KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u a v z d e l á v a n i a  
INFORMAČNÝ MATERIÁL  
č. 15/2017  
MOŽNOSŤ KANDIDOVAŤ  
DO NÁRODNÉHO PARLAMENTU  
AKO NEZÁVISLÝ KANDIDÁT  
V ČLENSKÝCH KRAJINÁCH EÚ  
Vypracovala: Mgr. Petra Ďurinová, Odbor Parlamentný inštitút K NR SR  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu  
a vzdelávania  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
September 2017  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov  
Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje použité v materiáli sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
Anotácia  
Predkladaná štúdia prináša základné informácie o vybraných krajinách EÚ, v ktorých existuje  
možnosť kandidovať do národného parlamentu ako nezávislý kandidát. V úvodnej časti je  
spracovaná situácia v danej oblasti v Slovenskej republike, v ďalšej časti sa nachádza stručné  
medzinárodné porovnanie právnej úpravy v danej oblasti v štátoch: Bulharsko, Cyprus, Česká  
republika, Chorvátsko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Maďarsko, Malta,  
Nemecko, Poľsko, Rumunsko a Veľká Británia.  
Kľúčové slová  
volebný systém, voľby, nezávislý kandidát, pomerný volebný systém, väčšinový volebný systém  
Obsah  
Úvod  
Výsledky analýzy  
1. Možnosť kandidovať ako nezávislý kandidát do jednokomorového parlamentu  
alebo do dolnej komory parlamentu v krajinách EÚ  
Tabuľka 1: Možnosť kandidovať ako nezávislý kandidát do jednokomorového parlamentu  
alebo do dolnej komory parlamentu v krajinách EÚ  
Bulharsko  
Cyprus  
Chorvátsko  
Dánsko  
Estónsko  
Francúzsko  
Grécko  
Írsko  
Litva  
Maďarsko  
Malta  
Nemecko  
Rumunsko  
Veľká Británia  
2. Možnosť kandidovať ako nezávislý kandidát do hornej komory parlamentu  
v krajinách EÚ (uvádzané iba krajiny s priamo voleným dvojkomorovým  
parlamentom)  
Tabuľka 2: Možnosť kandidovať ako nezávislý kandidát do hornej komory parlamentu  
v krajinách EÚ (uvádzané iba krajiny s priamo voleným dvojkomorovým parlamentom)  
Česká republika  
Poľsko  
Rumunsko  
Záver  
Použité zdroje  
Úvod  
Na Slovensku možnosť kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky (NRSR) ako  
nezávislý kandidát neexistuje. Volebná legislatíva upravujúca nielen volebný systém pre voľby  
do NRSR má podobu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov. Zákon upravuje všeobecné pravidlá spoločne pre všetky druhy  
volieb. Týkajú sa volebných orgánov, zásad volebného práva, volebných obvodov a okrskov,  
zoznamov voličov, postupu pri hlasovaní a prítomnosti vo volebnej miestnosti, zisťovania  
výsledkov volieb, materiálnych a personálnych podmienok zabezpečenia volieb a sankcií za  
porušenie zákona. V ďalších častiach sa ustanovujú osobitné pravidlá pre jednotlivé druhy volieb,  
hlasovanie o odvolaní prezidenta a referendum.  
Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov ustanovuje, že Slovenská republika pri voľbách do NRSR používa pomerný  
volebný systém. To znamená, že každý kandidát na poslanca musí byť na „kandidátke“ určitej  
politickej strany. Každá politická strana, ktorá sa chce uchádzať o dôveru občanov v  
parlamentných voľbách má kandidátnu listinu, teda zoznam kandidátov na poslancov  
parlamentu, ktorí reprezentujú program danej strany. Na kandidátnej listine strany môže byť  
maximálne 150 kandidátov na poslancov NRSR. Na vstup politickej strany do NRSR je potrebné,  
aby samostatne kandidujúca politická strana získala aspoň 5% voličských hlasov (kvórum),  
koalícia 2 a 3 politických subjektov aspoň 7% a koalícia viac než 4 subjektov aspoň 10%  
voličských hlasov.  
Volič pri volebnom akte dostane kandidátne listiny všetkých kandidujúcich strán a  
vyberie si jednu, ktorej odovzdá svoj hlas. Do obálky vkladá „kandidátku“ tej strany, ktorú si  
vybral, no ešte predtým môže zakrúžkovať štyroch kandidátov, ktorým tak dá svoj preferenčný  
hlas. Preferenčný hlas môže posunúť kandidáta z jeho kandidačného čísla smerom dopredu, teda  
mu môže pomôcť byť zvolený. Volení poslanci v rámci jednotlivých politických strán alebo  
koalícií získavajú mandáty v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Avšak, ako bolo  
vyššie uvedené, voliči majú možnosť krúžkovaním poradového čísla kandidáta udeliť štyri  
prednostné hlasy, volení poslanci za danú politickú stranu alebo koalíciu potom dostanú  
poslanecký mandát, ak získali aspoň 3% hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných  
pre politickú stranu alebo koalíciu. Mandáty sa kandidátom udeľujú postupne v poradí podľa  
najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. V prípade rovnosti prednostných hlasov  
rozhoduje poradie volených poslancov na hlasovacom lístku. Volení poslanci do Národnej rady  
SR, ktorí mandát nezískali, sa stávajú náhradníkmi. Vďaka možnosti preferenčného hlasovania  
sa naša kandidátna listina označuje za otvorenú.  
Nasledujúca analýza bude venovaná možnosti kandidovať do národného parlamentu v  
členských krajinách EÚ, ako nezávislý kandidát. Ponúkne odpovede na otázky, v ktorých  
krajinách táto možnosť existuje a ako je táto možnosť upravená volebnou legislatívou.  
5
Výsledky analýzy  
Predložená analýza si kladie za cieľ zodpovedať otázky tykajúce sa možnosti nezávislých  
kandidátov kandidovať v národných voľbách v členských krajinách EÚ, konkrétne vymenúva  
krajiny, v ktorých táto možnosť existuje a uvádza spôsob, ako je táto možnosť upravená volebnou  
legislatívou.  
Práca je rozdelená do dvoch hlavných častí. Prvá časť analýzy je venovaná možnosti kandidovať  
ako nezávislý kandidát do jednokomorového parlamentu alebo do dolnej komory parlamentu v  
krajinách EÚ. Druhá časť práce pojednáva o možnosti kandidovať ako nezávislý kandidát do  
priamo volenej - hornej komory parlamentu v členských krajinách EÚ.  
Legenda k tabuľke 1 a 2  
Krajina  
Existuje možnosť kandidovať ako nezávislý  
kandidát  
Existuje teoretická možnosť kandidovať  
ako nezávislý kandidát  
Neexistuje možnosť kandidovať ako  
nezávislý kandidát  
1. Možnosť kandidovať ako nezávislý kandidát do jednokomorového parlamentu  
alebo do dolnej komory parlamentu v krajinách EÚ  
Tab. 1: Možnosť kandidovať ako nezávislý kandidát do jednokomorového parlamentu alebo  
do dolnej komory parlamentu v krajinách EÚ  
Krajina /  
Parlament  
Možnosť  
kandidovať systém  
ako  
Volebný  
Volebné Otvorená  
kvórum resp.  
zatvorená  
Poznámka  
nezávislý  
kandidát  
nie  
áno  
nie  
kandidátna  
listina  
Pomerný  
Zmiešaný  
Pomerný  
5%  
4%  
5%  
otvorená1  
---  
Belgicko  
Bulharsko  
Česká  
otvorená  
republika  
Dánsko  
Cyprus  
Estónsko  
Fínsko  
áno  
áno  
áno  
teoreticky  
áno  
Pomerný  
Pomerný  
Pomerný  
Pomerný  
2%  
---  
5%  
---  
otvorená  
otvorená  
otvorená  
otvorená  
Vo svojom volebnom  
zákone krajina nemá  
výslovné ustanovenie, ktoré  
1 Všetky systémy, v ktorých voliči môžu alebo musia uviesť preferenciu pre kandidáta/kandidátku sú klasifikované  
ako otvorené.  
6
by hovorilo o nezávislých  
kandidátoch. Existuje však  
teoretická možnosť, že  
nezávislí kandidáti budú  
môcť súťažiť tak, že si  
vytvoria kandidátnu listinu s  
jedným kandidátom. V praxi  
sa takáto situácia vyskytuje  
veľmi zriedkavo.  
áno  
áno  
Dvojkolový ---  
väčšinový  
---  
Francúzsko  
Zmiešaný  
Pomerný  
3%  
---  
Grécko  
teoreticky  
---  
otvorená  
Vo svojom volebnom  
zákone krajina nemá  
Holandsko  
áno  
výslovné ustanovenie, ktoré  
by hovorilo o nezávislých  
kandidátoch. Existuje však  
teoretická možnosť, že  
nezávislí kandidáti budú  
môcť súťažiť tak, že si  
vytvoria kandidátnu listinu s  
jedným kandidátom. V praxi  
sa takáto situácia vyskytuje  
veľmi zriedkavo.  
áno  
áno  
Pomerný  
5%  
---  
otvorená  
---  
---  
Chorvátsko  
Írsko  
Systém  
jedného  
prenosného  
hlasu  
(STV)  
áno  
nie  
teoreticky  
Zmiešaný  
Pomerný  
Pomerný  
5%  
5%  
---  
---  
otvorená  
otvorená  
Litva  
Lotyšsko  
Luxembursko  
Vo svojom volebnom  
áno  
zákone krajina nemá  
výslovné ustanovenie, ktoré  
by hovorilo o nezávislých  
kandidátoch. Existuje však  
teoretická možnosť, že  
nezávislí kandidáti budú  
môcť súťažiť tak, že si  
vytvoria kandidátnu listinu s  
jedným kandidátom. V praxi  
sa takáto situácia vyskytuje  
veľmi zriedkavo.  
áno  
áno  
Zmiešaný  
5%  
---  
---  
---  
Maďarsko  
Malta  
Systém  
jedného  
prenosného  
hlasu  
(STV)  
áno  
Zmiešaný  
5%  
---  
Nemecko  
7
teoreticky  
Pomerný  
5%  
otvorená  
Vo svojom volebnom  
Poľsko  
áno  
zákone krajina nemá  
výslovné ustanovenie, ktoré  
by hovorilo o nezávislých  
kandidátoch. Existuje však  
teoretická možnosť, že  
nezávislí kandidáti budú  
môcť súťažiť tak, že si  
vytvoria kandidátnu listinu s  
jedným kandidátom. V praxi  
sa takáto situácia vyskytuje  
veľmi zriedkavo.  
nie  
teoreticky  
áno  
Pomerný  
Pomerný  
---  
4%  
zatvorená  
otvorená  
Portugalsko  
Rakúsko  
Vo svojom volebnom  
zákone krajina nemá  
výslovné ustanovenie, ktoré  
by hovorilo o nezávislých  
kandidátoch. Existuje však  
teoretická možnosť, že  
nezávislí kandidáti budú  
môcť súťažiť tak, že si  
vytvoria kandidátnu listinu s  
jedným kandidátom. V praxi  
sa takáto situácia vyskytuje  
veľmi zriedkavo.  
áno  
nie  
nie  
nie  
Pomerný  
Pomerný  
Pomerný  
Pomerný  
5%  
5%  
4%  
---  
zatvorená  
otvorená  
otvorená  
zatvorená  
Rumunsko  
Slovensko  
Slovinsko  
Španielsko  
S výnimkou Ceuty a Melilly,  
kde sa používa jednoduchý  
väčšinový volebný systém.  
nie  
nie  
Pomerný  
Pomerný  
4%  
4%  
otvorená  
zatvorená  
Švédsko  
Taliansko  
S výnimkou Aosta Valley,  
kde sa používa jednoduchý  
väčšinový volebný systém.  
áno  
Väčšinový ---  
---  
Veľká  
Británia  
V nasledujúcej časti analýzy budú uvedené iba tie krajiny, v ktorých existuje možnosť  
kandidovať, do jednokomorového parlamentu alebo do dolnej komory parlamentu, ako  
nezávislý kandidát.  
Nezávislí kandidáti môžu kandidovať do jednokomorového parlamentu alebo do dolnej  
komory parlamentu v 14 krajinách EÚ – Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko, Dánsko, Estónsko,  
Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Maďarsko, Malta, Nemecko, Rumunsko a Veľká Británia.  
Volebné systémy, v ktorých môžu nezávislí kandidáti kandidovať, sa líšia v zmysle požiadaviek  
na registrovanie nezávislého kandidáta. V niektorých krajinách musia nezávislí kandidáti zaplatiť  
depozit alebo vyzbierať určitý počet podpisov voličov predtým, než sú zaregistrovaní ako  
kandidáti.  
8
Bulharsko  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebné zložiť depozit približne 7 500 €  
a vyzbierať 10 000 voličských podpisov.  
Cyprus  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebné zložiť depozit približne 430 a 4  
voličské podpisy.  
Chorvátsko  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebných minimálne 500 podpisov voličov.  
nsko  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebných 150 až 200 podpisov v závislosti od  
volebného obvodu.  
Estónsko  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebné zložiť depozit rovný minimálnej mzde.  
Francúzsko  
S niekoľkými výnimkami pre vojakov a niektorých štátnych úradníkov môže kandidovať  
každý francúzsky občan, ak dosiahol potrebný vek, je právne spôsobilý, môže voliť a založil si  
bankový účet na kampaň. Avšak, väčšina kandidátov kandiduje za politické strany.  
Grécko  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebných 12 podpisov od voličov z volebného  
obvodu, za ktorý sa kandidát rozhodol kandidovať.  
Írsko  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebných minimálne 30 podpisov voličov alebo  
depozit vo výške 500 €.  
Litva  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebné zložiť depozit približne 620 €  
a vyzbierať 1000 voličských podpisov z volebného obvodu.  
Maďarsko  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebných 750 podpisov.  
9
Malta  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebné zložiť depozit približne 90 € a vyzbierať  
4 voličské podpisy.  
Nemecko  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebných 200 podpisov.  
Rumunsko  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebné zložiť depozit rovný minimálnej mzde  
a vyzbierať podpisy od 5% oprávnených voličov z volebného obvodu.  
Veľká Británia  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebné zložiť depozit 50 £.  
2. Možnosť kandidovať ako nezávislý kandidát do hornej komory parlamentu  
v krajinách EÚ (uvádzané iba krajiny s priamo voleným dvojkomorovým  
parlamentom)  
Tab. 2: Možnosť kandidovať ako nezávislý kandidát do hornej komory parlamentu  
v krajinách EÚ (uvádzané iba krajiny s priamo voleným dvojkomorovým parlamentom)  
Krajina /  
Parlament kandidovať systém  
Možnosť  
Volebný  
Volebné Otvorená  
kvórum resp.  
zatvorená  
Poznámka  
ako  
nezávislý  
kandidát  
nie  
kandidátna  
listina  
otvorená  
Pomerný2 5%  
Belgicko  
áno  
Väčšinový ---  
---  
Česká  
republika  
Poľsko  
Rumunsko  
Španielsko  
Taliansko  
áno  
áno  
nie  
nie  
Väčšinový ---  
---  
zatvorená  
---  
Pomerný  
5%  
Väčšinový ---  
Pomerný  
8%  
zatvorená  
S výnimkou Aosta  
Valley, kde sa používa  
jednoduchý väčšinový  
volebný systém.  
V nasledujúcej časti analýzy budú uvedené iba tie krajiny, v ktorých existuje možnosť  
kandidovať, do priamo volenej - hornej komory parlamentu, ako nezávislý kandidát.  
2 Všetky systémy, v ktorých voliči môžu alebo musia uviesť preferenciu pre kandidáta/kandidátku sú klasifikované  
ako otvorené.  
10  
Česká republika  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebné zložiť depozit okolo 785 € a získať 1000  
podpisov od voličov vo volebnom obvode.  
Poľsko  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebných 2 000 podpisov voličov.  
Rumunsko  
Na registráciu nezávislého kandidáta je potrebné zložiť depozit okolo 770 a získať 5%  
podpisov od voličov vo volebnom obvode.  
Záver  
(stručné zhrnutie)  
Pravidlá týkajúce sa kandidatúry nezávislých kandidátov sa zreteľne líšia podľa typu  
volebného systému. Nezávislí kandidáti môžu kandidovať vo všetkých krajinách EÚ, ktoré  
používajú iný ako pomerný volebný systém. Nezávislí kandidáti sa tak môžu zúčastniť na voľbách  
do národných parlamentov, ak krajiny používajú väčšinový volebný systém (Francúzsko a  
Spojené kráľovstvo); ak krajiny používajú systém jedného prenosného hlasu (Írsko a Malta); ak  
krajiny používajú zmiešaný volebný systém (Bulharsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Litva ).  
Všetky vyššie vymenované systémy sú spojené skôr s politikou zameranou na osobnosti  
kandidátov, než na politické strany a ich kandidátnu listinu. V rámci týchto systémov teda voliči  
volia kandidátov, nie strany (v zmiešaných systémoch, hlasujú ako pre strany, tak aj pre  
konkrétnych kandidátov, ktorí súťažia v jednomandátovom obvode).  
Na rozdiel od toho len päť z osemnástich krajín, ktoré používajú pomerný volebný systém,  
umožňuje nezávislým kandidátom účasť vo voľbách do národného parlamentu. A to Cyprus,  
Chorvátsko, Dánsko, Estónsko a Rumunsko. Všetkých štrnásť krajín, ktoré buď výslovne zakazujú  
volebnú účasť nezávislých kandidátov alebo nemajú žiadne výslovné ustanovenia o tejto otázke,  
používa pomerný volebný systém.  
Niektoré verzie pomerného volebného systému sú tiež považované za viac zamerané na  
osobnosti kandidátov než iné. Otvorené kandidátne listiny a preferenčné hlasovanie môžu  
znamenať aj hlasovanie pre kandidáta, aj pre stranu. Podľa informácií uvedených v tabuľke 1  
však neexistuje jasná korelácia medzi používaním otvorených alebo uzavretých zoznamov  
kandidátov a právom nezávislých kandidátov na účasť na voľbách. Z piatich pomerných  
volebných systémov, ktoré umožňujú nezávislosť kandidátov, štyri používajú otvorené zoznamy  
(Cyprus, Chorvátsko, Dánsko, Estónsko). V EÚ existuje len jedna krajina, ktorá umožňuje  
11  
nezávislým kandidátom účasť vo voľbách v kontexte systému zatvorených kandidátnych listín -  
Rumunsko.  
Nakoniec je dôležité spomenúť aj niektoré regionálne zvláštnosti. Taliansko aj Španielsko  
používajú pomerný volebný systém s uzavretým zoznamom kandidátov a neumožňujú nezávislým  
kandidátom účasť v národných voľbách. Avšak autonómne oblasti Aosta Valley (Taliansko) a  
Ceuta a Melilla (Španielsko) majú jednomandátové obvody s jednoduchým väčšinovým  
volebným systémom. V týchto regiónoch majú nezávislí kandidáti právo uchádzať sa o post  
poslanca národného parlamentu.  
Volebné systémy, v ktorých môžu nezávislí kandidáti kandidovať, sa líšia v zmysle  
požiadaviek na registrovanie nezávislého kandidáta. V niektorých krajinách musia nezávislí  
kandidáti zaplatiť depozit alebo vyzbierať určitý počet podpisov voličov predtým, než sú  
zaregistrovaní ako kandidáti. Nezávislí kandidáti môžu kandidovať do jednokomorového  
parlamentu alebo do dolnej komory parlamentu v 14 krajinách EÚ – Bulharsko, Cyprus,  
Chorvátsko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Maďarsko, Malta, Nemecko,  
Rumunsko a Veľká Británia..  
V siedmych krajinách EÚ je na nezávislú kandidatúru potrebné zložiť finančný depozit -  
Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Litva, Malta, Rumunsko a Veľká Británia. Výška depozitu sa  
značne líši. Napríklad na Malte musia kandidáti zložiť 90 EUR; v Litve približne 620 EUR; vo  
Veľkej Británii 500 libier. V Bulharsku je požadovaný depozit približne 7500 EUR. V niekoľkých  
krajinách (Estónsko, Rumunsko) je výška depozitu spojená s minimálnou mzdou. Zdá sa však, že  
neexistuje žiadna korelácia medzi úrovňou národného bohatstva a veľkosťou depozitu. Niektoré  
postkomunistické členské štáty si vyžadujú vyšší depozit než väčšina starých členských štátov.  
V piatich krajinách – Bulharsko, Cyprus, Litva, Malta a Rumunsko je okrem finančného  
depozitu potrebné vyzbierať aj určitý počet podpisov od voličov. Určitý vyzbieraný počet  
podpisov voličov na nezávislú kandidatúru stačí taktiež v piatich krajinách EÚ – Chorvátsko,  
Dánsko, Grécko, Maďarsko a Nemecko. Počet podpisov potrebných na kandidatúru sa v  
jednotlivých krajinách značne líši. V Bulharsku je potrebných napríklad 10 000 podpisov, oproti  
tomu na Cypre a na Malte musia nezávislí kandidáti preukázať podporu len štyroch voličov.  
Počet požadovaných podpisov v Grécku je 12. V Litve potrebujú nezávislí kandidáti najmenej 1  
000 podpisov z volebného obvodu; v Maďarsku je toto číslo 750; v Nemecku 200; v Dánsku od  
150 do 200, v závislosti od volebného obvodu. V Rumunsku musia nezávislí kandidáti preukázať  
podporu najmenej 5% voličov z celkového počtu voličov volebného obvodu.  
Írsko je jedinou krajinou v EÚ, v ktorej majú nezávislí kandidáti na výber. Buď predložia  
minimálne 30 podpisov voličov alebo zložia depozit vo výške 500 €. Naproti tomu vo Francúzsku  
môže kandidovať ako nezávislý kandidát každý francúzsky občan (s niekoľkými výnimkami pre  
vojakov a niektorých štátnych úradníkov), ak dosiahol potrebný vek, je právne spôsobilý, môže  
voliť a založil si bankový účet na kampaň  
Tri zo šiestich (Belgicko, Česká republika, Poľsko, Rumunsko, Španielsko, Taliansko)  
krajín EÚ s priamo volenými hornými komorami parlamentu umožňujú kandidatúru nezávislým  
kandidátom – Česká republika, Poľsko a Rumunsko. V Poľsku je na registráciu potrebné  
vyzbierať 2 000 podpisov voličov. V Českej republike je potrebné zložiť depozit okolo 785 € a  
získať 1 000 podpisov od voličov vo volebnom obvode. V Rumunsku je potrebné zložiť depozit  
okolo 770 € a získať 5% podpisov od voličov vo volebnom obvode.  
12  
Nezávislí kandidáti môžu teoreticky kandidovať do jednokomorového parlamentu alebo  
do dolnej komory parlamentu v 5 krajinách EÚ - Rakúsko, Fínsko, Luxembursko, Holandsko  
a Poľsko. Tieto krajiny nemajú vo svojich volebných zákonoch výslovné ustanovenie, ktoré by  
hovorilo o nezávislých kandidátoch. Existuje však teoretická možnosť, že nezávislí kandidáti  
budú môcť súťažiť tak, že si vytvoria kandidátnu listinu s jedným kandidátom. V praxi sa takáto  
situácia vyskytuje veľmi zriedkavo.  
Napokon deväť krajín EÚ nedovoľuje nezávislým kandidátom kandidovať do  
jednokomorového parlamentu alebo do dolnej komory parlamentu. Kandidatúra je prísne  
založená na straníckej kandidátke a kandidátna listina s jedným kandidátom nie je povolená.  
Toto je prípad Belgicka, Českej republiky, Talianska, Lotyšska, Portugalska, Slovenska,  
Slovinska, Španielska a Švédska.  
Použité zdroje  
1/ European Parliament. Independent candidates in national and European elections, STUDY.  
European  
Parliament  
©
European  
Union,  
2013.  
Dostupné  
na  
internete:  
<http://www.europarl.europa.eu/studies>.  
2/ European Centre for Parliamentary Research and Documentation (ECPRD). ECPRD request  
no.1638 Representation of local and regional interests in national Parliaments’ activities:  
questionnaire for the ECPRD seminar Moscow May 2011. Dostupné na internete: <  
y_117938 >.  
3/ RFI. France's parliamentary elections - how do they work?. Dostupné na internete: <  
4/ Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov.  
Bratislava, 7. september 2017  
13