého po jeho skončení vzniká opätovný nárok na výplatu výsluhového dôchodku, odo dňa opätovného vzniku nároku na jeho výplatu sa výsluhový dôchodok zvýši za každý kalendárny rok, v ktorom sa nevyplácal, a to pevnou sumou, ktorá sa určí v závislosti na celkovej dobe trvania služobného pomeru, ktorá bola zhodnotená podľa § 58 pri novom skončení služobného pomeru. Doplnené ustanovenie upravuje prípad zvyšovania nevyplácaného výsluhového dôchodku pevnou sumou v závislosti od celkovej doby trvania služobného pomeru, ktorý sa nevyplácal z dôvodu opätovného vzniku služobného pomeru. V prípade opätovného vzniku nároku na vyplácanie výsluhového dôchodku po skončení opätovného služobného pomeru, sa pri zvyšovaní výsluhového dôchodku za nevyplácané kalendárne roky berie v úvahu celková doba trvania služobného pomeru, t.j. do úvahy sa berie aj doba opätovného vykonávania služobného pomeru.
K bodom 2 a 3 (§ 85 ods. 1 písm. d) a § 87 ods. 2)
Umožňuje sa v rámci lekárskej posudkovej činnosti vykonávať nielen kontrolu bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale aj možnosť vykonať prípadnú zmenu tohto bodového ohodnotenia. Predmetné doplnenie ustanovení zákona, ktoré sa týkajú lekárskej posudkovej činnosti v rámci osobitného systému sociálneho zabezpečenia, vychádza z potrieb aplikačnej praxe.
K bodu 4 (§ 143aj)
Pri stanovovaní spôsobu zvyšovania dávok výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodková dávka výsluhového zabezpečenia“) v rokoch 2019 až 2021 sa vychádzalo z počtu poberateľov týchto dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia v rámci útvarov sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Finančného riaditeľstva SR, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia a za základ zvyšovania dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia sa zvolila priemerná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou ku dňu 30. júnu predchádzajúceho kalendárneho roka. Pri zvyšovaní dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia v rokoch 2019 až 2021 bola za základ zvolená priemerná výška starobného dôchodku z dôvodu rozdielnych výšok dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia uhrádzaných v rámci jednotlivých útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.
Ustanovenie § 143aj ods. 2 obsahuje úpravu zvyšovania dávky výsluhového dôchodku v rokoch 2019 až 2021. Podľa navrhovaného znenia sa dávka výsluhového dôchodku zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa vypočíta ako podiel 2 % z priemernej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa zvýšenie realizuje zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor (napríklad: priemerná mesačná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou ku
17
dňu 30. júna 2018 je 432,7650665 eur, pričom 2 % z tejto sumy je suma 8,65530133 eur, a táto suma sa zaokrúhli na najbližšie euro nahor na sumu 9,00 eur) a čísla 15, čo zodpovedá dobe trvania služobného pomeru 15 rokov, ktorá bola potrebná na vznik nároku na výsluhový dôchodok, kde výsledok podielu sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor a pre stanovenie pevnej sumy zvýšenia sa výsledok podielu ešte vynásobí počtom skutočných rokov doby trvania služobného pomeru (napr. priemerná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou ku dňu 30.06.2018 bola v sume 432,7650665 eur, pričom 2 % z tejto sumy je suma 8,65530133 eur, táto suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor na sumu 9,00 eur, táto sa potom delí 15, pričom výsledok je suma 0,60 eur; v tomto prípade sa výsledok nezaokrúhľuje a táto suma sa násobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru; pri dobe trvania služobného pomeru 15 rokov je suma zvýšenia 9,00 eur).
Pri určení pevnej sumy zvýšenia výsluhového dôchodku sú rozhodujúce len skutočne odslúžené roky trvania služobného pomeru; doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním, a to či už podľa § 59 alebo podľa predchádzajúcich právnych predpisov, ktoré upravovali zvýhodnený zápočet alebo doba výkonu služby získaná zvýšením podľa § 123 ods. 2 písm. a) sa do doby trvania služobného pomeru na účely výpočtu sumy zvýšenia nezapočítava.
Výška zvýšenia sa viaže na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti; princíp zásluhovosti sa prejaví u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorí odslúžili viac ako 15 rokov.
Pri stanovení valorizačného mechanizmu sa vychádzalo z toho, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia sa od všeobecného systému sociálneho poistenia odlišuje viacerými znakmi, či už stanovenými podmienkami vzniku nároku na dôchodkovú dávku výsluhového zabezpečenia, ako aj výpočtom jej sumy, ako aj iným termínom zvýšenia a tým, že osobitný účet je tvorený odvodmi z platov tejto skupiny zamestnancov, z ktorého sú následne vyplácané dôchodkové dávky výsluhového zabezpečenia.
Ustanovenia § 143aj ods. 3 až 5 obsahujú úpravu nového spôsobu zvyšovania invalidného, vdovského, vdoveckého a sirotského výsluhového dôchodku v rokoch 2019 až 2021. Tieto výsluhové dôchodky budú zvýšené o pevnú sumu 2 % z priemernej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa zvýšenie realizuje, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor.
Invalidný výsluhový dôchodok sa v rokoch 2019 až 2021 navrhuje zvyšovať rovnakou pevnou sumou všetkým jeho poberateľom s poukázaním na to, že nárok na invalidný výsluhový dôchodok za predpokladu splnenia jeho podmienok môže vzniknúť aj príslušníkovi Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého doba trvania služobného pomeru je kratšia ako doba trvania služobného pomeru potrebná na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Z uvedeného dôvodu nie je vhodné viazať zvýšenie tejto dávky na dobu trvania služobného pomeru pred vznikom nároku na túto dávku výsluhového zabezpečenia a preto sa navrhuje zvýšenie v závislosti od priemernej výšky starobného dôchodku v rámci všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. V prípade vzniku súbehu invalidného výsluhového dôchodku s dôchodkovými dávkami priznanými podľa všeobecného systému sociálneho poistenia, výplata invalidného výsluhového dôchodku sa neobmedzuje. Zároveň, pokiaľ ide o obdobie, ktoré bolo zhodnotené na vznik nároku na túto dávku výsluhového zabezpečenia, nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Pokiaľ ide o vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok, tieto dávky sa v rokoch 2019 až 2021 budú zvyšovať rovnakou pevnou sumou všetkým jeho poberateľom v závislosti od priemernej výšky starobného dôchodku.
18
Dôchodkové dávky výsluhového zabezpečenia v rokoch 2019 až 2021, ktoré budú priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka, budú zvyšované od 1. júla tohto kalendárneho roka a dôchodkové dávky výsluhového zabezpečenia priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, budú zvyšované odo dňa ich priznania.
Ustanovením odseku 6 sa vylučuje pôsobnosť § 68 ods. 16 pre roky 2019 až 2021.
K článku II
Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje tak, aby zvýšenie dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia mohlo byť podľa ustanovení § 143aj po prvýkrát realizované od 1. júla 2019.
V Bratislave, 6. marca 2019
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Denisa Saková, v. r.
ministerka vnútra
Slovenskej republiky