V odsekoch 4 a 5 sa preberá postup prijímania nových národných bezpečnostných predpisov, ktorý je upravený tak, aby čo najviac obmedzil odchylné a izolované úpravy. Vo všeobecnosti členské štáty by mali zamedziť zavádzaniu nových národných bezpečnostných predpisov ihneď po nehode, pokiaľ nie sú tieto národné bezpečnostné predpisy nevyhnutné ako naliehavé preventívne opatrenie. K § 84:
Ustanovenie preberá obsah článku 9 smernice 2016/798. V odseku 1 je definícia systému riadenia bezpečnosti prevzatá z článku 9 bodu 3 smernice. Vypracovanie systému riadenia bezpečnosti je povinnosťou manažéra infraštruktúry a železničného podniku. Systém riadenia bezpečnosti je dokument, ktorý vypracuje železničný podnik, ktorý na železničnej infraštruktúre poskytuje dopravné služby, ako aj manažér infraštruktúry pri vzájomnej informovanosti a spolupráci. V ňom sú jednotlivé opatrenia a úlohy, ktoré majú zabezpečiť bezpečnosť železničného systému a dopravy na železničnej infraštruktúre.
Na vypracovanie systému riadenia bezpečnosti vyplývajú zo smernice určité pravidlá, ktoré sa v jednotlivých odsekoch preberajú do slovenského práva. Celkovo musí byť tento systém zameraný na to, aby železničný systém mohol dosiahnuť minimálne bezpečnostné ciele, zároveň bol v súlade so slovenskými bezpečnostnými predpismi, spĺňal požiadavky uvedené v prílohe č. 10, ako aj požiadavky na bezpečnosť určené v technických špecifikáciách interoperability a aby sa pri jeho realizácií uplatňovali spoločné bezpečnostné metódy s používaním spoločných bezpečnostných indikátorov umožňujúcich monitorovanie úrovne bezpečnosti.
K § 85:
Ustanovenie preberá článok 9 bod 6 smernice upravujúci výročnú správu o bezpečnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Bezpečnostnú správu každoročne vypracujú pre bezpečnostný orgán manažér infraštruktúry a železničný podnik, ktorí majú prijatý systém riadenia spoločnosti upravený v § 84.
K § 86:
Bezpečnostné osvedčenie je popri licencii ďalším dôležitým dokumentom, bez ktorého železničný podnik nemá prístup k železničnej infraštruktúre a nemôže poskytovať dopravné služby, ktorých obsahom je uskutočnenie prepravy osôb a tovaru (odsek 1).
Ustanovenie preberá článok 10 smernice.
Cieľom bezpečnostného osvedčenia je preukázať, že železničný podnik zaviedol systém riadenia bezpečnosti (§ 84), že je schopný splniť požiadavky vyplývajúce z technických špecifikácií interoperability a z bezpečnostných predpisov, ktoré sú zamerané na kontrolu rizík a že je schopný poskytovať bezpečné dopravné služby v rámci slovenskej železničnej siete (odsek 2).
V ďalších odsekoch sa upravujú procesné ustanovenia týkajúce sa podania žiadosti, udeľovania a obsahu bezpečnostných osvedčení, informačnú povinnosť držiteľa bezpečnostného osvedčenia (odsek 11) a bezpečnostného orgánu (odsek 23), ako aj dohľad nad držiteľmi bezpečnostných osvedčení, či aj počas vykonávania dopravných služieb spĺňajú bezpečnostné požiadavky (odseky 24 až 27).
Podľa doterajšej právnej úpravy, bezpečnostné osvedčenie vydával výlučne bezpečnostný orgán. Podľa novej právnej úpravy, ktorá je v prevažnej miere transpozíciou smernice, je udelenie bezpečnostného osvedčenia rozdelené medzi Železničnú agentúru Európskej únie a bezpečnostný orgán.
Železničná agentúra Európskej únie vydá bezpečnostné osvedčenie železničnému podniku, ktorý plánuje prevádzkovať železničnú dopravu na území Slovenskej republiky alebo vo viacerých členských štátoch.
Bezpečnostný orgán vydá bezpečnostné osvedčenie železničnému podniku, ktorý plánuje prevádzkovať železničnú dopravu len na území Slovenskej republiky.
V prípade, že sa bezpečnostné osvedčenie udeľuje železničnému podniku, ktorý plánuje vykonávať dopravné služby len na území Slovenskej republiky, rovnako aj keď mieni vykonávať túto činnosť vo viacerých štátoch, žiadateľ podá žiadosť Železničnej agentúre Európskej únie, ktorá túto žiadosť postúpi príslušnému bezpečnostnému orgánu. V prípade žiadosti týkajúcej sa viacerých štátov, agentúra na základe podkladov a pozitívnych záverov od národných bezpečnostných orgánov, vydá