V Ý R O Č N Á S P R Á VA  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a
Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky  
za rok 2010  
Spracoval:  
Komunikačný odbor Kancelárie NR SR, r. 2011  
Obsah  
1.  
Legislatívna, kontrolná a kreačná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky  
1.1. Konštituovanie funkcionárov, výborov a poslaneckých klubov Národnej rady  
Slovenskej republiky v V. volebnom období  
1.2. Zloženie Národnej rady Slovenskej republiky  
1.2.1. Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky  
1.2.2. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky  
1.3. Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky  
1.4. Legislatívna činnosť Národnej rady Slovenskej republiky  
1.4.1. Zhodnotenie legislatívnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky  
1.4.2. Medzinárodné zmluvy, dohody a dohovory  
1.5. Kontrolná a kreačná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky  
1.5.1. Správy, informácie a iné materiály  
1.5.2. Kreačná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky  
1.5.3. Hodina otázok  
1.5.4 Interpelácie  
1.6. Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti vnútornej a zahraničnej  
politiky  
1.7. Petície prerokované na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky  
2. Zahraničnopolitické aktivity Národnej rady Slovenskej republiky  
2.1. Zahraničnopolitické aktivity predsedu a podpredsedov Národnej rady Slovenskej  
republiky  
2.2. Zahraničnopolitické aktivity výborov Národnej rady Slovenskej republiky  
2.3. Stále parlamentné delegácie  
2.4. Pôsobenie v rámci Európskej únie  
3.Vzťah Národnej rady Slovenskej republiky a Kancelárie Národnej rady Slovenskej  
republiky k verejnosti a médiám  
3.1. Verejnosť v Národnej rade Slovenskej republiky  
3.2. Žiadosti o informácie  
3.3. Kontakt s médiami  
3.3.1. Akreditácie  
3.3.2. Tlačové stredisko a technické možnosti pre médiá  
3.4. Prehliadky v Národnej rade Slovenskej republiky  
3.4.1. Výstavy a ďalšie podujatia  
3.4.2. Podujatia organizované v Národnej rade Slovenskej republiky  
3.5. Petície a sťažnosti adresované Národnej rade Slovenskej republiky  
3.5.1. Petície  
3.5.2. Sťažnosti a iné podnety  
4. Organizačný rozvoj Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky  
4.1.1. Postavenie, pôsobnosť a organizačné zmeny v Kancelárii Národnej rady Slovenskej  
republiky  
4.1.2. Starostlivosť o zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a jej  
účelové zariadenia  
4.2. Aktivity Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky podporujúce kvalitu práce  
poslancov  
4.2.1. Oblasť legislatívy a aproximácie práva  
4.2.2. Oblasť informácií, analýz a parlamentného výskumu  
5. Finančné hospodárenie Národnej rady Slovenskej republiky  
5.1. Rozpočtové príjmy  
5.2. Rozpočtové výdavky  
5.3. Zamestnanosť  
1. Legislatívna, kontrolná a kreačná činnosť Národnej rady Slovenskej  
republiky  
Prehľad o počte členov poslaneckých klubov – koniec IV. volebného obdobia Národnej rady  
Slovenskej republiky k 12. 6. 2010  
Stav k 18. 6. 2006  
Počet  
Stav k 12. 6. 2010  
Počet  
Klub  
Predseda  
Miroslav Číž  
Stanislav Janiš  
Rafael Rafaj  
Gyula Bárdos  
Vladimír Mečiar  
Mária Sabolová  
-
Predseda  
Miroslav Číž  
Stanislav Janiš  
Rafael Rafaj  
Gyula Bárdos  
Vladimír Mečiar  
Pavol Hrušovský  
-
Klub poslancov NR SR za SMER SD  
Klub poslancov NR SR za SDKÚ – DS  
Klub poslancov NR SR za SNS  
50  
31  
20  
20  
15  
14  
0
50  
28  
18  
15  
15  
9
Klub poslancov NR SR za SMK MKP  
Klub poslancov NR SR za ĽS – HZDS  
Klub poslancov NR SR za KDH  
Poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckého klubu  
15  
1.1. Konštituovanie funkcionárov, výborov a poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej  
republiky v V. volebnom období  
Na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady SR 8. júla 2010 bol za predsedu Národnej rady SR  
zvolený Richard Sulík a za podpredsedov Národnej rady SR boli zvolení Milan Hort, Pavol Hrušovský,  
Béla Bugár a Robert Fico bol zvolený za podpredsedu Národnej rady SR na 2. schôdzi Národnej rady  
SR 9. júla 2010.  
1.2. Zloženie Národnej rady Slovenskej republiky  
Na základe výsledkov volieb do Národnej rady SR, konaných 12. júna 2010, je zloženie  
Národnej rady SR takéto:  
Politický subjekt  
SMER SD  
SDKÚ – DS  
SaS  
Výsledky volieb v %  
Počet poslancov v NR SR  
Podiel NR SR v %  
41,33  
34,79  
15,42  
12,14  
8,52  
62  
28  
22  
15  
14  
9
18,67  
14,67  
KDH  
10,00  
MOST – HÍD  
SNS  
8,12  
9,33  
5,07  
6,00  
Zmeny v poslaneckom zbore po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady SR:  
- Na neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady SR, ktorí boli vymenovaní za členov vlády SR  
a štátnych tajomníkov ministerstiev SR, nastúpilo 19 náhradníkov a zložilo sľub poslanca na 2.  
schôdzi Národnej rady SR 9. júla 2010.  
- Mandát poslanca Národnej rady SR Józsefa Nagya sa stal neuplatňovaný po jeho vymenovaní za  
štátneho  
tajomníka  
Ministerstva  
pôdohospodárstva  
a rozvoja  
vidieka  
SR  
25. septembra 2010. Na jeho neuplatňovaný mandát nastúpil 12. októbra 2010 poslanec Elemér  
Jakab, ktorý od 9. júla 2010 vykonáva mandát poslanca ako náhradník na neuplatňovaný mandát.  
Po vymenovaní Józsefa Nagya za člena vlády SR povereného riadením Ministerstva životného  
prostredia SR 2. novembra 2011, jeho mandát poslanca zostáva naďalej neuplatňovaný  
a náhradníkom na jeho neuplatňovaný mandát je poslanec Elemér Jakab.  
- Ivan Švejna si uplatnil mandát poslanca Národnej rady SR 12. októbra 2010 po odvolaní z funkcie  
štátneho tajomníka na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, náhradníkom na  
jeho neuplatňovanom mandáte bol poslanec Elemér Jakab.  
1.2.1. Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky  
Na ustanovujúcej schôdzi 8. júla 2010 bolo schválené utvorenie 6 poslaneckých klubov  
Národnej rady SR. Počet členov poslaneckých klubov sa do 31. decembra 2010 nezmenil. Jozef Kollár  
sa stal predsedom Klubu poslancov Národnej rady SR za stranu Sloboda a Solidarita 11. októbra  
2010.  
Klub  
Predseda  
Počet členov  
Klub poslancov NR SR za SMER – sociálnu demokraciu  
Pavol Paška  
62  
Klub poslancov NR SR za Slovenskú demokratickú  
a kresťanskú úniu – Demokratickú stranu  
Jozef Mikuš  
28  
Klub poslancov NR SR za Slobodu a Solidaritu  
Klub poslancov NR SR za Kresťanskodemokratické hnutie  
Klub poslancov NR SR za MOST – HÍD  
Jozef Kollár  
22  
15  
14  
9
Pavol Hrušovský  
László Solymos  
Rafael Rafaj  
Klub poslancov NR SR za Slovenskú národnú stranu  
1.2.2. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky  
Zároveň na ustanovujúcej schôdzi bolo zriadených 19 výborov Národnej rady SR:  
Výbor  
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií Zmajkovičová Renáta (SMER – SD)  
Predseda  
Gábor Gál (MOST – HÍD)  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti  
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet  
Ivan Štefanec (SDKÚ – DS)  
Radoslav Procházka (KDH)  
Jozef Kollár (SaS)  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,  
výstavbu a dopravu  
Stanislav Janiš (SDKÚ – DS)  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a  
životné prostredie  
Mária Sabolová (KDH)  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu  
a regionálny rozvoj  
Igor Choma (SMER SD)  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo  
Július Brocka (KDH)  
Viliam Novotný (SDKÚ – DS)  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť Martin Fedor (SDKÚ – DS)  
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky  
František Šebej (MOST – HÍD)  
Dušan Čaplovič (SMER – SD)  
Dušan Jarjabek (SMER – SD)  
Anna Belousovová (SNS)  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu,  
mládež a šport  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva  
a národnostné menšiny  
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na  
kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu  
Marián Saloň (SMER – SD)  
Robert Kaliňák (SMER – SD)  
Peter Žiga (SMER – SD)  
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na  
kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby  
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na  
kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie  
rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu  
Jana Laššáková (SMER – SD)  
1.3. Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky  
Vo IV. volebnom období roku 2010 bolo zvolaných 9 schôdzí Národnej rady SR  
(45. – 53. schôdza), ktoré trvali spolu 22 kalendárnych dní. Z toho 5 schôdzí bolo zvolaných na základe  
žiadosti skupiny poslancov, programom ktorých bolo:  
46. schôdza NR SR  
47. schôdza NR SR  
51. schôdza NR SR  
- návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády SR Ľubomírovi Vážnemu,  
poverenému riadením Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR,  
- návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády SR Jánovi Počiatkovi,  
poverenému riadením Ministerstva financií SR,  
- návrh skupiny poslancov Národnej rady SR na prijatie uznesenia  
Národnej rady SR k postupu vlády SR pri rokovaní krajín eurozóny  
o dohode finančnej pomoci Grécku a k stanovisku vlády SR k dohode  
o poskytnutí finančnej pôžičky Grécku (Národná rada SR nebola  
uznášania schopná – schôdza sa nekonala),  
52. schôdza NR SR  
53. schôdza NR SR  
- návrh na prijatie uznesenia Národnej rady SR k návrhu novelizácie  
zákona o štátnom občianstve, o ktorom rokuje Národné zhromaždenie  
Maďarskej republiky,  
- vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady  
Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej  
republiky v znení neskorších predpisov  
- vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z.  
o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších  
predpisov a zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických  
hnutiach v znení neskorších predpisov,  
- vládny návrh zákona o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát  
spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno  
prirovnať  
k
prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo  
mimoriadnou udalosťou,  
- vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z.  
o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov  
Národná rada nevyslovila nedôveru týmto členom vlády, schválila uvedené zákony  
v skrátenom legislatívnom konaní a na 52. schôdzi prijala uznesenie k návrhu novelizácie zákona o  
štátnom občianstve, o ktorom rokuje Národné zhromaždenie Maďarskej republiky.  
Od začiatku V. volebného obdobia do konca roka 2010 sa uskutočnilo 11 schôdzí Národnej  
rady SR, ktoré trvali spolu 36 kalendárnych dní. Ustanovujúca schôdza sa konala  
8. júla 2010, na ktorej 150 novozvolených poslancov zložilo ústavou predpísaný sľub. Na  
3. schôdzi Národnej rady SR predsedníčka vlády SR Iveta Radičová predložila Národnej rade SR  
Programové vyhlásenie vlády SR so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde SR, za ktoré zahlasovalo 79  
poslancov zo 145 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 66 poslancov. Na oboch týchto schôdzach  
bol prítomný aj prezident SR Ivan Gašparovič.  
V uvedenom období boli 2 schôdze zvolané na základe žiadosti skupiny poslancov, ktorých  
programom bolo:  
6. schôdza NR SR  
10. schôdza NR SR  
- odvolanie Richarda Sulíka z funkcie predsedu Národnej rady SR,  
- prijatie uznesenia Národnej rady SR k postupu prípravy a výstavby  
diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.  
Národná rada neodvolala Richarda Sulíka z funkcie predsedu Národnej rady SR a na 10.  
schôdzi prijala uznesenie k postupu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.  
1.4. Legislatívna činnosť Národnej rady Slovenskej republiky  
1.4.1 Zhodnotenie legislatívnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky  
Národnej rade SR bolo vo IV. volebnom období v roku 2010 predložených celkovo 118  
návrhov zákonov. Vláda iniciovala 48 a poslanci 70. Národná rada SR v tomto období schválila 60  
návrhov zákonov, z ktorých 49 bolo vládnych, 9 poslaneckých a 2 predložené výborom pre  
pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. V skrátenom legislatívnom konaní schválila  
Národná rada SR 14 návrhov zákonov.  
Zo zákonov prijatých v roku 2010 počas IV. volebného obdobia zarezonovali v oblasti spravodlivosti  
predovšetkým novela zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon a prijatie ústavného zákona č.  
100/2010 Z.z., ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších  
predpisov v znení neskorších predpisov v súvislosti s prijímaným zákonom č. 101/2010 Z.z. o  
preukazovaní pôvodu majetku, v oblasti výstavby a dopravy najmä novela zákona č. 50/1976 Zb.. o  
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov [zákon č.  
118/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom  
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov], ktorou sa optimalizovala právna úprava  
z hľadiska uskutočňovania PPP projektov. V rámci analýzy stavebného zákona boli vytypované dva  
okruhy, ktoré bolo potrebné upraviť: problematika preukazovania vlastníckych alebo iných práv  
k pozemku v stavebnom konaní a problematika vyvlastnenia. Ďalej bola schválená novela zákona č.  
43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov (zákon č. 543/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o  
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorá  
riešila výhradu Európskej komisie proti okliešťovaniu investičných parametrov a rozšírila investičné  
podmienky dôchodkových fondov aj mimo rámec Eurozóny. Veľkým prekvapením na schôdzi  
v apríli bolo prijatie opozičného poslaneckého návrhu, ktorým bola novelizácia zákona č. 36/2005 Z.  
z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 217/2010  
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov v znení neskorších predpisov), ktorý zaviedol do nášho právneho systému nový inštitút  
„striedavej starostlivosti“ o deti po rozvode rodičov. Ide o progresívnu právnu úpravu uplatňovanú  
v demokratických právnych systémoch, ktorá prispieva k dobrým výchovným podmienkam pre deti  
aj po rozpade manželstva rodičov. Novelizácia zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 199/2010 Z.z., ktorým sa mení  
a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov) umožnila zmiernenie nedostatku garantov študijných odborov a vytvorila  
predpoklad pre kontinuitu vzdelávacieho procesu študentov, keďže zvýšila vekovú hranicu, pri  
dosiahnutí ktorej sa musí skončiť pracovný pomer vysokoškolského učiteľa z pôvodných 65 na 70  
rokov.  
Dôležité ďalej bolo prijatie novelizácie zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach,  
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších  
predpisov ( zákon č. 121/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných  
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v  
znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o  
zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v  
znení neskorších predpisov), ktorou sa upravili špecifické podmienky likvidácie zdravotnej poisťovne  
tak, aby bolo možné vymôcť pohľadávky likvidovanej zdravotnej poisťovne a prednostne uspokojiť  
záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Novelizáciou zákona č. 578/2004 Z. z.  
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách  
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č.  
133/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej  
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a  
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)  
sa ustanovili podstatné zmeny, predovšetkým označenie univerzitnej a fakultnej nemocnice, novo sa  
definovalo postavenie komory a jej kompetencie vydávať licencie, upravila sa tiež akreditácia  
študijných odborov a podmienky pre hodnotenie sústavného vzdelávania všetkých zdravotníckych  
pracovníkov. Legislatívne akty, týkajúce sa problematiky životného prostredia, vyplynuli z povinnosti  
transpozície smerníc a nariadení inštitúcií EÚ, čo sa premietlo do prijatia zákona č. 119/2010 Z.z. o  
obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v  
znení neskorších predpisov a zákona 137/2010 Z.z. o ovzduší. Na sklonku IV. volebného obdobia bol  
schválený aj zákon č. 151/2010 Z.z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,  
ktorý vyplnil legislatívne vákuum špecifikácie štátnozamestnaneckého pracovného pomeru v oblasti  
zahraničnej služby, predovšetkým osobitostí týkajúcich sa pôsobenia štátnych zamestnancov v  
zahraničnej službe na zastupiteľských úradoch v cudzine. Vo IV. volebnom období Národná rada SR  
odsúhlasila tiež 4 dôležité právne normy v oblasti vnútra, a to okrem novelizácie zákona č. 8/2009 Z. z  
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č.  
144/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a  
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)  
a novelizácie zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 92/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa  
zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v  
znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995  
Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov ) napr. novelu zákona Slovenskej národnej  
rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (zákon č. 102/2010 Z.z.,  
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení  
neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorou sa predovšetkým spresnili  
vzťahy medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce v záujme ďalšieho prehĺbenia vyváženosti  
kompetencií obidvoch uvedených orgánov obce. A naostatok aj novelu zákona Národnej rady  
Slovenskej republiky č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení  
neskorších predpisov (zákon č. 250/2010 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady  
Slovenskej republiky č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších  
predpisov) ustanovujúcu stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ex lege ako následok  
nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.  
Oblasť pôdohospodárstva a lesného hospodárstva bola v priebehu roka 2010 legislatívne  
upravená v rámci IV. volebného obdobia. Konkrétne v marci bol schválený zákon č. 138/2010 Z. z.  
o lesnom reprodukčnom materiáli, ktorý upravil najmä kompetencie orgánov štátnej správy a orgánu  
štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na  
trh. V júni Národná rada SR schválila zákon č. 267/2010 Z.z. o poskytovaní dotácie na kompenzáciu  
strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej  
katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou. Tento návrh zákona bol predložený  
v nadväznosti na situáciu v Slovenskej republike spôsobenú poveternostnými podmienkami, čo malo  
následne zásadný vplyv na slovenské poľnohospodárstvo vo všetkých jeho odvetviach. V zákone sa  
stanovili podmienky, ktoré musí žiadateľ o kompenzáciu spĺňať a tiež postup štátnych orgánov,  
ktoré budú o kompenzácii rozhodovať.  
Národnej rade SR bolo v roku 2010 počas V. volebného obdobia predložených celkom 106  
návrhov zákonov, z toho 79 predložila vláda, 25 poslanci Národnej rady SR a 2 zákony predložil výbor  
pre európske záležitosti. Národná rada SR v uvedenom období schválila 53 zákonov, z nich 47  
predložila vláda SR a 6 poslanci Národnej rady SR. V skrátenom legislatívnom konaní bolo  
schválených 7 návrhov zákonov.  
Najmarkantnejšie legislatívne zmeny v roku 2010 v oblasti verejných financií nastali až po  
voľbách do Národnej rady SR v súvislosti s novým zložením parlamentu a s utvorením novej vlády SR.  
Po zákonnej úprave štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2010 schválenej v novembri 2010  
najvýraznejší ohlas zaznamenala séria noviel daňových zákonov, tiež schválená koncom novembra.  
Išlo predovšetkým o novelu zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších  
predpisov (zákon č. 490/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej  
hodnoty v znení neskorších predpisov ) predloženú v rámci opatrení na zníženie deficitu verejných  
financií cestou dočasného zvýšenia základnej sadzby dane z 19 % na 20 % zo základu dane a zároveň  
cestou zrušenia zníženej sadzby DPH vo výške 6 %, ktorá bola uplatňovaná na predaj potravín z  
dvora. Zvýšenie základnej sadzby dane o 1 % bolo zavedené ako dočasné opatrenie, ktorého platnosť  
skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň nižšiu ako 3 % hrubého domáceho produktu.  
Na deviatej schôdzi 8. decembra Národná rada SR schválila zákon č. 498/2010 Z.z. o štátnom  
rozpočte na rok, ktorý predložila vláda v rámci materiálu „Návrh rozpočtu verejnej správy na roky  
2011 až 2013“. Predmetný zákon zabezpečuje konsolidáciu verejných financií.  
Krátko po voľbách bola prijatá novelizácia zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o  
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 373/2010 Z.z., ktorým  
sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), ktorá  
reagovala na povodne a upravila výkon verejnoprospešných prác a zapojenie nezamestnaných do  
odstraňovania škôd.  
Pred prijatím zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 bolo potrebné upraviť zákony, z ktorých  
vyplývajú nároky na financovanie zo štátneho rozpočtu. Novelizácia zákona č. 571/2009 Z. z. o  
rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 513/2010 Z.z., ktorým sa  
mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z.z. ) podstatne zasiahla do filozofie  
zákona, zaviedla jednotnú výšku dávky a upravila podmienky poskytovania aj pre rodičov  
vykonávajúcich pracovnú činnosť. Súčasne upravila poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa  
pre rodičov, ktorí pracujú a zverujú dieťa do starostlivosti predškolských zariadení. Novelizácia  
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (zákon č. 534/2010 Z.z. ,  
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o  
zmene a doplnení niektorých zákonov) okrem iného zrušila súbeh výkonu práce a poberania  
predčasného dôchodku. Poslaneckou novelou zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o  
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení  
neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (zákon č. 551/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa  
zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o  
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších  
predpisov a ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu  
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa precizovali podmienky  
poskytovania a zabezpečenia sociálnej služby pre klienta zo strany samosprávnych orgánov tak, aby  
sa zabezpečilo právo klienta na výber sociálnej služby a jej poskytovateľa a teda aj právo na  
dostupnosť sociálnej služby.  
V novom volebnom období bola odsúhlasená i veľká a zásadná novelizácia zákona č.  
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a  
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 499/2010 Z.z., ktorým  
sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.  
95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),  
ktorou sa z dlhodobého hľadiska vytvárajú predpoklady pre synchronizáciu zdravotného a daňového  
systému ako nevyhnutného predpokladu pre plynulý prechod na systém „spoločného výberového  
miesta“. Novo boli definované základné pojmy ako zamestnanec, zamestnávateľ, SZČO, osoba, ktorej  
sa vyplácajú dividendy, ktorá má príjem z kapitálového majetku, prijaté boli zmeny týkajúce sa  
vymeriavacieho základu i ročného zúčtovania. Novelizácia zaviedla odvody do zdravotného poistenia  
zo všetkých príjmov. V rámci V. volebného obdobia bol v kontexte povinnosti transpozície smerníc  
a nariadení inštitúcií EÚ schválený zákon č. 529/2010 Z.z. o environmentálnom navrhovaní a  
používaní výrobkov (zákon o ekodizajne). Novelizácia zákona 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o  
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 6/2011 Z.z., ktorým sa  
mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v  
znení neskorších predpisov) zaviedla povinnosť zverejňovania záverečných prác, rigoróznych prác  
a habilitačných prác, uchovávaných v centrálnom registri týchto prác, spôsobom umožňujúcim  
hromadný prístup k informáciám. Cieľom zmeny zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej  
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 495/2010  
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a  
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) bolo zvýšiť najmä transparentnosť a  
dôveryhodnosť Súdnej rady Slovenskej republiky, a to konkrétne nezlučiteľnosťou funkcie člena  
súdnej rady s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu, odôvodňovaním rozhodnutí súdnej rady,  
verejným charakterom jej zasadnutia a rozšírením okruhu zverejňovaných informácií o činnosti  
súdnej rady. V oblasti výstavby zarezonovalo prijatie zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj  
bývania a o sociálnom bývaní, ktorý stanovuje, že právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa  
doterajších predpisov musia byť zosúladené s § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
najneskôr k 1. januáru 2011. Tento paragraf upravuje, že dotácie sa poskytujú len na základe  
osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených  
podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie.  
Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie  
podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie.  
Dôležité zmeny priniesol aj vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti  
Ministerstva zahraničných vecí SR, ktorý rozširuje možnosti poskytovania dotácií v pôsobnosti tohto  
ministerstva aj na podporu študijno-vedecko-výskumných aktivít v oblasti zahraničnej politiky SR.  
Konkrétne umožňuje alokáciu zdrojov Ministerstva zahraničných vecí SR do organizácie vedeckých  
a odborných podujatí a analyticko-výskumnej činnosti spojenej s medzinárodnými vzťahmi  
a zahraničnými vecami a do spoločných projektov SR a Organizácie pre ekonomickú spoluprácu  
a rozvoj (OECD). Prostredníctvom legislatívneho spresnenia dotačného systému zlepšuje podmienky  
rozvoja občianskej spoločnosti s cieľom lepšej informovanosti verejnosti a jej zapojenia do činností  
v oblasti zahraničnej politiky štátu. V sfére oficiálnej rozvojovej pomoci zákon upravuje predmet  
poskytnutia dotácie, ďalšie podmienky poskytovania dotácie a atribúty spolufinancovania projektov  
oficiálnej rozvojovej pomoci.  
Mimoriadny záujem verejnej mienky o legislatívne zmeny v oblasti kultúry počas V.  
volebného obdobia vyvolalo prijatie zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o  
zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon kreuje nový legislatívny rámec fungovania, organizácie  
a financovania verejnoprávnych médií s cieľom zefektívnenia ich činnosti, konsolidácie rozpočtu  
a kontroly týchto inštitúcií a zlepšenia ich obrazu v očiach verejnej mienky. Základnou premisou  
zákona je spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Preto zákon špecifikuje fukčno-  
organizačné, materiálno-technické a kompetečno-interné náležitosti uvedenej integrácie  
verejnoprávnych médií. Integrácia dosiaľ duálneho systému verejnoprávneho vysielania rieši  
diskrepanciu medzi pokračujúcim legislatívnym rozširovaním povinností STV a SRo a kontinuálnym  
zvyšovaním vstupných nákladov na výrobu programov. Zákon v tomto kontexte prináša možnosti pre  
finančné úspory v rovine personálnej, v rovine obslužných činností hlavných organizačných procesov  
a činností, ako aj v rovine výroby programov a servisných výkonov, techniky a nových technológií  
cestou zjednotenia priestorových, personálnych, technologických a databázických atribútov činnosti  
verejnoprávnych médií.  
V roku 2010 prezident SR vrátil Národnej rade SR na opätovné prerokovanie 16 zákonov. Vo  
IV. volebnom období ich bolo 7, z nich však 2 Národná rada SR opätovne schválila, a to novelu zákona  
o obecnom zriadení a novelu zákon o vysokých školách. Zvyšných 5 zákonov, ktoré prezident SR vrátil  
Národnej rade SR na opätovné prerokovanie, Národná rada SR neschválila.  
V priebehu V. volebného obdobia v roku 2010 prezident vrátil Národnej rade SR na opätovné  
prerokovanie 9 zákonov. Z toho 4 zákony Národná rada SR opätovne schválila, a to novelu zákona o  
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, novelu zákona o Súdnej rade  
Slovenskej republiky, zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a novelu zákona o dani z príjmov. Ďalších  
5 vrátených zákonov bolo zaradených na program schôdze so začiatkom 1. februára 2011.  
Národná rada SR vo IV. volebnom období v roku 2010 schválila jednu novely Ústavy SR, ktorú  
predložil predseda vlády Robert Fico.  
Národnej rade SR boli v V. volebnom období v roku predložené 2 ústavné zákony, a to novela  
Ústavy SR, ktorú Národná rada SR neschválila, a novela ústavného zákona o spolupráci Národnej rady  
SR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie, ktorá bola zaradená na program schôdze so začiatkom  
1. februára 2011.  
Stručný prehľad legislatívnej činnosti NR SR v IV. volebnom období v roku 2010  
49  
9
predložených vládou SR  
predložených poslancami NR SR  
predložených výbormi NR SR  
spolu  
Počet schválených  
návrhov zákonov  
2
60  
1
Počet schválených ústavných zákonov  
14  
7
Počet zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní  
Počet zákonov vrátených prezidentom SR  
Stručný prehľad legislatívnej činnosti NR SR v V. volebnom období v roku 2010  
47  
6
predložených vládou SR  
predložených poslancami NR SR  
predložených výbormi NR SR  
spolu  
Počet schválených  
návrhov zákonov  
0
53  
0
Počet schválených ústavných zákonov  
7
Počet zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní  
Počet zákonov vrátených prezidentom SR  
9
1.4.2. Medzinárodné zmluvy, dohody a dohovory  
Národná rada SR v roku 2010 vo IV. volebnom období vyslovila súhlas so 6 medzinárodnými  
zmluvami, dohodami a dohovormi. Z nich 5 má prednosť pred zákonmi, z ktorých 1 dohovor bol  
prijatý s uplatnením výhrady SR. Prevažne išlo o multilaterálne medzinárodné zmluvy medzi  
Európskou úniou a štátmi tretieho sveta (napr. s Pobrežím Slonoviny; so štátmi CARIFORUM-u),  
cieľom ktorých bola hospodárska spolupráca a podpora socioekonomického vývoja v rozvojových  
štátoch. Popri uvedených medzinárodných zmluvách iniciovaných inštitúciami EÚ poslanci Národnej  
rady SR vyslovili súhlas aj s dohovormi koncipovanými na pôde iných medzinárodných organizácií  
(napr. OSN; FAO). V prípade dohovoru Organizácie spojených národov išlo o pristúpenie ku garancii  
práv osôb so zdravotným postihnutím. Predmetom medzinárodnej zmluvy v rámci Organizácie  
Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) je uchovávanie a trvalo udržateľné  
využívanie rastlinných genetických zdrojov a spravodlivé delenie sa o výhody vyplývajúce z  
ich využívania v rámci vzájomnej medzinárodnej technickej pomoci. Z hľadiska dĺžky platnosti  
prevažovali medzinárodné zmluvy s neobmedzenou dĺžkou platnosti. Dočasná platnosť sa týkala  
napr. multilaterálnej medzinárodnej zmluvy medzi Európskym spoločenstvom a Pobrežím Slonoviny  
o hospodárskom partnerstve.  
Národná rada SR v V. volebnom období v roku 2010 vyslovila súhlas s 8 medzinárodnými  
zmluvami, dohodami a protokolmi. Z nich 7 má prednosť pred zákonmi. V jednom prípade Národná  
rada SR vyslovila nesúhlas, a to s Veriteľskou zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou  
republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou,  
Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou  
republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou  
republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou. Opäť mierne prevažovali multilaterálne  
medzinárodné zmluvy iniciované inštitúciami Európskej únie, v ktorých išlo najmä o hospodársku  
spoluprácu a pomoc štátom tretieho (rozvojové štáty) a druhého (postkomunistické štáty) sveta.  
Výnimkou v tomto kontexte bolo vyslovenie súhlasu s rámcovou zmluvou v rámci európskeho  
finančného stabilizačného nástroja. Bilaterálne medzinárodné zmluvy sa týkali špecifických tém  
vychádzajúcich z konkrétnych bilaterálnych vzťahov SR s druhou stranou. Takým bol napr. Protokol  
medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi  
Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého  
zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol k nej. Výrazne  
prevažovali medzinárodné zmluvy s neobmedzenou dĺžkou platnosti.  
1.5. Kontrolná a kreačná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky  
1.5.1. Správy, informácie a iné materiály  
V rámci svojej kontrolnej činnosti Národná rada SR vo IV. volebnom období v roku 2010  
prerokovala 8 správ, informácií a iných materiálov.  
Počas V. volebného obdobia v roku 2010 prerokovala 34 správ a iných materiálov. Z toho v  
dvoch prípadoch Národná rada SR prerokovala správy, o predloženie ktorých požiadala svojím  
uznesením vládu SR. Išlo o správu o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarskej republike  
(havária odkaliska) na životné prostredie v Slovenskej republike a o krokoch, ktoré vláda SR vykonala.  
V druhom prípade išlo o návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 –  
aktualizácia podľa finálnych údajov vykázaných v metodike ESA 95.  
1.5.2. Kreačná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky  
Národná rada SR v rámci svojich právomocí vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky, zo  
zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR a z ďalších zákonov v roku 2010 vo IV. volebnom  
období  
zvolila:  
.
.
.
Igora Galla za člena Rozhlasovej rady,  
Antona Malackého za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa,  
Miriam Letašiovú, Martina Kabáta, Martu Danielovú a Ivana Podstupku za členov Rady Slovenskej  
televízie a Jaroslava Pápaya za člena Dozornej komisie Slovenskej televízie,  
Jána Sabola, Ľubomíra Gumana, Gabrielu Rothmayerovú, Stanislava Hábera a Mariána Grupača  
za členov Rozhlasovej rady,  
na návrh vlády SR - Jozefa Lala, Jozefa Kubinca, Viliama Hofericu, Antona Martvoňa, Jána Tučeka  
a Máriu Fridrichovú a na návrh Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo, životné  
prostredie a ochranu prírody - Jozefa Štefkoviča, Dagmaru Jenisovú a Martina Píryho za členov  
Rady Slovenského pozemkového fondu.  
.
.
V V. volebnom období v roku 2010 Národná rada SR  
zvolila:  
.
.
.
.
Bertalana Bónu a Jaroslava Ivana do funkcie člena Dozornej rady Fondu národného majetku SR,  
Patríciu Bojkovú, Vladimíra Tvarošku a Jána Mikulíka za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne,  
Andreja Miklánka za člena Rady Slovenskej televízie,  
na návrh vlády SR – Zoltána Kovácsa, Jozefa Kršku, Jána Mrvu, Františka Sojku, Antóniu  
Mikulíkovú, Jozefa Bolješika a na návrh Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a  
životné prostredie – Františka Haníka, Petra Štefanka, Petra Stanka, Jána Ilavského a Petra  
Marčulinca za členov Rady Slovenského pozemkového fondu,  
.
.
Branislava Bačíka do funkcie predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku SR,  
Rudolfa Sokola do funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou  
starostlivosťou, Martu Jančovičovú do funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad  
zdravotnou starostlivosťou, Gabrielu Kaliskú, Dušana Smolku a Františka Jurčagu do funkcie  
členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,  
odvolala:  
.
.
.
Karola Gordíka, Viliama Holevu, Jaroslava Ivana, Milana Mikláša, Lászlóa Pomothyho  
a Ivana Šveca z funkcie člena Dozornej rady Fondu národného majetku SR,  
Petra Siku, Františka Palka a Mareka Lendackého z funkcie člena Dozornej rady Sociálnej  
poisťovne,  
členov Rady Slovenského pozemkového fondu, a to: na návrh vlády SR - Máriu Fridrichovú, Jána  
Tučeka, Antona Martvoňa, Viliama Hofericu, Jozefa Kubinca, Jozefa Lala a na návrh Výboru  
Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody - Jozefa  
Štefkoviča, Dagmaru Jenisovú a Martina Píryho,  
.
Ivana Valentoviča z funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou  
starostlivosťou, Gabrielu Kaliskú z funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad  
zdravotnou starostlivosťou, Petra Janka, Jozefa Molitora a Imricha Hugyivára z funkcie členov  
Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,  
navrhla:  
.
Súdnej rade SR kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, ktorými boli Viliam Pohančeník, Eva  
Behranová, Dušan Čimo, Martin Dolník, Jana Henčeková, Ján Chmelo, Daša Kontríková, Milan  
Mitterpák, Marek Staroň, Rastislav Stieranka a Edita Szabová.  
1.5.3. Hodina otázok  
Vo IV. volebnom období v roku 2010 (do 12. 6. 2010) bola hodina otázok zaradená do  
programu schôdze 3-krát, poslanci celkom položili 187 otázok, z toho predsedovi vlády SR 79 otázok  
a zodpovedaných otázok bolo 26. Z obsahového hľadiska boli otázky zamerané na problematiku  
dopravy, cestnej siete, mýtneho systému, v sociálnej oblasti na otázky nezamestnanosti, sociálnych  
podnikov, v zdravotníctve na záchrannú zdravotnú službu, na školstvo, medzinárodný vývoj a iné.  
Počet položených otázok podľa klubov poslancov NR SR – IV. volebné obdobie v roku 2010 (k 12. 6. 2010)  
Počet poslancov  
v poslaneckom klube  
Počet položených  
otázok  
Klub poslancov  
Klub poslancov NR SR za SMER SD  
Klub poslancov NR SR za SDKÚ – DS  
Klub poslancov NR SR za SNS  
Klub poslancov NR SR za SMK MKP  
Klub poslancov NR SR za ĽS – HZDS  
Klub poslancov NR SR za KDH  
50  
28  
18  
15  
15  
9
82  
7
4
30  
-
56  
8
Poslanci, ktorí neboli členmi poslaneckých klubov  
15  
S p o l u  
150  
187  
Počet otázok adresovaných predsedovi vlády a členom vlády SR – IV. volebné obdobie v roku 2010  
(k 12. 6. 2010)  
Počet  
Adresovanie otázok  
položených otázok  
zodpovedaných otázok  
Predseda vlády SR  
Členovia vlády SR  
S p o l u  
79  
5
108  
187  
21  
26  
V V. volebnom období do 31. 12. 2010 bola hodina otázok zaradená do programu schôdze 6-  
krát, poslanci celkom položili 314 otázok, z toho predsedníčke vlády SR 164 otázok a zodpovedaných  
otázok bolo 59. Z obsahového hľadiska boli otázky zamerané na aktuálne spoločenské dianie,  
predovšetkým na problematiku výstavby diaľnic a pozastavenie ich výstavby, PPP – projekty,  
elektronické obstarávanie v doprave; vo finančnej oblasti najmä na otázky rozpočtu i z hľadiska  
finančnej krízy eurozóny, konsolidácie verejných financií, kompenzácie výpadkov na daniach  
samospráve a VÚC; v sociálnej oblasti na otázky nezamestnanosti, rodičovského príspevku,  
vianočného príspevku dôchodcom. V nemalej miere rezonovali otázky o voľbe generálneho  
prokurátora SR a iné.  
Počet položených otázok podľa klubov poslancov NR SR  
V. volebné obdobie v roku 2010  
(k 31. 12. 2010)  
Počet poslancov  
v poslaneckom klube  
Počet položených  
otázok  
Klub poslancov  
Klub poslancov NR SR za SMER SD  
Klub poslancov NR SR za SDKÚ – DS  
Klub poslancov NR SR za SaS  
Klub poslancov NR SR za KDH  
Klub poslancov NR SR za MOST – HÍD  
Klub poslancov NR SR za SNS  
S p o l u  
62  
28  
22  
15  
14  
9
216  
70  
13  
5
2
8
150  
314  
Počet otázok adresovaných predsedníčke vlády a členom vlády SR – V. volebné obdobie v roku 2010  
(k 31. 12. 2010)  
Počet  
Adresovanie otázok  
položených otázok  
zodpovedaných otázok  
Predsedníčka vlády SR  
Členovia vlády SR  
S p o l u  
164  
150  
314  
10  
49  
59  
Počet otázok  
Položené Zodpovedané  
Adresovanie otázok  
I. Radičová, predsedníčka vlády SR  
164  
63  
-
11  
10  
3
10  
28  
-
4
7
-
J. Figeľ, 1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a region. rozvoja SR  
R. Chmel, podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny  
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR  
J. Mihál, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
M. Dzurinda, minister zahraničných vecí SR  
Ľ. Galko, minister obrany SR  
17  
2
2
-
D. Lipšic, minister vnútra SR  
L. Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR  
J. Miškov, minister hospodárstva SR  
E. Jurzyca, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR  
I. Uhliarik, minister zdravotníctva SR  
10  
8
13  
3
2
2
2
-
D. Krajcer, minister kultúry SR  
4
6
-
1
1
-
Z. Simon, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
J. Nagy, minister životného prostredia SR od 2.11. 2010  
S p o l u  
314  
59  
1.5.4. Interpelácie  
Vo IV. volebnom období v roku 2010 (do 12. 6. 2010) bolo podaných 63 interpelácií, 56  
poslancami opozície, 5 poslancami koalície a 2 poslancami, ktorí neboli členmi poslaneckých klubov.  
Vecne boli zamerané na aktuálny vývoj v spoločnosti, sociálnu a zdravotnú oblasť, oblasť školstva,  
dopravy a iné.  
Počet podaných interpelácií podľa klubov poslancov NR SR – IV. volebné obdobie v roku 2010 (k 12. 6. 2010)  
Počet poslancov  
v poslaneckom klube  
Počet podaných  
interpelácií  
Klub poslancov  
Klub poslancov NR SR za SMER SD  
Klub poslancov NR SR za SDKÚ – DS  
Klub poslancov NR SR za SNS  
Klub poslancov NR SR za SMK MKP  
Klub poslancov NR SR za ĽS – HZDS  
Klub poslancov NR SR za KDH  
Poslanci, ktorí neboli členmi poslaneckých klubov  
S p o l u  
50  
28  
18  
15  
15  
9
-
4
1
30  
4
22  
2
15  
150  
63  
Podanie interpelácií  
Počet interpelácií  
Poslanci koalície  
Poslanci opozície  
Poslanci, ktorí neboli členmi poslaneckých klubov  
5
56  
2
S p o l u  
63  
V V. volebnom období do 31. 12. 2010 bolo podaných 27 interpelácií, 16 poslancami opozície,  
11 poslancami koalície, s vecným zameraním na výstavbu cestnej infraštruktúry, na problematiku  
nezamestnanosti, vysokoškolského vzdelávania, čerpania štrukturálnych fondov a iné aktuálne  
spoločenské problémy.  
Počet podaných interpelácií podľa klubov poslancov NR SR – V. volebné obdobie v roku 2010 (k 31. 12. 2010)  
Počet poslancov  
v poslaneckom klube  
Počet podaných  
interpelácií  
Klub poslancov  
Klub poslancov NR SR za SMER SD  
Klub poslancov NR SR za SDKÚ – DS  
Klub poslancov NR SR za SaS  
Klub poslancov NR SR za KDH  
Klub poslancov NR SR za MOST – HÍD  
Klub poslancov NR SR za SNS  
S p o l u  
62  
28  
22  
15  
14  
9
15  
5
-
6
-
1
27  
150  
Interpelácie  
Počet podaných  
interpelácií  
Predsedníčka vlády a členovia vlády SR  
I. Radičová, predsedníčka vlády SR  
5
5
-
1
2
-
J. Figeľ, 1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a region. rozvoja SR  
R. Chmel, podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny  
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR  
J. Mihál, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
M. Dzurinda, minister zahraničných vecí SR  
Ľ. Galko, minister obrany SR  
-
D. Lipšic, minister vnútra SR  
L. Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR  
J. Miškov, minister hospodárstva SR  
2
-
-
E. Jurzyca, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR  
I. Uhliarik, minister zdravotníctva SR  
D. Krajcer, minister kultúry SR  
Z. Simon, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
J. Nagy, minister životného prostredia SR od 2.11. 2010  
S p o l u  
3
2
3
4
-
27  
1.6. Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky  
Národná rada SR v roku 2010 v rámci svojej pôsobnosti v oblasti vnútornej a zahraničnej  
politiky schválila 6 návrhov, týkajúcich sa ukončenia pôsobenia, vyslania a zmeny mandátu  
príslušníkov ozbrojených síl SR mimo územia SR, a to:  
vo IV. volebnom období  
.
návrh na vyslanie strážnej jednotky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane a na zmenu  
mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF  
v Afganistane,  
v V. volebnom období  
.
návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia  
nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej  
zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo  
územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej  
republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci  
Organizácie Severoatlantickej zmluvy,  
.
.
návrh na ukončenie pôsobenia príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacich vo  
vojenskej operácii KFOR v Kosove,  
návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a  
vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri  
NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ,  
.
.
návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v  
Afganistane a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto  
vojenskej operácii,  
návrh na ukončenie pôsobenia strážnej čaty ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej  
operácii EUFOR - ALTHEA v Bosne a Hercegovine a návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl  
Slovenskej republiky do tejto vojenskej operácie.  
1.7. Petície prerokované na schôdzach Národnej rady SR  
Národná rada v roku 2010, a to v V. volebnom období, prerokovala a svojím uznesením  
zobrala na vedomie 4 petície, ktoré podpísalo viac ako 100 000 občanov SR, a to:  
-
-
-
-
petíciu proti výstavbe megakasína na Slovensku,  
petíciu proti diskriminácii slovenského piva,  
petíciu proti zásahom do systému doplnkového dôchodkového sporenia,  
petíciu za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva.  
2. Zahraničnopolitické aktivity Národnej rady Slovenskej republiky  
V oblasti zahraničnopolitických aktivít a medziparlamentnej spolupráce bol rok 2010 pre  
slovenský parlament špecifický, a to najmä pre konanie júnových volieb do Národnej rady SR. Voľby  
dočasne spomalili intenzitu zahraničných aktivít, či už ciest alebo prijatí, no už krátko po ustanovení  
nového vedenia sa v plnej miere obnovili.  
2.1. Zahraničnopolitické aktivity predsedu a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky  
Medzi najvýznamnejšie zahraničnopolitické aktivity v období pred parlamentnými voľbami  
patrili oficiálna návšteva predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku s delegáciou vo Vietnamskej  
socialistickej republike (25. - 31. 1.) a pracovná návšteva v Belgickom kráľovstve (20. - 22. 6. ), kde sa  
P. Paška zúčastnil otvorenia výstavy k 20. výročiu prvých slobodných volieb v roku 1990.  
V období pred parlamentnými voľbami sa uskutočnili dve návštevy zahraničných  
parlamentných delegácií, a to oficiálna návšteva predsedníčky Národného zhromaždenia Srbskej  
republiky J. E. Slavice Djukič - Dejanovič a pracovná návšteva predsedu Spolkového snemu Spolkovej  
republiky Nemecko J. E. Norberta Lammerta.  
V prvom polroku 2010 v historickej budove slovenského parlamentu na Župnom námestí  
prijal predseda Národnej rady SR P. Paška prezidenta Ruskej federácie J. E. Dmitrija Medvedeva a  
prezidenta Chorvátskej republiky J. E. Iva Josipoviča.  
Zástupcovia slovenského parlamentu, konkrétne jeho dvaja podpredsedovia, Miroslav Číž  
a Tibor Cabaj, participovali na jarnom zasadnutí Medziparlamentnej únie v thajskom Bangkoku.  
Podpredseda Národnej rady SR M. Číž absolvoval 24. 26. februára 2010 pracovnú návštevu  
Ukrajiny, kde sa zúčastnil aj na inaugurácii prezidenta Ukrajiny. V máji 2010 sa v Štokholme konala  
Konferencia predsedov parlamentov európskej únie, ktorej sa však P. Paška nezúčastnil z dôvodu  
blížiacich sa parlamentných volieb. .  
Na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 8. júla 2010 bol zvolený za jej  
predsedu Richard Sulík. Spomedzi zahraničnopolitických aktivít na úrovni predsedu parlamentu, ktoré  
sa uskutočnili v druhom polroku 2010, nesporne najvýznamnejšou bola historicky prvá októbrová  
návšteva panovníka Nórskeho kráľovstva v Slovenskej republike, Jeho Veličenstva kráľa Haralda  
V s manželkou Soniou.  
Predseda Národnej rady SR sa v júli zúčastnil aj osláv Bratstva Slovákov a Čechov na Javorine  
spolu so svojou českou kolegyňou, predsedníčkou Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej  
republiky, J. E. Miroslavou Němcovou. S partnermi zo susediacich krajín sa predseda Národnej rady  
SR stretol dvakrát, a to na oficiálnej návšteve v Českej republike a na pracovnej návšteve v Rakúskej  
republike.  
V septembri v historickej budove parlamentu na Župnom námestí R. Sulík prijal zástupcov  
diplomatického zboru so sídlom v Bratislave. V rámci medziparlamentnej spolupráce Národnej rady  
SR sa pod záštitou R. Sulíka 30. septembra a 1. októbra na hrade Červený kameň uskutočnilo  
stretnutie predsedov parlamentov Vyšehradskej štvorky (V4), ktorého hlavnou témou bola sociálna  
inklúzia Rómov. Následne sa v novembri vo Varšave stretli predsedovia parlamentov Regionálneho  
partnerstva, ale bez predsedu slovenského parlamentu, ktorý v tom čase viedol mimoriadnu schôdzu  
Národnej rady SR.  
Na pôde slovenského parlamentu prijal R. Sulík aj iných čelných politických predstaviteľov.  
Napríklad predsedu vlády Českej republiky P. Nečasa, predsedu Senátu Kanady N. Kinsellu, prezidenta  
Cyperskej republiky D. Christofiasa, predsedu Súdneho dvora Európskej únie a generálneho  
tajomníka OECD.  
Sumár zahranično-politických aktivít predsedu NR SR Pavla Pašku v roku 2010 - IV. volebné  
obdobie:  
zahraničné pracovné cesty  
5. 1. - 31. 1. - oficiálna návšteva Vietnamskej socialistickej republiky  
20. - 22. 6. - pracovná návšteva Belgického kráľovstva v Bruseli – otvorenie výstavy k 20. výročiu  
prvých slobodných volieb v roku 1990  
návštevy zahraničných parlamentných delegácií v SR  
8. - 9. 2. - oficiálna návšteva predsedníčky Národného zhromaždenia Srbskej republiky J. E. Slavice  
Djukić-Dejanović v SR na pozvanie predsedu NR SR  
18. 5. - pracovná návšteva predsedu Spolkového snemu Spolkovej republiky Nemecko J. E. Norberta  
Lammerta Slovenskej republiky  
významné prijatia  
7. 4. - prijatie prezidenta Ruskej federácie J. E. Dmitrija Medvedeva  
19. 5. - prijatie prezidenta Chorvátskej republiky J. E. Iva Josipovića  
Sumár zahranično-politických aktivít predsedu NR SR Richarda Sulíka v roku 2010 - V. volebné  
obdobie:  
zahraničné pracovné cesty  
19. - 20. 9. – oficiálna návšteva Českej republiky  
29. 10. - pracovná návšteva Senátu Parlamentu Českej republiky  
12. 11. - pracovná návšteva Rakúskej republiky  
návštevy zahraničných parlamentných delegácií v SR  
30. 9. - 1. 10. - stretnutie predsedov parlamentov členských krajín V4 v Slovenskej republike (Červený  
Kameň, Častá - Papiernička)  
významné prijatia  
19. 7. - prijatie predsedu vlády Českej republiky J. E. Petra Nečasa  
14. 10. - prijatie predsedu Senátu Kanady J. E. Noela Kinsellu  
22. 10. - prijatie predsedu Súdneho dvora EÚ Vassiliosa Skourisa  
26. 10. - prijatie Jeho Veličenstva kráľa Haralda V., panovníka Nórskeho kráľovstva  
11. 11. - pracovný obed pre prezidenta Cyperskej republiky J. E. Demetrisa Christofiasa  
25. 11. - pracovný obed pre generálneho tajomníka OECD Angela Gurría  
2.2. Zahraničnopolitické aktivity výborov Národnej rady Slovenskej republiky  
Rok 2010 bol z hľadiska spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky významný o. i. aj preto, že  
v júli sa Slovenská republika ujala predsedníctva v tomto zoskupení, ktoré potrvá do júna 2011.  
Okrem vrcholného stretnutia predsedov parlamentov členských krajín V4 na Hrade Červený kameň sa  
uskutočnili aj tri stretnutia výborov parlamentov V4.  
23. 25. február – Budapešť - Stretnutie Výborov pre európske záležitosti parlamentov členských  
krajín V4 s účasťou krajín Východného partnerstva  
Témy stretnutia:  
1. Výmena názorov medzi V4 a Východným partnerstvom o tom, ako zvýšiť energetickú  
bezpečnosť EÚ.  
2. 2020: nový prístup k zvýšeniu konkurencieschopnosti - výmena názorov o post-lisabonskej  
stratégie.  
Účasť za NR SR: Oľga Nachtmannová (SMER-SD), Boris Hradecký (SMER-SD), Viera Mazúrová (SMER-  
SD), József Berényi (SMK-MKP)  
23. 24. február 2010 – Krakov – Stretnutie výborov pre verejnú správu a regionálny rozvoj  
členských krajín V4  
Témy stretnutia:  
1. Zmysel regionálnej politiky pri prekonávaní finančnej a hospodárskej krízy.  
2. Použitie fondov EÚ v procese podpory ochrany kultúrneho dedičstva.  
Účasť za NR SR: Tibor Cabaj (HZDS-ĽS), Ivan Šaško(SNS), Branislav Bačík (SMER-SD), János Szigeti  
(SMK-MKP)  
13. 15. september 2010 Praha – Stretnutie Výborov pre európske záležitosti parlamentov  
členských krajín V4  
Témy stretnutia:  
1. Hospodárska a finančná kríza ako odrazový mostík k užšej forme spolupráce v ekonomických  
otázkach.  
2. Klimatická zmena – „… medzi Kodaňou a Cancúnom“.  
3. Medziparlamentná spolupráca v rámci COSAC-u.  
4. Budúcnosť spolupráce v oblasti justície a vnútra v EÚ.  
Účasť za NR SR: Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), Martin Fronc (KDH), Ladislav Lazár (SMER-SD), Jana Vaľová  
(SMER-SD)  
2.3. Stále parlamentné delegácie  
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE)  
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) malo v roku 2010 štyri pravidelné riadne  
zasadnutia v januári, v apríli, v júni a v októbri.  
Delegáciu Stálej delegácie NR SR v PZ RE tvorilo spoločne 10 členov, z toho bolo 5 riadnych  
členov a 5 náhradníkov. Vedúcou Stálej delegácie bola do júna 2010 poslankyňa NR SR Oľga  
Nachtmannová (SMER-SD).  
Členovia Stálej delegácie Národnej rady SR v PZ RE sa zúčastnili do parlamentných volieb iba  
jedného parlamentného zasadnutia v Štrasburgu, a to v januári.. V apríli sa nezúčastnili pre  
mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR a v júni pre stratu ich mandátu po voľbách.  
Zloženie novej delegácie po parlamentných voľbách 2010  
Členovia: Pavol Kubovič - (SDKÚ – DS), vedúci delegácie, Stanislav Fořt – (SaS), Martin Fronc (KDH),  
Peter Pelegrini - (Smer-SD) a Anna Belousovová – (SNS).  
Náhradníci: Tatiana Rosová – (SDKÚ - DS), Kamil Krnáč – (SaS), Tibor Bastrnák – (MOST-HÍD),  
Ladislav Lazár – (Smer-SD) a Štefan Zelník – Slovenská národná strana (SNS).  
Zaradenie členov delegácie Národnej rady SR do výborov PZ RE:  
Výbory  
Členovia  
Pavol Kubovič  
Náhradníci  
Stály výbor  
Martin Fronc  
Politický výbor  
Pavol Kubovič  
Tatiana Rosová  
Martin Fronc  
Výbor pre právne otázky a  
ľudské práva  
Peter Pelegrini  
Výbor pre ekonomické otázky a Peter Pelegrini  
rozvoj  
Ladislav Lazár  
Štefan Zelník  
Výbor pre sociálne otázky,  
Stanislav Fořt  
zdravie a rodinu  
Výbor pre migrácie, utečencov Štefan Zelník  
a populáciu  
Výbor pre kultúru, vedu a  
Martin Fronc  
Tatiana Rosová  
vzdelanie  
Výbor pre životné prostredie,  
poľnohospodárstvo, miestne a  
regionálne samosprávy  
Kamil Krnáč  
Tibor Bastrnák  
Výbor pre rovnosť šancí žien a Anna Belousovová  
Tatiana Rosová  
mužov  
Okrem týchto výborov má PZ RE aj Výbor pre plnenie povinností a záväzkov členských štátov  
Rady Európy (monitorovací výbor), ktorého členom sa za Národnú radu SR stal vedúci Stálej delegácie  
NR SR v PZ RE Pavol Kubovič. Do uvedeného výboru ho nominovala politická skupina v PZ RE.  
Delegácia sa zúčastnila 4. časti riadneho zasadnutia PZ RE v októbri 2010.  
Euro - stredomorské parlamentné zhromaždenie (ES PZ) od júla 2010 zmenilo názov na  
Parlamentné zhromaždenie Únie pre stredomorie (PA - UfM).  
Členmi Stálej delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Únie pre stredomorie po  
parlamentných voľbách v IV. Volebnom období boli: Dušan Jarjabek (Smer – SD) - vedúci delegácie,  
Valentín Švidroň (SNS) a Pavol Frešo (SDKÚ - DS).  
Zloženie Stálej delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Únie pre stredomorie po  
parlamentných voľbách: Gaľa Milan (SDKÚ – DS), vedúci Stálej delegácie, Jakab Elemér (MOST –  
HÍD) a Šuca Peter (SMER - SD).  
Delegácie sa nezúčastnili ani na jednom zasadnutí danej organizácie.  
Parlamentné zhromaždenie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO)  
Rok 2010 bol významných pre Parlamentné zhromaždenie NATO aj vzhľadom na skutočnosť,  
že pripravilo svoj vlastný Strategický koncept NATO pre 21. storočie vo forme odporúčaní, ktoré boli  
zahrnuté v prijatom Strategickom koncepte na summite NATO v novembri 2010 v Lisabone.  
Kľúčovými témami zasadnutí v roku 2010 boli úloha NATO v Afganistane, rozširovanie NATO, vzťahy  
s Ruskom a Ukrajinou a komunikačná stratégia Aliancie vo vzťahu k verejnosti.  
Do volieb v júni 2010 sa členovia delegácie zúčastnili zasadnutia Výboru pre obranu  
a bezpečnosť PZ NATO v USA (január 2010 – Rudolf Pučík), Stáleho výboru PZ NATO v USA (marec  
2010 – Ján Kovarčík, vedúci delegácie) a jarného zasadnutia PZ NATO v Lotyšsku (máj 2010 – Ján  
Kovarčík, Maroš Kondrót, György Juhász).  
Zloženie Stálej delegácie NR SR do PZ NATO v V. volebnom období  
Meno  
Funkcia v delegácii Klub NR SR  
Juraj Droba  
Robert Kaliňák  
Martin Fedor  
Rudolf Pučík  
Gábor Gál  
vedúci delegácie  
člen delegácie  
člen delegácie  
člen delegácie  
člen delegácie  
SaS  
SMER-SD  
SDKÚ-DS  
SNS  
MOST-HÍD  
Realizované podujatia PZ NATO v V. volebnom období  
Termín  
Názov podujatia  
Miesto konania  
Zúčastnení členovia  
Juraj Droba, Martin  
Fedor, Gábor Gál, Alojz  
Přidal (náhradník)  
12. 16.  
november  
Výročné zasadnutie PZ NATO Varšava  
Zhromaždenie Západoeurópskej únie v roku 2010 (Z ZEÚ)  
Rok 2010 sa pre Zhromaždenie ZEÚ niesol v znamení hľadania novej cesty pre parlamentnú  
kontrolu spoločnej európskej bezpečnosti, keďže podľa modifikovanej Bruselskej zmluvy, zakladajúcej  
Zhromaždenie ZEÚ, sa mandát zhromaždenia končí v júni 2011. Debaty o parlamentnej kontrole  
bezpečnosti sa viedli aj na pôde ostatných medziparlamentných inštitúcií a tiež v Európskom  
parlamente, ktorý by mal v zmysle Lisabonskej zmluvy niesť určitú, aj keď nie pridanú kompetenciu  
nad touto oblasťou.  
V júni a v decembri sa v Paríži uskutočnili dve plenárne zasadnutia zhromaždenia, nikto  
z členov slovenskej delegácie sa ich však nezúčastnil pre kolidujúce zasadnutie Národnej rady SR.  
Zloženie Stálej delegácie NR SR v Z ZEÚ v V. volebnom období  
Meno  
Funkcia v delegácii  
vedúci delegácie  
člen delegácie  
člen delegácie  
člen delegácie  
člen delegácie  
Klub NR SR  
SMER-SD  
SaS  
Jozef Buček  
Jozef Viskupič  
Július Brocka  
Rudolf Pučík  
Ľuboš Majer  
KDH  
SNS  
SaS  
Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (PZ OBSE)  
V rámci Parlamentného zhromaždenia OBSE, súčasťou agendy ktorého sú i pozorovateľské  
misie, sa v roku 2010 konali 3 dôležité stretnutia: vo februári, na prelome júna/júla a na prelome  
septembra/októbra.  
Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín Knuta Vollebaeka prijali  
v Bratislave 8. februára členovia Výboru NR SR pre ľudské práva, menšiny a postavenie žien a  
Zahraničného výboru NR SR, ale i zástupcovia Strany maďarskej koalície a Most – Híd. Vo Viedni sa  
18. - 19. februára uskutočnilo 9. zimné zasadnutie Parlamentného zhromaždenia OBSE, ktorého sa za  
Národnú radu SR zúčastnili Ján Zvonár, Magdaléna Vášáryová, Pál Csáky a Beáta Sániová.  
Pozorovateľskej misie počas prezidentských volieb v Bielorusku sa 19. decembra v Minsku zúčastnil  
Peter Osuský.  
Zloženie Stálej delegácie NR SR v PZ OBSE v V. volebnom období  
Peter Osuský  
Vedúci stálej delegácie  
Členka stálej delegácie  
Člen stálej delegácie  
MOST - HÍD  
SDKÚ-DS  
Jarmila Tkáčová  
Andrej Kolesík  
SMER-SD  
Stredoeurópska iniciatíva (SEI)  
Stredoeurópska iniciatíva je regionálnou medzinárodnou organizáciou stredoeurópskych  
štátov. SEI nemá formálne znaky medzinárodnej organizácie, ale využíva sa ako overená platforma na  
vzájomnú výmenu názorov. V Parlamentnom zhromaždení SEI (PZ SEI) sa konajú 2 hlavné zasadnutia:  
zasadnutie parlamentného výboru a parlamentného zhromaždenia SEI. Organizujú sa aj stretnutia  
troch všeobecných výborov, ktoré sa vždy konajú pred dvomi kľúčovými zasadnutiami.  
Stála delegácia NR SR v PZ SEI sa v 1. polroku 2010 nezúčastnila zasadnutia Parlamentného  
výboru PZ SEI. Nová delegácia sa nezúčastnila zasadnutia Parlamentného zhromaždenia PZ SEI  
z dôvodu konania komunálnych volieb.  
Zloženie Stálej delegácie NR SR v PZ SEI v roku 2010 - V. volebné obdobie  
Anton Marcinčin  
Zoltán Horváth  
Szilárd Somogyi  
Róbert Madej  
vedúci stálej delegácie  
člen stálej delegácie  
členka stálej delegácie  
člen stálej delegácie  
člen stálej delegácie  
KDH  
SDKÚ-DS  
SAS  
SMER-SD  
SMER-SD  
Branislav Ondruš  
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)  
V roku 2010 si Slovenská republika pripomenula 10. výročie vstupu do Organizácie pre  
hospodársku spoluprácu a rozvoj. Táto medzivládna hospodárska organizácia, ktorá združuje  
v súčasnosti 34 štátov, poskytuje svojim členom nevyhnutný priestor na vedenie diskusie  
orientovanej na hľadanie optimálnych hospodárskych politík a vytvára platformu pre riešenie  
spoločných problémov.  
V Paríži sa 18. februára 2010 uskutočnil parlamentný seminár OECD na vysokej úrovni  
venovaný podpore globálneho ozdravenia ekonomiky, ktorého sa zúčastnili Alexander Slafkovský,  
člen Výboru NR SR pre európske záležitosti (SDKÚ - DS), a Oľga Nachtmannová, členka Výboru NR SR  
pre európske záležitosti (SMER - SD). V Bratislave sa 25. novembra 2010 na pracovnom obede stretli  
generálny tajomník OECD Angelo Gurría a predseda Národnej rady SR Richard Sulík.  
Regionálne partnerstvo  
Vo Varšave sa 4. – 5. novembra 2010 uskutočnilo 12. stretnutie predsedov parlamentov krajín  
Regionálneho partnerstva rozšírené o účasť Bulharska, Rumunska a Chorvátska  
Hlavnými témami stretnutia boli:  
1. Európska únia „zoči-voči“ výzvam energetickej bezpečnosti.  
2. Východná dimenzia európskej susedskej politiky – doterajšie úspechy, budúce plány  
a perspektívy.  
PABSEC – Parlamentné zhromaždenie Čiernomorskej hospodárskej spolupráce  
Slovenská republika má v tejto organizácii štatút pozorovateľa. V roku 2010 sa jej aktivít  
nezúčastnil žiadny poslanec Národnej rady SR.  
2.5.Pôsobenie v rámci Európskej únie  
Národná rada SR v roku 2010 pokračovala v plnení úloh vyplývajúcich z členstva Slovenskej  
republiky v Európskej únii. Išlo najmä o proces kontroly a proces podieľania sa na tvorbe európskej  
legislatívy, ktoré Národná rada SR vykonávala prostredníctvom svojho výboru pre európske  
záležitosti. Rok 2010 bol špecifický v tom, že jeho prvá polovica spadala do IV. volebného obdobia a  
druhá polovica do V. volebného obdobia Národnej rady SR.  
V oboch volebných obdobiach sa ťažisko činnosti Výboru NR SR pre európske záležitosti (VEZ  
NR SR) sústredilo na preskúmavanie a schvaľovanie tzv. návrhov stanovísk SR pre zástupcov vlády SR  
na rokovania príslušných orgánov EÚ – zasadnutia Európskej rady a príslušnej formácie Rady EÚ. Na  
ilustráciu - v roku 2010 VEZ NR SR schválil predstaviteľom slovenskej exekutívy 378 návrhov  
stanovísk SR, z toho 119 v IV. volebnom období a 259 v V. volebnom období Národnej rady SR.  
Druhý vektor kontrolnej činnosti výboru súvisel s kontrolou právnych aktov EÚ, v kontexte ktorej VEZ  
NR SR akcentoval akty dôležité z pohľadu prioritných záujmov SR. V rámci tejto činnosti sa naplno  
rozvinula spolupráca s ostatnými vecnými výbormi NR SR, ktoré na požiadanie podľa §58a ods. 3  
písm. d) rokovacieho poriadku NR SR doručili Výboru NR SR pre európske záležitosti za rok 2010  
celkom 14 stanovísk k návrhom právnych aktov EÚ. Kontrola právnych aktov EÚ (najmä v prípade  
legislatívnych aktov EÚ) pritom ako osobitná agenda má špecifický význam vzhľadom na  
nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a s tým súvisiaci významnejší vplyv národných  
parlamentov EÚ na proces tvorby európskej legislatívy pri monitorovaní súladu legislatívnych aktov  
EÚ so zásadou subsidiarity. V tomto kontexte treba uviesť, že Výbor NR SR pre európske záležitosti v  
žiadnom z nim prerokúvaných legislatívnych aktov EÚ v roku 2010 nenašiel rozpor so zásadou  
subsidiarity. Preto Národná rada SR, resp. VEZ NR SR ako príslušný delegovaný výbor, neprijali tzv.  
odôvodnené stanovisko, ktoré umožňuj národným parlamentom EÚ (v prípade naplnenia požiadaviek  
stanovených Lisabonskou zmluvou) zasiahnuť do legislatívneho procesu v EÚ.  
V súvislosti so získaním výraznejších právomocí národnými parlamentmi EÚ a ich možným  
vplyvom na legislatívny proces v EÚ za osobitnú zmienku stojí odborná diskusia s podpredsedom  
Európskej komisie a komisárom pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti  
Marošom Šefčovičom na spoločnom zasadnutí VEZ NR SR a Zahraničného výboru NR SR začiatkom  
marca 2010. Komisár Šefčovič, ktorý vystúpil aj v pléne NR SR, sa pri výmene názorov s poslancami  
spomínaných dvoch výborov sústredil na predstavenie priorít novej Európskej komisie (ujala sa  
funkcie 10. 2. 2010 po predchádzajúcom súhlase Európskeho parlamentu) a na silnejšie postavenie  
národných parlamentov v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Národná rada SR ani  
Výbor NR SR pre európske záležitosti nestihli prerokovať legislatívny program Európskej komisie na  
rok 2010, keďže bol zverejnený neskôr (až koncom marca 2010) a tiež pre zrejmý časový faktor  
v podmienkach SR, akým bolo ukončenie IV. volebného obdobia tesne pred nastávajúcimi  
parlamentnými voľbami.  
V novembri 2010 Výbor NR SR pre európske záležitosti na spoločnom rokovaní s Výborom  
NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výborom NR SR pre financie a rozpočet odborne  
diskutoval s Connie Hedegaard, komisárkou EÚ pre opatrenia na ochranu klímy. Na tomto stretnutí  
rezonovali najmä otázky spojené s ochranou klímy vo väzbe na priority EÚ v roku 2011 v oblasti  
klimatických zmien. V septembri 2010 VEZ NR SR spolu s Výborom NR SR pre hospodárstvo, výstavbu  
a dopravu a s Výborom NR SR pre financie a rozpočet prerokoval s Michelom Barnierom, komisárom  
EÚ pre vnútorný trh a služby, tému fungovania vnútorného trhu a finančných služieb EÚ.  
Aj v V. volebnom období uplatňoval VEZ NR SR svoju kontrolnú právomoc v celom spektre  
politík EÚ. Napríklad z pohľadu hospodárskych a finančných záležitostí výbor sa kontinuálne zaoberal  
fiškálnou konsolidáciou a štrukturálnymi reformami v členských štátoch EÚ, posilňovaním Paktu  
stability a rastu, Stratégiou Európa 2020 (v kontexte širšej reformy správy ekonomických záležitostí),  
koordináciou hospodárskych politík (v súvislosti s ich začlenením do nového cyklu dohľadu tzv.  
európskeho semestra) alebo tiež problematikou vytvorenia Európskeho finančného stabilizačného  
mechanizmu, ktorého primárnym cieľom vzniku bolo zabezpečenie stability v rámci eurozóny ako  
celku. V daňovej oblasti sa v porovnaní so IV. volebným obdobím substantívne nové témy neobjavili.  
Významnú pozornosť si vyžiadalo aj schvaľovanie všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2011 (v  
podmienkach Lisabonskej zmluvy schvaľovaného prvýkrát ako legislatívneho aktu na základe  
spolurozhodovacej procedúry). V oblasti spravodlivosti a vnútra k najdiskutovanejším patrili návrhy  
smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov  
tretích krajín na účely sezónneho zamestnania a smernice Európskeho parlamentu a Rady  
o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového  
presunu v EÚ; tiež návrh smernice o európskom ochrannom príkaze, návrhy zamerané na ochranu  
detí pred sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním a na boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Kontinuálne  
bola v centre pozornosti aj elektronizácia justície a jej zjednodušenie na základe vzájomného  
uznávania a výkonu rozsudkov (najmä v oblasti dedenia). V rámci politiky životného prostredia bola  
nosnou témou príprava na celosvetovú klimatickú konferenciu v Cancúne, ktorej cieľom bolo  
pripraviť základ na prijatie novej globálnej klimatickej dohody nahradzujúcej Kjótsky protokol po  
skončení jeho platnosti po roku 2012. V tomto kontexte Slovenská republika priorizovala oblasť  
redukcie emisií skleníkových plynov. V súvislosti s prierezovým dokumentom Stratégia Európa 2020  
sa VEZ NR SR sústredil aj na jeho 3 nové iniciatívy – „Únia inovácií“, „Mládež v pohybe“ a „Nové  
zručnosti pre nové pracovné miesta“. V oblasti dopravnej politiky treba vyzdvihnúť závery EÚ  
k akčnému plánu s ambíciou dosiahnuť udržateľnú, zdravú a bezpečnú mestskú mobilitu alebo  
diskusie na tému príspevku dopravnej politiky k novej stratégii pre zamestnanosť a rast (v rámci  
Stratégie Európa 2020) a o novej stratégii o budúcnosti dopravy v období rokov 2010-2020.  
Z legislatívnych iniciatív možno spomenúť prijatie návrhu smernice o poplatkoch za používanie určitej  
dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (tzv. Eurovignette), návrhu smernice, ktorou  
sa zjednodušuje cezhraničné presadzovanie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a návrhu  
smernice, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor. V oblasti telekomunikácií sa  
diskusie zameriavali najmä na program politiky rádiového frekvenčného spektra, na návrhy týkajúce  
sa Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), na spoluprácu medzi hlavnými  
iniciatívami Stratégie Európa 2020 – „Digitálna agenda pre Európu“ a „Únia inovácií“ a na Európsku  
stratégiu v oblasti širokého pásma (investície do digitálne riadeného rastu). Oblasť energetiky  
charakterizovala prevažne téma energetickej politiky pre spotrebiteľov, medzinárodných vzťahov  
a nová energetická stratégia pre Európu na roky 2011 - 2020. V oblasti konkurencieschopnosti  
primárnymi otázkami boli nielen návrh nariadenia o režime prekladov pre patenty v EÚ a možnosť  
realizácie mechanizmu posilnenej spolupráce v oblasti patentového systému EÚ, ale aj 3 hlavné  
iniciatívy Stratégie Európa 2020 – „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie“, „Únia  
inovácií – urýchlenie premeny Európy inováciami vo svete, ktorý sa rýchlo mení“ a „Integrovaná  
priemyselná politika vo veku globalizácie“ a v neposlednom rade aj Akt o jednotnom trhu, t. j. balík  
50 opatrení, ktorých cieľom je umožniť podnikom a občanom plné využívanie výhod vnútorného trhu.  
V pôdohospodárskej a rybolovnej politike v V. volebnom období diskusiám VEZ NR SR dominovali  
spoločná poľnohospodárska politika a sektor mlieka. Novým prvkom bol regulačný rámec geneticky  
modifikovaných organizmov. Z pohľadu záujmov Slovenskej republiky substantívnymi boli aj  
konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu, kvalita poľnohospodárskych výrobkov (s  
osobitným dôrazom na oblasť politiky kvality), zdravie a dobré životné podmienky zvierat. V procese  
kontroly a podieľania sa na tvorbe pozícií Slovenskej republiky v zahraničnej a bezpečnostnej politike  
sa zvýšený dôraz kontinuálne venoval Západnému Balkánu. Predovšetkým Chorvátsku (z pohľadu  
finále jeho prístupového procesu) a Srbsku (vo svetle progresu vo vzťahoch EÚ – Srbsko, najmä keď  
Rada EÚ v októbri 2010 požiadala EK o stanovisko k srbskej žiadosti o členstvo v EÚ); relácii medzi  
Srbskom a Kosovom (v nadväznosti na posudok Medzinárodného súdneho dvora v Haagu a na zrejmý  
spoločný úspech EÚ a Srbska v OSN v septembri 2010 pri naštartovaní srbsko-kosovského dialógu);  
Bosne a Hercegovine (z pohľadu volebného maratónu organizovanému v krajine v októbri 2010, od  
výsledku ktorého sa očakávalo jednak prekonanie tzv. Butmirského zlyhania a jednak silnejší  
eurointegračný „príklon“ Bosny a Hercegoviny). Kontinuálne diskutovanými témami boli tiež mierový  
proces na Blízkom východe, vzťahy EÚ s jej strategickými partnermi, Gruzínsko či Sudán. V rámci  
inštitucionálnych vzťahov finišovali diskusie na tému zavŕšenia reformy inštitúcií EÚ, keď v decembri  
2010 vo väzbe na výročie prijatia Lisabonskej zmluvy bolo ohlásené dokončenie procesu tvorby  
Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (v rámci ktorej so svojím expertným diplomatickým  
potenciálom uspela aj Slovenská republika).  
V IV. volebnom období NR SR sa v kontexte globálnej hospodárskej a finančnej krízy VEZ NR  
SR venoval konsolidácii ekonomickej situácie v EÚ a jej členských štátoch, reforme finančného  
systému v EÚ, dlhodobej Stratégii Európa 2020 (vrátane jej kľúčového prvku - tzv. európskeho  
semestra, platného od roku 2011 a zameraného na zosúladenie nástrojov Paktu stability a rastu  
a Stratégie Európa 2020). V daňovej politike prevládala téma vyššej transparentnosti, lepšej správy  
a boja proti daňovým podvodom. V súvislosti s rozpočtom EÚ bola dôležitou napr. zmena  
rozpočtových pravidiel a príprava všeobecného rozpočtu na rok 2011. VEZ NR SR nadviazal na svoje  
predchádzajúce diskusie z roku 2009 s predstaviteľmi Ministerstva zdravotníctva SR pri smernici  
Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej  
starostlivosti. Podobne výbor využil predchádzajúce diskusie aj v oblasti spoločnej migračnej politiky,  
budovania spoločného azylového systému, viacročného strategického programu v oblasti slobody,  
bezpečnosti a spravodlivosti (tzv. Štokholmského programu), ale aj elektronizácie justície či  
zjednodušovania jej práce na základe vzájomného uznávania a výkonu rozhodnutí. Vo svetle  
Lisabonskej zmluvy sa VEZ NR SR dôkladnejšie zaoberal aj návrhmi legislatívnych aktov v oblasti boja  
proti obchodovaniu s ľuďmi a ochrany detí proti sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu. V rámci  
politiky životného prostredia rezonovala najmä ochrana biodiverzity a klimatické zmeny (najmä  
z pohľadu príprav ďalšej konferencie OSN o zmenách klímy v mexickom Cancúne koncom roku 2010).  
V oblasti dopravy, telekomunikácií a energetiky sa ako ústredné témy vyprofilovali poplatky za  
bezpečnostnú ochranu, vyšetrovanie a prevencia nehôd v civilnom letectve, hľadanie riešení  
a východísk z krízy spôsobenej v civilnom letectve aktívnou činnosťou islandskej sopky; kľúčová bola  
iniciatíva prierezovej agendy Stratégia Európa 2020 v telekomunikačnej oblasti pod názvom  
„Digitálna agenda pre Európu“ a jednotný európsky trh elektronických komunikácií a v neposlednom  
rade aj energetická bezpečnosť a účinnosť, bezpečnosť dodávok energie, vývoj nízkouhlíkových  
technológií a príprava novej energetickej stratégie pre Európu na roky 2011-2020. V oblasti  
konkurencieschopnosti boli v popredí napr. problematika lepšej regulácie a znižovanie  
administratívnej záťaže, ale tiež balík komplexnej patentovej reformy v záujme vytvorenia  
celoeurópskeho systému pre patentové spory a jednotný patent, ale aj nová priemyselná politika,  
zvyšovanie účinnosti pri presadzovaní práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu, návrh  
smernice o právach spotrebiteľov a smernica o službách alebo príprava novej stratégie pre  
konkurencieschopnosť a rast po roku 2010. V pôdohospodárskej a rybolovnej politike bola v centre  
diskusií budúcnosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky (napr. z pohľadu zrovnoprávňovania  
podmienok a podpory pre všetkých poľnohospodárov v EÚ alebo zjednodušovania právnych  
predpisov v oblasti priamych platieb s dôrazom na krížové plnenie). Na okraji záujmu však neboli ani  
témy ako konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu, podpora zlepšenia vnímania ženy  
vo vidieckych oblastiach (v rámci rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami), lepšie fungovanie  
potravinového reťazca, sektor mlieka alebo zdravie a dobré životné podmienky zvierat. V rámci  
procesu kontroly a podieľania sa na tvorbe pozícií Slovenskej republiky  
v zahraničnej  
a bezpečnostnej politike v agende VEZ-u NR SR dominoval Západný Balkán, v kontexte ktorého sa  
prioritná pozornosť zameriavala na Chorvátsko (predovšetkým z pohľadu oživenia prístupového  
procesu Záhrebu po podpísaní tzv. arbitrážnej dohody medzi ním a Slovinskom v novembri 2009) a na  
Srbsko (v kontexte podania prihlášky Srbska za člena EÚ v decembri 2009 a rozhodnutia Rady EÚ  
v júni 2010 zvýšiť úroveň svojich vzťahov s Belehradom prostredníctvom ratifikovania Stabilizačnej  
a asociačnej dohody EÚ so Srbskom). Prioritnou zostala aj Európska susedská politika, resp. jej  
východná dimenzia, s osobitným dôrazom na Ukrajinu (predovšetkým z pohľadu prezidentských  
volieb na Ukrajine v prvých mesiacoch 2010). Úplne novou témou, ktorá začala v diskusiách výboru  
väčšmi rezonovať, sa stali vzťahy EÚ s jej strategickými partnermi, naliehavosť ktorých vyplynula  
z doterajšej slabej akcieschopnosti EÚ na globálnej scéne. Tému diskusií diktovalo aj aktuálne dianie  
na medzinárodnej scéne, napr. tragické zemetrasenie na Haiti alebo meniaca sa situácia na Blízkom  
východe. V rámci inštitucionálnych záležitostí diskusie akcentovali proces zavŕšenia inštitucionálnej  
reformy v EÚ (napr. vo väzbe na pokračujúce kreovanie Európskej služby pre zahraničnú činnosť ako  
odborného zázemia vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine  
Ashtonovej).  
Poslanci Výboru NR SR pre európske záležitosti v rámci medziparlamentnej spolupráce sa  
zúčastňovali na rokovaniach Konferencie výborov pre európske záležitosti (COSAC); dve zasadnutia  
konferencie absolvovali počas španielskeho predsedníctva EÚ (ES PRES EÚ) a tiež počas belgického  
predsedníctva EÚ (BE PRES EÚ). Na programoch konferencie boli priority predmetných  
predsedníctiev EÚ, pravidelnou sa stala kontrola legislatívnych aktov EÚ z pohľadu ich súladu so  
zásadou subsidiarity, ale tiež napr. model spolupráce medzi národnými parlamentmi a Európskym  
parlamentom, reforma práce COSAC-u s ohľadom na zvýšenie efektivity kontrolných európskych  
procesov národných parlamentov, vzťahy národných parlamentov s Európskou komisiou.  
Relevantnými témami diskusií boli aj hospodárska situácia, trvalo-udržateľný rozvoj a Stratégia  
Európa 2020.  
Expertným zázemím Výboru NR SR pre európske záležitosti bol v oboch volebných obdobiach  
roku 2010 Odbor pre európske záležitosti Kancelárie NR SR.  
3. Vzťah Národnej rady Slovenskej republiky a Kancelárie NR SR k  
verejnosti a médiám  
Komunikačný odbor Kancelárie Národnej rady SR (do 1. októbra 2010 oddelenie komunikácie  
s médiami a verejnosťou) komunikoval a nadväzoval kontakt s občanmi hneď viacerými spôsobmi,  
ktoré sú jednak jeho povinnosťou, ale aj snahou Národnej rady SR o priblíženie sa verejnosti.  
3.1. Verejnosť v Národnej rade Slovenskej republiky  
Národná rada SR býva okrem bežných dní prístupná verejnosti špeciálne v Deň otvorených  
dverí. V roku 2010 sa prvýkrát toto podujatie uskutočnilo 17. novembra, ktorý si verejnosť u nás  
pripomína ako štátny sviatok boja za slobodu a demokraciu.  
Návštevníci mohli vidieť interiér nielen hlavnej budovy s rokovacou sálou, ale aj historickú  
budovu Národnej rady SR na Župnom námestí. Z jednej budovy do druhej ich odviezla kyvadlová  
doprava. Okrem výstavy s tematikou novembrových udalostí roku 1989 mohli účastníci diskutovať na  
túto tému so samotnými protagonistami nežnej revolúcie. Každý, kto mal záujem, odniesol si  
informačné materiály o Národnej rade SR, jej histórii, o Bratislavskom hrade a jeho rekonštrukcii.  
Detskí návštevníci dostali malé darčeky a pripravené boli pre ne tiež animačné hry. Vyvrcholením  
programu bol koncert na Námestí SNP, na mieste nežnej revolúcie. Vystúpili kapely Základnej  
umeleckej školy Exnárova, skupina Margot so speváčkou Andreou Zimányiovou a na záver populárny  
spevák Martin Chodúr.  
3.2. Žiadosti o informácie  
Informovanie verejnosti je dlhodobou prioritou Národnej rady SR. Poslanci Národnej rady SR  
ako volení zástupcovia občanov sú priamym spojením medzi parlamentom a verejnosťou.  
Komunikačný odbor podporil tento vzťah aktivitami umožňujúcimi občanom lepšie pochopiť prácu  
a úlohu parlamentu. Cieľ rýchlo a pravdivo informovať verejnosť sledovala aj rekonštrukcia  
parlamentnej internetovej stránky, ktorou sa zabezpečil jednoduchý prístup k množstvu  
dokumentov. Aj vďaka tomu došlo k miernej redukcii žiadostí prichádzajúcich tradičnými spôsobmi.  
Napriek tomu odbor odpovedal na stovky ďalších podaných ústne, telefonicky či elektronickou  
poštou. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám bolo v roku 2010 evidovaných 199  
žiadostí. Prevažná časť sa týkala legislatívnej činnosti, ďalšiu početnú skupinu tvorili žiadosti súvisiace  
s efektívnym nakladaním s verejnými prostriedkami. Časté boli aj žiadosti týkajúce sa poslancov, ich  
hlasovania alebo vystúpenia v rozprave, účasti na zahraničných cestách či ich platov. Všetky žiadosti  
boli vybavené v zákonnej lehote. V jednom prípade povinná osoba obmedzila žiadateľovi prístup  
k informáciám v zmysle § 15 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe.  
3.3. Kontakt s médiami  
Okrem občanov pýtajúcich sa na fakty o Národnej rade SR a jej poslancoch sa živo o dianie  
v parlamente zaujímali najmä médiá. Ich poslanie je nielen informovať verejnosť o dianí  
v parlamente, ale týmto spôsobom aj kontrolovať zákonodarnú moc danú do rúk poslancom voleným  
občanmi. Médiá aj vďaka komunikačnému odboru mohli sprostredkovať získané informácie  
verejnosti v článkoch alebo v rozhlasových či televíznych reportážach. Odbor vyhovel priemerne  
denne piatimi odpoveďami na novinárske otázky, ktoré sa týkali najmä poslancov NR SR, schôdzí a  
návrhov zákonov, ekonomických záležitostí Kancelárie Národnej rady SR a jej účelových zariadení,  
Bratislavského hradu a podobne.  
3.3.1. Akreditácie  
Do konca IV. volebného obdobia malo v parlamente trvalú akreditáciu 466 novinárov zo 4  
spravodajských agentúr, 14 redakcií rozhlasu a televízie, 24 redakcií tlače, 8 ďalších inštitúcií  
vydavateľstiev a profesijných združení. V novom volebnom období do 31. 12. 2010 Kancelária NR SR  
vydala v súhrne 273 trvalých akreditácií pre 4 spravodajské agentúry a 1 monitorovaciu spoločnosť, 9  
redakcií rozhlasu a televízie, 17 redakcií printových médií s dennou, týždennou i mesačnou  
periodicitou a 2 profesijné združenia. Novinári, ktorí nenavštevujú parlament pravidelne, mohli  
dostať tzv. dočasnú akreditáciu na jeden vstup s nápisom Press. Tú im po preukázaní sa dokladom  
totožnosti a redakčným preukazom poskytli pracovníci recepcie.  
3.3.2. Tlačové stredisko a technické možnosti pre médiá  
Novinári s trvalou alebo dočasnou akreditáciou mali možnosť využívať pre svoju prácu tlačové  
stredisko s kapacitou 22 miest, kde mali k dispozícii štyri počítače s tlačiarňou a prístup na internet,  
ktorý bol zabezpečený nielen prostredníctvom počítačov Kancelárie Národnej rady SR, ale aj  
pripojením na WIFI sieť. Prostredníctvom televízneho monitoru tu novinári mohli sledovať dianie  
v pléne. Povolený mali aj vstup na balkón rokovacej sály, kde je pre zástupcov médií vyhradených 26  
miest, odkiaľ mohli po celý čas rokovania vyhotovovať zvukové a obrazové nahrávky.  
Okrem bežného servisu Kancelária Národnej rady SR po dohode a uzatvorení zmluvy so  
spoločnosťou CEN, s.r.o. povolila vo svojich priestoroch technické zabezpečenie pre spravodajskú  
televíziu TA3, vďaka ktorej môže vysielateľ jednoduchšie realizovať priame prenosy z parlamentu.  
3.4. Prehliadky v Národnej rade Slovenskej republiky  
Počet návštevníkov Národnej rady SR v roku 2010 prvýkrát prekročil šestnásťtisícovú hranicu.  
Oproti roku 2009 je to nárast o 700 hostí a najvyšší počet od spustenia projektu organizovaných  
prehliadok.  
Prvenstvo zostalo študentom stredných škôl, z ktorých asi tretinu tvorili študenti gymnázií.  
O vyše tisíc menej prišlo žiakov základných škôl. Spomedzi vysokoškolských študentov bol najväčší  
záujem o exkurziu v parlamente zo strany budúcich právnikov, politológov a ekonómov. Častými  
návštevníkmi boli aj študenti manažmentu a žurnalistiky. Pozrieť si prácu poslancov zblízka prišli aj  
členovia dvanástich stredoškolských parlamentov. Boli tu aj víťazi niekoľkých celoslovenských  
odborných súťaží stredoškolákov najmä dejepisného zamerania. Veľkú skupinu návštevníkov  
predstavovali už tradične dôchodcovia. Obľúbenou a často využívanou bola možnosť diskusie  
s poslancami.  
Najvyšší zákonodarný zbor vzhliadlo v roku 2010 aj takmer tisíc hostí zo zahraničia. Osobitné  
miesto patrilo oficiálnym zahraničným delegáciám. Prehliadka sídla nášho zákonodarného zboru bola  
súčasťou programu predsedníčky srbského parlamentu, delegácií čínskych, vietnamských, irackých,  
nemeckých, poľských či macedónskych členov vlády, poslancov, sudcov a vysokých štátnych  
úradníkov. Medzi turistami boli najpočetnejšie zastúpení občania susedných štátov a ďalších krajín  
Európskej únie. Prvenstvo patrí susedom z Českej republiky. Do parlamentu zavítali aj Japonci,  
Kórejci, Austrálčania, Američania či Mexičania. Aj mladí ľudia z Rwandy a Beninu, ktorí sa pripravujú  
na štúdium na slovenských vysokých školách, sa prišli oboznámiť s postavením a činnosťou  
slovenského parlamentu. Špecifickou skupinou cudzincov sú naši krajania, ktorí k nám v minulom  
roku zavítali z USA, Kanady, Nového Zélandu, srbskej Vojvodiny, Chorvátska či Rumunska.  
O prehliadku parlamentných priestorov mávajú často záujem aj vopred neohlásení  
návštevníci. V roku 2010 ich bolo takmer 300. Každý pracovný deň bol pre nich vyhradený termín  
o 14-tej hodine. V tomto prípade prevažovali individuálni záujemcovia a málopočetné organizované  
skupiny.  
Prehliadky budovy NR SR v roku 2010  
Štruktúra  
Počet  
Počet prehliadok  
Diskusie s poslancami  
návštevníkov  
Základné školy  
4815  
6047  
106  
136  
28  
70  
Stredné školy a  
gymnáziá  
Vysoké školy  
1113  
33  
29  
Iné inštitúcie  
a združenia  
2762  
980  
51  
82  
22  
14  
Zahraniční  
návštevníci  
Garantované  
295  
81  
5
prehliadky  
Spolu  
16012  
489  
168  
3.4.1. Výstavy a ďalšie podujatia  
Už šiesty rok komunikačný odbor organizoval v priestoroch na Západnej terase Hradu  
výstavy, cez ktoré oboznamoval návštevníkov s dielami slovenských i zahraničných výtvarníkov a  
s reáliami krajín Európskej únie. V roku 2010 spolupracoval pri príprave 13 výstav.  
Mimoriadny ohlas u domácich, ale aj zahraničných návštevníkov zaznamenala výstava Banská  
Štiavnica – mesto svetového dedičstva, kde okrem bohatého fotodokumentačného materiálu  
o meste boli sprístupnené aj dokumenty, ktoré sa viažu k unikátnej banskej vede a technike,  
jedinečným technickým pamiatkam regiónu a rozvoju baníckeho školstva. Nejeden návštevník sa až  
tu dozvedel, že už v roku 1735 bola založená prvá Banícka škola a neskôr, v roku 1762 dekrétom  
Márie Terézie, prvá vysoká škola technického charakteru na svete, slávna Banícka akadémia.  
K zvýšenej návštevnosti prispela aj multimediálna výstava, ktorá na ôsmich paneloch pripomínajúcich  
bývalý Berlínsky múr dokumentovala historické udalosti z obdobia medzi rokmi 1949 a 1990.  
Expozíciu spoločne otvorili predseda Národnej rady SR Pavol Paška a predseda Spolkového snemu  
Spolkovej republiky Nemecko Norbert Lammert. Tradične dobrú spoluprácu so zastupiteľskými  
úradmi pri prezentácii kultúrnych hodnôt potvrdili tiež výstava Svätyne starého Bulharska, maľby  
talianskej výtvarníčky, držiteľky ceny Únie európskych kritikov umenia Laury Pitscheider a najmä  
výstava originálov a reprodukovaných dokumentov z fondov Nórskej národnej knižnice v Oslo a  
Slovenskej národnej knižnice v Martine, ktorá sa konala pri príležitosti stého výročia úmrtia bojovníka  
za národnú nezávislosť Nórska, za slobodu malých a utláčaných národov, zástancu Slovákov  
Bjørnstjerna M. Bjørnsona. Samotné otvorenie výstavy bolo mimoriadnou udalosťou, lebo ju otvoril  
Nórsky kráľ Harald V. a kráľovná Sonja v prítomnosti prezidenta SR Ivana Gašparoviča s manželkou a  
predsedu Národnej rady SR Richarda Sulíka.  
3.4.2. Podujatia organizované v Národnej rade Slovenskej republiky  
Okrem výstav sa komunikačný odbor v roku 2010 podieľal na organizovaní ďalších aktivít  
v spolupráci s výbormi Národnej rady SR a viacerými organizáciami a združeniami zastupujúcimi  
občiansku spoločnosť na Slovensku. Úspešne sa pokračovalo v začatej tradícií projektov ako Detská  
univerzita Komenského, Deň osôb so zdravotným postihnutím v NR SR. Aj tento rok sme v Národnej  
rade SR privítali študentov stredných škôl krajín z celého sveta v rámci Národného zasadnutia  
Modelového európskeho parlamentu, a v poradí už druhého ročníka Modelového zasadnutia  
Organizácie spojených národov. Tieto podujatia sme organizovali v spolupráci s Gymnáziom Jura  
Hronca a nadáciou Novohradská.  
V rámci Roka európskeho boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorým bol práve rok  
2010, sa v Národnej rade SR pod záštitou predsedu a za spoluúčasti viacerých poslancov konalo  
Verejné vypočutie o chudobe a sociálnom vylúčení na Slovensku, organizované Sociologickým  
ústavom Slovenskej akadémie vied. Hlavnými témami diskusie boli limity dôstojného života na  
Slovensku a situácia skupín ľudí najviac ohrozených chudobou na Slovensku. V roku 2010 Národná  
rada SR na svojej pôde privítala aj víťazov najúspešnejších projektov medzinárodného kola žiackej  
súťaže zameranej na problematiku využívania alternatívnych zdrojov energie – Enersol SK.  
Rok 2010 ukončilo v decembri podujatie Európskeho parlamentu pre mladých svojim  
modelovým rokovaním v priestoroch hlavnej budovy parlamentu aj za účasti študentov vysokých škôl  
zo zahraničia.  
3.5. Petície a sťažnosti adresované Národnej rade Slovenskej republiky  
V roku 2010 bolo Národnej rade SR, jej výborom, funkcionárom a Kancelárii Národnej rady SR  
doručených 13 petícií a 73 sťažností a iných podnetov občanov. Sú evidované v ústrednej evidencii  
petícií a sťažností na referáte pre petície a sťažnosti pri Komunikačnom odbore Kancelárie Národnej  
rady SR.  
3.5.1. Petície  
Národnej rade SR bolo v roku 2010 doručených 13 petícií, z ktorých štyri spĺňali ustanovenie  
§ 133 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších  
predpisov, podľa ktorého petíciu podpísanú aspoň 100 000 občanmi prerokuje Národná rada SR. Boli  
to petícia občanov SR proti výstavbe megakasína na Slovensku (platným spôsobom ju podpísalo  
113 937 osôb), petícia „proti diskriminácii Slovenského piva“ (platným spôsobom ju podpísalo  
104 234 osôb), petícia proti zásahom do systému doplnkového dôchodkového sporenia (podpísalo ju  
až 221 681 občanov) a petícia „za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva“  
(podpísalo ju 115 373 osôb). Národná rada SR prerokovala a vzala na vedomie uvedené petície 5.  
novembra a 15. decembra 2010 na svojej 8. a 9. schôdzi.  
V ďalších doručených petíciách občania požadovali zodpovedné, odborné a transparentné  
hospodárenie v štátnych lesoch SR, prijatie legislatívnej úpravy ochrany mestskej zelene  
a nedotknuteľnosti prírodných rezervácií, zmenu zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a pod.  
Jednotlivé skupiny občanov vyjadrili tiež námietky proti návrhu zákona na podporu  
vlastenectva, proti snahe o obmedzenie nadobúdania, držby a vlastníctva strelných zbraní, ako  
i niektorým ustanoveniam platného znenia zákona č. 318/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon  
Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.  
Národná rada SR prijala v niektorých prípadoch také návrhy zákonov, prípadne pozmeňujúce  
návrhy poslancov k návrhom zákonov, ktoré viedli k úprave podmienok a riešeniam problémov v  
súlade s návrhmi občanov obsiahnutými v petíciách.  
3.5.2. Sťažnosti a iné podnety  
Sťažnosti a podnety občanov sa týkali viacerých spoločenských oblastí. Významná časť  
podnetov občanov súvisela s oblasťou uplatňovania základných práv a slobôd, prípadne ich možného  
porušovania zo strany orgánov verejnej správy. Občania v niekoľkých prípadoch poukazovali na  
údajné nevyhovujúce podmienky v ústavoch pre výkon väzby a ústavoch pre výkon trestu odňatia  
slobody, ako i súvisiacom nevhodnom správaní sa príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.  
Občania vyjadrovali aj námietky voči činnosti orgánov činných v trestnom konaní, najmä prokuratúr,  
tiež nesúhlas s rozhodnutiami súdov alebo s konaním konkrétnych sudcov, či súdnych úradníkov. V  
sociálnej oblasti dominoval najmä nesúhlas s výškou priznaných starobných a invalidných dôchodkov.  
Viacerí občania vyjadrovali tiež svoje pripomienky a námietky voči ustanoveniam niektorých zákonov,  
napr. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov či Trestného zákona.  
Časť sťažností smerovala k činnosti samosprávy a špecializovanej štátnej správy, kde občania  
poukazovali na nedostatočnú a nekvalitnú prácu niektorých starostov a primátorov, nedostatky v  
hospodárení s majetkom obcí a miest a vyjadrovali svoju nespokojnosť s rozhodnutiami  
samosprávnych orgánov v oblasti miestnych poplatkov a stavebných konaniach, ako i s postupom  
obvodných pozemkových úradov a katastrálnych úradov.  
Celkovo 13 sťažností bolo postúpených na ďalšie prešetrenie iným vecne príslušným orgánom  
a inštitúciám. Spolu 11 podnetov a sťažností bolo adresovaných, prípadne postúpených na vedomie  
alebo ďalšie riešenie niektorému z výborov Národnej rady SR podľa nasledujúcej tabuľky:  
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie  
3
2
2
1
1
1
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody  
Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien  
Ústavnoprávny výbor NR SR  
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu  
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj  
Výbor NR SR pre zdravotníctvo  
1
4. Organizačný rozvoj Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky  
4.1. Postavenie, pôsobnosť a organizačné zmeny v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky  
Kancelária Národnej rady SSR je štátna rozpočtová organizácia, zriadená na základe zákona č.  
350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.  
Jej poslaním je plniť odborné, organizačné a technické úlohy pri zabezpečovaní činnosti Národnej  
rady SR, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií a tiež pri zabezpečovaní parlamentnej  
dokumentácie a tlačovej služby. Kancelária plní aj ďalšie úlohy, vyplývajúce z ďalších právnych  
predpisov, najmä v oblasti správy a ochrany majetku štátu a v oblasti používania prostriedkov  
štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly a v oblasti spravovania pracovnoprávnych  
a obdobných vzťahov poslancov Národnej rady SR, štátnych zamestnancov a zamestnancov, ktorí  
v kancelárii vykonávajú práce vo verejnom záujme.  
Na začiatku roka 2010 mala kancelária schválený počet 451 pracovných miest (z toho 175  
štátnozamestnaneckých miest a 276 miest na výkon prác vo verejnom záujme).  
Od začiatku V. volebného obdobia začala Kancelária Národnej rady SR plniť zámer znížiť  
mzdové výdavky o 10%. V II. polroku 2010 realizovala niekoľko organizačných zmien, ktorých cieľom  
bola racionalizácia a zvýšenie efektívnosti práce jednotlivých útvarov kancelárie. V rámci plnenia  
tohto cieľa znížila počet plánovaných pracovných miest zo 451 na 426 (164 štátnozamestnaneckých  
miest a 262 miest na výkon prác vo verejnom záujme). Znamenalo to uvoľnenie 18 zamestnancov  
z dôvodu organizačnej zmeny. Okrem toho na vlastnú žiadosť odišlo z kancelárie 18 zamestnancov.  
V tom istom období začalo pracovať v kancelárii 22 nových zamestnancov, z nich 12 sú odborníci,  
vykonávajúci úlohy pre predsedu a podpredsedov NR SR. To znamená, že od začiatku volebného  
obdobia do konca roka 2010 sa znížil počet zamestnancov kancelárie o 14. Proces zvyšovania  
efektívnosti práce kancelárie tým neskočil, ale pokračuje ďalšou etapou organizačných zmien, ktoré  
sa uskutočnia v I. polroku 2011. V súvislosti s tým kancelária vyhlásila 23. 12. 2010 hromadné  
prepúšťanie 44 svojich zamestnancov v období od februára do konca júna 2011.  
V priebehu roku 2010 kancelária realizovala 4 výberové konania na funkcie vedúcich štátnych  
zamestnancov a 1 výber na prijatie zamestnanca do stálej štátnej služby.  
V oblasti vzdelávania zamestnancov Kancelária Národnej rady SR v roku 2010 začala realizovať  
dva zrkadlové vzdelávacie projekty s finančnou podporu Európskeho sociálneho fondu „Zvyšovanie  
kvality verejnej správy vzdelávaním zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky“ a  
„Zvyšovanie kvality verejnej správy v BSK vzdelávaním zamestnancov Kancelárie Národnej rady  
Slovenskej republiky“, v rámci ktorých sa vzdeláva až 180 zamestnancov. Projekty sa začali realizovať  
v marci 2010. Oprávnené výdavky na ich realizáciu v období od marca 2010 do marca 2012, hradené  
z nenávratného finančného príspevku ESF, dosiahnu výšku 667 809,55 €. Vzhľadom na  
uskutočňované organizačné zmeny v Kancelárii Národnej rady SR bola realizácia oboch vzdelávacích  
projektoch koncom roka 2010 pozastavená.  
4.2.Starostlivosť o zamestnancov Kancelárie Národnej rady SR a jej účelové zariadenia  
V Kancelárii Národnej rady SR pôsobí ako zástupca zamestnancov odborová organizácia.  
Vzájomné vzťahy medzi kanceláriou a zamestnancami sa riešia prostredníctvom kolektívneho  
vyjednávania. V roku 2010 bol v Kancelárii Národnej rady SR dohodnutý 37,5-hodinový pracovný  
týždeň pre zamestnancov v jednozmennej prevádzke, 36,25-hodinový pracovný týždeň pre  
zamestnancov v dvojzmennej prevádzke a 35-hodinový pracovný týždeň na pracoviskách  
s nepretržitým režimom práce.  
Zamestnanci majú tiež možnosť využívať účelové zariadenia kancelárie v Častej – Papierničke  
a Vilu Alexandru v Tatranskej Lomnici. V záujme upevňovania vzťahov medzi zamestnancami  
a zlepšovania pracovnej klímy kancelária spolu s odborovou organizáciou pravidelne ročne organizuje  
tematicko-športový deň, ktorého nosnou náplňou je športová súťaž o Putovný pohár vedúceho  
Kancelárie NR SR. V roku 2010 sa v Častej – Papierničke uskutočnil už jeho XIII. ročník a zúčastnilo sa  
ho asi 200 zamestnancov kancelárie a ich rodinných príslušníkov.  
Účelové zariadenie Častá – Papiernička poskytovalo služby najmä pre podujatia, ktoré  
organizovali poslanecké výbory a kluby. Najvýznamnejším podujatím na najvyššej úrovni bolo  
stretnutie predsedov parlamentov členských krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré účelové zariadenie  
zabezpečovalo aj mimo svojho areálu v priestoroch hradu Červený Kameň. Priestory zariadenia využili  
na rekondičné pobyty členovia Združenia občanov Slovenska postihnutých epilepsiou. Pod záštitou  
predsedu Národnej rady SR R. Sulíka sa v tomto účelovom zariadení v mesiacoch august a september  
2010 zrekreovalo 157 dez obcí postihnutých povodňami. Naviazalo sa tiež na dlhoročnú tradíciu  
medzinárodných konferencií organizovaných Spoločnosťou priateľov detí z detských domovov Úsmev  
ako dar, ktorej 10. ročník pod záštitou predsedu Národnej rady SR sa uskutočnil v novembri.  
V roku 2010 Kancelária Národnej rady SR spravovala aj bungalovy v Tatranskej Javorine, ktoré  
slúžili predovšetkým pre účely štátnej reprezentácie..  
4.2. Aktivity Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky podporujúce kvalitu práce poslancov  
4.2.1. Oblasť legislatívy a aproximácie práva  
Odbor legislatívy (do októbra 2010 Úsek legislatívy a aproximácie práva) poskytoval podporu  
kvality práce poslancov Národnej rady SR najmä tým, že posudzoval podané návrhy  
zákonov, vypracovával k nim stanoviská a navrhoval odstránenie zistených nedostatkov z hľadiska  
súladu podaného návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi,  
s právom Európskej únie a Legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov a z hľadiska stupňa kompatibility  
s právom Európskej únie.  
V rámci svojich hlavných činností posudzoval všetky návrhy zákonov, ktoré boli predložené do  
Národnej rady SR z hľadiska splnenia formálnych a obsahových náležitostí stanovených zákonom  
Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky v znení neskorších predpisov. Následne ku všetkým návrhom zákonov, ktoré boli schválené  
do druhého čítania, vypracoval odborné stanoviská a v mnohých prípadoch zároveň navrhol potrebné  
legislatívno-technické úpravy a upozornil aj na možné aplikačné problémy.  
Poskytoval tiež odbornú pomoc poslancom a výborom pri vypracovávaní alebo legislatívnej  
úprave konkrétnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predloženým návrhom zákonov  
z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ako aj z hľadiska  
dodržiavania procedurálneho postupu pri prerokovaní návrhov zákonov. Následne v stanovenej  
lehote vypracoval čistopisy schválených zákonov a vykonal ich korektúry v redakcii Zbierky zákonov  
Slovenskej republiky. V novom volebnom období v roku 2010 participoval aj na spracovaní jedného  
úplného znenia zákona zaslaného predsedom Národnej rady SR na vyhlásenie do Zbierky zákonov  
SR.  
Osobitný nápor zaznamenal odbor v závere roku 2010 v súvislosti s rokovaním o vysokom  
množstve návrhov zákonov, ktoré boli Národnej rade SR podané v záujme konsolidácie verejných  
financií s účinnosťou od 1. januára 2011.  
Počas konania schôdzí Národnej rady SR zamestnanci odboru permanentne zabezpečovali  
konzultačnú službu so zameraním na odborné poradenstvo k prerokúvaným bodom programu  
a priebehu schôdze. Ďalšou významnou činnosťou odboru bola príprava návrhov stanovísk  
a vyjadrení ku konaniam na Ústavnom súde SR o súlade zákonov s Ústavou Slovenskej republiky  
a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a tiež ku konaniam  
o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky.  
4.2.2. Oblasť informácií, analýz a parlamentného výskumu  
Odborní zamestnanci Parlamentného inštitútu, Parlamentnej knižnice a Parlamentného  
archívu poskytli v roku 2010 poslancom stovky informácií, desiatky analýz, medzinárodných  
porovnaní, rozborov, rešerší a archívnych dokumentov.  
Odbor Parlamentný inštitút spracoval 251 materiálov, z toho 18 informačných dokumentov,  
143 iniciovali Európske centrum pre parlamentný výskum a dokumentáciu a zahraničné inštitúcie a  
65 analýz predseda, podpredsedovia, poslanci a výbory NR SR. Zabezpečoval súčasne aj analýzy,  
ktoré si poslanci vyžiadali individuálne vo väzbe na prerokúvané návrhy zákonov.  
Kontinuálne zabezpečoval podklady nadväzujúce na rokovania výborov a pléna, ale aj na  
ďalšie dôležité podujatia, ktoré sa uskutočnili v priebehu roka 2010 na pôde NR SR, alebo  
medzinárodných parlamentných zoskupení a zahraničných inštitúcií. Participoval ďalej na príprave  
podkladových materiálov na rokovanie parlamentných výborov krajín V 4 a výchovno-vzdelávacích  
akcií v rámci agendy zahraničnej pomoci pre poslancov a zamestnancov parlamentov západného  
Balkánu a krajín bývalého ZSSR.  
Tradičnú a veľmi užitočnú spoluprácu 80 komôr parlamentov rozvíjal prostredníctvom  
Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD), pričom riešil požiadavky  
partnerských parlamentov, ktoré sa týkali rôznych problémov, ktorými sa zaoberali tieto parlamenty  
v uplynulom období.  
V súvislosti s novým volebným obdobím NR SR pripravil reedíciu publikácií „Ako pracuje  
parlament“ a „Praktický sprievodca parlamentom“ a zabezpečil úvodné školenia pre novozvolených  
poslancov NR SR a ich asistentov.  
Na základe podpory švajčiarskej vlády a Národného demokratického inštitútu (NDI)  
pokračoval projekt budovania Parlamentného inštitútu parlamentu Macedónska (Sobranie), ktorý  
prevzal ako optimálny model informačných, dokumentačných a vzdelávacích služieb slovenského a  
českého parlamentu. Slovenskí experti pôsobili ako lektori pri tvorbe nového organizačného útvaru  
tohto parlamentu.  
XIII. ročníkom úspešne pokračoval program stáží študentov vysokých škôl, do ktorého  
nastúpilo v októbri na základe výberových pohovorov vyše 30 študentov.  
Oddelenie Parlamentný archív vo volebnom roku prevzalo do odbornej starostlivosti  
registratúrneho strediska materiály IV. volebného obdobia, a to: 1058 schôdzí výborov Národnej rady  
SR, 53 schôdzí Národnej rady SR, 47 porád predsedu, schválené návrhy zákonov, čo bolo spolu 1905  
balíkov. Referát archívu v rámci skartácie vytriedil a spracoval 777 archívnych škatúľ materiálov I.  
volebného obdobia (r. 1994 – 1998). Poskytol materiály 139 žiadateľov z radov poslancov, asistentov  
poslancov, zamestnancov a verejnosti. V spolupráci s odborom informačných technológií  
zabezpečoval aj funkčnosť elektronického systému evidencie „Registratúra“, do ktorého postupne  
zaškoľoval nových zamestnancov, pričom priebežne riešil problémy vznikajúce pri práci s týmto  
systémom. Realizoval ďalej i prednáškovú činnosť pre poslancov, asistentov a zahraničné návštevy  
z iných parlamentov, na seminároch ECPRD aj v anglickom jazyku. Oddelenie parlamentného archívu  
pre riaditeľov špecializovaných verejných archívov v SR zorganizovalo tiež seminár o elektronizácii  
a digitalizácii archívnych dokumentov za účasti Ministerstva vnútra SR a Poslaneckej snemovne  
Parlamentu Českej republiky. Parlamentný archív poskytoval permanentnú metodickú pomoc pri  
budovaní archívu Parlamentu Macedónie.  
Oddelenie Parlamentná knižnica má podľa knižničného zákona postavenie špeciálnej  
knižnice. Knižničné, informačné, referenčné a rešeršné služby poskytovala poslancom NR SR,  
zamestnancom Kancelárie Národnej rady  
SR a vybranému okruhu používateľov v súlade  
s Knižničným a výpožičným poriadkom Parlamentnej knižnice. Verejnosti sa knižničné služby  
neposkytujú.  
Knižničný fond obsahoval 62 704 monografií, knižničný prírastok bol 3 474 titulov. Knižnica  
spracovala 840 titulov domácich a zahraničných periodík, databázy na nosičoch CD-ROM a DVD. Do  
špecializovaného fondu boli doplnené Zbierky zákonov a parlamentné dokumenty. V Právnickej  
študovni, vo Všeobecnej študovni a v Čitárni časopisov bolo zrealizovaných 34 125 výpožičiek,  
spracovaných 76 rešerší a poskytnutých 14 250 referenčných a faktografických informácií.  
K dôležitým bodom rokovania parlamentu boli vydané tematické rešerše a rešerše typu SDI  
(výberové rešerše zo zdrojov tlačových agentúr). Pre používateľov je na Intranete sprístupnený  
automatizovaný knižničný systém PROFLIB. Do knižnice zavítalo 13 zahraničných návštev.  
Na indexovanie knižničných dokumentov používala knižnica riadený automatizovaný slovník  
- tezaurus EUROVOC. Knižnica indexovala aj všetky tlače, ktoré boli zaradené na rokovanie pléna  
parlamentu. Vyhľadávanie tlačí cez deskriptory terazuru EUROVOC je súčasťou Systému sledovania  
legislatívneho procesu.  
Novinky a aktivity boli zverejňované na webovej stránke Parlamentnej knižnice, vrátane on-  
line katalógu, prírastkov kníh, zoznamu nových periodík, rešerší, knižničných projektov a Spoločnej  
česko-slovenskej digitálnej parlamentnej knižnice. Na základe iniciatívy krajín V 4 pokračovala  
spolupráca na úrovni knižníc a výskumných centier a rozhodlo sa o vybudovaní Portálu digitálnych  
knižníc krajín V 4 Plus.  
5. FINANČNÉ HOSPODÁRENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ  
REPUBLIKY  
Kancelária Národnej rady SR v roku 2010 zabezpečovala plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona  
Národnej rady SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších  
predpisov. Plnila aj úlohy Národnej rady SR súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v Európskej  
únií.  
V rámci rozpočtového hospodárenia dôraz kládla na plnenie programu 06M Zákonodarná  
a kontrolná činnosť parlamentu, ktorého cieľom bolo zabezpečiť všetky činnosti potrebné pre plynulý  
chod Národnej rady SR. Kancelária Národnej rady SR plnila úlohy súvisiace so zasadnutiami  
zákonodarného zboru, s prevádzkou a ochranou budov, účelových zariadení a správou majetku. V  
roku 2010 sa na zabezpečenie programu vynaložili finančné prostriedky v objeme 47 635 tis. €.  
Okrem toho v rámci programu 06G Ľudské zdroje boli financované v objeme 108 tis. € dva projekty  
s finančnou podporou Európskeho sociálneho fondu, štátneho rozpočtu SR a vlastných zdrojov, ktoré  
sú zamerané na budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy a na zlepšenie služieb  
poskytovaných verejnou správou.  
5.1.Rozpočtové príjmy  
Rozpisom záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na rok 2010 boli rozpočtové príjmy pre  
rozpočtovú kapitolu Kancelárie Národnej rady SR určené vo výške 1 130 tis. €. K 31. decembru 2010  
boli rozpočtové príjmy naplnené vo výške 1 246 tis. €, t. j. 110,2 % schváleného rozpočtu.  
5.2.Rozpočtové výdavky  
Rozpočet výdavkov na rok 2010 rozpočtovej kapitoly Kancelárie Národnej rady SR bol schválený  
na program Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu“ vo výške 41 456 tis. €. Rozpočtovým  
opatrením boli do programovej štruktúry zaradené aj medzirezortné  
podprogramy: „ Podpora  
zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BKS “ a „Budovanie kapacít a zlepšenie  
kvality verejnej správy “. Desiatimi rozpočtovými opatreniami Ministerstva financií SR bol rozpočet  
výdavkov upravený na 47 657 tis. €, celkové čerpanie výdavkov bolo vo výške 47 743 tis. €, t. j. 100,2