1

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa, aby sa nezaopatrené deti, deti do 25 rokov a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia posudzovali ako členovia domácnosti spolu so svojimi rodičmi, bez skúmania, či žijú v domácnosti spolu s rodičmi. V aplikačnej praxi dochádza k situáciám, kedy deti dovŕšením 18 roku veku zmenia trvalý pobyt k inými fyzickým osobám (k starým rodičom, príbuzným a pod.) a snažia sa týmto spôsobom byť posudzovaní samostatne ako jednotlivci, napriek tomu, že rodičia sa naďalej o nich starajú a zároveň im zabezpečujú základné životné potreby. Dochádza k situáciám, kedy im sami rodičia zabezpečia bývanie – kúpou nehnuteľnosti alebo im prenajmú svoju vlastnú nehnuteľnosť. Cieľom právnej úpravy je predchádzať zneužívaniu a neúčelnému využívaniu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu.

V prípade domácností, kde žijú rodičia a ich plnoleté deti, ktoré už majú svoje vlastné deti sa navrhuje, aby bolo plnoleté dieťa, ktoré je rodičom a má svoje dieťa, posudzované na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi nie ako člen domácnosti svojich rodičov, ale ako samostatná domácnosť.

Navrhuje sa tiež doplnenie fyzických osôb, ktoré sa posudzujú samostatne aj o tie, ktorým sa poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a ubytovanie, ako sú napr. obete domáceho násilia a pod., v zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie. Zároveň v súvislosti s prijatými zmenami v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately, podľa ktorých už nie sú priamo pomenované zariadenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, je potrebné upraviť poznámku pod čiarou k odkazu 6, aby bolo zrejmé, že ide o opatrenia vykonávané v centrách pre deti a rodiny pobytovou formou a preformulovať písm. i) tak, aby bolo zrejmé, že ide o výkon resocializačného programu pobytovou formou.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby plnoleté dieťa, ktoré bolo do nadobudnutia plnoletosti rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov sa bude považovať za člena domácnosti tohto rodiča, kým sa prípadne nerozhodne žiť v domácnosti s druhým rodičom. V praxi sa vyskytujú prípady, keď dieťa, ktoré bolo rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, sa po nadobudnutí plnoletosti rozhodne žiť v domácnosti s druhým rodičom, v takom prípade sa bude považovať za člena domácnosti druhého rodiča.

K bodom 3 a 4

Legislatívno – technické úpravy súvisiace s novelizačným bodom 2.

K bodu 5

Navrhuje sa za člena domácnosti nepovažovať fyzickú osobu, ktorá sa zúčastňuje zahraničných študijných programov a pobytov zabezpečovaných prostredníctvom štipendií a grantov, ak dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a podľa podmienok zahraničných študijných programov a pobytov má zabezpečené základné životné podmienky, nakoľko takáto fyzická osoba dlhodobejšie nežije v domácnosti s ostatnými členmi domácnosti a neuhrádza s nimi spoločne náklady na svoje potreby. Podľa súčasne platného právneho stavu členom domácnosti nie je fyzická osoba vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, nakoľko takáto osoba dlhodobo nežije v domácnosti s ostatnými členmi domácnosti a neuhrádza s nimi spoločne náklady na svoje potreby a v zariadení na výkon väzby alebo výkon odňatia trestu má zabezpečené základné životné podmienky. To isté

2

platí aj pre osobu, ktorá je umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa zákona o pobyte cudzincov, a preto sa analogicky navrhuje, aby takáto osoba nebola členom domácnosti. Nie je odôvodnené, aby sa na účely hmotnej núdze osoba umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa zákona o pobyte cudzincov posudzovala odlišne od osoby umiestnenej v zariadeniach na výkon väzby alebo výkon odňatia trestu, nakoľko sú v obdobnom postavení.

K bodu 6

Navrhuje sa za člena domácnosti nepovažovať tie plnoleté deti, ktoré najmenej jeden rok pred nadobudnutím plnoletosti boli rozhodnutím súdu vyňaté zo starostlivosti rodičov (umiestnené v detskom domove alebo zverené do pestúnskej starostlivosti a pod.) a tento výkon rozhodnutia súdu končí plnoletosťou dieťaťa. Dôvodom je skutočnosť, že do ich plnoletosti nežili v spoločnej domácnosti s rodičmi z dôvodu, že sa o nich rodičia nevedeli, nemohli alebo nechceli z rôznych dôvodov osobne starať, preto ak nežijú v spoločnej domácnosti s rodičmi, nie je dôvodné, aby po nadobudnutí plnoletosti takéto deti sa stali členmi domácnosti s rodičmi.

K bodu 7

Navrhuje sa zvýšenie hranice, do ktorej sa nebude príjem žiaka strednej školy a študenta vysokej školy na účely posudzovania hmotnej núdze považovať za príjem. Cieľom uvedeného opatrenia je vo väčšej miere podporiť snahu a aktivitu žiaka alebo študenta na riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácie, ako aj sociálnej situácie svojej rodiny.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby sa časť výživného súdom určeného na tvorbu úspor dieťaťa na účely zákona nepovažovala za príjem domácnosti. Dôvodom je skutočnosť, že tieto finančné prostriedky nie sú disponibilné pre domácnosť na aktuálne uspokojovanie jej životných potrieb, nakoľko na nakladanie s týmto výživným je vždy potrebný súhlas súdu.

K bodu 9

Navrhuje sa jednoznačné vymedzenie, že peňažné prostriedky z vyporiadania spoluvlastníctva sa na účely posudzovania hmotnej núdze budú považovať za majetok. Dôvodom je skutočnosť, že pomocou takto získaných peňažných prostriedkov môže osoba riešiť svoju nepriaznivú situáciu. Tiež sa vymedzuje, že peňažné prostriedky získané z vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá slúžila domácnosti na trvalé bývanie, sa počas obdobia šiestich mesiacov nebudú považovať za majetok. Navrhovaným sa prihliada na potrebu tejto fyzickej osoby zabezpečiť si primerané trvalé bývanie (po rozvode, rozchode), čo si vyžaduje určitý čas.

K bodu 10

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu jednoznačného vymedzenia skutočnosti, že člen domácnosti je na individuálnu prepravu motorovým vozidlom odkázaný z dôvodu jeho ťažkého zdravotného postihnutia a takéto morové vozidlo sa na účely pomoci v hmotnej núdzi za majetok nepovažuje. Ak je v domácnosti viacero členov, ktorí sú na individuálnu prepravu motorovým vozidlom odkázaní z dôvodu ich ťažkého zdravotného postihnutia, nepovažuje sa za majetok jedno motorové vozidlo na každého takéhoto člena domácnosti.

K bodom 11 a 12

V zmysle ochranného princípu zákona sa uvedeným navrhuje rozšíriť okruh osôb, u ktorých sa na účely posudzovania hmotnej núdze neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť

3

si príjem vlastnou prácou a to o poberateľa predčasného starobného dôchodku a o tehotnú ženu od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nakoľko ide o zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14

Navrhuje sa, aby v prípadoch, kedy bolo exekučné konanie na vymoženie výživného zastavené z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, úrad vyzval člena domácnosti na uplatnenie nároku na výživné alebo náhradné výživné voči povinnej osobe, a to až po uplynutí šiestich mesiacov od zastavenia exekučného konania z uvedeného dôvodu, nakoľko povinná osoba môže po zastavení exekučného konania opätovne nadobudnúť majetok, avšak neočakáva sa, že hneď po zastavení tohto exekučného konania.

K bodu 15

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje rozšíriť okruh domácností, ktoré nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima, aj o domácnosti, v ktorých člen domácnosti vykonáva podnikateľskú činnosť s výnimkou tých, ktorí vykonávajú túto činnosť menej ako rok alebo ich podnikanie (inej samostatnej zárobkovej činnosti) nemožno podľa osobitných predpisov prerušiť. Za osoby, ktoré nemôžu prerušiť samostatnú zárobkovú činnosť sa považujú osoby, ktoré nie sú v osobitnom registri a nemajú udelené oprávnenie na výkon tejto činnosti a zárobkovú činnosť vykonávajú na základe osobitného predpisu. Za takéto osoby možno považovať napr. slobodných umelcov. Dôvodom predkladaného návrhu je skutočnosť, že cieľom pomoci v hmotnej núdzi nie je kryť podnikateľské riziko. Ak osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, niekoľko rokov vykazuje stratu, má možnosť podnikanie prerušiť alebo úplne zrušiť. Návrh však prihliada na začínajúcich podnikateľov, ktorí vzhľadom na krátku dobu vykonávania podnikateľskej činnosti a na vysoké vstupné náklady na podnikanie ešte nemusia mať dostatočný príjem na zabezpečenie základných životných podmienok svojej domácnosti. Návrh tiež prihliada aj na tie osoby, ktorých podnikanie nemožno podľa osobitných predpisov prerušiť a tieto osoby si nedokážu z takéhoto podnikania zabezpečiť príjem na základné životné podmienky.

K bodu 16

Navrhuje sa v súvislosti s novelizačným bodom 5 rozšíriť okruh fyzických osôb, ktoré na účely zákona nie sú fyzickými osobami v hmotnej núdzi, a to o fyzickú osobu, ktorá sa zúčastňuje zahraničných študijných programov a pobytov zabezpečovaných prostredníctvom štipendií a grantov, ak dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a podľa podmienok zahraničných študijných programov a pobytov má zabezpečené základné životné podmienky, a to z dôvodu, že takáto fyzická osoba má zabezpečené základné životné podmienky z prostriedkov grantu alebo štipendia. Návrh tiež zohľadňuje skutočnosť, že takáto fyzická osoba už dosiahla najvyššie vzdelanie, kedy je už schopná zabezpečiť si základné životné podmienky a postarať sa o seba, avšak sa dobrovoľne rozhodla uprednostniť ďalšie štúdium/vzdelávanie pred zaradením sa na trh práce, pričom počas tohto štúdia je zabezpečená.

4

K bodu 17

V dôsledku poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevznikol domácnosti, ak sa najmenej jeden z jej členov zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní. Navrhuje sa však výnimka z tejto podmienky, a to u člena domácnosti, ktorý sa zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia. V tomto prípade sa domácnosti bude môcť pomoc v hmotnej núdzi poskytnúť, resp. poskytovať naďalej.

K bodom 18 a 19

Vzhľadom na skutočnosť, že k úprave výšky dávky v hmotnej núdzi nedošlo už dlhšie časové obdobie a s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu sa navrhuje zvýšenie sumy dávky v hmotnej núdzi na jednotlivých úrovniach.

Navrhuje sa zároveň aj zvýšiť sumu o ktorú sa dávka znižuje v prípade nezúčastnenia sa činností podľa § 10 ods. 3 a 5 zákona a porušenia povinnosti podľa § 10 ods. 8 zákona. Zvýšenie o 5 % sa odvíja od rastu čistých peňažných príjmov na osobu (I.Q. 2017 oproti I.Q. 2016 index 104,98).

K bodu 20

Zohľadňovanie neúčasti na činnostiach podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu účasti na výkone trestu povinnej práce je v rozpore s účelom trestu povinnej práce, ktorý by mal odsúdený vykonať vo svojom voľnom čase. V tejto súvislosti sa navrhuje, že ak sú plnoletému členovi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi ponúknuté činnosti podľa §10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je tento povinný sa ich zúčastniť. Nezúčastnenie bez ospravedlniteľného dôvodu má za následok zníženie dávky pomoci v hmotnej núdzi. V zmysle uvedeného si teda odsúdený, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, plní povinnosť uloženú zákonom a plní si ju v čase na to určenom, ktorý nie je možné na účely trestu povinnej práce považovať za voľný čas.

K bodu 21

Navrhuje sa v súvislosti s novelizačným bodom 55 doplnenie sankcie zníženia dávky v prípade, ak príjemca pomoci v hmotnej núdzi nepredloží úradu potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti do troch pracovných dní po ukončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti vykonala. Uvedené sa navrhuje v záujme včasného overenia skutočnosti, či si člen domácnosti odpracoval v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti zákonom stanovených najmenej 32 hodín, aby úrad mohol včas posúdiť, či bola splnená zákonom stanovená podmienka na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi v plnej výške.

K bodu 22

Navrhuje sa prvýkrát skúmať skutočnosť odôvodňujúcu zníženie dávky až za kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pomoc v hmotnej núdzi prvýkrát poskytnutá, za účelom predchádzania vzniku prípadov, kedy sa osobe ponúklo vykonávanie činností so sankciou zníženia dávky ešte pred skutočným poskytnutím pomoci v hmotnej núdzi.

K bodu 23

Navrhuje sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe, aby člen domácnosti, u ktorého posudkový lekár potvrdí, že jeho nepriaznivý zdravotný stav na účely nároku na ochranný príspevok ďalej netrvá, sa stal disponibilný na vykonávanie činností v zmysle § 10 ods. 3 a 5.

5

Súčasne sa navrhuje legislatívno – technická úprava, ktorou sa reaguje na úpravu v § 7 ods. 2 rozširujúcou okruh osôb, u ktorých sa na účely posudzovania hmotnej núdze neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou o poberateľa predčasného starobného dôchodku a o tehotnú ženu od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

K bodu 24

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 25

Vzhľadom na skutočnosť, že k úprave sumy ochranného príspevku nedošlo už dlhšie časové obdobie a s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu sa navrhuje jeho zvýšenie. Zvýšenie o 5 % sa odvíja od rastu čistých peňažných príjmov na osobu (I.Q. 2017 oproti I.Q. 2016 index 104,98).

Navrhuje sa poskytovanie ochranného príspevku v uvedenej výške aj poberateľovi predčasného starobného dôchodku v súlade s ochranným princípom zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

K bodu 26

Vzhľadom na skutočnosť, že k úprave sumy ochranného príspevku nedošlo už dlhšie časové obdobie a s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu sa navrhuje jeho zvýšenie. Zvýšenie o 5 % sa odvíja od rastu čistých peňažných príjmov na osobu (I.Q. 2017 oproti I.Q. 2016 index 104,98).

Navrhuje sa poskytovanie ochranného príspevku v uvedenej výške aj tehotnej žene od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom v súlade s ochranným princípom zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

K bodu 27

Vzhľadom na skutočnosť, že k úprave sumy ochranného príspevku nedošlo už dlhšie časové obdobie a s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu sa navrhuje jeho zvýšenie. Zvýšenie o 5 % sa odvíja od rastu čistých peňažných príjmov na osobu (I.Q. 2017 oproti I.Q. 2016 index 104,98).

K bodu 28

Navrhuje sa, aby sa tehotnej žene od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom poskytoval ochranný príspevok v sume 36,40 eura mesačne namiesto ochranného príspevku, ktorý sa tehotnej žene poskytoval od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva.

K bodu 29

Navrhuje sa na základe dlhodobých poznatkov aplikačnej praxe predĺžiť na účely nároku na ochranný príspevok rozsah kalendárnych rokov, počas ktorých sa napočítava obdobie trvania nepriaznivého zdravotného stavu z dvoch rokov na štyri roky, a to z dôvodu predchádzania zneužívania práceneschopnosti s cieľom získať nárok na ochranný príspevok, resp. vyhnúť sa činnostiam požadovaným v zákone.

Súčasne sa navrhuje legislatívno – technická úprava vzhľadom na úpravy v § 7 ods. 2.

6

K bodu 30

Navrhuje sa jednoznačne vymedziť, že ochranný príspevok nepatrí tomu členovi domácnosti, ktorý má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, u ktorého sa zistilo nedodržanie liečebného režimu členom domácnosti alebo došlo k nesplneniu povinnosti predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti (§ 28 ods. 2 písm. d).

K bodu 31

Vzhľadom na skutočnosť, že k úprave výšky aktivačného príspevku na jednotlivých úrovniach nedošlo už dlhšie časové obdobie a s prihliadnutím na vývoj sociálno-ekonomickej situácie ako aj na možnosti štátneho rozpočtu sa navrhuje jeho zvýšenie. Zvýšenie o 5 % sa odvíja od rastu čistých peňažných príjmov na osobu (I.Q. 2017 oproti I.Q. 2016 index 104,98).

Zároveň sa za účelom ďalšieho zvýšenia a posilnenia motivácie nájdenia si a zotrvania v pracovnom pomere navrhuje poskytovanie aktivačného príspevku na dvoch úrovniach, a to vo vyššej sume členom domácnosti, ktorí majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.

K bodu 32

Navrhuje sa poskytovanie aktivačného príspevku aj členovi domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávacom programe za účelom získania základného vzdelania a nižšieho stredného vzdelania. Návrh vychádza z opatrení v Návrhu krokov na koncepčné riešenie podpory mechanizmu doplnenia základného vzdelania, ktorý schválil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 11. 8. 2017. Cieľom tohto návrhu je zvýšiť motiváciu fyzických osôb doplniť si základné vzdelanie, čo je v súlade s cieľom aktivačného príspevku, podpora získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

K bodu 33

Legislatívno- technická úprava.

K bodu 34

Navrhuje sa na účely poskytovania aktivačného príspevku zohľadňovať účasť len na takom vzdelávaní a príprave pre trh práce alebo účasť na takých projektoch alebo programoch, ktorých rozsah je dohodnutý najmenej 32 hodín počas 30 dní. Vymedzenie rozsahu hodín a dní je potrebné vzhľadom na skutočnosť, že existujú programy alebo projekty, ktorých rozsah je výrazne kratší, resp. nie je upravený vôbec. Uvedeným sa potvrdzuje záujem poskytovať aktivačný príspevok členovi domácnosti len v prípade, že vyvinie aktivity v rozsahu najmenej 32 hodín.

K bodu 35

Navrhuje sa vypustiť obmedzenie vykonávania menších obecných služieb a dobrovoľníckej činnosti po uplynutí 18 mesiacov. Prerušenie vykonávania menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti po uplynutí 18 mesiacov viedlo k oslabeniu v udržiavaní pracovných návykov člena domácnosti, ako aj k zhoršeniu finančnej situácie celej domácnosti v dôsledku absencie príjmu z aktivačného príspevku. Uvedené bolo v rozpore s účelom zákona, ktorým je podpora aktívnej účasti fyzickej osoby na riešení svojej sociálnej situácie.

7

K bodom 36 a 37

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s novelizačným bodom 32.

K bodu 38

Navrhuje sa upraviť možnosť opakovaného vzniku nároku na aktivačný príspevok u člena domácnosti po uplynutí 12 mesiacov odo dňa odňatia aktivačného príspevku a nie odo dňa právoplatného rozhodnutia o jeho odňatí. Navrhuje sa aj explicitné vymedzenie dôvodov, pre ktoré môže členovi domácnosti nárok na aktivačný príspevok vzniknúť až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa jeho odňatia (napr. úrad vlastnou kontrolnou činnosťou na mieste zistí, že člen domácnosti nevykonáva dohodnuté aktivity). Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že v praxi dochádzalo k prípadom, že kým rozhodnutie o odňatí aktivačného príspevku nadobudlo právoplatnosť prešli aj 2 mesiace, aktivačný príspevok sa reálne prestal poskytovať hneď po odňatí a opätovný nárok na aktivačný príspevok vznikol členovi domácnosti až o 12 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia, čo v praxi znamenalo, že členovi domácnosti sa opätovne mohol začať poskytovať aktivačný príspevok až o 14 mesiacov.

K bodu 39

Vzhľadom na skutočnosť, že k úprave výšky príspevku na nezaopatrené dieťa nedošlo už dlhšie časové obdobie a s prihliadnutím na vývoj sociálno-ekonomickej situácie ako aj na možnosti štátneho rozpočtu sa navrhuje jeho zvýšenie. Zvýšenie o 5 % sa odvíja od rastu čistých peňažných príjmov na osobu (I.Q. 2017 oproti I.Q. 2016 index 104,98).

K bodu 40

Navrhovanou zmenou sa jednoznačne precizuje, že príspevok na bývanie patrí členovi domácnosti, ktorý býva v byte alebo v rodinnom dome na základe práva doživotného užívania len v prípade, že uvedené právo je zapísané ako vecné bremeno na liste vlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnená osoba je týmto spôsobom chránená pred stratou bývania a zároveň bez skúmania ďalších podmienok nároku (napr. úhrada za užívanie tohto bytu, alebo rodinného domu) je jej automaticky priznaný nárok na príspevok na bývanie.

K bodu 41

Navrhuje sa neposkytovať osobitný príspevok osobám, ktorým pracovný alebo služobný pomer trvá, ale prácu nevykonávajú z dôvodu čerpania neplateného voľna bez náhrady mzdy alebo čerpania služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem, ktoré zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť a o jeho poskytnutí rozhodne na základe žiadosti zamestnanca alebo sú vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Dôvodom je skutočnosť, že poskytovanie osobitného príspevku v prípade nevykonávania práce z dôvodu čerpania neplateného voľna alebo výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody nenapĺňa účel poskytovania osobitného príspevku.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 43

Navrhuje sa rozšíriť okruh rozhodnutí, pri ktorých odvolanie nemá odkladný účinok. Dôvodom je urýchlenie konania a možnosť poskytovania pomoci v hmotnej núdzi aj pri zvýšení pomoci v hmotnej núdzi, ako aj urýchlenie konania v prípade osobitného príspevku ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, čo je v prospech príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko priznané finančné prostriedky môžu užívať podstatne skôr.

8

Ďalej sa z dôvodu zníženia administratívnej záťaže úradov, finančných nákladov a urýchlenia konania navrhuje nevyhotovovanie písomných rozhodnutí o priznaní a o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku, pričom navrhovanou úpravou nie je dotknuté právo žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo príjemcu pomoci v hmotnej núdzi podať voči rozhodnutiu odvolanie.

K bodu 44

V záujme odstránenia administratívnej zaťaženosti a v záujme zefektívnenia výkonu činnosti úradu sa navrhuje možnosť používať faksimile podpisu osoby oprávnenej v mene úradu podpisovať a predtlačený odtlačok úradnej pečiatky správneho orgánu.

K bodu 45

Navrhuje sa vypustenie dôvodu určenia osobitného príjemcu, nakoľko ide o reštriktívne opatrenie najmä pre viacdetné rodiny, kde je určený osobitný príjemca napr. na prídavok na dieťa z dôvodu záškoláctva jedného z detí, pričom dávky poskytované tejto domácnosti plnia svoj účel.

K bodu 46

Navrhuje sa precizovať, ktorá obec je primárne príslušná vykonávať inštitút osobitného príjemcu. V záujme riešenia nepriaznivej sociálnej situácie členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi sa zároveň navrhuje povinnosť osobitného príjemcu pri výkone svojej funkcie sprostredkovať po dohode s poskytovateľom ambulantnej sociálnej služby krízovej intervencie (terénna sociálna práca, komunitné centrum, nízkoprahové centrum a pod.) sociálnu službu, ktorá najviac vyhovuje potrebám členov domácnosti a je najvhodnejšia na riešenie sociálno-ekonomickej situácie danej domácnosti. Cieľom návrhu je posilnenie vzájomnej interakcie subjektov zúčastňujúcich sa na riešení nepriaznivej sociálnej situácie domácností. Táto povinnosť sa bude vzťahovať len na prípady, keď sa v zákone uvedená sociálna služba na území danej obce poskytuje.

K bodu 47

Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje fakultatívna možnosť úradu priznať preddavok nahradiť povinnosťou. V prípade začatia konania alebo podania návrhu v zmysle § 24, úrad spravidla priznáva preddavok. V záujme jednotnosti výkonu sa preto navrhuje obligatórna povinnosť úradu priznať tento preddavok.

K bodu 48

Navrhuje sa doplniť do konaní, pri ktorých úrad prizná preddavok na pomoc v hmotnej núdzi aj konanie o predčasnom starobnom dôchodku.

K bodom 49 až 52

Navrhuje sa precizovanie procesných postupov pri zmenách v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku vyplývajúce z aplikačnej praxe. Dôvodom je interpretačná nejednotnosť výkonu na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny a z toho vyplývajúce aplikačné problémy.

K bodom 53 a 54

Legislatívno – technická úprava.

9

K bodu 55

V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi s cieľom zamedziť jej zneužívaniu a urýchlenia rozhodovania sa v súvislosti s vykonávaním činností na účely § 10 navrhuje nová povinnosť pre príjemcu pomoci v hmotnej núdzi, ktorý vykonáva činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, doručiť úradu potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, a to do troch pracovných dní po ukončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bola táto činnosť vykonaná.

K bodu 56 a Čl. II

Vzhľadom na to, že pre prognózovanie výdavkov a hodnotenie efektívnosti a účinnosti sociálnej pomoci orgánmi verejnej správy, ktorým táto právomoc vyplýva z iných právnych predpisov ako tých, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sú potrebné kvalitné údaje o poskytovaní dávok a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi, precizuje sa ustanovenie o poskytovaní osobných údajov Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Cieľom je jednoznačne upraviť, že na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy, vrátane hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov budú Ministerstvu financií Slovenskej republiky poskytované relevantné údaje. Zároveň sa vzhľadom na skutočnosť, že údaje o poskytovaní dávok a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi vrátane osobných údajov sú spracúvané v informačných systémoch, ktorých správcom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, upravuje sa s rovnakým cieľom aj právomoc tohto ministerstva poskytovať relevantné údaje, avšak v tzv. kompetenčnom zákone, ktorým je zákon č. 453/2003 Z. z.. Z hľadiska legislatívnej efektivity sa uvedená právomoc upravuje generálne pre všetky druhy výmeny dát aj do budúcnosti, a to tak, že predpokladom výmeny je dohoda o spôsobe poskytovania dát uzatvorená medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a orgánom verejnej správy, ktorý poskytnutie údajov žiada na základe osobitného predpisu a na účel podľa osobitného predpisu.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. marca 2019.

Skalica 6. novembra 2018

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky