Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami (ďalej len „návrh zákona“) vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“) na základe úlohy p. č. 9 Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017. Vzhľadom na potrebu rozsiahleho prepracovania v súčasnosti platného a účinného zákona ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo návrh zákona, ktorý v celom rozsahu zruší a nahradí zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „zákon č. 362/2012 Z. z.“). Úloha predložiť návrh zákona má predĺžený termín splnenia.

Zákon č. 362/2012 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2013. Skúsenosti z aplikačnej praxe a poznatky z výkonu kontrol od nadobudnutia účinnosti zákona č. 362/2012 Z. z. preukázali potrebu úpravy v oblasti vymedzenia neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „neprimeraná podmienka“), a v oblasti procesu kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok.

V obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny sa od účinnosti zákona č. 362/2012 Z. z. začali používať nové formy neprimeraných podmienok, resp. neprimerané podmienky taxatívne uvedené v zákone č. 362/2012 Z. z. sú obchádzané na základe odlišných právnych interpretácií ich znenia. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že doterajší výpočet neprimeraných podmienok je pre naplnenie účelu zákona nedostatočný. Návrh zákona preto precizuje znenie doterajších neprimeraných podmienok, zavádza nové špecifické neprimerané podmienky a zároveň ustanovuje generálnu klauzulu neprimeranej podmienky, porušenie ktorej bude sankcionovateľné.

Z aplikačnej praxe taktiež vyplynula potreba úpravy kontrolného procesu, a to s poukazom na špecifickosť vzťahov, ktoré sú podľa zákona č. 362/2012 Z. z. kontrolované. Návrh zákona už nerecipuje kontrolný proces upravený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ktorý je primárne aplikovateľný pre výkon kontroly v štátnej správe, ale upravuje samostatný kontrolný proces. V rámci nového kontrolného procesu sa posilňuje postavenie kontrolórov ministerstva pôdohospodárstva (ďalej len „kontrolór“), zjednodušuje sa postup kontroly a zavádzajú sa nové oprávnenia, ktoré prispejú k zefektívneniu kontrol, a tým k efektívnejšiemu odhaľovaniu neprimeraných podmienok.

Doterajšia právna úprava vyžadovala od predkladateľov podnetov uvádzať v rámci podnetov svoje identifikačné údaje, čo v praxi subjekty odrádzalo od ich predkladania. Návrh zákona preto zavádza možnosť predkladať ministerstvu pôdohospodárstva aj anonymné podnety upozorňujúce na výskyt neprimeraných podmienok.

Z dôvodu jednoznačnosti návrh zákona zároveň špecifikuje, že účastníci obchodného vzťahu sú povinní dodržiavať ustanovenia zákona aj v prípade, ak sa ich zmluvné vzťahy riadia iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj v prípade, ak konanie vyúsťujúce do neprimeranej podmienky bolo uskutočnené v cudzine. Podmienkou uplatnenia zákona v citovaných prípadoch je účinok takéhoto konania na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že cieľom predloženého návrhu zákona je:

•precizovanie aktuálnych ustanovení upravujúcich neprimerané podmienky,

•zapracovanie nových ustanovení upravujúcich neprimerané podmienky na základe poznatkov z vývoja obchodných vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín a na základe skúseností z aplikačnej praxe,

•zavedenie generálnej klauzuly neprimeranej podmienky, ktorej porušenie bude sankcionovateľné,

•posilnenie postavenia kontrolórov a zefektívnenie kontroly zavedením samostatného kontrolného procesu,

•umožnenie predkladať anonymné podnety upozorňujúce na možné porušenie zákona,

•aplikácia ustanovení zákona aj v prípade, ak sa zmluvné vzťahy účastníkov obchodného vzťahu spravujú iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Detailné vymedzenie neprimeraných podmienok je potrebné z dôvodu ochrany tých účastníkov obchodných vzťahov, v neprospech ktorých sú neprimerané podmienky požadované, dohodnuté alebo uplatňované. Neprimerané podmienky sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Prejavujú sa vyžadovaním, dohodnutím alebo uplatňovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok, a to najčastejšie formou rôznych peňažných plnení alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny alebo vo forme zliav z kúpnej ceny, ktoré jednoznačne zvýhodňujú odberateľa a naopak, výrazne oslabujú pozíciu dodávateľa. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu a praktiky v podobe uplatňovania neprimeraných podmienok môžu vážne poškodiť potravinový dodávateľský reťazec ako taký, čo môže mať následný negatívny vplyv na celé hospodárstvo, ako aj konečných spotrebiteľov, a môže predstavovať vážne riziko z pohľadu potravinovej suverenity Slovenskej republiky. Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej pristúpi na často jednostranne výhodné podmienky protistrany s väčšou vyjednávacou silou.

V uplynulých rokoch sa problematike nekalých obchodných praktík (preklad z pojmu „unfair trading practices“, používaný na európskej úrovni) začala venovať čoraz väčšia pozornosť. Z uskutočnených analýz a prieskumov vyplynulo, že nekalé obchodné praktiky sa v potravinovom dodávateľskom reťazci vyskytujú často. Väčšina členských štátov Európskej únie ich existenciu a uplatňovanie v obchodných vzťahoch vyhodnotila ako riziko pre riadne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a s cieľom ich eliminácie zaviedli alebo plánujú zaviesť legislatívnu reguláciu.

Problematika nekalých obchodných praktík (ako súčasť komplexnej problematiky posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci) bola jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v druhej polovici roku 2016. Všetky členské štáty Európskej únie sa prihlásili k potrebe riešiť problematiku nekalých obchodných praktík prijatím opatrení na celoeurópskej úrovni.

Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie tak, ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov, nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že návrh zákona bude mať v rokoch 2019 až 2021 pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v sume 1 200 581 eur ročne, ktorý bude spočívať vo väčšej efektivite kontrol a predpokladanom náraste právoplatne uložených pokút za správne delikty.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

Navrhovateľ zákona: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Názov návrhu zákona: Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

- Zmluva o fungovaní Európskej únie, čl. 101 až 109.

b) v sekundárnom práve

- nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003) v platnom znení, gestor: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008), gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

lehota na prebratie právneho aktu Európskej únie rozhodnutia

bezpredmetné

Informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení

bezpredmetné

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia, príp. potreby prijatia ďalších úprav

bezpredmetné

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplne

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 17.8.2017Ukončenie: 4.9.2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

február 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

október 2018

2. Definícia problému

- v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny sa od účinnosti zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny začali používať nové formy neprimeraných podmienok, resp. neprimerané podmienky taxatívne uvedené v zákone č. 362/2012 Z. z. sa obchádzajú na základe odlišných právnych interpretácií ich znenia; vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že taxatívny výpočet neprimeraných podmienok je pre naplnenie účelu zákona nedostatočný,- z aplikačnej praxe taktiež vyplynula potreba úpravy kontrolného procesu s ohľadom na špecifickosť vzťahov, ktoré vznikajú v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, a ktoré sú predmetom kontroly, - legislatívna úprava a vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodným vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, je potrebná z dôvodu ochrany tých účastníkov obchodných vzťahov, v neprospech ktorých sú neprimerané podmienky požadované, dohodnuté alebo uplatňované. Neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Prejavujú sa najmä vyžadovaním alebo uplatňovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok, a to najčastejšie formou rôznych peňažných plnení alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny alebo vo forme zliav z kúpnej ceny, ktoré jednoznačne zvýhodňujú odberateľa a naopak výrazne oslabujú pozíciu dodávateľa. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu a praktiky v podobe uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok môžu vážne poškodiť potravinový dodávateľský reťazec ako taký, čo môže mať následný negatívny vplyv na celé hospodárstvo, aj konečných spotrebiteľov a môže predstavovať vážne riziko z pohľadu potravinovej suverenity Slovenskej republiky. Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej pristúpi na často jednostranne výhodné podmienky protistrany s väčšou vyjednávacou silou.

3. Ciele a výsledný stav

- precizovanie doterajšej právnej úpravy ustanovení o neprimeraných podmienkach s ohľadom na skúsenosti získané kontrolnými orgánmi v aplikačnej praxi,- ustanovenie nových špecifických neprimeraných podmienok vrátane generálnej klauzuly neprimeranej podmienky na základe poznatkov z vývoja obchodných vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín a na základe skúseností z aplikačnej praxe,- samostatná úprava kontrolného procesu,- zavedenie úlohy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako koordinačného, poradenského a mediačného orgánu v procese uzatvárania zmlúv o dodávke potravín.

4. Dotknuté subjekty

Podnikateľské subjekty v Slovenskej republike, ktorých predmetom činnosti je výroba, dodávanie a následný predaj potravín.

5. Alternatívne riešenia

Alternatíva 0: pretrvávanie problémov v aplikačnej praxi, ktoré sú popísané v druhom bode.Alternatíva 1: nová právna úprava neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno ✉ NiePredpokladá sa prijatie vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorá ustanoví zoznam vybraných potravín, pre ktoré bude platiť 15 dňová splatnosť podľa § 3 predkladaného materiálu.

7. Transpozícia práva EÚ

Nie.

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

✉ Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy spočíva v možnosti uloženia pokuty za porušenia zákona, a to až do výšky 500 000 eur, ktorá je následne príjmom štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva vo vyrovnaní podmienok podnikania pre malých a stredných výrobcov potravín, ktorí nemajú dostatočnú ekonomickú silu (často domáci malí a strední podnikatelia), a veľkých (spravidla nadnárodných) výrobcov potravín. Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva v potenciálnom zmenšení ziskovosti odberateľov potravín (predpoklad, že môže nastať zmenšenie ziskovosti najmä odberateľov s veľkou ekonomickou silou a obratmi). Návrh nebude vyžadovať ďalšie materiálno-technické ani personálne zabezpečenie, ktoré by mali za následok výdavky štátneho rozpočtu.

11. Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Žaťko, tel.: +421 2 5926 6580,

martin.zatko@land.gov.sk

12. Zdroje

Vlastné prepočty ministerstiev a úradov .Informácie poskytnuté SPPK, PKS, SAMO, Zväz obchodu SR.Informácie zistené pri kontrolách.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stanovisko komisie

(predbežné pripomienkové konanie)

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny

I. Úvod: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky dňa 17. Augusta 2017 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny“. Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky.II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada opraviť časť 9. Vplyvy navrhovaného materiálu doložky vybraných vplyvov tak, že pri

pozitívnych vplyvoch na rozpočet verejnej správy nie je potrebné vyznačiť „z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy“.

K analýze vplyvov podnikateľské prostredie

Komisia odporúča v bode 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty uviesť aj veľkoobchodné reťazce napr. podľa subjektov uvedených v bode 3.2.

V rámci Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie absentuje kvalitatívny popis opatrení, ktoré majú mať za následok, ako predkladateľ uvádza v časti 3.4. „vybalansovanie vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín (najmä s veľkou ekonomickou silou) a zlepšenie resp. nediskriminačné podmienky pre všetkých na trhu obchodu s potravinami“, preto Komisia odporúča predkladateľovi doplniť aspoň kvalitatívny popis opatrení, v dôsledku ktorých takýto efekt na podnikateľské prostredie na Slovenska predpokladá, konkrétne:

a)precizovanie znenia doterajších neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny a zavedenie nových špecifických neprimeraných podmienok a zároveň ustanovenie tzv. generálnej klauzuly neprimeranej podmienky (akékoľvek iné obdobné konanie alebo opomenutie konania, ktorého následkom je priame alebo nepriame znevýhodnenie jedného z účastníkov obchodného vzťahu), čím sa doterajší taxatívny výpočet stáva demonštratívnym (doplnenie slova „najmä“ pred výpočet neprimeraných podmienok),

b)úprava kontrolného procesu, v rámci ktorého sa posilňuje postavenie kontrolórov ministerstva, zjednodušuje postup kontroly a zavedenie možnosti predkladať ministerstvu aj anonymné podnety upozorňujúce na možné porušenie zákona,

c)zvýšenie pokuty z rozmedzia 1000-300 000 eur na „až do výšky 500 000 eur“ bez spodnej hranice, ktorú možno uložiť tomu, kto dohodne/uplatní/požaduje neprimeranú podmienku priamo alebo nepriamo znevýhodňujúcu druhého účastníka obchodného vzťahu.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V predkladacej správe, dôvodovej správe – všeobecná časť a doložke vybraných vplyvov predkladateľ uvádza pozitívny vplyv predmetného materiálu na rozpočet verejnej správy, ktorý podľa analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu má byť v rokoch r až r + 3 v sume 1 200 581 eur ročne. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy má spočívať vo väčšej efektivite kontrol a predpokladanom náraste právoplatne uložených pokút za porušenie predmetného zákona.

V súvislosti s odvádzaním pokút predkladateľ navrhuje, aby poriadkové pokuty uložené MPRV SR kontrolovanému subjektu alebo tretej osobe podľa § 17 zákona boli príjmom rozpočtu MPRV SR, zatiaľ čo výnos pokút uložených MPRV SR účastníkovi obchodného vzťahu za správny delikt podľa § 18 zákona bol príjmom štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že predkladateľ v dôvodovej správe – osobitná časť neodôvodnil uplatňovanie odlišného postupu pri odvádzaní poriadkových pokút a pokút uložených za správny delikt, Komisia žiada, aby aj v navrhovanom znení § 17 zákona bolo ustanovené, že uložené poriadkové pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

V záhlaví všetkých tabuliek analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu žiada Komisia uviesť konkrétne roky, keďže podľa § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov sa pri materiáloch predkladaných na rokovanie vlády SR uvádzajú finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na bežný rok a na tri nasledujúce rozpočtové roky. Vzhľadom na to, že návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2018, nemôže byť vyčíslený pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v bežnom roku (2017).

Súčasne žiada Komisia v tabuľke č. 1 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu doplniť subjekt verejnej správy (kapitolu) v riadku “Príjmy verejnej správy celkom, v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť“.III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Ing. Rastislav Chovanec, PhD.

predseda Komisie

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

600 291

1 200 581

v tom: za MPRV SR

600 291

1 200 581

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

600 291

1 200 581

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

v tom: za MPRV SR

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v objeme 1 200 581 eur bude spočívať vo väčšej efektivite kontrol a predpokladanom náraste právoplatne uložených pokút za správne delikty vrátane poriadkových deliktov.

V súčasnosti však nie je možné vyčísliť výšku predpokladaných pokút.

Pokuty za správne delikty a pokuty za poriadkové delikty budú príjmom štátneho rozpočtu.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Podľa štatistiky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prebiehali kontroly počas rokov 2013, 2014, 2015 a 2016, pričom priemerný výber pokút za rok predstavoval sumu ≐ 723.242,-EUR. Sadzby ukladaných pokút sa v navrhovanom predpise zvyšujú o ≐ 66%. Príjem štátneho rozpočtu na vybraných pokutách sa preto dá štatisticky odhadnúť na ≐ 1.200.581,-EUR. Keďže návrh mení celkový systém a proces kontroly (zvyšuje podstatne efektivitu, a preto je výška 1.200.581,-EUR pravdepodobne najnižší možný štatisticky odhadnutý príjem), je možné predpokladať vyšší príjem pre štátny rozpočet.

Tabuľka č. 3

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

600 291

1 200 581

Vybrané pokuty

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

600 291

1 200 581

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

30 908 (zahŕňa výrobcov, baliarne, distribúciu a maloobchodné prevádzky; zdroj: Výročná správa z úradnej kontroly za rok 2016, MPRV SR).

Najväčší dopad bude mať návrh pravdepodobne na veľké obchodné reťazce, ktoré vzhľadom na svoju ekonomickú silu aplikujú neprimerané obchodné podmienky najčastejšie (CBA Slovakia, a.s., TESCO STORES SR, a.s., Lidl Slovenská republika, v.o.s., BILLA s.r.o., COOP Jednota, Kaufland Slovenská republika v.o.s.).

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s týmito subjektmi: SPPK, PKS, Slovenské združenie pre značkové výrobky, CBA Slovakia, a.s., SAMO, TESCO STORES SR, a.s., Lidl Slovenská republika, v.o.s., BILLA s.r.o., Zväz obchodu SR, zástupcovia družstiev COOP Jednota.

Všetky konzultácie prebehli ústne počas osobných stretnutí v mesiacoch jún, júl a august 2017. Niektoré zo subjektov zaslali svoje pripomienky aj písomne.

Všetky pripomienky boli vyhodnotené a z časti akceptované a zapracované (najmä problematika kontroly dodávateľa odberateľom, problematika precizovania formulácií jednotlivých neprimeraných podmienok, ako aj formulačné pripomienky). Avšak zásadné pripomienky týkajúce sa vypustenia generálnej klauzuly, splatnosti faktúr, subsidiarity správneho poriadku a fixovania aplikácie návrhu na trhovú silu akceptované neboli.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

Nepriame finančné náklady

Administratívne náklady

Celkové náklady regulácie

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh bude mať vplyv na vybalansovanie vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín (najmä s veľkou ekonomickou silou) a na zlepšenie resp. na zabezpečenie nediskriminačných podmienok pre všetkých na trhu obchodu s potravinami.

V súčasnosti taxatívny výpočet skutkových podstát spôsobuje, že potenciálny porušiteľ ma široké spektrum možností ako sa vyhnúť pokute (napríklad postačuje, ak realizáciu spotrebiteľského prieskumu, ktorú spoplatní odberateľ dodávateľovi – čo je inak zakázané – označí ako „počítačové spracovanie údajov“ a už nenapĺňa skutkovú podstatu neprimeranej obchodnej podmienky). Je preto potrebné pristúpiť k precizovaniu jednotlivých skutkových podstát, aby sa dali pod ne subsumovať v súčasnosti známe a uplatňované neprimerané obchodné podmienky.

V budúcnosti je vzhľadom na dynamiku odvetvia a tendenciu porušovateľov hľadať najsofistikovanejšie metódy obchádzania zákona predpoklad, že orgán kontroly bude prichádzať do styku aj s „novými“ neprimeranými obchodnými podmienkami, ktoré doteraz nepoznal. Je preto nevyhnutné použiť systém generálnej klauzuly, ktorý sa v praxi osvedčil (využívaný napríklad vo Veľkej Británii), doplnený o výpočet v súčasnosti známych skutkových podstát.

Možnosť anonymného podania podnetu je nevyhnutná z dôvodu, že subjekty poškodené neprimeranými obchodnými podmienkami pod hrozbou ukončenia obchodnej spolupráce, od ktorej sú často existenčne závislý („faktor strachu“) spravidla podnet nedajú (v súčasnosti je 90% kontrol vykonávaných z vlastného podnetu). Momentálne sa kontrola spravuje zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ktorý je pre kontrolu súkromných subjektov absolútne nevyhovujúci. Je teda potrebné samostatne upraviť proces kontroly s posilnením postavenia kontrolórov.

Čo sa týka zvýšenia pokút, ide o reakciu na ekonomickú silu (obraty, tržby, marže), ktoré sú pri niektorých potenciálnych porušiteľoch niekoľko násobne vyššie ako v ostatných krajinách Európskej únie. Ide o ekonomicky silné subjekty, pri ktorých horná hranica pokuty tvorí zlomok percenta obratu (pri ochrane hospodárskej súťaže je napríklad horná hranica až 10% obratu).

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Dôvodová správa

Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy. Návrh zákona sa dotýka vymedzenia neprimeraných podmienok, úpravy procesu kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok, ktorá na rozdiel od súčasne platnej právnej úpravy podľa zákona č. 362/2012 Z. z. nerecipuje pravidlá kontroly ustanovené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh zákona súčasne ustanovuje podmienky deliktuálnej zodpovednosti účastníkov obchodných vzťahov za porušenie zákazu požadovať, dohodnúť alebo uplatniť neprimeranú podmienku.

K § 2

Ustanovením sa precizuje a rozširuje doterajší súbor legálnych definícií. Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe dochádza k úprave legálnych definícií obsiahnutých v zákone č. 362/2012 Z. z., ako aj k zavedeniu nových, pre kontrolnú a rozhodovaciu činnosť potrebných, legálnych definícií.

Za osobitne dôležitú legálnu definíciu možno považovať legálnu definíciu služby. V zmysle písmena f) sa za službu budú považovať najmä marketingové aktivity a techniky na zvýšenie informovanosti spotrebiteľa o potravine, ako sú reklamné akcie a letákové akcie, vrátane tlače, spotrebiteľské súťaže, rozhlasová produkcia v prevádzkarni, vystavenie potraviny v prevádzkarni, ochutnávky, logistika vrátane skladovania, poradenský manažment, administratívne a finančné služby, poskytovanie informácií o trhu. Spoločné pre všetky takto poskytované služby je ich súvislosť s dodávkou potraviny.

Návrh zákona špecifikuje, že do pojmu služba patrí aj pojem distribúcia, ktorý je na účely zákona bližšie definovaný v písmene g). Potreba definovať pojem distribúcia súvisí so súčasnou praxou fakturovania tzv. logistických bonusov, ktoré neúmerne prekračujú reálnu cenu prepravy potraviny.

K § 3 ods. 1

Návrh zákona v odseku 1 zakazuje neprimerané podmienky, a to vo fáze požadovania (jednostranný úkon), dohodnutia (dvojstranný úkon) alebo uplatňovania (jednostranný úkon). Týmto ustanovením sa výraznejšie precizuje ochrana poskytovaná dodávateľsko-odberateľským vzťahom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z., ktoré dodávateľovi a odberateľovi zakazuje dohodnúť neprimeranú podmienku, avšak nepokrýva štádium konania smerujúce k dohodnutiu neprimeranej podmienky, ani štádium realizácie neprimeranej podmienky.

K § 3 ods. 2

Ustanovenie odseku 2 sa dotýka neprimeraných podmienok, ktoré sa viažu na peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie medzi účastníkmi obchodných vzťahov:

- písmeno a): za neprimeranú podmienku bude považované peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie nielen za zaradenie dodávateľa do registra vedeného odberateľom, ale aj za následne vykonané zmeny v takomto registri.

- písmeno b): za neprimeranú podmienku bude považované peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie nielen za zaradenie potraviny do evidencie odberateľa, ale aj za zmeny v takejto evidencii. V praxi sa predmetné plnenia označujú ako tzv. listing (zalistovacie poplatky).

- písmeno c): jedná sa o ustanovenie zakazujúce peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za obnovovanie alebo rozširovanie obchodnej siete účastníka obchodného vzťahu (odberateľ alebo dodávateľ); za obchodnú sieť účastníka obchodného vzťahu je možné považovať najmä výrobné alebo administratívne priestory, prevádzkarne, infraštruktúru súvisiacu so zabezpečením logistiky vrátane dopravných prostriedkov, infraštruktúru súvisiacu so zabezpečením finančných operácií.

- písmeno d): ustanovenie zakazujúce peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za nižší zisk alebo maržu odberateľa ako kompenzáciu za predaj potraviny, ktorý neprebieha podľa očakávaní.

- písmeno e): peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie dodávateľa za propagáciu len odberateľa je zakázané úplne. Ak je služba zameraná na propagáciu oboch účastníkov, napríklad, ak sa v rámci jednej reklamy propaguje aj odberateľ aj dodávateľ, uplatní sa postup podľa § 3 ods. 3 písm. a), tzn. peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie bude povolené do maximálnej výšky 3% z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku.

- písmeno f): peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za návštevy a preverovanie si perspektívnych obchodných partnerov je predmetným ustanovením zakázané. Je potrebné zdôrazniť, že návrh zákona žiadnym spôsobom nezakazuje vyvíjať uvedenú aktivitu, teda stretávať sa za účelom možného uzatvorenia obchodného vzťahu. Návrh zákona zakazuje len spoplatňovanie takejto aktivity.

- písmeno g): neprimeraná podmienka spočíva v zákaze peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia za dodávanie potraviny do obchodnej siete odberateľa i mimo územia Slovenskej republiky. V praxi pôjde o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za dodávanie potraviny do prevádzok jedného odberateľa, a to aj v prípade, ak sa prevádzka nachádza mimo územia Slovenskej republiky. Predmetné plnenie môže byť v praxi označované ako medzinárodný bonus.

- písmeno h): akékoľvek peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za dizajn súvisiaci s vonkajšou prezentáciou a zabalením potraviny bude považované za neprimeranú podmienku. Výnimku tvorí peňažné plnenie odberateľa, ak dôjde medzi účastníkmi obchodného vzťahu k dohode o osobitnom dizajne.

- písmeno i): neprimeraná podmienka, ktorou je peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za zisťovanie a spracovanie údajov o účastníkoch obchodného vzťahu. V praxi často dochádza k situácii, že odberateľ štatisticky zisťuje počet alebo objem predaných výrobkov dodávateľa, tieto údaje spracuje a činnosti so zisťovaním údajov spojené následne fakturuje dodávateľovi.

- písmeno j): neprimeraná podmienka spočívajúca v zákaze peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia za spotrebiteľský a trhový prieskum (v praxi často subsumovaný pod tzv. počítačové spracovanie údajov) vykonávaný odberateľom.

K § 3 ods. 3 a 4

Filozofiou odsekov 3 a 4 je umožniť peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za služby, ktoré môžu objektívne prispieť k zlepšeniu predaja potraviny dodávateľa. Z dôvodu presnejšieho výkladu sa oproti doterajšiemu zneniu zavádza výnimka pre peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie, ktoré nebude považované za neprimeranú podmienku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že na to, aby nebolo peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie považované za neprimeranú podmienku, musia byť kumulatívne splnené všetky zákonom ustanovené skutočnosti, t.j. musí ísť o plnenia v zákonom povolenej výške počítanej z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom sa poskytuje služba resp. v ktorom dôjde k splneniu dohodnutej podmienky, musí ísť o plnenie za konkrétne vymedzené špecifické služby a plnenie musí byť vopred písomne dohodnuté. Z písomnej dohody musí byť zrejmé, v akej výške a akou formou bude plnenie uplatnené.

Konkrétne špecifické služby, na ktoré sa vzťahuje výnimka sú:

1.Služba odberateľa zameraná na propagáciu dodávateľa alebo jeho potraviny (služby slúžiace na propagáciu dodávateľa, ako napríklad reklamné a letákové akcie, vrátane tlače a distribúcie, spotrebiteľské súťaže, rozhlasová produkcia v prevádzkarni, vystavenie potraviny v prevádzkarni, ochutnávky, poradenský manažment, administratívne a finančné služby, poskytovanie informácií o trhu).

2.Využitie distribúcie odberateľa, ak dodávateľ nemá možnosť dodať odberateľovi potravinu.

3.Splnenie podmienky dohodnutej účastníkmi obchodného vzťahu týkajúcej sa odberu (ide o plnenia, ktoré je z ich povahy možné vyúčtovať až spätne po dosiahnutí určitého cieľa a sú účtované samostatne) určitého množstva alebo objemu potraviny, ktoré je účtované samostatne.

4.Umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa (aktivity odberateľa smerujúce k zvyšovaniu predajnosti potraviny alebo jej lepšej propagácie, a to jej umiestením na konkrétne miesto v prevádzkarni).

V odseku 4 písm. d) sa ustanovuje hodnota povoleného peňažného plnenia a nepeňažného plnenia vo výške 6 % z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku. Návrh zákona ustanovuje výšku 3 % z uvedeného obratu pre využitie distribúcie odberateľa dodávateľom, ktorý nemá možnosť dodať potravinu odberateľovi, podľa odseku 3 písm. b).

Pre propagačné služby odberateľa podľa odseku 3 písm. a), pre množstevný bonus podľa odseku 3 písm. c) a pre umiestnenie potraviny dodávateľa podľa odseku 3 písm. d) sa ustanovuje taktiež hodnota vo výške 3 % z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku. Čo sa týka hodnoty plnenia za služby podľa odseku 3 písm. a), c) a d), platí, že ak je súčasťou obchodných záväzkových vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom len jedna z ostatných uvedených služieb, môže dosiahnuť hodnotu 3 % z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku. Ak je však súčasťou obchodných záväzkových vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom viac ako jedna zo služieb podľa odseku 3 písm. a), c) a d), súčet hodnôt plnení poskytovaných za tieto služby, nesmie presiahnuť hodnotu 3 % z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku.

K § 3 ods. 5

V nadväznosti na odseky 2 a 3 sa ustanovujú ďalšie známe konania a opomenutia konania, ktoré je potrebné zaradiť do katalógu neprimeraných podmienok:

- písmeno a): ustanovenie sa týka obsahu zmluvy, na základe ktorej sa dodáva potravina. Ak niektorá z ustanovených náležitostí bude v zmluve absentovať, pôjde o neprimeranú podmienku. Na druhej je potrebné dodať, že ustanovenie žiadnym spôsobom nezasahuje do obligatórnych náležitostí ustanovených v Obchodnom zákonníku pre jednotlivé zmluvné typy.

- písmeno b): zákon zakazuje vykonať kontrolu priestorov dodávateľa alebo rozborov a skúšok potraviny odberateľom, okrem prípadov, ak kontrola bude vykonávaná v primeranom rozsahu, so súhlasom dodávateľa a na náklady odberateľa. Primeraným rozsahom sa rozumie frekvencia kontrol, ktorá nesmie presiahnuť mieru, ktorá by ovplyvnila výrobu alebo chod prevádzky dodávateľa, rovnako sa ním rozumie zákaz vykonávania tzv. šikanóznych kontrol, ktoré spočívajú v nútení dodávateľa, aby prijal opatrenia, ktoré nemajú žiadny vplyv na výrobu a kvalitu potraviny (napríklad zmena farby ochranných pomôcok alebo zariadení, ktoré inak spĺňajú všetky technické požiadavky).

- písmeno c): v prípade, že orgán štátnej správy vykoná kontrolu, ku ktorej je oprávnený podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a odberateľ na základe záverov inej kontroly uplatní zmluvnú pokutu alebo vyvodí akýkoľvek dôsledok s negatívnym dopadom na dodávateľa, pôjde o neprimeranú podmienku. Výnimkou je iba situácia, v ktorej by u dodávateľa došlo k zásadnej zmene okolností oproti stavu, pri ktorom prebehla tzv. štátna kontrola.

- písmeno d): odberateľ môže vrátiť potravinu dodávateľovi len v prípadoch ustanovených všeobecnými ustanoveniami o kúpnej zmluve, a to podľa § 422 až 428 Obchodného zákonníka, teda v prípade existencie vád, pričom táto neprimeraná podmienka zahŕňa aj prípady, keď odberateľ potravinu vráti subjektu, ktorý dodávateľovi poskytuje logistické služby.

- písmeno e): odberateľ bude oprávnený požadovať výmenu potraviny len, ak pôjde o dodanie potraviny, ktorá má vady. Ustanovenie odkazuje na všeobecné ustanovenia o vadách tovaru upravených v § 422 až 428 Obchodného zákonníka.

- písmeno f): ustanovenie je reakciou na prax v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch s potravinami. Podľa zákona č. 362/2012 Z. z. bola na úhradu kúpnej ceny často využívaná maximálna možná lehota, a to 45 dní odo dňa dodania potraviny. Predovšetkým pre dodávateľov rýchlo sa kaziacich potravín, potravín s krátkou dobou spotreby alebo takých, ktoré sa dodávajú na veľmi frekventovanej báze je taká lehota neúmerne dlhá. Ustanovenie zároveň reaguje na výzvy na skracovanie doby splatnosti aj na európskej úrovni. Lehota na úhradu kúpnej ceny vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011), ktorá bola transponovaná do slovenského právneho poriadku novelou Obchodného zákonníka (zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). V zmysle § 340a Obchodného zákonníka zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa. Osobitný zákon však môže ustanoviť kratšiu lehotu splatnosti.

- písmeno g): dohodnutie, uplatnenie alebo požadovanie kratšej lehoty splatnosti peňažného záväzku ako je dohodnutá lehota na úhradu kúpnej ceny bude považované za neprimeranú podmienku. Dôvodom úpravy neprimeranej podmienky je vytvoriť proporcionalitu lehôt splatnosti pohľadávok dodávateľa oproti pohľadávkam odberateľa. Lehota na úhradu peňažného plnenia dodávateľa, napríklad platba za reklamu alebo zmluvná pokuta nesmie byť kratšia ako je dohodnutá lehota na úhradu kúpnej ceny (upravená v maximálnej výške v písmene f).

- písmeno h): po prevzatí potraviny odberateľom nie je možné od dodávateľa požadovať akékoľvek dodatočné peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie.

- písmeno i): odberateľ môže od dodávateľa požadovať náhradu sankcie, ktorú mu udelí kontrolný orgán, len ak dôvodom udelenia sankcie bolo preukázané zavinenie na strane dodávateľa.

- písmeno j): odberateľ nebude oprávnený požadovať od dodávateľa náhradu peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia, ktoré poskytol spotrebiteľovi postupujúcemu pri reklamácii tovaru podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, a to v tých prípadoch, kde neexistuje preukázané zavinenie zo strany dodávateľa.

- písmeno k): ustanovenie je mierené na situácie, keď si odberateľ neplní svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy súvisiace s objednávaním alebo prevzatím potraviny od dodávateľa, tzn. prestane alebo značne obmedzí objednávky potraviny (napríklad neodoberá potravinu v dohodnutom množstve) alebo si neplní záväzky na odobratie alebo prevzatie dohodnutého množstva alebo druhu potraviny.

- písmeno l): ustanovenie zabezpečuje, aby nebola svojvoľne znižovaná nákupná cena potraviny počas trvania dohody o nákupnej cene.

- písmeno m): ustanovenie upravuje zákaz odobratia potraviny odberateľom od dodávateľa za nižšiu kúpnu cenu ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Slabšia vyjednávacia pozícia prevažne malých dodávateľov sa odráža práve v oblasti cenotvorby a pri deľbe marže v potravinovom dodávateľskom reťazci, kedy sú dodávatelia nútení realizovať svoju produkciu za podmienok, ktoré často krát nepokrývajú ich oprávnené náklady. Z týchto dôvodov, ako aj na základe kontrolných zistení, kedy v niektorých prípadoch bola zistená kúpna cena potraviny vo výške 1 cent, zavádza predmetné ustanovenie hranicu, pod ktorú nie je možné kúpnu cenu dohodnúť.

- písmeno n): ustanovenie upravuje zákaz preddavkov na zmluvné pokuty, ktoré sú v praxi často účelovo ukladané, a pohľadávky na ne účelovo započítané s pohľadávkami dodávateľa (prevažne na zaplatenie kúpnej ceny).

- písmeno o): za neprimeranú podmienku bude považované, ak odberateľ bude podmieňovať dodávanie potraviny dodávateľa tým, že mu bude dodávateľ súčasne vyrábať a dodávať potraviny, ktoré sa následne predávajú pod obchodnou značkou odberateľa.

- písmeno p):za neprimeranú podmienku bude považované odmietnutie zo strany odberateľa uviesť na obale obchodné meno a sídlo dodávateľa ako výrobcu potraviny, a to pri tzv. privátnych značkách a v prípade, ak o to dodávateľ odberateľa požiada. Pre výrobcu je často kľúčové, aby mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť, kto daný výrobok (uvedený na pult pod privátnou značkou) vyrába. Spotrebiteľ tak bude môcť ohodnotiť kvalitu potraviny od konkrétneho výrobcu.

- písmeno q): zákon týmto ustanovením reaguje na často sa vyskytujúcu prax v obchodných vzťahoch s potravinami, kedy sú jednostranne započítavané pohľadávky odberateľa, napríklad na zmluvnú pokutu s pohľadávkami dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny, bez toho, aby boli splnené podmienky na započítanie ustanovené súkromnoprávnymi predpismi. Osobitne závažnými prípadmi sú prípady tzv. vyfabrikovania fiktívnej pohľadávky odberateľom a jej následného započítania, pričom sa predpokladá nedostatočné personálne a kapitálové zabezpečenie dodávateľa, resp. predpokladá sa, že sa dodávateľ nebude domáhať svojich práv na súde.

- písmeno r): za neprimeranú podmienku bude považované dohodnutie si iného okamihu prechodu vlastníckeho práva na odberateľa ako je dátum (okamih) prevzatia potraviny od dodávateľa.

- písmeno s): za porušenie určitej zmluvnej povinnosti účastníkom obchodného vzťahu je možné dohodnúť si len jednu zmluvnú pokutu; pokiaľ ich bude dohodnutých viac, bude to považované za neprimeranú podmienku.

- písmeno t): neprimerane vysoké výšky zmluvných pokút s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti bude možné vyhodnotiť ako neprimeranú podmienku.

- písmeno u): ustanovenie zakotvuje tzv. výluky pri znižovaní ceny potraviny pod kúpnu cenu, za ktorú bola potravina odobratá od dodávateľa; takéto znižovanie je v prípadoch neupravených zákonom zakázané. Za neprimeranú podmienku sa bude považovať, ak odberateľ zaplatí dodávateľovi za dodanú potravinu dohodnutú kúpnu cenu a potravinu následne predá vo svojej prevádzke za nižšiu cenu. Výnimkou z predmetného zákazu sú v ustanovení definované štyri okruhy situácií.

- písmeno v): v praxi často dochádza k požiadavkám na peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenia zo strany odberateľov, ktoré so samotným predmetom zmluvy nesúvisia, ako napríklad požiadavky na finančné príspevky na firemné akcie alebo výročia odberateľa a jeho zamestnancov, na rekonštrukcie prevádzok odberateľa, vykladanie tovaru do regálov dodávateľom.

- písmeno w): neprimeraná podmienka, cieľom ktorej je zakazovať praktiky spočívajúce v postihovaní dodávateľa za zastavenie dodávok potraviny v prípade, ak má dodávateľ voči odberateľovi pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny po lehote splatnosti.

- písmeno x): neprimeraná podmienka, cieľom ktorej je zakázať praktiky spočívajúce v postihovaní dodávateľa za zastavenie dodávok potraviny v prípade, ak medzi dodávateľom a odberateľom nedôjde k dohode o kúpnej cene. Pokiaľ sa odberateľ s dodávateľom nedohodnú na novej kúpnej cene do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného návrhu odberateľovi, má dodávateľ právo bez rizika zmluvnej sankcie dodávku prerušiť alebo zastaviť. Ide o nástroj, ktorý pomôže nastaviť korektné nastavovanie cien potravín, keďže dnes v praxi často maloobchodné siete rokujú bezodkladne o znížení kúpnej ceny a ignorujú rokovania o zvýšení kúpnej ceny, ktoré je často oprávnené.

- písmeno y): pod lehotou viazanosti kúpnou cenou sa rozumie záväzok účastníka obchodného vzťahu nemeniť po ustanovené obdobie kúpnu cenu potraviny, pričom za neprimeranú podmienku sa považuje, ak jeden z účastníkov obchodného vzťahu požaduje dlhšiu lehotu viazanosti ako sú zákonom ustanovené dva mesiace.

- písmeno z): návrh zákona zakazuje obmedziť dohodou možnosť postúpenia pohľadávky, a to z dôvodu, že v prípade, ak napríklad menší dodávateľ nevie svoju pohľadávku vymôcť a nemá kapacity na súdne vymáhanie, dostáva sa do patovej situácie a znižuje svoju likviditu,

- písmeno aa): ustanovenie poskytuje ochranu poctivému obchodnému styku medzi účastníkmi obchodného vzťahu. Pojem poctivý obchodný styk používa Obchodný zákonník, ktorý nepriznáva ochranu výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zachovávanie zásady poctivého obchodného styku je vyjadrením rešpektovania všeobecne daných morálnych pravidiel. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 MObdo 3/2006 sú zásady poctivého obchodného styku výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Vzhľadom na účel návrhu zákona nie je dôvod neposkytnúť verejnoprávnu ochranu zásadám poctivého obchodného styku vo vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, a to nielen zákazom konania alebo opomenutia konania, ktoré sa týmto zásadám prieči (§ 3 ods. 1), ale aj ich sankcionovaním, ak majú pre jedného z účastníkov obchodného vzťahu znevýhodňujúce účinky (§ 14 ods. 1).

K § 4 až 12

Oproti doterajšej právnej úprave (zákon č. 362/2012 Z. z.), ktorá recipovala proces kontroly podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, návrh zákona ustanovuje samostatný kontrolný proces pre kontrolu neprimeraných podmienok.

Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe a závery kontrolnej činnosti ministerstva pôdohospodárstva možno konštatovať, že proces upravený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, primárne určený pre kontrolu v štátnej správe, nie je postačujúci. Samostatný kontrolný proces sa zavádza za účelom zefektívnenia kontrol a posilnenia postavenia ministerstva pôdohospodárstva pri ich výkone s prihliadnutím na špecifickosť obchodných vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín.

K § 4

Návrh zákona zavádza možnosť začať kontrolu neprimeraných podmienok aj na základe anonymného podnetu, keďže medzi povinné náležitosti podnetu nezaraďuje identifikačné údaje predkladateľa podnetu. Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe možno vyvodiť záver, že povinnosť uvádzať v rámci podnetu identifikačné údaje predkladateľa

upravená v predchádzajúcej právnej úprave odrádzala subjekty od nahlasovania podozrení z možného porušenia zákona. S poukazom na cieľ zákona, ktorým je chrániť účastníka obchodného vzťahu s menšou ekonomickou silou, je v rámci celého kontrolného procesu a prípadného následného správneho konania nevyhnutné umožniť anonymitu predkladateľov podnetu.

V rámci podnetu musia byť uvedené identifikačné údaje toho proti komu je podaný tak, aby nebolo možné zameniť ho s iným subjektom. Podnet by mal predovšetkým obsahovať obchodné meno, sídlo, IČO, ak je pridelené. Zároveň je v rámci podnetu potrebné opísať skutočnosť, z ktorej možno vyvodiť porušenie zákona.

Návrh zákona recipuje ustanovenia § 24 až 25a správneho poriadku o doručovaní písomností.

Vzhľadom na princíp štyroch očí, ktorý je všeobecne zaužívaný aj v iných kontrolných procesoch, sa v návrhu zákona špecifikuje nutnosť výkonu jednotlivých kontrol aspoň dvoma zamestnancami ministerstva pôdohospodárstva. Zamestnanci môžu kontrolu vykonať len na základe poverenia, ktoré vydá minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „minister pôdohospodárstva“), prípadne ním písomne splnomocnený vedúci zamestnanec.

V odseku 6 je z dôvodu jednoznačnosti oddelenia fázy kontroly a fázy správneho konania sa ustanovený okamih začiatku a konca kontroly.

K § 5

Základným predpokladom objektívneho výkonu kontroly je nezávislosť kontrolórov vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu a predmetu kontroly. Predpojatosť môže napríklad vzniknúť v situácii, ak bol v minulosti kontrolór v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu, konateľom, alebo prokuristom kontrolovaného subjektu, druhého účastníka obchodného vzťahu alebo tretej osoby, ak v kontrolovanom subjekte alebo u druhého účastníka obchodného vzťahu pôsobí blízka osoba kontrolóra, alebo ak blízka osoba kontrolóra uskutočňuje obchodnú činnosť podobnú obchodnej činnosti kontrolovaného subjektu. Pri výskyte uvedených skutočností nie je bez ďalšieho náležitého posúdenia možné automaticky predpokladať existenciu predpojatosti. Pri individuálnom posudzovaní predpojatosti je predovšetkým potrebné určiť, aký vplyv môže mať daná skutočnosť na objektívnosť kontrolóra pri výkone kontroly, do akej miery môžu pozitívne alebo negatívne zistenia kontrolórov ovplyvniť kontrolóra alebo jeho blízke osoby a či pri výkone kontroly možno identifikovať konflikt záujmov.

K § 6

Predpokladom pre výkon kontroly je poverenie na výkon kontroly neprimeraných podmienok. Z poverenia musí byť zrejmé vo vzťahu k akému kontrolovanému subjektu bolo vydané, a preto je potrebné uviesť identifikačné údaje kontrolovaného subjektu v takom rozsahu, aby nebolo možné zameniť ho s iným subjektom. V rámci identifikačných údajov je preto potrebné uviesť najmä obchodné meno, názov, sídlo, IČO subjektu, ak ho má pridelené.

Kontrolovaný subjekt bude mať možnosť z poverenia identifikovať v akom rozsahu môžu kontrolóri zasiahnuť do jeho práv. Vzhľadom na uvedené sa do poverenia zavádza povinná náležitosť – poučenie o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu. Na účely zákona postačí, ak sa v rámci poverenia uvedie odkaz na ustanovenia tohto zákona upravujúce práva a povinnosti kontrolórov a kontrolovaného subjektu.

Ak po vydaní poverenia nastanú skutočnosti, na základe ktorých je potrebné údaje v poverení zmeniť, najmä zmena sídla, obchodného mena kontrolovaného subjektu alebo zmena členov kontrolnej skupiny, ministerstvo pôdohospodárstva môže vydať dodatok k povereniu, pričom postup pri vydávaní dodatku bude rovnaký ako pri vydávaní poverenia.

K § 7

Návrh zákona posilňuje postavenie a právomoci kontrolórov tak, aby bol výkon kontroly vo vzťahu k identifikovaniu neprimeraných podmienok efektívnejší. Všetky oprávnenia kontrolórov môžu byť uplatnené až po začatí kontroly. Oprávnenia kontrolórov zasahujúce do práv a oprávnených záujmov kontrolovaného subjektu musia byť vždy uplatňované s prihliadnutím na princíp proporcionality a subsidiarity. Všetky oprávnenia môžu byť využité len v nevyhnutnom rozsahu a na čas potrebný pre výkon kontroly.

Oprávnenie kontrolórov podľa písmena a) platí len, ak sa pre vstup nepoužije postup podľa iných právnych predpisov, najmä podľa § 99 až 103 Trestného poriadku.

Návrh zákona precizuje oprávnenie kontrolórov vyžadovať úradne overené preklady relevantných písomností do slovenského jazyka.

Nová právna úprava zavádza oprávnenie kontrolórov zapečatiť priestory s výnimkou obydlia alebo záznamy dát na pamäťových médiách kontrolovaného subjektu. Zapečatením možno predovšetkým predchádzať možnému manipulovaniu s dôkaznými prostriedkami potrebnými na účely kontroly. Zapečatenie môžu kontrolóri využiť v prípade, ak je potrebné zabezpečiť dôkazné materiály pred ich stratou, zničením, pozmenením alebo poškodením. Taktiež možno zapečatiť záznamy dát na pamäťových médiách pri ich odoberaní, pričom k odpečateniu a následnej kontrole môže dôjsť za prítomnosti zástupcov kontrolovaného subjektu.

Návrh zákona umožňuje kontrolórom predvolať zástupcov a zamestnancov kontrolovaného subjektu za účelom podania vysvetlenia o relevantných skutočnostiach týkajúcich sa predmetu kontroly. Zároveň sa zavádza oprávnenie kontrolórov vyžadovať od kontrolovaného subjektu alebo jeho zamestnancov preukázanie totožnosti. Pod pojem kontrolovaný subjekt a jeho zamestnanci je potrebné subsumovať najmä osoby v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu, štatutárny orgán, prokuristu.

Pri výkone kontroly môže nastať situácia, keď na identifikovanie neprimeranej podmienky bude potrebná spolupráca iného subjektu ako kontrolovaného subjektu. V praxi sa často stáva, že kontrolóri neprimerané podmienky odhaľujú v spolupráci s inými subjektmi, ktorí majú k dispozícii relevantné dôkazné materiály, predovšetkým faktúry, zmluvy, bankové výpisy. Návrh zákona preto zavádza povinnosť akejkoľvek fyzickej osoby alebo právnickej osoby (tretej osoby) poskytnúť kontrolórom súčinnosť v takom rozsahu, ako to zákon ukladá kontrolovanému subjektu. Ak kontrolóri odôvodnene predpokladajú, že tretia osoba disponuje akýmikoľvek dokladmi alebo informáciami potrebnými pre výkon kontroly, oznámia jej túto skutočnosť a tá je následne povinná poskytnúť potrebnú súčinnosť.

Za primerané podmienky a poskytnutie súčinnosti možno považovať napríklad poskytnutie adekvátnych priestorov na výkon kontroly, vyhotovenie kópií písomností.

K § 8

Po vydaní poverenia sú kontrolóri povinní oznámiť kontrolovanému subjektu začiatok kontroly. V oznámení musí byť zároveň uvedený predmet kontroly tak, aby bolo zrejmé, na čo sa kontrola bude zameriavať.

Ak sa v rámci kontroly predpokladá vstup do priestorov kontrolovaného subjektu podľa § 7 písm. a), v oznámení by mal byť určený termín vstupu. Oznámenie by malo byť urobené s dostatočným predstihom. Kontrolóri môžu oznámenie urobiť najneskôr pri vstupe do priestoru kontrolovaného subjektu pokiaľ hrozí znehodnotenie, zničenie alebo pozmenenie dôkazných materiálov. Kontrolóri sú povinní preukázať sa poverením spravidla pri prvom vstupe do priestorov kontrolovaného subjektu.

Pri odobratí dokladov a iných písomností alebo záznamov dát na pamäťových médiách sú kontrolóri povinní kontrolovanému subjektu potvrdiť ich odobratie a originály odovzdať bezodkladne po skončení kontroly.

Kontrolóri sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontrolnej činnosti. Pôjde predovšetkým o skutočnosti týkajúce sa bankového tajomstva, obchodného tajomstva alebo osobných údajov. Povinnosť kontrolórov zachovávať mlčanlivosť sa neuplatňuje vo vzťahu k ich vedúcim zamestnancom a ministrovi pôdohospodárstva.

K § 9

Povinnosti kontrolovaného subjektu a tretej osoby sú odvodené od oprávnení kontrolórov.

K § 10

Oprávnenia kontrolovaného subjektu sú odvodené od povinností kontrolórov.

K § 11

Návrh zákona zavádza povinnosť orgánov verejnej správy poskytnúť orgánu kontroly súčinnosť.

K § 12

Oproti zákonu č. 362/2012 Z. z. sa zjednodušuje a sprehľadňuje režim upravujúci výstupy z kontroly. Podľa doterajších predpisov sa v prípade neidentifikovania zistení vypracoval záznam a v prípade záverov kontrolnej skupiny identifikujúcich porušenie zákona, kontrolná skupina vypracovala protokol. Po doručení protokolu kontrolovanému subjektu následne kontrolovaný subjekt predložil námietky, s ktorými sa kontrolóri vysporiadali.

V prípade akceptovania predložených námietok bol následne vypracovaný dodatok protokolu, čo v aplikačnej praxi často spôsobovalo nejasnosti ohľadom finálneho znenia kontrolných zistení a celkovú neprehľadnosť výsledného znenia protokolu. Vzhľadom na uvedené sa v rámci nového samostatného kontrolného procesu zavádza nový prehľadnejší režim.

Podľa novej právnej úpravy sa z každej vykonanej kontroly v prípade, ak nebolo identifikované porušenie zákona, vypracuje záznam o vykonanej kontrole (ďalej len „záznam“). Ak kontrolou bolo zistené porušenie zákona – t. j. došlo k identifikovaniu neprimeraných podmienok, vypracuje sa návrh protokolu o vykonanej kontrole (ďalej len „návrh protokolu“), a po vysporiadaní sa s námietkami kontrolovaného subjektu sa vypracuje protokol o vykonanej kontrole (ďalej len „protokol“), alebo záznam.

Návrh protokolu, okrem ďalších povinných náležitostí upravených v návrhu zákona, obsahuje konkrétne kontrolné zistenia. V rámci návrhu protokolu sa poučí kontrolovaný subjekt o možnosti podať námietky a v závislosti od závažnosti a rozsahu kontrolných zistení sa určí primeraná lehota na podanie námietok. Zároveň je k návrhu protokolu potrebné predložiť relevantné doklady preukazujúce porušenie zákona, čím je zabezpečená možnosť kontrolovaného subjektu adekvátne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam aj v prípade, ak mu boli v priebehu kontroly odobraté originály písomností. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že pri každom kontrolnom zistení je nevyhnutné zabezpečiť, aby mal kontrolovaný subjekt k dispozícii tie doklady, ktoré so zistením súvisia a v rámci výkonu kontroly mu boli kontrolórmi odobraté.

Kontrolovaný subjekt môže po doručení návrhu protokolu predložiť námietky ku kontrolným zisteniam. Kontrolóri sa s námietkami vysporiadajú a v prípade akceptovania námietok následne v protokole primerane upravia znenie kontrolných zistení, poprípade konkrétne kontrolné zistenia vo výslednom protokole neuvedú. Ak kontrolná skupina na základe predložených námietok dospeje k záveru, že k porušeniu zákona nedošlo, vypracuje sa záznam. Uvedený postup je zavedený vzhľadom na princíp hospodárnosti

správneho konania, keďže správnemu konaniu možno predísť ešte v rámci kontrolného procesu.

Nová právna úprava v odseku 11 rieši situáciu, keď po začatí kontroly zanikne kontrolovaný subjekt bez právneho nástupcu. V takomto prípade zaniká dôvod na vykonanie kontroly a zároveň absentuje subjekt, ktorému by bolo možné doručiť závery z kontroly. Pri zániku kontrolovaného subjektu bez právneho nástupcu sa o tejto skutočnosti vyhotoví úradný záznam a kontrola sa považuje za skončenú.

Záznam, návrh protokolu a protokol je potrebné kontrolovanému subjektu doručiť. Pri doručovaní uvedených výstupov z kontroly sa uplatní režim podľa správneho poriadku, vrátane fikcie doručenia. Pri bežnej komunikácii medzi kontrolórmi a kontrolovaným subjektom alebo treťou osobou sa režim správneho poriadku neuplatní. Za skončenie kontroly sa považuje deň doručenia záznamu alebo protokolu. Každý protokol sa postupuje na následné správne konanie.

K § 13

Z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti zákona a efektívneho výkonu kontroly neprimeraných podmienok bude mať ministerstvo pôdohospodárstva aj naďalej oprávnenie ukladať za nesplnenie povinností ustanovených zákonom poriadkové pokuty, avšak nielen kontrolovanému subjektu, ale aj tretej osobe. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa zvyšuje horná sadzba poriadkových pokút tak, aby bol zabezpečený ich primeraný preventívny a represívny charakter. Zaplatením pokuty sa kontrolovaný subjekt alebo tretia osoba nezbavia svojej povinnosti, nesplnenie ktorej bolo pokutované a poriadkové pokuty bude možné uložiť aj opakovane. Ak k splneniu povinnosti nedôjde ani po právoplatne uloženej poriadkovej pokute, budú kontrolovaný subjekt alebo tretia osoba nútení k jej splneniu opakovanými poriadkovými pokutami.

K § 14

Návrhom zákona sa oproti v súčasnosti platnému a účinnému zákonu č. 362/2012 Z. z. precizuje definícia správneho deliktu. Podľa novej právnej úpravy sa správneho deliktu dopustí účastník obchodného vzťahu, ktorý požaduje, dohodne alebo uplatní neprimeranú podmienku znevýhodňujúcu druhého účastníka obchodného vzťahu.

Nová právna úprava presnejšie definuje filozofiu zákona – chrániť subjekty s menšou ekonomickou silou a vyjednávacou pozíciu. Napríklad pri predaji potraviny pod nákupnú cenu nemusí z daného konania účastníkovi obchodného vzťahu, ktorý takúto neprimeranú podmienku uplatňuje priamo plynúť prospech, ale je nepochybné, že priamo či nepriamo takto znevýhodňuje konkrétnych dodávateľov donútených znižovať ceny potravín.

Oproti doterajšej právnej úprave sa zvyšuje horná hranica pokuty za správny delikt na 500 000 eur tak, aby bola zabezpečená preventívna a represívna funkcia sankcií.

Pre ustanovenie sadzby pokuty za správny delikt volí návrh zákona dualistický prístup, ktorý vychádza z charakteristiky neprimeranej podmienky. Pre správne delikty zahŕňajúce neprimerané podmienky, ktoré spočívajú v peňažnom plnení alebo v nepeňažnom plnení, platí princíp určenia pokuty s ohľadom na hodnotu peňažného plnenie a nepeňažného plnenia a koeficient ustanovený pre jednotlivé štádium konania.

Pre správne delikty zahŕňajúce ostatné neprimerané podmienky sa volí ustanovenie hornej sadzby pokuty. Zároveň sa pri týchto správnych deliktoch rozlišujú tri skupiny neprimeraných podmienok podľa ich závažnosti. Pri menej závažných neprimeraných podmienkach môže ministerstvo pôdohospodárstva uložiť pokutu do výšky 100 000 eur, pri závažných neprimeraných podmienkach do výšky 300 000 eur a pri najzávažnejších neprimeraných podmienkach do výšky 500 000 eur.

Pre prípady nemožnosti určenia hodnoty peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia (napríklad, ak peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie nebude možné vyčísliť

pevnou sumou, ak bude peňažné plnenie určené percentuálne bez existencie ročného obratu za potraviny, alebo nepeňažné plnenie nebude možné exaktne vyčísliť) sa v odseku 4 ustanovuje ako korektív horná sadza vo výške 500 000 eur.

Rozsah správneho uváženia správneho orgánu pri určení výšky pokuty v súlade s odsekmi 2 až 4 je zúžený ustanoveniami odsekov 5 a 6. Výška uloženej pokuty tak nebude limitovaná len ustanovenou sadzbou, ale aj konkrétnymi okolnosťami posudzovaného protiprávneho konania. S tým súvisí aj vymedzenie pojmu opakovane spáchaného správneho deliktu v odseku 6.

V odseku 7 sa umocňuje ochrana poctivého obchodného styku medzi účastníkmi obchodných vzťahov, z ktorých jeden disponuje ekonomicky silnejším postavením. Je žiaduce, aby zásah do týchto vzťahov prostredníctvom verejnoprávnej regulácie nebol obmedzený len na právomoc správneho orgánu udeliť pokutu účastníkovi obchodného vzťahu, ktorý požaduje, dohodne alebo uplatní neprimeranú podmienku, ktorá znevýhodňuje druhého účastníka obchodného vzťahu. Z tohto dôvodu má ministerstvo pôdohospodárstva právomoc uložiť účastníkovi obchodného vzťahu aj povinnosť odstrániť neprimeranú podmienku. Ministerstvo pôdohospodárstva bude svoju právomoc podľa odseku 7 uplatňovať vždy, ak povaha neprimeranej podmienky umožňuje jej odstránenie. K splneniu tejto povinnosť bude podľa odseku 8 účastník obchodného vzťahu motivovaný hrozbou uloženia opakovanej pokuty, ak dôjde k márnemu uplynutiu lehoty určenej na odstránenie neprimeranej podmienky.

V odsekoch 9 a 10 sa ustanovuje dĺžka subjektívnej lehoty a objektívnej lehoty pre uloženie pokuty, a čas splatnosti uloženej pokuty.

K § 15

Ministerstvo pôdohospodárstva bude aj naďalej na svojom webovom sídle priebežne zverejňovať informáciu o počte začatých a o počte ukončených kontrol a výrok právoplatného rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva o uložení pokuty vydaného v správnom konaní.

K § 16

Zákonom sa zavádza povinnosť pre účastníkov obchodného vzťahu dodržiavať ustanovenia tohto zákona aj v prípade, ak sa ich zmluvné vzťahy riadia iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo ak bolo požadovanie, dohodnutie alebo uplatnenie neprimeranej podmienky uskutočnené v cudzine, pokiaľ jeho účinky nastali alebo mohli nastať na území Slovenskej republiky. V takomto prípade je kontrolná právomoc ministerstva pôdohospodárstva daná aj vtedy, ak sa zmluvné vzťahy účastníkov obchodného vzťahu spravujú cudzím právnym poriadkom. Rovnako sa kontrolná právomoc ministerstva pôdohospodárstva uplatní aj pre prípad, ak ku konaniu vedúcemu k existencii neprimeranej podmienky dôjde mimo územia Slovenskej republiky, ale účinky môžu nastať alebo nastali na území Slovenskej republiky. Takýto režim je možný pri aplikácii čl. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008). Obdobný režim, kedy sa vnútroštátna právna norma uplatní bez ohľadu na zvolený právny poriadok, je v rámci slovenského právneho poriadku zavedený napríklad v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Nastavenie vyvážených obchodných podmienok medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín je vzhľadom na špecifiká potravín ako komodity strategickým záujmom štátu (ochrana národného hospodárstva a potravinová bezpečnosť) do takej miery, že si vyžaduje aplikáciu zákona na akúkoľvek situáciu, ktorá spadá do jej pôsobnosti bez ohľadu na rozhodné právo.

K § 17 a 18

V § 17 sa ministerstvo pôdohospodárstva splnomocňuje na ustanovenie zoznamu vybraných potravín. V § 18 ods. 1 a 2 ide o klasické prechodné ustanovenia, ktorým sa začaté kontroly a konania ponechávajú v režime zákona č. 362/2012 Z. z. Zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred účinnosťou zákona musia sa uviesť do súladu so zákonom do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Počas prechodného obdobia podľa § 18 ods. 3 sa za porušenie zákona nebude považovať, ak zmluva, na základe ktorej sa dodáva potravina, ktorá bola uzatvorená pred tým, ako nadobudol účinnosť, nebude v rozpore s týmto zákonom. Po skončení prechodného obdobia však všetky zmluvy musia byť v súlade v týmto zákonom.

K § 19

Zákonom sa v celom rozsahu zruší v súčasnosti platný a účinný zákon č. 362/2012 Z. z.

K § 20

Zákon nadobúda účinnosť dňa 1. apríla 2019.

Skalica, 6. novembra 2018

Peter Pellegrini

predseda vlády

Slovenskej republiky

Gabriela Matečná

podpredsedníčka vlády a

ministerka pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu

Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu

Fáza procesu

Subfáza

Kontrolná otázka

1.1 Identifikácia cieľa

Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

☒

☐

1.2 Identifikácia problému a alternatív

Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív riešení?

☒

☐

1.3 Identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov

Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

☒

☐

1. Príprava tvorby právneho predpisu

1.4 Identifikácia záujmov zainteresovaných skupín a jednotlivcov

Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

☒

☐

Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme, ktorý má predmetný právny predpis riešiť?

☒

☐

Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým rámcom jeho tvorby?

☒

☐

2.1 Rozsah informácií

Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom procese tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie pred začatím tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas tvorby právneho predpisu?

☒

☐

2.2 Kontinuita informovania

Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj po ukončení tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu verejnosti poskytnuté včas?

☒

☐

2.3 Kvalita a včasnosť informácií

Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo vyhovujúcej technickej kvalite?

☒

☐

2. Informovanie verejnosti o tvorbe právneho predpisu

2.4 Adresnosť informácií

Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom na prenos relevantných informácií o právnom predpise smerom k verejnosti?

☒

☐

3.1 Jasné zadanie procesu tvorby právneho predpisu

Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

☒

☐

3.2 Zapojení aktéri

Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu zainteresovaných skupín a jednotlivcov?

☒

☐

Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako bolo s ich návrhom naložené?

☒

☐

3.3 Spätná väzba

Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením ich návrhov k právnemu predpisu?

☒

☐

Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované do návrhu právneho predpisu?

☒

☐

3. Účasť verejnosti na tvorbe právneho predpisu

3.4 Zapracovanie návrhov zapojených aktérov

Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú podobu právneho predpisu?

☒

☐

Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa právneho predpisu?

☒

☐

3.5 Naplnenie cieľov a očakávaní

Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Prispeli zvolené participatívne metódy k splneniu cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

☒

☐

Bola kvantita participatívnych metód adekvátna vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho predpisu?

☒

☐

3.6 Formy procesu tvorby právneho predpisu

Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi metódami?

☒

☐

3.7 Výstup procesu tvorby právneho predpisu

Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

☐

☒

Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho predpisu?

☒

☐

Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu?

☐

☒

4. Vyhodnotenie procesu tvorby právneho predpisu

4.1 Hodnotenie procesu

Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

☒

☐