Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Jozef Mihál a Simona Petrík.
Cieľom návrhu zákona je zlepšiť mzdové podmienky zamestnancov a zvýšiť právnu istotu a predvídateľnosť práva vo vzťahu k zamestnávateľom v súvislosti s dodržiavaním minimálnych mzdových nárokov.
Slovenská pracovnoprávna legislatíva garantuje v súčasnosti zamestnancom, že ich minimálne mzdové podmienky stúpajú v závislosti od stupňa náročnosti vykonávanej práce. Zákonník práce ustanovuje šesť stupňov náročnosti, ktoré vo všeobecných rysoch charakterizuje v prílohe č. 1. V zmysle charakteristík stupňov náročnosti pracovných miest napríklad platí, že minimálna mzda sa vzťahuje len na činnosti pomocného charakteru vykonávané (i) pod priamym a neustálym dozorom, (ii) bez zodpovednosti za celkový výsledok. Príkladom je dokladanie tovaru či práca pomocného robotníka.1 Avšak náročnosť výkonu práce kuchára vyžaduje zaradenie do II. stupňa náročnosti práce,2 rovnako je to pri upratovacích prácach či pri práci v podateľni.3 Pre II. stupeň náročnosti pracovnoprávna legislatíva garantuje minimálny mzdový nárok v sume 1,2-násobku minimálnej mzdy, a obdobné príklady by bolo možné uviesť aj pri nasledujúcich stupňoch náročnosti.
V podmienkach Slovenskej republiky je však problematické dodržiavanie týchto minimálnych mzdových nárokov. Zamestnanci často nevedia, na aké minimálne mzdové ohodnotenie majú nárok, a zamestnávatelia často aj neúmyselne zaradia zamestnanca pod iný stupeň náročnosti, než ustanovuje zákon. Toto tvrdenie uvádzajú predkladatelia v nadväznosti na každoročne zverejňované Správy o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce“. Podľa správy z roku 2015 bolo porušovanie minimálnych mzdových nárokov druhým najčastejšie porušovaným ustanovením Zákonníka práce (508 porušení),4 o rok neskôr bola situácia rovnaká (celkovo 703 porušení)5 a v roku 2017 bolo porušovanie minimálnych mzdových nárokov taktiež druhým najčastejšie porušovaným ustanovením Zákonníka práce (celkovo 682 porušení).6
Predkladatelia majú za to, že aspoň časti týchto porušení je možné sa vyhnúť, pokiaľ budú mať zamestnanci a zamestnávatelia nástroj na zistenie stupňa náročnosti príslušného pracovného miesta tak, že im to aj formálne potvrdí inšpektorát práce vo svojom záväznom stanovisku. Zákon o inšpekcii práce síce dnes ustanovuje v § 2 ods. 1 písm. c), že inšpekciou práce je aj poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré
1 Okresný súd Prešov, 11Cpr/3/2012 z 27. februára 2013
2 Okresný súd Trenčín, 13Cpr/7/2013 z 18. februára 2015.
3 Stanovisko Inšpektorátu práce Prešov uvedené v rozsudku Krajského súdu Prešov, 8Co/64/2011 z 23. februára 2012
4 Dostupné na http://hsr.rokovania.sk/data/att/152123_subor.doc.
5 Dostupné na https://www.ip.gov.sk/wp-content/uploads/2017/11/Priloha1-1.pdf.
6 Dostupné na https://www.ip.gov.sk/wp-content/uploads/2018/04/Spr%C3%A1va-za-rok-2017.doc.
podnikateľmi a nie zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať pracovnoprávne predpisy“, toto bezplatné poradenstvo ale nie je formalizované a napríklad zamestnávateľ nemá právnu istotu, že v jeho prípade bude postupované tak, ako mu bolo odporúčané v povedzme telefonickom rozhovore s pracovníkmi inšpektorátu práce.
Navrhuje sa preto zavedenie inštitútu záväzného stanoviska k uplatneniu minimálnych mzdových nárokov, pre získanie ktorého budú musieť zamestnanci, zamestnávatelia, potenciálni zamestnávatelia a zástupcovia zamestnancov vynaložiť len minimálne náklady (úhradu vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie). K vydaniu záväzného stanoviska bude potrebné predloženie pracovnej zmluvy, resp. dokumentu s jej náležitosťami. Súčasťou dokumentu nebude musieť byť identifikácia zamestnávateľa, aby sa predišlo prípadným obavám z jeho poškodenia zo strany zamestnanca. Aby zamestnávatelia nemali obavu zo „samoudania“, t. j. v prípade predloženia pracovnej zmluvy so zamestnancom zaradeným do nižšieho stupňa náročnosti, ustanovuje sa, že v takomto prípade bude možné začať voči zamestnávateľovi konanie len na základe podnetu (napríklad dotknutého zamestnanca). Pre zamestnávateľa bude taktiež dôležité, že od raz vydaného záväzného stanoviska v konkrétnom prípade sa inšpektorát práce bude môcť odchýliť len vo výnimočných situáciách, predpokladaných v návrhu zákona (zmena právnej úpravy, rozhodnutie súdu, rozhodnutie nadradeného orgánu).
Ak by sa podarilo znížiť porušovanie minimálnych mzdových nárokov, prospech z toho by mal aj štát prostredníctvom vyšších príjmov z daní a odvodov, čo vyplýva zo zvyšujúceho sa minimálneho mzdového nároku, patriacemu k príslušnému pracovnému miestu.
V záujme prehľadnejšieho právneho prostredia sa tiež navrhuje splnomocniť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k určeniu stupňa náročnosti ku každému pracovnému miestu zaradenému v národnej sústave povolaní (podobne je tomu v Českej republike). V ideálnom prípade by si zamestnávateľ zamestnávajúci povedzme kuchára pozrel v národnej sústave povolaní stupeň náročnosti pre toto pracovné miesto a až v komplikovanejších situáciách by požiadal o záväzné stanovisko inšpektorát práce.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.