DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO).

Hlavným účelom návrhu zákona je ukončiť po 29 rokoch od Nežnej revolúcie nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali základné ľudské práva, hlavne slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, čo rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky. Preto sa navrhuje plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 %. Keďže návrh zákona si neberie za cieľ získanie dodatočných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ale najmä odstránenie amorálneho a nespravodlivého sociálneho stavu, návrhom zákona sa súčasne priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške 1 000 eur.

Slovenská republika sa prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby STASI, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov pre príslušníkov takýchto bezpečnostných zložiek a po nedávnej legislatívnej zmene v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti.

Otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami Európsky súd pre ľudské práva zamietol, keď vo svojej judikatúre v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, že: „služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené Európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov“, pričom k takémuto zásahu do ich výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou.

Návrh zákona je koncipovaný tak, že prostredníctvom dane vyberanej zrážkou bude bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti a jej bezpečnostných zložiek dodatočne strhávaných 50 % z ich výsluhových dôchodkov. Keďže sa predpokladá, že vysokopostavení príslušníci ŠTB majú dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur, ich zdanením by sa tak dostali približne na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike. Návrh zákona nerozlišuje medzi bývalými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti podľa dĺžky vykonávanej činnosti, keďže samotná skutočnosť, že sa podieľali na

popieraní základných práv a slobôd je rozhodujúca na účely znižovania výsluhových dôchodkov.

Na druhej strane je potrebné vzdať aspoň morálnu úctu politickým väzňom, ktorí trpeli v dobe neslobody, ako aj ich manželkám a manželom (príp. ich vdovám a vdovcom), ktorí boli rovnako vystavení perzekúciám, v ťažkých podmienkach bojovali často o holé prežitie svojich rodín a spolu s nimi boli vystavení biede, politickému prenasledovaniu a sociálnemu vylúčeniu. Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže politickí väzni aj z dôvodu podlomeného zdravia, napríklad z nútených prác v uránových baniach, sa dožívajú veľmi nízkeho veku. Na druhej strane v súčasnosti už značná časť bývalých príslušníkov tajných služieb poberá výsluhové dôchodky za činnosť, ktorá je nezlučiteľná s demokratickými princípmi, ktorými sa Slovenská republika v súčasnosti riadi.

Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nezakladá žiadne vplyvy a na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti a môže mať mierne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na to, že sa navrhuje priznanie jednorazového finančného príspevku pre politických väzňov a ich manželky alebo manželov, príp. vdovy alebo vdovcov je potrebné v § 1 zákona č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. (ďalej len „zákon o protikomunistickom odboji“) rozšíriť predmet právnej úpravy, aby zohľadňoval aj túto skutočnosť.

K bodu 2

Keďže v zákone o protikomunistickom odboji navrhujeme nový príspevok, je potrebné vytvoriť právny rámec, podľa ktorého sa bude tento príspevok uplatňovať a vyplácať. V § 11ba sa ustanovuje, že oprávnenou osobou je veterán protikomunistického odboja, ktorý bol politickým väzňom alebo bol z politických dôvodov internovaný, alebo bol v období rokov 1948 až 1953 zaradený do vojenských táborov nútených prác, alebo bol v rokoch 1944 až 1946 civilnou osobou protiprávne odvlečenou do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch. Za politického väzňa sa považuje ten, kto bol v rozhodnom období obmedzený na osobnej slobode väznením, zaradením do tábora nútených prác, protiprávne násilne odvlečený alebo internovaný pre svoj aktívny odboj proti komunistickej moci z dôvodov politických, náboženských, či z ďalších dôvodov súvisiacich s protikomunistickým odbojom. Rozhodujúcou skutočnosťou na získanie príspevku nebude doba väznenia, ale samotný fakt, že osoba bola v rozhodnom období pozbavená základných práv a slobôd v rozpore s demokratickými princípmi.

Návrhom zákona sa pamätá aj na špecifický okruh subjektov, a to manželky a manželov (resp. vdovy a vdovcov) týchto politických väzňov, ktorí budú mať tiež nárok na jednorazový finančný príspevok, keďže rovnako trpeli v období väznenia svojich partnerov, jednak stratou jedného zo živiteľov rodiny, ale aj politickým sledovaním.

Oprávnenou osobou na účely uplatnenia príspevku bude teda ten politický väzeň, ktorému Ústav pamäti národa priznal postavenie veterána protikomunistického odboja, jeho manžel alebo manželka, a v prípadne zomrelých politických väzňov, ktorí získali po smrti status veterána protikomunistického odboja in memoriam, ich vdovy alebo vdovci.

Nárok na príspevok si budú všetky oprávnené osoby uplatňovať prostredníctvom písomnej žiadosti na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Návrh zákona určuje povinné doklady na priznanie príspevku, pričom v prípade, ak nebudú ministerstvu dodatočne doručené, toto rozhodne aj bez nich.

Priznávanie postavenia veteránov protikomunistického odboja alebo veteránov protikomunistického odboja in memoriam nemožno považovať za uzatvorené a vyčerpané, pretože proces podávania žiadostí a priznávania postavenia stále prebieha. Je pravdepodobné, že o priznanie tohto statusu budú žiadať oprávnené osoby i naďalej, a to aj s prihliadnutím na možnosť priznania hmotnej satisfakcie. Preto sa navrhuje uplatniť žiadosť v dvoch časových rámcoch – do 1. marca 2020 (t. j. do jedného roka odo dňa účinnosti zákona) alebo do 12 mesiacov odo dňa priznania postavenia veterána protikomunistického odboja alebo veterána protikomunistického odboja in memoriam, ak je toto postavenie priznané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, inak právo prekluduje (zanikne).

Výška príspevku pre všetky oprávnené osoby je určená ako jednorazový príspevok v sume 1 000 eur.

Vzhľadom na to, že je potrebné presne určiť procesné pravidlá na prideľovanie príspevku, v novovytvorenom § 11bc sa ustanovujú pravidlá konania o priznaní príspevku, kde o príspevku rozhoduje a následne príspevok vypláca ministerstvo na podklade písomnej žiadosti. Z dôvodu zachovania právnej istoty a nárokov dedičov sa navrhuje, aby včas uplatnený nárok na príspevok, ak o ňom nebolo rozhodnuté alebo ak príspevok nebol vyplatený, prechádzal v prípade úmrtia oprávnenej osoby na jej dedičov v priamom rade.

Keďže na konanie o tomto príspevku sa vzťahuje Správny poriadok len subsidiárne, stanovujú sa samostatné lehoty, podľa ktorých ministerstvo rozhoduje. Opravným prostriedkom proti odmietnutiu priznania príspevku je rozklad, o ktorom rozhodne minister. Tým nie je dotknuté právo oprávnenej osoby obrátiť sa na súd so svojím neuspokojeným nárokom.

Keďže ide o veľmi špecifickú skupinu osôb, ktoré trpeli politickým režimom až do 17. novembra 1989, navrhuje sa toto konanie oslobodiť aj od akýchkoľvek poplatkov.

K Čl. II

K bodu 1

V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa navrhuje definovať nový druh daňovníka, a to na účely dodatočného zdaňovania výsluhových dôchodkov, pričom za takéhoto daňovníka sa považuje fyzická osoba, ktorá bola príslušníkom nasledujúcich bezpečnostných zložiek:

-bezpečnostnej zložky Štátnej bezpečnosti, Hlavnej správy vojenskej kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), spravodajskej správy Hlavnej správy Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, odboru vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy, Spravodajskej služby Generálneho štábu Československej armády alebo predchodcov týchto zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989,

-Štátnej bezpečnosti súčasti bývalej Štátnej bezpečnosti, ako zložky Zboru národnej bezpečnosti, Hlavnej správy rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa), Hlavnej správy kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (II. správa), Správy sledovania Zboru národnej bezpečnosti (IV. správa), Správy spravodajskej techniky Zboru národnej bezpečnosti (VI. správa), Správy pasov a víz Zboru národnej bezpečnosti, územných útvarov vykonávajúcich činnosti týchto súčastí alebo predchodcov týchto súčastí a útvarov.

Rovnako sa za takéhoto daňovníka v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“) považuje fyzická osoba, ktorá bola pracovne zaradená v štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti a vykonávala svoju činnosť v útvaroch Hlavnej správy ŠtB (1966 - 1971), Federálnej správy spravodajských služieb (1969 - 1971), Sekretariáte námestníka ministra vnútra ČSSR pre riadenie federálnej spravodajskej služby (1970 - 1971), Bezpečnostnom odbore MV SSR (1969 - 1971), Organizačno-bezpečnostnom úseku MV ČSR (1969 - 1971), Hlavnej správe ŠtB MV SSR (1969 - 1974), Prezídiu pre bezpečnosť MV (1948 - 1950), Odbore BA Skupiny I - Bezpečnosť MV (1948 - 1950), Veliteľstve ŠtB (1950 - 1952), Hlavnej správe vojenskej kontrarozviedky (1952 - 1953), Správe štátno-bezpečnostného vyšetrovania (1953), Krajskom veliteľstve ŠtB (1950 - 1952) a útvaroch im podriadeným, Krajských správach ŠtB (1953 - 1953) a útvaroch im podriadeným, II. správe MV (1953 - 1963), II. správe MV (neskôr FMV, 1964 - 1974), III. správe MV (1953 - 1963), IV. správe MV (1953 - 1963), V. správe MV (1952 - 1962), VI. správe MV (1953 - 1963), XI. správe FMV (neskôr ZNB), 1., 2., 3., 4., 5. samostatnom sektore ministerstva národnej bezpečnosti (1950 - 1951), odbore O, Z, C, E, T, V, LM ministerstva národnej bezpečnosti (1951 - 1952), operatívnych odboroch a oddelenia Správy ochrany prezidenta (1952 - 1953), Správe ochrany ústavných činiteľov (1952 - 1953), VIII. správe MV, operatívnom odbore VII. správe MV (1953 - 1963), IV. správe MV (neskôr FMV), Odbore VII. správy MV povereným vykonávaním zatýkania a domových prehliadok (1953 - 1956), operatívnych odboroch XI. správy MV (1953 - 1963) a VI. správe MV (neskôr FMV), I. správe ZNB, II. správe ZNB, X. správe ZNB (1974 - 1988), XI. správe ZNB (1974 - 1988), III. správe ZNB (1964 - 1990), IV. správe ZNB (1964 - 1990), VI. správe ZNB (1963 - 1990), Hlavnej správe vojenskej kontrarozviedky (1. 9. 1970 - 31. 8. 1983), XII. správe ZNB (1974 - 1990), XIII. správe ZNB, XIV. správe ZNB, Federálnej správy vyšetrovania ŠtB, v správe ŠtB krajských správ ZNB okrem príslušníkov oddelenia doprovodov československých lietadiel odboru letiskovej kontroly, Spravodajskej správe Generálneho štábu Československej ľudovej armády, na Oddelení ŠtB okresných správ ZNB okrem príslušníkov oddelenia režimovej ochrany jadrových elektrární.

Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenia obsahujú predovšetkým centrálne zložky alebo útvary Štátnej bezpečnosti, avšak nezahŕňajú všetky zložky a útvary, ktoré spadali pod Štátnu bezpečnosť, je potrebné rozšíriť okruh o ďalšie zložky a útvary, ktoré sú taxatívne uvedené v prílohe k zákonu č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení

niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. .../2019 Z. z., ako i o osoby, ktoré boli zodpovedné za činnosť niektorej z vyššie uvedených zložiek na úrovni Federálneho ministerstva vnútra Československej socialistickej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky alebo Ministerstva vnútra českej socialistickej republiky (napr. ministri národnej bezpečnosti a vnútra či ich námestníci, ktorí zodpovedali za činnosť útvarov Štátnej bezpečnosti, príp. ich aj riadili).

K bodom 2 až 5

Na účely dodatočného zdaňovania výsluhových dôchodkov je potrebné medzi príjmy, ktoré budú podliehať samostatnej dani, zaradiť aj výsluhové dôchodky daňovníkov, ktorí boli príslušníkmi bezpečnostných zložiek, pričom táto skupina je potom konkrétne špecifikovaná v § 2 písm. aj). Následne sa tieto príjmy zahrnú do základu dane, pričom sa navrhuje, aby sa táto daň strhávala zrážkou podľa § 43. Na účely zdaňovania výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek nebude smerodajné, ako dlho pôsobili v danej zložke, ale samotná príslušnosť k bezpečnostnej zložke, keďže jednotlivé osoby prechádzali v rámci rôznych zložiek a súčasne stanovenie rôznych kritérií podľa počtu odpracovaných rokov v jednotlivých zložkách by mohlo spôsobiť opačný efekt, a to neustále žaloby ohľadom dĺžky výkonu alebo pôsobenia v určitej bezpečnostnej zložke, čím by sa návrh zákona minul účinku.

K bodu 6

Navrhuje sa nová daň vyberaná zrážkou pre bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek z ich výsluhového dôchodku vo výške 50 %, t. j. príslušné orgány im budú vyplácať výsluhové dôchodky krátené o 50 %.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením nového príjmu v podobe výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktorým sa tieto dôchodky budú znižovať o novú daň vyberanú zrážkou.

K Čl. III

K bodu 1

Z dôvodu zachovania právnej istoty ohľadom vyplácania výsluhových dôchodkov, ktoré sa v zmysle tohto návrhu zákona zdaňujú zrážkovou daňou vo výške 50%, sa stanovuje časový údaj, kedy príslušný orgán opakujúcu dávku výsluhového zabezpečenia vypláca. Ide o najbližší výplatný termín, ktorý nasleduje po dni doručenia potvrdenia vydaného Ústavom pamäti národa podľa § 8 ods. 1 písm. l) zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. .../2019 Z. z.

K bodom 2 a 3

Vzhľadom na povinnosť stanovenú v Čl. IV bode 2 v § 19a ods. 1 je potrebné túto povinnosť premietnuť aj do zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) - aby kompetentné orgány na vyplácanie dávok zo systému výsluhového zabezpečenia (služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia) spracovávali a zasielali Ústavu pamäti národa údaje o poberateľoch dávok zo systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov. To platí aj pre prípady utajenia činnosti alebo totožnosti policajta alebo profesionálneho vojaka alebo utajenia plnenia úloh ministerstva alebo Vojenského spravodajstva podľa § 114 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z.

Príslušné orgány sú povinné spracovávať a zasielať zoznamy každoročne, a to do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, keďže množina poberateľov výsluhových dôchodkov sa mení. Údaje o poberateľoch dávok zo systému sociálneho zabezpečenia, ktorí poberajú výsluhové dôchodky už i v súčasnosti, príslušný orgán vypracuje a zašle Ústavu pamäti národa v zmysle prechodných ustanovení po prvýkrát do 31. mája 2019.

K Čl. IV

K bodu 1

Za účelom novej právnej úpravy týkajúcej sa zdaňovania výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov tajných bezpečnostných zložiek sa zavádzajú pre Ústav pamäti národa (ďalej len „ústav“) nové povinnosti, a to vydávať a zasielať úradom príslušným na vyplácanie výsluhových dôchodkov priebežne potvrdenie o tom, že ústav disponuje informáciami alebo dokumentmi podľa § 6 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pamäti národa“), podľa ktorých boli konkrétne fyzické osoby príslušníkmi vybraných bezpečnostných zložiek.

Vzhľadom na to, že v § 2 písm. g) a h) zákona o pamäti národa a v prílohe č. 1 k zákonu č. 215/2004 Z. z. nie sú uvedené všetky útvary, ktoré spadali pod štátnu bezpečnosť, bolo potrebné rozšíriť okruh týchto útvarov, a to ich doplnením v prílohe (Čl. IV, bod 6 návrhu zákona), ako i doplniť ich o vedúcich funkcionárov Federálneho ministerstva vnútra Československej socialistickej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky alebo Ministerstva vnútra českej socialistickej republiky v niektorej z týchto zložiek (napr. ministri národnej bezpečnosti a vnútra či ich námestníci, ktorí zodpovedali za činnosť útvarov Štátnej bezpečnosti, príp. ich aj riadili).

K bodu 2

V zákone o pamäti národa sa navrhuje doplniť nový § 19a, ktorý by vytváral právny rámec na to, ako má postupovať Ústav pri vydávaní a zasielaní zoznamov bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek na účely dodatočného zdaňovania výsluhových dôchodkov.

Ústav bude vytvárať menný zoznam príslušníkov, ktorí boli zaradení do vybraných bezpečnostných zložiek, bez ohľadu na to, ako dlho pôsobili v týchto zložkách, a to na základe údajov o poberateľoch dávok zo systému sociálneho zabezpečenia vypracovaného príslušnými orgánmi na vyplácanie dávok zo systému výsluhového zabezpečenia a na základe ďalších dokumentov, ktoré má k dispozícii (napr. personálne, resp. kádrové spisy bývalých príslušníkov takýchto zložiek). Následne sa zoznam vypracovaný ústavom bude priebežne zasielať príslušným úradom na vyplácanie výsluhových dôchodkov v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a doba trvania služobného zaradenia fyzickej osoby. Ústav vypracováva zoznam na základe údajov o poberateľoch dávok zo systému sociálneho zabezpečenia, ktoré zasielajú príslušné orgány a dokumentmi, ktoré má ústav vo vlastníctve, držbe alebo správe.

K bodu 3

V súčasnosti je ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o pamäti národa ustanovením obsolentným, vzhľadom k tomu, že vypršala lehota ôsmich mesiacov od účinnosti tohto zákona, v ktorej mali povinné orgány odovzdať ústavu dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek, ktoré majú vo vlastníctve, držbe alebo správe. Vzhľadom na to, že nie všetky dokumenty boli odovzdané, resp. neboli v lehote dostupné, navrhuje sa obnoviť povinnosť príslušných štátnych orgánov odovzdať dokumenty, a to bezodkladne.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz v rámci zákona o pamäti národa.

K bodu 5

Za účelom vykonateľnosti návrhu zákona sa navrhuje zaviesť povinnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej službe zaslať Ústavu dokumenty podľa § 27 ods. 1 zákona o pamäti národa vo vzťahu k osobám, ktorým sa vyplácajú dávky zo systému výsluhového zabezpečenia, a to v lehote do 31. marca 2019.

Keďže niektoré druhy spisov môžu byť stále v držbe Českej republiky, ukladá sa vláde Slovenskej republiky zabezpečiť splnenie povinnosti podľa § 28 ods. 1 zákona o pamäti národa, a to v lehote do 31. marca 2020.

Pritom stanovenie oboch týchto lehôt je v súlade so znením § 27 a § 28 zákona, ktoré však v znení tohto návrhu zákona neobsahujú konkrétne lehoty na splnenie zákonom

ustanovených povinností. Ak však má byť zákon vykonateľný, je potrebné prechodne v kratšej lehote upraviť splnenie zákonom ustanovených povinností vo vzťahu k vybranému okruhu subjektov v skoršom a konkrétnom termíne; ostatné subjekty budú plniť zákonom ustanovené povinnosti bezodkladne, resp. vo vzťahu k ostatným zahraničným vládam bude mať vláda Slovenskej republiky možnosť splniť si povinnosť aj neskôr.

K bodu 6

V súvislosti s úpravou navrhovanou v Čl. II bode 1 a Čl. IV bode 1 a 2 návrhu zákona sa rozširuje okruh útvarov, ktoré spadali pod Štátu bezpečnosť. Vymenované útvary Štátnej bezpečnosti pôsobili na celom území bývalej Československej republiky, ako i bývalej Československej socialistickej republiky, i keď svoju pôsobnosť vykonávali na území súčasnej Českej republiky. Zoznam útvarov a zložiek Štátnej bezpečnosti spracoval Archív bezpečnostných zložiek v Prahe.

K Čl. V

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. marca 2019.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článku 48 (voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu) a článku 34 Charty základných práv EÚ,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 05) v platnom znení - čl. 3 ods. 5 vylučuje zo svojej vecnej pôsobnosti dávky, kde členský štát preberá zodpovednosť za škody spôsobené osobám a poskytuje im odškodnenie, napr. v súvislosti s obeťami vojny alebo ich dôsledkov, obeťami trestných činov alebo obeťami znevýhodňovanými z politických alebo náboženských dôvodov,

c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to v:

1. rozsudku Súdneho dvora vo veci C–386/02, Josef Baldinger/Pensionsversicherungsanstalt der Arbeiter, [2004] - vnútroštátna legislatíva môže odmietnuť poskytnutie príspevku na odškodnenie bývalého vojnového väzňa na základe toho, že v čase podania žiadosti nie je štátnym občanom,

2. rozsudku Súdneho dvora vo veci C-192/05, K. Tas-Hagen and R. A. Tas/Raadskamer WUBO van de Pensioen- en Uitkeringsraad, [2006] - čl. 18 ods. 1 Zmluvy o založení ES (občianstvo EÚ) nepripúšťa takú právnu úpravu členského štátu, podľa ktorej tento štát neprizná svojmu štátnemu príslušníkovi nárok na dávku pre civilné obete vojny len preto, že v čase podania žiadosti nemá dotknutá osoba bydlisko na území tohto, ale iného členského štátu.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrhom zákona sa priznáva jednorazový finančný príspevok vo výške 1 000 eur, ktorý by si mohlo podľa dostupných informácií nárokovať približne 1 100 až 1 200 žijúcich politických väzňov (väzenkýň). Okrem tejto skupiny si môžu o príspevok žiadať aj ich manželky (manželia), ktorých môže byť odhadom 800. Súčasne si môžu o príspevok požiadať aj vdovy a vdovci po politických väzňoch, ktorým bol udelený status veterána protikomunistického odboja in memoriam, pričom sa dá predpokladať, že by šlo o 2 000 osôb. Celkovo by mohlo byť návrhom zákona odškodnených 4 000 osôb, čo by si malo vyžiadať približne 4 mil. eur zo štátneho rozpočtu.

Návrhom zákona sa súčasne zavádza dodatočné zdaňovanie výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktorí podľa odhadov môžu poberať výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur mesačne. Celkový počet osôb, ktorých sa návrh zákona bude týkať nie je v súčasnosti definitívne známy, no podľa odhadov by sa mal dotknúť približne 4 000 osôb. Celkovo by dodatočné

zdanenie malo priniesť do štátneho rozpočtu 15,6 mil. eur ročne. Celkový dopad na štátny rozpočet bude teda mať pozitívny vplyv.

Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy pre okruh politických väzňov a ich manželky a manželov, prípadne vdovy a vdovcov, ktorí získajú jednorazový finančný príspevok. Na druhej strane návrh zákona bude mať negatívny dopad na bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek, keďže ich výsluhové dôchodky sa znížia o polovicu, čo môže mať negatívny dopad na ich hospodárenie.

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.