DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona patrí medzi legislatívne návrhy prorodinnej politiky hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), ktorý je zameraný na razantnejšiu podporu odstraňovania ekonomických bariér k rodičovstvu a ovplyvňovania reprodukčného správania obyvateľstva.
Z Prognózy populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060 vyplýva, že plodnosť okolo roku 2020 bude iba 1,47 dieťaťa na ženu. Vzhľadom na špecifickosť súčasnej situácie síce do roku 2020 nie je možné predpokladať dramatický nárast plodnosti, no po tomto horizonte by mladšie generácie v priaznivých podmienkach mohli prispieť k dynamickejšiemu rastu hodnôt úhrnnej plodnosti.
Starnutie obyvateľstva bude počas celého prognózovaného obdobia nezvratné a hlavne v období 2020 2040 veľmi intenzívne. Slovensko sa stane spolu s Poľskom najstaršou krajinou a zaradí sa medzi najstaršie krajiny na svete (Eurostat, OSN). Na budúci vývoj počtu a štruktúry obyvateľstva bude mať rozhodujúci vplyv vývoj plodnosti a migrácie. Nakoľko zmiernenie úbytku a starnutia obyvateľstva patrí medzi strategické spoločenské ciele, musí spoločnosť prispieť k ich realizácii. To znamená, že štát by mal podporiť zvyšovanie pôrodnosti.
Aj keď je známe, že reprodukčné a rodinné správanie obyvateľstva možno ovplyvniť len v obmedzenej miere a účinnosť opatrení nemusí by vysoká, štát by na túto možnosť určite nemal rezignovať. Práve naopak. Viaceré európske krajiny prijali opatrenia na zvrátenie nepriaznivého populačného vývoja. Je isté, že vždy ide o realizáciu súboru opatrení a jedným z nich je aj navýšenie sumy daňového bonusu, teda daňového zvýhodnenia, ktoré sa poskytuje daňovníkovi vyživujúcemu dieťa a žijúcemu s ním v domácnosti formou zníženia dane z príjmov, resp. preddavkov na daň, ktorú by inak daňovník musel zaplatiť.
Posledné zvýšenie daňového bonusu na dvojnásobok novelou zákona v roku 2018 s účinnosťou od 1. apríla 2019 bolo schválené iba pre rodičov detí do 6 rokov. Náklady na deti však výrazne stúpajú práve so začiatkom školskej dochádzky a v prípade stredoškolákov často až dvojnásobné v porovnaní s predškolákmi.
Navrhuje sa, aby daňový bonus bol navýšený na dvojnásobok výšky daňového bonusu bez ohľadu na vek dieťaťa. Suma daňového bonusu by oproti platnej právnej úprave vzrástla z 22,17 eura mesačne na sumu 44,34 eura mesačne.
Toto opatrenie sa navrhuje v čase, keď vláda deklaruje lepší výber daní, hospodársky rast a najnižší deficit v histórii Slovenskej republiky. Vzhľadom na pozitívny ekonomický vývoj je našou povinnosťou odbremeniť štandardnými opatreniami ekonomicky aktívnych ľudí. Je nutné si uvedomiť, že rodičia vychovávajú deti nielen pre seba, ale pre spoločnosť, ktorú v budúcnosti (v aktívnom veku) odmenia vo forme odvádzania daní a odvodov. Preto je dôležité nepozerať sa na súčasné navýšenie sumy daňového bonusu ako na mínus pre štátny rozpočet, ale ako na veľký prínos a investíciu do budúcnosti. Navyše takéto opatrenie je zamerané na platcov dane, teda pre pracujúcich rodičov. Nie je nasmerované pre poberateľov sociálnych dávok.
Predkladaný návrh zákona negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na hospodárenie obyvateľstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
V zahraničí existuje viacero príkladov úspešnej intervencie štátu, predpokladom je naozaj premyslený a komplexný systém opatrení, ktorý pokryje celú populáciu. Vytváranie spoločenskej klímy priaznivo naklonenej pre zakladanie rodín a rodenie detí je potrebné. Štát musí hrať v tomto procese rozhodujúcu úlohu, nakoľko v rukách legislatívne, sociálno-ekonomické a pracovno-právne nástroje. Len premyslenou kombináciou týchto nástrojov možno prispieť k vytvoreniu spoločenskej klímy, ktorá zvýši prestíž rodiny a detí v spoločnosti, čo je nevyhnutný predpoklad pre dlhodobejšie a zásadnejšie zvýšenie pôrodnosti.
V časoch, kedy Slovenská republika jeden z najnižších populačných rastov v Európe, je štát povinný vytvoriť také nástroje, ktoré pomôžu mladým rodinám v rozhodovaní o prijatí dieťaťa do rodiny. Ekonomické nástroje jedným z dôležitých benefitov súčasnosti práve pri rozhodovaní sa o počte detí.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) pomenúva daňový bonus ako daňové zvýhodnenie na vyživované a nezaopatrené dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Daňový bonus znižuje daň z príjmu tým ľuďom, ktorí vyživujú vlastné deti, osvojené deti, deti prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a deti druhého z manželov.
Vzhľadom na zvýšenie sumy životného minima od 1. júla 2018 zo 199,48 eura na sumu 205,07 eura, čo predstavuje nárast o 2,803 %, sa od 1. januára 2019 zvýšila aj výška daňového bonusu na každé vyživované a nezaopatrené dieťa zo sumy 21,56 eura na sumu 22,17 eura. Navyše zákonodarca poslednou novelou zákona č. 10/2019 Z. z. priamo v zákone upravil výšku daňového bonusu zo sumy 19,32 eura mesačne na sumu 22,17 eura mesačne. V prípade detí do šiesteho roku veku na dvojnásobok tejto sumu (44,34 eura).
V predkladanom návrhu zákona sa po vzore poslednej novely navrhuje zvýšiť sumu daňového bonusu bez ohľadu na vek dieťaťa na dvojnásobok súčasnej reálnej výšky daňového bonusu, čo znamená, že daňovník si môže uplatniť daňový bonus vo výške 44,34 eura mesačne na každé vyživované a nezaopatrené dieťa (ročne v sume 532,08 eura).
Táto suma daňového bonusu nie je konečná, keďže naďalej bude platiť ustanovenie § 52zd ods. 7 zákona, v zmysle ktorého sa daňový bonus podľa § 33 zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Toto ustanovenie je v účinnosti od 1. januára 2015 prijatím novely zákona pod č. 333/2014 Z. z., v dôsledku čoho sa suma daňového bonusu upravuje nie k 1. júlu, ale k 1. januáru. Ostatné podmienky, pri splnení ktorých si daňovník môže uplatniť nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, zostávajú v predkladanom návrhu zákona nezmenené.
Navýšenie daňovej odpočítateľnej položky považujeme za štandardný nástroj daňovo-odvodového systému. S týmto opatrením prichádzame v čase, keď vláda deklaruje lepší výber daní, hospodársky rast a najnižší deficit v histórii Slovenskej republiky. Vzhľadom na pozitívny ekonomický vývoj je našou povinnosťou odbremeniť štandardnými opatreniami ekonomicky aktívnych ľudí, ale najmä rodičov, ktorí vychovávajú budúcich daňových poplatníkov. Po nadobudnutí platnosti tohto zákona sa výpadok dane z príjmu fyzických osôb čiastočne kompenzuje vyšším výnosom zo spotrebných daní. Predpokladáme vyššiu spotrebu ekonomicky aktívnych rodín s deťmi, čo len znova podporí ekonomický rast a prosperitu krajiny.
K Čl. II
Účinnosť predkladaného zákona sa so zohľadnením legisvakančnej lehoty a úprave daňového bonusu vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka navrhuje od 1. mája 2019.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže zvýšením sumy daňového bonusu sa znižuje daň z príjmu daňovníkovi, čo predstavuje menej odvedených finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu. Vzhľadom na hotovostný výpadok na dani z príjmov fyzických osôb predstavuje návrh zákona záťaž pre rozpočet verejnej správy v sume maximálne 79,4 mil. eur na rok 2019, 149,2 mil. eur na rok 2020 a 160,4 mil. eur na rok 2021. V dôsledku predpokladu priaznivého ekonomického vývoja zapracovaného v rozpočte verejnej správy na roky 2019 2021 navrhujeme na opatrenie uvedené v tomto návrhu zákona, t.j. na vykrytie vyššie uvedených dopadov na rozpočet verejnej správy, vytvárať v rozpočtovej kapitole Všeobecnej pokladničnej správy dostatočnú rezervu.
Návrh zákona však súčasne predpokladá aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keď sa výpadok dane z príjmu fyzických osôb čiastočne kompenzuje vyšším výnosom zo spotrebných daní. Predpokladáme vyššiu spotrebu ekonomicky aktívnych rodín s deťmi, čo len znova podporí ekonomický rast a prosperitu krajiny.
Návrh zákona výrazne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na hospodárenie obyvateľstva, keďže nižšia daň z príjmu predstavuje viac finančných prostriedkov (zvýšenie čistého príjmu) využitých
napr. na starostlivosť o deti. Zvýšenie daňového bonusu sa považovať za efektívne opatrenie rodinnej politiky.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.