1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami (ďalej len „návrh zákona“) vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“) na základe úlohy p. č. 9 Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017. Vzhľadom na potrebu rozsiahleho prepracovania v súčasnosti platného a účinného zákona ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo návrh zákona, ktorý v celom rozsahu zruší a nahradí zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom potraviny (ďalej len „zákon č. 362/2012 Z. z.“). Úloha predložiť návrh zákona má predĺžený termín splnenia.
Zákon č. 362/2012 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2013. Skúsenosti z aplikačnej praxe a poznatky z výkonu kontrol od nadobudnutia účinnosti zákona č. 362/2012 Z. z. preukázali potrebu úpravy v oblasti vymedzenia neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom potraviny (ďalej len „neprimeraná podmienka“), a v oblasti procesu kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok.
V obchodných vzťahoch, ktorých predmetom potraviny sa od účinnosti zákona č. 362/2012 Z. z. začali používať nové formy neprimeraných podmienok, resp. neprimerané podmienky taxatívne uvedené v zákone č. 362/2012 Z. z. obchádzané na základe odlišných právnych interpretácií ich znenia. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že doterajší výpočet neprimeraných podmienok je pre naplnenie účelu zákona nedostatočný. Návrh zákona preto precizuje znenie doterajších neprimeraných podmienok, zavádza nové špecifické neprimerané podmienky a zároveň ustanovuje generálnu klauzulu neprimeranej podmienky, porušenie ktorej bude sankcionovateľné.
Z aplikačnej praxe taktiež vyplynula potreba úpravy kontrolného procesu, a to s poukazom na špecifickosť vzťahov, ktoré podľa zákona č. 362/2012 Z. z. kontrolované. Návrh zákona nerecipuje kontrolný proces upravený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ktorý je primárne aplikovateľný pre výkon kontroly v štátnej správe, ale upravuje samostatný kontrolný proces. V rámci nového kontrolného procesu sa posilňuje postavenie kontrolórov ministerstva pôdohospodárstva (ďalej len „kontrolór“), zjednodušuje sa postup kontroly a zavádzajú sa nové oprávnenia, ktoré prispejú k zefektívneniu kontrol, a tým k efektívnejšiemu odhaľovaniu neprimeraných podmienok.
Doterajšia právna úprava vyžadovala od predkladateľov podnetov uvádzať v rámci podnetov svoje identifikačné údaje, čo v praxi subjekty odrádzalo od ich predkladania. Návrh zákona preto zavádza možnosť predkladať ministerstvu pôdohospodárstva aj anonymné podnety upozorňujúce na výskyt neprimeraných podmienok.
Z dôvodu jednoznačnosti návrh zákona zároveň špecifikuje, že účastníci obchodného vzťahu povinní dodržiavať ustanovenia zákona aj v prípade, ak sa ich zmluvné vzťahy riadia iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj v prípade, ak konanie vyúsťujúce do neprimeranej podmienky bolo uskutočnené v cudzine. Podmienkou uplatnenia zákona v citovaných prípadoch je účinok takéhoto konania na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že cieľom predloženého návrhu zákona je:
precizovanie aktuálnych ustanovení upravujúcich neprimerané podmienky,
zapracovanie nových ustanovení upravujúcich neprimerané podmienky na základe poznatkov z vývoja obchodných vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín a na základe skúseností z aplikačnej praxe,
2
zavedenie generálnej klauzuly neprimeranej podmienky, ktorej porušenie bude sankcionovateľné,
posilnenie postavenia kontrolórov a zefektívnenie kontroly zavedením samostatného kontrolného procesu,
umožnenie predkladať anonymné podnety upozorňujúce na možné porušenie zákona,
aplikácia ustanovení zákona aj v prípade, ak sa zmluvné vzťahy účastníkov obchodného vzťahu spravujú iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Detailné vymedzenie neprimeraných podmienok je potrebné z dôvodu ochrany tých účastníkov obchodných vzťahov, v neprospech ktorých neprimerané podmienky požadované, dohodnuté alebo uplatňované. Neprimerané podmienky dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Prejavujú sa vyžadovaním, dohodnutím alebo uplatňovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok, a to najčastejšie formou rôznych peňažných plnení alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny alebo vo forme zliav z kúpnej ceny, ktoré jednoznačne zvýhodňujú odberateľa a naopak, výrazne oslabujú pozíciu dodávateľa. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu a praktiky v podobe uplatňovania neprimeraných podmienok môžu vážne poškodiť potravinový dodávateľský reťazec ako taký, čo môže mať následný negatívny vplyv na celé hospodárstvo, ako aj konečných spotrebiteľov, a môže predstavovať vážne riziko z pohľadu potravinovej suverenity Slovenskej republiky. Obchodné vzťahy výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej pristúpi na často jednostranne výhodné podmienky protistrany s väčšou vyjednávacou silou.
V uplynulých rokoch sa problematike nekalých obchodných praktík (preklad z pojmu „unfair trading practices“, používaný na európskej úrovni) začala venovať čoraz väčšia pozornosť. Z uskutočnených analýz a prieskumov vyplynulo, že nekalé obchodné praktiky sa v potravinovom dodávateľskom reťazci vyskytujú často. Väčšina členských štátov Európskej únie ich existenciu a uplatňovanie v obchodných vzťahoch vyhodnotila ako riziko pre riadne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a s cieľom ich eliminácie zaviedli alebo plánujú zaviesť legislatívnu reguláciu.
Problematika nekalých obchodných praktík (ako súčasť komplexnej problematiky posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci) bola jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v druhej polovici roku 2016. Všetky členské štáty Európskej únie sa prihlásili k potrebe riešiť problematiku nekalých obchodných praktík prijatím opatrení na celoeurópskej úrovni.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie tak, ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov, nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že návrh zákona bude mať v rokoch 2019 2021 pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v sume 1 200 581 eur ročne, ktorý bude spočívať vo väčšej efektivite kontrol a predpokladanom náraste právoplatne uložených pokút za správne delikty.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.
Navrhovateľ zákona: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu zákona: Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami
3.
Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve
- Zmluva o fungovaní Európskej únie, čl. 101 až 109.
b) v sekundárnom práve
- nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003) v platnom znení, gestor: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. L 177, 4.7.2008), gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)
lehota na prebratie právneho aktu Európskej únie rozhodnutia
bezpredmetné
b)
Informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení
bezpredmetné
c)
informácia o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia, príp. potreby prijatia ďalších úprav
bezpredmetné
5.
Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a) úplne
4
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 17.8.2017Ukončenie: 4.9.2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
február 2018
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
október 2018
2. Definícia problému
- v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom potraviny sa od účinnosti zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom potraviny začali používať nové formy neprimeraných podmienok, resp. neprimerané podmienky taxatívne uvedené v zákone č. 362/2012 Z. z. sa obchádzajú na základe odlišných právnych interpretácií ich znenia; vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že taxatívny výpočet neprimeraných podmienok je pre naplnenie účelu zákona nedostatočný,- z aplikačnej praxe taktiež vyplynula potreba úpravy kontrolného procesu s ohľadom na špecifickosť vzťahov, ktoré vznikajú v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom potraviny, a ktoré predmetom kontroly, - legislatívna úprava a vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodným vzťahoch, ktorých predmetom potraviny, je potrebná z dôvodu ochrany tých účastníkov obchodných vzťahov, v neprospech ktorých neprimerané podmienky požadované, dohodnuté alebo uplatňované. Neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Prejavujú sa najmä vyžadovaním alebo uplatňovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok, a to najčastejšie formou rôznych peňažných plnení alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny alebo vo forme zliav z kúpnej ceny, ktoré jednoznačne zvýhodňujú odberateľa a naopak výrazne oslabujú pozíciu dodávateľa. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu a praktiky v podobe uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok môžu vážne poškodiť potravinový dodávateľský reťazec ako taký, čo môže mať následný negatívny vplyv na celé hospodárstvo, aj konečných spotrebiteľov a môže predstavovať vážne riziko z pohľadu potravinovej suverenity Slovenskej republiky. Obchodné vzťahy výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej pristúpi na často jednostranne výhodné podmienky protistrany s väčšou vyjednávacou silou.
3. Ciele a výsledný stav
- precizovanie doterajšej právnej úpravy ustanovení o neprimeraných podmienkach s ohľadom na skúsenosti získané kontrolnými orgánmi v aplikačnej praxi,- ustanovenie nových špecifických neprimeraných podmienok vrátane generálnej klauzuly neprimeranej podmienky na základe poznatkov z vývoja obchodných vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín a na základe skúseností z aplikačnej praxe,- samostatná úprava kontrolného procesu,- zavedenie úlohy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako koordinačného, poradenského a mediačného orgánu v procese uzatvárania zmlúv o dodávke potravín.
4. Dotknuté subjekty
Podnikateľské subjekty v Slovenskej republike, ktorých predmetom činnosti je výroba, dodávanie a následný predaj potravín.
5. Alternatívne riešenia
Alternatíva 0: pretrvávanie problémov v aplikačnej praxi, ktoré popísané v druhom bode.Alternatíva 1: nová právna úprava neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom potraviny.
5
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno NiePredpokladá sa prijatie vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorá ustanoví zoznam vybraných potravín, pre ktoré bude platiť 15 dňová splatnosť podľa § 3 predkladaného materiálu.
7. Transpozícia práva EÚ
Nie.
8. Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy spočíva v možnosti uloženia pokuty za porušenia zákona, a to do výšky 500 000 eur, ktorá je následne príjmom štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva vo vyrovnaní podmienok podnikania pre malých a stredných výrobcov potravín, ktorí nemajú dostatočnú ekonomickú silu (často domáci malí a strední podnikatelia), a veľkých (spravidla nadnárodných) výrobcov potravín. Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva v potenciálnom zmenšení ziskovosti odberateľov potravín (predpoklad, že môže nastať zmenšenie ziskovosti najmä odberateľov s veľkou ekonomickou silou a obratmi). Návrh nebude vyžadovať ďalšie materiálno-technické ani personálne zabezpečenie, ktoré by mali za následok výdavky štátneho rozpočtu.
11. Kontakt na spracovateľa
JUDr. Martin Žaťko, tel.: +421 2 5926 6580,
martin.zatko@land.gov.sk
12. Zdroje
Vlastné prepočty ministerstiev a úradov .Informácie poskytnuté SPPK, PKS, SAMO, Zväz obchodu SR.Informácie zistené pri kontrolách.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stanovisko komisie
(predbežné pripomienkové konanie)
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny
I. Úvod: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky dňa 17. Augusta 2017 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom potraviny“. Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky.II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:K doložke vybraných vplyvov
Komisia žiada opraviť časť 9. Vplyvy navrhovaného materiálu doložky vybraných vplyvov tak, že pri
6
pozitívnych vplyvoch na rozpočet verejnej správy nie je potrebné vyznačiť „z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy“.
K analýze vplyvov podnikateľské prostredie
Komisia odporúča v bode 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty uviesť aj veľkoobchodné reťazce napr. podľa subjektov uvedených v bode 3.2.
V rámci Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie absentuje kvalitatívny popis opatrení, ktoré majú mať za následok, ako predkladateľ uvádza v časti 3.4. „vybalansovanie vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín (najmä s veľkou ekonomickou silou) a zlepšenie resp. nediskriminačné podmienky pre všetkých na trhu obchodu s potravinami“, preto Komisia odporúča predkladateľovi doplniť aspoň kvalitatívny popis opatrení, v dôsledku ktorých takýto efekt na podnikateľské prostredie na Slovenska predpokladá, konkrétne:
a)precizovanie znenia doterajších neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom potraviny a zavedenie nových špecifických neprimeraných podmienok a zároveň ustanovenie tzv. generálnej klauzuly neprimeranej podmienky (akékoľvek iné obdobné konanie alebo opomenutie konania, ktorého následkom je priame alebo nepriame znevýhodnenie jedného z účastníkov obchodného vzťahu), čím sa doterajší taxatívny výpočet stáva demonštratívnym (doplnenie slova „najmä“ pred výpočet neprimeraných podmienok),
b)úprava kontrolného procesu, v rámci ktorého sa posilňuje postavenie kontrolórov ministerstva, zjednodušuje postup kontroly a zavedenie možnosti predkladať ministerstvu aj anonymné podnety upozorňujúce na možné porušenie zákona,
c)zvýšenie pokuty z rozmedzia 1000-300 000 eur na „až do výšky 500 000 eur“ bez spodnej hranice, ktorú možno uložiť tomu, kto dohodne/uplatní/požaduje neprimeranú podmienku priamo alebo nepriamo znevýhodňujúcu druhého účastníka obchodného vzťahu.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
V predkladacej správe, dôvodovej správe všeobecná časť a doložke vybraných vplyvov predkladateľ uvádza pozitívny vplyv predmetného materiálu na rozpočet verejnej správy, ktorý podľa analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu byť v rokoch r r + 3 v sume 1 200 581 eur ročne. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy spočívať vo väčšej efektivite kontrol a predpokladanom náraste právoplatne uložených pokút za porušenie predmetného zákona.
V súvislosti s odvádzaním pokút predkladateľ navrhuje, aby poriadkové pokuty uložené MPRV SR kontrolovanému subjektu alebo tretej osobe podľa § 17 zákona boli príjmom rozpočtu MPRV SR, zatiaľ čo výnos pokút uložených MPRV SR účastníkovi obchodného vzťahu za správny delikt podľa § 18 zákona bol príjmom štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že predkladateľ v dôvodovej správe osobitná časť neodôvodnil uplatňovanie odlišného postupu pri odvádzaní poriadkových pokút a pokút uložených za správny delikt, Komisia žiada, aby aj v navrhovanom znení § 17 zákona bolo ustanovené, že uložené poriadkové pokuty príjmom štátneho rozpočtu.
V záhlaví všetkých tabuliek analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu žiada Komisia uviesť konkrétne roky, keďže podľa § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov sa pri materiáloch predkladaných na rokovanie vlády SR uvádzajú finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na bežný rok a na tri nasledujúce rozpočtové roky. Vzhľadom na to, že návrh zákona nadobudnúť účinnosť 1. januára 2018, nemôže byť vyčíslený pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v bežnom roku (2017).
Súčasne žiada Komisia v tabuľke č. 1 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu doplniť subjekt verejnej správy (kapitolu) v riadku “Príjmy verejnej správy celkom, v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť“.III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Ing. Rastislav Chovanec, PhD.
predseda Komisie
7
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2018
2019
2020
2021
Príjmy verejnej správy celkom
0
600 291
1 200 581
1 200 581
v tom: za MPRV SR
0
600 291
1 200 581
1 200 581
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
600 291
1 200 581
1 200 581
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za MPRV SR
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
8
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v objeme 1 200 581 eur bude spočívať vo väčšej efektivite kontrol a predpokladanom náraste právoplatne uložených pokút za správne delikty vrátane poriadkových deliktov.
V súčasnosti však nie je možné vyčísliť výšku predpokladaných pokút.
Pokuty za správne delikty a pokuty za poriadkové delikty budú príjmom štátneho rozpočtu.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Podľa štatistiky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prebiehali kontroly počas rokov 2013, 2014, 2015 a 2016, pričom priemerný výber pokút za rok predstavoval sumu 723.242,-EUR. Sadzby ukladaných pokút sa v navrhovanom predpise zvyšujú o 66%. Príjem štátneho rozpočtu na vybraných pokutách sa preto štatisticky odhadnúť na 1.200.581,-EUR. Keďže návrh mení celkový systém a proces kontroly (zvyšuje podstatne efektivitu, a preto je výška 1.200.581,-EUR pravdepodobne najnižší možný štatisticky odhadnutý príjem), je možné predpokladať vyšší príjem pre štátny rozpočet.
9
Tabuľka č. 3
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
1 príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2018
2019
2020
2021
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
0
600 291
1 200 581
1 200 581
Vybrané pokuty
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
600 291
1 200 581
1 200 581
10
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2018
2019
2020
2021
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
11
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2018
2019
2020
2021
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
12
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
30 908 (zahŕňa výrobcov, baliarne, distribúciu a maloobchodné prevádzky; zdroj: Výročná správa z úradnej kontroly za rok 2016, MPRV SR).
Najväčší dopad bude mať návrh pravdepodobne na veľké obchodné reťazce, ktoré vzhľadom na svoju ekonomickú silu aplikujú neprimerané obchodné podmienky najčastejšie (CBA Slovakia, a.s., TESCO STORES SR, a.s., Lidl Slovenská republika, v.o.s., BILLA s.r.o., COOP Jednota, Kaufland Slovenská republika v.o.s.).
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Návrh bol konzultovaný s týmito subjektmi: SPPK, PKS, Slovenské združenie pre značkové výrobky, CBA Slovakia, a.s., SAMO, TESCO STORES SR, a.s., Lidl Slovenská republika, v.o.s., BILLA s.r.o., Zväz obchodu SR, zástupcovia družstiev COOP Jednota.
Všetky konzultácie prebehli ústne počas osobných stretnutí v mesiacoch jún, júl a august 2017. Niektoré zo subjektov zaslali svoje pripomienky aj písomne.
Všetky pripomienky boli vyhodnotené a z časti akceptované a zapracované (najmä problematika kontroly dodávateľa odberateľom, problematika precizovania formulácií jednotlivých neprimeraných podmienok, ako aj formulačné pripomienky). Avšak zásadné pripomienky týkajúce sa vypustenia generálnej klauzuly, splatnosti faktúr, subsidiarity správneho poriadku a fixovania aplikácie návrhu na trhovú silu akceptované neboli.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
13
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Návrh bude mať vplyv na vybalansovanie vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín (najmä s veľkou ekonomickou silou) a na zlepšenie resp. na zabezpečenie nediskriminačných podmienok pre všetkých na trhu obchodu s potravinami.
V súčasnosti taxatívny výpočet skutkových podstát spôsobuje, že potenciálny porušiteľ ma široké spektrum možností ako sa vyhnúť pokute (napríklad postačuje, ak realizáciu spotrebiteľského prieskumu, ktorú spoplatní odberateľ dodávateľovi čo je inak zakázané označí ako „počítačové spracovanie údajov“ a už nenapĺňa skutkovú podstatu neprimeranej obchodnej podmienky). Je preto potrebné pristúpiť k precizovaniu jednotlivých skutkových podstát, aby sa dali pod ne subsumovať v súčasnosti známe a uplatňované neprimerané obchodné podmienky.
V budúcnosti je vzhľadom na dynamiku odvetvia a tendenciu porušovateľov hľadať najsofistikovanejšie metódy obchádzania zákona predpoklad, že orgán kontroly bude prichádzať do styku aj s „novými“ neprimeranými obchodnými podmienkami, ktoré doteraz nepoznal. Je preto nevyhnutné použiť systém generálnej klauzuly, ktorý sa v praxi osvedčil (využívaný napríklad vo Veľkej Británii), doplnený o výpočet v súčasnosti známych skutkových podstát.
Možnosť anonymného podania podnetu je nevyhnutná z dôvodu, že subjekty poškodené neprimeranými obchodnými podmienkami pod hrozbou ukončenia obchodnej spolupráce, od ktorej často existenčne závislý („faktor strachu“) spravidla podnet nedajú (v súčasnosti je 90% kontrol vykonávaných z vlastného podnetu). Momentálne sa kontrola spravuje zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ktorý je pre kontrolu súkromných subjektov absolútne nevyhovujúci. Je teda potrebné samostatne upraviť proces kontroly s posilnením postavenia kontrolórov.
Čo sa týka zvýšenia pokút, ide o reakciu na ekonomickú silu (obraty, tržby, marže), ktoré pri niektorých potenciálnych porušiteľoch niekoľko násobne vyššie ako v ostatných krajinách Európskej únie. Ide o ekonomicky silné subjekty, pri ktorých horná hranica pokuty tvorí zlomok percenta obratu (pri ochrane hospodárskej súťaže je napríklad horná hranica až 10% obratu).
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
14
Dôvodová správa
Osobitná časť
K § 1
Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy. Návrh zákona sa dotýka vymedzenia neprimeraných podmienok, úpravy procesu kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok, ktorá na rozdiel od súčasne platnej právnej úpravy podľa zákona č. 362/2012 Z. z. nerecipuje pravidlá kontroly ustanovené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh zákona súčasne ustanovuje podmienky deliktuálnej zodpovednosti účastníkov obchodných vzťahov za porušenie zákazu požadovať, dohodnúť alebo uplatniť neprimeranú podmienku.
K § 2
Ustanovením sa precizuje a rozširuje doterajší súbor legálnych definícií. Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe dochádza k úprave legálnych definícií obsiahnutých v zákone č. 362/2012 Z. z., ako aj k zavedeniu nových, pre kontrolnú a rozhodovaciu činnosť potrebných, legálnych definícií.
Za osobitne dôležitú legálnu definíciu možno považovať legálnu definíciu služby. V zmysle písmena f) sa za službu budú považovať najmä marketingové aktivity a techniky na zvýšenie informovanosti spotrebiteľa o potravine, ako reklamné akcie a letákové akcie, vrátane tlače, spotrebiteľské súťaže, rozhlasová produkcia v prevádzkarni, vystavenie potraviny v prevádzkarni, ochutnávky, logistika vrátane skladovania, poradenský manažment, administratívne a finančné služby, poskytovanie informácií o trhu. Spoločné pre všetky takto poskytované služby je ich súvislosť s dodávkou potraviny.
Návrh zákona špecifikuje, že do pojmu služba patrí aj pojem distribúcia, ktorý je na účely zákona bližšie definovaný v písmene g). Potreba definovať pojem distribúcia súvisí so súčasnou praxou fakturovania tzv. logistických bonusov, ktoré neúmerne prekračujú reálnu cenu prepravy potraviny.
K § 3 ods. 1
Návrh zákona v odseku 1 zakazuje neprimerané podmienky, a to vo fáze požadovania (jednostranný úkon), dohodnutia (dvojstranný úkon) alebo uplatňovania (jednostranný úkon). Týmto ustanovením sa výraznejšie precizuje ochrana poskytovaná dodávateľsko-odberateľským vzťahom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z., ktoré dodávateľovi a odberateľovi zakazuje dohodnúť neprimeranú podmienku, avšak nepokrýva štádium konania smerujúce k dohodnutiu neprimeranej podmienky, ani štádium realizácie neprimeranej podmienky.
K § 3 ods. 2
Ustanovenie odseku 2 sa dotýka neprimeraných podmienok, ktoré sa viažu na peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie medzi účastníkmi obchodných vzťahov:
- písmeno a): za neprimeranú podmienku bude považované peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie nielen za zaradenie dodávateľa do registra vedeného odberateľom, ale aj za následne vykonané zmeny v takomto registri.
- písmeno b): za neprimeranú podmienku bude považované peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie nielen za zaradenie potraviny do evidencie odberateľa, ale aj za zmeny v takejto evidencii. V praxi sa predmetné plnenia označujú ako tzv. listing (zalistovacie poplatky).
15
- písmeno c): jedná sa o ustanovenie zakazujúce peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za obnovovanie alebo rozširovanie obchodnej siete účastníka obchodného vzťahu (odberateľ alebo dodávateľ); za obchodnú sieť účastníka obchodného vzťahu je možné považovať najmä výrobné alebo administratívne priestory, prevádzkarne, infraštruktúru súvisiacu so zabezpečením logistiky vrátane dopravných prostriedkov, infraštruktúru súvisiacu so zabezpečením finančných operácií.
- písmeno d): ustanovenie zakazujúce peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za nižší zisk alebo maržu odberateľa ako kompenzáciu za predaj potraviny, ktorý neprebieha podľa očakávaní.
- písmeno e): peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie dodávateľa za propagáciu len odberateľa je zakázané úplne. Ak je služba zameraná na propagáciu oboch účastníkov, napríklad, ak sa v rámci jednej reklamy propaguje aj odberateľ aj dodávateľ, uplatní sa postup podľa § 3 ods. 3 písm. a), tzn. peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie bude povolené do maximálnej výšky 3% z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku.
- písmeno f): peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za návštevy a preverovanie si perspektívnych obchodných partnerov je predmetným ustanovením zakázané. Je potrebné zdôrazniť, že návrh zákona žiadnym spôsobom nezakazuje vyvíjať uvedenú aktivitu, teda stretávať sa za účelom možného uzatvorenia obchodného vzťahu. Návrh zákona zakazuje len spoplatňovanie takejto aktivity.
- písmeno g): neprimeraná podmienka spočíva v zákaze peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia za dodávanie potraviny do obchodnej siete odberateľa i mimo územia Slovenskej republiky. V praxi pôjde o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za dodávanie potraviny do prevádzok jedného odberateľa, a to aj v prípade, ak sa prevádzka nachádza mimo územia Slovenskej republiky. Predmetné plnenie môže byť v praxi označované ako medzinárodný bonus.
- písmeno h): akékoľvek peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za dizajn súvisiaci s vonkajšou prezentáciou a zabalením potraviny bude považované za neprimeranú podmienku. Výnimku tvorí peňažné plnenie odberateľa, ak dôjde medzi účastníkmi obchodného vzťahu k dohode o osobitnom dizajne.
- písmeno i): neprimeraná podmienka, ktorou je peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za zisťovanie a spracovanie údajov o účastníkoch obchodného vzťahu. V praxi často dochádza k situácii, že odberateľ štatisticky zisťuje počet alebo objem predaných výrobkov dodávateľa, tieto údaje spracuje a činnosti so zisťovaním údajov spojené následne fakturuje dodávateľovi.
- písmeno j): neprimeraná podmienka spočívajúca v zákaze peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia za spotrebiteľský a trhový prieskum (v praxi často subsumovaný pod tzv. počítačové spracovanie údajov) vykonávaný odberateľom.
K § 3 ods. 3 a 4
Filozofiou odsekov 3 a 4 je umožniť peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za služby, ktoré môžu objektívne prispieť k zlepšeniu predaja potraviny dodávateľa. Z dôvodu presnejšieho výkladu sa oproti doterajšiemu zneniu zavádza výnimka pre peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie, ktoré nebude považované za neprimeranú podmienku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že na to, aby nebolo peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie považované za neprimeranú podmienku, musia byť kumulatívne splnené všetky zákonom ustanovené skutočnosti, t.j. musí ísť o plnenia v zákonom povolenej výške počítanej z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom sa poskytuje služba resp. v ktorom dôjde k splneniu dohodnutej podmienky, musí ísť o plnenie za konkrétne vymedzené špecifické služby a plnenie musí byť vopred písomne dohodnuté. Z písomnej dohody musí byť zrejmé, v akej výške a akou formou bude plnenie uplatnené.
16
Konkrétne špecifické služby, na ktoré sa vzťahuje výnimka sú:
1.Služba odberateľa zameraná na propagáciu dodávateľa alebo jeho potraviny (služby slúžiace na propagáciu dodávateľa, ako napríklad reklamné a letákové akcie, vrátane tlače a distribúcie, spotrebiteľské súťaže, rozhlasová produkcia v prevádzkarni, vystavenie potraviny v prevádzkarni, ochutnávky, poradenský manažment, administratívne a finančné služby, poskytovanie informácií o trhu).
2.Využitie distribúcie odberateľa, ak dodávateľ nemá možnosť dodať odberateľovi potravinu.
3.Splnenie podmienky dohodnutej účastníkmi obchodného vzťahu týkajúcej sa odberu (ide o plnenia, ktoré je z ich povahy možné vyúčtovať spätne po dosiahnutí určitého cieľa a sú účtované samostatne) určitého množstva alebo objemu potraviny, ktoré je účtované samostatne.
4.Umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa (aktivity odberateľa smerujúce k zvyšovaniu predajnosti potraviny alebo jej lepšej propagácie, a to jej umiestením na konkrétne miesto v prevádzkarni).
V odseku 4 písm. d) sa ustanovuje hodnota povoleného peňažného plnenia a nepeňažného plnenia vo výške 6 %