1

2

Zápisnice

Klubu slovenských poslancov I

(1918 – 1919)

Natália Petranská Rolková

***

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava 2014

3

Zápisnice Klubu slovenských poslancov I

(1918 – 1919)

PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.

Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR

Obálka: Štefan Ősze, Reprografia Kancelárie NR SR

Tlač: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

ISBN 978-80-89052-71-4

EAN 9788089052714

4

OBSAH

Okolnosti vzniku a náčrt fungovania

Klubu slovenských poslancov

7

O osude pramenného materiálu

Edičná poznámka a použité skratky

O členoch Klubu slovenských poslancov

Stanovy

15

17

21

31

Dokumenty

35

Obsah dokumentov

Summary

163

171

173

Príloha

5

6

Okolnosti vzniku a náčrt fungovania

Klubu slovenských poslancov

Vznik prvej Česko-Slovenskej republiky (ďalej aj ČSR) v októbri

1918 je dozaista jedným z najzásadnejších medzníkov

v slovenských dejinách. Z hľadiska parlamentarizmu išlo v prvých

rokoch o veľmi zaujímavé obdobie, v ktorom najvyšší

zákonodarný orgán – dočasné alebo tiež revolučné (a teda

nevolené) Národné zhromaždenie (ďalej aj NZ) – muselo položiť

v krátkom čase právne základy nového štátu, a to vrátane Ústavy

ČSR, a priviesť ho k slobodným voľbám. Bola to úloha o to

zložitejšia, že sa uskutočňovala v období mnohostranného

provizória po skončení prvej svetovej vojny, keď sa medzinárodný

poriadok i hranice štátov ešte len ustaľovali, a to nielen

diplomatickými, ale aj vojenskými prostriedkami.

Pre Slovensko, ako súčasť ČSR, platia tieto okolnosti dvojnásobne,

navyše v situácii zdecimovanej inteligencie, takmer neexistujúceho

stredného stavu, rozvrátenej verejnej správy a hospodárstva.

V úsilí prikročiť k riešeniu tejto nepriaznivej situácie sa slovenskí

činitelia rozhodli pre ustanovenie reprezentatívnych ústredných

orgánov. Na prvom mieste tak vznikla v Turčianskom Svätom

Martine Slovenská národná rada (ďalej aj SNR), ktorá sa

Deklaráciou slovenského národa z 30. októbra 1918 vyhlásila za

jedinú oprávnenú hovoriť v mene slovenského národa a ako taká sa

prihlásila k vytvoreniu česko-slovenského štátu.

Výkonnú moc na našom území spočiatku prevzala na základe

splnomocnenia zo strany pražského Národného výboru (nie od

SNR) dočasná vláda pre Slovensko (4. november 1918 – 14.

november 1918). Od 6. novembra 1918 sídlila v Skalici. Na jej čele

stál Vavro Šrobár. Svoju činnosť ukončila po prijatí Dočasnej

7

ústavy. Namiesto 12-členného krajinského správneho výboru

riadiaceho jednotlivé rezorty výkonnej moci, ktorý mal po prevrate

vzniknúť na Slovensku po vzore správy v českých krajinách,

vzniklo následne jedno z ministerstiev česko-slovenskej vlády –

Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Stalo sa tak na

základe zákona č. 64/1918 Sb. z. a n. o mimoriadnych

prechodných ustanoveniach na Slovensku, ktorý prijalo Národné

zhromaždenie 10. decembra 1918. Ministerská rada oficiálne

poverila správou Slovenska Vavra Šrobára. Úrad ministerstva

pozostával zo 14 vládnych referentov a z českých poradcov. Od

12. decembra 1918 sídlil v Žiline a od 4. februára 1919

v Bratislave, ktorá sa stala oficiálnym hlavným mestom Slovenska.

Ministerstvo pôsobilo takmer 10 rokov – až do roku 1928, keď ho

zrušil zákon o organizácii politickej správy zo 14. júla 1927.

Z hľadiska fungovania ČSR bolo dôležité prijatie Dočasnej ústavy

v Národnom výbore československom (13. novembra 1918), ktorý

sa následne pretvoril na Národné zhromaždenie – jednokomorový

parlament so širokými kompetenciami. Ten sa zišiel na svojom

prvom zasadnutí 14. novembra 1918 a Dočasnú ústavu vyhlásil

(ako zákon č. 37/1918 Sb. z. a n.). K 216 kooptovaným českým

poslancom pribudlo vymenovaním 40 slovenských (spolu 256).

Ustanovila sa vláda premiéra Karla Kramářa, rozpustená bola

dočasná slovenská vláda a za prezidenta republiky bol

v neprítomnosti zvolený Tomáš Garrigue Masaryk.

Štyridsať novovymenovaných zástupcov Slovenska v Národnom

zhromaždení rôznej politickej orientácie, medzi ktorými boli aj

poslanci českej národnosti, následne vytvorilo Klub slovenských

poslancov (ďalej tiež Klub alebo KSP) ako parlamentný klub

organizovaný nie na straníckom, ale na národnom princípe

(zástupcovia Slovenska rôznej politickej orientácie). Klub

vystupoval navonok jednotne, zväčša ústami povereného

predstaviteľa. Neraz však zvádzal ideové zápasy na svojich

8

zasadnutiach. Ostatní poslanci NZ boli organizovaní v piatich

ďalších kluboch podľa svojej príslušnosti k politickým stranám.¹

Klub sa spočiatku schádzal pravidelne, na dennej báze, zväčša

doobeda i poobede, a to v parlamentných priestoroch alebo neskôr

v prenajatých miestnostiach v susedstve reštaurácie U Choderů.

Riadil sa stanovami.

***

Existencia Klubu slovenských poslancov v pohnutom období

povojnových rokov 1918 – 1920 je významnou časťou slovenskej

(parlamentnej) histórie. O to prekvapujúcejšie je, ako málo je

doposiaľ spracovaná. Cielene sa daným fenoménom ako celkom

zaoberal azda iba Ivan Tichý. Z výsledkov jeho výskumu²najmä

v súvislosti s personálnym zložením Klubu čiastočne vychádzame.

Príčinou pomerne malého vedeckého záujmu o túto tému môže

byť okrem iného aj nespracovanosť a roztrúsenosť zásadných

dokumentov Klubu – zápisníc z jeho zasadnutí a ich príloh.

Parlamentný archív Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj

NR SR) už dávnejšie sprístupnil materiály, ktoré má vo svojom

fonde, v digitálnej podobe na internetovej stránke NR SR.

Spočiatku mali zápisnice dve formy – prvotnú rukopisnú

a následnú strojopisnú. Nejde však na mnohých miestach o verný

prepis. Fond navyše zďaleka nie je kompletný, neobsahuje všetky

¹Republikánska strana čs. venkova, Čs. strana sociálnodemokratická, Čs.

strana socialistická (národní socialisti), Čs. národná demokracia, Čs. strana

lidová. Strana realistická nemala svoj klub.

²TICHÝ, Ivan: Vznik a personálne zloženie Klubu slovenských poslancov

(1918 – 1920). In Slovenská archivistika, roč. 32, č. 2, 1997, s. 82 – 96.

TICHÝ, Ivan: Klub Slovenských poslancov 1918 – 1920. Dizertačná práca.

Bratislava 2002.

Pozri tiež LIPSCHER, Ladislav: Klub Slovenských poslancov v rokoch

1918 – 1920. In Historický časopis, roč. 16, č. 2, 1968, s. 133 – 168.

9

zápisnice a ďalší výskum si vyžaduje spoluprácu s viacerými

relevantnými archívmi v Slovenskej, ale i Českej republike.

Ako prvý krok sme si predsavzali spracovať zápisnice

počiatočnej etapy existencie Klubu z archívneho fondu NR SR

do kritického vydania. Zvolili sme obdobie novembra 1918 až

marca 1919. Ide o ucelený súbor zápisníc špecifickej historickej

éry, ktorý sa obsahovo i formálne odlišuje od ďalších.

Rokovania Klubu mapujú zložitú situáciu prvých dní budovania

nového štátu, najmä v konkrétnych medzinárodných

a vojensko-politických súvislostiach. Nasledujúce zápisnice sú

v tomto fonde datované až od júla 1919.

***

Pokiaľ ide o personálne zloženie Klubu, prinášame v ďalšej časti

kompletný menoslov aj s krátkou biografiou. Každý člen Klubu

bol aj riadnym poslancom NZ, preto to v životopise zväčša

neuvádzame.

Úlohou zostaviť menoslov poslancov NZ za Slovensko poveril

Národný výbor československý v Prahe začiatkom novembra 1918

Vavra Šrobára. Časový priestor – do prvého zasadnutia NZ 14.

novembra – bol pritom veľmi obmedzený a z viacerých dôvodov

presahoval vtedajšie organizačné možnosti Slovákov (pracovné,

osobné komplikácie, komplikácie vzhľadom na obsadenosť

Slovenska maďarským vojskom, nefungujúcu administratívnu

a komunikačnú sféru atď.).

Viac ako tretina – 15 členov-poslancov – pochádzala prirodzene

z dokopy 20 členov SNR³, ďalší piati z jej miestnych organizácií,

³Ďalšími členmi SNR boli: Ján Vanovič (stal sa členom Klubu 9. januára

1919) a Jozef Bránecký (členom Klubu od 11. marca 1919), ostatní sa najmä

kvôli pracovnej zaneprázdnenosti členmi Klubu nestali (Emil Stodola, Cyril

Kresák, Ľudovít Šimko).

10

šiesti boli členmi Slovenského oddelenia Národného výboru, dvaja

boli vybraní ako českí znalci slovenskej problematiky.

Najsubjektívnejšiu kategóriu tvorilo 12 popredných slovenských

národovcov, resp. členov Slovenskej národnej strany (ďalej aj

SNS). Na rokovaní Klubu 27. novembra 1918 prijali za členku aj

Alicu Masarykovú (už týždeň pred tým sa v Klube hovorilo o tom,

že ju oslovia, nakoniec ju prijímali, podľa slov predsedajúceho, na

„jej žiadosť“).

Dňa 11. marca 1919 schválilo Národné zhromaždenie na svojej 35.

schôdzi⁴zmenu Dočasnej ústavy ako zákon č. 138/1919 Sb. z. a n.

a na oficiálnu žiadosť slovenskej strany⁵tak rozšírilo počet

mandátov o 14. Išlo o miesta pre zástupcov Slovenska (celkový

počet poslancov v NZ sa tak zvýšil na 270). Tie sa obsadili

spoločným komisionálnym výberom. Tak sa ustálil počet členov

Klubu na konečných 55, resp. 54. Irena Kaňová, ktorá neskôr

prevzala mandát po A. Masarykovej, sa totiž členkou Klubu

nestala. Menovite sa v Klube napokon objavilo 68 osôb, keďže

dochádzalo k výmenám na jednotlivých postoch (bližšie

špecifikujeme dôvody pri každom poslancovi zvlášť). Väčšina

členov Klubu v ňom však pôsobila najdlhší možný čas – od

novembra 1918 do volieb v apríli 1920. Po voľbách sa už Klub

neobnovil a jednotliví poslanci fungovali v rámci svojich

straníckych klubov.

Pri hodnotení personálneho zloženia Klubu sa často ozývali hlasy,

že jednotlivé politické smery v ňom nie sú zastúpené pomerne

k svojmu vplyvu, že nie je dodržané geografické a najmä

konfesionálne zastúpenie Slovákov. Apelovalo sa však aj na to,

⁴Pozri stenografický záznam 35. schôdze NZ , najmä

http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=11628 a nasl.

⁵NZ 1918 – 1920, parlamentná tlač č. 41 z 20. novembra 1918: Návrh na

zmenu § 1. zákona ze dňa 13. listopadu 1918 o prozatímnej ústave (poda l M.

Bella a spol.). http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=12728

11

aby sa za členov vyberali takí ľudia, ktorí budú na rokovania

skutočne dochádzať a v Klube aj aktívne pracovať. Z prezenčných

listín môžeme vidieť, že práve toto bol veľký problém, ktorý sa

postupom času ešte prehlboval a Klub sa zväčša schádzal vo veľmi

zúženom zložení.

Paralelná existencia SNR a Klubu slovenských poslancov (i

personálne prepojená) spôsobovala určitú dichotómiu a prirodzené

pnutia. Klub už 16. novembra 1918 prijal vyhlásenie, že právomoc

SNR prechádza na Národné zhromaždenie a česko-slovenskú

vládu. Situácia napokon, z rozličných ďalších dôvodov, vyústila

pre Slovákov dozaista neželaným spôsobom. Dňa 8. januára 1919

na základe dekrétu Ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č.

6/1919 Sb. z. a n. rozpustili Slovenskú národnú radu

v Turčianskom Svätom Martine a všetky jej miestne a krajové

pobočky (s účinnosťou od 23. januára 1919). Tak sa slovenskí

poslanci združení na pôde pražského snemu v KSP stali (popri

Ministerstve s plnou mocou) jedinými oficiálnymi reprezentantmi

slovenského národa.

***

Klub sa na svojich rokovaniach venoval aktuálnym spoločensko-

politickým a najmä medzinárodnopolitickým udalostiam. Preberal

vojenskú, politickú, ale i sociálnu situáciu a zásobovanie

potravinami na území Slovenska, ktoré postupne obsadzovali

česko-slovenské vojská a vytláčali pri tom maďarskú

administratívu. Dosah na toto dianie a najmä na vytyčovanie

slovenských hraníc mala blížiaca sa mierová konferencia v Paríži,

na ktorú pripravovali poslanci mnohoraké podklady a dáta.

Problémom bolo zriaďovanie potrebných úradov a ich zapĺňanie

lojálnymi úradníkmi.

12

Ďalším okruhom otázok bolo ústavnoprávne usporiadanie

pomerov v ČSR, príprava ústavy, zákonov o prechodných

pomeroch, volebných zákonov a iných, ktoré mali byť s ohľadom

na osobitosť Slovenska prerokúvané v Klubom navrhovanom

Výbore pre slovenské veci. Rezonovala požiadavka rozšírenia

počtu slovenských poslancov v NZ a pomerného rozdelenia

mandátov medzi rozhodujúce politické sily na Slovensku (najviac

sa zvýšenia domáhali socialisti a ľudovci).

Zaujímavé sú diskusie o smerovaní štátu, ktoré sa dotýkali najmä

potreby autonómie Slovenska, pomeru Slovákov a Čechov,

vyjednávania s Maďarmi a podobne. Narážalo sa pritom aj na

problém deľby kompetencií medzi Klubom, ústrednými orgánmi

ČSR a Slovenskou národnou radou.

Na rokovania zavítali viacerí ministri, ktorí priblížili svoju agendu.

Významnou bola návšteva vrchného veliteľa vojsk J. E. Scheinera,

pričom na základe jeho referátu sa dospelo k presvedčeniu

o potrebe nastolenia vojenskej diktatúry na Slovensku.

V záverečnej časti nami predkladaných dokumentov sa vyostrovala

aj názorová konfrontácia medzi predstaviteľmi jednotlivých

politických smerov a konfesií.

Súčasťou rokovania boli tiež organizačné, členské, personálne

záležitosti a iná pracovná agenda Klubu.

Prvá, najstaršia doposiaľ známa zápisnica (poznámky) Klubu, je

datovaná 16. novembrom 1918 a nachádza sa vo fonde KSP

Slovenského národného archívu. Vo fonde KSP v Parlamentom

archíve je prvá zápisnica až z 18. novembra 1918; ňou otvárame

materiálovú časť tejto publikácie.

Natália Petranská Rolková, editorka

13

14

O osude pramenného materiálu

Klub slovenských poslancov z rokov 1918 – 1920 je najstarším z

fondov uložených v Parlamentnom archíve Kancelárie Národnej

rady Slovenskej republiky. Pôvodne vznikol v Prahe, kde Klub

pôsobil, a až do roku 1968 bol súčasťou fondu Národné

zhromaždenie uloženého v tamojšom archíve, kam ho občas

chodila študovať odborná verejnosť.

V roku 1968 rozhodla 91. schôdza Predsedníctva Národného

zhromaždenia ČSSR svojím uznesením č. 913, aby „jej predseda

Josef Smrkovský odovzdal predsedovi Slovenskej národnej rady

Ondrejovi Klokočovi dar Národného zhromaždenia, a to originál

dokumentárneho materiálu z činnosti Klubu slovenských

poslancov v rokoch 1918 – 1920, ktorý je doposiaľ uložený

v archíve Národného zhromaždenia“.⁶Malo sa tak stať pri

oslavách 50. výročia vzniku Česko-Slovenskej republiky, ktoré sa

organizovali na Slovensku. Zároveň sa pripravoval na podpis aj

text ústavného zákona o česko-slovenskej federácii. Nie je nám

známe, čo sa s fondom dialo po jeho odovzdaní (či ostal na pôde

SNR, alebo bol postúpený inej inštitúcii) a ani to, či ho potom

niekto študoval. Odvtedy na dlhý čas materiál zmizol z očí

verejnosti. Predpokladalo sa, že sa stratil.

Otázka jeho osudu sa znovu otvorila pri delení Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky pred rokom 1993, keď sa

okrem majetkových a finančných záležitostí delili aj archívne

materiály. Boli sme upozornení na to, že všeobecne nie je známy

osud týchto vzácnych dokumentov, z ktorých sa na parlamentnej

⁶Uznesenie Predsedníctva Národného zhromaždenia ČSSR č. 913 z 25.

októbra 1968, bod 4.

15

pôde neuchovali ani kópie, hoci mali v Prahe ostať, ako to

predpokladal zápis z Predsedníctva.

Na základe uvedených podnetov sme začali pátrať vo

vytypovaných inštitúciách, ktoré by o vzácnom materiáli mohli

vedieť (ministerstvá, archívy, súkromné osoby), dlhý čas však

bezvýsledne. Nevedelo sa ani, ako dokumenty vyzerajú a aké je

ich množstvo. Problém sa rozuzlil až v roku 2001 pri

komplexnom archívnom spracovaní starých materiálov SNR

uložených v pivničných priestoroch jednej z jej budov. Zrazu sa

objavili dlho hľadané dokumenty Klubu slovenských poslancov,

ktoré boli zamiešané do inej agendy. Príjemným prekvapením bol

ich dobrý stav, hoci podklad, na ktorom sú vyhotovené, je už

krehkejší a citlivejší na manipuláciu. S ohľadom na túto

skutočnosť sme dali dokumenty odborne prekopírovať na

trvanlivejší papier a na štúdium predkladáme v prvom rade tieto

kópie.

Aby sa už podobný prípad straty neopakoval a dokumenty boli

prístupné čo najširšiemu okruhu záujemcov, využili sme súčasné

technické možnosti a posunuli sme ich na digitalizáciu. Následne

sa vložili do digitálneho archívu, ktorý je súčasťou webovej

stránky Národnej rady Slovenskej republiky. Túto skutočnosť

odborná verejnosť privítala, hoci až doteraz sú dokumenty len

zdigitalizované bez popisu a mnohé z nich sú veľmi zle čitateľné.

Preto sme si predsavzali touto publikáciou priblížiť ich obsah

a upozorniť na ich nezastupiteľný význam pri spoznávaní histórie

pôsobenia významných slovenských dejateľov pri zakladaní

a tvorbe prvej Česko-Slovenskej republiky.

Jana Kubíková, vedúca Parlamentného archívu NR SR

16

Edičná poznámka a použité skratky

Originály zápisníc KSP nachádzajúce sa vo fonde Parlamentného

archívu sa uchovali v pomerne chabom technickom stave.

Dôsledkom je ich zlá čitateľnosť, a to tak rukopisov, ako aj

niektorých strojopisov (splývanie lícnej a rubovej strany). Pri

spracovaní tejto zbierky sme postupovali od prepisu strojových

zápisníc (ak boli k dispozícii) po ich konfrontáciu s rukopisnými.

Vďaka za základný prepis patrí najmä početným stážistom

Parlamentného inštitútu Kancelárie NR SR.

Rukopisné zápisnice môžeme považovať za originál, za prvotné

a hodnovernejšie. Hoci v dôsledku rukou narýchlo zapisovaného

textu je ich čitateľnosť náročná, považujeme ich za obsahovo

presnejšie a gramaticky kvalitnejšie. V následných strojových

prepisoch je množstvo chýb a odchýlok od originálu, a to

i faktografických. Navyše sú gramaticky nesprávne, k čomu

prispieva ich zjavné prepisovanie v českých pomeroch, keď

nebolo možné na stroji napísať niektoré písmená slovenskej

abecedy (napr. ô). Situáciu sme riešili konfrontovaním oboch

typov zápisníc, pričom významnejšie odchýlky sú v texte

vyznačené kurzívou (zodpovedá rukopisu). Ak bola zápisnica

alebo jej časť k dispozícii iba v jednom variante, upozorňujeme

na to v regeste alebo v samotnom texte, s použitím hranatých

zátvoriek.

Tie používame i v prípade, že do textu vkladáme vlastný

vysvetľujúci, stručný text. Pri dlhších editorských textoch

a vysvetlivkách používame poznámky pod čiarou.

Nezrozumiteľné a nečitateľné slová v texte sú vyznačené vždy

troma xxx, zle čitateľné – otázne – slová sú napísané červenou

farbou. Prečiarknuté slová (s významom) zodpovedajú predlohe.

17

Kvôli zrozumiteľnosti je text gramaticky upravený, a to najmä

pokiaľ ide o používanie čiarok, spojok, interpunkčných znamienok,

pádových prípon, časovania slovies, predložkových väzieb,

ypsilonov, malých a veľkých písmen a podobne. Písanie mien sme

zjednotili podľa ich v súčasnosti zaužívanej, oficiálnej podoby.

Oslovenie Dr., dr., dra, dru sme zjednotili na dr. Najkrikľavejšie

bohemizmy sme zamieňali za slovenské ekvivalenty a vyznačili

sme ich podčiarknutím (válečný – vojnový, dosavádny – doterajší,

sdelit – oznámiť, nabídka – ponuka...). Názvy mesiacov sme

upravili na slovné s použitím slovenských foriem (november,

december...). Opravovali sme začiatočné písmená s/z do

aktuálnej podoby (zpráva – správa, sbierať – zbierať...).

Odseky sme tvorili podľa ich písania v rukopisoch, analogicky aj

v prípadoch, keď boli k dispozícii iba strojopisy. Skrátené slová

sme rozpisovali, ponechali sme ich iba v prípadoch, že nebol jasný

ich presný zmysel (napr. min. – minister alebo ministerstvo).

Formálna stránka dokumentov bola upravená a zjednotená, vrátane

nadpisov.

Zdrojom pre stručné biografie poslancov KSP a ostatných osôb

boli najmä Slovenský biografický slovník, Český biografický

slovník XX. století, ako aj internetové pramene. Prílohový materiál

je prevzatý z Digitálnej parlamentnej knižnice (www.nrsr.sk/dl/).

V zbierke boli spracované iba tie dokumenty, ktoré sa fyzicky

nachádzajú v Parlamentnom archíve Kancelárie NR SR. Úlohou

do ďalších vydaní, ktoré majú priblížiť dokumenty až do zániku

Klubu, bude doplniť chýbajúce zápisnice a prílohové materiály

(podľa textov zápisníc). Tie sa pokúsime nájsť v ďalších archívoch

v Česku a na Slovensku.

18

SKRATKY

ECAV – Evanjelická cirkev augsburského vyznania

čs. – československý

ČsČK – Československý Červený kríž

ČSNR – Česko-Slovenská národná rada

ČSR – Česko-Slovenská republika

ČSSR – Československá socialistická republika

Deklarácia – Deklarácia slovenského národa z 30. októbra 1918

FF UK – Filozofická fakulta Univerzity Komenského

(H)SĽS – (Hlinkova) Slovenská ľudová strana

K NR SR – Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

KSP, Klub – Klub slovenských poslancov

MS – Matica slovenská

MSS – Muzeálna slovenská spoločnosť

N.S. – Národní shromáždění

NZ – Národné zhromaždenie

rk. – rímskokatolícky

SAV – Slovenská akadémia vied

SNA – Slovenský národný archív

SND – Slovenské národné divadlo

SNR – Slovenská národná rada

SNRS – Slovenská národná a roľnícka strana

SNS – Slovenská národná strana

SSV – Spolok sv. Vojtecha

UK – Univerzita Komenského

19

Tablo poslancov KSP (1920)

20

O členoch Klubu slovenských poslancov

1. Ľudovít Bazovský

(1872, Závada – 1958, Ľubochňa), advokát, politik, predseda MS

v Lučenci, funkcionár SNS a ECAV. Signatár Deklarácie, člen

výkonného výboru SNR, novohradský župan.

- mandátu sa vzdal 21. januára 1919 (župan; nahradil ho J. Botto)

2. Metod (Matej) Bella – podpredseda Klubu

(1869, Kostolné – 1946, Čereňany), ev. farár, teológ, právnik a politik.

Poslanec Uhorského snemu, signatár Deklarácie, člen výkonného

výboru SNR, referent pre zásobovanie; podpredseda NZ, následne

bratislavský župan; agrárnik, centralista.

- mandátu sa vzdal 14. októbra 1919 (župan; nahradil ho J. Mitrovčák)

3. Ferdinand Benda*

(1880, Chropyně – 1952, Bratislava), politik, redaktor, člen Čs. sociálno-

demokratickej strany robotníckej.

4. Edvard Beneš*

(1884, Kožlany – 1948, Sezimovo Ústí), štátnik, druhý česko-slovenský

prezident v rokoch 1935 – 1938 a 1945 – 1948, dlhoročný minister

zahraničia, rok premiér; národný socialista, ideológ čechoslovakizmu.

- poslancom od 25. septembra 1919 (po návrate z Paríža; mandát zrejme

po J. Sopkovi, nie po A. Masarykovej)⁷

5. Pavel Blaho

(1867, Skalica – 1927, Bratislava), lekár, publicista, politik. Poslanec

posledného Uhorského snemu (z čoho automaticky vyplynulo jeho

členstvo v Klube), spoluzakladateľ časopis Hlas, signatár Deklarácie,

referent poľnohospodárstva; agrárnik.

⁷V stenografickom zázname zo 77. schôdze NZ (30. 9. 1919) sa totiž píše:

„Klub slovenských poslanců oznámil 25. září 1919, č. 366, že v listu jeho

z 19. září, č. 174, ve kterém kandidoval jednoho člena N. S. Č. na místo,

uprázdněné pro tento klub, mělo být uvedeno jméno Juraje Sopka, který se

vzdal členství již 25. července 1919, tedy v době parlamentárních prázdnin,

a nikoli jméno Dr. Alice Masarykové, které v listě tom omylem bylo

naznačeno a která se vzdala členství dne 1. září 1919.“

21

6. Ján Botto (Ivan Krasko)

(1876, Lukovištia – 1958, Bratislava), básnik, chemický inžinier, politik,

tajomník Ministerstva s plnou mocou, agrárnik, stúpenec

čechoslovakizmu.

- poslanec od 21. januára 1919 (po Ľ. Bazovskom)

7. Jozef Bránecký

(1878, Skalica – 1941, Skalica), roľník, politik, signatár Deklarácie, od

roku 1921 predseda Slovenskej národnej a roľníckej strany.

8. Ján Brežný

(1871, Kysucké Nové Mesto – 1939, Bratislava), právnik, publicista,

verejný činiteľ. Člen miestnej SNR v Žiline, 1921 – 1922 šarišský župan.

- poslanec od 14. januára 1919 (po S. Daxnerovi)

9. Jozef Buday

(1877, Trenčín – 1939, Leopoldov), kňaz, politik, podpredseda

poslaneckej snemovne NZ; v 20. rokoch podpredseda (H)SĽS, činovník

SSV a MS.

- poslanec od 9. novembra 1919 (po F. Jehličkovi)

10. Ján Burjan

(1886, Ružomberok – 1945, Bratislava), architekt a politik, signatár

Deklarácie, tajomník Ministerstva s plnou mocou, prúdista,

spoluzakladal Slovenský denník.

- poslanec do 18. marca 1920 (nahradil ho J. Petrovič)

11. Vladimír (Pavel) Čobrda

(1880, Smrečany – 1967, Smrečany), kňaz, signatár Deklarácie,

generálny biskup ECAV na Slovensku od roku 1934.

12. Samuel Daxner

(1856, Banská Štiavnica – 1949, Tisovec), advokát, verejný činiteľ,

predseda SNR v Tisovci, gemersko-malohontský župan.

- mandátu sa vzdal 14. januára 1919 (župan; nahradil ho J. Brežný)

13. Ivan Dérer

(1884, Malacky – 1973, Praha), advokát, politik a novinár. Signatár

Deklarácie, ktorú dopravil do Prahy, referent spravodlivosti,

viacnásobný minister, člen a podpredseda Čs. sociálnodemokratickej

strany robotníckej, stúpenec čechoslovakizmu.

14. Andrej Devečka

(1884, Paludza – 1967, Bratislava), kňaz, učiteľ, politik, agrárnik.

22

15. Ján Duchaj, podpredseda (striedali sa)

(1869, Blatnica – 1954, Blatnica), statkár a politik. Signatár Deklarácie,

člen SNS, neskôr agrárnik.

16. Matúš Dula – predseda

(1846, Blatnica – 1926, Ružomberok), advokát, publicista, politik,

predseda SNS a SNR, signatár Deklarácie, podpredseda NZ,

spolupredseda MS, senátor, čestný predseda Slovenskej národnej a

roľníckej strany.

17. Ivan Hálek*

(1872, Praha – 1945, Modřany), český lekár, humanista, spisovateľ,

publicista, pedagóg a politik. Od roku 1918 lekár a organizátor

zdravotníctva v Žiline.

18. Ján Halla*, tajomník

(1885, Vsetín – 1955, Praha), slovenský básnik, politik, agrárnik.

Pracoval na Ministerstve s plnou mocou, v roku 1925 sa stal

pohronským županom.

19. Andrej Hlinka

(1864, Černová – 1938, Ružomberok), kňaz, politik, spoluzakladateľ

a dlhoročný predseda (H)SĽS, spoluzakladateľ SNR a člen jej

výkonného výboru, signatár Deklarácie, spoluautor Memoranda

slovenského národa na Parížskej mierovej konferencii, predseda SSV

a člen Výboru MS. Vedúca osobnosť slov. autonomistického hnutia.

- 9. októbra 1919 pozbavený mandátu a internovaný za cestu do Paríža

(mandát ostal neobsadený)

20. Milan Hodža

(1878, Sučany – 1944, Clearwater, USA), synovec Michala Miloslava

Hodžu, štátnik, profesor dejín a publicista. Založil Slovenský týždenník

a Slovenský denník. Prvý slovenský predseda vlády ČSR (1935 – 1938),

viacnásobný minister, predstaviteľ slovenských agrárnikov, predseda

exilovej SNR v Paríži.

21. Adolf Horváth

(1879, Martin – 1934, Bratislava) robotník, politik. V sociálno-

demokratickom hnutí sa začal angažovať v Podbrezovej, signatár

Deklarácie.

- mandátu sa vzdal z osobných dôvodov 5. októbra 1919 (nahradil ho J.

Oktávec)

23

22. Fedor Houdek – predseda po M. Dulovi od jesene 1919

(1877, Ružomberok – 1953, Bratislava), podnikateľ, národohospodár,

politik, minister zásobovania (výživy), agrárnik. Vypracoval pre SNS

roľnícky program. Člen čs. delegácie na mierovej konferencii v Paríži

ako znalec slovensko-maďarských hraníc, funkcionár MS a MSS.

23. Igor Hrušovský

(1879, Nové Mesto nad Váhom – 1937, Bratislava), politik, národný

socialista, stúpenec čechoslovakizmu.

- poslancom od 10. júla 1919 (po J. Rumannovi)

24. Andrej Hvizdák

(1882/3, Turčianska Štiavnička – 1948, Žilina), básnik robotníckej

poézie, redaktor, starosta Žiliny od roku 1931.

25. Jozef Cholek*, podpredseda

(1873, Fryšták – 1928, Bratislava), publicista, tajomník v NZ, člen Čs.

sociálnodemokratickej strany robotníckej, spoluzakladal družstvo SND.

26. Milan Ivanka

(1876, Martin – 1950, Bratislava), politik, advokát, signatár Deklarácie,

referent pre otázky štátnej správy, stúpenec čechoslovakizmu.

27. Ján Janček ml.

(1881, Ružomberok – 1933, Bratislava), spoluzakladateľ Slovenského

sokola v USA, organizátor čs. légií v Rusku, signatár Pittsburskej

dohody, košický župan, starosta Ružomberka (od 1927).

28. Jur Janoška

(1856, Dolný Kubín – 1930, Liptovský Mikuláš), kňaz, spisovateľ,

signatár Deklarácie, prvý generálny biskup ECAV na Slovensku,

spolupredseda MS.

29. František Jehlička

(1879, Kúty – 1939, Viedeň), kňaz, poslanec Uhorského snemu za SĽS,

spoluautor Memoranda slovenského národa Parížskej mierovej

konferencii (odovzdali ho 20. 9. 1919), stratil poslanecky mandát a ostal

v zahraničí, promaďarsky orientovaný.

- 9. októbra 1919 pozbavený mandátu za cestu do Paríža (nahradil ho J.

Buday)

30. Ferdinand Juriga, podpredseda

(1874, Gbely – 1950, Bratislava), kňaz, národný buditeľ, politik,

publicista, poslanec posledného Uhorského snemu (z čoho automaticky

24

vyplynulo jeho členstvo v Klube), signatár Deklarácie, člen výkonného

výboru SNR, podpredseda SĽS v NZ.

31. Ján Kliešek

(1866, Dolné Srnie – 1922, Dolné Srnie), roľník, člen SNR v Trenčíne,

poslanec SNRS, člen MSS.

32. Karol Kmeťko, podpredseda

(1875, Dolné Držkovce – 1948, Nitra), kňaz, nitriansky diecézny biskup,

arcibiskup ad personam, autor náboženských publikácií a článkov,

signatár Deklarácie.

33. Alois Kolísek*

(1868, Protivanov – 1931, Brno), rk. kňaz, politik, profesor slovenskej

literatúry a estetiky, člen výboru SND.

34. Ján Kovalik

(1861, Ústie nad Oravou – 1950, Žilina), básnik, gymnaziálny učiteľ,

člen (H)SĽS.

- poslanec od 9. januára (po V. Makovickom)

35. Andrej Kubál

(1880, Trnava – 1957, Trnava), murár, novinár, spoluzakladateľ

sociálnej demokracie v Trnave.

36. Emanuel Lehocký (v zápisniciach Lehotský), podpredseda

(1876, Osuské – 1930, Bratislava), sociálnodemokratický politik,

novinár, signatár Deklarácie, člen výkonného výboru SNR.

37. Vladimír Makovický

(1862, Ružomberok – 1944, Smokovec), bankár, podnikateľ a politik,

signatár Deklarácie, člen výkonného výboru SNR.

- vzdal sa mandátu v prospech SĽS 9. januára 1919 (nahradil ho J.

Kovalik)

38. Ivan Markovič

(1888, Myjava – 1944, Buchenwald), právnik, novinár,

sociálnodemokratický politik, organizátor čs. légií v Rusku, tajomník

ČSNR v Paríži, viacnásobný minister, podpredseda snemovne NZ od

roku 1935.

- poslanec od 14. januára 1919 (po Ľ. Okánikovi)

39. Ján Maršalko

(1878, Liptovská Sielnica – 1951, Liptovský Mikuláš), robotník,

sociálnodemokratický politik, signatár Deklarácie.

25

40. Alice Masaryková*

(1879, Viedeň – 1966, Chicago), dcéra T. G. Masaryka, jedna z prvých

doktoriek Karlovej univerzity, zakladateľka ČsČK, charitatívna a

osvetová pracovníčka, čestná predsedníčka Živeny.

- poslankyňa po 27. novembri 1918, mandátu sa vzdala 1. septembra 1919

41. Karol Anton Medvecký

(1875, Dolná Lehota – 1937, Bojnice), etnograf, historik, cirkevný

hodnostár, redaktor, tajomník SNS a SNR, signatár Deklarácie, referent

pre katolícke a cirkevné záležitosti, predseda MSS, funkcionár MS a Čs.

strany ľudovej, stúpenec čechoslovakizmu.

42. Ľudovít Medvecký

(1878, Zvolen – 1954, Modrý Kameň), národohospodár, politik, člen

SNRS, potom agrárnik, spoluzakladal banky, funkcionár bankového

výboru a bankovej rady.

43. Ján Mitrovčák

(1860, Michalovce – 1927, Michalovce), remeselník, živnostník,

organizátor kultúrneho života a podporovateľ slovenskej tlače

- poslanec od 14. októbra 1919 (po M. Bellovi)

44. Ľudovít (Leopold) Okánik, podpredseda

(1869, Skalica – 1944, Bratislava), kňaz, cirkevný hodnostár,

spoluzakladateľ periodík, signatár Deklarácie, od roku 1919 nitriansky

župan, od roku 1923 starosta Bratislavy.

- mandátu sa vzdal 14. januára 1919 (župan; nahradil ho I. Markovič)

45. Jozef Oktávec

(1887 – ???), kovorytec, poslanec za Čs. sociálnodemokratickú stranu

robotnícku.

- poslanec od 5. októbra 1919 (po A. Horváthovi)

46. Štefan Onderčo

(1884, Močidľany – 1937, Ražňany), kňaz, kanonik, poslanec za

(H)SĽS.

- poslanec od 9. januára 1920 (po F. Votrubovi)

47. Pavol Országh Hviezdoslav

(1849, Vyšný Kubín – 1921, Dolný Kubín), básnik, dramatik,

prekladateľ, advokát, spolupredseda MS.

48. Imrich Parák

(1868, Abrahám – 1934, Trnava), národohospodár, politik.

26

49. Viliam Pauliny

(1877, Slovenské Pravno – 1945, Nemecko), bankár, verejný činiteľ,

publicista, agrárnik. V roku 1944 člen povstaleckej SNR a povereník

financií.

50. Ján Petrovič

(1893, Viničné – 1962, Ilava), spisovateľ, verejný činiteľ, agrárnik,

dlhoročný poslanec, zasadal aj v Sneme SR.

- poslanec od 18. marca 1920 (po J. Burjanovi)

51. Rudolf Pilát*, správca po J. Rotnáglovi

(1875, Bavorov – 1946, Praha), národohospodár, riaditeľ banky, od roku

1903 pôsobil na Slovensku.

52. Ján Pocisk

(1870, Brestovany-Dolné Lovčice – 1941, Bratislava), novinár, úradník,

riaditeľ tlačiarne, sociálnodemokratický politik, dlhoročný poslanec.

53. Jozef Rotnágl*, podpredseda, pokladník, správca

(1875, Těšany – 1958, Praha), predseda Českoslovanskej jednoty, ako

poslanec zastupoval Českú štátoprávnu/národnú demokraciu,

komunálny politik v Prahe (prvý námestník starostu), stúpenec

čechoslovakizmu.

54. Ján Rumann

(1876, Pribylina – 1925, Košice), verejný činiteľ, právnik, publicista,

dištriktuálny dozorca ECAV, spišský župan.

- mandátu sa vzdal 10. júla 1919 (župan; nahradil ho I. Hrušovský)

55. Ján Ružiak

(1849, Hybe – 1921, Hybe), advokát, poslanec Uhorského snemu za

SNS, signatár Deklarácie, člen výkonného výboru SNR, predseda SNR

v Lipt. Mikuláši, funkcionár SNRS, agrárnik; prvý dozorca Východného

dištriktu ECAV.

56. Jozef Sivák (Trávnický)

(1886, Bobrovec – 1959, Bratislava), pedagóg, spisovateľ, novinár,

ústredný tajomník SĽS, dlhoročný poslanec a od roku 1937 podpredseda

NZ, funkcionár MS, od roku 1939 minister školstva a národnej osvety.

57. Juraj Slávik (Neresnický), tajomník (zapisovateľ)

(1890, Dobrá Niva – 1969, Washington), právnik, diplomat, spisovateľ,

signatár Deklarácie, vládny komisár pre východné Slovensko, generálny

27

tajomník SNRS, od roku 1923 zvolenský a od roku 1926 košický župan,

viackrát minister, veľvyslanec, stúpenec čechoslovakizmu.

58. Juraj Sopko

(1883 – 1960), roľník z Ňaršian, poslanec za SNRS, resp. agrárnik.

- poslanec do 25. júna 1919 (jeho mandát prevzal neskôr E. Beneš)

59. Kornel Stodola

(1866, Liptovský Mikuláš – 1946, Bratislava), brat Emila,

národohospodár, člen výkonného výboru SNR, signatár Deklarácie,

referent železníc, pôšt a telegrafov, dlhoročný poslanec a senátor za

SNRS, resp. agrárnikov.

60. Vavro Šrobár

(1867, Lisková – 1950, Olomouc), lekár, politik, spoluzakladateľ Hlasu.

Do roku 1918 pôsobil v Ružomberku. Člen výkonného výboru SNR,

poslanec (neskôr senátor) za SNRS, resp. agrárnikov, predseda dočasnej

slovenskej vlády, následne prvý minister s plnou mocou pre správu

Slovenska, tiež minister zdravotníctva i školstva, stúpenec

čechoslovakizmu. Od roku 1922 prednášal na LF UK, od roku 1935 ako

profesor. Spolupredseda povstaleckej SNR.

61. Anton Štefánek

(1877, Veľké Leváre – 1964, Žiar nad Hronom), politik, publicista,

zakladateľ slovenskej sociológie. Referent školstva, neskôr krátko

minister školstva. Hlasista, agrárnik, stúpenec čechoslovakizmu. Od

roku 1937 profesor na FF UK, neskôr rektor.

62. Florián Tománek

(1877, Borský Peter – 1948, Bratislava), rk. kňaz, redaktor a politik.

Redigoval Slovenské ľudové noviny. Poslanec za (H)SĽS.

- poslanec od 9. januára 1920 (po M. Žuffovi)

63. Ján Vanovič

(1856, Dražkovce – 1942, Martin), politik, advokát, člen SNR, signatár

Deklarácie. Funkcionár SNS, neskôr agrárnik, od roku 1922 generálny

dozorca ECAV, od roku 1931 spolupredseda MS.

- poslanec od 9. januára 1919 (po S. Zochovi)

64. Jaroslav Vlček*

(1860, Banská Bystrica – 1930, Praha), literárny historik, profesor

českého jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, poslanec a

senátor NZ, od roku 1919 jeden z dvoch správcov MS.

28

65. František Votruba*

(1880, Hrachov – 1953, Bratislava), redaktor, novinár, literárny kritik,

prekladateľ a básnik literárnej moderny, šéfredaktor Slovenskej politiky

(blízkej agrárnikom), redigoval Prúdy a i. Od roku 1953 akademik SAV.

- mandátu sa vzdal v prospech SĽS 9. januára 1920 (nahradil ho Š.

Onderčo)

66. Jozef Záruba-Pfeffermann*

(1869, Praha – 1938, Starý Smokovec), staviteľ, architekt, člen Českej

strany pokrokovej.

67. Samuel Zoch

(1882, Cerovo – 1928, Bratislava), kňaz, verejný činiteľ, cirkevný

hodnostár, náboženský spisovateľ. Člen výkonného výboru SNR, autor

a signatár Deklarácie. Správca SNR pre Bratislavu a okolie, prvý župan

a vládny komisár Bratislavskej župy a mesta Bratislavy, od roku 1922

biskup Západného dištriktu ECAV; agrárnik.

- mandátu sa vzdal 9. januára 1919 (župan; nahradil ho J. Vanovič)

68. Milan Žuffa

(1887, Liptovský Mikuláš – 1942, Bratislava), chemický inžinier,

továrnik, politik, člen SNR a signatár Deklarácie.

- mandátu sa vzdal z osobných dôvodov 10. septembra 1919 (nahradil

ho neskôr F. Tománek)

* Označení hviezdičkou boli pôvodom / rodiskom z Čiech alebo

Moravy

29

Farebné odlíšenie času a dôvodu

vymenovania za poslanca

Prvých 40 poslancov NZ a KSP (od 14. novembra 1918):

15 členov SNR⁸

5 členov miestnych národných rád, výborov a gárd

6 členov Slovenského oddelenia Národného výboru

12 členov SNS a známych národných pracovníkov

2 znalci slovenských pomerov

Ako 41. mimo slovenskej kvóty pribudla Alice Masaryková

Ďalší 14 poslanci doplnení v marci 1919

Spolu teda 55 členov KSP

Poslanci napísaní čiernou farbou postupne nahrádzali iných

členov.

Ak nie je uvedené inak, mandát poslanca vykonávali členovia do

volieb v apríli 1920.

⁸J. Bránecký a J. Vanovič ako ďalší členovia SNR pribudli až v roku 1919.

30

Stanovy schválené na schôdzke Klubu 28. novembra 1918.

Novelizované a rozšírené boli neskôr, 11. júla 1919.

31

32

33

34

1. Praha, 18. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Otázka vypracovania memoranda pre mierovú konferenciu: spôsob, ako

zozbierať argumenty svedčiace o brutálnosti násilnej maďarizácie

Slovákov a o ich hospodárskom utláčaní; potrebné je doložiť slovenské

názvy hraničných území. Preberajú sa skúsenosti z obsadených

území, tamojšia finančná a sociálna situácia, čo je potrebné spísať. Pavla

Blahu navrhujú za komisára pre obsadené územie. Personálne

a organizačné otázky, zadávanie komuniké zo schôdzok KSP, iné.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 18.

novembra 1918

Podpredseda dr. Bella otvára zasadnutie a udeľuje slovo

ministrovi Šrobárovi.

Dr. Šrobár predkladá návrh na zozbieranie politického

materiálu k mierovej konferencii⁹. Musíme odôvodniť

z geografického, národopisného, hospodárskeho, strategického

a politického hľadiska, prečo ktorý bod musí byť privtelený

k československému štátu. Dôvody geografické národopisné

a strategické obstarávajú odborníci. Nám ostáva úkol

podoprieť naše požiadavky politicky. Musíme vykázať, kedy

sa kde maďarizácia začala a s akým úspechom. Násilie

⁹Parížska mierová konferencia (18. januára 1919 – 21. januára 1920,

s prestávkami). Usporiadaná víťazmi 1. svetovej vojny. Jej cieľom bolo

vyrokovať zmluvy medzi štátmi Dohody a porazenými centrálnymi mocnosťami

(zmluvy s Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom, Bulharskom a Osmanskou

ríšou). Najväčší vplyv mala tzv. Veľká päťka (Veľká Británia, Francúzsko,

Taliansko, USA a Japonsko). Dominantnými osobnosťami boli Georges

Clemenceau, David Lloyd George, Woodrow Wilson a Vittorio Orlando. Na

konferencii sa zúčastnilo 32 štátov. Základom zmlúv pomenovaných vždy podľa

iného predmestia Paríža bol mierový program známy ako 14 bodov, ktoré 8.

januára 1918 predniesol v Kongrese USA prezident W. Wilson.

35

maďarizácie za právoplatného činiteľa uznať nemožno.

Potrebujeme vypracovať štatistický materiál štátny, cirkevný.

Musíme zobrať politické brožúry maďarské na dôkaz, ako

brutálne sa hlásala maďarizácia. Maďarizácia detí, školstva,

opatrovní uráža najviac cudzinu. Musíme mať zreteľ na

maďarizáciu v školách, cirkvách, poštách, železniciach, pri

súdoch (tlmočníctvo), úradoch,

v

zákonodarstve, pri

maďarčení miestnych názvov, rodinných mien. Čím viacej

typických príkladov zobrať, stručne, vypuklo. Treba nám

zozbierať typické príklady atrocít [krutostí, zverstiev]

volebných, počnúc od volieb obecných, či cirkevných, až po

voľby snemové. Tuto doložiť, čo značí, keď úradník nevie

slovensky (prof. Černovský). K tomuto účelu musíme prebrať

všetky ročníky našich časopisov politických. Tu nájdeme aj

zásadné prenasledovanie našej tlače.

Na doklad toho, ako brutálne hlásali maďarizáciu, potrebujeme

zobrať literatúru politickú. Poukazuje hlavne na Grünvaldov

Felvidék... V debate iní členovia Klubu spomínajú snemové

úradné denníky, brožúru grófa Eszterházyho, Beksicsovu knihu,

Pietrov Nápor a odpor, Slovenskú čítanku, Scotusovu knihu,

Bottových Slovákov, Čaplovičove Gemälde von Ungarn,

Schwartzera, Tablicov Schematizmus, Magyar birodálom

vármegyéinek története¹⁰. Ďalej spomínalo sa v súvise

s Beksicsovou knihou hospodárske utlačovanie, vykorisťovanie,

zákon o expropriácii [vyvlastnení] majetku.

Dr. Dérer poznamenáva, že názvy honov dajú sa najlepšie určiť

z pozemkových kníh. V archívoch pozemnoknihových úradov

majú zoznam parcelových čísiel a honov, tie by bolo treba

preštudovať.

¹⁰História uhorských stolíc

36

Albíny¹¹upozorňuje, že na katastrálnych mapách možno tieto

názvy zistiť.

Dr. Dérer spomína, že ohľadne volebných prechmatov je

pozoruhodná kniha: Tatárjárás Magyarországon¹². Poukazuje i na

výkazy stredných škôl, z ktorých možno zistiť, ako sa od prvej

triedy nahor postupne vždy viac žiakov hlásilo za Maďarov.

Dr. Ivanka zdôrazňuje, že naším úkolom nemôže byť tú úžasnú

robotu konať, zbierať znovu celý ten materiál. My nemôžeme

viac podnikať, ako sme vykonať vstave. Máme materiál tento už

väčšinou zozbieraný, len siahnuť k nemu. Treba uvážiť čo je

u mierové konferencii potrebné akého objemu tá kniha, s ktorou

predstúpime pred konferenciu má byť.

Dr. Hodža vysvetľuje že potrebné je ako úvod krátke

memorandum, v ktorom budú uvedené štichpróby [vzorky]

všetkých metód utlačovania, história a povaha maďarizácie. Toto

memorandum má byť osnované genrovite. Uviesť krikľavé fakty,

ktoré pôsobia na každého. Objem tohto spisu bol by 16 – 32

stránok. O čom tu hovoríme, je iné. Potrebujeme materiál, ktorým

doložíme po prípade každé tvrdenia memoranda, aby človek,

ktorý nás bude na konferencii zastupovať, mal všetky dáta po

ruke. Navrhuje hneď rozdeliť túto prácu zozbierania materiálu.

Dr. Okánik navrhuje na zredigovanie memoranda dr. Hodžu,

Štefánka a dr. Ivanku.

Dr. Ivanka dokladá, že máme kroniku v časopisoch. Keby sme si

zaopatrili všetky ročníky Nár. novín, Týždenníka atď., máme

materiál pohromade. Treba z toho len výťah spraviť. Ďalej treba

¹¹Martin Albíny, úradník Ľudovej banky v Piešťanoch, účastník zasadnutia

SNR 30. októbra 1918.

¹²Vpád Tatárov do Uhorska

37

zobrať brožúrovú literatúru, štatistické almanachy. Mená honov

je škoda zbierať.

Dr. Halla poznamenáva, že je to nie zvláštna práca, ktorá nás

čaká. Otázka maďarizačná je zostavená. Prof. Kadlec má to

spracované, a má celú knižnicu na doklady. Upozorňuje na prácu

prof. Vlčka v Našej dobe¹³. V Scotusovej knihe máme xxx temer

celý xxx.

Houdek zdôrazňuje, že zozbieranie slovenských názvov honov

po katastrálnych mapách je preto dôležité, lebo nie sú nikde

vypracované. Aspoň len zoznam tých obcí je potrebný, v ktorých

majú hony slovenské názvy.

Votruba upozorňuje na Červinkovu¹⁴mapu.

Dr. Ivanka odporúča zjednodušiť vec. Ako vieme, stanovisko

dohody je, že dostaneme Dunaj až po Vacov. Ide nám teda o kraj

od Vacova po Ungvár [Užhorod].

Dr. Hodža upozorňuje, že naším jediným úkolom je zobrať

maďarizačný materiál. Ohľadom otázky Houdeka, ako si

predstavuje Klub zozbieranie hospodárskych dokladov,

poznamenáva dr. Okánik, aby sme poverili Houdeka

vypracovaním otázky, prečo sme sa nemohli hospodársky

vyvinúť.

Po krátkej debate vyslovil dr. Bella uzavretie Klubu, že

zostavením memoranda poveruje sa dr. Ivanka, Hodža

a Štefánek, redakciou celého materiálu dr. Ivanka, Slávik

a Votruba. Títo traja majú držať v evidencii všetky práce,

zbierajú dáta od jednotlivých pracovníkov. Materiál ohľadom

¹³Česká kultúrno-politická revue pre vedu, umenie a sociálny život založená

T. G. Masarykom ako orgán skupiny realistov vydávaná v rokoch 1894 –

1949.

¹⁴Vincenc Červinka (1877 – 1942), novinár, publicista, prekladateľ,

literárny kritik. Politicky mal blízko ku Karlovi Kramářovi.

38

maďarizácie v katolíckej cirkvi zozbiera dr. Kolísek,

v evanjelickej cirkvi Janoška a Čobrda. Ohľadom školstva

a súdobníctva dr. Ivanka a Štefánek. Ohľadom volieb

a administrácie dr. Dérer, dr. Medvecký (s použitím Bottových

Slovákov a Scotusovej knihy). Politickú literatúru má na

starosti dr. Halla s pritiahnutím prof. Kadleca¹⁵, maďarčenie

mien Hrušovský, hospodárske útisky Houdek, Hrušovský,

Stodola.

Dr. Šrobár žiada určiť termín, pod ktorým sa má materiál

zozbierať, na tri týždne. Prijíma sa. Dr. Šrobár ďalej upozorňuje,

že treba prezrieť, aký materiál je v Prahe, aby sme mohli čím prv

vypraviť kuriéra na Slovensko s cieľom zobrania ostatného

materiálu.

Dr. Ivanka žiada, aby každý prehliadol svoju knižnicu a dal

k dispozícii všetky knihy a brožúry, ktoré upotrebiť možno.

Hodža upozorňuje na predmet: Delnictvo a maďarizácia.

Zobraním dokladov o tejto otázke poveruje sa Hrušovský

a Lehotský, Hodža žiada poukázať lokalitu k týmto prácam. Dr.

Šrobár sľubuje dve miestnosti vo svojom ministerstve.

Dérer spytuje sa, prečo nevyšlo komuniké z predošlej schôdze a

ohlas na slovenský ľud v českých denníkoch. Bolo by treba

niekoho poveriť, kto by mal na starosti toto dodávať tunajším

listom.

Dr. Šrobár vysvetľuje, že komuniké bolo pridlhé. Dostačí vždy 20

riadkov.

Votruba podujíma sa na to, že bude uverejňovať prejavy vyšlé zo

schôdzok Klubu v časopisoch.

¹⁵Karel Kadlec (1865, Přehořov – 1928, Praha), právnik, historik, slavista

a prekladateľ, profesor slovanského práva na Univerzite Karlovej, generálny

tajomník Akademie věd a umění.

39

Dr. Maderič¹⁶referuje o skúsenostiach v obsadenom území,

zvlášť o nedostatočnosti pevnej vojenskej organizácie. Jednotlivé

skupiny okupačného vojska nemajú spojenia, neni jednotného

vedenia. Vojakom odoberá sa chuť; nik nevie, kam sa obrátiť, kto

je jeho predstavený. Stav tento je nemožný ani na pár dní. Vojsko

je v dezolátnom stave. Na maďarskej strane nešetrí sa na agitácii,

peniazoch. U nás obstaráva sa všetko na dlh a nik nevie, čo

vojakom patrí v peniazoch, xxx. Bolo by potrebné jednotné

komando v Brne, ktoré disponuje. Nezamestnané vojsko

v Hodoníne tvorí si vojenské rady a disciplína takto mizne.

Dr. Šrobár upozorňuje, že my v tom rozhodovať nemôžme. Nech

každý napíše, čo vie, napísal, konkrétne dáta, a tie treba oddať

ministrovi národnej obrany [t.č. Václav Klofáč] a dr.

Scheinerovi¹⁷.

Dr. Maderič vykladá ďalej stav financií na okupovanom

Slovensku. Maďarské úrady utiekli, kasy nechali prázdne.

Okamžite potreba je len v malackom okrese 300 – 400-tisíc

korún. Invalidné penzie a podpory treba vyplácať. Ľud súri a búri

sa preto, lebo sa to nevypláca. Inak obsadené územia podržať

nemožno, len jestli finančné ministerstvo okamžite pomôže. Na

obsadenom území je mnoho materiálu, špiritusu, zeleniny, oleja

vo xxx. Treba to zreferovať ministrovi Ivankovi. Hodnota

menovite oleja a špiritusu je taká, že by kryla všetky výdavky.

¹⁶Jozef Maděrič (1886, Moravská Nová Ves – 1927, Bratislava), advokát,

národohospodár, pôsobil v Brne, do roku 1918 krajinský úradník v Prahe,

funkcionár priemyselných zväzov, publicista.

¹⁷Josef Eugen Scheiner (1861, Benešov – 1932, Praha), český právnik,

telovýchovný a verejný činiteľ, od roku 1906 starosta Českej obce sokolskej.

Po vzniku ČSR zhromažďoval dôstojníkov, s ktorých pomocou založil prvé

české vojenské veliteľstvo. Následne zastával úrad generálneho inšpektora

ozbrojených síl. Do roku 1920 bol poslancom NZ za štátoprávnu

demokraciu.

40

Dr. Hodža odporúča, aby predsedovia Klubu a tí členovia, ktorí

sú o veciach informovaní, šli v deputácii k patričným ministrom

a referovali.

Dr. Bella odporúča, aby to patriční páni spísali a tak predložili.

Na návrh dr. Okánika poveril Klub dr. Dérera, Stodolu, Houdeka,

Maderiča, ďalej p. Balušku-Mészárosa, Koblasa, ktorí referovali

v Klube o žilinsko-vrútockej situácií, a všetkých pánov, ktorí by

niečo o stave vecí na Slovensku vedeli, aby všetko zostavili

písomne. Dr. Dérer podoberie sa na zostavenie memoranda pre

ministerského predsedu dr. Kramářa¹⁸. V prvom rade menovaní

štyria páni spracujú materiál pre jednotlivých ministrov.

Dr. Dérer odporúča, aby bol ministerstvom vymenovaný dr.

Blaho za komisára pre celé obsadené územie. Nech mu dá plnú

moc a on nech si všetko organizuje.

Dr. Šrobár poznamenáva, že všetky ministerstvá nech si postavia

svoje orgány na obsadenom území, ktoré by im boli zodpovedné.

Klub uzniesol sa v tomto zmysle odporúčať v spomenutom

memorande na ministerského predsedu za komisára obsadeného

Slovenska dr. Blahu, aby on sprostredkoval medzi vládou

a úradníkmi jednotlivých ministerstiev na obsadenom území.

Predsedajúci dr. Bella vyslovuje ďalej uzavretie Klubu, že

interpeláciu dr. Dérera a odpoveď ministerského predsedu dr.

Kramářa na zasadnutí Národného zhromaždenia dňa 15. t.m.¹⁹

berie Klub v známosť.

¹⁸Karel Kramář (1860, Vysoké nad Jizerou – 1937, Praha), štátnik politik,

prvý predseda vlády ČSR (14. novembra 1918 – 8. júla 1919).

¹⁹Text Memoranda KSP týkajúci sa najmä obsadzovania územia Slovenska

a revolučného vývoja i odpoveď K. Kramářa pozri na:

http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=11315 ;

http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=11316 .

41

Ďalej uzavrel Klub za zapisovateľa Národného zhromaždenia

kandidovať miesto omylom vyvoleného neposlanca Dušana

Porubského²⁰Ing. Jána Bottu. Soc. strana postupuje Slovenskému

klubu jedno miesto v technickom výbore, Klub kandiduje na toto

miesto Ing. Pfeffermanna.

Konečne sa uzavrelo, že Klub v permanencii zasadá každodenne

od 9. ráno do 12-ej a od 3-ej popoludní do večera.

Dr. Bella zasadnutie zakľúčil.

²⁰Dušan Porubský (1876, Trenčín – 1924, Trenčín), novinár,

spoluvydavateľ Slovenského týždenníka, zakladateľ Slovenskej tlačovej

kancelárie v Žiline. Prítomný na 1. schôdzi NZ ako „zapisovateľ“.

42

2. Praha, 19. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Diskusia, ako ochrániť slovenské územie a jeho obyvateľov proti

maďarskému úsiliu o zachovanie celistvosti Uhorska a o spôsobe, akým

má informovať predseda zahraničného výboru Hodža o situácii

a podmienkach uvoľnenia slovenského územia obsadeného maďarskými

vojskami. Správy z obsadeného územia, otázka úradníctva a vytýčenia

hraníc; problém zásobovania potravinami, deľby kompetencií a možných

úverov bankám. Spor s Poľskom. Hodža referoval o nóte K. Kramářa M.

Károlyimu, ako aj o prepustení slovenskej divízie zo západného frontu,

ktorú treba personálne preveriť. Stanovy a potreba rozšírenia počtu

poslancov KSP.

Príloha: Interpelácia na ministerského predsedu: otázky sa týkajú

informovanosti čs. vlády o zajatí predsedu SNR a KSP Matúša Dulu

a tajomníka SNR Karola Medveckého, ako aj senického komisára Cyrila

Horvátha, maďarskými vojakmi a ochoty čs. vlády zakročiť proti

maďarskej vláde, ktorá navonok nezodpovedá za vyčíňanie svojich vojsk

na slovenskom území, ale tajnými nariadeniami ho podporuje.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 19.

novembra 1918

Podpredseda dr. Bella otvára schôdzku. Zápisník číta zápisnicu

z predošlého dňa.

K zápisnici prehovorí a upozorňuje Janšák²¹na výročné správy

Femky²²ako doklad maďarizácie a dr. Beňovský²³na referáty dr.

²¹Štefan Janšák (1886, Osuské – 1972, Bratislava), archeológ, diplomat,

publicista, spisovateľ, prekladateľ z francúzštiny. Spolupracovník P. Blahu,

referent pre verejné práce, expert na hospodárske záležitosti na Parížskej

mierovej konferencii.

²²Vládny maďarizačný spolok FEMKE (Felvidéki magyar közmüvelödési

egyesület) bol založený v roku 1883. Jeho neskorším predsedom bol Béla

Grünwald, člen Uhorskej akadémie vied a blízky príbuzný ministerského

predsedu Kolomana Tiszu.

²³Dr. Pavol Beňovský, odborník, autor neskoršej publikácie Poznámky

k národnostnému princípu (Trnava 1942).

43

Lás[zló?] Mihálya asi z 1902 v Pesti Hirlape²⁴. Zatým Klub

pridelil ešte do komisie, ktorá má spracovať hospodárske

utláčanie, Janšáka.

Autentizovaním zápisnice poveril predseda dr. Dérera a Stodolu.

Ďalej kandidoval Klub za snemového zapisovateľa namiesto

nečlena Dušana Porubského dr. Slávika.

Predsedajúci dr. Bella referuje o návšteve poslanca Udržala²⁵

v našom Klube a o jeho návrhu, aby sme predniesli v Národnom

zhromaždení na dnešnom zasadnutí na vládu súrny dotaz

a vyvolali debatu o položení na Slovensku. Referoval

o pesimistickom názore Udržala, že len to bude naše, na čo ruku

položíme pred mierovou konferenciou. Dohoda za nás krvácať

nebude. Posadila nás na koňa a na nás je ukázať, či vieme

rajtovať. Vláda musí rozhodne zakročiť. Ohľadom tohto názoru

dr. Bella poznamenáva, že naším cieľom nemôže byť položenie

nám priaznivej vlády oslabiť. Preto nevyvolávajme my debatu.

Dr. Brežný mieni tiež, aby sa vec verejne nepojednávala, lebo

keby Maďari videli kolísanie, pokračovali by ešte brutálnejšie.

Dr. Dérer poznamenáva, že verejne sme vec už predniesli tak na

sneme, ako i na ľudových zhromaždeniach, ale nesmieme

oslabovať postavenie vlády a Národného zhromaždenia, ale

prehovoriť musíme o našich veciach, na to sme tu. Lenže nech sú

naše otázky upravené na vládu tak, aby vláde nespôsobilo

odpovedať na ne žiadne ťažkosti. Prečíta návrh dotazu na vládu

(dotaz je k zápisnici priložený) [pozri prílohu].

²⁴Pesti Hírlap – Peštianske noviny, denník maďarských nezávislých

politikov v Uhorsku, vychádzal v rokoch 1941 – 1849, potom 1878 – 1944.

²⁵František Udržal (1866, Dolní Roveň – 1938, Praha), politik, dlhoročný

poslanec NZ, minister národnej obrany (1921 – 1925, 1926 – 1929)

a ministerský predseda (1929 – 1932).

44

Po krátkej debate vyslovil dr. Bella uzavretie, že s dotazom má

ísť dr. Dérer a dr. Hodža hneď k ministerskému predsedovi

a oboznámiť ho s naliehavým dotazom a predostrieť ho [osem

odsekov len strojopis] na dnešnom Národnom zhromaždení.

Zatým zrevidovali sa miesta v komisiách a na návrh

Pfeffermanna uzavrelo sa vyvesiť tabuľku v Klube, že kto je

v ktorej komisii.

Houdek referuje o správach vojenskej, hospodárskej a finančnej,

ktoré zostavili patričné komisie na základe informácií dr. Maderiča

o obsadených územiach. Správy priložené sú k zápisnici.

Uzavrelo sa, že predsedníctvo Klubu správy podpíše a minister

dr. Šrobár oddá ich patričným ministerstvám.

Ďalej uzavrel Klub, že ponevač Francúzi obsadili Pešť, má vláda

vyslať do Pešti povereníka, ktorý sa bude starať o informáciu

patričným vojenským činiteľom o situácii na Slovensku.

S prevedením poverený je minister dr. Šrobár.

Predsedajúci predkladá pozvanie na zádušné služby Božie za

padlých vojakov československej légie. Na služby Božie, ktoré

budú dňa 22. novembra, vyslal Klub Jurigu, Slezáka a Paráka.

Sekretár peštianskeho splnomocnenca dr. Stodolu²⁶, Votruba,

predkladá informácie a dotazy dr. Stodolu upravené na ministra

zahraničia. Dr. Stodola referuje, že komisár maďarskej vlády

²⁶Emil (Miloslav) Stodola (1862, Liptovský Mikuláš – 1945, Bratislava),

právnik. V rokoch 1911 – 1918 pôsobil v Budapešti, venoval sa spolkovej

činnosti, stýkal sa aj s maďarskými demokratmi okolo Oszkára Jásziho.

Roku 1917 začal vydávať odborný časopis Právny obzor. Iniciátor

obnovenia SNR, signatár Deklarácie a člen výkonného výboru SNR.

45

Fényes²⁷navrhol menom maďarskej vlády dr. Stodolovi, aby

Slovenská národná rada prevzala úplné impérium na Slovensku

pod podmienkou, že české vojsko vyprázdni územie bývalého

uhorského štátu. Ďalej dozvedá sa dr. Stodola na hranice

československého štátu a vyslovuje svoje obavy proti privteleniu

vylých maďarských oblastí, interesuje sa, aké hospodárske styky

chce udržiavať československý štát s maďarským a čo zamýšľa

s doterajším úradníctvom na slovenských krajoch.

Juriga mieni, že ponuku komisára Fényesa treba s pohoršením

a lymine zavrhnúť. Je to jednoduchý švindeľ maďarskej vlády; na

žiadosť ohľadom vytiahnutia českého vojska prikryť [prisvedčiť]

nemožno. Impérium bez brachium a groša je iluzórne. Maďarská

vláda chce, aby sme jej my prevzali starosť o aprovizáciu²⁸; keby

sme české vojsko vytiahli, spravia s nami, čo chcú, a my

vyhoríme za ich hriechy pre nedostatočnú aprovizáciu.

Dr. Markovič dôvodí, že do vyjednávania sa treba pustiť.

Zodpovednosti ohľadom aprovizácie sa neubránime a o ľud sa

my lepšie postaráme ako maďarská administrácia. Ale české

vojsko musí držať i ďalej obsadené územie. Mohli by sme len

povedať, že československé vojsko stojí pod velením Národnej

rady a toto vojsko mohlo by potom zriaďovať národné gardy.

Vážna je i finančná otázka, tú nutno riešiť.

Dr. Bella upozorňuje, že takto formulovať otázku nemožno.

Fényes hovorí jasne, že len v tom páde nám dajú impérium, jestli

české vojsko vyprázdni územie starého Uhorska. Návrh dr.

Markoviča si protirečí.

²⁷László Fényes (1871, Adoni, Tarcea – 1944, New York), od októbra 1918

člen maďarskej národnej rady a splnomocnenec maďarskej vlády pre

vojnové záležitosti.

²⁸aprovizácia = zásobovanie potravinami

46

Dr. Dérer zdôrazňuje, že podstatou návrhu Fényesovho je, aby

české vojská vyprázdnili Slovensko a nie aby sme my dostali

impérium. My to ale prijať nemôžeme. Už i v zmysle tretieho

bodu prímeria²⁹.

Dr. Bella upozorňuje, že naším úkolom je, dať členovi

zahraničného výboru dr. Hodžovi informáciu, aby mohol tlmočiť

na dnešnom zasadnutí výboru mienku Klubu.

Dr. Hodža zhrňuje mienku Klubu. Požiadavku, aby české vojsko

bolo odstránené, zamietame. Čo sa týka impériumu, každé

územie podlieha moci niektorého štátu. Slovensko patrí k štátu

československému. Ohľadom tretieho bodu hrá maďarská vláda

špatnú hru. Hranice určí mierový kongres. Pán dr. Stodola bude

mať príležitosť pred patričným fórom svoju mienku predložiť.

Hospodárske vzťahy budú riešené medzinárodne. Dovtedy nech je

naše stanovisko: jestli sa maďarská vláda bude chovať korektne,

budeme sa korektne chovať aj my. Ohľadom úradníctva je naším

stanoviskom, že vyjmúc verejnú správu, pošty, železnice,

telegrafy atď. v lokálnych nerozhodujúcich úradoch môžu slušné

elementy ostať.

Dr. Šrobár informuje, že i stanovisko vlády je neodvolať české

vojsko z obsadeného územia. Je to i otázka prestíže. My sme

Slovensko nie v stave zorganizovať, lebo nemáme k tomu moc.

O hraniciach nech sa dr. Stodola nepúšťa do vyjednávania.

Zaujímavé je v správe dr. Stodolu, že Maďari pripúšťajú

možnosť, že v československom štáte i Maďari budú, takže chcú

recipročnú kolonizáciu Slovákov a Maďarov. Pán zástupca dr.

Stodola nech sa teda ohľadom hraníc nepúšťa do vyjednávania

²⁹Ide o tzv. Belehradské prímerie podpísané medzi Dohodou a Maďarskom

13. novembra 1918. Na základe tendenčného výkladu jeho bodov 3 a 17

maďarskou stranou vpadlo maďarské vojsko 14. novembra 1918 na územie

Slovenska, aby tak zamedzilo postupu čs. vojsk na „teritóriu Uhorska“.

47

a nech má na mysli, že my sme víťazný štát. Ohľadom obchodu

nech vyjednáva len natoľko, nakoľko je toho okamžitá potreba,

dľa zásady do ut des³⁰.

Čo sa týka úradníctva, otázka riešená je naším prvým zákonom,

tu súhlasí s dr. Hodžom.

Houdek vracia sa k otázke hraníc, odporúča určiť mimo

etnografických hraníc neutrálne pásmo.

Dr. Šrobár vysvetľuje, že Maďari vôbec nechcú uznať, že územie

slovenské patrí k československému štátu. Dôverne oznamuje, že

komisia, ktorá išla k divíziám dohody, má úpravy, ktoré čiary

a body má dohoda na Slovensku obsadiť. Tu považované je

Slovensko ako hospodársky celok a obsadiť sa majú všetky body

i mimo slovenského územia, ktoré sú bránami Slovenska, taktiež

body, ktoré nám zaisťujú budúce spojenie s Juhoslovanmi.

Zatým rozvinula sa debata ohľadom vymoženia ďalších

poslaneckých miest do Národného zhromaždenia. Uzavrelo sa

žiadať v ústavnom výbore ďalších desať miest pre Slovenský

klub v Národnom zhromaždení. Klub určil výbor pozostávajúci

z dr. Šrobára, dr. Ivanku, dr. Dérera, dr. Bellu, Jurigu, Lehotského

a dr. Okánika. Tento má zrevidovať menoslov doterajších členov,

určiť kto má byť povolaný za nového člena. Hlavnou zásadou pri

tomto má byť, aby boli pribratí ľudia, ktorí sa stále v Prahe budú

zdržovať a ktorí sú schopní a ochotní pracovať. Na to, či sú

jednotlivé kraje pomerne zastúpené, nemôže sa brať ohľad.

Pri pojednávaní vnútorného zaradenia Klubu bol za zapisovateľa

Klubu určený dr. Slávik.

³⁰Rímska právna a náboženská zásada. V preklade: dávam, aby si dal; teda

„niečo za niečo“.

48

Potom bol prečítaný „jednací rád“ [rokovací poriadok] klubu

strany agrárnej a dr. Ivanka navrhol, aby si Klub náš zostavil tiež

stanovy. Rotnágl navrhol na zostavenia stanov výbor pozostávajúci

z dr. Dérera, dr. Ivanku, dr. Medveckého, Lehotského a Rotnágla.

Dr. Medvecký nadhodil otázku rozvrstvenia dľa strán a žiadal,

aby všetkým členom Klubu bolo dovolené hospitovať v niektorej

českej strane.

Dr. Šrobár poznamenáva, že pri zostavení menoslovu poslancov

viedla ich tá myšlienka, aby na Národnom zhromaždení všetky

odtienky politické na Slovensku boli zastúpené. Treba zásadne

stanoviť, z akých prúdov je zložený Slovenský klub.

Rotnágl žiada, aby sme aspoň do budúcich volieb ostali

jednotným klubom. Je to cieľu primerané preto, lebo ináč by

Slováci vypadli od zastúpenia v komisiách.

Lehotský nedrží za potrebné žiadny stanovy. Slovenský klub

musí ostať jednotný, kým sa pomery na Slovensku nezlepšia. Aby

sme sa stále radili, k tomu nepotrebujeme stanov. Nevidí potrebu

toho, aby bol aj inde mimo Slovenského klubu.

Dr. Šrobár s veľkou radosťou prijíma enunciáciu [vyhlásenie,

výrok] Lehotského. Dr. Bella poznamenáva, že stanovy sú predsa

potrebné, lebo každý život potrebuje chrbtovú kosť.

Dr. Ivanka dôvodí, že Klub slovenských poslancov bude vždy

potrebný, i keď sa rozvrstvíme do jednotlivých českých

politických strán.

Klub uzavrel, aby sa výbor navrhnutý Rotnáglom zišiel, stanovy

vypracoval, rozmnožil a doručil každému členovi pred ich

pojednaním v Klube.

49

Zatým oznamuje Hrušovský, že prezrel materiál v zemskej

štátnej kancelárii. Všetky uhorské štátne vydania sú tam

a správca Krejčí dá nám ich k dispozícii, ba ochotné je jeho

osobníctvo i pracovať. Materiál ohľadom pomaďarčenia obcí má

prof. Malíř v Záhrebe [pozri pozn. 68] spracovaný.

Pilát predkladá návrh, aby ministerstvo pre výživu zvolalo

schôdzu ústredí, na ktorej zúčastnili by sa i delegáti Klubu. Nech

tie ústredia určia svojich zástupcov na Slovensku.

Po krátkej debate, v ktorej dôvodilo sa menovite za pridelenie

celého

obsadeného

územia

z ohľadu

zásobovania

k miestodržiteľstvu v Brne, poťažne k jednotlivým centrám na

Morave ako Brno, Hodonín, Ostrava, uzavrel Klub, aby tá schôdza

ústredí bola zvolaná, na nej aby zastupovali Klub Pilát, dr. Okánik

a Houdek a aby boli určené na obsadenom území jednotlivé

peňažné ústavy, ktoré majú dostať cieľom aprovizácie úver od

Živnostenskej banky. Za takého banky boli označené Obchodná

banka v Skalici, filiálka Úvernej banky v Žiline, Ľudová banka

v Novom Meste, neskôr Hospodárska banka v Trnave, Úverná

banka v Prešporku atď. Tie banky treba potom upovedomiť.

Pilát navrhuje, aby bol vypracovaný program pre náš spor

s Poliakmi. Tento spor má sa riešiť spolu so sporom o Tešínsko

na porade s Poliakmi ešte pred mierovou konferenciou. Na tejto

porade nech je Slovenský klub zastúpený.

Po debate, v ktorej poukázalo sa na nesprávnosť poľských

požiadaviek a na to, že je to akcia maďarskej vlády, uzavrelo sa,

že Slovákov má na chystanej konferencii zastupovať Pilát

a Štefánek z ohľadu politického.

Po prestávke referoval dr. Hodža o zasadaní zahraničného

výboru. Interpelácia Slovenského klubu [v prílohe] príde pred

50

branný výbor. Referoval o nóte ministerského predsedu Kramářa

Károlyimu,³¹v ktorej zdôrazňuje sa menovite, že bod 17.

prímeria nevzťahuje sa na Slovensko a žiada sa energicky

zadosťučinenie pre údajné uväznenie Dulu a členov Národného

zhromaždenia a Národných rád.

³²Ďalej oznamuje dr. Hodža, že nám Nemci prepustia ako

rekompenzáciu za neodzbrojenie Mackensenových vojsk

prevažne slovenskú divíziu zo západného frontu, ktorá dôjde

o krátky čas do Prahy a bude tu v kasárňach umiestená.

Na návrh Hodžov uzavrel Klub, že si túto divíziu má vziať na

starosť Houdek, Stodola a členovia-vojaci Klubu. Títo majú

konštatovať, akí ľudia sú v tej divízii, aká je v nej nálada

oficierov, nám neprajných jemným spôsobom internovať, oddeliť

vhodný materiál od nevhodného a agitatívne obrobiť vhodný

materiál, aby mohol byť poslaný na Slovensko.

S tým predsedajúci do oznámenia schôdzu zakľúčil.

³¹Nótu K. Kramářa adresovanú 20. novembra 1918 predsedovi maďarskej

vlády Mihályovi Károlyimu s postojom k vpádu maďarského vojska na

Slovensko pozri napr. v: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti

II. Bratislava : LIC, 1998, s. 51 – 52.

³²Prečiarknutý začiatok odseku: Ďalej referoval dr. Hodža ohľadom dr. Bellu, že

najprv Fierlinger šiel na juh a odtiaľ xxx asi 18 000 československých

legionárov, ktorí dôjdu sem behom 5 dní. Potom žiadalo sa v zahraničnom

výbore, aby ostatné légie xxx došli, okupácia má sa prevziať na Slovensku

československými vojskami pod komandom xxx. O stave na Slovensku je

mienka zahraničného výboru, že čo držíme, nepustíme. xxx s tým cieľom, aby

medzeru vyplnili.

51

Príloha: Interpelácia

Doliehavé dotazy na pána minister predsedu v zmysle

70. §-u rokovacieho poriadku

1) Má-li pán minister predseda vedomia o tom, že dľa správ zo

Slovenska prišlých, maďarské vojská zajali predsedu Slovenskej

národnej rady a Klubu poslancov na Národnom zhromaždení

poslanca Matúša Dulu³³a tajomníka rady Karola Medveckého?

Je pán minister predseda ochotný ihneď zakročiť, aby osobná

sloboda a imunita členov Národného zhromaždenia na všetkých

územiach Československej republiky rešpektovaná bola? Je pán

minister predseda ochotný zakročiť u maďarskej vlády, aby

upravila v tomto zmysle všetky jej podriadené orgány na

Slovensku? Je pán minister predseda ochotný zakročiť

u maďarskej vlády, aby poskytla Národnému zhromaždeniu

a dvom menovaným pánom za porušenie ich imunity úplnú

satisfakciu?

2) Má-li pán minister predseda vedomia o tom, že s vedením

verejnej správy v okrese senickom povereného československého

komisára, senického advokáta dr. Cyrila Horvátha³⁴, podľa správ

zo Slovenska prišlých, maďarské vojská zviazali a odviezli? Je

pán minister predseda náklonný zakročiť, aby život a bezpečnosť

orgánov československého štátu i voči maďarskej vláde a jej

orgánom zabezpečené a rešpektované boli?

3) Má-li pán minister predseda vedomia o tom, že dľa správ zo

Slovenska prišlých, maďarské vojská československých vojakov

do zajatia padlých, ešte i ranených, brutálne mučili a nielen

³³Uväznilo ho maďarské vojsko v Turč. Sv. Martine 15. novembra 1918.

Protest proti tomu bol súčasťou nóty K. Kramářa M. Károlyimu (pozn. 31).

³⁴Cyril Horváth (1864, Martin – 1931, Bratislava), právnik, verejný činiteľ.

Signatár Deklarácie, funkcionár národnej demokracie, notár v Senici.

52

zajatých vojakov, ale i slovenských pokojných neozbrojených

občanov [na Vrútkach a v Žiline – podľa strojopisu] vešali?

4) Je pán minister predseda ochotný proti takýmto a podobným

beštialitám a brutalitám maďarských vojsk u spojencov

Československej republiky protestovať?

5) Je-li pán minister predseda ochotný upozorniť vládu

spojencov Československej republiky na dvojzmyselné

chovania sa peštianskej maďarskej vlády, ktorá oficiálne

nechce brať zodpovednosť za udalosti na Slovensku, ohlasmi

na Maďarské obyvateľstvo, tajnými nariadeniami na

podriadené orgány a všetkými inými prostriedkami starej

maďarskej politiky vynasnažuje sa však vyvolať v maďarstve

náladu, z ktorej vyplývajú potom známe beštiality maďarských

vojakov?

6) Je pán minister predseda ochotný upozorniť maďarskú vládu,

že za každú beštialitu a za každé násilie páchané na

československých vojakoch a na slovenskom obyvateľstve

zodpovedať sa budú nielen bezprostrední páchatelia zločinov, ale

aj tí, ktorí dvojzmyselným chovaním sa takéto zločiny vyvolávajú

a napomáhajú?

53

3. Praha, 20. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Zriadenie štatistického odboru k predprácam pre mierovú

konferenciu. Problém predkladania zákonov jednotlivými

poslancami, len najzávažnejšie sa majú stať zákonmi. K. Kramář

potrebuje dvoch Slovákov ako prezidiálnych úradníkov. Minister

Staněk (osobne prítomný) zostavuje program verejných prác, chce

menoslov slovenských inžinierov; taktiež zamýšľa zveľadiť cestovný

ruch, elektrifikovať, zriadiť kúpeľníctvo. Vyjednávanie s husitstvom

a s protestantmi ohľadne cirkevných pomerov; ústavnoprávne otázky

– slovenské sa majú riešiť oddelene od českých; návrh na zriadenie

Výboru pre základné pomery so Slovenskom i cirkevnopolitického

výboru. Články v Práve lidu, informovanosť ostatných klubov

o Slovensku a sociálnej situácii na ňom. Rozšírenie počtu poslancov

KSP; návrh osloviť A. Masarykovú s členstvom v KSP; vyslovenie

vďaky V. Šrobárovi.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 20.

novembra 1918

Po prečítaní a uhodnovernení zápisnice z predošlej schôdzky bol

zriadený ešte k predprácam k mierovej konferencii na návrh dr.

Šrobára odbor štatistický, pozostávajúci

Hrušovského, Janšáka.

z dr. Stodolu,

Ďalej oznámil minister dr. Šrobár, že správu vojenskú,

hospodársku a finančnú zo západného Slovenska oddal patričným

ministrom. Čo sa vymenovania dr. Blahu za komisára celého

obsadeného územia týka, to je z formálnych príčin nie možné, ale

jednotliví ministri poveria ho každý vo svojom rezorte.

Odporúča, aby dr. Maderič, splnomocnený od Klubu, dal

ministrovi Rašínovi striktný návrh.

Dr. Dérer žiada, aby sme návrhy takéto, tak, ako to druhé strany

a skupiny robia, predložili pred snemovňu a dali vytlačiť.

54

Dr. Okánik odporúča, aby dr. Bella v schôdze klubových

predsedov upozornil strany, aby jednotlivci nepodávali 2 – 3

paragrafové návrhy, ktorými mienia riešiť jednu z celku

vytrhnutú otázku ako civilné manželstvo, vyučovanie

náboženstva atď., ktoré možno len s celým komplexom otázok,

s celým kodifikovaním spolu riešiť. My sme tu len na to, aby sme

položili základ, konštitúciu. Všetky ďalšie otázky povolaný je

riešiť volený snem.

Dr. Dérer upozorňuje, že zabrániť podávaniu návrhov nemožno,

lebo na to má každý poslanec právo. Z toho nenasleduje, že by

z takého návrhu bol i zákon.

Dr. Šrobár vysvetľuje, že návrhy nepodávajú ani strany, ale

jednotlivé smery a prúdy. Ale z týchto návrhov zákon bude

dosiaľ jeden jediný – o 8-hodinovej pracovnej dobe. Ostatné

návrhy idú do komisií a tam máme svojich ľudí. Ďalej oznamuje

dr. Šrobár, že predseda ministerstva dr. Kramář potrebuje dvoch

pracovníkov-Slovákov, jedného z nich právnika, na prezidiálnych

úradníkov, ktorí by mu boli informátormi v slovenských

záležitostiach. Klub vyznačil dr. Beniača³⁵a Hrušovského. Ďalej

oznámil dr. Šrobár, že dr. Scheiner žiada, aby slovenskí poslanci

prehovorili k vojsku odchodiacemu na Slovensko. Klub poveruje

týmto dr. Bellu a dr. Dérera. Štátoprávny klub žiada prednášeteľa

o slovenských pomeroch na schôdzku v piatok večer o 1/2 8ej.

Klub vysiela dr. Ivanku.

Dr. Dérer oznamuje, že otázka ďalších 10 miest pre Slovenský

klub v Národnom zhromaždení, dľa informácií v ústavnom

výbore má sa žiadať na schôdzke klubových predsedov. Klub

³⁵Igor Ján Vladimír Beniač (1881, Ružomberok – 1958, Ružomberok),

právnik, signatár Deklarácie, pracovník referátu pravosúdia na Ministerstve

s plnou mocou, národný demokrat.

55

uzavrel, aby dr. Ivanka návrh predostrel a dr. Bella podá ho na

zajtrajšej schôdzi predsedov.

Dr. Hodža oznamuje, že minister verejných prác Staněk³⁶

zamýšľa zostaviť pracovný program ohľadom Slovenska.

Minister Staněk mieni sám prísť do nášho Klubu referovať

o svojich plánoch. Chce zostaviť komisiu, na čele so Stodolom

a Rotnáglom, pozostávajúcu zo všetkých vrstiev Slovenska, teda

z národohospodárskych činiteľov, znalcov administrácie,

socialistov a hlavne odborníkov. Žiada zostaviť menoslov

slovenských inžinierov.

Správu Hodžovu vzal Klub v známosť.

Na to dostavil sa do Klubu min. Staněk, ktorého srdečne uvítali

členovia Klubu a krátkou rečou pozdravil Stodola.

Minister Staněk predniesol, že by bol rád, keby sme sa zúčastnili

v prácach jeho oboru radou a skutkom. Potrebuje slovenských

odborníkov, i na vedúce miesta, nakoľko sú kvalifikovaní. Preto

chce utvoriť poradný zbor pod predsedníctvom Stodolu

a spoluúčinkovaní Rotnágla. Má plán cudzinecký ruch zveľadiť,

elektrizovanie, kúpeľníctvo zriadiť na Slovensku. Je to plán,

ktorý zavŕšiť sa môže len za 10 – 20 rokov. Sekcie, komisie má

navrhnúť Stodola v uzrozumení s Klubom, u ktorého by bolo

koncentrované vrchné vedenie.

Klub slovenských poslancov s radosťou vyslyšal expozé ministra

Staněka, výzvu jeho, aby boli pritiahnutí k prácam jeho

ministerstva slovenskí odborníci. Klub poveruje Stodolu

a Rotnágla, aby vec držali v evidencií a ostali ohľadom toho

v spojení s ministrom Staňkom.

³⁶František Staněk (1867, Strmilov – 1936, Praha), poslanec NZ za agrárnu

stranu, vo vláde K. Kramářa minister verejných prác, následne minister pôšt

a telegrafov a minister poľnohospodárstva. V rokoch 1932 – 1935 predseda

poslaneckej snemovne NZ.

56

Dr. Dérer navrhuje, aby slečna dr. Masaryková bola oslovená že

by vstúpila do nášho Klubu. Klub uzavrel, aby sa tak stalo. (že sa

slečna Masaryková má ohľadne tohto osloviť.)

Ďalej odporúča dr. Dérer reagovať na články Práva lidu

namierené z čiastky i proti nám. Bolo by treba vysloviť, že sme

my nikde mobilizáciu nežiadali.

Rotnágl odporúča nereagovať na 4 spomenuté články, lebo nám

netreba sa miešať do straníckych bojov. Články sú namierené

proti štátoprávnym demokratom.

Dr. Bella odporúča zúčastniť sa i socialistických schôdzok, na

ktoré nás už zvú.

Dr. Maderič a iní poznamenávajú, že treba zdôrazniť socialistom,

že otázka slovenská je otázkou hospodárskou a sociálnou.

Najviac trpí zemedelstvo, proletári, chudoba. Jej pomôcť je práve

úkolom sociálnej demokracie.

Lehotský nie je informovaný o tom, čo sa v posledných dňoch

písalo, lebo nebol tu. Ale je presvedčený, že sociálni demokrati sú

takí naši priatelia, ako aj iné meštianske strany. Aby sa toto

nedorozumenie vyhostilo, narádza, aby sme šli na klubové

zasadnutie socialistickej strany a tam ich informovali. Preto treba

poveriť šesťčlennú deputáciu, ktorá by navštívila socialistickú

stranu.

Rotnágl víta podnet Lehotského, ale prízvukuje, že všetky kluby

potrebujú informácie o Slovensku. Odporúča, aby traja páni zašli

do všetkých klubov a informovali o slovenských veciach.

Dr. Bella vyslovuje uzavretie, že Klub vysiela [len rukopis] k

všetkým klubom dr. Bellu, dr. Ivanku a Lehotského.

Klub jednomyseľne navrhol, že ministrovi dr. Šrobárovi

vyslovuje vďaku za všetko, čo posiaľ vykonal a vyslovuje, že

s plnou dôverou prijímame to dielo, ktoré on konal.

57

Dr. Okánik oznamuje, že vyjednáva s brat. husitstvom českým

a moravským, cieľom ustálenia xxx ohľadom nových cirkevných

pomerov.

Klub uzavrie vziať na vedomie s tým, že v tomto vyjednávaní

berie účasť i Juriga a dr. Kolísek.

Dr. Bella oznamuje, že bol tiež vyzvaný protestantskými kruhmi

na podobné a mieni sa zúčastniť ich porád. Vzaté v známosť.

Juriga informuje o zasadnutí ústavného výboru z predošlého dňa

a s tým v spojení poukazuje na to, že ako ťažko je riešiť

slovenské otázky spoločne s českými. Preto zdôrazňuje, že po

prvé nie je žiaduce vynášať jednotlivé zákony,* *Nech Slovenský

klub požiada ostatné kluby, aby do života zasahujúce zákony

nepojednávali a nepredostierali.* Po druhé je potrebný xxx

výbor, ktorý by všetky otázky týkajúce sa Slovenska pojednával

a posvietil si na ne z uhorsko-právneho stanoviska.

Dr. Medvecký dôvodí, že Národné zhromaždenie musí doniesť

najpotrebnejšie zákony, ktoré sú k účinkovaniu štátu potrebné.

Čo sa nového výboru týka, je potrebný – a odporúča ho nazvať:

Výborom pre základné pomery so Slovenskom. Treba niekoho

poveriť, aby o zriadení tohto výboru, ako i výboru

cirkevnopolitického podal návrh, ktorý podpísaný 20 členmi bol

by prednesený porade klubových predsedov a snemovni.

Podaním návrhu tohto poverujú sa slovenskí členovia ústavného

výboru. –

Zatým predsedajúci dr. Bella zasadnutie zakľúčil.

58

4. Praha, 21. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Možnosti úveru pre živnostníkov. Divízia zo západného frontu má prísť do

milotického tábora. Šrobár predostrel potrebu nechať obsadené niektoré

slovenské mestá ešte dva roky po uzavretí mieru; mobilizácia piatich

ročníkov mužov; presun čs. vojakov z južného frontu na Slovensko, potom

možnosť zaplniť vedúce miesta v správe Slovenska, potrebný je ich súpis.

Návrh na vypracovanie prechodnej ústavy pre Slovensko. Vymenovaní

kuriéri pre spojenie s Viedňou, Budapešťou, Martinom atď. Obava z

hladu, ktorý provokuje maďarská vláda nedodaním prídelu na november

a december. Návrh ministra výživy Vrbenského (osobne prítomný) na

obilný ústav, otázka centrály alebo len expozitúr na Slovensku, nátlak na

maďarskú vládu pomocou nedodania uhlia. Prednášky, návrh na zvýšenie

počtu členov KSP, personálie a iné.

Príloha: Návrh na zmenu dočasnej ústavy, má sa zvýšiť počet poslancov

o 14 Slovákov.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 21.

novembra 1918

Po predčítaní a uhodnovernení zápisnice kandidoval Klub do

poštového výboru Stodolu a Zocha, do výboru pro vyživovací

příspěvky Hlinku a Maršalka.

Príhlasy jednotlivých pracovníkov, ktorí sa hlásia k účinkovaniu

na Slovensku, oddal Klub tajomníkovi dr. Hallovi, aby ich oddal

patričným výborom.

Okresný Národný výbor v Hradci Králové volá na nedeľu

prednášateľov o slovenských pomeroch na verejnú schôdzu. Klub

vyslal dr. Markoviča, dr. Brežného a Porubského, ktorí sa majú

telefonicky dorozumieť s okresným Národným výborom

v Hradci Králové.

59

Odbor pre demobilizáciu koní žiada, aby sa Klub dal zastúpiť

dnes na porade. Klub vysiela v svojom zastúpení pánov Paráka

a Slezáka.

Zatým predložil dr. Ivanka k zápisnici priložený návrh na

zvýšenie členov Národného zhromaždenia; dr. Okánik bol

poverený predložiť ho porade klubových predsedov.

Hrušovský referuje, že bol na schôdzke zemskej živnostenskej

rady, kde sa radili o povojnovom úvere živnostníkov, ktorí trpeli

vojnou. Je k dispozícii týmto cieľom 120 miliónov korún.

Spytuje sa, ako by bolo možné pri tom pamätať na Slovensko.

Po krátkej debate uzavrel Klub, že sa na zemskú živnostenskú

radu obráti v našom mene písomne. Pilát v tom zmysle, aby

nechali pre Slovensko primeraný obnos na ten čas, keď u nás ten

úver bude možno rozdeľovať.

Hrušovský referuje, že divízia zo západného frontu, príchod

ktorej oznámil nám Hodža, nepríde do Prahy, lež do milotického

tábora. Páni, ktorí sú poverení pri divízii tejto zaviesť akciu dľa

uzavretia Klubu, museli by teda do milotického tábora odísť.

Dr. Bella poznamenáva, že Pilát má ohľadom tohto konkrétny

návrh. Nech sa Houdek a Stodola dajú s ním do spojenia a majú

vec v evidencii pre branný výbor.

Dr. Bella oznamuje, že študenti ôsmej triedy reálneho gymnázia

v Kremencovej ulici Kučera a Rašín ponúkli menom ich druhov

svoje služby nášmu Klubu.

Po krátkej debate uzavrel Klub, že sa pánom Rašínovi a Kučerovi

písomne poďakuje za ochotu a upovedomí ich, že až sa vyskytne

potreba, bude reflektovať na ich služby.

60

Dr. Medvecký referuje, že vyhotovil návrhy na zriadenie Komisie

pre základné pomery so Slovenskom a cirkevno-politickej. Lež

znajúc dôkladnosť, s akou jednotlivé komisie pojednávajú návrhy

na ne zadané, má obavy, že by zriadenie týchto komisií hatilo

zákonodarnú činnosť. Navrhuje teda, aby sa vec tak riešila, aby

patričný výbor prerušil debatu o riešení otázky Slovenska sa

týkajúcej a predložil návrh plénu nášho Klubu.

Dr. Dérer mieni, že by to práve komplikovalo vec. Dalo by sa to

tak riešiť, že by patričný výbor, ktorý by odkazoval niektorú

záležitosť tomu kvázi poradnému výboru pre základné pomery so

Slovenskom, určil tej komisii termín, v akom má svoju mienku

podať.

Čo sa cirkevno-politického výboru týka, ten považuje dr.

Medvecký za predčasný, je naň dosť času, až bude zvolaný

riadny zvolený snem.

Po debate sa ustálilo, že sa podanie návrhov na zriadenie nových

výborov odkladá predbežne na 10 dní.

Houdek referuje o xxx zasadaní branného výboru dňa 20.

novembra. Referát vzal Klub s uspokojením v známosť.

Minister dr. Šrobár v súvise s referátom oznamuje, že

v ministerskej rade zastupoval stanovisko, že bude potrebné

niektoré mestá Slovenska obsadené držať asi 2 roky i po uzavretí

mieru. Cieľ tohto obsadenia bol by čeliť protirevolúcii,

napomáhať konsolidáciu. Mienku honorovala ministerská rada.

Ďalej oznamuje, že stanoviskom vlády ohľadom mobilizácie

poťažne demobilizácie je, že päť ročníkov, od 20 – 24 ročných,

podrží vláda pod zbraňou a v tomto zmysle podá návrh na

demobilizáciu pred plénom. Oznamuje tiež, že všetko

československé vojsko z južnej fronty pôjde na Slovensko pod

61

vodcovstvom dohodových dôstojníkov. Takým činom budeme

mať o dva-tri týždne na Slovensku voľnú ruku. Potom budeme

môcť obsadiť všetky vedúce miesta v správe Slovenska našimi

ľuďmi. Tým cieľom je potrebné, aby trojčlenná komisia zostavila

súpis všetkých administratívnych úradov, ktoré do ohľadu prísť

môžu.

Dr. Dérer poznamenáva, že prv potrebujeme vedieť, aké budú na

Slovensku poriadky. K tomu súpisu úradov môžeme až potom

pristúpiť, keď budeme vedieť, aká bude tá prechodná správa.

Slovenskí členovia ústavného výboru sú poverení, aby

vypracovali návrh prechodnej ústavy pre Slovensko.

Dr. Šrobár mieni, že predbežne budeme musieť prevziať celú

škálu úradov tak, ako je. Prechodný stav musí stáť na základe

dnešného stavu.

Houdek upozorňuje na Magyarország tiszti címtára³⁷. V ňom

máme všetky úrady označené.

Hanzalík³⁸upozorňuje, že v tomto odbore pracoval už Karol

Medvecký v Martine a má hotový súpis pre niektoré stolice.

Dr. Beniač oznamuje, že kataster úradníkov pre Liptov je u Petra

Makovického³⁹.

Klub poveril dr. Markoviča, dr. Brežného, [Ivana] Štetku,

Porubského a dr. Medveckého, aby súpis úradov i s kvalifikáciou

úradníkov a s označením, ktoré úrady nám bude treba zaplniť

³⁷Adresár úradníkov Maďarska

³⁸Jozef Hanzalík, novinár, úradník v Krupine, signatár Deklarácie.

³⁹Peter Makovický (1864, Ružomberok – 1929, Ružomberok), podnikateľ,

obchodník, od roku 1918 člen výboru SNS, podieľal sa na budovaní

Liptovského múzea v Ružomberku.

62

našimi ľuďmi, zostavil. Do Martina a Mikuláša bolo určené

vyslať v tejto záležitosti kuriéra.

Na návrh Jurigu Klub menoval Gašpara Balušku-Mészárosa,

Michala Slezáka, Jana Gajdoština, Martina Albínyho a Jozefa

Dúbravu stálymi kuriérmi, ktorí majú byť vysielaní do Viedne,

Pešti, Martina, Mikuláša a na západné Slovensko dľa dispozícií

Klubu a ministra dr. Šrobára. Doktor Šrobár má im vymôcť

imunitu a peňažné prostriedky. Ing. Botto je ministrovi Šrobárovi

cieľom disponovania s kuriérmi a sprostredkovaním na referát

pridelený.

Dr. Dérer spomínajúc denné správy došlé z Prešporka, Trnavy

a Žiliny zdôrazňuje znovu, aby sme stále komuniké podávali

tlačovým kanceláriám. Sprostredkovaním tohto poverený je

Votruba.

Dr. Ivanka referuje o zasadnutí ústavného výboru, kde sa

pojednávala predloha o zrušení rádov, šľachtictva a o prevzatí

štátnych úradníkov.

Do klubovej schôdze dostavil sa minister výživy dr. Vrbenský⁴⁰

a žiadal zaviesť debatu o potrebe obilného válečného ústavu na

Slovensku. Obilný ústav sprostredkoval by nielen obilie, ale

aj iné články ako odev, obuv, xxx, obchodné články atď. Oznámil,

že Morava mieni založiť expozitúru svojho ústavu na Slovensku.

Žiada o dobrozdanie, či majú byť založené expozitúry a či má

byť pre Slovensko zriadená samostatná centrála.

Houdek ďakuje ministrovi za účasť a poznamenáva, že v krajoch

už obsadených nastáva už vskutku potreba takej centrály. Pre

⁴⁰Bohuslav Vrbenský (1882, Opočnice – 1944, Moskva), stomatológ,

novinár, poslanec NZ, socialista. Minister výživy, neskôr verejných prác,

následne zdravotníctva.

63

dobu terajšiu schvaľuje riešenie otázky expozitúrou. Na dobu

neskoršiu však žiada samostatný ústav.

Pfeffermann odporúča úplne samostatný ústav, ktorý by bol

koordinovaný českému centru. Morava by nestačila aprovizovať

Slovensko. Slovensko ale bude vyčerpané maďarským

pričinením. Samostatný ústav má ten zmysel, že pri nedostatku

a dovoze svetovom by centralizácia robila obtiaže.

Dr. Medvecký je za samostatný ústav. Výhody moravskej

centrály boli by len pre prvú dobu.

Dr. Markovič obáva sa i v samej Nitrianskej hladu. Prídel

z Maďarska na november a december už nedošiel. Ale ešte teraz

je mnoho zemiakov a repy v zemi. Intencia maďarskej vlády je

vyprovokovať nepriateľstvo v slovenskom ľude. S návrhom, aby

bola dočasná centrála v Holíči, nesúhlasí. Holíč je príliš na

západe. Navrhuje Uherský Brod, pre západ Hodonín alebo

Hradište. Treba sa postarať o vykopanie zemiakov a repy.

Hanzalík navrhuje prevziať expozitúry maďarské a s tých urobiť

centrálu.

Pilát žiada energické zakročenie, aby vykradnuté zásoby

maďarská vláda vrátila. Je pre samostatný ústav a žiada xxx

i kontrolný orgán. Pri transakciách nech sa zúčastnia slovenské

peňažné ústavy. Iné potreby by mohli pod centrálnym dozorom

prideliť bankám.

Minister Vrbenský vysvetľuje, že ústav len disponuje a zriaďuje

distribúciu.

Stodola navrhuje inventarizovať všetko, aby sa vedelo, s čím

môžeme počítať.

64

Dr. Ivanka poznamenáva, že aprovizácia bolo u nás

decentralizovaná na stolice. Celá otázka rieši sa vojenským

postupom. Z toho nasleduje, že našou povinnosťou je urýchliť

postup na Slovensku. Ináč maďarská vláda nie je ani v stave

odvážať všetko zo Slovenska, odváža len skladištia. On

predstavuje si to tak, že akonáhle sa stolica dobyje, úrady budú

viesť aprovizáciu ďalej pod našou kontrolou. Maďarskú vládu

treba uhlím prinútiť k vráteniu ukradnutého. Treba sa v prvom

rade zmocniť úplne čiary žilinskej a viedenskej. Odporúča vyslať

k poľskej a k ukrajinskej vláde deputáciu, aby tiež zavreli hranice

menovite pre olej a uhlie. Ďalej treba sa dovolávať nátlaku

Ententy⁴¹.

Dr. Šrobár konštatuje, že poneváč aprovizačné úrady nemajú

nahromadené obilie, ale len držia v evidencii zásoby, by boli

najlepším riešením expozitúry na Slovensku. Teda predbežne

v Holíči, potom v Trenčíne alebo Žiline.

Dr. Bella poznamenáva, že i u nás tak bolo zriadené, že sa zásoby

vykazovali na menšie sklady. Rekvizícia je prevedená, ale zásoby

ostali u gazdov a neskôr by prišla výzva z centrály, aby boli na

určitú adresu odovzdané. Máme zbytky, ale teraz je ťažko

prinútiť gazdov, aby zásoby oddali, dúfa, že akonáhle nastane

uvoľnenie, zásoby oddajú.

Dr. Medvecký myslí, že stojíme stále pod dojmom okupácie.

Minister nechce ale riešiť len aprovizáciu okupovaných krajov,

ale ohľadne celého Slovenska. Pre vážnosť druhej otázky narádza

postaviť ju na denný poriadok osobitnej schôdzky. Jestli v tej

prvej otázke zaujmeme stanovisko, bude to riešenie dočasné, až

⁴¹Dohoda (st. Antanta z fr. entente) – vojensko-politický blok, systém

spojeneckých zmlúv uzavretých proti Trojspolku v prvej svetovej vojne.

Pôvodne sa volala aj Trojdohoda (Rusko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo),

neskôr aj Štvordohoda alebo Veľká päťka.

65

kým sa zriadi samostatný ústav, ktorý by prezval i správu týchto

expozitúr.

Dr. Bella mieni, aby aj ohľadom celého svojho dotazu bol

informovaný minister, nech sa vysloví, že v zásade sa staviame

na stanovisko, aby bolo Slovensko samostatne aprovizované,

teraz ale nech je zriadená expozitúra.

Pilát dôvodí, že tie obce, ktoré teraz držíme, mohli by byť

aprovizované z pražských centrál. Preto treba ministra požiadať,

aké zbožie možno dostať. Bolo by splnomocniť tri-štyri banky,

ktoré by viedli korešpondenciu s ústrediami. Tieto nech

sprostredkujú, kým sa expozitúra utvorí, čo potrvá i 14 dní.

Šrobár mieni, že banky k tomu nemajú ľudí, treba zvláštny úrad,

ktorý má v odhadovaní prax. Nech teda zriadi expozitúru terajšia

brnianska centrála v Holíči, a ta nech spíše potreby a zásoby

krajov. Až budeme mať celú trenčiansku stolicu, bola by druhá

expozitúra v centre stolice.

Pfeffermann formuluje, že sme všetci jednej mysle, o čo ide, je

len spor kompetenčný. V zásade zriadiť aprovizáciu po stoliciach,

dočasne moravské provizórium, ale nech sa do zásoby hneď xxx

samostatné centrály, aby to bolo pripravené. Čo sa Poľska týka,

súhlasí s návrhom Ivankovým, aby bola vyslaná deputácia, ale (s

Ukrajinou to nejde, tam je neporiadok.) v Ukrajine je dnes pánom

Dohoda, na tú treba apelovať. Bolo by dobre žiadať od

zahraničného úradu xxx xxx.

Dr. Medvecký súhlasí s Pfeffermannom, lež žiada predsa

postaviť na denný poriadok osobitnej schôdzky otázku

definitívneho ústavu.

Dr. Šrobár odrádza, aby sme teoreticky zostavovali materiál.

66

Dr. Medvedcký vysvetľuje, že agrárna strana má plán hotový,

ktorý mohol by byť do života uvedený. O tomto by sa

pojednávalo.

Dr. Bella vysloví, že predostrie svojho času otázku, ako predmet

rokovania.

Ohľadom zriadenia aprovizačného ústavu Klub ustálil, že

v zásade sa pridŕža utvorenia samostatného centra; dovtedy ale

nech moravská centrála utvorí expozitúru na Slovensku

predbežne v Holíči. O tomto stanovisku má byť minister dr.

Vrbenský upovedomený.

Predsedujúci Dr. Bella schôdzku zakľúčil.

67

Príloha

Návrh

na zmenu 1-ho §–u zákona zo dňa 13-ho novembra 1918

o prozatímnej [dočasnej] ústave.⁴²

§ 1.

Národní výbor rozširuje se na 270 členů způsobem a dle klíče,

jak vznikl Národní výbor. Tento sbor nazýva sa Národní

shromáždění.

Odôvodnenie:

Navrhujeme zvýšiť počet členov Národného zhromaždenia o

14 členov, a vymenovanie týchto zo Slovákov z nasledovných

dôvodov⁴³:

Na tom území bývalého kráľovstva uhorského, ktoré je

slovenským národom obývané, je okrúhlym počtom tri

milióny obyvateľov. Územie, ktoré má byť podľa

strategických a iných ohľadov s československým štátom

zjednotené, má asi 4 milióny obyvateľov.

Celý československý štát bude mať teda asi 13 – 14 miliónov

obyvateľov. Česko, Morava a Sliezsko má dnes 216

poslancov, pripadne teda na jeden miliónov obyvateľov 21,6

poslancov. Podľa tohto kľúča tri milióny obyvateľov na

Slovensku mali by mať aspoň 64 poslancov, teda o 24 členov

viac, ako ich majú dnes.

⁴²Oficiálne znenie pozri ako tlač NZ č. 41 (pozn. 5).

⁴³Tento odsek je vložený dodatočne, dopísaný rukou.

68

Do počtu terajších štyridsať poslancov slovenských nebolo

možné vziať viacerých pracovníkov slovenských, ktorých

prítomnosť a súčinnosť v československom Národnom

zhromaždení je i z praktických i z morálnych príčin

nevyhnutne potrebná.

Pri počte 40 poslancov nemôžu byť zastúpené všetky vážnejšie

triedy, strany a vrstvy Slovenska. Najmä strana roľnícka

a sociálnodemokratická sú ukrátené, keďže musel byť braný

ohľad na to, aby bolo čím viac takých poslancov, ktorí sú

odborníkmi v politických a zákonodarných veciach.

Pri dnešnom počte slovenských poslancov ani jednotlivé

výbory snemu nemôžu byť primeraným spôsobom zastúpené,

lebo niektorí členovia nútení sú i v troch-štyroch výboroch

zastupovať slovenských poslancov.

Zvýšenie počtu slovenských poslancov potrebné je i preto, že

všetci slovenskí poslanci odkázaní sú na svoje zamestnania

a nebudú môcť byť vždy všetci prítomní na sneme.

69

5. Praha, 22. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Diskusia o návrhu Ľ. Medveckého. Politické rokovania nemá SNR

uskutočňovať bez vedomia Klubu a vlády. Konečný návrh na Výbor

pre slovenské veci. Návrh K. Slavíka na obilný ústav. Referát

o udalostiach v Trenčíne (následne i v Bratislave), kde si maďarské

úrady sami vyžiadali pomoc od čs. vojska (takéto prípady sa majú

zozbierať). Požiadavka 50 000 korún na knihy a agitáciu.

Príloha: Návrh Ľ. Medveckého o vybavovaní menej vážnych

záležitostí predsedníctvom Klubu, o úprave právomocí a kontaktov

Klubu smerom k SNR v Turč. Sv. Martine a vyslanectvu v Budapešti;

vysielanie kuriérov; Výbor pre pomery na Slovensku.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 22.

novembra 1918

Po prečítaní a uhodnovernení zápisnice pozdravil predsedajúci dr.

Bella pri živej účasti Klubu Ing. Rotnágla z tej príležitosti, že bol

ustanovený za prvého námestníka starostu mesta Prahy.

Dr. Okánik referuje, že návrh na zvýšenie počtu poslancov

Národného zhromaždenia predložil schôdzi klubových predsedov

oddal predsedovi Tomáškovi. Návrh bude vytlačený a postavený

na denný poriadok.

Na vyzvanie predsedu oznamuje Parák, že sa schôdzky odboru

pre demobilizovanie koní z rôznych príčin nezúčastnil. Prípis

odboru vybaví sa teda prezidiálne.

Dr. Medvecký predkladá Klubu k zápisnici priložený návrh. Bod

prvý prijal Klub s poznámkou, že príhlasy jednotlivcov má dľa

oborov roztriediť Bartoň a má sa informovať o osobách, ich

charaktere a kvalifikácii. Bod 2) a čiastočne 3) bol už riešený na

schôdzke z predošlého dňa. Dr. Medvecký žiada si teda len

zadovážiť stručný obraz menovite z Martina, ako dosiaľ Národná

70

rada pracovala, a z Pešti. Keď toto budeme mať, môže byť

pokračované tak, ako sa včera uzavrelo.

Na návrh dr. Bellu bol poverený Votruba, aby o položení

všeobecne politickom vypracoval krátky referát pre Martin, ktorý

pošle Klub i do Pešti.

Juriga navrhuje, aby Slovenskej národnej rade bol daný pokyn,

aby sa do politických vyjednávaní nepúšťala bez nášho vedomia,

resp. vedomia československej vlády a aby bolo zamedzené, aby

i jednotlivci doma niečo na svoju päsť konali.

Dr. Bella vyslovil uzavretie, že sa v tom zmysle pošle prípis do

Martina a Pešti.

4. bod návrhu svojho odôvodňuje Dr. Medvecký, že zmenil svoje

včerajšie stanovisko preto, lebo sú už na pretrase veľmi vážne

zákony v komisiách. Názov navrhovanej komisie ustálil Klub na

návrh dr. Šrobára takto: Výbor pre slovenské veci.

Dr. Medvecký vysvetľuje svoj návrh v tom zmysle, aby ten výbor

bol poradným orgánom všetkých iných výborov. Tú poznámku,

aby v návrhu bolo vyslovené, že členmi výboru majú byť

najvplyvnejší členovia všetkých politických strán, sťahuje, aby to

nemalo náter, ako by členovia Národného zhromaždenia boli

triedení na vplyvných a menej vplyvných.

Dr. Bella vyslovuje uzavretie, že návrh na utvorenie výboru bude

podaný na utorňajšom zasadnutí Národného zhromaždenia.

Dr. Medvecký oznamuje, že prítomný člen agrárnej strany p.

Karol Slavík má vypracovaný návrh na riešenie otázky obilného

ústavu. Vec ale potrebuje dôkladnejšiu prípravu, preto nech Klub

vyšle užší odbor, ktorý by otázku pripravil a na osobitnej

plenárnej schôdzke Klubu k pojednávaniu predložil.

71

Keď pán Karol Slavík návrh dr. Medveckého i svojím

dobrozdaním podoprel, vyslal Klub k pripraveniu a dôkladnému

uváženiu otázky odbor pozostávajúci z ministra dr. Šrobára, dr.

Medveckého, dr. Okánika, dr. Blahu a dr. Bellu.

Fedor Houdek navrhuje, aby po novinách boli umiestnené dopisy

staršieho dátumu, ktoré by dokumentovali, že si české vojsko

i maďarské úrady žiadali. Klub návrh Houdeka prijal a poveril

jeho prevedením Votrubu.

Predsedajúci dr. Bella uvítal v Klube dr. Štúra z Trenčína

a požiadal ho, aby podal referát o udalostiach v Trenčíne.

Dr. Štúr podal svoj obšírny referát, z ktorého vysvitá, že si naši

prední ľudia v Trenčíne zariadili pomery dľa svojho najlepšieho

vedomia a svedomia a že si maďarské úradné kruhy samé

písomne žiadali vyslanie československého vojska a že ich

potrebu uznal i maďarský vojenský veliteľ, ktorý dľa vlastného

doznania nemal dostatočnej moci na udržanie poriadku. Konečne

si žiadal dr. Štúr čím skoršie spojenie železničné, telegrafické

a telefónne s Moravou a Českom, a žiadal tým cieľom vyslanie

posíl od tunajšieho vojenského veliteľstva.

Dr. Bella rezumujúc referát dr. Štúra poznamenáva, že posily už

šli na Slovensko, ako je o tom Klub už informovaný.

Juriga spomína podobné prípady z Prešporskej, kde si gróf Alois

Karolyi a maďarské úradné kruhy žiadali asistenciu českého

vojska.

Dr. Bella vyslovuje uzavretie, že kto o podobných prípadoch vie,

nech ich podrobne s údajom kedy a kto, odkiaľ si žiadal českú

pomoc, napíše a oddá zápisníkovi, ktorý tie dokumenty zbiera

a dáva k dispozícii pre referáty do tlače Votrubovi.

72

Houdek navrhuje, aby Klub požiadal ministra Šrobára, aby pre

slovenské účely vymohol 50 000 korún, ktorými by boli hradené

výdavky na knihy, tlačivá, agitáciu atď. Prijíma sa a prevedením

poveruje sa predsedníctvo.

Príloha: Návrh Ľudovíta Medveckého

Navrhujem,

aby:

1. sa predsedníctvo Klubu poverilo s vybavením menej vážnych

záležitostí (prípisy atď.), a aby Klubu o tom len referovalo.

2. sa poverili dvaja v Prahe prítomní členovia Klubu (neposlanci),

ktorí by vysielanie kuriérov do Pešti, Viedne a Turč. Sv. Martina

poriadali a v evidencii viedli. Títo sú povinní zbierať pre

jednotlivých kuriérov potrebné poverenia a práce, ako aj majú

členom Klubu na tabuli oznámiť čas odchodu jednotlivých

kuriérov. – Odporúčam poveriť s týmto dr. Jána Brežného a ako

jeho zástupcu Ivana Štetku.

3. Utvoriť stály kontakt s Národnou radou v Turč. Sv. Martine

a naším vyslanectvom v Pešti tak, že si od nich má náš Klub

vyžiadať zostavenie referátu o všetkých nimi dosiaľ

podniknutých prác, že im náš Klub pošle stručný obraz tu v Prahe

prevedenej organizačnej práce a síce nielen klubovej, ale

všeobecne politickej, a že sa nabudúce majú do Turč. Sv. Martina

a Pešti každým kuriérom posielať výťahy našich zápisníc

a referáty s vyžiadaním si podobných prác aj od nich. –

73

4. „Výbor pre základné pomery so Slovenskom“ nech sa

pomenuje „Výbor pre pomery na Slovensku“. (Prvé mohlo mať

náter trochu separatistický.) Návrh o utvorenie tohto výboru nech

sa podá hneď a síce s tým dodatkom pri odôvodnení, že „výbor

tento je odborným orgánom ústavného prípadne aj niektorého

druhého výboru“ a že „za členov tohto výboru majú byť čo

možno najvplyvnejší členovia všetkých politických strán

vyslaní“. –

v Prahe 22. novembra 1918

Dr. Ľud. Medvecký

74

6. Praha, 23. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Navrhuje sa do Vianoc vydanie kalendára pre Slovensko, v ktorom

budú pravdivé informácie o aktuálnej situácii. Kramář zostavil

komisiu pre mierový kongres, jeden odbor má vyhotoviť správu

o útlaku Slovákov týkajúcu sa napr. maďarizácie detí, prenasledovania

počas vojny. Referát V. Černa.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 23.

novembra 1918

Pfeffermann narádza, aby sme cieľom poučenia slovenského

ľudu o pravom stave vecí vydali čím skôr, na každý pád do

Vianoc, kalendár. Vytlačila by ho štátna tlačiareň.

Dr. Medvecký s najväčšou radosťou víta podnet Pfeffermanna. Je

až podivuhodné, že ako vycítil Pfeffermann, čo je

najaktuálnejšou našou povinnosťou proti slovenskému ľudu.

Odporúča vyslať trojčlenný výbor, ktorý by kalendár zostavil.

Po krátkej debate poveril Klub redigovaním kalendára Votrubu,

ktorý má podať na najbližšej schôdzke rozvrh. Práce do kalendára

majú sa dodať behom týždňa.

Do schôdze dostavil sa prof. dr. Chotek⁴⁴a oznámil, že dr.

Kramář zostavil komisiu pre mierový kongres. Jeden odbor má

zostaviť slovenské útisky. Za päť dní, najpozdejšie do týždňa

bolo by treba zobrať konkrétny materiál. Upozorňuje zvlášť na

maďarčenie detí

a

na drastické, konkrétne prípady

prenasledovania počas vojny.

⁴⁴Karel Chotek (1881, Praha – 1967, Praha), etnograf, antropológ,

vysokoškolský pedagóg, profesor UK od roku 1921, v roku 1927/1928

dekan FF UK, popredný organizátor národopisu v ČSR.

75

Po krátkej debate, v ktorej spomínané boli zvlášť prípady red.

Borka, Hysku atď., uzavrelo sa, že každý má dáta, o ktorých vie,

podať dr. Brežnému. Zoch a dr. Šimko majú sa cestou kuriéra

Balušku-Mészárosa osloviť, aby podali tiež konkrétne dáta.

Dr. Kolísek oznamuje, že v nedeľu prednáša v Plzni

o slovenských piesňach, a pozýva členov Klubu, aby sa tej

prednášky dľa možnosti zúčastnili.

Zatým podal Viliam Černo referát o svojom poslaní na

Slovensko. Referát priložený je k zápisnici.

76

7. Praha, 25. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Správa výkonného výboru SNR ohľadne udržania verejného poriadku.

Taktizovanie pri vyjednávaní s maďarskou vládou, usmerňovanie SNR

– ako sprostredkovateľka a má naťahovať čas, resp. vyjednávať má iba

pražská vláda; treba zabrániť krviprelievaniu. Proklamácia

K slovenskému ľudu. Problém hladu. Otázka internovania Židov

a Maďarov. Zbieranie dát o prenasledovaní Slovákov počas vojny,

o vyvážaní slovenských detí. Úradné záležitosti.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 25.

novembra 1918

Na počiatku schôdzky prečítal Dr. Fábry správu výkonného

výboru Slovenskej národnej rady zostavenú pánom Matúšom

Dulom. Správa táto priložená je ku zápisnici.

Zatým referoval Dr. Fábry históriu vyjednávania Národnej rady

s maďarskou vládou v nasledovnom: 4. novembra prišiel sekretár

zahraničných záležitostí maďarskej vlády Diner-Dénes⁴⁵k dr.

Stodolovi a žiadal o kooperáciu ohľadom udržania poriadku

a pokoja, ohľadom obsadenia hlavných županstiev a ohľadom

účasti pri voľbách. Dva posledné body boli odvrhnuté, ohľadom

prvého podaná bola správa skrze viedenského splnomocnenca

Tusara⁴⁶našej vláde a taktiež martinskej Národnej rade.

⁴⁵József Diner-Dénes, (1857, Liptovský Svätý Mikuláš – 1937, Paríž),

sociálnodemo-kratický novinár a politik, teoretik umenia. Karolyiho vláda

ho v roku 1918 vymenovala za štátneho tajomníka pre zahraničné záležitosti.

Spolupracovník socialistickej Populaire, patril do kruhu priateľov Leona

Bluma.

⁴⁶Vlastimil Tusar (1880, Praha – 1924, Berlín), novinár, sociálnodemo-

kratický politik, druhý predseda vlády ČSR. V rokoch 1918 – 1919 pôsobil

vo Viedni ako vyjednávač s predstaviteľmi Rakúska.

77

Kým by ešte odpoveď bola mohla dôjsť, prišiel k dr. Stodolovi

komisár Fényes a navrhoval, či by nemohol maďarský komisariát

a Národná rada slovenská kooperovať ohľadom udržania

verejného poriadku. Fábry bol práve v Pešti, dal sa s martinskou

Národnou radou do telefonického spojenia; martinská Národná

rada dala mu poverenie, aby vypočul ponuku maďarskej vlády.

Na to dr. Fábry oslovil Fényesa, aby podal osnovu ponuky.

Osnova priložená je k zápisnici. Poneváč táto osnova bola

neprijateľná, Fábry oslovil maďarskú vládu, aby osnovu pôvodnú

prepracovala v prijateľných zásadách. Bola predložená teda

osnova druhá, ktorá priložená je tiež k zápisnici. Túto osnovu ako

prijateľnú prevzal Fábry nezáväzne, že ju predloží Slovenskej

národnej rade. Jedná sa teraz o vyjednávanie na základe tejto

osnovy. Dr. Fábry je proti prijatiu maďarskej ponuky

z nasledovných príčin: Maďari chcú dokázať hotovým faktom, že

sú ich nemzetörségi [milície, národné gardy], ktoré tvoria

obídením podmienok prímeria, dľa ktorých môžu pod zbraňou

držať len šesť divízií, potrebné, lebo ich potrebujú aj Slováci.

Ďalej my nemôžeme prijímať peniaze od maďarskej vlády. Po

tretie – návrhy maďarské nedajú sa i tak previesť. Nemáme

žiadnej záruky, že by Maďari boli vstave úmluvu dodržať, však je

v maďarskom vojenskom ministerstve úplná anarchia a nemajú

moc ani nad vlastnými ľuďmi. Na toto dr. Fábry uvádza ako

príklad aretovanie [uväznenie] Dulu.

Dr. Bella zhrňuje referát dr. Fábryho a list výkonného výboru

v ten zmysel, že z Martina stavajú alternatívu: lebo pošleme

dostatočné vojsko, alebo sme nútení vyjednávať s maďarskou

vládou. Je teda otázka, akú úpravu máme dať martinskej

Národnej rade ohľadom vyjednávania. Dr. Bella mieni, že

maďarská vláda chce sa pred Dohodou preukázať, že vyjednávala

so Slovákmi dľa Wilsonových zásad a že sa bude vstave s nami

i dohodnúť.

78

Minister dr. Šrobár honoruje dôvody, ktoré podal dr. Fábry. Naša

vláda je tiež tej samej mienky. Ide len o to, či preťahovať

vyjednávania za pár dní, kým dôjde dohodové vojsko, poťažne

légie, ktoré odchodia 26.eho z Pulje. Do merita sa ale púšťať

nesmieme.

Juriga je tej mienky, že sme v otázke vyjednávania alebo

nevyjednávania už zaujali stanovisko. Treba Martinu dať úpravu

v tom zmysle, že Národná rada nie je oprávnená vyjednávať, ale

nech sa maďarská vláda upraví, aby sa obrátila direktne na našu

pražskú vládu.

Dr. Ivanka mieni, že treba vyhrať času. Musíme počítať, že

potrvá jeden až dva týždne, kým sa vojská budú môcť uplatniť.

Dovtedy musíme sa snažiť zachrániť našich ľudí. Otázka teritória

môže sa naťahovať bez xxx, bez záväzkov dotiaľ.

Dr. Šrobár dôvodí, že Národná rada kladie nám zodpovednosť,

ktorej sa vyhnúť nemôžeme. Môže sa stať, že maďarské bandy

vtrhnú k našim ľuďom. Prelievaniu krvi, šikany maďarskej

musíme sa snažiť zamedziť, skrotiť tie pudy v našom

nepriateľovi. Vyjednávanie ale, jestli má byť vedené, musí byť

prevádzané zručne, aby sa ničoho nemohli chytiť.

Dr. Bella mieni, že poneváč by i takéto preťahovanie bolo

vyjednávaním a je to otázka veľmi zásadná, treba upovedomiť

o všetkom ministerskú radu, aby tej zodpovednosti na nás bolo

čím menej.

Na informáciu prečíta Botto proklamáciu K slovenskému ľudu,

ktorú podpísal ministerský predseda dr. Kramář, minister dr.

Šrobár a podpredseda snemovne dr. Bella. Proklamácia je

priložená k zápisnici.

79

Horváth dotvrdzuje, že maďarská vláda nie je pánom situácie.

Veľmi preťahovať nemožno, lebo Maďari nedávajú živnosť, ba

vyvážajú ju. V niektorých krajoch je už hlad. Do proklamácie

bolo by dobre doložiť, čo zamýšľame s maďarským úradníctvom

a vysvetliť, že ak je aprovizácia nedostatočná, je na vine

maďarská vláda.

Dr. Šrobár mieni, že tá proklamácia sa nedostane do širokých

vrstiev. A jestli aj áno, ľud vie rozoznať, kto mu zásoby zobral.

Dr. Dérer navrhuje k informovaniu českých socialistických. strán

vyslať na ich zajtrajšiu poradu Horvátha a Lehotského.

Dr. Bella zhrňuje dosiaľ prednesené mienky ohľadom odpovede

martinskej Národnej rade. Jeden návrh je, aby sa do vyjednávania

– nemeritórneho – pustili a hľadeli preťahovať, druhý, aby

maďarská vláda bolo cieľom vyjednávania upravená na vládu

našej republiky.

Dr. Fábry spytuje sa ale, ako sa majú Slováci doma chovať, jestli

následkom pretrhnutia vyjednávania Maďari odzbroja slovenské

národné gardy a zavedú na Slovensku hrôzovládu?

Po krátkej debate, v ktorej dôvodil zvlášť dr. Ivanka za to, aby sa

bez obliga vyjednávalo, ešte raz kládol dôraz dr. Bella na to, aby

sme predostreli záležitosť predsedovi ministerstva dr. Kramářovi.

Ak sa vyjednáva, je to predsa len diplomatický akt. Maďari s tým

sledujú istý cieľ.

Rotnágl prízvukuje, že musíme byť v takýchto zásadných veciach

dôslední. Keď sme to už raz tak ustálili, nemôžeme Národnej

rade dať inú úpravu, len aby upravila maďarskú vládu na vládu

československú.

80

Dr. Medvecký mieni, že by martinská Národná rada mohla byť

sprostredkovateľom, mohla by byť našou vládou poverená, aby

vyjednávala. Tej samej mienky je i Horváth.

Dr. Ivanka zdôrazňuje, že záležitosti slovenské nemožno

porovnávať s tunajšími. U nás sú dve brachiá. To je skutočnosť,

ktorú nemožno nevidieť. Jestli sa Slováci postavia na to

stanovisko, že s Maďarmi nechcú mať ničoho, bude sa chovať

maďarská vláda, ako by bola s nami na vojnovej nohe a dá voľnú

ruku bandám, rekvizícii⁴⁷, prenasledovaniu. Musíme otázku

považovať za lokálnu a nie štátoprávnu. V takej lokálnej

záležitosti môže martinská Národná rada preťahovať

vyjednávanie s Maďarmi, poskytovať im nádej za týždeň-dva,

kým Martinci nebudú z ťažkej múry oslobodení. Nevidí v tom,

keď martinská Národná rada bude zamieňať len v otázke

verejného poriadku kuriérov, narušenie nášho princípu.

Rotnágl dopúšťa, že je to chúlostivá otázka. Ale on sa bojí, že by

Maďari tieto vyjednávania zneužili voči Dohode. Vážnejší je

princíp ako chvíľkové zažehnanie nebezpečenstva. Ale naše

stanovisko nech je podoprené stanoviskom vlády.

Klub zatým uzniesol sa, že je vo väčšine za to, aby maďarská

vláda bola upravená cieľom vyjednávania na pražskú vládu, ale

má sa vyžiadať od ministerského predsedu dobrozdanie. Týmto

cieľom vysiela sa dr. Ivanka, dr. Dérer a Houdek s pritiahnutím

dr. Fábryho k ministerskému predsedovi.

Zatým bola predčítaná zápisnica trenčianskej Národnej rady,

pripojená k zápisnici. Dr. Bella dokladá, že i v senicko-holíčskom

okrese bolo väčšie množstvo Židov a Maďarov internované. Čo

my k tomuto povedať môžeme, je informatívne, a môžeme to

⁴⁷Zabavenie, zhabanie z moci úradnej

81

oznámiť vojenskému veliteľstvu a vláde. Treba uvážiť, či

takýmto pokračovaním nezapríčiníme internovanie našich ľudí.

Dr. Beniač je zo zásady demokratickej proti každému

internovaniu, zvlášť proti tomu, aby sa internovanie prevádzalo

v tak veľkej miere.

Juriga myslí, že tu nerozhodujú teoretické, lež praktické otázky.

Lež musíme Národné rady upozorniť, že ony sú v tom nie

oprávnené. Jestli ony považujú za potrebné niekoho internovať,

nech to oznámia ministerstvu vojny a ministerstvu vnútra. Tá

trojčlenná deputácia nech i na toto upozorní dr. Kramářa. Len

z kriminálneho ohľadu slobodno internovať.

Rotnágl pripomína, že ako takéto internovania vznikli.

Internovanie bolo odôvodnené tím, že za československého

frontu najímali tí ľudia vojakov proti nám. Odporúča zápisnicu

trenčianskej Národnej rady vziať na vedomie.

Dr. Dérer mieni, aby sa otázka predložila v rozhovore dr.

Kramářovi, on povie, komu to máme oznámiť.

Uznesené konečne predniesť záležitosť v brannom výbore,

poťažne ju predostrieť min. národnej obrany.

Predsedajúci dr. Bella oznamuje, že Viliam Černo, ktorý podal

písomný referát zo svojej cesty na Slovensku, stavia sa Klubu

k dispozícii. Poneváč ho definitívne aplikovať ešte nemôžeme,

odporúča, aby bol vyslaný do snemovej kancelárie ako

prekladateľ slovenských rečí. Prijaté.

Ohľadom slovenského stenografa oznámil dr. Bella, že máme

jediného slovenského stenografa, učiteľa Šúra, ktorý zostavil

i učebnicu slovenskej stenografie. Uzavreté informovať sa

82

o dôchodku stenografov a s označením platu Šúra povolať za

slovenského stenografa.

Dr. Dérer predkladá dopis na dr. Štúra do Trenčína, aby sa

postaral behom týždňa o zozbieranie dát pri trenčianskom,

bytčianskom, bánovskom a novomestskom súde ohľadom

prenasledovania Slovákov počas vojny, taktiež v sirotskej

stolici⁴⁸ohľadom odvážania slovenských detí na maďarské kraje.

Prípis vzal sa v známosť a bol poslaný.

Dr. Bella žiada ďalej, aby členovia odborov pre prípravy

k mierovej konferencii podali referáty o výsledku ich práce.

Referoval kladne len Houdek, že s Hrušovským prezrel

štatistický úrad univerzitnej knihovne a vypísal odtiaľ zoznam

kníh, ktoré sa týkajú tých otázok. Hodžovi do Pešti písal, aby

zozbieral tam podobné brožúry a knihy. V muzeálnej knihovni

zbierajú dáta Štetka, Hrušovský z ročníkov Národných Novín.

Houdek oznamuje ďalej, že na Hrade, v Ústave šlechtičen⁴⁹,

zriadila sa z českej strany komisia pre prípravné práce. Treba do

tej komisie pribrať naše odbory, tak pri kooperácii ľahšie

zozbierajú dáta.

Dr. Bella navrhuje tiež spojenie slovenských odborov s českými.

Naše memorandum nebolo by nikdy hotové, lebo nemáme

s domovom, s prameňmi a ľuďmi spojenie. Keď splynieme

s českými odbormi, budú hotové miestnosti k práci, budú

pramene, pomôcky po ruke.

⁴⁸Sirotská stolica – inštancia pri úradoch, ktorá mala v evidencii siroty alebo

polosiroty a starala sa o ne.

⁴⁹Tereziánsky ústav šlechtičen, niekdajší renesančný Rožmberský palác, je

rozľahlá barokovo-klasicistická palácová stavba v areáli Pražského hradu.

83

Klub poveril Houdka, aby sa dal ohľadom tejto otázky

s predsedom českej komisie dr. Slavíkom do spojenia.

Ďalej prečítaný bol referát z Prešporka na základe údajov pani

Ivankovej. Referát pripojený je k zápisnici.

Dr. Bella navrhuje, aby bol niekto poverený s organizovaním

práce a zriadením kancelárie. Vždy viac ľudí stavia sa nám

k dispozícii, ale práca ich nie je upravená, zriadená.

Prof. dr. Vlček informuje Klub o tom, kto dosiaľ v kancelárii

našej pracuje (Lothar Suchý a dr. Šebesta) a prosí tých

v kancelárii ponechať.

Klub poveruje Viliama Černu, aby kanceláriu zriadil, všetkých

pracovníkov v evidencii držal a vydeľoval im prácu.

Ďalej odporúča dr. Dérer kapitána Hergotta, ktorý dal sa nám

k dispozícii, prideliť Hodžovi, ako informátora dohodových

vojenských kruhov. Prijaté.

Dr. Medvecký narádza, aby sme sa mestu Prahe poďakovali za

výhody, poskytnutú nám lacnejšiu xxx. Prijaté s dokladom, že sa

poďakovanie má vysloviť listovne.

Hrušovský predkladá k zápisnici pripojené dva návrhy. Prvý

určené oznámiť ústne trojčlennou deputáciou ministerskému

predsedovi dr. Kramářovi, druhý prijatý.

Predsedníctvo predkladá pamätný spis českých úředníků

účetných. Spis vydáva sa patričnému výboru.

Do Kladna na prednáškový večierok, ktorý má byť nasledujúcu

sobotu, bol vyslaný dr. Bella, dr. Ivanka, Adolf Horváth a dr.

Slávik.

84

Na poradu českých socialistických strán vysiela Klub

Lehotského, Horvátha, Dérera a Ivanku.

Nadp. Ročák predkladá Klubu svoj elaborát v otázke

katastrálnych aparátov. Po krátkej debate Klub s odporúčaním

upravuje nadp. Ročáka, aby elaborát predložil min. verejných

prác k uváženiu.

Tým sa zasadnutie skončilo.

85

8. Praha, 26. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Otázka dodania uhlia pre Maďarsko za odsun maďarských vojsk

a aprovizáciu Slovenska (z maďarských krajov), potreba stanoviť

etnografické hranice, Slováci si majú určiť kontrolné orgány do

komisie na delenie uhlia. Prednášky o situácii na Slovensku pre české

i slovenské obyvateľstvo, mala by sa nimi poveriť Čs. jednota. Otázka

pripojenia Lučenca k ČSR.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 26.

novembra 1918

Predsedajúci dr. Okánik oznamuje, že prišla k vláde deputácia

maďarskej vlády vyjednávať o prepustenie uhlia. Minister Staněk

žiada si, aby sa na vyjednávaní Slovenský klub dal dvoma-troma

členmi zastúpiť.

Dr. Ivanka zdôrazňuje, že Česi dľa reči ministra Staňka sami

nemajú dosť uhlia. No nám treba zaujať zásadné stanovisko. A to

mohlo by byť takéto: dáme uhlie, jestli maďarské vojská vytiahnu

všetky vojská zo slovenského územia, dľa postupu českých vojsk.

To bol by základ ďalšieho vyjednávania. Predmetom

vyjednávania mohla by byť aprovizácia Slovenska a Česka.

Juriga mieni, že by bolo treba požadovať, aby Maďari dali

naspäť, čo nám vzali.

Dr. Okánik je toho náhľadu, že je otázka tá, čo ohľadom

aprovizácie žiadame, otázkou aprovizačného ministerstva.

Juriga zdôrazňuje, že aprovizácia Slovenska, nakoľko by bola

nedostatočná, je i tak povinnosťou maďarskej vlády, lebo ona

previedla u nás rekvizície a odvážala zásoby. Maďari ale musia

dať náhradu i Čechom. Netreba teda len číročisté slovenské

86

stanovisko zaujať, ale ako tretiu podmienku stanoviť, aby Maďari

za uhlie prepustili múku alebo iné produkty Česku.

Rotnágl kladie dôraz na to, že treba žiadať, aby tie

rekompenzácie za uhlie boli poskytnuté z maďarských krajov.

Lehotský upozorňuje, že i na Slovensku, ktoré je dosiaľ

v maďarských rukách, sú priemyselné podniky. Treba teda

stanoviť maďarskej vláde podmienku, aby z prepusteného uhlia

tieto tiež zásobila.

Dr. Okánik dôvodí, že okupáciou, teda prvou podmienkou, bola

by riešená i táto otázka. Čo je okupované, to samozrejme opatrí

uhlím československá vláda.

Houdek žiada prvú podmienku tak formulovať, aby sa nekládol

odpor československému vojsku pri jeho postupovaní. Lež tu

potrebné je stanoviť hranice približne etnografické.

Horváth je toho názoru, že Maďari na naše podmienky

nepristanú. V tom páde narádza do komisie, ktorá bude

rozdeľovať uhlie z maďarskej strany na jednotlivé podniky,

stanoviť si naše kontrolné orgány.

Klub vyslal k vyjednávaniu zo svojej strany Jurigu, Lehotského

a dr. Ivanku, aby v tom zmysle zastupovali Klub, ako to bolo

poradou ustálené.

Dr. Ivanka oznamuje, že ho poslanec Černý požiadal, aby Klub

vyslal dvoch prednášateľov do Národného domu na Královské

Vinohrady. Prednáška má sa konať pravdepodobne v nedeľu

večer. Klub vysiela Jurigu a dr. Medveckého.

Dr. Kolísek referujúc o svojej prednáške v Plzni, avizuje, že

plzenský odbor Československej jednoty požiadal Klub tiež

87

písomne, aby vyslal do Plzne aspoň troch prednášateľov

o politickej situácii na Slovensku. – Ďalej oznamuje dr. Kolísek,

že minister Prášek⁵⁰žiada dvoch dobre kvalifikovaných

úradníkov Slovákov do svojho ministerstva, a okrem toho ešte

jedného konzultanta, trebárs roľníka, bez akademického

vzdelania, maďarského absolventa hospodárskej školy. Prosí

o veci uvažovať.

Juriga mieni, že aby všetky prednášky, resp. usporadovanie

prednášok o Slovensku vzala do ruky Československá jednota.

Tým by bolo vytvorené, aby jednotlivé strany alebo jednotlivci

použili našich prednášok pre svoje politické ciele. Ďalej mohla by

Československá jednota z toho mať dôchodok, rozšíriť si

členstvo.

Houdek je zásadne proti usporadovaniu takýchto prednášok, lebo

nás hatia v inej práci.

Dr. Ivanka zdôrazňuje potrebu prednášok. Česká široká verejnosť

má celkom zvrátené pochopy o Slovensku. Práve dnes, keď

chceme budiť záujem za Slovensko, musíme takéto prednášky

usporadovať.

Rotnágl odporúča oznámiť v novinách, aby sa korporácie, mestá

atď., ktoré chcú zriaďovať prednášky o Slovensku, obrátili

o sprostredkovanie na Československú jednotu.

Štefánek narádza privátne vyzvať sociálnodemokratickú stranu,

aby takéto prednášky tiež zriaďovala.

⁵⁰Karel Prášek (1868, Hřivno – 1932, Košetice), statkár, poslanec a senátor

NZ, agrárnik, minister poľnohospodárstva vo vládach K. Kramářa i V.

Tusara.

88

Houdek na dôvodenie dr. Ivanku poznamenáva, že on je nie proti

usporadovaniu prednášok, akoby nevidel potrebu toho, ale len

preto, lebo keď po celých Čechách pôjdeme, sme prednáškovou

komisiou a nemôžeme svoje vážnejšie práce vykonávať.

Houdek predstavuje Klubu podplukovníka Ružičku z Lučenca,

cestou ktorého žiada si dr. Bazovský úpravu. Podplukovník

Ružička predkladá otázku dr. Bazovského, kedy dôjde

československé vojsko pod vedením dohody do Lučenca a žiada

uistenie, či Lučenec bude patriť k československému štátu. Ďalej

žiada úpravy, čo majú v Lučenci podniknúť, taktiež úpravu pre

svoju osobu.

Houdek navrhuje, aby v Lučenci predbežne neorganizovali nič,

lež vyčkali, až dohodové vojsko ta príde. Dovtedy nech pán

podplukovník zbiera dáta k zorganizovaniu 25. pluku. Dr.

Bazovského a našich ľudí nech ubezpečí, že Lučenec bude patriť

istotne k Československej republike.

Klub dal úpravu podplukovníkovi Ružičkovi v tomto zmysle,

začím dr. Okánik schôdzku zakľúčil.

89

9. Praha, 27. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Kramář proti akémukoľvek vyjednávaniu SNR s maďarskou vládou.

Proklamácia maďarskej vlády na všetky národy Uhorska – reakciou

má byť vydanie Ohlasu na slovenský ľud. Výbor pre slovenské veci

má byť aj v spojení s vládou. Stranícke boje v NZ, post predsedu

živnostenského výboru ponúkli Slovákom (Houdek); Slováci majú

v parlamente vyvažovať situáciu. Otázka inkompatibility mandátov (či

je zlučiteľné miesto poslanca so štátnym tajomníkom, resp. županom).

Ústavný výbor – volebný poriadok v obciach, diskusia, či obecné

voľby vôbec v tomto čase uskutočniť. Finančný výbor – vojnové

pôžičky. Snemová knižnica s čitárňou, vypracovanie zoznamu

požadovaných kníh. Organizačné záležitosti Klubu; stanovenie

členského, žiadosť A. Masarykovej o členstvo v Klube, miestnosti pre

Klub, zástupca Klubu do Moravského kola, ďalšie personálie.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 27.

novembra 1918

Po prečítaní a uhodnovernení posledných štyroch zápisníc

ustálený bol klubový príspevok vo výške 50 korún mesačne pre

členov poslancov. Pre neposlancov sa poplatok predbežne

neustálil.

Dr. Dérer referuje, že dr. Kramář potvrdil pred deputáciou,

vyslanou uzavretím Klubu z predošlého dňa k nemu, že je proti

akémukoľvek vyjednávaniu martinskej Národnej rady

s maďarskou vládou.

Klub následkom toho poveruje dr. Dérera, aby inštrukcie pre

martinskú Národnú radu týmto doplnil.

Predsedajúci dr. Bella oznamuje, že slečna dr. Alice Masaryková

žiada byť prijatá do nášho Klubu. On ju už predom uistil, že ju do

nášho Klubu s radosťou prijmeme a že vidíme týmto jej krokom

upevnené tie zväzky, ktoré nás k jej otcovi pútajú.

90

Klub pripojil sa s radosťou k náhľadu dr. Bellu a poveril

prezídium, aby to slečne dr. Masarykovej oznámilo.

Ďalej oznamuje dr. Bella, že maďarská vláda vydala

proklamáciu na všetky národy Uhorska. Proklamácia je

nebezpečne štylizovaná, ač na západe vylúdi úsmev, na

východných našich krajoch môže spôsobiť u ľudu rozruch

duše. Odporúča, aby Klub na proklamáciu odpovedal,

vyzdvihol jej negatívnu stránku, poukázal na podvodný

úmysel a vyzval ľud, aby sa držal stranou. Vypracovaním

odpovede, ohlasu na slovenský ľud, poveruje Klub dr. Bellu,

dr. Šrobára, Bottu a dr. Medveckého.

V otázke nového výboru pre slovenské veci referuje dr. Bella,

že návrh na zriadenie predložil schôdzke predsedov. Našiel

tam úplné porozumenie. Vyvinula sa dlhá debata, ktorá

smerovala k rozšíreniu právomoci nádejného výboru. Väčšina

žiadala, aby výbor ten nebol len snemovým výborom, ale bol

v spojení s vládou a aby vláda nemohla bez neho rozhodovať

vo vážnych, Slovenska sa týkajúcich veciach. Konečne sa

jednohlasne uzavrelo, že sa výbor utvorí, Slováci majú mať

v ňom 9 zástupcov, ostatné strany 7. Dohodnuté ale, ostať

v styku s vládou ohľadom utvorenie, poťažne právomoci

výboru. Po krátkej debate ustanovené, že 9 členov výboru

bude menovaných Klubom až neskôr, keď sa výbor utvorí

a keď budú i tí poslanci prítomní, ktorí sú hatení dosiaľ

v príchode do Prahy.

Ďalej referuje dr. Bella, že ohľadom zaplnenia predsedníckych

miest v jednotlivých výboroch, zvlášť v živnostenskom, je

veľký antagonizmus medzi jednotlivými stranami českými,

menovite medzi socialistami a štátoprávnymi demokratmi.

Poneváč kompromisu dosiahnuť nemožno a parlamentárna

práca je zrovna znebezpečená, bol podaný v schôdzi predsedov

91

návrh, aby predsedníctvo živnostenského výboru prepustil

Slovákom. Štátoprávnici pristali hneď, Národní sociáli

pristanú pravdepodobne tiež – a následkom toho je dr. Bella

poverený, aby oslovil Klub, že by predsedu menoval.

Odporúča člena živnostenského výboru Houdeka menovať.

Štefánek vystríha, aby sme sa chovali v straníckych bojoch

jednotlivých strán veľmi opatrne. Upozorňuje, že akokoľvek

sa držíme nestranne, nebude sa nám možno ubrániť občas, aby

sme nenarazili na straníckosť. Vystríha členov Klubu, aby sa

nedali strhnúť ani jednotlivcami ani stranami do bojov strán.

Preto odporúča predsedníctvo v živnostenskom výbore

neprijať, lebo si tým môžeme pritiahnuť tajný hnev oboch

strán.

Dr. Bella vysvetľuje, že situácia je tak zaostrená, že inak

nemožno tú otázku stranícku riešiť, len tým jediným xxx, aby

predsedom bol Slovák.

Rotnágl poznamenáva, že je takáto príležitosť najlepšou k tomu,

politicky vyrovnávať medzi členmi, tohto sa musíme chopiť.

Predseda-Slovák bude stáť nad stranami.

Uzavreté, za predsedu živnostenského výboru, jestli sa strany

inak nedohodnú, kandidovať Houdeka.

Potom oznámil dr. Bella, že Slováci sú predsedami

v zahraničnom, zemedelskom a imunitnom výbore.

Dr. Kolísek oznamuje, že zástupca zverolekárskej organizácie dr.

Pfaff žiada menovať zverolekára z Hodonína Černouška

zástupcom Slovákov v organizácii.

92

Klub vyslovil, že je v záležitosti tejto nie kompetentný

rozhodovať s poznámkou, že zástupca slovenských zverolekárov

nemal by predbežne ani koho zastupovať.

Dr. Bella predkladá Klubu návrh, aby, poneváč Klub potrebuje

klubové miestnosti – nielen počas zasadania snemu, ale aj

inokedy, boli takéto miestnosti hľadané a aby bol požiadaný

Rotnágl, aby bol tak láskavý, primerané 2 – 3 miestnosti

v meste hľadať, do ktorých by bolo možno uvádzať aj hostí

z vonkova.

Rotnágl prosbe ochotne vyhovie; až miestnosti prípadne i v hoteli

alebo v niektorom hostinci nájde, upovedomí predsedu

a zápisníka, ktorí majú si miestnosti obzrieť.

S týmto v spojení bol klubový poplatok xxxianý mesačne na 50

korún.

Dr. Bella oznamuje ďalej, že sa na porade predsedov uzavrelo

zriadiť snemovnú knihovnu. Máme podať zoznam všetkých kníh

slovenských a maďarských, ktoré tam žiadame mať.

Klub poveril zostavením zoznamu tých kníh Votrubu, Vlčka

a Medveckého.

Ďalej uzavreté je na porade predsedov zriadenie čitárne. Každá

strana má menovať dozorcu do čitárne, ktorý by sa staral

o objednanie všetkých novín, časopisov, revue. Klub menuje

dozorcom čitárne dr. Hallu.

Dr. Bella následkom uzavretia porady predsedov vyzýva

poslancov, aby predložili cestovné výlohy, ktoré vyskytli sa

prvou cestou do Prahy, u Národného zhromaždenia.

93

Na otázku viacerých, aké výdavky sú do tých cestovných trov

zahrnuté, sľúbil dr. Bella, že sa o tom ešte informuje.

Juriga poznamenáva, že tí, ktorí cestujú i teraz ešte ďalej, než

siahajú české železnice, mali by dostať vynahradené cestovné

výlohy, kým sú nútení cestovať cudzím územím, pre ktoré voľná

karta neplatí.

Dr. Bella oznamuje, že ho Moravské kolo⁵¹, do ktorého združení

sú všetci poslanci-Moravania, vyzvalo, aby Slovenský klub dal sa

v ňom zastúpiť troma členmi.

Klub vysiela dr. Okánika, dr. Blahu a Jurigu.

Dr. Bella oznamuje, že mládež štátoprávno-demokratická

usporaduje 13. decembra večierok, na ktorom účinkuje i [česká

operná speváčka Ema] Destinnová, a vyzvala dr. Šrobára, aby na

večierku prednášal. Jestli by Šrobár prednášať nemohol, žiada

vyslať iného člena. Čistý zisk venujú pre Slovákov vojnou

poškodených. Klub vysiela na ten prípad dr. Medveckého. (Má sa

odpovedať na adresu Josef Titera, Praha II, Vodičkova 19.)

Predseda oznamuje, že v piatok mal prednášať Kálal⁵²vo

Vodňanoch, v sobotu v Protivíně, v nedeľu v Písku. Poneváč

Kálal prednášku odriekol, prosí dr. Kaňka z Vodňan, aby Klub

vyslal iného prednášateľa. Klub vysiela dr. Ivanku.

Zatým rozvinula sa krátka debata o zaplnení troch ministrom

Práškom

Slovákom

ponúkaných

úradníckych

miest

⁵¹Neformálne zoskupenie poslancov NZ všetkých politických strán

pôsobiacich na Morave, ktoré sa stretávalo na spoločných poradách.

⁵²Karel Kálal (1860, Rakov – 1930, Praha), učiteľ, spisovateľ, organizátor

školstva. V roku 1907 po udalostiach v Černovej spoluautor listov nositeľovi

Nobelovej ceny Bjørnstjernovi Bjørnsonovi.

94

v ministerstve zemedelstva, čo predniesol bol už predošlého dňa

dr. Kolísek. Klub určil záležitosťou poveriť Janšáka, ktorého má

zápisník listovne upozorniť na Švorca z Báhoňa, Konštantína

Fajnora z Lučenca.

Dr. Medvecký predkladá na rozmýšľanie, koho by Klub

odporúčal dvornému radovi Pantůčkovi⁵³k najvyššiemu súdu.

Potrební sú dvaja starší advokáti za sudcov a dvaja mladší za

sekretárov.

Ďalej vyžiadal si dr. Medvecký mienku Klubu v otázke, či štátny

tajomník môže byť poslancom. Vládny návrh ohľadom tohto je

práve pred ústavným výborom. Dr. Medvecký mieni v ústavnom

výbore podať návrh, aby štátni sekretári mohli byť poslancami

a chce žiadať, aby

k

najvážnejším ministerstvám boli

vymenovaní za štátnych sekretárov Slováci. Keďby 10

najzapracovanejších Slovákov malo byť sekčnými šéfmi, asi 10

županmi – by z 50 slovenských poslancov práve tie najlepšie sily

boli odtiahnuté od parlamentárnej práce. Preto chce hore uvedené

navrhnúť.

Juriga mieni, že je to zásada demokratická, aby sa nikomu

neodoberala možnosť byť poslancom.

Dr. Dérer je za Medveckého návrh preto, lebo by sa inak

slovenskí

sekční

šéfovia

poťažne

štátni

tajomníci

zbyrokratizovali a stratili by kontakt zo Slovenskom. Kdežto keď

by štátny tajomník bol voliteľný, malo by na neho parlamentné

zastupiteľstvo veľký vplyv. Za inkompatibilné poslanectvo so

štátnym sekretárstvom nepovažuje.

⁵³Ferdinand Pantůček (1863, Hlinsko – 1925, Praha), právnik a politik. Od

roku 1918 prvý prezident Najvyššieho správneho súdu ČSR.

95

Dr. Medvecký pripomína ešte, že poneváč je návrh zákona

vládny, musíme sa dať do potyku s ministrom dr. Šrobárom.

Keby sme si vymohli, že by štátny sekretár bol Slovák, vymohli

by sme si tým ešte právo, aby sme boli zastúpení vo vláde

a zväčšovalo by to, keby štátny sekretár mohol byť poslancom,

parlamentárnu zodpovednosť. Slovenskú verejnosť by viacej

uspokojilo, keby napríklad na interpeláciu ohľadom slovenského

školstva odpovedal štátny sekretár Slovák-Vlček. Ak bude mať

naša vláda expozitúru v slovenskom centre, mohol by Slovák

štátny sekretár tam za istú dobu, povedzme za štvrť roku raz, na

pár dní udeľovať audiencie.

Klub ustálil, aby sa v tejto otázke dali členovia ústavného výboru

dr. Dérer a dr. Medvecký do spojenia s dr. Šrobárom.

Pilát predkladá otázku, či minister skutočne má právo zamedziť

menovanie štátneho sekretára. Minister Zahradník⁵⁴vyslovil sa,

že štátneho sekretára nepotrebuje. Bolo by treba vypovedať, že

vo všetkých ministerstvách majú byť štátni sekretári.

Dr. Dérer poznamenáva, že v osnove zákona miesto slova

„může“ navrhne slovo „musí“.

Dr. Dérer podáva referát o zasadnutí ústavného výboru

o volebnom ráde v obciach. Oznamuje, že na jeho návrh znížili

aktívne volebné právo do obcí z 24 na 21 rokov. Návrh uvádza

volebnú povinnosť a pomerné zastúpenie s hlasovaním na listy.

Predpokladom zákonnej predlohy je zriadenie každej obce dľa

strán. Odporúča celú predlohu pojednať podrobne na osobitnej

schôdzke Klubu.

⁵⁴Isidor resp. Bohdan Zahradník (1864, Hostačov – 1926, Viedeň),

katolícky kňaz, diplomat, knihovník. Poslanec NZ, agrárnik, minister

železníc vo vláde K. Kramářa.

96

Po krátkej debate uzavrel Klub, že predlohu pojedná na jednej

z najbližších schôdzok.

Pilát predkladá otázku, či vôbec pristúpiť k prípravnej práci

volieb do obcí, či by sa na Slovensku nemala ústavná činnosť

zastaviť na istý čas.

Dr. Okánik dôvodí, že my nie sme v stave spraviť poriadok, kým

ústava u nás neplatí.

Pilát má obavu zvlášť ohľadom východných krajov.

Juriga protirečí zásadne Pilátovi. Slováci nie sú tak maloletí na

ústavný život, ako si Pilát myslí. Uhorsko bolo zvláštnou zemou

politiky. Potom nová ústava nemôže donášať menej práv, ako

slovenský človek mal. Maďari by to proti nám využili. Ľud

potrebuje voľby.

Pilát súhlasí s Jurigom, má len o mestá obavy, kde Slováci majú

minority. Do takých bude treba menovať komisárov.

Pilát referuje ďalej o schôdzi finančného výboru. Predkladá

dôležitú vec, aby sa peňažným ústavom v porozumení

s ministrom Rašínom⁵⁵dal pokyn ohľadom ich majetku vo

vojnových pôžičkách.

Dr. Bella vyslovuje uzavretie, že v tejto otázke má ísť k dr.

Rašínovi Pilát a dr. Medvecký.

Hrušovský súri predpráce k mierovej konferencii.

⁵⁵Alois Rašín (1867, Nechanice – 1923, Praha), ekonóm, poslanec za

národných demokratov, prvý minister financií ČSR vo vláde K. Kramářa,

neskôr aj A. Švehlu. Zabitý pri atentáte.

97

Dr. Dérer uznáva, že jednotliví pracovníci nestačia pre zasadanie

rôznych výborov, ku ktorým sa musia pripravovať.

Štefánek súri zaopatrenie patričnej literatúry a navrhuje vyslať

kuriéra do Pešti.

Pilát žiada, aby kuriér priniesol z Pešti rôzne štatistické výkazy.

Uzavreté, aby každý zostavil, čo z Pešti potrebuje a zoznam kníh

atď. oddal zápisníkovi dozajtra.

S tým sa zasadnutie skončilo.

98

10. Praha, 28. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Informácie z rokovania kultúrneho výboru – Slovensko potrebuje

zvláštnu starostlivosť v otázke umenia a ľudovýchovy. Problém

vydania čs. diferenciálneho slovníka. Schôdzka sociálnodemokratickej

strany, ktorá má o Slovensku málo informácií, ale vyvíja úsilie

pomôcť mu. Majú sa zbierať dáta proti maďarskému zástupcovi na

mierovej konferencii, ako aj dáta za jednotlivé odbory. Diskutuje sa

Medveckého návrh. Oznam, že do Klubu príde hlavný veliteľ Scheiner

poradiť sa o vojenskej situácii na Slovensku. Návrh na zriadenie

prechodných pomerov na Slovensku. Problém Východoslovenskej

národnej rady, ktorá je za zotrvanie v Uhorsku, majú sa rozširovať

propagačné letáky s programom pre slovenský východ. Odsúhlasenie

stanov Klubu; ďalšie úradné, personálne, členské záležitosti.

Príloha: Návrh Ľ. Medveckého, kuriérom má byť Ľ. Černo.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 28.

novembra 1918

Po uhodnovernení zápisnice z predošlého dňa žiada dr. Ivanka na

prednášky do Vodňan, Protivína a Písku vyslať dľa možnosti

iného. Klub vysiela Dušana Porubského a dr. Brežného.

Dr. Kolísek podáva správu z kultúrneho výboru, na ktorom podal

minister Habrman⁵⁶svoje expozé, z ktorého vysvitá, že hlavným

predmetom rokovania v kultúrnom výbore budú otázky

ľudovýchovy, múzeí, obrazární, knižníc, hudby, divadiel,

akadémií atď. Dr. Kolísek upozorňuje výbor, že Slovensko

potrebuje v tomto ohľade zvláštnej péče, lebo ak české umenie

bolo odstrkované, slovenské bolo ubíjané, nemalo možnosť

vývinu. Ďalej referuje, že Mácha podal návrh na vydanie

diferenciálneho slovníka československého. Kolísek upomínal

⁵⁶Gustav Habrman (1864, Česká Třebová – 1932, Praha), poslanec a senátor

NZ za Čs. sociálnodemokratickú stranu robotnícku, trojnásobný minister

školstva, neskôr minister sociálnej starostlivosti. Člen výboru MS.

99

výbor, že maďarskí publicisti, tak Podhradský v Revue de

Hongrie, vyvodí púhej existencie Kálal-Salvovho

z

diferenciálneho slovníka⁵⁷, že sú Slováci a Česi dva rôzne

národy. Preto žiadal, aby otázka slovníka nebola predmetom

vládnych výkladov. Upomínal výbor na slovník Kálala a Salvu,

na čo výbor uzavrel, aby Kálalov slovník bol doplnený

s pričinením samého Kálala. Otázka, kto by slovník vydal, ostala

nerozhodnutá. Prosí si informáciu, čo je stanoviskom Klubu

v tejto otázke. Ďalej informuje dr. Kolísek, že na dnešnej

schôdzke kultúrneho výboru bude sa pojednávať návrh [poslanca

Antonína] dr. Uhlířa o ľudovýchove. Prosí, aby sa tohto

zasadnutia viacerí členovia Klubu zúčastnili.

Minister dr. Šrobár upozorňuje, že obava Kolíska ohľadom

Podhradského a mienky maďarských publicistov nemá byť

smerodajná. Nech si Kálal slovník doplní a čím skôr vydá.

K zápisnici predošlej schôdze prehovoriac je proti tomu, aby si

Klub hľadal miestnosti už teraz v meste, zvlášť v hostincoch. Pre

prácu stačí nám predbežne klubová miestnosť v snemovni.

Dr. Kolísek v otázke slovníka predkladá otázku, či by

vydavateľom slovníka mal byť privátny podnikateľ, alebo snáď

vláda. Jestli nie vláda, či by sa Slovenský klub nemal dohodnúť

s Kálalom ohľadom spoluvydavateľstva. Ak by Kálal doplnením

slovníka bol poverený, bolo by potrebné, aby boli pribraní

najvynikajúcejší pracovníci slovenskí, aby pomocou toho

slovníka mohli byť čítané diela Hviezdoslava, Krasku, Rázusa

atď.

Botto upozorňuje, že prof. Vlček má isté predpráce hotové. Pri

vydaní slovníka mohol by mať aj on slovo.

⁵⁷Dielo Karla Kálala Slovník slovensko-český a česko-slovenský, ktorý

vyšiel v spolupráci s vydavateľom Karolom Salvom v Ružomberku, 1896.

100

Štefánek dôvodí, že dokonalý slovník je dnes vydať nemožné.

Môže byť reč len o slovníku pre okamžitú praktickú potrebu.

Otázka je aktuálna, ale sa vymyká z rámca našej činnosti. My

najviac ak môžeme vyzvať Kálala, aby slovník doplnil a vydal.

Na dokonalý slovník Kálal nemá potrebných vedomostí.

Dr. Bella konštatuje, že Klub víta myšlienku slovníka, ale otázku,

kto má slovník vydať, nechá neriešenú.

Votruba upozorňuje, že Kálalov slovník je púhym výťahom

z Zvonovho trojjazyčného slovníka.

Predsedajúci dr. Bella oznamuje, že redakcia Národnej politiky

žiada menovať na Slovensku plateného spravodajcu. Klub

menuje Tomáša Tvaroška v Skalici.

Ďalej bola predčítaná správa dr. Okánika zo Skalice, pripojená

k zápisnici. Uzavreté, že správu má podať dr. Okánik ministrovi

výživy, poneváč sa týka zásobovacieho ústavu pre Slovensko,

ako žiadosť Slovenského klubu.

Dr. Ivanka referuje o schôdzke sociálnodemokratickej strany,

ktorej zúčastnili sa z našej strany dr. Medvecký, Lehotský,

Houdek a dr. Ivanka, ktorí informovali Klub o slovenských

pomeroch a zasiahli do debaty. Zo schôdzky odniesli si dojem, že

vodcovia, najvynikajúcejší členovia soc. strany, sú nám veľmi

naklonení a žiadajú najďalekosiahlejšiu pomoc pre Slovensko.

Ale mnohí členovia soc. strany sú vôbec nie informovaní

o Slovensku. Na schôdzke bol prijatý kombinovaný návrh

[sociálnodemokratických poslancov Františka] Modráčka –

[Edmunda] Buriana, v ktorom žiada sa použiť všetkých účelných

prostriedkov k ochrane Slovenska. Vyžadovalo by sa, a je to i

žiadosťou soc. strany, aby sme sa na klubových schôdzkach čím

častejšie zúčastnili.

101

Ďalej predostiera predseda prípis ministra Vrbenského, pripojený

k zápisnici.

Dr. Šrobár odporúča dať do slovenských časopisov výzvu, aby sa

naši ľudia hlásili, treba sa ale informovať ohľadom platov

žiadaných úradníkov.

Ustálené – v Prahe prítomného Wagnera hneď osloviť, aby do

služby v ministerstve výživy vstúpil.

Potom upozorňuje dr. Šrobár, že všetky porušenia listových

tajností treba oznámiť poslancovi dr. Hodžovi do Pešti.

Houdek upozorňuje, že dľa správ novín má byť zástupcom

Maďarov na mierovej konferencii Wlassics⁵⁸. Treba zbierať dáta,

aby sme ho prípadne mohli tam ubíjať jeho vlastnými aktami.

Houdek upozorňuje, že prípravná komisia pre mierovú

konferenciu potrebuje stručné dáta z jednotlivých oborov do

soboty. Žiada, aby to naše memorandové komisie zostavili. Klub

ukladá to za povinnosť jednotlivým k tomu vyznačeným

pracovníkom.

Dr. Rotnágl prečítal koncept klubových stanov, ktoré Klub pod

dôkladnej debate s niektorými zmenami prijal a od dnešného dňa

v platnosť uviedol.

Na podnet Lehotského sa uzavrelo, že sa snemovým

zamestnancom z klubovej pokladnice mal vyasignovať obnos,

aký dávajú iné strany.

⁵⁸Gyula Wlassics (1852, Zalaegerszeg – 1937, Budapešť), barón, uhorský

minister, predseda hornej komory Uhorského snemu v roku 1918; člen

Maďarskej akadémie vied.

102

Ohľadom klubového príspevku mimoriadnych členov-

neposlancov sa uzavrelo, že poplatok má byť stanovený z pádu

na pád dľa majetkových pomerov jednotlivých členov.

Predčítaný bol dopis ministra dr. Wintra⁵⁹, dľa ktorého potrebuje

pre svoje ministérium Slováka znajúceho sociálne pomery

Slovenska. Uzavreté informovať sa u ministra, či potrebuje

plateného úradníka a či konzulenta.

Prečítané tri prípisy min. zemedelství, priložené k zápisnici.

Vzaté na vedomie a prípis ohľadom týždenných výkazov

rozhodnuté poslať dr. Blahovi.

Dr. Medvecký predkladá návrh, pripojený k zápisnici [v prílohe],

cieľom vyslania kuriéra. Prijaté a vysiela sa v zmysle návrhu za

kuriéra Ľudovít Černo⁶⁰.

Stodola oznamuje, že hlavný veliteľ dr. Scheiner príde 29.

novembra o 4. popoludní do Klubu poradiť sa o vojenskej situácii

na Slovensku. Vyzýva členov Klubu, aby sa dostavili na tú

schôdzku Klubu.

Houdek referuje, že obnos 50 000 korún pre slovenské účely

bude poukázaný predsedníctvu min. dr. Šrobárovi, ako min.

zdravotníctva, ktoré s obnosom zúčtuje. Nech sa zostaví tedy

zoznam pracovníkov, aby práca mohla byť podelená

a kontrolovaná, kým by bolo umožnené honorovanie.

Dr. Dérer odporúča, aby návrh na zriadenie prechodných

pomerov na Slovensku bol daný k vypracovaniu dr.

⁵⁹Lev Winter (1876, Hroby – 1935, Praha), právnik, poslanec NZ za

sociálnodemokratickú stranu a viacnásobný minister sociálnej starostlivosti

(1918 – 1920, 1922 – 1926).

⁶⁰Ľudovít Černo (1884, Komárno – 1953, Bratislava), advokát, publicista,

pracovník Národného výboru čs. a Ministerstva s plnou mocou.

103

Slabejciusovi⁶¹s pritiahnutím dr. Brežného. Za základ nech si

vezmú návrh dr. Pantůčka. Prijaté. Ďalej upozorňuje dr. Dérer, že

na východných stranách Slovenska vydala takzvaná Východná

národná rada slovenská⁶²enunciáciu, že chcú zostať v Uhrách.

Navrhuje, aby Klub dal do novín osvedčenie, že členovia

Východnej slovenskej národnej rady nie sú Slováci.

Minister dr. Šrobár navrhuje napísať leták, v ktorom vysvetlíme,

prečo sa slovenské Národné rady na východe neutvárali,

a stanovíme program pre slovenský východ. Baluška-Mészáros

by letáky rozšíril v Zemplíne, Šariši a v Abaujskej. Dr. Medvecký

pripomína, že by bolo účelné preložiť letáky do východného

nárečia.

Minister dr. Šrobár dôvodí proti tomu.

Baluška-Mészáros vykladá, ako mieni svoj úkol previesť. Zná

ľudí na východe, pomocou ktorých by letáky rozšíril.

Dr. Šrobár mieni, že leták treba dať vytlačiť v Martine, odkiaľ ho

ľahšie možno dodať na východ.

Po krátkej debate určené najbližšiu schôdzku zadržať 29. t.m.

o 3. hod. popoludní.

⁶¹JUDr. Samuel Slabeycius / Slabejcius (1873, Brezno – 1932, Bratislava),

právnik a národno-kultúrny pracovník, po roku 1918 súkromný advokát v

Bratislave. Člen SNS a významný organizátor národno-buditeľskej činnosti

miestnej inteligencie v Brezne, od roku 1905 v Bratislave. V roku 1918 sa

v jeho byte konštituovala bratislavská SNR.

⁶²V novembri 1918 sa začali vytvárať na území Slovenska miestne

maďarské Národné rady a ako zamýšľaný protipól SNR vznikla aj

Východoslovenská národná rada. Na jej čele stál župný archivár Viktor

Dvorčák, ktorý 11. decembra 1918 dokonca vyhlásil Východoslovenskú

ľudovú republiku.

104

Príloha: Návrh Ľudovíta Medveckého

Navrhujem,

aby sa vyslal ako kuriér pán Lajo Černo do Zvolena a Lučenca

a tam:

1. nech od dr. Vladimíra Fajnora⁶³vyžiada presné podrobné,

ale stručné dáta o jeho administratívnej afére s mestom

Zvolenom, keď mu toto odoprelo právo osadenia sa vo

Zvolene.

2. nech od dr. Bazovského v Lučenci vyžiada, spíše

a dokladmi opatrí bojkotovú aféru celej society Lučenskej

proti nemu pri zakladaní Všeobecnej banky aranžovanú.

3. od našich ľudí vo Zvolene a Lučenci nech si vyžiada aj dáta

na druhé tam veľmi krikľavé prevádzané krivdy a útisky, pri

ktorých je rozhodná istota správneho pokračovania

slovenských druhov zistená.

4. nech donesie zo Zvolena z knižnice dr. Ľudovíta

Medveckého 2 – 3 zväzky „Politické brožúry“ – menovanej

zbierky brožúr a spisy vzťahujúce sa na jeho (dr.

Medveckého) politický proces v Kurime (Šariš) a na

slatinskú pravotu s matkou farára spojenú, podobne aj písma

o iných a demonštratívnych výčinoch maďarských úradov.

Praha 28. novembra 1918

Ľud. Medvecký

⁶³Vladimír Fajnor (1875, Senica – 1952, Bratislava), významný právnik,

politik, profesor UK. Na prelome rokov 1918/1919 zvolenský župan, od

roku 1919 prezident Vrchného súdu v Bratislave, v rokoch 1931 – 1939

prezident Najvyššieho súdu ČSR v Brne. Zastával viackrát aj post ministra

v čs. vláde.

105

Dodatok k návrhu

o vyslaní Laja Černa na cesty:

5. nech v Pešti obstará zakúpenie a expedovanie pre Klub

potrebných maďarských kníh – (ako odborník).

6. nech ide z Pešti potom do Skalice a tam nech pracuje pri

administrácii a súdobníctve a cestou zozbierané knihy

a záznamy nech odošle osobitným poslom do Prahy.

Praha 28/XI 918

Ľud. Medvecký

Do Skalice nech sa predbežne vyšle Štefan Wagner a tam nech

dočká Laja Černa.

106

11. Praha, 29. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Ďalšie informácie z kultúrneho výboru. Klub si zriadil kultúrno-

katolícky a kultúrno-evanjelický výbor. Návrh proklamácie ako

odpovede na ohlas maďarskej vlády. Osobne prítomný veliteľ

Scheiner predostrel vojenskú situáciu, spomenul neinformovanosť

čs. predstaviteľov v Paríži. Nastolená potreba vojenskej diktatúry na

Slovensku, popri ktorej sa má ustanoviť civilná správa; národné rady

sa nemajú miešať do vojenských záležitostí, územie Slovenska treba

postupne obsadzovať čs. vojskom, s ktorým má postupovať aj župný

aparát. Spojenci majú uznať české vojská a pred mierovú

konferenciu má prísť už hotová otázka hraníc. Klub vyslovil

Scheinerovi vďaku.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 29.

novembra 1918

Po uhodnovernení predošlej zápisnice referoval dr. Kolísek

o druhom zasadnutí kultúrneho výboru. Oznamuje, že adresa

Národného zhromaždenia napísaná dr. Herbenom bola na jeho

návrh doplnená vyzdvihnutím zásluh Denisových o Slovákov,

pripomenutím jeho knihy „Les Slovaques“⁶⁴. Kálal oznámil

kultúrnemu výboru, že diferenciálny slovník česko-slovenský

vydá sám nákladom Emila Šolca. Zodpovednosť za vedeckú cenu

slovníka nesie tedy sám Kálal. Ďalej referoval dr. Kolísek o akcii

kultúrneho výboru ohľadom zriadenia nového ministerstva alebo

samostatného štátneho úradu „pre národnú osvetu“.

Dr. Slávik vyslovuje žiadosť, aby slovenskí členovia ústavného

výboru podporovali túto akciu v ústavnom výbore.

⁶⁴Ernest Denis (1849, Nîmes – 1921, Paríž), francúzsky historik, politik,

slavista, bohemista, profesor na univerzitách, zaslúžil sa o vytvorenie ČSR.

V roku 1917 vydal dielo Les Slovaques (Slováci).

107

Zatým zriadil Klub na návrh Jurigu výbor kultúrno-katolícky

a kultúrno-evanjelický. Do prvého menoval dr. Okánika, Jurigu

a Hlinku, do druhého Janošku, Čobrdu a Zocha.

Zatým čítal zápisník dve osnovy proklamácie, ktorá má byť

odpoveďou na ohlas maďarskej vlády k nemaďarským národom,

osnovu dr. Medveckého a dr. Slávika. Klub po zovrubnej debate,

v ktorej účasť brali Juriga, dr. Bella, Pilát, Stodola, Hrušovský,

dr. Dérer, Albíny, Ivanka, Horváth poveril Klub napísaním

definitívnej proklamácie s použitím prvých osnov a momentov

vyskytlých sa v debate, Jána Bottu.

Za týmto prišiel do Klubu hlavný veliteľ československých vojsk

dr. Scheiner.

Predsedajúci dr. Bella privítal v mene Klubu dr. Scheinera.

Dr. Scheiner líčil vojenskú situáciu. Oznámil, že sa väčšie

oddiely formujú a budú zhromaždené na okolí Uherského

Hradišťa. Vojska hlási sa dosť, len zbraní je nie nadostač. Nálada

je veľmi dobrá, je isté, že sa teraz už použitím riadneho vojska

vyvaruje tým chybám, ktorých sa dopustili dobrovoľnícke

oddiely. Dr. Scheiner oznamuje ďalej, že dr. [Bedřich] Štepánek,

prišlý z Paríža, bol úplne neinformovaný o našich nesnádzach

a práve tak neinformovaní boli i členovia našej vlády v Paríži,

ktorí odkázali, aby sme obsadili i Prešporok a kraje po Dunaj, dľa

maximálnych hraníc. Oznamuje ďalej, že bolo od Ententy

telegraficky žiadané, aby české vojská autorizovala a vyslovila,

že je české vojsko „spojeneckým“ vojskom. Dr. Štepánek

odcestoval do Pešti k francúzskym vojskám žiadať obsadenie

Prešporka. Naše légie v Itálii sú pripravené na cestu, čakajú len

uhlie, ktoré im bude poslané z Čiech, aby sa mohli pohnúť.

Oznamuje, že sa tvoria slovenské légie na obsadenom území,

ktoré budú vriadené do nášho vojska. Mieni tieto informácie

108

všetky stiahnuť do ich strediska, tam ich zriadiť, organizovať,

a tak vysielať nazad na Slovensko. Žiada, aby sa slovenské

Národné rady do vojenských záležitostí nemiešali. Preto považuje

za potrebné ustanovenie vojenskej diktatúry. Vyžaduje si mienku

Klubu, že majú byť obsadené ďalšie časti Slovenska, akým

postupom sa to má konať, ako sa má zriadiť popri vojenskej

diktatúre civilná správa. Konečne žiada, aby boli letáky napísané,

ktoré letúny rozhodia po Slovensku.

Dr. Bella súhlasí so zavedením vojenskej diktatúry. Žiadna

civilná správa nemôže zjednať tam poriadok. Ohľadom otázky, či

české vojská majú postupovať, upozorňuje na prípis Slovenskej

národnej rady, ktorá postavila nám alternatívu – alebo poslať

vojsko, alebo bude prinútená vyjednávať s maďarskou vládou.

Keďže sme martinskú Národnú radu upravili, aby nevyjednávala,

s tým sme vyslovili, že vojsko pôjde vpred.

Pilát je toho názoru, aby sa obsadzovalo postupne, pomaly len to,

čo môžeme i udržať definitívne. Odporúča postupovať najprv na

Nové Zámky, aby sme Maďarom zamedzili vývoz z bohatých

krajov.

Stodola mieni, že s vojskom musí ísť župný aparát úradníkov.

Odporúča obsadiť najprv Žilinu a Turiec a potom postupovať na

Nové Zámky.

Dr. Dérer prosí dr. Scheinera, aby na vedúcich miestach boli

aplikovaní mladí, skúsení dôstojníci a nie starí, aktívni, ktorí sa

nedoznávali.

Juriga upozorňuje na dôležitosť autorizácie Ententy. Kým tej

nemáme, radí nepostupovať ďalej. Postup má sa riadiť potom

vojenskými strategickými ohľadmi a nie národnými.

109

Po podrobnej debate, v ktorej dr. Okánik poukázal na to, že i dľa

mienky dr. Maderiča, reflektoval dr. Scheiner na niektoré

podnety. Oznamuje, že preliminárne mierové jednanie začne 17.

decembra. Otázka hraníc je – až na východné hranice – hotová,

príde pred konferenciu ako hotová vec. Kuriéri doniesli veľmi

priaznivé správy. Dohodových dôstojníkov na čelo nášho vojska

dostaneme. Maďari nemajú v zahraničí zástancov.

Dr. Bella zatým vyslovil, že Klub 30. t.m. ráno o 9. predebatuje

dr. Scheinerom nadhodené otázky a podá mu mienku písomne.

Konečne vyslovil dr. Scheinerovi srdečnú vďaku za všetkých

a ubezpečil ho, že hodinkou jeho pobytu medzi nami otužil znovu

našu dušu slovenskú.

110

12. Praha, 30. novembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Diskusia o Scheinerovom referáte, vojenská diktatúra je potrebná.

Treba najmä už obsadené územia udržať. História dočasnej vlády na

Slovensku. Návrh na vymenovanie hlavného komisára pre Slovensko

a ďalších pre jednotlivé odbory, župani zase majú byť centrálnou

mocou v už vydobytých stoliciach. Určená komisia na vypracovanie

odpovede Scheinerovi.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 30.

novembra 1918

Na dennom poriadku boli otázky stanovené dr. Scheinerom.

Ohľadom otázky, či české vojská majú napredovať, uzavrel Klub

oznámiť dr. Scheinerovi, ako mienku Klubu, že predbežne by

bolo výhodné len obsadené územie pevne držať, vyčkať príliv

väčších síl. Ohľadom obsadenia Prešporka...

K otázke zriadenia vojenskej diktatúry prehovoril Juriga. Je tej

mienky, že je vojenská diktatúra potrebná. Nech sa pri vojenskom

diktátorovi postaví civilný adlatus, ako komisár, a pre každý

odbor nech je dočasný odborový komisár. Tí komisári by

udržovali kontakt medzi jednotlivými stoličnými, okresnými

úradmi a medzi Klubom, poťažne vládou.

Dr. Dérer vyložil históriu dočasnej vlády na Slovensku. To, čo

sa teraz chystá, bolo odporúčané vláde v tom návrhu, v ktorom

sme odporúčali dr. Blahu za komisára pre obsadené územie.

Teraz prichádzame na to, že by bolo najlepšie pre každú

stolicu postaviť župana. Aby ale medzi týmito a vládou bol

kontakt, je potrebné postaviť na čelo jednu osobu a tejto pridať

viacerých ľudí pre jednotlivé obory. Treba rozlišovať medzi

stavom provizórnym a definitívnym. Provizórne by bolo treba

postaviť na čelo stolice prešporskej a nitrianskej jedného

111

komisára, pre Trenčín druhého. Celé župy nemáme ešte

obsadené: županov môžeme až potom stanoviť, keď celé

stolice budeme mať v rukách.

Dr. Ivanka odporúča menovať jedného hlavného komisára pre

celé Slovensko, mohol by to byť dr. Dérer. K tomuto nech sú

pridelení traja komisári a síce: pre vnútorné-politické záležitosti,

pre súdobnictvo a pre školstvo. Hlavný komisár menoval by

županov, akonáhle máme celé stolice. Pre dopravu, pošty,

železnice atď. mohli by byť určení úradníci-Česi. Župan by bol

centrálnou mocou v stolici, vymenoval by si svojich úradníkov,

absolutisticky by spravoval stolicu. Aby ale jednotlivé stolice

neboli dľa rozdielnych zásad spravované, dával by hlavný

komisár županovi úpravu. Mieni, že my mali by sme označiť

len komisárov pre celé Slovensko, tí by už jednotlivé stolice

zriadili a vymenovali by postupne županov.

Juriga upozorňuje, že musíme stavať na tisícročnom fundamente.

Odporúčal by k navrhovaným trom odborom ešte určiť

komisárov pre hospodárske záležitosti, pre zásobovanie

a dopravu. Odporúča menovať pre jednotlivé komisariáty členov

Klubu.

Dr. Ivanka... pre hlavného komisára dr. Dérera, pre súdobníctvo

dr. Slabeyciusa, pre kultúrno-školské záležitosti Jurigu, pre

hospodárstvo Víta Slezáka, pre zásobovanie Lehotského, dopravu

Stodolu, financie Houdeka.

Dr. Dérer upozorňuje, aby sme sa do detailov nepúšťali.

Lehotský mieni, že miesta tie nesmú byť obsadené ľuďmi, ktorí

sú tu v Prahe a konajú tu vzácne služby. Ľudí je na Slovensku

dosť.

112

Po krátkej debate vyslal Klub komisiu, pozostávajúcu z Jurigu,

dr. Ivanku, dr. Dérera a dr. Slabeyciusa. Táto má sa uzhodnúť na

odpovedi dr. Scheinerovi.

Tým sa zasadnutie skončilo.

113

13. Praha, 1. decembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len strojopis)

Výbor pre slovenské veci, stanovenie jeho kompetencií a náplne, ako

aj spolupráce s ostatnými výbormi. Zoznam úradov a návrhy pre

Scheinera. Stanovenie zásad lojálnosti úradníkov, prípadný sľub

vernosti. Doplnenie počtu poslancov KSP, žiada sa primerané

zastúpenie slovenského socializmu, následne aj roľníctva, ľudu podľa

náboženstva, slovenských žien. V NZ majú byť ale najmä odborníci,

schopní vypracovať ústavu ako jeho hlavnú úlohu.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 1.

decembra 1918

Po uhodnovernení dvoch posledných zápisníc oznamuje

predsedujúci dr. Bella, že v schôdzke predsedov príde dnes na

pretras výbor pre slovenské veci. Žiada od Klubu úpravu, ako si

Klub úlohu a koordináciu výboru k druhým výborom

predstavuje.

Dr. Medvecký poznamenáva, že každá vec je i slovenská, ale nie

každá by vpadala do rámca kompetencie slovenského výboru.

Len tie návrhy zákonov by prišli pred tento výbor, ktoré sa týkajú

základných podmienok, zvláštnych uhorských ustanovizní,

ústavného pomeru Čiech so Slovenskom. Mieni, že by každý

návrh mal prísť najprv do odborného výboru, v ktorom označia

naši zástupcovia slovenské stanovisko. Jestli tieto uznajú vec za

takú dôležitú, aby bola pojednávaná v slovenskom výbore, môžu

žiadať, aby návrh bol predložený výboru slovenskému ako

poradnému.

Dr. Dérer rozlišuje návrhy zákonov na také, ktoré sa vzťahujú na

celý štát, a na také, ktoré sa na Slovensko nevzťahujú. Prvé môžu

byť také, ktoré menia zákonné ustanovizne na Slovensku, pri

ktorých musí byť braný zreteľ na staré uhorské zákony. Mieni, že

114

by takýto návrh mal byť abovo prikázaný Slovenskému výboru.

Ďalej tiež návrhy týkajúce sa základných ústavných pomerov.

Návrhy mali by prísť tedy najprv do výboru pre slovenské veci

a potom k jednotlivým komisiám.

Dr. Medvecký dôvodí, že nemôže byť predsedníctvu ponechané,

ktorý návrh prikáže slovenskému výboru. Jestli by sa to

pojednávalo tak, ako to mieni dr. Dérer, boli by všetky návrhy

dva razy pojednávané. Úlohou slovenského výboru je ale len

v niektorých sporných otázkach dať poradu. Mieni, že by

ktorýkoľvek poslanec mohol žiadať našich zástupcov komisie,

aby požadovali preložiť návrh k slovenskej komisii.

Poneváč dr. Dérer uznal správnosť názoru dr. Medveckého,

vyslovil dr. Bella že berie v známosť vývody dr. Medveckého

a bude ich v porade predsedov tlmočiť.

Houdek pripomína, keďže dr. Scheiner žiadal zoznam úradov,

ktoré bude treba zaplniť, mal by Klub stanoviť zásady 1.) či sa

má vziať sľub vernosti od doterajších úradníkov, 2.) čo

s úradníkom, ktorý prísahu a službu odoprie.

Dr. Bella cíti a vidí, že všetky veci na Slovensku nejdú pravou

cestou. Spytuje sa, či my máme kompetencie v takýchto veciach

ohromného dosahu.

Dr. Dérer mieni, že táto otázka súvisí s otázkou diktatúry.

Diktátorom dá moc vláda. Len tú zásadu možno vysloviť, že ten

človek má plnú moc a určí dľa miestnych pomerov, koho podržať

a koho zameniť. Direktívy nemôžu byť jednotné. Treba

rozlišovať tie kraje, ktoré nám nesporne pripadnú, a kraje sporné.

Dr. Bella mieni, že dr. Scheiner mal by sa obrátiť s touto otázkou

na vládu a nie na nás. Vláda musí mať i v tomto určitý plán.

115

Houdek dôvodí, že vláda je o slovenských pomeroch nie

informovaná. My musíme jej dať návrhy. Prísahu by nežiadal, len

sľub, že úradnícke povinnosti budú i naďalej konať. Jestli my ich

konať nechceme, treba dôležité úrady zaplniť, menej dôležité

mohli by ostať i nezaplnené. Predovšetkým jednalo by sa

o administráciu, dopravu, policajnú moc a financie.

Dr. Dérer mieni, že doprava patrí do kompetencie vojenského

veliteľa. Klub o veci neuzavrel ničoho.

Dr. Medvecký oznamuje, že riešenie otázky doplnenia

slovenských poslaneckých miest narazilo v ústavnom výbore na

prekážky. Socialisti žiadajú ubezpečenie, že bude braný zreteľ pri

zaplnení nových miest na socialistov. Žiadajú od slovenských

socialistov uistenie, že medzi 14 novými členmi dostanú

primerané zastúpenie.

Dr. Dérer vysvetľuje, že pridelením nových 14 miest Slovákom

dostali by dľa názoru českých socialistov meštianske triedy

posilu. Českí socialisti uspokoja sa uistením našich socialistov, že

ich záujmy budú v slovenskej delegácii primerane zastupované.

Dr. Bella sa diví, že sa otázka v ústavnom výbore mohla

naskytnúť, veď pri ustanovení číselného pomeru Slovákov nebol

kľúč českých strán aplikovaný na Slovensko.

Lehotský uznáva, že kľúč českých strán nemôže byť aplikovaný

na nás. Ale tri mandáty pre slovenských socialistov nedostačujú.

Jemu osobne bude milšie, jestli sa pri voľbách zvýši počet

slovenských socialistov, ako keby sa mal umenšiť, vzdor tomu

ale žiada i teraz aspoň približne primerané zastúpenie

slovenského socializmu.

Dr. Slávik mieni, že pre nás má byť teraz jedine to smerodajné, či

je jednotlivec zdatný bez ohľadu na stranícke rozdiely.

116

Zdôrazňuje, že celá slovenská delegácia temer pozostáva

z pokrokových elementov, ktoré nie sú ešte rozvrstvené na strany.

My neznáme socialistických slovenských pracovníkov. Jestli sú

medzi nimi takí, ktorí by vážne úlohy v slovenskej delegácii

mohli konať, musíme ich pribrať bez ohľadu na ich počet.

Horváth upozorňuje, že nie pre slovenských socialistických

vodcov je potrebné zastúpenie v Národnom zhromaždení, ale

vzhľadom na ľud je presvedčený, že celá slovenská delegácia

úprimne zastáva záujmy i slovenskej robotníckej triedy. Vzdor

tomu potrebné je zastúpenie slovenského robotníctva vo väčšom

počte, aby robotníctvo samo bolo uspokojené.

Juriga súhlasí s Lehotským a Horváthom. Chváli i skromnosť, že

z nových 14 miest žiadajú len 4 pre seba. Ale Horváthova mienka

je platná i ohľadne zastúpenia jednotlivých náboženstiev

v slovenskej delegácii. Treba brať ohľad na ľud, na stav roľnícky.

Roľník bude sa tiež spytovať, či je dostatočne zastúpený

v Národnom zhromaždení. Treba tedy napraviť i náboženský

pomer v Klube a treba dať zastúpenie roľníkom.

Dr. Dérer myslí, že keby sme aplikovali Jurigove zásady na

zostavenie slovenskej delegácie, museli by v Národnom

zhromaždení zasadať len roľníci a robotníci a inteligent nemal by

tu vôbec miesta. Inteligencia nie je ani jedným percentom národa.

Toto Národné zhromaždenie má ale jedinú úlohu, a síce

vypracovať ústavu našej republiky. Dnešný stav je provizóriom

a je prirodzené, že nemôžu byť v delegácii zastúpené primerane

všetky vrstvy, keďže je žiadúce, aby tu sedeli takí odborníci

a znalci, ktorí ústavu vypracovať môžu.

Dr. Medvecký žiada Lehotského, aby vyslovil pred zástupcami

českých socialistov svoju dôveru v zostavenie slovenskej

delegácie a aby vysvetlil, že slovenská delegácia zodpovedá

117

i číselnému pomeru slovenských socialistov i bude zastupovať

dostatočne soc. záujmy.

Lehotský poznamenáva, že slovenskí socialisti nevyvolávajú

triedenie. Zazlieva Jurigovi, že zamiešal do otázky náboženstvo.

Nám je treba v každom ohľade zhody a svornosti, a nesmieme

pátrať za tým, koľko poslancov patrí k náboženstvu katolíckemu,

koľko k evanjelickému.

Juriga odpovedá, že je to nie jeho mienkou, čo Lehotský

pripomína. Len ľud potrebuje uistenie, že je v náboženskom

ohľade o jeho zastúpenie dostatočne postarané.

Dr. Slávik poznamenáva, že ľud sa na náboženskú príslušnosť

slovenských poslancov pýtať nebude, jestli na to nebude zhora

upozornené.

Horváth žiada, aby boli v Národnom zhromaždení zastúpené

i slovenské ženy.

Klub vyslal výbor pozostávajúci z dr. Bellu, dr. Ivanku, dr.

Dérera, dr. Medveckého, Lehotského a Jurigu, ktorý má určiť,

ktorí Slováci majú byť pribraní za poslancov a majú sa dať do

spojenia s ústavným výborom. S tým sa zasadnutia skončilo.

118

14. Praha, 2.(3.) decembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len strojopis, 1. strana zle

čitateľná)

Odovzdanie predsedníctva M. Dulovi. Pozitívum ustanovenie SNR

a jej výkonného výboru. Vznik ČSR ako jediné správne riešenie,

maďarská vláda chce agitáciou Slovákov od neho odviesť. Preto je

dôležité vydávať denník, najlepšie by bolo, aby sa ním stali Národnie

noviny. Referát Bazovského o priebehu vyjednávania Hodžu a SNR

s maďarskou vládou v Budapešti – otázka územia, Východoslovenskej

národnej rady, školská otázka, štatistika. Okupácia územia sa nemá

robiť s malou silou, treba počkať na francúzske jednotky. Čs. vláda na

stanovisku nevyjednávať s maďarskou vládou, hranice určí mierová

konferencia.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 2.(3.)

decembra 1918

Podpredseda dr. Bella víta túžobne očakávaného predsedu Klubu

Matúša Dulu, od príchodu ktorého očakávame rozriešenie

mnohých otázok i to, že naše účinkovanie pôjde v pravom smere

produktívnom a odovzdáva Dulovi predsedníctvo. Dula ďakuje

za prívet a prosí dr. Bellu, aby predbežne ďalej predsedal.

Dr. Bella žiada si ako jediný bod vytvoriť správu predsedu Klubu

o položení na Slovensku a o pokuse maďarskej vlády vyjednávať

s Národnou radou xxx. xxx hovorí, že od zriadenia Slovenskej

národnej rady a jej výkonného výboru vzali veci na Slovensku

prajný obrat. Osvedčuje, že sú to drobné lži, ktoré maďarské

časopisy roztrusujú, že by sa na Slovensku tvorila iná strana ako

tá, ktorá stojí na základe Československej republiky. Je pravda,

že niektorí naši... [7 slov nečitateľných], ale neskôr uznali, že

jedine správne je naše stanovisko. Známy je prípad dr. xxx xxx

pripomína, že xxx predložil mu telegraficky otázku, či je pravda,

že je na Slovensku silná strana, ktorá nie je za Československo...

[7 riadkov nečitateľných]. ...žiada si, aby vláda vyslovila, že dá

119

Slovensku aspoň také práva, aké si bude žiadať xxx slovenských

poslancov volených všeobecným volebným právom. Druhý

dôvod na toto je, že maďarská vláda silne agituje letákmi proti

československej jednote. Musíme na tieto letáky odpovedať xxx

xxx. Ďalej nebezpečné je, že maďarská vláda chce už previesť na

Slovensku rozdelenie latifundií. Maďarská vláda považuje to za

najlepší prostriedok xxxtať sa z xxx xxx a odviesť Slovákov od

myšlienky československej.

Tieto dôvody doviedli nás na myšlienku, že musíme opäť stvoriť

denník. Poneváč tí páni, ktorí by pri tomto prišli do ohľadu,

menovite Hodža, Ivanka, Slávik odišli do Prahy a pri Národných

novinách ostal len Škultéty a Krčméry, žiada, aby k Národným

novinám bol poslaný ešte aspoň jeden z menovaných

pracovníkov. Denník Ružomberský považujú len za lokálny,

ktorý nevyhovuje národu a ktorý mal by ostať v Ružomberku len

dočasne, kým sa neutvorí nové centrum. Národnie noviny

s prvým januárom na každý pád treba premeniť na denník.

Liptovský Sv. Mikuláš sa osvedčil, že prípadný deficit zaokryje.

Dnes Národnie noviny majú 7 000 predplatiteľov a veľmi ľahko

by mohli dosiahnuť 10 – 12 000.

Ďalej referoval Dula, že brožúru dr. Ivanku s malým dokladom

vytlačili. Oznámil Klubu, že hlásia sa k nám aj Rusi zo

Zemplínskej, Užhorodskej, Marmarošskej, ba aj z Haliče

a žiadajú zabezpečenie autonómie v rámci československého

štátu.

Na výzvu dr. Bellu zreferoval dr. Bazovský históriu

z vyjednávania Národnej rady s maďarskou vládou. Maďarská

vláda exponovala sa od počiatku za integritu Uhorska, s tou

myšlienkou žije a padá. Rada by vyviazla z nepohodlného blieta

československej invázie. Preto hľadajú expediens [účel], aby sa

mohli vyhovoriť pred maďarským obecenstvom, že porušenie

120

uhorskej integrity je nie ich vinou, ale že i Slováci oklamali.

Milan Hodža zavolal na 28. telefonicky oboch Makovickovcov,

Dulu, Fajnora, Paulinyho a Bazovského do Pešti a dal im na

vedomie, že maďarská vláda dáva im k dispozícii osobitný vlak.

Bazovský spytoval sa, v čom je vec, Hodža však odpovedal, že

mu to telefonicky nemôže povedať, ale sú to závažné veci. 29.

ráno šli osobitným vlakom do Pešti dvaja Petermakovickí,

Fajnor, Pauliny a Bazovský. Dr. Rumann už bol v Pešti.

(Rumann nevedel si vysvetliť vraj, ako sa mohol stať nešťastný

pokus s tak malou silou okupovať Slovensko. Dostal v tom čase

od Károlyiho sekretára vyzvanie, aby prišiel vypočuť návrhy

maďarskej vlády. Strojil sa do Prahy, ostal však v Pešti.)

Keď členovia Národnej rady prišli k Hodžovi, on začal s tým, že

podelil medzi nimi stoličné županstvá. Až za tým prešiel na

meritum, že akým spôsobom vyjednáva s vládou. Vyložil, že sa

zišiel náhodou s Diner-Dénesom a ako s dávnym priateľom

viedol s ním privátny rozhovor. Diner-Dénes zaviedol ho

k Jászimu⁶⁵a tam, sám nevie ako, začalo sa vyjednávanie. Dula

predložil Hodžovi otázku, či mal poverenie vyjednávať. Hodža

odvetil, že mu dr. Kramář dovolil vyjednávať. Za týmto

predniesol im elaboráty svoj a maďarskej vlády. Keď elaboráty

prečítal, všetci boli tej mienky, že je škoda vyjednávať.

Z dôvodov kurtuasie [zdvorilosti] rozhodli sa, že vyjednávať síce

nebudú, poneváč nemajú poverenia k tomu ani od Národnej rady

ani od vlády, ale že vypočujú mienku maďarskej vlády. Keď ale

zasadli spolu s maďarskou vládou, nielen že vypočuli jej elaborát,

lež porobili naň aj svoje poznámky v tom zmysle, že to prijať

nemôžu.

⁶⁵Oszkár Jászi (1875 – 1957), maďarský sociálny vedec, historik a politik.

Po októbrovej revolúcii 1918 sa stal členom vlády grófa M. Károlyiho ako

minister národností.

121

Hneď pri otázke územia vyskytla sa dišputa. Minister Jászi chcel

bifurkovať [rozdeliť] Slovensko na západné a východné. Tu

poukázali na to, že takzvaná východno-slovenská rada je

švindlerstvom dvoch-troch pánov, ktorí sú v privátnom živote

Maďarmi a chcú týmto spôsobom eskamotovať niečo

u maďarskej vlády. Ohradili sa ďalej proti tomu, že by Prešporok

a Košice boli vyňaté spod impéria Slovenskej národnej rady. Za

tým otázku túto suspendovali a vypočuli ďalšie návrhy

maďarskej vlády. Jászi chcel mať Bundesparlament [spolkový

parlament] na spôsob švajčiarsky alebo amerikánsky, Hodža

chcel delegácie, ktoré dohodli by sa na znení návrhu zákona.

Predstavoval si to tak, že kým sa maďarská a slovenská delegácia

nedohodnú na rovnom znení zákona, treba maďarskú delegáciu

vždy zameniť novou, až by dohoda bola možná.

Potom hovorilo sa mnoho o školskej otázke, pri ktorej vyšlo

najavo, že Maďari chcú i prechodne všetky stredné školy

a Prešovskú akadémiu podržať sebe. Naši odpovedali, že o tom

ani provizórne nemôže byť reči. Vyslovili, že ak by maďarská

vláda pre maďarské menšiny chcela mať gymnáziá, musela by

ich taxatívne poznamenať. O štatistike povedali, že je absurdná

zvlášť pre mestá. Bazovský poukazuje na to, že napríklad

v Trenčíne, v Bystrici, v Zvolene, v Kremenci, v Novej Vsi

vykazuje maďarskú väčšinu. Jászi ukázal sa zvlášť pri tejto

otázke veľmi malicherným. Vzdor tomu si poznačil, že sa Slováci

ohradzujú proti tomu, aby tieto mestá, ako aj niektoré okresy,

ktoré majú i dľa maďarskej štatistiky 48 – 9% slovenskú

menšinu, boli vyňaté spod impéria slovenského.

Ostali na tom, že Jászi prednesie námietky Slovákov ministerskej

rade, ktorá zostaví nové propozície. Odporúčal, aby poverili

Hodžu, že by na základe nových propozícií s maďarskou vládou

vyjednal. Menovaní Slováci odpovedali, že nemajú poverenia od

122

Národnej rady a že by prv museli predložiť elaborát plénu

Národnej rady.

Medzitým v nedeľu vyšlo v maďarských časopisoch dementi

česko-slovenskej vlády, dľa ktorého Hodža nemá práva

vyjednávať. Na toto Jászi, ktorý predtým žiadal, aby otázky

vybavili za tri dni, povedal, že medzi týmito okolnosťami je

nemožné vyjednávať, kým Slovenská národná rada nezná

stanovisko pražskej vlády. Toto je história vyjednávania.

Bazovský poznamenáva, že aj do toho, do čoho vnišli, dostali sa

len následkom hrozivej situácie na Slovensku, kde možno

očakávať pohromu. Malými silami sa okupácia na Slovensku

previesť nemôže. Jestli by Maďari vyhnali česko-slovenské

vojská, bola by to blamáž pred ľudom. Preto treba nástojiť na

tom, aby hlavné xxx body a čiary boli obsadené čím skôr snáď

francúzskymi trupami. Pri vyjednávaní viedla ich tá myšlienka,

že sa to za 8 – 10 dní prevedie, že získajú dovtedy čas a zachránia

mnoho životov. Znajú ťažkosti, hovorili s dr. Štefánkom

a s kolonelom [plukovníkom] Kysom, ktorý sa osvedčil, že

rádiotelegrafickú stanicu postaví k dispozícii pražskej vláde.

Naliehavo prosí dr. Bazovský, aby Klub nástojil na skorom

obsadení Slovenska.

Pauliny poznamenáva, že Hodža hovoril im, že do Pešti neprišiel

s cieľom vyjednávať. Až keď sa pustil do privátneho rozhovoru

a videl že maďarská vláda nežiada už uznanie integrity, predložil

punktácie. Obrat vo vyjednávaní stal sa následkom toho, že sa

medzičasom Slováci dozvedeli, že ešte ten elaborát Jásziho, ktorý

s ním pojednávali, maďarská vláda obstrihala. Jeho dojem je, že

škoda bolo hovoriť s maďarskou vládou. Hodžovo jednanie

robilo na neho ten dojem, že on chcel vyhrať na čase, zaviesť

vyjednávanie, kým sa česko-slovenské légie dostavia.

123

Za týmto Bazovský poznamenal, že históriu Hodžovho

vyjednávania predniesli dnes v ministerskej rade, ktorá vyslovila,

že do žiadnych politických vyjednávaní s Maďarmi sa netreba

púšťať.

Minister dr. Šrobár vyložil za týmto situáciu vnútornú

a zahraničnú. Dal prečítať odpoveď, ktorú sme boli poslali

martinskej Národnej rade, ktorú ale ani prítomný predseda

Národnej rady nedostal. Posvietil v spojení s týmto na históriu

obsadenia západného Slovenska československým vojskom

a vysvetlil, že to bolo v daných pomeroch žiadúce a nevyhnutné.

Tá činnosť je nie odsúdeniahodná, lež zasluhuje uznanie. Máme

dokumenty, že československé vojsko privolali si maďarské

úrady a panstvá. I to nás nútilo k zakročeniu na Slovensku, že za

hranicami mali sme chýr silného konsolidovaného štátu

a nemohli sme dopustiť, aby tento chýr bol naštrbený.

Poznamenáva, že na preliminárnych mierových pojednávaniach

Maďari nebudú ani prítomní. Tam určia sa hranice nášho štátu.

Tomuto ale môže škodiť, keď teraz Hodža vyznačil akoby

bezsporné územie, na ktoré by sa maďarská vláda mohla

odvolávať.

124

15. Praha, 4. decembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len strojopis)

Návrh na ďakovnú adresu z NZ S. Viatorovi i H. W. Steedovi. Výbor

pre slovenské veci a jeho kompetencie s ohľadom na nedotknuteľnosť

osobitosti Slovenska. Otázka prekladania zákonov do slovenčiny.

Treba stretnutie s francúzskymi dôstojníkmi došlými do Bratislavy.

Diskusia o autonómii Slovenska, Dula preferuje zatiaľ krajinskú

autonómiu pre školstvo, cirkev, administratívu a súdnictvo. Obsiahla

diskusia pre a proti s konkrétnymi návrhmi Medveckého, Jurigu,

Ivanku; práva slovenčiny. Predseda Klubu sa má s vládou dohodnúť

na osvedčení pre verejnosť. Príchod slovenských legionárov

z Talianska a Francúzska, ovácie, emotívne vystúpenia, vyzdvihnutie

Štefánika a zásluh vojakov. Šrobár informuje o dôležitých

rozhodnutiach z Paríža, Maďari majú opustiť Slovensko.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 4.

decembra 1918

Dr. Kolísek predostiera pilný návrh, aby bola podaná Scotusovi

Viatorovi⁶⁶z Národného zhromaždenia ďakovná adresa. Žiada si,

aby adresa bola podaná zo schôdze, ktorej účastní sa prezident

Masaryk. Dr. Medvecký je proti takému junktimu [spojitosti]. Dr.

Šrobár odporúča, aby podobná adresa bola podaná Steedovi⁶⁷

a Kálalovi z Klubu.

Štefánek je toho náhľadu, že Steedovi treba podať ďakovnú

adresu tiež v parlamente. Bez Steeda nebol by Watson vykonal

toľko. Steed získal pre vec našu mistra Atera. A on rozhodol

⁶⁶Robert William Seton-Watson / Scotus Viator (1879, Londýn – 1951,

Skye), britský historik, publicista zaoberajúci sa o. i. dejinami slovanských

národov, expert ministerstva zahraničných vecí pre strednú Európu a Balkán.

Intenzívne sa zaujímal o národnostné pomery v Uhorsku a cez vojnu

zastával myšlienku vzniku česko-slovenského štátu.

⁶⁷Henry Wickham Steed (1871 – 1956), britský novinár a historik,

korešpondent a editor (1919 – 1922) denníka The Times s vplyvom na

britskú vládu.

125

v anglickej kolónii viedenskej v náš prospech. Napísal veľkú

knihu, v ktorej ostro napadol nebohého cisára a podal

podrobnosti, o ktorých len on vedel. Čo do významu sú jeho

zásluhy rovnocenné zo Scotusovými. Z formálnych dôvodov

odporúča, aby ako podateľ návrhu na adresu bol menovaný i on.

Dr. Bella navrhuje, aby adresu Scotusovi podal Kolísek, Steedovi

Štefánek. Dr. Kolískovi záleží na tom, aby bol návrh z jeho

popudu podaný.

Dr. Medvecký odporúča poveriť vypracovaním adresy oboch

a pridať im dr. Slávika. V tomto zmysle návrh prijatý.

Dr. Bella predkladá Klubu otázku parlamentárneho výboru pre

slovenské veci. Spytuje sa, ako si Klub predstavuje kompetenciu

výboru a jeho účinkovanie.

Dr. Ivanka poznamenáva, že všetky zákony a nariadenia musia

byť tak vydané, aby dočasná osobitosť Slovenska nebola urazená.

Aby sa tie zákony zo slovenskými pomermi zhodli, aby sa

plénum nemuselo púšťať do detailu, potrebný je výbor, cez ktorý

ako retortu [destilačnú nádobu] prešli by všetky zákony. Každý

zákon prišiel by do tejto komisie, ktorá by ho prezrela, závadné

miesta korigovala a určila, či sa zákon má vrátiť odbornej komisii

a či mienka slovenského výboru má prísť ako minoritné votum

[hlasovanie, mienka] s návrhom prvej komisie pred snemovne.

Dr. Medvecký považuje návrh dr. Ivanku za neuskutočniteľný.

Juriga považuje za potrebné brať ohľad na slovenskú svojskosť.

Výbor ten bol by fórom, ktoré by vplývalo zo slovenského

stanoviska na zákonodarnú činnosť. Čo sa týka kruhu

účinkovania, nebola by to nemožná práca, lebo výbor by len

kontroloval, či zákon zodpovedá skutočným pomerom na

Slovensku. Tým by bol hatený i smer prehnanej samosprávy.

126

Vlček oznamuje, že dosiaľ prekladá osnovy zákona do

slovenčiny Kamil Suchý. Pýta sa, či má prekladať ďalej a či má

čakať až sa výbor zostaví, aby prijímal úpravy od tohto.

Slovenská osnova musí prísť na právnickú riečicu a potom nazad.

Prosí za schválenie, aby Kamil Suchý mohol prekladať do zásoby

ďalej.

Dr. Bella vyslovuje, že prekladateľ má pokračovať vo svojej

práci, kým sa neuplatní fórum slovenského výboru.

Dula dôvodí, že naši členovia v komisiách sú povinní

kontrolovať, či je potrebné ten ktorý zákon odkázať slovenskej

komisii.

Dr. Ivanka prispôsobuje svoj návrh názoru Matúša Dulu. V tomto

zmysle bol návrh prijatý.

Dr. Bella oznamuje, že dľa správ prišli do Prešporka francúzski

dôstojníci. Ako do Pešti potrebujeme aj do Prešporka vyslať

niekoho zo Slovákov, aby hľadel prísť do styku s francúzskym

vojskom. Po krátkej debate ustálené rozhodnúť o návrhu až

neskôr.

Predsedajúci dr. Bella požiadal za týmto predsedu Matúša Dulu,

aby predložil Klubu svoju mienku v otázke autonómie. Dula

vykladá, že v otázke sú rôzne ponímania. Sú mnohí, ktorí

nežiadajú žiadnej autonómie. Doslovne berú, že sme jeden národ.

Iní ale chápu vec inak. Agitácia proti československému štátu je

v plnom prúde s tým dôvodom, že Slováci budú úplne pohltený.

Tomu treba čeliť. A bez ohľadu na to, aké stanovisko zaujímame,

potrebné je žiadať istú autonómiu s cieľom prekazenia tých

nápadov. Bola by to autonómia školstva, v cirkvi, v administrácii

a súdobníctve. K spravovaniu týchto autonómnych záležitostí

bola by potrebná zemská autonómia. Slovenskí vyslanci mohli by

127

byť členmi zemského snemu a tie by v autonómnych otázkach

rozhodovali. To by vyhovelo všetkým požiadavkám. Minimum

čo žiada je, aby vláda vydala záväzné osvedčenie, že Slovensku

dá takú autonómiu, akú budú požadovať prví všeobecným

volebným právom volení slovenskí poslanci.

Dr. Bazovský mieni, že by otázka autonómie nemala byť

pojednávaná teraz, lebo mohla by byť prejudiciom [skoršie

rozhodnutie s vplyvom na neskoršie] na mierovej konferencii.

Maďari mohli by to využiť. Náš ľud sám nepovažuje to za

aktuálnu otázku. Odpadá tedy i dôvod, že je autonómia potrebná

k uspokojeniu nášho ľudu. On nežiadal by ani osvedčenie od

českej vlády, lebo toto preniklo by do širšej verejnosti.

Dr. Medvecký pripojil by sa skoro k mienke dr. Bazovského,

keby nepovažoval terajší xxxduci stav takým, ktorý uspokojí tých

pánov prechovávajúcich isté obavy. Podáva konkrétny návrh

pripojený k zápisnici.

Dula umýva si ruky a nestojí za následkami, jestli si Klub osvojí

návrh Bazovského a Medveckého. Bez osvedčenia vlády nechcel

by sa na Slovensko ani vrátiť.

Stodola upozorňuje, že je vážne vedieť, či bude mať istú

autonómiu Morava.

Dr. Bella myslí, že by vláda dala principiálne ubezpečenie

o právach slovenčiny, ktoré postačilo by všetkým. Za týmto

odročil Klub schôdzku na odpoludnie.

Po zahájení odpoludňajšej schôdze upozorňuje dr. Dérer, že

otázka autonómie mohla by nám narobiť mnoho galiby. Ťažko by

sme dostali odpovede, ako si tú autonómiu jednotlivci

predstavujú a popísať požiadavky. Najlepšie bolo by formulovať

128

najprv požiadavky, a len potom pojednať o tom, či sa tieto dajú

uskutočniť len v rámci autonómie a či aj bez toho.

Juriga predkladá svoj návrh ohľadom autonómie. Žiada v ňom,

aby sa také zákony na Slovensko nevzťahovali, ktoré zástupcovia

Slovenska neprijmú dvojtretinovou väčšinou. Mierovej

konferencii otázka autonómie nemôže prejudikovať. Bolo by

smutné, keby naša budúcnosť od toho závisela. Jednotná idea

Československej republiky nesmie prísť do konfliktu s ideou

samosprávnou. Máme brať ohľad, aby sme uľahčili budúcu

jednotu. Sú ale reality, s ktorými sa počítať musí. Poznamenáva,

že svoj návrh predložený písomne, ochotný je zmierniť.

Pauliny odporúča prijať požiadavku Dulu, aby v otázke

autonómie uzavreli prví volení slovenskí poslanci. Akonáhle

Slovensko bude okupované i bude sa na tú otázku ináč hľadieť

ako teraz. O autonómii uvažovať dnes považuje za nebezpečné.

Je proti zriadeniu akéhokoľvek zemského snemu. Je daná

príležitosť, aby sa národ zjednotil, treba sa jej chopiť.

Medvecký nesúhlasí s návrhom predsedu a predrečníka. Vláda,

ktorá hľadí do budúcnosti, nemôže dať záväzné sľuby. Bolo by

naivné niečo takého požadovať. Práva slovenčiny mohli by byť

principiálne nasledovne zabezpečené:

1) zemské slovenské zastupiteľstvo pri správe,

2) zemské slovenské hraniciam primerané súdobnictvo,

3) tomuto teritóriu primeraná cirkevná samospráva,

4) osobitný zásobovací ústav,

5) zemské komory pre všetky stavy,

6) úplné slobodné užívanie slovenčiny,

7) vymenovanie županov zo Slovákov,

129

8) osobitné slovenské sekcie pri ministerstvách.

Prosí podľa tohto prispôsobiť debatu. Jurigov návrh zhoduje sa až

na ostatný bod s týmto. Že by sme my ale mali právo veta, to je

proti každej zdravej štátnej ustanovizni.

Štefánek mieni, že žiadať od ministerstva zabezpečenie

slovenčiny bolo by len vtedy treba, jestli by sme neverili českej

verejnej mienke, ktorá je vo svojich širokých masách až

zamilovaná do Slovákov. Celý národ, ako ho pozoroval, očakáva

od Slovákov obrodenie vlastnej svojskosti, nemožno tedy

predpokladať, že by chcel slovenskú svojskosť potlačiť. Ináč

poznamenáva, že čokoľvek budeme žiadať, všetko dostaneme.

Avšak my robíme politiku a musíme myslieť na budúcnosť. Preto

nikto nebude zazlievať, keď budeme žiadať niečo na písme, aby

sme ten papier mohli použiť i voči Maďarom. Mohli by povstať

radikálnejšie smery. Kolízie v národohospodárskom ohľade atď.

Aby sa to zamedzilo, môžeme žiadať záruky, tie majú však

relatívnu cenu. Prakticky dá sa východisko nájsť, keď ponecháme

našim znalcom práva štylizovania toho, čo predseda chce domov

doniesť. Odporúča vyhýbať sa autonómii. Aj on je toho náhľadu,

že treba stáť na stanovisku päste voči tým, ktorí z akéhosi

doktrínarizmu budú žiadať uniformovanie z obavy pred

separatizmom.

Dr. Ivanka považuje otázku za principiálnu a za praktickú.

K prvému poznamenáva, že Slovensko potrebuje osobitné

manipulovanie,

1) lebo Slováci majú osobitnú reč

2) kým sa nestane unifikácia československého štátu.

To potrvá i dvadsať-tridsať rokov. Pre reč budeme osobitosť

potrebovať na nedohľadný čas, pre administráciu, kým sa

unifikácia nestane skutkom. Upozorňuje, že prílišný

130

individualizmus znamenal by smrteľné nebezpečenstvo. Všetky

slovanské štáty rozpadli sa dosiaľ pre prílišný individualizmus,

Že Česi rešpektujú našu samobytnosť, presvedčil sa už svojho

času vo Viedni a od tých čias zo všetkého. Od nás závisí, aby sme

nežiadali autonómiu, ktorá bola by smrteľnou nemocou

československého štátu. Potrebné je ale, aby vláda dala na

uspokojenie verejnosti nejaké osvedčenie. Nech sa ohľadom

tohto predseda a vláda medzi sebou dohodnú. Vláda, ktorá vie

viac ako my, bude môcť presvedčiť Dulu, že je tá lebo oná

požiadavka nemožná a bude možné zjednať formu, akú obe

stránky za najlepšiu majú.

Horvátha uspokojuje Medveckého návrh, žiada ale, aby otázku

autonómie mohli volení oblegáti zrevidovať.

Dula prijíma návrh dr. Ivanku, žiada si ale, aby ho do

ministerskej rady odprevadil dr. Bella a dr. Ivanka.

Vtom zjavili sa v Klube prví slovenskí legionári prichádzajúci

z Itálie a Francie. Boli prijatí veľkým potleskom a slávou volaním.

Dr. Bella privítal ich vrelou rečou, hovoril, že okamžik tento patrí

medzi najvzácnejšie v našom slovenskom živote. Okamžik tento

kriesi, stupňuje našu nádej, dáva chuť k ďalej práci. Okamih,

v ktorom privítali mužov, ktorých prijať chceme za svojich

a ktorých prosíme, aby tomu posvätnému menu i naďalej ostali

vernými a dovolili nám pomáhať im i v ideálnych snahách.

Poručík Gabriš pozdravuje prítomných otcov národa, prináša

pozdrav vojakov z Itálie, tak ako kapitán Varsík z Francie. Oni

konali jedine svätú povinnosť po boku bratov Čechov za

hranicami a chcú ju konať i ďalej, kým to cieľom národa budú

vyžadovať. Upozorňuje menovite na to, akú lásku našli i za

hranicami medzi bratmi Čechmi. Prišli k presvedčeniu, že sme

jeden národ, jeden cit, jeden jazyk. Predstavuje jednotlivých hostí

131

radom. Poddôstojník Kustra hovorí, že oni konali za hranicami

národnú povinnosť, ktorej učili sa od prítomných otcov národa.

Obávali sa, že ich akcia nebude sa ľúbiť doma. Ich radosť je

nekonečná, keď sa presvedčili o opaku toho.

Zatým odovzdal čatár Segeš zbierku vojakov na Maticu.

Dr. Bella vyslovuje svoj podiv nad nepochopiteľnou oddanosťou,

ideálne myslenou, ktorá javí sa v tom, že vojaci, ktorí musia

strádať a neoplývajú materiálnymi prostriedkami, rozpomenú sa

v cudzej zemi na sladkú slovenskú matičku a odtrhnú si skorej

jedlo od úst, aby mohli národu obetovať svoje hrivny. Nie je

vstave dať výraz citom. Pri takýchto zjavoch nemožno zúfať nad

slovenskou budúcnosťou.

Kapitán Varsík vykladá históriu formovania československej

armády v Rusku a Francii. Veľa Slovákov je najmä vo Francii.

Z amerikánskych bojovníkov sú z dvoch tretín Slováci a z jednej

tretiny Česi. Najviacej dobrovoľníkov hlásilo sa po Deklarácii

Slovenskej národnej rady. Ohľadom obsadenia Slovenska vyzýva

k trpezlivosti, lebo prevážanie vojska narazilo na isté ťažkosti.

Medzi rečou kapitána Varsíka zavítal do Klubu minister dr.

Šrobár a pozdravil vojakov srdečným prívetom. Tlmočí svoju

radosť, že našich víťazov môžeme vítať takých hrdinských,

jasných, veselých. Ako oni za hranicami víťazili myšlienkou

československej jednoty, tak víťazila tá myšlienka i doma.

Hovorí: Celý svet rozpráva o vás. Slávu slovenského mena

rozniesli ste po celom svete. Vieme, ako ste bojovali a získali si

úctu a vďaku celého vzdelaného sveta. Maďari sa trasú pred

vami. Okamih oslobodenia vašou pomocou očakáva naša rodná

slovenská zem ťažko. My nemáme moci, aby sme zahnali

barbarov, kam patria, nemali sme moci ich zapudiť. Dnes padá

ťažký kameň zo sŕdc našich. Tu sú prví mužovia slovenskí, ktorí

132

nám nesú skutočnú slobodu a s ktorých pomocou prevezmeme

panstvo nad našou zemou. K poznámke brata Varsíka oznamuje,

že práve došiel telegram ministra Beneša, dľa ktorého Maďari

musia opustiť Slovensko v pár hodinách. Ďalej neuznala

Versaillská rada Maďarskú republiku. Myšlienka československá

víťazí na celej čiare.

Poručík Gabriš spomenul ešte v krátkosti otca Masaryka, Beneša

a Štefánika, ktorým v prvom rade máme ďakovať za naše

oslobodenie. Prízvukuje, že dr. Milan Štefánik bol ten, ktorý

otváral Masarykovi cestu, cestoval po celom svete a ktorý nám

získal pomoc Itálie. Líči ťažké pomery, v akých žili naši zajatci

v Itálii až do príchodu Štefánikovho. Štefánik začal ako

jednoduchý vojak letec. Pozvoľna získal si autoritu na celom

svete. Preto nesmieme byť skromní, musíme byť pyšní a hrdo

vystúpiť. Sme rovnakí a rovnocenní s Čechmi. Dľa slov otca

Masaryka sú Česi hlavou, Slováci srdcom jedného tela.

Čatár Matejka tlmočil ešte pozdrav amerických Slovákov.

Matúš Dula neľutuje, že prišiel do Prahy, lebo sa dočkal

okamžiku, keď prileteli prvé lastovičky. Mnoho by nedal za to, že

bol pri tom.

Po prívete Dulovom zaspieval Klub s hosťami národnú hymnu

„Hej, Slováci“.

Zatým vyžiadal si ešte dr. Okánik niekoľko slov. Upozorňuje

Klub, že k debate o autonómii môže si vziať najlepšie ponaučenie

z toho, čo predniesli práve naši hrdinovia. Upozorňuje, že náš štát

nebude etnografickým, lež geografickým štátom.

S tým sa zasadnutie skončilo.

133

16. Praha, 4. decembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis, zle

čitateľné)

Odborníci rozhraničovacej komisie prípravného úradu k mierovej

konferencii prezentovali doterajšie plány a práce súvisiace

s vytyčovaním severnej, východnej a najmä južnej hranice Slovenska,

načrtli smerom k Maďarsku aj minimálny projekt.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 6.

decembra 1918

Do schôdzky dostavili sa odborníci rozhraničovacej komisie

prípravného úradu k mierovej konferencii. Prof. dr. Malíř⁶⁸a Dr.

Dvorský⁶⁹prednášali o doterajších prácach a plánoch tejto

komisie. Vyložili, že hranicou severnou bola by doteraz hranica

Uhorska. Poľské nároky vyplniť nemožno. Jediná nepatrná

komessia [korekcia] bola by možná dľa súkromnej mienky –

v severnej Orave. Jednalo by sa asi o 12 obcí. Bolo by to kvázi

rekompenzáciou, že Poliaci majú akési historické právo na Spiš.

Zo Spišskej stolice nesmie byť odstúpené nič, zo strategických

príčin. Poliaci mohli by sústrediť vojsko v Novom Targu

a vtrhnúť cez Oravu a cez Spišskú Maguru, dosiahnuť tak

železničné spojenie košicko-bohumínske. V údolí Popradu

možná by bola maličká korektúra – za Leluchov a Dubinú bolo

by možné postúpiť niekoľko rusínskych dedín (medzi inými

Mníšek a Pilhov).

Otázka východnej hranice závisí od toho, ako sa utvorí náš pomer

k Uhro-Rusom. Dráhy z Haliče do Užhorodu ale na každý pád

⁶⁸Josef Malíř (1874, Práchovice – ???), pôsobil v astronomickom ústave,

učil v Záhrebe, neskôr pôsobil v hvezdárni v Hurbanove. Člen Komisie pre

prípravu mierovej konferencie a jej účastník.

⁶⁹Viktor Dvorský (1882 – 1960), právnik, geograf, univerzitný profesor,

zakladateľ českej antropogeografie, člen čs. delegácie v Paríži.

134

musíme mať v rukách. Keby sa Uhro-Rusi k nám pripojili, mali

by sme v rukách ešte i dôležitý bod Marmarošskú Sihoť.

Hranicou by bola ďalej Tisa (Aknaszlatina⁷⁰pripadla by celá

nám). V Marmarošskej Sihoti stýkali by sa rumunské, ruské

a naše železnice (Bočkov pripadol by nám alebo Rusom).

Južná hranica by bola asi táto: Začínala by sa – od západu na

východ – západne od Marcheggu, tak, že by celý tok Moravy bol

v našich rukách, aby kanál labensko-dunajský ústil v Prešporku.

Z Petronellu prišli by sme na Dunaj (Hainburg náš). Tým by

domnelý starý Velehrad – Devín po oboch stranách pripadol nám.

Od Petronellu šla by hranica na juh na Litavu a rieka táto bola by

hranicou predmestia prešporského. Na malom Žitnom ostrove

prišli by sme po hranice prešporskej stolice a tu na veľký Dunaj u

Nagy a Kiss-Bodak [Bodíky, malé Bodíky]. (Juhoslovania

hraničili by s nami na Litave.) Ďalej by šla hranica po Dunaji pod

Komárno. Tu by bolo zase premostenie, alebo xxx malé, alebo

v odvode asi 10 km južne Dunaja. Ďalej zase po Dunaji po Tátu.

Tu by hranica odbočila dolu na Kostelec, sv. Kríž, Piliš, Pomáz,

Sv. Ondrej. Na Dunaj dostali by sme sa na severozápade tak, že

by Tótfalu ostala maďarská, Dunabogdány, Pilisszentlászló

pripadli by nám. Ďalej tiahla by sa hranica až po Prešporkhatvan

na východ od Vacova okolo Tótgyőrku, kolom Erdőkürtu, nad

Szirákom a Dengelegom kolom Bujáku, medzi Szentistvánom

a Ecsegom, južne Sámsonházi, Szúpataku, potom po južnej

strane údolia [rieky] Zagyvy, po stoličných hraniciach na

severovýchod, od Bátoňa na sever a rovno na Bukové hory.

⁷⁰Solotvyno, v minulosti Slatinské Doly (rum. Ocna Slatina, maď.

Aknaszlatina) je sídlisko mestského typu v Zakarpatskej oblasti na západnej

Ukrajine v Ťačivskom rajóne. Obec leží na brehu rieky Tisa na rumunskej

štátnej hranici. Na opačnej strane rieky leží mesto Marmarošská Sihoť. V

roku 1918 pripadla obec k ČSR. V roku 1945 bola obec aj s celou

Zakarpatskou Ukrajinou pripojená k Ukrajinskej SSR.

135

Tam odbočila by hranica na juh lesmi (Bélapátfalva pripadla

by Maďarom). Ďalej pod železničnou čiarou, južne od Sajópetru

pod Miškovcom. Potom po stoličných hraniciach na

severovýchod (Harkány pripadol by nám, Tiszadob Maďarom).

U Kerestúru [Zemplínska Teplica] prišla by hranica na Bodrog,

potom po Bodrogu (Sárospatak nám) až na Bereczki. Tu odbočila

by barinami pod Čap [Csap, Čop], pod železnicou na Perbenik

[Pribeník] na Tisu, pri Győröcske cez Tisu, tu by bolo

predmostie, potom pri Laborci, ďalej stoličné hranice. Potom po

rieke Fekete, barinami (Beregszász [Berehovo] náš) pod

železnicou asi u Cséfalva [Čechová], Tiszabecs na Tisu východne

od Vári, potom po Tise až po Feketeháza (Tiszaújlak, Királyháza

pripadli by nám), nad Huszt [Chust] na pohorie, potom

hrebeňom, stoličnými hranicami až po Técső [Tačiv/Tačová],

východne na Tisu, tak k Marmarošskej Sihoti – odkiaľ po hranice

doterajšie uhorské.

Menší projekt – minimálny – bol by, že by hranica od

Salgótarjánu šla pod Putnok, tu prešla cez Šajov [rieka Slaná?]

(Ózd náš) potom na severovýchod asi cez Sajókazu, tak že by

Szendrő pripadol cíle nám, obísť pod Szirákom tak, že by

Szentpéter [Sájosszentpéter] pripadol Maďarom, potom na

Homrogd, Vadász [Felsővadász], Solinok [Horný Solinok/

Felsőszolnok/ Abaújszolnok], Bakta [Baktakék], Mogyorósku,

Regéc, Komlósku atď.

Predsedajúci dr. Bella poďakoval sa prednášateľom za vývody,

ktorých účastnili sa i mnohí členovia Klubu – a s tým sa

schôdzka skončila.

136

17. Praha, 9. decembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len strojopis)

Prípis Markoviča. Vyplácanie vojenských podpôr. Otázka

nezamestnanosti. Potreba kancelárie a pracovníkov pre Klub, ich

financovanie. Referát farára Hysku z Obišoviec o situácii na východe

Slovenska. Prípis Národnej rady z Nadlaku, nie je však možné

kandidovať do NZ občanov iných štátov, len kultúrne styky

a zasadenie sa za menšinové práva. Referát o ceste ministra

Zahradníka na Slovensko, žiadúce by boli aj cesty ďalších členov

vlády. List o speňažení vojnových pôžičiek. Návrh zákona o prevzatí

správy na Slovensku. Praha chce obdariť slovenskými krojmi pani

Wilsonovú a Clemenceauovú. Pomoc Českého srdca utečencom,

ďalšie podporné akcie, najmä pre slovenské študentstvo (jeho presun

z Budapešti do Prahy). Návrh vydávať klubový bulletin, resp.

komuniké; miestnosti pre Klub; prednášky. Otázka rozšírenia počtu

členov KSP.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 9.

decembra 1918

Predsedajúci dr. Bella otvára zasadnutie. Zapisovateľ prečítal

prípis dr. Markoviča, pripojený k zápisnici. Dr. Bella mieni, že

o prípise netreba debatu rozvinúť, lebo behom krátkych pár dní

uvedie sa na Slovensku celý štátny život. Ustálené upovedomiť

dr. Markoviča, že v krátkej dobe dôjde do stolice župan, ktorý

v každom ohľade zavedie poriadok

Rotnágl mieni, aby sa patriční referenti informovali u ministra

financií a verejných prác o vyplácaní vojenských podpôr a o tom,

či by nebolo možné na Slovensku nejaké regulácie zaviesť, aby

ľudia boli zamestnaní.

Na schôdzku mliekarskej jednoty vyslaný bol dr. Medvecký a dr.

Bella. Na schôdzku zemskej odevne dr. Bella a Lehotský. Účet

pánov dr. Brežného i Porubského z prednáškovej cesty do Hradca

Králové, Vodňan atď. určené zaplatiť z klubovej pokladne, však

137

žiadať vynáhradu od usporiadateľa prednášok. Týmto cieľom bol

účet vydaný k zariadeniu ďalšiemu Rotnáglovi.

Igor Hrušovský oznamuje, že zastupoval Klub na zasadnutí

komitétu pre osobnú demobilizáciu. Referoval tam, že u nás

otázka nezamestnania nie je pálčivá, stane sa tou len, keď ďalej

postúpime. Potom bude treba pomôcť štátnou podporou, úverom

a organizáciou, ktorá sprostredkuje práce. Referát Hrušovského

vzatý v známosť. Lehotský poznamenáva na doplnenie, že

otázkou nezamestnaných zaoberá sa sociálno-politický výbor.

Prečítaný bol referát Viliama Černu o zriadení kancelárie, taktiež

zoznam tých, ktorí pracujú v Klube. Houdek poznamenáva, že by

bolo potrebné ustáliť pomer kancelárie ku Klubu. Je tej mienky,

že Klub kanceláriu nepotrebuje, však o tých, ktorí v kancelárii

pracujú, treba sa postarať. Kancelária bola postavená prv, ako sa

Klub založil. Minister dr. Šrobár mohol by dať vývod, kto má

kancelárske sily platiť. Čo sa ostatných pracovníkov týka,

pracovali skutočne len niektorí, menovite Igor Beniač, Bálent,

Albíny ml., Brežný ml., Štetka. Mimo toho Igor Hrušovský

pracoval pre kanceláriu mierovej konferencie a zastupoval Klub

na rôznych zasadnutiach. Nech Klub určí, komu a aký plat treba

vyplatiť. K tomuto účelu treba od ministerského predsedu žiadať

istý obnos k rukám dr. Šrobára. Dr. Bella navrhuje, aby ešte dnes

konštatoval trojčlenový výbor, kto skutočne pracoval, nech tento

výbor navrhne patričným honorár a nech zapisovateľ ešte dnes

napíše ministerskému predsedovi list, v ktorom odôvodní potrebu

fondu. Čo sa kancelárie pre slovenské veci týka, tá bude pridelená

do rezortu niektorého ministra. V tom zmysle uzavreté, do

výboru vyslaný Fedor Houdek a Viliam Černo.

Dr. Ivanka navrhuje, aby Klub vyslovil, že ktorý poslanec za

mesiac nepríde, toho plat prepadne v prospech Klubu. Toto

uzavretie nech sa vypovie ako jednohlasné, s uzrozumením tých,

138

ktorí dosiaľ ešte nedošli do Prahy. Minister dr. Šrobár podáva

sprostredkujúci návrh, aby len tých plat prepadol v prospech

Klubu, ktorí neoznámia vopred, že pre vážne príčiny do Prahy

prísť nemôžu a ktorým Klub nedá dovolenku. Po krátkej debate

určilo sa o otázke rozhodovať len potom, keď Slovensko bude

obsadené a keď všetkým poslancom bude umožnené, aby do

Prahy prišli.

Dr. Bella víta hostí zo Slovenska, medzi nimi v prvom rade ev.

farára Hysku z Obišoviec, a prosí ho, aby podal referát o stave

vecí na najďalšom Slovenskom východe. Z referátu farára Hysku

vysvitá, že ľud slovenský na východe, menovite v okrese

Lemešanskom, vynútil si sám nielen pripojenie k martinskej

Národnej rade, ale i vyslovenie uzavretia, že žiadajú byť pripojení

k Československej republike. Farár Hysko pohyb tento podrobne

opísal v Slovenskom týždenníku. Dr. Bella ďakuje Hyskovi za

informácie a vyslovuje potešenie, že na východe sám ľud

prichodí k znamenitému pochopeniu situácie k národnému

povedomiu.

Čítaný bol prípis Národnej rady z Nadlaku upravený na

Slovenskú národnú radu v Martine. Prípis pripojený je

k zápisnici. Minister dr. Šrobár je toho názoru, že akokoľvek by

bolo výhodné, keby sme mali vo svojom strede znamenitých

pracovníkov z Dolnej zeme, predsa musíme odhliadnuť od ich

zastúpenia v Národnom zhromaždení, lebo tým porušili by sme

medzinárodné právo. Maďari mohli by na tom základe vysielať

zástupcov z nášho územia na peštiansky snem. Dolnozemským

Národným radám treba napísať, aby sa hľadeli zorganizovať,

zaistiť si sami váhu, ktorá im patrí. My iba potom môžeme

zakročiť v prospech našich menšín u maďarskej vlády, keď

uznáme spolu s Dohodou maďarskú vládu.

139

Dr. Ivanka narádza uvážiť, či by nebolo dobre medzi 14 novými

členmi vziať jedného zastupiteľa Dolnej zeme, aby sme tak

demonštrovali, že chceme zastávať záujmy našej veľkej

dolnozemskej menšiny.

Dr. Šrobár znovu zdôrazňuje, že by sme sa tým dopustili tej

hrubej chyby, ktorej dopúšťajú sa Poliaci a mohli by sa dopustiť

Maďari a Nemci. Musíme odhliadnuť od citovej stránky. Naši

dolnozemskí pracovníci mohli by len vtedy byť pribraní za

členov Národného zhromaždenia, keby sa presťahovali na územie

Československej republiky.

Juriga dôvodí, že stojíme na štátoprávnom stanovisku, ktoré

vytvára možnosť, aby dolnozemskí Slováci boli priamo zastúpení

na československom sneme. Dušan Porubský vidí situáciu jasne.

Sama dolnozemská Národná rada, je na čistom ohľadom situácie,

odoberá sa od nás zo slzami v očiach a vyslovuje, že dolnozemskí

Slováci chcú byť občanmi Juhoslávie.

Lehotský sa diví Ivankovi za idealizmus. S dolnozemskými

Slovákmi možno udržovať len kultúrne styky, ale predbežne

žiaden štátoprávny pomer.

Predsedajúci dr. Bella vyslovuje uzavretie, že klub Slovenský

obráti sa prípisom na dolnozemské Národné rady, dá im úpravu,

aby si hľadeli zabezpečiť menšinové práva. My budeme našou

prestížou vplývať, aby svojho práva došli.

Dr. Okánik referuje o ceste ministra dr. Zahradníka na Slovensko.

Žiada oddať ministrovi zoznam železničných úradníkov

Slovákov. Vyzdvihuje význam ministerských návštev na

Slovensku a vyslovuje žiadosť, aby dľa možnosti všetci ministri

v daný čas šli na Slovensko. Tým by oduševnenie ľudu náramne

vzrástlo. Minister dr. Šrobár vysvetľuje, že ministri nemohli

140

dosiaľ do nekonsolidovaných pomerov na Slovensku. Uisťuje, že

keď Slovensko bude pacifikované, pôjde dľa uistenia dr. Kramářa

celá vláda na Slovensko. Z príležitosti výpravy slovenských

referentov do Žiliny [12. decembra 1918], prihlásil sa už minister

Střibrný⁷¹, že niekoľko dní za touto výpravou príde na Slovensko.

Referát dr. Okánika na vysvetlenie dr. Šrobára vzatý v známosť.

Čítaný list dr. Rumanna o speňažení vojnových pôžičiek. List

oddáva Klub Pilátovi.

Viliam Černo referuje o svojom poslaní k Českému srdcu, ktoré

vyslovuje ochotu dávať slovenským utečencom stravovanie,

obrátilo sa prípisom na ministra Vrbenského, aby tu boli xxx

potrebné články. Potrebné je, aby aj Klub slovenských poslancov

poslal v tom zmysle prípis na ministra Vrbenského. Ďalej

oznamuje Černo, že sl. Čapková z Trenčianskych Teplíc obrátila sa

na České srdce so žiadosťou, aby bol umožnený príchod väčšieho

počtu slovenských dievčat do Prahy a ich umiestnenie do

najbližšieho internátu. České srdce žiada od Klubu informáciu o sl.

Čapkovej. Konečne oznamuje Černo, že mesto Praha chce pani

Wilsonovú, Clemenceauovú uctiť slovenským krojom a žiada klub

Slovenský, aby kroje od spoločnosti Lipa sprostredkoval. Dr. Bella

vyslovuje po krátkej debate uzavretie, že ohľadom stravovania

napíše klub xxx poslancov Slovákov prípis ministrovi

Vrbenskému. Ohľadom sl. Čapkovej dá informácie Českému srdcu

Štefánek. Sprostredkovaním krojov poveruje sa pani Votrubová.

Minister dr. Šrobár predkladá návrh zákona o prevzatí správy na

Slovensku. Oznamuje, že dr. Pantůček navrhuje zmeniť niektoré

paragrafy. Po krátkej debate vyslal Klub dr. Medveckého, dr.

Dérera, dr. Ivanku – viacerých právnikov, aby spolu s dr.

⁷¹Jiří Stříbrný (1880, Rokycany – 1955, Valdice), novinár, účastník odboja,

národný socialista, dlhoročný poslanec NZ, prvý minister pôšt a telegrafov,

následne železníc, krátko minister národnej obrany.

141

Šrobárom prípadne v uzrozumení s dr. Okánikom návrh zákona

prepracovali.

Dr. Dula navrhuje, aby Klub vydával časopis asi v 1000

exemplároch, ktorý obsahoval by situačné správy, komuniké

klubové atď. a bol by doposielaný politikom, žurnalistom a na

Slovensko. 1000 exemplárov stálo by v tlačiarni Národnej

politiky 100 K.- Štefánek myslí, že časopis vydávať následkom

nedostatku papiera a pracovníkov nemožno. Čo Dula myslí, to

nepatrí pred širšiu verejnosť. Vystačili by dva-trikrát týždenne

krátke bulletiny do 100 exemplárov. Dr. Bella po krátkej debate

vyslovuje uzavretie, že Klub prijíma Paulinyho návrh, aby otázka

časopisu bola do nového roku oddialená, dovtedy o veci

uvažované. Klub má i do tých čias dva-trikrát týždenne vydávať

pre časopis krátke komuniké.

Dr. Slávik odporúča, aby bola zavedená akcia, že by

vysokoškolská študujúca mládež, ktorá nateraz študuje

v Budapešti, prišla s budúcim semestrom do Prahy. Trvalo treba

umožniť výživu slovenských študentov v podobe lacného

stravovania a bytov. Taktiež má byť zriadená podporná akcia.

Referuje, že vyjednával v otázke s prof. Slokom, aby akciu

zaviedlo ministerstvo školstva. Pripomína, že i Československá

jednota chce sa účastniť podpornej akcie. Štefánek upozorňuje, že

akcia v záujme našich študentov je dôležitá, jedná sa asi o 100

vysokoškolských študentov a niekoľko tisíc stredoškolských.

Rotnágl navrhuje, aby sa zaviedla akcia, že by stredoškolskí

študenti neprišli do Prahy, ale šli na český venkov. Navrhuje, aby

bol vyslaný 5 – 6 členový výbor, ktorý podpornú akciu pre

študentstvo zriadi. Pauliny narádza, aby upozornenie bolo hneď

uverejnené v slovenských časopisoch. Návrh Paulinyho Klub

prijal, poveril kancelistu Štefánika, aby vyzvanie do novín v tom

zmysle poslal. Do výboru posiela sa dr. Slávik, Rotnágl,

Štefánek, dr. Halla a Pauliny.

142

Rotnágl referuje, že miestnosti pre klub Slovenský u Choděrů

viacerí členovia Klubu pozreli. Miestnosti sú veľmi vhodné,

pozostávajú z 5 izieb. Jednal s reštauratérom. Narádza vo forme

dopisu a odpovede reštauratéra uzavrieť zmluvu, že Klub

miestnosti prenajíma od nového roku. Nábytok opatrí Rotnágl.

Prenájomné obnáša 7 000 K a činžový poplatok spolu asi 7 500 K.

Klub poveril Rotnágla uzavretím zmluvy a prenajatím miestností.

Igor Hrušovský navrhuje, aby Slovenský klub vyslovil uzavretie,

že pri prevzatí administrácie budú považovaní všetci členovia

Femky, jej odbočiek a všetci za maďarizáciu odmenení učitelia za

nesúcich k ďalšiemu úradovaniu. Dr. Bella upravuje Hrušovského,

aby návrh podal na písme a oddal dr. Šrobárovi k pojednaniu

v zbore referentov.

Prečítané prípisy z Budějovíc, Náchodu atď., v ktorých žiadajú

rôzne korporácie rečníkov na večierky. Na návrh dr. Slávika má

byť patričným korporáciám odpovedané, že Klub na tento čas

nemôže sa účastniť schôdzok na vonkove a žiada, aby večierky

boli odložené na príhodnejšie časy.

Lehotský referuje, že ústavný výbor nevybaví prv otázku

ďalších 14 slovenských mandátov, kým sa my o ich zaplnenie,

zvlášť o tom, koľko sociálnych demokratov má byť medzi 14

členmi, nedohodneme. Narádza už ustanovenému výboru

pozostávajúcemu z dr. Ivanku, dr. Dérera, dr. Medveckého,

Jurigu, Lehotského a ministra Šrobára pribrať Matúša Dulu, dr.

Bellu a o veci behom zajtrajšieho dňa definitívne rozhodnúť.

Tým sa zasadnutie skončilo.

143

18. Praha, 17. decembra 1918. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Prípisu židovskej organizácie so žiadosťou o legitimáciu pre M.

Ungera Klub nemôže vyhovieť, konštatuje len bezpečnosť cestovania

po Slovensku. Návrh na ďakovné prípisy trom práporčíkom.

Národohospodárske otázky sa majú riešiť na samostatnom zasadnutí,

škodlivosť prílišnej centralizácie. Divadelné otázky spadajú pod

ministerstvo školstva. Úradné záležitosti.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 17.

decembra 1918

Predsedajúci dr. Bazovský víta hostí a poslancov, ktorí prvý raz

do Klubu došli: p. Juraja Janošku, Vladimíra Čobrdu a Jána

Maršalka.

Správy: Prípis Národnej rady Židovskej organizácie smeru

sionistického. V prípise žiadajú, aby Klub schválil legitimáciu,

ktorú vystavili svojmu povereníkovi Markovi Ungerovi. Tento

povereník má ísť na Slovensko a pôsobiť u Židov k tomu, aby

uznali prevrat a obrátili svoje zmýšľanie v prospech

Československej republiky, má uhorských Židov získať pre

myšlienku židovsko-národnú a na tomto podklade ich

organizovať.

V debate, ktorej zúčastnili sa dr. Blaho, dr. Okánik, Vladimír

Čobrda a dr. Bazovský, zaujalo sa stanovisko, že Klub nemôže

podporovať akúkoľvek akciu židovskú, už preto nie, aby

nevzbudila sa nedôvera slovenského ľudu. Prijíma sa návrh, aby

Klub odpovedal na prípis Národnej rady židovskej v tom zmysle,

že vláda stojí na podklade práva a spravodlivosti, preto

cestovanie neni spojené so žiadnym nebezpečenstvom.

144

Číta sa prípis dr. Slabeya a spoločnosti myjavskej, v ktorom sa

žiada, aby vyslovená bola pochvala práporčíkovi Frndákovi⁷²,

poťažmo aby Frndák povýšený bol za dôstojníka za svoje zásluhy

pri dobývaní Senice. Predsedajúci dr. Bazovský odporúča prípis

predložiť minist. národnej obrany.

Dr. Blaho informuje bližšie o zásluhách menovaného a pripomína

práporčíkov Lud. Megu a Júliusa Koresku, ktorí sa takto veľmi

vyznamenali. Uzaviera sa pripomenúť i týchto práporčíkov min.

národnej obrany. Dr. Blaho navrhuje, aby aj z Klubu poslal sa im

ďakovný prípis. Prijíma sa.

Dr. Bazovský predkladá Klubu prípis poisťujúcej spoločnosti

Moldavia a žiada, aby Klub zaujal svoje stanovisko.

Dr. Halla odporúča, aby Klub otázkam národohospodárskym

venoval osobitnú poradu, na ktorej stanovilo by sa stanovisko

slovenské voči českému kapitalistickému podnikaniu.

Upozorňuje na nevýhody, ktoré má prílišný centralizmus i v tom

ohľade, že obce a mestá slovenské, v ktorých by sa zakladali len

filiálky ústavov českých, stratili by na prirážkach a daniach, ktoré

podnik platí.

Dr. Blaho súhlasí s utvorením komité a navrhuje dr. Bazovského.

Dr. Bazovský navrhuje dr. Blahu a dr. Piláta.

Číta sa prípis divadelného direktora Lacinu⁷³. Dr. Okánik

pripomína, že otázky divadelné spadajú do kompetencie min.

výučby. Dr. Kolísek odporúča direktora Lacinu, ktorý má dosť

⁷²Ján Ďuriš-Frndák (1897 – 1964). Dielo: Spomienky na vojnu a prevrat,

1928, Nové Zámky, 102 strán.

⁷³František Lacina (1863 – 1941), český režisér a herec, viacnásobný

riaditeľ Národného divadla v Brne.

145

divadelnej skúsenosti i hmotných prostriedkov na utvorenie

spoločnosti, ktorá by so zdarom na Slovensku pôsobiť mohla.

Uznesené, aby p. Lacinovi odpovedalo sa v tom zmysle, aby

obrátil sa o koncesiu u min. výučby s tým uistením, že Klub jeho

žiadosť bude podporovať.

Číta sa prípis p. Macháča. Menovaný spisuje svoje zásluhy

a práce a sťažuje si, že druhí hrabú peniaze z národných fondov

a on žiadnej odmeny nedostal.

Dr. Bazovský interpeluje prítomného Macháča, aby bližšie

vysvetlil, kto skraduje peniaze, kto k jeho prácam ho poveril. P.

Macháč menuje dr. Slabeyciusa, ktorý je predsedom národnej

rady Slovenskej v Prešporku a financie Národnej rady má

v rukách. Dr. Blaho poukazuje p. Macháča, aby svoje hotové

výdavky cestovné podal dr. Slabeyciusovi.

146

19. Praha, 27. februára 1919. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len rukopis)

V. Šrobár informuje o stretnutí s prezidentom na tému protičeského

štvania Maďarov na Slovensku kvôli ovplyvňovaniu diania v Paríži;

prezident žiada Klub zakročiť. A. Hlinka sa ohradzuje proti tlači, ktorá

ho obviňuje, že je proti ČSR. Argumenty k lojálnosti niektorých členov

Klubu, rôzne predstavy o čs. jednote. Genéza SĽS, rôzny stupeň

zásluh politických prúdov. Otázka počtu mandátov pre jednotlivé

strany, konfrontácia medzi socialistami a ľudovcami, domáhajú sa

svojich podielov. Majú sa pribrať aj popredné osobnosti Slovenska.

Spochybňovanie nominácie doterajších poslancov, Šrobár opustil

rokovanie. Schválenie zoznamu nových poslancov, Hlinka proti.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 27.

februára 1919

Predsedajúci

Emanuel

Lehotský

otvára

zasadnutie

a s radosťou konštatuje veľký počet prítomných členov. Ako

hlavný predmet jednania označuje otázku nových 14 členov,

schválenia listy [listiny?], podanej k tomu cieľu určenou

komisiou Národného zhromaždenia.

Dr. Markovič navrhuje k dennému poriadku, aby zapisovateľ

zhrnul v krátkom referáte výsledok predošlých dvoch

schôdzok a prečítal najprv návrh rezolúcie, ktorou by sa zhrnul

výsledok debaty. Do rezolúcie zahrnutý je i protest proti

antičeským agitáciám na Slovensku.

Dr. Slávik referuje o predošlých schôdzkach. Min. Dr. Šrobár

oznamuje Klubu, že bol 26. II. u prezidenta a upozornil ho na

štvania Maďarov na Slovensku. Maďari zbierajú všetok tento

materiál a hľadia s ním robiť náladu proti nám v Paríži.

Prezident žiadal ho tedy, aby sme zakročili proti každej

nepravde z maďarskej strany vždy a opätovne. Nesmieme to

zanedbávať. Každý musí so sebou zúčtovať a chrániť sa, aby

147

nedával Maďarom zbraň do ruky. V rezolúcii musíme tedy

protičeské štvania zastaviť. Druhé, čo Klubu oznamuje, je, že

podal v ministerskej rade protest menom slovenskej vlády,

menom Klubu a svojím proti tomu, aby sa dávali na denný

poriadok N. S. návrhy cirkevno-politické. Ministerská rada

schválila naše stanovisko jednomyseľne. Dôverne oznamuje,

že prezident nepodpísal zákon o Ka-xxx.

Hlinka hovorí, že do víru a vĺn protičeských agitácií dostalo sa

neprávom i jeho meno. Nie len nepriateľské kruhy, ale i naša

a česká pokroková a socialistická tlač (Právo lidu) upodozrieva ho,

že je proti Československej republike. Považuje za mužskú česť

osvedčiť sa, že je to nepravda. Spomína, že na zhromaždeniach

v xxx xxx, v tlači atď. prízvukoval vždy a všade zvrchovanosť

našej republiky a nezavdal nikdy príčinu k takému upodozrievaniu.

Áno, svedomie jeho sa búrilo proti radikálnym smerom, ktoré on

verejne a súkromne posudzoval. Ale keď posudzoval smery

a jednotlivcov, z toho nemožno uzatvárať, že je proti republike.

Cieľom jeho je vždy zveľadenie a utuženie republiky, salus rei

publicae [blaho štátu]. Víta návrh na takú rezolúciu, tým viac, že

ministerská rada honorovala naše stanovisko.

Prof. Vlček berie v známosť vývody Hlinku, ktoré iste podal

i menom svojich súveriacich. Lež nepostačí, aby Hlinka len

hovoril tak, mal by tak i písať. Lež keď nazrieme do

ktoréhokoľvek čísla Slováka, vidíme, že medzi tým, čo Hlinka

tu hovorí a tým, čo píše, je rozpor. Kto Slováka číta, nemá len

dojem, že Hlinka a jeho súveriaci stoja bezpodmienečne za

Československou republikou. (Má ten dojem z toho, že ak sa

v istých veciach tak bude pokračovať, buďme radšej

Maďarmi.) Podobné hlasy ozývali sa už nielen v Slovákovi,

dostali sa i do N.N. [Národných novín]. Pravda, potom to

aplanovali [urovnali], ale až keď sa ľudia chytali za hlavu. On

podnes žiada zoznam 200 oznamovaných slovenských

148

profesorov – a niet ho. Aj najradikálnejší Čech hovorí, že by

na Slovensko nešiel, keby bolo dostač slovenských ľudí.

A uznať sa musí, že českí profesori na Slovensku pôsobia

znamenite. Vieru nik neberie. Povedzme si tedy otvorene

všetko do očí, nech je jednota navonok i dnu. Hlinka má právo

hlásať svoje presvedčenie, ale to právo majú aj iné smery.

Nech to ale netanguje životný koreň nášho štátu. Vykladá

príkladmi, že sa na školách inak pokračovať nemohlo. I Turiec

bol upriamený na české sily – a dokázali sa znamenite.

Musíme sa všetci spriateliť s tým, že sme jeden štát, jeden

národ, jedna kultúra a máme nielen právo, ale i povinnosť

držať vedno.

Juriga reflektuje na Vlčkove slová. Vytýka mu, že nesprávne

generalizoval. Slovák nepísal generálne proti Čechom. Našou

zásadou je, že sme jedna ..... [14 riadkov nečitateľných,

vyblednutých], ale to nemá značiť zabíjanie ľudí, ktorí sú za

zvláštnosti Slovenska.

Hlinka reflektuje na slová Vlčka, že má byť harmónia medzi

slovom a skutkom. Bol by povďačný, keby Vlček bol niečo

citoval zo Slováka. Proti tvrdeniam Vlčkovým uvádza, že

v prvom čísle Slováka bol článok za Československú

republiku a odvtedy v 4 číslach nebolo ani slovíčka, ktoré by

Vlčka priviedlo k uvedeným tvrdeniam. Autonómiu Slovenska

nespomínajú xxx, cituje xxx xxx xxx xxx, kde sa hovorí

o autonómii Slovenska. Spomína fakty, že vždy bol za jednotu

s Čechmi, už vtedy, keď tu ešte republiky ani nebolo. (Článok

proti xxx, sľub vernosti vybratý od spišských kňazov atď.)

Z jeho slov zračí sa vernosť k republike, ale to neznamená, že

by mali trpieť protináboženskú agitáciu Čechov na Slovensku.

Janoška, ako objektívny pozorovateľ toho, čo sa na

Slovensku deje, poznamenáva, že nám treba byť nesmierne

149

opatrným na každé slovo – živé i písané. Len povedať xxx

slovo, len dvojzmyselné slovo povedať a môže vzplanúť

iskra nenávisti proti Čechom. Z budenia nenávisti proti

osobám, reprezentantom národa, vzniká nenávisť proti

národu samému.

Vlček poznamenáva, že tón robí muziku. Nie na tom je váha,

čo je to povedané, ale ako je to prednesené. Spomína príklady,

ako sa agitácia proti Čechom na Slovensku prevádza.

Konštatuje, že v istých veciach nesmie sa ani mlčať. Nielen to

rozhoduje, o čom sa píše, ale i čom sa mlčí.

Dr. Kmeťko prízvukuje, že Slovenská ľudová strana nevzala

do programu posiaľ samosprávu Slovenska. Česká lidová

strana má v programe autonómiu Moravy. Jestli sú k tomu ale

oprávnené české strany, prečo by neboli i slovenské.

Prízvukuje, že slovenská ľudová strana stojí na základe

Martinskej deklarácie.

Minister dr. Šrobár je rád, že si povieme tieto veci zoči-voči.

Bolo by to potrebné čím častejšie. Slovenská ľudová strana

porobila chyby. O slovenskej vláde nepísala ani slovíčko. Ďalej,

keď píše o „našich“ ľuďoch vo sneme, spomína dôsledne len

troch. A tak mohol by celý zoznam vecí spomenúť. Spomína

zhromaždenie kňazov zvolané do jablonického kaštieľa grófom

Apponyim, kde utvárali „Kresťanskú stranu“. Prítomných bolo

120, z toho 3 Slováci, ostatní odrodilci, xxx odvolávala sa na

„centrum“, aké? Iste Pešť. Maďari xxx vítali schôdzku. To sú

veci, ktoré treba od seba odhadzovať. Nevie si predstaviť, aké by

boli dnes následky odtrhnutia sa od Čechov. Bola by na

Slovensku vláda, akej svet nevidel. Treba sa zamýšľať nad

každým skutkom. Chyby sa stali zo strany Slovenskej ľudovej

strany, nech je ale odo dneška medzi nami jasno, aby súžitie naše

bolo ideálne.

150

Hlinka uznáva, že sa v prvom čísle Slováka stala chyba v jeho

neprítomnosti – tá sa musí napraviť. Keby on bol šiel do

Jablonice, bol by jasne zdôraznil, že on k tým tam

zhromaždeným nepatrí. Bol by videl, istí chcú alebo nechcú.

Nemohol ale ta ísť pre stávku [štrajk]. Čo sa týka Žiliny, škoda

bolo zhromaždenie zakazovať. O samospráve by sa tam i tak

nebolo hovorilo, to on zakázal.

Burjan poukazuje na to, že sa chyby pri žilinskom

zhromaždení zo strany Slovenskej ľudovej stali. Na plagáte

bola verejne oznamovaná reč o autonómii Slovenska. Keď sa

to verejne stalo, malo sa to verejne i biľagovať.

Markovič spytuje sa Hlinku, či dostal pozvanie na

Apponyiovskú schôdzku do Jablonice.

Hlinka dotvrdzuje, že áno; zúčastniť sa jej ale nemohol, lebo

premávka bola zastavená.

Markovič vyvádza, že udavačstvo je špatná vec, ale to by bolo

bývalo v záujme republiky. Pre budúcnosť odporúča (aby,

jestli niekto príde do podobného pobúrenia, vedel, čo má

robiť) v takýchto prípadoch vec oznámiť polícii. O podnikoch

pánov à la Apponyi nemôžme byť v pochybnosti, že smerujú

proti nám. Treba, keď sa o takých schôdzkach dozvieme,

upovedomiť o nich miestne úrady, políciu a keď je to

nemožné, ministerstvo.

Juriga neschvaľuje zasahovať políciou do takýchto vecí.

Chráňme sa prehnaného imperializmu. Verba verbis – scripta

scriptis⁷⁴. Slovo zabíjať je nebezpečné. Nás prenasledovanie

tiež len posilnilo. Vlastizrady niet, ani jej nebolo. Je to stará

frazeológia. Čo je dnes vlastizradou, je zajtra slávnym činom.

⁷⁴Slová sú slová, písané je písané.

151

Po krátkej debate prečítal dr. Slávik ním štylizovanú rezolúciu,

ktorá je pripojená k zápisnici.

Rezolúcia bola jednomyseľne prijatá a uznesené, že ju majú

všetci členovia podpísať, čo sa i stalo.

Predsedajúci Lehotský konštatuje, že debata bola užitočná.

Treba teraz už vybaviť otázku mandátov. Sú ľudia, ktorým

mandáty boli už prezentované, sľúbené. Zo svojej strany je

nespokojný, že sa otázka nevybavila a oddialila až dosiaľ.

Ohľadom socialistov sú niektorí tej mienky, že im nepatrí viac

ako 3 miesta. Je ale druhá mienka, že sú tri mandáty málo. Od

socialistov žiadajú sa povinnosti a práca. Ľud robotnícky môžu

uspokojiť len oni. Delníctvo treba držať na uzde. Prosí, aby sa

nebral ohľad na tých pár mesiacov po voľby. On je

presvedčený, že tých nových 5 mandátov socialistom patrí dľa

práva a že si ich i po voľbe podržia. Tí, ktorí sú vyznačení za

zástupcov socializmu, sú chudobní a potrebujú i ten plat, i tú

voľnú cestu, ktorá je s mandátom spojená. Iní, boháči neplnia

svoje povinnosti. Sú viacerí, ktorí ešte nezložili ani sľub.

Janoška konštatuje, že v delegácii českej nahradíme výkvet

národa, xxx od pera a ducha. Zo strany slovenskej nemali by

chybovať: Hviezdoslav, Július Botto, [Ferko] Urbánek, Rázus.

Že sa menovanie týchto už dosiaľ nestalo, to mnohí na

Slovensku neschvaľovali. Možno to ospravedlniť spechom,

akým sa prvé menovanie stalo, až nebolo možno nevidieť pri

tom teritoriálnu a osobnú jednostrannosť. Ale nemožno

ospravedlniť, že i ďalšie menovania stali sa akosi samovoľne,

bez schválenia pléna Klubu. Niektorí z menovaných pánov

nemajú titulu, aby tam boli, kde niet Júliusa Bottu, Urbánka

atď. Prosí, aby toto bolo braté do ohľadu aspoň pri tomto

menovaní, aby sa chyby napravili a aspoň posledné menovanie

viedlo k výslednému uspokojeniu.

152

Hlinku neuspokojujú prednesené dôvody. Spytuje sa, čo má

byť mierou vymenovania poslancov? Či je to prítomnosť, či

minulosť? Vie, že sú ľudia, ktorí mali zásluhy v minulosti,

obídení. Bol bratý ohľad na stranu xxx xxx, od kedy sa datuje

zásluha práve v slovenskom národe. U ministra Šrobára viac

ráz reklamoval mandáty pre svojich stúpencov, ale jeho slovo

nebolo rešpektované. On ale bude vedieť 5, 10 ráz toľko

hlasov ľudu sústrediť na seba a svojich stúpencov, ako

socialisti. Konštatuje, že na Slovensku dosiaľ boli len dve

strany, národná a ľudová. Konštatuje, že i Šrobár i Július

Markovič vystupovali s programom Slovenskej ľudovej

strany. Socialistov v slovenskej minulosti nebolo, oni netrpeli,

nepracovali za národ. Fakty presvedčia všetkých, že sa na

Slovenskú ľudovú stranu najviac hlasov oddá i v budúcnosti.

Žiada rešpektovať svoju žiadosť, keď sa rešpektuje žiadosť

socialistov. Dejstvovanie naše začína sa od 30. októbra, treba

i s mocenskými pomermi od toho dňa rátať.

Minister dr. Šrobár vysvetľuje, poneváč väčšina ponôs týka sa

jeho, ako sa prvé obsadenie dialo. (Viď zápisnice z prvých

klubových schôdzok). Upozorňuje, že na Slovensku boli dve

deklarácie: sociálnodemokratická v Mikuláši – a martinská.

Obe prospeli rovnako našej veci i za hranicami. Socialisti boli

práve tak Slovákmi, ako i členovia Národnej strany. Čo sa

týka Národnej strany a tzv. strany ľudovej, konštatuje, že ešte

roku 1911 bol program jeden. Národná strana pomenovala sa

v istých okresoch z taktických dôvodov – aby sa xxxieliť

Maďarskej ľudovej strane a využiť situácie, stvrdenej paktami

slovenských jednotlivcov s Maďarskou ľudovou stranou –

Slovenskou ľudovou stranou. Uzavretie Národnej strany

ohľadom tohto podpísal i Andrej Hlinka.

Janoškovi odpovedá, že Országh bol na pôvodnej listine.

Rázusa chce vymenovať za profesora na prešporskú

153

univerzitu, preto nie je v zozname. (Rázus osvedčil sa nám, že

sa politike nerozumie). Že čo je zásluhou na mandát? Hlinka

odporúčal zo svojej strany samých doterajších odrodilcov,

ktorí sa až teraz prihadzujú k nám, poťažne k nemu (Tvrdý,

Kovalik). Ohľadom obsadenia i 4 nových miest pokračovalo

sa správne. Menoslov zostavila Klubom vyslaná komisia,

v ktorej boli prítomní všetci až na Jurigu. Hlasovalo sa

o menoslove v ministerskej rade. Nemá nič proti tomu, aby

menoslov tu bol zrevidovaný.

Dr. Hodža nemôže dopustiť, aby sa kus slovenskej histórie

predstavoval tak, ako to robil Hlinka. Z minulosti Slovenskej

ľudovej strany nesmú sa ťahať konzekvencie na terajšiu

ľudovú stranu. Meno Slovenskej ľudovej strany prijalo sa

svojho času, aby sa mohlo účinkovať proti Maďarskej ľudovej

strane. Čo sa týka zostavenia delegácie, formálne nebolo

možno xxx správny postup. Čo sa týka otázky, či delegácia

zodpovedá náhľadom národa, o tom sa dá rozprávať. Ale to je

otázka druhoradá. Stáli sme pred otázkou: či Slovensko chce

byť údom Československej republiky, áno lebo nie? A z tohto

hľadiska bola delegácia zostavená veľmi správne, sú v nej

všetci tí, ktorí už dávno pracovali za jednotu. Vtedy bola by

delegácia zostavená mylne, keby ta boli prišli elementy, ktoré

si tam žiada mať Hlinka. Navrhuje, aby ministrovi bola daná

indemnita raz navždy pre zostavenie delegácie.

Lehotský žiada, aby Hlinka uznal, že mimo tých troch ním

spomínaných a uvádzaných „katolíkov“ sú v delegácii aj iní

katolíci, zástupcovia katolíckeho slovenského ľudu. Hlinka

neuznáva za katolíka ani Jurigu, ani Medveckého. A sú

katolíci medzi poslancami aj iní, a seba ráta ta.

Dr. Kmeťko ohradzuje sa proti tvrdeniu, že socialisti pracovali

a trpeli za národ.

154

Dr. Hodža zatracuje logiku dr. Kmeťka. Sociálnodemokratická

strana je zložkou slovenského života od mnoho rokov.

Sociálni demokrati pracovali a trpeli za národ, keď v tom boji

dr. Kmeťka ešte nebolo. Nejde pri menovaní o strany, ktoré sa

utvorili ad hoc, ale o xxx v ľude.

Juriga nedopúšťa na minulosť slovenských socialistov zlého

slova. Je pravda, že pracovali a trpeli za národ, za slovenčinu.

Slovenskí socialisti majú toľko zásluh za národ, ale xxx, ako

Slovenská ľudová strana.

Hodža končí svoje vývody, v ktorých bol prerušený.

Obhajcom konzervatívnych názorov v lone Klubu je práve tak

Janoška, Dula ako xxx Hlinka. Dnes existujú len zložky

slovenského života, mandátovú politiku robme až o pár

mesiacov. On sa o menoslov nezaujímal dosiaľ a nezaujíma sa

ani teraz.

Hlinka nemôže zdieľať názory tu prednesené. Jeho smer je na

Slovensku najsilnejší, on môže sústrediť i pol milióna hlasov,

ak chce. Hosťovanie i 4 nových mien dialo sa stranícky.

Minister dr. Šrobár opúšťa zasadnutie s vývodom, že

menovanie stane sa tak, ako to výbor určil.

Hlinka konštatuje, že Šrobára neurazil. Ale ktokoľvek robil

zoznam, robil ho stranícky. Žiada medzi iným miesto Urbánka

menovať z učiteľov Siváka-Trávnického.

Juriga navrhuje koniec debaty a prijatie zoznamu so zmenou

navrhovanou Hlinkom.

Pri hlasovaní bol prijatý zoznam (priložený k zápisnici, so

zmenou navrhnutou Hlinkom) všetkými hlasmi proti hlasu

Hlinkovmu. Dvaja (Dr. Kmeťko a Dr. Markovič) nehlasovali.

155

Hlinka poznamenáva, že on proti zoznamu znovu protestuje.

Pozdvihne proti nemu svoje slovo na patričnom mieste. Nájde

si spis sólo, aby proti tomu uplatnil svoje stanovisko.

Markovič spytuje sa, aké konzekvencie mieni Hlinka vyvodiť,

kde mieni proti uzavretiu Klubu zakročiť?

Hlinka odpovedá, že pozdvihne mimoriadne votum pred

patričným výborom, parlamentárnou cestou. (Výkriky: To

nepatrí pred žiaden výbor). „Keď nepatrí nikam, tedy

nepôjdem nikam.“

Markovič poznamenáva, že otázku predložil z hľadiska „cui

prodest“ [v čí prospech].

Tým sa zasadnutie skončilo.

156

20. Bratislava, 9. – 10. marca 1919. Program schôdzky

slovenských poslancov a županov

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, strojopis)

Príloha: Rezolúcia protestuje proti nárokom Poľskej republiky na

Tešínsko, časti žúp Trenčianskej, Oravskej a Spišskej.

Denný poriadok schôdzky slovenských poslancov a županov

v Bratislave, dňa 9. – 10. marca 1919⁷⁵

A/ 9. III. o 2 hod. popoludní schôdzka poslancov a županov:

1) Politické položenie na Slovensku

a. slovenské kraje,

b. neslovenské kraje,

c. spôsoby ďalšieho postupu.

Referent minister dr. Šrobár.

2) Politické strany na Slovensku. Referent dr. Okánik.

3) Zásobovanie Slovenska. Referent dr. Bella.

4) Tlačová, letáková atď. propaganda. Referent dr.

Markovič.

5) Zastupovanie v rade Národnej Č. S. Referent Ing.

Rotnágl.

⁷⁵Prvá zo spoločných porád, ktoré sa podľa rozhodnutia Klubu na jeho

schôdzi 30. januára 1919 mali konať raz mesačne v Bratislave (s prizvaním

referentov Ministerstva s plnou mocou).

157

6) Otázka československo-poľská (Tešínsko, vpád Poliakov

na Slovensko). Referent Pilát.

7) Anketa ministerstva zemedelstva 24. III. v Prahe.

Menovanie zástupcov. Referent dr. Hodža.

8) Otázka slovenskej univerzity v Bratislave. Referent

Juriga.

9) Zaokrúhlenie žúp. Referent dr. Kolísek.

10) Voľné návrhy.

(V prípade, že by porada nemohla všetky otázky vybaviť,

pokračuje sa v nej 10. III. predpoludním.)

B/ 10. III. o 2. hod. popoludní schôdzka poslancov:

1)

2)

3)

4)

5)

Otázka povinného zúčastňovania sa schôdzok N. S. dľa

turnusov. Referent dr. Slávik.

Zriadenie zastúpenia vo výbore N. S. Referent Dr.

Slávik.

Zriadenie parlamentárky (snemového výkonného

výboru). Referent dr. Hodža.

Revízia domáceho poriadku Klubu. Referent dr.

Markovič.

Voľné návrhy.

Porady konajú sa vo vládnej budove v poradnej miestnosti

Ministerstva Československej republiky s plnou mocou pre

Slovensko. 1. posch. č. dverí 244.

158

Prístup majú na schôdzku A – členovia N. S., župani, vládni

poradcovia a ministrom pozvaní hostia.

Na schôdzku B – len poslanci N. S.

Príloha:

Bratislava, 10. marca 1919

Rezolúcia

Poradcovia Ministerstva s plnou mocou pre Slovensko,

ako aj slovenskí poslanci Národného zhromaždenia a župani

zhromaždení na spoločnej porade v Bratislave 9. a 10. marca

1919 protestujú proti požiadavkám Poľskej republiky na

Tešínsko. Životnou otázkou celého severného Slovenska až do

najvýchodnejších žúp je riadna premávka potravín, uhlia

a železnej rudy na trati Košicko-bohumínskej. Žiadame preto

dôrazne, aby Tešínsko ponechané bolo aj naďalej vo zväzku

Československej republiky a odmietame zodpovednosť za

následky, ktoré by malo pretrhnutie Košicko-bohumínskej

dráhy cudzou hranicou.

Bezzákladné nároky poľské na severné kraje župy

trenčianskej, oravskej a spišskej, ktoré od vekov sú časťou

Slovenska, odmietame čo najrozhodnejšie, lebo územie, ktoré

žiada poľský imperializmus tvoria so Slovenskom geografický

celok a obyvateľstvo po stránke etnografickej, kultúrou

a politickým zmýšľaním je so slovenským ľudom nerozlučne

spojené.

159

21. Praha, 23. marca 1919. Zápisnica schôdzky KSP

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len rukopis)

Schôdza sa konala už po rozšírení počtu slovenských poslancov NZ.

Na nej sa preberali vnútroorganizačné zmeny v Národnom

zhromaždení: rozšírenie kolonizačného výboru, ktorý sa stáva

výborom pre poľnohospodársku reformu; dopravný a technický výbor.

Úradné záležitosti.

Zápisnica schôdzky Klubu slovenských poslancov, dňa 23.

marca 1919

Schôdzu zahájil predseda Matúš Dula.

Oznamuje, že výbor kolonizačný rozšírený je na 32 členov

a fungovať bude ako výbor pre zemedelskú reformu. Člen

kolonizačného výboru Pauliny zrieka sa členstva, miesto neho

vyvolený je poslanec Duchaj. Za členov rozšíreného výboru

zvolený je poslanec Juriga a dr. Slávik. Člen kolonizačného

výboru poslanec Pfeffermann-Záruba zostáva i naďalej členom

rozšíreného výboru.

Predkladá sa návrh poslanca Bechyně⁷⁶zaslaný predsedníctvom

snemovým na restringovanie výborov.

Klub sa uzniesol, že v celku s návrhom súhlasí, žiada však, aby

výbor pre veci slovenské odstránený nebol.

Poslanec Rotnágl vyslovuje pochybnosť o praktickosti spojenia

výboru železničného, poštového, pre vodné hospodárstvo

⁷⁶Rudolf Bechyně (1881, Nymburk – 1948, Praha), novinár a publicista,

sociálnodemokratický poslanec NZ, minister školstva a národnej osvety od

roku 1922, následne minister železníc a i.

160

a technického a navrhuje, aby zostali výbory dva – dopravný

a technický.

Poslanec Kolísek upozorňuje na pozvanie mestskej rady v Kutnej

Hore. Pozvanie sa prijíma a uznesené, že do Kutnej Hory

odcestujú predseda Dula, dr. Kolísek, dr. Slávik, dr. Halla,

Pauliny, Čobrda a hosť Klubu p. Pavel Bujnák⁷⁷a pozvú sa aj

dámy.

Predseda predkladá prípis p. Cyrila Horvátha, ktorý žiada za

zvolanie čestného súdu, ktorý by mu zadovážil zadosťučinenie za

invektívu Th. č. Svet[ozára] Kresáka.

Konštatované, že žiadny prípis od p. Kresáka do Klubu neprišiel,

že p. Kresák v Klube proti p. Horváthovi nehovoril. Uznesené

bolo, aby pánu Kresákovi [Horváthovi?] v tomto zmysle sa

odpovedalo.⁷⁸

Zapisoval dr. Halla

⁷⁷Pavel Bujnák (1882, Dolný Kubín – 1933, Praha), ev. kňaz, literárny

historik a kritik, jazykovedec, prekladateľ, redaktor.

⁷⁸Útlm činnosti Klubu následne nastal v súvislosti s aktuálnym dianím na našom

území. Dňa 21. marca 1919 bola namiesto vtedajšej Maďarskej demokratickej

republiky vyhlásená podľa sovietskeho boľševického vzoru Maďarská republika

rád na čele s komunistom Bélom Kunom. Jedným z jej zámerom bolo aj

uskutočnenie „sociálnej revolúcie“ v Česko-Slovensku. V dôsledku ďalších

udalostí vyhlásil Vavro Šrobár nariadením č. 52/1919 na území Slovenska

počnúc 25. marcom 1919 štatárium – stanné právo. Aktivita Klubu sa

zintenzívnila najmä počnúc júlom, po komunálnych voľbách konaných 15. júna

1919, ako vôbec prvých po vzniku ČSR (na území Slovenska sa neuskutočnili).

161

162

OBSAH DOKUMENTOV

1. Praha, 18. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Otázka vypracovania memoranda pre mierovú konferenciu:

diskutuje sa spôsob, ako zozbierať argumenty svedčiace o

brutálnosti násilnej maďarizácie Slovákov a ich hospodárskom

utláčaní; potrebné je doložiť slovenské názvy hraničných území.

Preberajú sa skúsenosti z obsadených území, tamojšia finančná

a sociálna situácia, čo je potrebné spísať. Pavla Blahu navrhujú za

komisára pre obsadené územie. Personálne a organizačné otázky,

zadávanie komuniké zo schôdzok KSP, iné.

2. Praha, 19. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Diskusia, ako ochrániť slovenské územie a jeho obyvateľov proti

maďarskému úsiliu o zachovanie celistvosti Uhorska a o spôsobe,

akým má informovať predseda zahraničného výboru dr. Hodža

o situácii a podmienkach uvoľnenia slovenského územia

obsadeného maďarskými vojskami. Správy z obsadeného územia,

otázka úradníctva a vytýčenia hraníc; problém zásobovania

potravinami, deľby kompetencií a možných úverov bankám. Spor

s Poľskom. Hodža referoval o nóte K. Kramářa M. Károlyimu, ako

aj o prepustení slovenskej divízie zo západného frontu, ktorú treba

personálne preveriť. Stanovy a potreba rozšírenia počtu poslancov

KSP.

Príloha: Interpelácia na ministerského predsedu: otázky sa týkajú

informovanosti čs. vlády o zajatí predsedu SNR a KSP Matúša

Dulu a tajomníka SNR Karola Medveckého, ako aj senického

komisára Cyrila Horvátha, maďarskými vojakmi a ochoty čs.

vlády zakročiť proti maďarskej vláde, ktorá navonok nezodpovedá

za vyčíňanie svojich vojsk na slovenskom území, ale tajnými

nariadeniami ho podporuje.

163

3. Praha, 20. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Zriadenie štatistického odboru k predprácam pre mierovú

konferenciu. Problém predkladania zákonov jednotlivými

poslancami, len najzávažnejšie sa majú stať zákonmi. K. Kramář

potrebuje dvoch Slovákov ako prezidiálnych úradníkov. Minister

Staněk (osobne prítomný) zostavuje program verejných prác, chce

menoslov slov. inžinierov; taktiež zamýšľa zveľadiť cestovný

ruch, elektrifikovať, zriadiť kúpeľníctvo. Vyjednávanie

s husitstvom a s protestantmi ohľadne cirkevných pomerov;

ústavnoprávne otázky – slovenské sa majú riešiť oddelene od

českých; návrh na zriadenie Výboru pre základné pomery so

Slovenskom i cirkevnopolitického výboru. Články v Práve lidu,

informovanosť ostatných klubov o Slovensku a sociálnej situácii

na ňom. Rozšírenie počtu poslancov KSP; návrh osloviť A.

Masarykovú s členstvom v KSP; vyslovenie vďaky V. Šrobárovi.

4. Praha, 21. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Možnosti úveru pre živnostníkov. Divízia zo západného frontu

má prísť do milotického tábora. Šrobár predostrel potrebu

nechať obsadené niektoré slovenské mestá ešte dva roky po

uzavretí mieru; mobilizácia piatich ročníkov mužov; presun čs.

vojakov z južného frontu na Slovensko, potom možnosť zaplniť

vedúce miesta v správe Slovenska, potrebný je ich súpis. Návrh

na vypracovanie prechodnej ústavy pre Slovensko. Vymenovaní

kuriéri pre spojenie s Viedňou, Budapešťou, Martinom atď.

Obava z hladu, ktorý provokuje maďarská vláda nedodaním

prídelu na november a december. Návrh ministra výživy

Vrbenského (osobne prítomný) na obilný ústav, otázka centrály

alebo len expozitúr na Slovensku, nátlak na maďarskú vládu

pomocou nedodania uhlia. Prednášky, návrh na zvýšenie počtu

členov KSP, personálie a iné.

Príloha: Návrh na zmenu dočasnej ústavy, má sa zvýšiť počet

poslancov o 14 Slovákov.

164

5. Praha, 22. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Diskusia o návrhu Ľ. Medveckého. Politické rokovania nemá SNR

uskutočňovať bez vedomia Klubu a vlády. Konečný návrh na

Výbor pre slovenské veci. Návrh K. Slavíka na obilný ústav.

Referát o udalostiach v Trenčíne (následne i v Bratislave), kde si

maďarské úrady sami vyžiadali pomoc od čs. vojska (takéto

prípady sa majú zozbierať). Požiadavka 50 000 korún na knihy

a agitáciu.

Príloha: Návrh Ľ. Medveckého o vybavovaní menej vážnych

záležitostí predsedníctvom Klubu, o úprave právomocí a kontaktov

Klubu smerom k SNR v Turčianskom Sv. Martine a vyslanectvu

v Budapešti; vysielanie kuriérov; Výbor pre pomery na Slovensku.

6. Praha, 23. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Navrhuje sa do Vianoc vydanie kalendára pre Slovensko, v ktorom

budú pravdivé informácie o aktuálnej situácii. Kramář zostavil

komisiu pre mierový kongres, jeden odbor má vyhotoviť správu

o útlaku Slovákov týkajúcu sa napr. maďarizácie detí,

prenasledovania počas vojny. Referát V. Černa.

7. Praha, 25. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Správa výkonného výboru SNR ohľadne udržania verejného

poriadku. Taktizovanie pri vyjednávaní s maďarskou vládou,

usmerňovanie SNR – ako sprostredkovateľka a má naťahovať čas,

resp. vyjednávať má iba pražská vláda; treba zabrániť

krviprelievaniu. Proklamácia K slovenskému ľudu. Problém hladu.

Otázka internovania Židov a Maďarov. Zbieranie dát

o prenasledovaní Slovákov počas vojny, o vyvážaní slovenských

detí. Úradné záležitosti.

165

8. Praha, 26. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Otázka dodania uhlia pre Maďarsko za odsun maďarských vojsk

a aprovizáciu Slovenska (z maďarských krajov), potreba stanoviť

etnografické hranice, Slováci si majú určiť kontrolné orgány do

komisie na delenie uhlia. Potreba prednášok o situácii na

Slovensku pre české i slovenské obyvateľstvo, mala by sa nimi

poveriť Čs. jednota. Otázka pripojenia Lučenca k ČSR.

9. Praha, 27. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Kramář proti akémukoľvek vyjednávaniu SNR s maďarskou

vládou. Proklamácia maďarskej vlády na všetky národy Uhorska –

reakciou má byť vydanie Ohlasu na slovenský ľud. Výbor pre

slovenské veci má byť aj v spojení s vládou. Stranícke boje v NZ,

post predsedu živnostenského výboru ponúkli Slovákom

(Houdek); Slováci majú v parlamente vyvažovať situáciu. Otázka

inkompatibility mandátov (či je zlučiteľné miesto poslanca so

štátnym tajomníkom, resp. županom). Ústavný výbor – volebný

poriadok v obciach, diskusia, či obecné voľby vôbec v tomto čase

uskutočniť. Finančný výbor – vojnové pôžičky. Snemová knižnica

s čitárňou, vypracovanie zoznamu požadovaných kníh.

Organizačné záležitosti klubu; stanovenie členského, žiadosť A.

Masarykovej o členstvo v Klube, miestnosti pre Klub, zástupca

Klubu do Moravského kola, ďalšie personálie.

10. Praha, 28. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Informácie z rokovania kultúrneho výboru – Slovensko potrebuje

zvláštnu starostlivosť v otázke umenia a ľudovýchovy. Problém

vydania čs. diferenciálneho slovníka. Schôdzka

sociálnodemokratickej strany, ktorá má o Slovensku málo

informácií, ale vyvíja úsilie pomôcť mu. Majú sa zbierať dáta proti

maďarskému zástupcovi na mierovej konferencii, ako aj dáta za

jednotlivé odbory. Diskutuje sa Medveckého návrh. Oznam, že do

Klubu príde hlavný veliteľ Scheiner poradiť sa o vojenskej situácii

166

na Slovensku. Návrh na zriadenie prechodných pomerov na

Slovensku. Problém Východoslovenskej národnej rady, ktorá je za

zotrvanie v Uhorsku, majú sa rozširovať propagačné letáky

s programom pre slovenský východ. Odsúhlasenie stanov Klubu;

ďalšie úradné, personálne, členské záležitosti.

Príloha: Návrh Ľ. Medveckého, kuriérom má byť Ľ. Černo.

11. Praha, 29. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Ďalšie informácie z kultúrneho výboru. Klub si zriadil kultúrno-

katolícky a kultúrno-evanjelický výbor. Návrh proklamácie ako

odpovede na ohlas maďarskej vlády. Osobne prítomný veliteľ

Scheiner predostrel vojenskú situáciu, spomenul neinformovanosť

čs. predstaviteľov v Paríži. Nastolená potreba vojenskej diktatúry

na Slovensku, popri ktorej sa má ustanoviť civilná správa; národné

rady sa nemajú miešať do vojenských záležitostí, územie

Slovenska treba postupne obsadzovať čs. vojskom, s ktorým má

postupovať aj župný aparát. Spojenci majú uznať české vojská

a pred mierovú konferenciu má prísť už hotová otázka hraníc.

Klub vyslovil Scheinerovi vďaku.

12. Praha, 30. novembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Diskusia o Scheinerovom referáte, vojenská diktatúra je potrebná.

Treba najmä už obsadené územia udržať. História dočasnej vlády

na Slovensku. Návrh na vymenovanie hlavného komisára pre

Slovensko a ďalších pre jednotlivé odbory, župani zase majú byť

centrálnou mocou v už vydobytých stoliciach. Určená komisia na

vypracovanie odpovede Scheinerovi.

13. Praha, 1. decembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len strojopis)

Výbor pre slovenské veci, stanovenie jeho kompetencií a náplne,

ako aj spolupráce s ostatnými výbormi. Zoznam úradov a návrhy

pre Scheinera. Stanovenie zásad lojálnosti úradníkov, prípadný

sľub vernosti. Doplnenie počtu poslancov KSP, žiada sa primerané

167

zastúpenie slovenského socializmu, následne aj roľníctva, ľudu

podľa náboženstva, slovenských žien. V NZ majú byť ale najmä

odborníci, schopní vypracovať ústavu ako jeho hlavnú úlohu.

14. Praha, 2.(3.) decembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len strojopis, 1. strana

zle čitateľná)

Odovzdanie predsedníctva M. Dulovi. Za pozitívum označené

zriadenie výkonného výboru SNR. Vznik ČSR ako jediné správne

riešenie, maďarská vláda chce agitáciou Slovákov od neho

odviesť. Preto je dôležité vydávať denník, najlepšie by bolo, aby sa

ním stali Národnie noviny. Referát Bazovského o priebehu

vyjednávania Hodžu a SNR s maďarskou vládou v Budapešti –

otázka územia, Východoslovenskej národnej rady, školská otázka,

štatistika. Okupácia územia sa nemá robiť s malou silou, treba

počkať na francúzske jednotky. Čs. vláda na stanovisku

nevyjednávať s maďarskou vládou, hranice určí mierová

konferencia.

15. Praha, 4. decembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len strojopis)

Návrh na ďakovnú adresu z NZ S. Viatorovi i H. W. Steedovi.

Výbor pre slovenské veci a jeho kompetencie s ohľadom na

nedotknuteľnosť osobitosti Slovenska. Otázka prekladania

zákonov do slovenčiny. Treba stretnutie s francúzskymi

dôstojníkmi došlými do Bratislavy. Diskusia o autonómii

Slovenska, Dula preferuje zatiaľ krajinskú autonómiu pre školstvo,

cirkev, administratívu a súdnictvo. Obsiahla diskusia pre a proti

s konkrétnymi návrhmi Medveckého, Jurigu, Ivanku; práva

slovenčiny. Predseda Klubu sa má s vládou dohodnúť na

osvedčení pre verejnosť. Príchod slovenských legionárov

z Talianska a Francúzska, ovácie, emotívne vystúpenia,

vyzdvihnutie Štefánika a zásluh vojakov. Šrobár informuje

o dôležitých rozhodnutiach z Paríža, Maďari majú opustiť

Slovensko.

168

16. Praha, 6. decembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis, zle

čitateľné)

Odborníci rozhraničovacej komisie prípravného úradu k mierovej

konferencii prezentovali doterajšie plány a práce súvisiace

s vytyčovaním severnej, východnej a najmä južnej hranice

Slovenska, načrtli smerom k Maďarsku aj minimálny projekt.

17. Praha, 9. decembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len strojopis)

Prípis Markoviča. Vyplácanie vojenských podpôr. Otázka

nezamestnanosti. Potreba kancelárie a pracovníkov pre Klub, ich

financovanie. Referát farára Hysku z Obišoviec o situácii na

východe Slovenska. Prípis Národnej rady z Nadlaku, nie je však

možné kandidovať do NZ občanov iných štátov, len kultúrne styky

a zasadenie sa za menšinové práva. Referát o ceste ministra

Zahradníka na Slovensko, žiadúce by boli aj cesty ďalších členov

vlády. List o speňažení vojnových pôžičiek. Návrh zákona

o prevzatí správy na Slovensku. Praha chce obdariť slovenskými

krojmi pani Wilsonovú a Clemenceauovú. Pomoc Českého srdca

utečencom, ďalšie podporné akcie, najmä pre slovenské

študentstvo (jeho presun z Budapešti do Prahy). Návrh vydávať

klubový bulletin, resp. komuniké; miestnosti pre Klub; prednášky.

Otázka rozšírenia počtu členov KSP.

18. Praha, 17. decembra 1918. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, rukopis/strojopis)

Prípisu židovskej organizácie so žiadosťou o legitimáciu pre M.

Ungera Klub nemôže vyhovieť, konštatuje len bezpečnosť

cestovania po Slovensku. Návrh na ďakovné prípisy trom

práporčíkom za zásluhy pri dobýjaní Senice. Národohospodárske

otázky sa majú riešiť na samostatnom zasadnutí, škodlivosť

prílišnej centralizácie. Divadelné otázky spadajú pod ministerstvo

školstva. Úradné záležitosti.

169

19. Praha, 27. februára 1919. Zápisnica schôdzky Klubu

slovenských poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len rukopis)

V. Šrobár informuje o stretnutí s prezidentom na tému

protičeského štvania Maďarov na Slovensku kvôli ovplyvňovaniu

diania v Paríži; prezident žiada Klub zakročiť. A. Hlinka sa

ohradzuje proti tlači, ktorá ho obviňuje, že je proti ČSR.

Argumenty k lojálnosti niektorých členov Klubu, rôzne predstavy

o čs. jednote. Genéza SĽS, rôzny stupeň zásluh politických

prúdov. Otázka počtu mandátov pre jednotlivé strany, konfrontácia

medzi socialistami a ľudovcami, domáhajú sa svojich podielov.

Majú sa pribrať aj popredné osobnosti Slovenska. Spochybňovanie

nominácie doterajších poslancov, Šrobár opustil rokovanie.

Schválenie zoznamu nových poslancov, Hlinka proti.

20. Bratislava, 9. – 10. marca 1919. Program schôdzky

slovenských poslancov a županov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, strojopis)

Príloha: Rezolúcia protestuje proti nárokom Poľskej republiky na

Tešínsko, časti žúp Trenčianskej, Oravskej a Spišskej.

21. Praha, 23. marca 1919. Zápisnica schôdzky Klubu slovenských

poslancov.

(Parlamentný archív K NR SR, fond KSP, len rukopis)

Schôdza sa konala už po rozšírení počtu slovenských poslancov NZ.

Na nej sa preberali vnútroorganizačné zmeny v Národnom

zhromaždení: rozšírenie kolonizačného výboru, ktorý sa stáva

výborom pre poľnohospodársku reformu; dopravný a technický

výbor. Úradné záležitosti.

170

Club of the Slovak Deputies. Minutes (1918 – 1919)

Summary

The collection of documents contains in total 21 minutes

including several enclosures from the sessions of the Club of

the Slovak Deputies from 18^thNovember 1918 till 23^rdMarch

1919. All of them are part of the archival collection of the

Parliamentary archives of the National Council of the Slovak

Republic.

Minutes bring insight to the genesis and activities of this

parliamentary group in the revolutionary National Assembly

that had been constituted after the birth of the first Czecho-

Slovak Republic (CSR) after the First World War.

Slovak territory became an integral part of CSR and was

represented in the assembly at first by 40, later by 54

nominated MPs with the various political and confessional

backgrounds. Some of them were of Czech nationality.

The sessions of the Club of the Slovak Deputies were

predominantly focused on the situation in occupied Slovak

territory (Hungarian and Czecho-Slovak troops), on the

preparing information and strategy for the Paris Peace

Conference, on the social and economic situation, on the

Slovak administration, and, last but not least, on the Slovak

legal status in CSR (e.g. question of autonomy).

The collection of documents contains also expert

introduction to the topic, brief biographies of all 68 Slovak

deputies (number after all changes), Club's statute, scan of one

of the hard copies of minutes and brief abstract to all

documents. The book provides useful information related to

the history of the Slovak parliamentarism.

171

172

PRÍLOHA

Zápisnica a prezenčná listina schôdzky KSP

z 18. novembra 1918,

rukopisná a strojopisná podoba

173

174

175

176

177

178

179

180

181