D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom predloženého návrhu je zrušenie milosti udelenej dňa 17. júla 1996 prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom Marianovi K. v súvislosti s dvoma kauzami Technopol z 90-tych rokov minulého storočia. Ak bude tento návrh novely ústavy schválený, nasledovať bude podanie návrhu na uznesenie Národnej rady, ktorým sa obe udelené milosti navrhnú zrušiť.
Prezident Slovenskej republiky Michal Kováč udelil dňa 17. júla 1996 milosť Marianovi K. v súvislosti s dvoma kauzami Technopol, pričom v jednej z nich v tom čase figuroval ako obvinený aj jeho syn, Michal K. ml. Národná rada Slovenskej republiky dňa 5. apríla 2017 prijala uznesenie, ktorým zrušila amnestie súvisiace so zavlečením Michala K. ml. do Rakúska takisto aj individuálnu milosť udelenú prezidentom jeho synovi, v tom čase obvinenému v kauze Technopol.
Deklarovaným dôvodom pre výnimočné zrušenie milosti Michalovi K. ml. (a nie ostatným aktérom kauzy) bola skutočnosť, že išlo o príbuzenský vzťah omilosteného s prezidentom. Udelenie tejto milosti bolo v roku 1997 Prezidentským palácom komunikované ako snaha umožniť, aby Michal K. ml. mohol dostať späť svoj pas tak, aby mohol ísť vypovedať v kauze Technopol do Nemecka, čomu dovtedy zabraňovalo trestné stíhanie vedené na Slovensku. Akokoľvek diskutabilná môže byť táto milosť, mala určitý racionálny základ.
Milosť udelená Marianovi K. v súvislosti s kriminalitou ekonomickej povahy však žiaden takýto ani obdobný racionálny základ nemala a ani mať nemohla a neboli splnené ani podmienky, ako sa milosť v právnom štáte využívať, teda v prípadoch potreby narovnania tvrdosti zákona alebo individuálnej ťažkej životnej situácie omilosteného, čo v danom čase nebol prípad Mariana K. Nezahrnutie milostí udelených Marianovi K. do zrušenia milostí na jar 2017 v identickej kauze, ako aj v ďalšej kauze súvisiacej s bratislavským Technopolom, je prinajmenšom popretím zásady rovnosti ako imanentného atribútu demokratického a právneho štátu.
Z informácií o prípade, ako aj z dobovej tlače, možno vyvodzovať domnienku, že milosti pre Mariana K. mohli byť udelené v dôsledku vydierania samotným omilosteným. Ak tieto informácie pravdivé, možno sa domnievať, že skutočným dôvodom udelenia milostí bolo zmienené protiprávne konanie omilosteného, čo je samo o sebe v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu a teda je základom pre ich zrušenie. Právny akt (ktorým milosť je), ktorý je dôsledkom trestného, resp. protiprávneho konania, nesmie požívať ochranu ústavou, a preto nielen môže, ale aj musí byť zrušený.
Tento návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny sociálny vplyv ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
B. Osobitná časť
K čl. I
Navrhuje sa doplnenie § 154f, ktorý bol do Ústavy Slovenskej republiky zavedeústavným zákonom č. 71/2017 Z. z. a obsahom ktorého je deklaratórne ústavné potvrdenie toho, že čl. 86 písm. i), čl. 88a a čl. 129a sa vzťahujú na konkrétne amnestie a milosti. Navrhované doplnenie sa týka rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996 č.k. 1616/96-72-980. Uvedené rozhodnutie sa týka milosti udelenej prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom Marianovi K.
K čl. II
Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti návrhu ústavného zákona na deň jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.