Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.

. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Cieľom návrhu je umožniť, aby na vybraný druh sociálnej služby mohli poskytnúť finančné príspevky alebo alikvótnu časť finančného príspevku súčasne obec aj vyšší územný celok. Platná právna úprava totiž bráni obci ako aj vyššiemu územnému celku finančne podporiť vybraný druh sociálnej služby v jeho územnom obvode, napriek tomu, že poskytnutý finančný príspevok nie je postačujúci na pokrytie nákladov danej sociálnej služby. Obsahom návrhu zákona je tiež zvýšenie sumy finančného príspevku v zariadeniach krízovej intervencie v nocľahárni zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a u ostatných zariadení (útulok, zariadenie núdzového bývania a domov na pol ceste) zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne.

Účelom navrhovaných zmien je vytvoriť reálne podmienky na poskytovanie vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie a umožniť viaczdrojové financovanie sociálnych služieb v praxi.

Súčasná situácia v poskytovaní služieb krízovej intervencie, t. j. pre nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste a zariadenie núdzového bývania je už neúnosná, mnohí poskytovatelia avizujú zánik. Výška finančného príspevku, ktorý sa v súčasnosti poskytuje zo štátneho rozpočtu prostredníctvom MPSVR SR nebola s výnimkou útulku menená od roku 2012, čo je už 7 rokov. Od uvedenej doby však neprimerane vzrástli náklady na zabezpečenie týchto sociálnych služieb. Pokiaľ v roku 2012 bola minimálna mzda vo výške 327,20 €/mesiac, dnes je jej výška 520 €/mesiac, čo predstavuje takmer 60% nárast oproti roku 2012. Je potrebné zdôrazniť, že vo všetkých zariadeniach krízovej intervencie sa pracuje aj v noci, cez víkendy a aj počas sviatkov. Zmeny prijaté v Zákonníku práce s účinnosťou od 1. mája 2018 v rámci tzv. sociálnych balíčkov, ktorými sa zaviedli príplatky za prácu nadčas, prácu v noci, počas víkendov a sviatkov, ale aj zmeny, ktoré budú účinné od 1. mája 2019 a v dôsledku ktorých dôjde k ďalšiemu zvýšeniu uvedených príplatkov, výrazne navýšili výdavky na mzdy a odvody zamestnancov uvedených druhov sociálnych služieb a tým aj celkové náklady sociálnej služby.

Pre niektorých poskytovateľov vzrástli celkové náklady len výlučne z dôvodu zvýšenia príplatkov o cca 18 000 až 20 000 eur (za 8 mesiacov roka 2018) a v roku 2019 tieto výpadky zdrojov budú ešte vyššie. Zároveň je potrebné vziať do úvahy, že u neverejných poskytovateľov týchto sociálnych služieb, na rozdiel od verejných poskytovateľov, nie je možné poskytovať zamestnancom minimálnu mzdu vo výške 520 eur, ale vo výške podľa Zákonníka práce, a to v závislosti od náročnosti vykonávanej práce, čo predstavuje napr. pre 3. stupeň náročnosti práce v týchto zariadeniach (ide o fyzicky a psychicky náročnú prácu) sumu minimálnej mzdy vo výške 728 €.

Súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu zariadení krízovej intervencie ilustrujú náklady tak verejných ako aj neverejných poskytovateľov v roku 2018. Konkrétne, celkové náklady na prevádzku nocľahárne sa pohybujú vo výške cca 218 eur na jedného klienta. Ak odpočítame finančný príspevok vo výške 120 eur mesačne, ktorý poskytuje MPSVR SR z prostriedkov

štátneho rozpočtu, priemernú úhradu klienta vo výške 19,60 eur a sumu 6,25 eur na klienta, ktorým prispelo mesto, rozdiel činí 72,15 eur. To znamená, že poskytovateľom nocľahárne chýbajú tieto prostriedky a pri kapacite nocľahárne napr. 200 klientov, to predstavuje výpadok zdrojov vo výške 14 430 eur každý mesiac. Poskytovatelia sa usilujú tieto chýbajúce prostriedky získavať aj z iných zdrojov, napr. od individuálnych darcov, z 2 % z daní a pod., ale robí im to každý mesiac veľké problémy, nakoľko na prostriedky z darov sa nemôžu spoliehať.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje sumu finančného príspevku z MPSVR SR zvýšiť zo 120 eur mesačne na minimálne 150 eur mesačne. Rovnaká situácia je aj v útulkoch, kde sa priemerné náklady tejto služby pohybujú vo výške cca 300 eur na klienta. Ak odpočítame z týchto nákladov sumu finančného príspevku poskytovanú z MPSVR SR vo výške 150 eur/mesačne a priemernú úhradu platenú klientom vo výške cca 55 eur, rozdiel medzi nákladmi a príjmami tvorí 95 eur mesačne na jedného klienta, ktoré nemajú poskytovatelia z čoho pokryť. Z uvedených dôvodov sa navrhuje zvýšiť sumu súčasnej výšky finančného príspevku z MPSVR SR zo sumy 150 eur mesačne na minimálne 200 eur mesačne.

Finančné príspevky sa rovnako navrhujú zvýšiť zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne aj v zariadeniach typu domov na pol ceste a v zariadeniach núdzového bývania.

Pri predpoklade, že návrh zmien nadobudne účinnosť 1. januára 2020, celkový dopad na štátny rozpočet predstavuje sumu 867 840 eur ročne. Pri výpočte sumy dopadu sa vychádzalo z údajov Centrálneho registra poskytovateľov sociálnych služieb.

Počet miest u poskytovateľov sociálnej služby v nocľahárni a to zriadených obcami a neverejnými poskytovateľmi je 1154. Dopad návrhu pre tento druh sociálnej služby predstavuje 415 440 eur ročne (1154x30 eur/suma zvýšenia/x12 mesiacov).

Počet miest v útulkoch, ktorých zriaďovateľom sú obce a ktorých finančne podporuje MPSVR SR, je 605. Pri tejto sociálnej službe je suma vplyvu vo výške 363 000 eur ročne (605x50/suma zvýšenia/x12 mesiacov).

V zariadeniach núdzového bývania, ktoré sú zriadené obcami a ktoré finančne podporuje MPSVR SR, je 149 miest a predpokladaná suma dopadu predstavuje 89 400 eur ročne (149x50/suma zvýšenia/x12 mesiacov).

V zariadeniach typu domov na pol ceste sa nepredpokladá žiadne zvýšenie výdavkov zo ŠR, nakoľko obce a mestá neprejavujú žiadny záujem o tento druh služby. V súčasnosti sú zriaďovateľom týchto zariadení hlavne neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí z celkového počtu miest 299, majú až 277 miest.

Dopad navrhovaných zmien je možné pokryť z rozpočtu MPSVR SR, ktorému sa z poskytnutých finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb každoročne vrátia do rozpočtu nemalé finančné prostriedky. Napr. k 31. 12. 2017 boli od 185 prijímateľov finančného príspevku vrátené na účet ministerstva finančné prostriedky v sume 3 758 626 eur, z toho 1 168 779 eur od verejných a 2 589 847 eur od neverejných poskytovateľov sociálnej služby, predovšetkým z dôvodu neobsadených miest v zariadeniach sociálnych služieb. V rámci zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 2017 vrátili prijímatelia finančného príspevku po 1. januári 2018 ďalšie rozpočtové prostriedky v sume 2 143 870 eur, z toho 721 338 eur verejní a 1 422 532 eur neverejní poskytovatelia sociálnej služby. Ďalšie finančné prostriedky

v sume 65 482 eur boli vrátené v priebehu roka 2018 na základe zúčtovania. Porovnateľná situácia bude aj v rokoch 2018 a 2019.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani negatívny vplyv na životné prostredie, rovnako ako nemá ani vplyv na informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 2

Cieľom návrhu je umožniť, aby na vybraný druh sociálnej služby mohli poskytnúť finančné príspevky alebo alikvótnu časť finančného príspevku súčasne obec aj vyšší územný celok. Platná právna úprava totiž bráni obci ako aj vyššiemu územnému celku finančne podporiť vybraný druh sociálnej služby v jeho územnom obvode, napriek tomu, že poskytnutý finančný príspevok nie je postačujúci na pokrytie nákladov danej sociálnej služby. V praxi to vytvára veľké problémy a potláča viaczdrojové financovanie sociálnych služieb. Typickým príkladom sú centrá včasnej intervencie, ktoré patria z hľadiska financovania do obligatórnej pôsobnosti vyššieho územného celku a napriek tomu, že niektoré mestá/obce boli ochotné finančne podporiť túto novú, žiadanú a nedostatkovú sociálnu službu, obec/mesto nemohlo túto sociálnu službu podporiť, ak už bola podporená (aj keď nedostatočne) z vyššieho územného celku.

K bodu 3

Cieľom návrhu je vytvoriť reálne podmienky na poskytovanie vybraných druhov služieb krízovej intervencie uvedených v prílohe č.4a a to tak pre verejných (obecných) ako aj pre neverejných poskytovateľov a to tým, že sa navrhujú zvýšiť sumy finančného príspevku v zariadeniach krízovej intervencie v nocľahárni zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a u ostatných zariadení (útulok, zariadenie núdzového bývania a domov na pol ceste) zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona na 1. januára 2020.