Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý, Jozef Mihál a Simona Petrík.
Cieľom návrhu zákona je odstránenie takých ustanovení Zákonníka práce, Exekučného poriadku a zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, ktoré ukladajú zamestnávateľom povinnosť suplovať prácu exekútorov a štátu. Predkladatelia pritom vychádzajú z nominácie tejto povinnosti v podnikateľskej ankete „Byrokratický nezmysel roka“. Zamestnávatelia často prízvukujú, že medzi ich aktuálne problémy nepatria len nedostatok pracovnej sily, vysoké odvody a dane, ale aj byrokracia spojená so zamestnaním každého jedného zamestnanca.
Právna úprava ukladá zamestnávateľom povinnosť vystavovať zamestnancom potvrdenia pri skončení zamestnania o tom, či sa zo mzdy vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a to nielen pri zamestnancoch v pracovnom pomere, ale aj pri skončení dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Každý jeden zamestnávateľ si musí vyžiadať od nového zamestnanca potvrdenie vystavené predchádzajúcim zamestnávateľom o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech, ako aj o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy v prospech justičnej pokladnice. Nesplnením povinností sa zamestnávateľ samozrejme vystavuje riziku sankčného postihu.
Takéto suplovanie práce exekútorov vykonávajú zamestnávatelia na vlastné náklady, hoci je to práve úloha exekútorov sledovať stav exekúcie a snažiť sa urobiť všetko pre to, aby boli uspokojené nároky oprávneného. Zamestnávatelia majú pritom ešte ďalšie povinnosti v tejto oblasti: vypočítavanie a vykonávanie zrážok zo mzdy či komunikácia s exekútorom o nemožnosti vykonať zrážku. Rovnako je neudržateľná situácia pri zamestnaní starobného dôchodcu napríklad prostredníctvom dohody. Pretože nemá potvrdenia od predchádzajúcich zamestnávateľov o exekúciách, v praxi si vyžaduje potvrdenie od Slovenskej komory exekútorov za úhradu vo výške 2,50 eur. Predkladatelia teda navrhujú zrušenie aspoň časti byrokracie, ktorú zamestnávatelia majú.
Navyše, súčasný mechanizmus je zbytočný v situácii, keď sa exekútor ozve novému zamestnávateľovi hneď po prihlásení zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Exekútor pri začatí exekúcie informuje banku, ktorá blokuje účty dlžníka, informuje zamestnávateľa na základe informácií Sociálnej poisťovne o tom, že má vykonávať zrážky zo mzdy, a informuje samotného dlžníka, že je povinný uhradiť alebo splácať dlh.
Rôzne byrokratické povinnosti pre zamestnávateľov stavajú Slovenskú republiku na čelo rebríčka štátov s najvyššími nepriamymi nákladmi na cenu práce. Predkladatelia majú za to, že je načase, aby zákonodarca z neodôvodnenej byrokracie odobral, a nie pridával.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.