Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Jozef Mihál a Simona Petrík.
Cieľom návrhu zákona je zlepšiť mzdové podmienky zamestnancov a zvýšiť právnu istotu a predvídateľnosť práva vo vzťahu k zamestnávateľom v súvislosti s dodržiavaním minimálnych mzdových nárokov.
Slovenská pracovnoprávna legislatíva garantuje už v súčasnosti zamestnancom, že ich minimálne mzdové podmienky stúpajú v závislosti od stupňa náročnosti vykonávanej práce. Zákonník práce ustanovuje šesť stupňov náročnosti, ktoré vo všeobecných rysoch charakterizuje v prílohe č. 1. V zmysle charakteristík stupňov náročnosti pracovných miest napríklad platí, že minimálna mzda sa vzťahuje len na činnosti pomocného charakteru vykonávané (i) pod priamym a neustálym dozorom, (ii) bez zodpovednosti za celkový výsledok. Príkladom je dokladanie tovaru či práca pomocného robotníka.1 Avšak už náročnosť výkonu práce kuchára vyžaduje zaradenie do II. stupňa náročnosti práce,2 rovnako je to pri upratovacích prácach či pri práci v podateľni.3 Pre II. stupeň náročnosti už pracovnoprávna legislatíva garantuje minimálny mzdový nárok v sume 1,2-násobku minimálnej mzdy, a obdobné príklady by bolo možné uviesť aj pri nasledujúcich stupňoch náročnosti.
V podmienkach Slovenskej republiky je však problematické dodržiavanie týchto minimálnych mzdových nárokov. Zamestnanci často nevedia, na aké minimálne mzdové ohodnotenie majú nárok, a zamestnávatelia často aj neúmyselne zaradia zamestnanca pod iný stupeň náročnosti, než ustanovuje zákon. Toto tvrdenie uvádzajú predkladatelia v nadväznosti na každoročne zverejňované „Správy o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce“. Podľa správy z roku 2015 bolo porušovanie minimálnych mzdových nárokov druhým najčastejšie porušovaným ustanovením Zákonníka práce (508 porušení),4 o rok neskôr bola situácia rovnaká (celkovo 703 porušení)5 a v roku 2017 bolo porušovanie minimálnych mzdových nárokov taktiež druhým najčastejšie porušovaným ustanovením Zákonníka práce (celkovo 682 porušení).6
Predkladatelia majú za to, že aspoň časti týchto porušení je možné sa vyhnúť, pokiaľ budú mať zamestnanci a zamestnávatelia nástroj na zistenie stupňa náročnosti príslušného pracovného miesta tak, že im to aj formálne potvrdí inšpektorát práce vo svojom záväznom stanovisku. Zákon o inšpekcii práce síce už dnes ustanovuje v § 2 ods. 1 písm. c), že inšpekciou práce je aj „poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré
1 Okresný súd Prešov, 11Cpr/3/2012 z 27. februára 20132 Okresný súd Trenčín, 13Cpr/7/2013 z 18. februára 2015.
3 Stanovisko Inšpektorátu práce Prešov uvedené v rozsudku Krajského súdu Prešov, 8Co/64/2011 z 23. februára 2012
4 Dostupné na http://hsr.rokovania.sk/data/att/152123_subor.doc.
5 Dostupné na https://www.ip.gov.sk/wp-content/uploads/2017/11/Priloha1-1.pdf.
6 Dostupné na https://www.ip.gov.sk/wp-content/uploads/2018/04/Spr%C3%A1va-za-rok-2017.doc.