KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u a v z d e l á v a n i a  
INFORMAČNÝ MATERIÁL  
č. 03/2018  
PRÁVNY NÁSTROJ UPLATNITEĽNÝ  
PROTI ROZHODNUTIU ŠTÁTNEHO ORGÁNU  
O UTAJENÍ INFORMÁCIE  
Vypracovala: JUDr. Eva Panenková, Odbor Parlamentný inštitút K NR SR  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu  
a vzdelávania  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
Február 2018  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
telefón: 02/5972 2850, 5972 2851  
e-mail: ivana.martinkovicova@nrsr.sk  
Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady SR a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje,  
použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu je možné  
iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
Anotácia  
Analýza existencie a obsahu právnych inštitútov umožňujúcich namietať rozhodnutie štátu  
o utajovaní resp. neodtajnení niektorých informácií pri rešpektovaní právnej úpravy práva  
na prístup k informáciám.  
Kľúčové slová  
právo na informácie, druhy prístupu k informáciám (zaručený, obmedzený, vylúčený),  
povinnosť mlčanlivosti, utajovanie informácií, kvalifikované dôvody odmietnutia prístupu  
k informáciám, procesná stránka rozhodovania o prístupe k informáciám  
3
Obsah  
Úvod  
Výsledky analýzy  
Česká republika  
Maďarsko  
Poľsko  
Rakúsko  
Rakúsko  
Spolková republika Nemecko  
Záver (stručné zhrnutie)  
Použité zdroje  
Úvod  
Obrátili sme sa na Českú republiku, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a Spolkovú republiku  
Nemecko s otázkami, či ich národný právny poriadok upravuje právny nástroj proti rozhodnutiu  
štátneho orgánu o utajení informácie, uplatniteľný subjektom, ktorý má na veci odôvodnený  
osobný záujem. Zároveň sme požiadali respondentskú krajinu, aby v prípade, že právny  
poriadok jej krajiny pozná takýto právny nástroj, uviedla náležitosti, ktoré musia byť splnené  
na použitie tohto nástroja, a tiež sme požiadali o zaslanie predmetnej právnej úpravy.  
Výsledky analýzy  
Všetky oslovené krajiny nám poskytli odpovede, ktoré uvádzame nižšie.  
Odpovede jednotlivých respondentských krajín zhodne preukazujú existenciu všeobecnej  
národnej právnej úpravy práva na poskytovanie informácií. V súvislosti s týmto uvádzajú Česko  
a Maďarsko aj názvy národných inštitúcií vykonávajúcich pôsobnosť v oblasti utajovania  
informácií. Spolková republika Nemecko uvádza aj inštitút Komisára pre slobodu informácií,  
na ktorého je možné obrátiť sa v prípade, ak niekto považuje svoje právo na poskytnutie  
informácií za porušené, a zároveň zdôrazňuje, že „Komisárom pre slobodu informácií vydané  
rozhodnutie, ktorého obsahom je konštatovanie porušenia, resp. neporušenia práva  
na informácie, nemá priame právne účinky.“.  
Maďarsko, Poľsko a Česká republika citujú národné právne úpravy ochrany utajovaných  
skutočností, ktoré sú kvalifikovaným dôvodom na odmietnutie poskytnúť žiadateľovi  
informáciu.  
Respondentské krajiny sa následne v svojich odpovediach pomerne podrobne venujú  
možnostiam podať v prípade zamietavého stanoviska odvolanie, čo signalizuje, že za predmet  
nášho záujmu  
považujú zamietavé stanovisko k žiadosti o poskytnutie informácie,  
napriek nášmu výslovnému upozorneniu, že nemáme na mysli tradičné administratívnoprávne  
postupy uplatňované v procese realizácie práva na prístup k informáciám, ale zameriavame sa  
na hľadanie právneho nástroja proti rozhodnutiu štátneho orgánu o utajovaní informácie, ako  
to napokon vyplýva aj z názvu našej otázky. Podrobný rozbor možných opravných prostriedkov  
volila Spolková republika Nemecko. Poľsko sa v svojej odpovedi zameralo len na právnu úpravu  
utajovaných informácií a zdôraznilo nemennosť rozhodnutia o utajení informácie.  
Česká republika  
Situácia v Českej republike je podobná ako na Slovensku. Existujúca právna úprava  
reprezentovaná zákonom č.106/1999 Zb. o svobodném přístupu k informacím sa týka  
poskytovania informácií, nevzťahuje sa však na vyhradené a dôverné informácie, ktoré  
upravuje zákon č. 412/2005 Zb. o ochraně utajovaných informacích a bezpečnostní způsobilosti,  
5
podľa ktorého informácie vedené v jeho režime nie sú verejné a prístup k nim majú len určené  
osoby s príslušnou bezpečnostnou previerkou. Na základe tohto zákona bolo vydané nařízení  
vlády č. 522/2005 Sb., kterým se stanoví seznam utajovaných informací. Správnym úradom  
pre oblasť ochrany utajovaných informácií a bezpečnostnej spôsobilosti je Národný  
bezpečnostný úrad Českej republiky.  
Maďarsko  
Úradom na dozor a obranu práva na ochranu osobných údajov a práva na slobodu informácií  
podľa zákona č. CXII/2011 o informačnom sebaurčení a slobode informácií je Úrad na ochranu  
osobných údajov, ktorý je zodpovedný za kontrolu a obranu práva na ochranu osobných údajov  
a zároveň aj za právo na slobodu informácií, a to ako vo verejnej tak aj v súkromnej sfére.  
Zákon č. CXII/2011 zaručuje občanom prístup k informáciám verejného záujmu (alebo  
informáciám, ktoré boli ustanovené zákonom za informácie verejného záujmu), ak správca dát  
vykonáva verejnú funkciu, informácia sa vzťahuje k jeho činnosti a sám tieto informácie  
kontroluje. Každý môže požiadať štátny orgán, resp. príslušnú organizáciu o prístup k údajom  
verejného záujmu, pričom žiadosť môže byť podaná ústne, písomne alebo elektronicky.  
V zmysle všeobecných ustanovení zákona č. CXII/2011 „každý subjekt zúčastňujúci sa  
na výkone štátnych alebo samosprávnych funkcií je povinný zabezpečiť slobodný prístup  
k informáciám verejného záujmu okrem prípadov, ak zákon neustanovuje inak“.  
A ďalej zákon č. CXII/2011 ustanovuje, že „všetky informácie (okrem osobných údajov) ktoré  
spracúvajú subjekty poskytujúce služby zo zákona alebo na základe zmluvy s vládnou  
agentúrou (ústrednou alebo miestnou), ak tieto nie sú dostupné inak, sú považované za verejné  
informácie z dôvodu verejného záujmu.  
Zákon č. CXII/2011 teda ustanovuje tri formy prístupu k informáciám verejného záujmu, a to  
podľa ustanovenia § 27 ods. 1 „prístup k informáciám verejného záujmu je vylúčený, ak tak  
ustanovuje zákon o ochrane utajených informácií“, podľa ustanovenia § 27 ods. 2 „prístup  
k informáciám verejného záujmu je obmedzený v prípade osobitného druhu informácií  
v záujme ochrany hodnôt, akými sú napr. národná obrana, bezpečnosť, zahraničné vzťahy,  
súdne a správne konania, právo duševného vlastníctva a iné a podľa ustanovenia § 27 ods. 3 je  
zaručený prístup k informáciám, ktoré sa vzťahujú k rozpočtom (štátny, samosprávny) zneužitiu  
finančnej pomoci Európskej pomoci, kontrole a hospodáreniu s majetkom štátu, resp. samospráv  
a ktoré sú považované za informácie verejného záujmu a ako také nemôžu byť považované  
za obchodné tajomstvo.  
Národný orgán na ochranu údajov a slobodu informácií podľa zákona č. CXII/2011  
o informačnom sebaurčení a slobode informácií je oprávnený začať proces kontroly utajenia  
informácií, ak vznikne domnienka, že utajované skutočnosti boli klasifikované nezákonne.  
6
Poľsko  
Poľská právna úprava utajovania informácií je reprezentovaná zákonom č. 1167/2016 o ochrane  
utajovaných informácií. V súlade s ustanoveniami tohto zákona je informácia utajovaná  
„v záujme ochrany hodnôt ako je dobro a bezpečnosť krajiny (najmä nezávislosť, zahraničná  
politika, národná obrana, verejná bezpečnosť, armáda, občania)“. Právna úprava rozlišuje  
niekoľko druhov utajenia (prísne tajné, tajné, dôverné, chránené). Úroveň dôvernosti závisí od  
dôležitosti informácií. O klasifikácii, zmene alebo zrušení utajenia informácie môžu rozhodnúť  
orgány podľa zákona č. 1167/2016 o ochrane utajovaných informácií. V poľskom právnom  
poriadku neexistuje osobitná právna úprava, ktorá by umožňovala jednotlivcovi, ktorý nie je  
účastníkom konania, prístup k utajovaným informáciám. Podľa ustanovení zákona je prístup  
k utajovaným skutočnostiam umožnený len subjektu v rámci jeho služobných povinností.  
Rakúsko  
Rakúske spolkové orgány a orgány samosprávy majú podľa spolkovej legislatívy povinnosť  
poskytovať informácie v rámci svojej pôsobnosti do tej miery, aby neporušili zákonom uloženú  
povinnosť mlčanlivosti, tak ako to upravuje zákon o povinnosti poskytovať informácie, a aby  
neboli dotknuté ostatné služobné povinnosti. Každý je oprávnený žiadať informácie písomne,  
ústne alebo telefonicky, pričom v prípade, ak dotaz nie je dostatočne zdôvodnený, resp. nie je  
možné určiť rozsah dotazu, žiadateľ môže byť vyzvaný o písomnú formuláciu dotazu.  
Informácie majú byť poskytnuté bez zbytočného oneskorenia, najneskôr však do 8 týždňov  
od doručenia žiadosti o informáciu.  
V prípade, ak informácia nebola žiadateľovi poskytnutá, na jeho žiadosť sa vydá o tomto  
rozhodnutie, proti ktorému je možné podať odvolanie do šiestich týždňov na Spolkový  
administratívny súd. Odvolanie musí obsahovať okrem iného aj dôvody výhrad k rozhodnutiu,  
resp. návrh týkajúci sa rozhodnutia.  
Spolková republika Nemecko  
Vo veci právnej ochrany proti zamietavému úradnému rozhodnutiu týkajúceho sa žiadosti  
o poskytnutie informácií podľa právnej úpravy poskytovania informácií, je možné postup  
ilustrovať v zmysle Spolkového zákona o slobode informácií, ktorý ustanovuje všeobecný  
a bezvýhradný nárok na informácie od spolkových úradov.  
Rozhodnutie úradu o žiadosti o informácie  
O žiadosti o poskytnutie informácie podanej v zmysle Spolkového zákona o slobode informácií  
rozhoduje orgán, ktorý disponuje príslušnými informáciami. Tento je povinný preskúmať,  
do akej miery bránia verejné záujmy alebo súkromné záujmy poskytnutiu informácií a zohľadniť  
možné zákonné výnimky, pričom zároveň skúma, či by poskytnutím informácií neboli dotknuté  
7
záujmy tretej strany, k čomu túto kontaktuje v rámci tzv. procesu zapojenia tretej strany.  
Ak príslušný orgán zistí, že poskytnutiu informácií bránia verejné alebo súkromné záujmy,  
žiadosť o informáciu čiastočne alebo úplne zamietne a vydá správne rozhodnutie o zamietnutí  
žiadosti o poskytnutie informácie.  
Možnosti právnej ochrany žiadateľa o poskytnutie informácie  
Vzhľadom k povahe úradného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o prístup k informáciám je  
proti takémuto aktu prípustné podať námietky, žalobu na nesplnenie povinností, a tiež obrátiť sa  
na Spolkového komisára pre slobodu informácií.  
Námietkové konanie v správnom konaní  
Subjekt, ktorému bolo vydané zamietavé rozhodnutie môže požiadať v rámci námietkového  
konania podľa ustanovení zákona o správnom konaní o preskúmanie tohto rozhodnutia.  
Predmetné rozhodnutie preskúmava orgán, ktorý ho vydal, z hľadiska jeho účelu a zákonnosti  
s tým, že vydá tzv. nápravné rozhodnutie alebo trvá ďalej na svojom rozhodnutí,  
pričom v tomto prípade predloží napadnuté rozhodnutie nadriadenému orgánu na preskúmanie,  
ktorý vydá rozhodnutie o námietke alebo opraví rozhodnutie o námietke. K formálnym  
náležitostiam patria predovšetkým oprávnenie subjektu podať námietku a dodržanie lehoty na  
podanie námietky. Zákonným predpokladom je, že namietateľ je nepriaznivo dotknutý správnym  
rozhodnutím, proti ktorému namieta, čo je predpokladom oprávnenia podať námietku.  
Na podanie námietok platí jednomesačná lehota, ktorá začína plynúť oznámením prvého  
rozhodnutia.  
Správna žaloba na splnenie záväzku  
V prípade, ak boli námietky subjektu, ktorému boli vydané zamietavé rozhodnutie neúspešné,  
prichádza do úvahy podanie správnej žaloby na splnenie záväzku, ktorej cieľom je vydanie  
rozhodnutia, ktoré nahradí zamietavé rozhodnutie, resp. nevydané rozhodnutie. Zákonným  
predpokladom podania správnej žaloby na splnenie záväzku sú okrem oprávnenia subjektu,  
ktorý žalobu podáva a dodržania lehoty, aj už uskutočnené námietkové konanie. Žaloba je  
prípustná len v prípade, ak žiadateľ trvá na tom, že jeho práva boli porušené odmietnutím jeho  
žiadosti o poskytnutie informácií, resp. opomenutím vydania rozhodnutia vo veci jeho žiadosti.  
Na rozdiel od námietkového konania správny súd skúma iba zákonnosť rozhodnutia správnych  
orgánov a nie jeho účel. Ak je žaloba opodstatnená, a ak žiadateľ/žalobca má nárok  
na poskytnutie informácií, súd zaviaže správny orgán na poskytnutie informácií. Ak správny  
orgán disponuje oprávnením voľnej úvahy a toto oprávnenie nevyužil, správny súd uloží  
správnemu orgánu povinnosť v žiadateľovej veci opätovne rozhodnúť pri zohľadnení právneho  
názoru súdu.  
8
Žiadosť podaná na Komisára pre slobodu informácií  
Podľa Spolkového zákona o slobode informácií sa môže obrátiť na Komisára pre slobodu  
informácií každý, kto považuje svoje právo na poskytnutie informácií za porušené. Toto  
umožňuje dotknutej osobe možnosť pokúsiť sa presadiť svoje práva podľa Spolkového zákona  
o slobode informácií neformálnym spôsobom, podmienkou však je, že dotknutý subjekt  
považuje za porušené svoje právo na poskytnutie informácií. Nie je možné obracať sa  
na Komisára pre slobodu informácií s abstraktnými alebo hypotetickými otázkami. Formálne  
požiadavky a lehoty sa v prípade žiadosti podanej na Komisára pre slobodu informácií  
neuplatňujú. Spolkový komisár pre slobodu informácií postupuje v súlade s ustanoveniami  
petičného práva, podanie žiadateľa prijme, vecne preskúma a vydá rozhodnutie, ktorého  
obsahom je konštatovanie porušenia, resp. neporušenia práva na informácie, ktoré však nemá  
priame právne účinky.  
Záver (stručné zhrnutie)  
Odpovede respondentských krajín obsahujú stručný rozbor existujúcich právnych inštitútov  
poskytovania informácií a právnej úpravy utajovania niektorých informácií štátom  
v národných právnych poriadkoch.  
V odpovediach však absentuje úvaha o možnom postupe v prípade namietavého postoja voči  
utajovaniu, resp. neodtajneniu informácie, na ktorej má zainteresovaný subjekt záujem, tak ako  
sme špecifikovali zadané otázky, čo signalizuje, že krajiny zrejme nemajú takýto právny nástroj  
v svojom právnom poriadku.  
Pokiaľ teda smerovala naša otázka k právnemu nástroju (tzn. právom upravenému), štáty sa  
zamerali na existenciu explicitného právneho inštitútu práva na informácie a procesu jeho  
uplatňovania avšak neuvažovali o možných iných postupoch v súlade s inými právnymi  
predpismi v zmysle „možného použitia všetkých možností, ktoré poskytuje právny poriadok“  
mimo právnej úpravy práva na informácie.  
Výpočet existujúcich právnych nástrojov, tak ako respondenti uvádzajú v svojich odpovediach  
a absencia zmienky o právnom nástroji, ktorého existencia nás zaujíma, môže implicitne  
predznamenávať, že v príslušných právnych poriadkoch nie je upravený hľadaný právny inštitút,  
resp. proces jeho uplatnenia.  
Za zaujímavé považujeme v tomto štádiu analýzy konštatovanie Maďarska o možnosti začať  
proces kontroly utajenia informácií Národným orgánom na ochranu údajov a slobodu  
informácií podľa zákona č. CXII/2011 o informačnom sebaurčení a slobode informácií,  
ak vznikne domnienka, že utajované skutočnosti boli klasifikované nezákonne.  
9
Skúmanie tejto možnosti by vyžadovalo podrobný rozbor predmetnej časti maďarskej právnej  
úpravy, a to nepochybne v spolupráci s príslušnými národnými orgánmi, hľadajúc súvislosti  
medzi touto zákonnou možnosťou (kontrolou utajenia informácií) a právnym nástrojom  
námietok voči utajovaniu informácii.  
Použité zdroje  
European Centre for Parliamentary Research and Documentation (ECPRD). ECPRD request  
no. 3508: Legal instrument against the state authorities’ decision to keep the information  
confidential, 11.09.2017. [online]. Dostupné na:  
<https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/pub/about.do>, overené 11.10.2017  
Bratislava, 11.októbra 2017  
10