B. Osobitná časťK bodu 1
Za doterajšie ustanovenie § 63, týkajúceho sa štátnych skúšok a rigoróznych skúšok sa navrhuje vložiť ustanovenia pojednávajúce o postupe pri vyhlásení neplatnosti vykonania štátnej skúšky, jej súčasti, rigoróznej skúšky, jej súčasti alebo obhajoby dizertačnej práce. Vecne príslušným orgánom na začatie konania bude rektor príslušnej vysokej školy, pričom právna úprava myslí aj na prípady právneho nástupníctva po zrušenej, splynutej alebo zlúčenej vysokej školy. Predkladatelia považovali za dôležité zamedziť v konaní možnému konfliktu záujmov, nakoľko je nevyhnutné zabezpečiť objektívny proces pri citlivej otázke vyhlásenia neplatnosti (subsidiárne bude v tomto smere pôsobiť ústavná úprava ochrany verejného záujmu, zakotvená v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z., keďže v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. s) sa ústavná úprava vzťahuje i na rektorov verejných vysokých škôl).
Neplatnosť vykonania štátnej skúšky, jej súčasti, rigoróznej skúšky, jej súčasti alebo obhajoby dizertačnej práce bude možné vyhlásiť z dvoch dôvodov: (i) právoplatné odsúdenie za trestný čin, v dôsledku spáchania ktorého malo dôjsť k podvodnému konaniu, alebo (ii) úmyselný neoprávnený zásah do ochrany duševného vlastníctva vysokej intenzity, resp. úmyselné konanie proti dobrým mravom v prípade sústavnosti či opakovania takéhoto konania. Hoci pojem „dobré mravy“ nemá zákonnú definíciu, je tradične používaným v rôznych právnych odvetviach a prostredníctvom neho možno dosiahnuť sledovaný cieľ lepšie ako kazuistickou legislatívou.
Konanie o vyhlásení neplatnosti bude začínať buď z vlastnej iniciatívy rektora, alebo na základe riadne odôvodneného podnetu akademického senátu vysokej školy, prípadne fakulty s preukázateľným bezprostredným záujmom. Príkladom bude situácia, keď konanie určitého absolventa preukázateľne škodí dobrej povesti danej vysokej školy či fakulty, pričom navrhovaná úprava myslí i na prípady, keď určitá osoba študovala študijné programy na rôznych vysokých školách. Nakoľko denné štúdium na vysokých školách je hradené z verejných prostriedkov, navrhuje sa tiež, aby riadne odôvodnený podnet mohlo podať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Je dôležité podotknúť, že podanie riadne odôvodneného podnetu ešte neznamená rozhodnutie o vyslovení neplatnosti – táto kompetencia je návrhom zákona priznaná len rektorovi, a to s tým, že jeho rozhodnutie nebude môcť byť nikdy svojvoľné, lebo dotknutá osoba ho bude môcť napadnúť v rámci správneho súdnictva. V záujme zabezpečenia právnej istoty sa tiež stanovujú lehoty pre začatie konania o vyhlásení neplatnosti.
Právne následky právoplatného a účinného rozhodnutia o vyhlásení neplatnosti sú podrobne uvedené v § 63b. Dotknutá osoba stratí nielen príslušné vysokoškolské vzdelanie a titul, ale platnosť stratia aj doklady o absolvovaní štúdia, bez nároku na vrátenie školného alebo poplatkov spojených so štúdiom. Ak by sa povedzme ukázalo, že doktorand v dennej forme štúdia sa dopustil plagiátorstva pri svojej diplomovej práci a vo veci by bolo vydané právoplatné a účinné rozhodnutie o vyhlásení neplatnosti, nasledovalo by vylúčenie zo štúdia. Nepomohlo by ani prípadné neodôvodnené podanie správnej žaloby (sledujúc jej odkladný účinok v snahe dokončiť doktorandské štúdium), pretože aj po prípadnom riadnom skončení doktorandského štúdia by rozhodnutie týkajúce sa diplomovej práce malo za následok neplatnosť aj doktorandského štúdia.
Navrhované znenie § 63b pamätá i na ochranu tretích osôb. Bez § 63b ods. 5 by mohlo dôjsť k situácii, že napríklad prax advokátskeho koncipienta u advokáta, na ktorého by sa vzťahovalo rozhodnutie o vyhlásení neplatnosti, by mohla byť spochybňovaná. Do nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia bude ochrana práv tejto a podobných osôb riadne